MEDIA NEWS
O vojnu na Ukrajine sa zaujíma 96 percent opýtaných Slovákov, pričom najčastejšie čerpá informácie z televízie a webového spravodajstva, ale aj zo sociálnych sietí, kde dominujú informácie poskytnuté známymi a priateľmi. Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizovala agentúra Ipsos na reprezentatívnej vzorke 1050 respondentov vo veku 18 až 65 rokov od 28. februára do 1. marca pomocou online zberu dát.
Najčastejším zdrojom informácií je televízne spravodajstvo. Vo vekovej skupine 45 až 65 rokov ho uviedlo až 80 percent respondentov. Spravodajstvo v anglickom jazyku najčastejšie sledujú mladí respondenti do 26 rokov z Bratislavy.
Podobne často ľudia čerpajú informácie z webového spravodajstva. Najčastejšie je to veková skupina 27 až 44 rokov. Najsledovanejší zdroj je portál aktuality.sk, ktorý sleduje 54 percent opýtaných. Hlavnespravy.sk uvádzala ako zdroj desatina opýtaných, ktorí čítajú internetové spravodajstvo, pričom v najstaršej vekovej kategórii nad 54 rokov to bolo až 18 percent.
Tretím najčastejším zdrojom informácií o vojne na Ukrajine sú sociálne siete. Najčastejšie čerpajú respondenti informácie od priateľov a známych na sociálnej sieti Facebook. Vekom sa podiel respondentov, ktorí čerpajú práve z tohto zdroja, zvyšuje a v prípade najstarších respondentov v kategórii nad 54 rokov je to až 55 percent. Naopak, u mladých do 26 rokov má z profilov na Facebooku najvyššiu popularitu profil prezidentky Zuzany Čaputovej. V prípade sociálnej siete Instagram výrazne dominujú profily Refresher a Startitup, ktoré vo vekovej skupine do 26 rokov sleduje 40,2, respektíve 44,4 percenta respondentov.
Informácie o vojne čerpá z rozhlasového spravodajstva 32 percent opýtaných, pričom najčastejším zdrojom v tejto kategórii je Rádio Slovensko, nasledované Rádiom Expres. Rádio Slovensko má najsilnejšiu pozíciu v kategórii nad 54 rokov, a to až 75 percent tých, ktorí čerpajú informácie o vojne z rozhlasového spravodajstva.
Najčastejším zdrojom informácií je televízne spravodajstvo. Vo vekovej skupine 45 až 65 rokov ho uviedlo až 80 percent respondentov. Spravodajstvo v anglickom jazyku najčastejšie sledujú mladí respondenti do 26 rokov z Bratislavy.
Podobne často ľudia čerpajú informácie z webového spravodajstva. Najčastejšie je to veková skupina 27 až 44 rokov. Najsledovanejší zdroj je portál aktuality.sk, ktorý sleduje 54 percent opýtaných. Hlavnespravy.sk uvádzala ako zdroj desatina opýtaných, ktorí čítajú internetové spravodajstvo, pričom v najstaršej vekovej kategórii nad 54 rokov to bolo až 18 percent.
Tretím najčastejším zdrojom informácií o vojne na Ukrajine sú sociálne siete. Najčastejšie čerpajú respondenti informácie od priateľov a známych na sociálnej sieti Facebook. Vekom sa podiel respondentov, ktorí čerpajú práve z tohto zdroja, zvyšuje a v prípade najstarších respondentov v kategórii nad 54 rokov je to až 55 percent. Naopak, u mladých do 26 rokov má z profilov na Facebooku najvyššiu popularitu profil prezidentky Zuzany Čaputovej. V prípade sociálnej siete Instagram výrazne dominujú profily Refresher a Startitup, ktoré vo vekovej skupine do 26 rokov sleduje 40,2, respektíve 44,4 percenta respondentov.
Informácie o vojne čerpá z rozhlasového spravodajstva 32 percent opýtaných, pričom najčastejším zdrojom v tejto kategórii je Rádio Slovensko, nasledované Rádiom Expres. Rádio Slovensko má najsilnejšiu pozíciu v kategórii nad 54 rokov, a to až 75 percent tých, ktorí čerpajú informácie o vojne z rozhlasového spravodajstva.
Za šírenie vedome nepravdivých informácií o ruskej armáde môže byť uložená pokuta od 700.000 do 1,5 milióna rubľov, trest odňatia slobody na tri roky alebo nútená práca v rovnakej dĺžke.
Za zneužitie služobného postavenia na šírenie nepravdivých informácií jednotlivcom, skupinou osôb po predchádzajúcej dohode alebo organizovanou skupinou hrozí trest odňatia slobody na päť až desať rokov. Ak by úmyselne nepravdivé údaje mali závažné následky, hrozí trest odňatia slobody na desať až 15 rokov.
Zavádzajú sa tiež peňažné tresty za diskreditáciu ozbrojených síl pre občanov (30.000 - 50.000 rubľov), úradníkov (100.000 - 200.000 rubľov) a právnické osoby (300.000 - 500.000 rubľov). Finančné pokuty hrozia aj v prípade, ak je diskreditácia spojená s výzvami na nezákonné konanie, ktoré môže ohroziť životy alebo zdravie občanov a verejnú bezpečnosť.
Štátna duma tiež jednomyseľne prijala v druhom a treťom čítaní návrh zákona, ktorý zavádza tresty za výzvy na uvalenie sankcií na Rusko cudzím štátom, skupinou štátov alebo inštitúcií.
Predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin po hlasovaní oznámil, že spomínané opatrenia ešte v piatok prerokuje horná komora parlamentu, Rada federácie, a následne ich dostane na podpis prezident Vladimir Putin. Účinnosť by mohli nadobudnúť v sobotu.
"Vzhľadom na mimoriadne okolnosti, pozastavujeme Google reklamy v Rusku," uviedla spoločnosť vo vyhlásení, z ktorého citovala DPA. "Situácia sa rýchlo vyvíja," dodal Google s tým, že ak by došlo k nejakým ďalším podstatným zmenám, bude o tom informovať.
Rozhodnutie sa týka reklamy v internetovom prehliadači, ako aj na video platforme Youtube, uviedol koncern.
Google už predtým zakázal ruským štátnym médiám kupovať alebo predávať reklamu prostredníctvom jeho technológií. V záujme ochrany verejnosti na Ukrajine tiež vypol v svojom navigačnom softvéri Google Maps pre Ukrajinu funkcie poskytujúce dopravné informácie v reálnom čase.
Novinári AFP v Moskve nemali prístup na Facebook, ako ani na internetové stránky médií ako Meduza, Deutsche Welle, Rádio Sloboda (RFE/RL) či ruskojazyčná verzia stanica BBC. Mimovládna organizácia GlobalCheck tiež potvrdila, že tieto stránky sú čiastočne nedostupné.
Nezávislý web Meduza na svojom účte na Telegrame uviedol, že stránka už nie je dostupná pre "niektorých používateľov" v Rusku, no od úradov nedostal oznámenie o zablokovaní.
Začiatkom tohto týždňa ruská generálna prokuratúra požiadala ruský regulačný úrad o "obmedzenie prístupu" k nezávislej ruskej televíznej stanici Dožď a liberálnej rozhlasovej stanici Echo Moskva.
Podľa prokuratúry totiž zmienené médiá uverejňujú materiál s výzvami na "extrémistickú činnosť" a "cielene a systematicky" publikujú "zámerne nepravdivé informácie o činnosti ruských vojakov počas špeciálnej operácie" na Ukrajine.
Po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin minulý štvrtok (24. februára) skoro ráno oznámil, že ruská armáda začala "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine, upozornila Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) ruské média na to, že zverejňujú "nepresné informácie" o udalostiach na Ukrajine. Nariadila im, aby odstránili správy, ktoré vojenskú operáciu Ruska na Ukrajine označujú za "napadnutie, inváziu alebo vyhlásenie vojny" s tým, že v opačnom prípade im hrozí zablokovanie a pokuta.
Copyright © TASR 2022
