MEDIA NEWS
"Po tom, ako sme 10. marca 2021 prijali opatrenia obmedzujúce prenosovú rýchlosť dát pre Twitter, správcovia tejto sociálnej siete vymazali alebo zablokovali 60 percent obsahu, ktorý je v Rusku zakázaný... Viac ako 1000 (nepovolených) materiálov je aj naďalej zverejnených," uviedol Roskomnadzor, ktorý cituje agentúra TASS. Spomínaný nevhodný obsah súvisí s detskou pornografiou, užívaním drog a samovraždami, priblížil ruský regulačný orgán.
Roskomnadzor ďalej uviedol, že identifikoval od prijatia obmedzujúcich opatrení 10. marca na sociálnej sieti ďalších 900 zakázaných príspevkov. Twitter odstraňuje zakázaný obsah v priemere do 81 hodín od jeho nahlásenia, ruské zákony však vyžadujú jeho vymazanie do 24 hodín.
Predstavitelia Twitteru a regulačného úradu dospeli 28. apríla k dohode, na základe ktorého zaviedli priamy komunikačný kanál medzi divíziami Roskomnadzoru a správcami obsahu Twitteru.
Ak táto sociálna a mikroblogovacia sieť nesplní všetky požiadavky Roskomnadzoru, mohlo by jej hroziť v Rusku zablokovanie.
Od februára v Rusku začal platiť zákon, ktorý zaväzuje sociálne siete vyhľadávať a blokovať informácie o úradmi nepovolených zhromaždeniach. Táto novela zákona ukladá sociálnym sieťam povinnosť monitorovať a blokovať informácie, ktoré sú v rozpore s ruskými zákonmi. Táto povinnosť platí pre siete, ktoré majú denne viac ako 500.000 používateľov z Ruska.
Okrem toho v januári začal v Rusku platiť aj zákon, podľa ktorého sociálnym sieťam hrozia vysoké pokuty - od niekoľko stotisíc do niekoľko miliónov rubľov - za to, ak odmietnu vymazať informácie zakázané v Rusku.
Pokračujúce väznenie zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea poškodzuje slobodu tlače v Británii. Vyhlásil to v piatok šéfredaktor oficiálnych webových stránok WikiLeaks Kristinn Hrafnsson.
"Skutočnosť, že Julian je stále vo väzbe, závažným spôsobom oslabuje tvrdenia Spojeného kráľovstva o tom, že krajina je ochrancom slobody tlače na celom svete," povedal novinárom Hrafnsson, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.
Londýnsky súd v januári zamietol požiadavku Spojených štátov na vydanie Assangea, ale zároveň neumožnil jeho prepustenie na kauciu, pokým neprebehne konanie vo veci odvolania USA voči tomuto verdiktu.
Assange, 49-ročný Austrálčan, je v Spojených štátoch hľadaný za to, že v roku 2010 prostredníctvom WikiLeaks zverejnil 500.000 tajných dokumentov, ktoré obsahovali podrobnosti o vojenských operáciách v Afganistane a Iraku. Aktivista čelí celkovo 18 obvineniam.
V prípade usvedčenia mu hrozí 175 rokov za mrežami, on i jeho právnici však dlhodobo tvrdia, že prípad bol politicky stimulovaný počas funkčného obdobia bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, podotýka AFP.
Assangeovi stúpenci plánujú v nedeľu na druhé výročie jeho prevozu do londýnskej väznice Belmarsh tichou demonštráciou upriamiť pozornosť na aktivistovo pretrvávajúce väznenie. Rovnaký cieľ majú aj na pondelok - Svetový deň slobody tlače.
Členka Assangeovho právnického tímu Jennifer Robinsonová uviedla, že podmienky vo väznici Belmarsh sú "veľmi náročné" a Assange ostáva po rokoch obmedzovania osobnej slobody stále "veľmi izolovaný".
Robinsonová i Hrafnsson vyzvali administratívu prezidenta USA Joea Bidena na stiahnutie obvinení voči Julianovi Assangeovi, ako aj austrálsku vládu, aby v Assangeovom záujme robila viac.
Austrálčana držia v zmienenom prísne stráženom zariadení odvtedy, ako ho v roku 2019 uznali za vinného za nedodržanie podmienok prepustenia na kauciu po jeho násilnom vyvlečení z ekvádorského veľvyslanectva v Londýne, kde sa ukrýval sedem rokov.
"Skutočnosť, že Julian je stále vo väzbe, závažným spôsobom oslabuje tvrdenia Spojeného kráľovstva o tom, že krajina je ochrancom slobody tlače na celom svete," povedal novinárom Hrafnsson, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.
Londýnsky súd v januári zamietol požiadavku Spojených štátov na vydanie Assangea, ale zároveň neumožnil jeho prepustenie na kauciu, pokým neprebehne konanie vo veci odvolania USA voči tomuto verdiktu.
Assange, 49-ročný Austrálčan, je v Spojených štátoch hľadaný za to, že v roku 2010 prostredníctvom WikiLeaks zverejnil 500.000 tajných dokumentov, ktoré obsahovali podrobnosti o vojenských operáciách v Afganistane a Iraku. Aktivista čelí celkovo 18 obvineniam.
V prípade usvedčenia mu hrozí 175 rokov za mrežami, on i jeho právnici však dlhodobo tvrdia, že prípad bol politicky stimulovaný počas funkčného obdobia bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, podotýka AFP.
Assangeovi stúpenci plánujú v nedeľu na druhé výročie jeho prevozu do londýnskej väznice Belmarsh tichou demonštráciou upriamiť pozornosť na aktivistovo pretrvávajúce väznenie. Rovnaký cieľ majú aj na pondelok - Svetový deň slobody tlače.
Členka Assangeovho právnického tímu Jennifer Robinsonová uviedla, že podmienky vo väznici Belmarsh sú "veľmi náročné" a Assange ostáva po rokoch obmedzovania osobnej slobody stále "veľmi izolovaný".
Robinsonová i Hrafnsson vyzvali administratívu prezidenta USA Joea Bidena na stiahnutie obvinení voči Julianovi Assangeovi, ako aj austrálsku vládu, aby v Assangeovom záujme robila viac.
Austrálčana držia v zmienenom prísne stráženom zariadení odvtedy, ako ho v roku 2019 uznali za vinného za nedodržanie podmienok prepustenia na kauciu po jeho násilnom vyvlečení z ekvádorského veľvyslanectva v Londýne, kde sa ukrýval sedem rokov.
Copyright © TASR 2021
Novinári pokrývajúci dianie na verejných zhromaždeniach by mali byť chránení. V piatkovom komentári o ľudských právach to uviedla komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová.
„Žurnalistika je nebezpečná profesia. Obrázky zranených novinárov na okraji protestov sa, bohužiaľ, stali bežnými v Európe aj mimo nej,“ poznamenala komisárka.
Na verejných zhromaždeniach v mnohých štátoch sú podľa nej kameramani, novinári či fotografi nezriedka terčom útokov vo chvíľach, keď vykonávajú svoju prácu. Sú tiež vystavení zastrašovaniu, fyzickým útokom a v niektorých prípadoch boli pracovníci médií i zatknutí a uväznení.
„Nedávno som hovorila o incidentoch policajnej brutality proti novinárom, ktoré sa týkali demonštrácií v Rusku, Bulharsku a Albánsku, a zdôraznila som, že násilie voči novinárom, najmä zo strany štátnych orgánov, je v rozpore s povinnosťou krajín dodržiavať slobodu tlače a chrániť bezpečnosť novinárov,“ dodala Mijatovičová.
Počas pandémie koronavírusu sa násilie voči novinárom vystupňovalo, predovšetkým na verejných zhromaždeniach, kde účastníci vyjadrovali nesúhlas s nastolenými obmedzeniami. Podľa nedávnej štúdie sa v období od septembra do decembra 2020 stalo najmenej 58 prípadov útokov, fyzickej agresie, vyhrážok a zastrašovania novinárov na verejných zhromaždeniach, najčastejšie v Nemecku, Taliansku, Slovinsku, Rakúsku a Portugalsku.
Cahill nariadil živé vysielanie procesov v súvislosti s celosvetovým záujmom, ktorý prípad vyvolal, a tiež obmedzeným priestorom v súdnej budove pre pandémiu koronavírusu.
Štyridsaťpäťročného Chauvina uznali vinným 20. apríla vo všetkých troch bodoch obžaloby - neúmyselnej vraždy druhého stupňa, vraždy tretieho stupňa a zabitia druhého stupňa. Podľa zákonov v Minnesote mu však vymerajú trest za najvážnejšie obvinenie, teda za vraždu druhého stupňa, za ktorú je maximálny trest odňatia slobody na 40 rokov. Podľa odborníkov však taký vysoký trest nedostane. Z praktických dôvodov by podľa nich mohol čeliť 30 rokom väzenia a mohol by dokonca dostať aj menej. Vynesenie rozsudku je naplánované na 25. júna.
Štyridsaťšesťročný Floyd zomrel 25. mája 2020 v Minneapolise po tom, ako mu biely policajt Chauvin zhruba deväť minút kľačal na krku, zatiaľ čo on lapal po dychu. Muža zatkli pre údajné použitie falošnej dvadsaťdolárovej bankovky. Zábery zo zatýkania vyvolali globálne protesty proti rasizmu.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
