MEDIA NEWS
Hrozby pre slobodu médií v Poľsku pretrvávajú aj po rozhodnutí národného regulátora predĺžiť vysielaciu licenciu pre najsledovanejší poľský spravodajský kanál TVN24, kritický voči poľskej vláde, ktorý vlastní americká spoločnosť Discovery. Uviedol to vo štvrtok na brífingu v Bruseli hovorca Európskej komisie pre oblasť spravodlivosti a právneho štátu Christian Wigand.
Poľský regulačný úrad KRRiT v stredu síce po poldruha roku predĺžil licenciu pre TVN24, zároveň však prijal špeciálne uznesenie, v ktorom žiada vládu, aby vysvetlila právne predpisy, podľa ktorých môže stanica vysielať, a o stanovisko žiada aj ústavný súd.
Wigand v tejto súvislosti podľa agentúry Reuters povedal, že predĺženie licencie pre TVN24 je "pozitívnym vývojom", exekutíva EÚ však vníma aj osobitné uznesenie regulačného úradu o pravidlách udeľovania licencií pre rozhlasové a televízne stanice.
"Budeme aj naďalej veľmi pozorne sledovať vývoj situácie. Očakávame, že členské štáty zabezpečia, aby ich politika a legislatíva nemali negatívny vplyv na ich záväzky zaistiť slobodu, nezávislosť a rozmanitosť mediálneho prostredia," konštatoval Wigand.
Ak parlament sprísni súčasný zákon o poľských médiách v zahraničnom vlastníctve - ako to požadujú niektorí členovia vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) - spoločnosť Discovery bude možno nútená zbaviť viac ako polovice svojich mediálnych aktivít v Poľsku. Návrh z dielne PiS má zabrániť tomu, aby boli poľské médiá vlastnené subjektmi, ktoré sídlia mimo krajín EÚ.
Americký koncern Discovery má v Poľsku vo svojom portfóliu okrem televíznych kanálov aj platformu VOD (video on-demand). Skupina TVN uvádza, že zamestnáva 4200 zamestnancov a v roku 2019 zaznamenala čistý zisk 540 miliónov zlotých (137 miliónov dolárov).
Poľský regulačný úrad KRRiT v stredu síce po poldruha roku predĺžil licenciu pre TVN24, zároveň však prijal špeciálne uznesenie, v ktorom žiada vládu, aby vysvetlila právne predpisy, podľa ktorých môže stanica vysielať, a o stanovisko žiada aj ústavný súd.
Wigand v tejto súvislosti podľa agentúry Reuters povedal, že predĺženie licencie pre TVN24 je "pozitívnym vývojom", exekutíva EÚ však vníma aj osobitné uznesenie regulačného úradu o pravidlách udeľovania licencií pre rozhlasové a televízne stanice.
"Budeme aj naďalej veľmi pozorne sledovať vývoj situácie. Očakávame, že členské štáty zabezpečia, aby ich politika a legislatíva nemali negatívny vplyv na ich záväzky zaistiť slobodu, nezávislosť a rozmanitosť mediálneho prostredia," konštatoval Wigand.
Ak parlament sprísni súčasný zákon o poľských médiách v zahraničnom vlastníctve - ako to požadujú niektorí členovia vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) - spoločnosť Discovery bude možno nútená zbaviť viac ako polovice svojich mediálnych aktivít v Poľsku. Návrh z dielne PiS má zabrániť tomu, aby boli poľské médiá vlastnené subjektmi, ktoré sídlia mimo krajín EÚ.
Americký koncern Discovery má v Poľsku vo svojom portfóliu okrem televíznych kanálov aj platformu VOD (video on-demand). Skupina TVN uvádza, že zamestnáva 4200 zamestnancov a v roku 2019 zaznamenala čistý zisk 540 miliónov zlotých (137 miliónov dolárov).
Väznený opozičný politik Alexej Navaľnyj vo štvrtok obvinil spoločnosti Google a Apple, že sa správali ako komplici Kremľa, keď pred nedávnymi ruskými parlamentnými voľbami odstránili zo svojej ponuky aplikáciu Chytré hlasovanie. Tá mala ruským voličom pomôcť pri výbere kandidátov schopných vytesniť tých prokremeľských.
V príspevku zverejnenom na sociálnych sieťach Facebook a Twitter Navaľnyj píše, že ak ho v posledných voľbách niečo prekvapilo, "vôbec to nebol (prezident Vladimir) Putin falšujúci výsledky (hlasovania), ale to, ako sa všemocný Big Tech zmenil na jeho pomocníkov".
Navaľnyj pripomenul, že spoločnosti Apple a Google, "spĺňajúc požiadavky Kremľa, vymazali našu aplikáciu". Dodal tiež, že podobne sa zachoval aj kanál YouTube či cloudová služba Telegram.
Podľa Navaľného tieto - podľa Putina extrémistické - aplikácie "neobsahovali nič iné ako informácie o opozičných kandidátoch vo vašom okrese". Zdôraznil, že "podľa zákona a zdravého rozumu má každý z nás právo", aby vyzval voliť alebo nevoliť nejakého kandidáta.
Navaľnyj súčasne citoval z médií, ktoré píšu, že "Kremeľ prinútila Big Tech (veľké internetové spoločnosti) robiť ústupky tým, že im takmer dal zoznam zamestnancov, ktorých môže dať zatknúť".
"Ak je to tak, potom mlčať o tom je ten najhorší zločin. Toto je povzbudzovanie teroristu, ktorý berie rukojemníkov," upozornil Navaľnyj.
Deklaroval, že vie, že väčšina zamestnancov Google či Apple sú čestní a dobrí ľudia. Vyzval ich pre to, aby sa "nezmierili so zbabelosťou svojich šéfov".
Dodal, že ho veľmi sklamal Pavej Durov, ktorý svojho času založil spoločnosť Telegram. "Nečakal som, že ho uvidím na zozname Putinových blokátorov," vysvetlil Navaľnyj.
Pripomenul, že "nie tak dávno" on osobne vystúpil na zhromaždení proti zámerom Kremľa dať v Rusku zablokovať prístup k sociálnej sieti Telegram.
Spresnil, že na takomto zhromaždení by vystúpil znova. "To, že niekto zradí svoje zásady, neznamená, že by sme my mali zradiť tie naše," dodal Navaľnyj.
Počas uplynulého víkendu, ktorý sa v Rusku niesol v znamení volieb, Durov krátko pred odstávkou bota Chytré hlasovacie informoval, že administrátor Telegramu bude blokovať "boty spojené s predvolebnou agitáciou", pričom sa odvolal na obvyklé moratórium - zákaz volebnej agitácie počas volieb.
Podľa Durova považuje Telegram takýto postup za legitímny, preto vyzval používateľov "svojej" sociálnej siete, aby ho rešpektovali.
Durov vo svojom príspevku okrem toho kritizoval spoločnosti Apple a Google, ktoré odstránili aplikáciu Navaľnyj zo svojich obchodov v Rusku.
Aplikácia Navaľnyj s funkciou Chytré hlasovanie bola z Google Play a App Store odstránená minulý piatok a bola dostupná len v obchodoch v iných krajinách.
Obe spoločnosti tým vyhoveli ruskému cenzúrnemu úradu - Federálnej službe pre dozor v oblasti telekomunikácií (Roskomnadzor) -, ktorý to od nich žiadal od polovice augusta, pričom sa im vyhrážal pokutami.
Denník New York Times a agentúra Bloomberg napísali, že Google sa rozhodol aplikáciu odstrániť pod hrozbou trestného stíhania svojich zamestnancov.
Samotná webová stránka Chytré hlasovanie je v Rusku zablokovaná už niekoľko týždňov. Roskomnadzor tiež požadoval od spoločností Apple, Google, Cloudflare a Cisco, aby nedovolili obísť zablokovanie prístupu k nej.
V príspevku zverejnenom na sociálnych sieťach Facebook a Twitter Navaľnyj píše, že ak ho v posledných voľbách niečo prekvapilo, "vôbec to nebol (prezident Vladimir) Putin falšujúci výsledky (hlasovania), ale to, ako sa všemocný Big Tech zmenil na jeho pomocníkov".
Navaľnyj pripomenul, že spoločnosti Apple a Google, "spĺňajúc požiadavky Kremľa, vymazali našu aplikáciu". Dodal tiež, že podobne sa zachoval aj kanál YouTube či cloudová služba Telegram.
Podľa Navaľného tieto - podľa Putina extrémistické - aplikácie "neobsahovali nič iné ako informácie o opozičných kandidátoch vo vašom okrese". Zdôraznil, že "podľa zákona a zdravého rozumu má každý z nás právo", aby vyzval voliť alebo nevoliť nejakého kandidáta.
Navaľnyj súčasne citoval z médií, ktoré píšu, že "Kremeľ prinútila Big Tech (veľké internetové spoločnosti) robiť ústupky tým, že im takmer dal zoznam zamestnancov, ktorých môže dať zatknúť".
"Ak je to tak, potom mlčať o tom je ten najhorší zločin. Toto je povzbudzovanie teroristu, ktorý berie rukojemníkov," upozornil Navaľnyj.
Deklaroval, že vie, že väčšina zamestnancov Google či Apple sú čestní a dobrí ľudia. Vyzval ich pre to, aby sa "nezmierili so zbabelosťou svojich šéfov".
Dodal, že ho veľmi sklamal Pavej Durov, ktorý svojho času založil spoločnosť Telegram. "Nečakal som, že ho uvidím na zozname Putinových blokátorov," vysvetlil Navaľnyj.
Pripomenul, že "nie tak dávno" on osobne vystúpil na zhromaždení proti zámerom Kremľa dať v Rusku zablokovať prístup k sociálnej sieti Telegram.
Spresnil, že na takomto zhromaždení by vystúpil znova. "To, že niekto zradí svoje zásady, neznamená, že by sme my mali zradiť tie naše," dodal Navaľnyj.
Počas uplynulého víkendu, ktorý sa v Rusku niesol v znamení volieb, Durov krátko pred odstávkou bota Chytré hlasovacie informoval, že administrátor Telegramu bude blokovať "boty spojené s predvolebnou agitáciou", pričom sa odvolal na obvyklé moratórium - zákaz volebnej agitácie počas volieb.
Podľa Durova považuje Telegram takýto postup za legitímny, preto vyzval používateľov "svojej" sociálnej siete, aby ho rešpektovali.
Durov vo svojom príspevku okrem toho kritizoval spoločnosti Apple a Google, ktoré odstránili aplikáciu Navaľnyj zo svojich obchodov v Rusku.
Aplikácia Navaľnyj s funkciou Chytré hlasovanie bola z Google Play a App Store odstránená minulý piatok a bola dostupná len v obchodoch v iných krajinách.
Obe spoločnosti tým vyhoveli ruskému cenzúrnemu úradu - Federálnej službe pre dozor v oblasti telekomunikácií (Roskomnadzor) -, ktorý to od nich žiadal od polovice augusta, pričom sa im vyhrážal pokutami.
Denník New York Times a agentúra Bloomberg napísali, že Google sa rozhodol aplikáciu odstrániť pod hrozbou trestného stíhania svojich zamestnancov.
Samotná webová stránka Chytré hlasovanie je v Rusku zablokovaná už niekoľko týždňov. Roskomnadzor tiež požadoval od spoločností Apple, Google, Cloudflare a Cisco, aby nedovolili obísť zablokovanie prístupu k nej.
Copyright © TASR 2021
