MEDIA NEWS
Čínske úrady na celom území krajiny zablokovali prístup ku komunikačnej aplikácii WhatsApp. Uviedol to vo svojom pondelkovom vydaní americký denník New York Times (NYT), ktorý upozornil, že k tomuto kroku došlo zrejme v súvislosti s blížiacim sa 19. zjazdom Komunistickej strany Číny.
WhatsApp je pritom posledným produktom spoločnosti Facebook, ktorý ešte bol na území Číny verejnosti dostupný. Čínske úrady totiž už v roku 2009 zablokovali prístup na sociálnu sieť Facebook a zablokovaná je aj služba Instagram.
WhatsApp sa stal terčom cenzúry čínskej komunistickej vlády už v júli tohto roku, keď začala byť nedostupná funkcia videochat a nebolo možné posielať súbory, hlasové správy ani fotografie. Teraz je pre používateľov v Číne zablokovaný úplne.
NYT poznamenali, že zosilnenie cenzúry v Číne začalo byť citeľné s blížiacim sa zjazdom komunistickej strany, ktorý sa začne 18. októbra.
Väčšina používateľov internetu v Číne je teraz odkázaná na aplikáciu WeChat, ktorá osobné údaje svojich klientov poskytuje čínskym úradom bez zaváhania.
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológii a masmédií (Roskomnadzor) varovala, že prístup na Facebook v Rusku bude na budúci rok zablokovaný, ak táto sociálna sieť nebude spĺňať požiadavky zákona o uchovávaní osobných údajov.
Riaditeľ služby Roskomnadzor Alexandr Žarov dnes podľa agentúry TASS upozornil, že "zákon platí pre všetkých rovnako". Uviedol, že v kauze Facebook "my buď dosiahneme, aby sa (zákon) dodržiaval, alebo spoločnosť svoju činnosť na území Ruska preruší".
Pripomenul, že takto radikálne Rusko postupovalo v prípade služby LinkedIn. Žarov upozornil, že žiadne výnimky vo veci dodržiavania zákona neplatia.
Žarov pritom poznamenal, že Roskomnadzor si "veľmi dobre uvedomuje", že Facebook je v Rusku veľmi obľúbený. Súčasne však pripomenul, že "nejde o unikátnu službu, (lebo) sú aj iné sociálne siete ... a preto budeme trvať na tom, aby spoločnosť Facebook dodržiavala" zákon č. 242, ktorý podľa agentúry AP od zahraničných spoločností vyžaduje, aby osobné údaje uchovávali v Rusku.
Tomuto zákonu, prijatému v roku 2015, kritici vyčítajú, že potenciálne umožňuje ruským tajným službám prístup k osobným údajom používateľov sociálnych sietí.
Zákon o osobných údajoch nariaďuje skladovať dáta ruských občanov na území krajiny. Weby, ktoré tento zákon nedodržiavajú, sa dostávajú so špeciálneho registra Roskomnadzoru a ten ich - v prípade, že sa odmietnu podriadiť zákonu - zablokuje. Vlani bola z tohto dôvodu v Rusku zablokovaná služba LinkedIn.
Známy šíriteľ nepravdivých správ na internete Paul Horner
počas amerických prezidentských volieb v roku 2016 zomrel neďaleko Phoenixu v
štáte Arizona vo veku 38 rokov.
Hovorca úradu šerifa v arizonskom okrese Maricopa, Mark Casey, v utorok informoval, že úrady našli Hornera 18. septembra mŕtveho v jeho posteli.
Casey povedal, že okresný súdny lekár vykonal pitvu, ktorou sa nezistili žiadne znaky násilnej smrti. Hovorca dodal, že Horner mal už v minulosti problémy so závislosťou od liekov na predpis a "dôkazy z miesta smrti naznačujú, že mohlo ísť o náhodné predávkovanie".
Horner bol známy písaním nepravdivých historiek a šírením internetových hoaxov, ktoré často nachádzali na Facebooku a iných sociálnych sieťach tisíce dôverčivých fanúšikov.
Medzi týmito správami bola aj jedna, ktorá nepravdivo tvrdila, že americký prezident Barack Obama je homosexuál a radikálny moslim; ďalšia zasa tvrdila, že protestujúcim platili tisíce dolárov za to, aby demonštrovali na predvolebných zhromaždeniach Donalda Trumpa uchádzajúceho sa o Biely dom.
Horner získal väčšiu dôležitosť práve počas prezidentskej kampane, keď súperili Trump a Clintonová a falošné správy sa na sociálnych sieťach šírili ešte intenzívnejšie.
Horner v interview pre americký denník Washington Post v roku 2016 vyhlásil, že Trump získal Biely dom vďaka nemu. Horner dodal, že podporovatelia Trumpa si nepreverovali fakty v jeho odkazoch, kým ich zverejnili.
Hornerov brat J.J. uviedol, že Paul bral svoju prácu ako satiru. A vysvetlil, že jeho brat mal už v mladosti jedinečné "oko" na klamlivé informácie a pokrytectvo, čo neskôr v internetovom svete "zabralo". "Myslím, že za veľkou časťou jeho práce bola veľká genialita. Posúval myšlienky, ktorým ľudia chceli veriť alebo ich pokladali za možné," uviedol brat. Paul podľa jeho slov kreslil od detstva politické karikatúry a zaujímal sa o politiku.
Hovorca úradu šerifa v Maricope ešte informoval, že sa čaká na výsledky toxikologických testov. Prípad zostane dovtedy otvorený.
Hovorca úradu šerifa v arizonskom okrese Maricopa, Mark Casey, v utorok informoval, že úrady našli Hornera 18. septembra mŕtveho v jeho posteli.
Casey povedal, že okresný súdny lekár vykonal pitvu, ktorou sa nezistili žiadne znaky násilnej smrti. Hovorca dodal, že Horner mal už v minulosti problémy so závislosťou od liekov na predpis a "dôkazy z miesta smrti naznačujú, že mohlo ísť o náhodné predávkovanie".
Horner bol známy písaním nepravdivých historiek a šírením internetových hoaxov, ktoré často nachádzali na Facebooku a iných sociálnych sieťach tisíce dôverčivých fanúšikov.
Medzi týmito správami bola aj jedna, ktorá nepravdivo tvrdila, že americký prezident Barack Obama je homosexuál a radikálny moslim; ďalšia zasa tvrdila, že protestujúcim platili tisíce dolárov za to, aby demonštrovali na predvolebných zhromaždeniach Donalda Trumpa uchádzajúceho sa o Biely dom.
Horner získal väčšiu dôležitosť práve počas prezidentskej kampane, keď súperili Trump a Clintonová a falošné správy sa na sociálnych sieťach šírili ešte intenzívnejšie.
Horner v interview pre americký denník Washington Post v roku 2016 vyhlásil, že Trump získal Biely dom vďaka nemu. Horner dodal, že podporovatelia Trumpa si nepreverovali fakty v jeho odkazoch, kým ich zverejnili.
Hornerov brat J.J. uviedol, že Paul bral svoju prácu ako satiru. A vysvetlil, že jeho brat mal už v mladosti jedinečné "oko" na klamlivé informácie a pokrytectvo, čo neskôr v internetovom svete "zabralo". "Myslím, že za veľkou časťou jeho práce bola veľká genialita. Posúval myšlienky, ktorým ľudia chceli veriť alebo ich pokladali za možné," uviedol brat. Paul podľa jeho slov kreslil od detstva politické karikatúry a zaujímal sa o politiku.
Hovorca úradu šerifa v Maricope ešte informoval, že sa čaká na výsledky toxikologických testov. Prípad zostane dovtedy otvorený.
Copyright © TASR 2017
Prvý román bývalého amerického prezidenta Billa Clintona sa dočká televízneho spracovania. Práva na politický triler The President Is Missing, ktorý sa na pulty kníhkupectiev dostane až v júni 2018, kúpila televízia Showtime. Tá stojí za populárnymi projektami ako Dexter (2006 - 2013), Californication - Orgie v Kalifornii (2007 - 2014) či Homeland - Zradca (2011). The President Is Missing by sa mal na televízne obrazovky dostať ako seriál.
Román The President Is Missing napísal Clinton spolu so spisovateľom Jamesom Pattersonom. Dej sa zameria na tajomné zmiznutie amerického prezidenta, ktoré sprevádza minimum informácií. Aj tie však pozná len hlava štátu. "Naozaj som si užíval písanie knihy a spoluprácu s Jimom a nemôžem sa dočkať, kedy Showtime privedie postavy k životu," vyjadril sa k novému projektu Clinton.
William Jefferson "Bill" Clinton bol v rokoch 1993 - 2001 42. prezidentom USA. V roku 1994 predstavil vo východnej Európe americkú iniciatívu Partnerstvo za mier, ktorá bola predstupňom členstva ďalších štátov v Severoatlantickej aliancii (NATO). Je členom demokratickej strany. Na konte má viacero publikácií, The President Is Missing bude jeho prvé beletristické dielo.
Príspevok
amerického prezidenta Donalda Trumpa, v ktorom prostredníctvom Twitteru odkázal
severokórejskému vodcovi Kimovi Čong-unovi, že ak neprestane so svojimi ostrými
vyhláseniami, "už tu dlho nepobudne", mal Twitter vymazať. Myslí si
to viacero používateľov, ktorí sa so svojou žiadosťou obrátili na vedenie
Twitteru a argumentujú tým, že Trumpov sobotňajší príspevok porušuje pravidlá
tejto služby. Tie totiž okrem iného určujú, že používatelia sa vo svojich príspevkoch
"nesmú vyhrážať násilím alebo propagovať násilie".
Twitter na tieto
sťažnosti v pondelok odpovedal s tým, že príspevok amerického prezidenta mazať
nebude. Spoločnosť argumentuje, že okrem pravidiel určených pre používateľov sa
riadi aj inými ukazovateľmi, z ktorých jedna je aj "spravodajská
hodnota" príspevku, a tá je práve v prípade akéhokoľvek príspevku
amerického prezidenta vysoká.
©2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
