Ruská generálna prokuratúra 1. marca požiadala regulačný úrad Roskomnadzor o "obmedzenie prístupu" k Echu Moskvy a nezávislej televízii Dožď, pretože nimi zverejňované informácie "obsahujú výzvy na extrémizmus, násilie voči občanom Ruskej federácie, masové porušovanie verejného poriadku a bezpečnosti... a násilné zvrhnutie ústavného poriadku". Obe médiá tiež "cielene a systematicky" publikujú "zámerne nepravdivé informácie o činnosti ruských vojakov v rámci špeciálnej operácie" na Ukrajine.
Roskomnadzor v tejto súvislosti požadoval, aby spoločnosť Google odstránila aplikáciu Echa Moskvy z obchodu Google Play. Na ruských platformách Yandex a VKontakte bolo vysielanie stanice zablokované.
Stanica Echo Moskvy začala vysielať 22. augusta 1990. Program tvorili najmä správy a diskusie zamerané na politické a sociálne otázky Ruska. Je považovaná za jedno z hlavných nezávislých médií v Rusku a podľa znalcov tamojších pomerov aj za jedno z posledných.
„Podľa Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) ukončili šírenie sporných ruských kanálov už všetci veľkí slovenskí operátori,“ uviedla Milanová. Upozornila, že viacerí tak spravili proaktívne z vlastnej iniciatívy hneď po vypuknutí konfliktu, ďalší, vrátane menších poskytovateľov, reagovali po konzultácii s RVR.
RVR informovala, že vysielanie RT mala v ponuke približne desiatka slovenských operátorov, medzi nimi sú aj tí, ktorí šírenia signálu stanice už ukončili. Hovorkyňa RVR Lucia Michelčíková ďalej pre TASR uviedla, že národný regulátor je v permanentnej komunikáciami s inými národnými regulátormi pri odhaľovaní možného propagandistického obsahu televíznych staníc licencovaných v Rusku. „Na Slovensku existuje v ponuke operátorov približne 30 takýchto staníc, nemusia však šíriť prokremeľskú propagandu. Ak však zistíme, respektíve budeme upozornení našimi kolegami z iných štátov na dezinformačný či iný škodlivý obsah niektorého z týchto kanálov, sme pripravení reagovať,“ zdôraznila.
Európska únia prijala sankcie proti Rusku v oblasti dezinformácií a manipulácií s informáciami. Členské krajiny eurobloku sa s platnosťou od stredy (2. 3.) rozhodli zablokovať na území celej EÚ prístup k štátom vlastneným dezinformačným médiám – televízii RT (predtým Russia Today) a agentúre Sputnik. Podľa EK televízny kanál RT a agentúra Sputnik sú nápomocné pri presadzovaní a podpore ruskej agresie proti Ukrajine, čo EÚ vníma ako významnú a priamu hrozbu pre verejný poriadok a svoju bezpečnosť.
Copyright © TASR 2022
Uvedený krok môže predstavovať pokus ruských predstaviteľov zabrániť tomu, aby sa správy o konaní Rusov na Ukrajine dostali k ruskej verejnosti. Ľudia, ktorí budú v Rusku šíriť „falošné správy“ o akciách ruských ozbrojených síl na Ukrajine, tak môžu odsúdiť až na 15 rokov väzenia.
Spoločnosť OneWeb mala z Bajkonuru v piatok na obežnú dráhu ruskými raketami vyslať viacero internetových satelitov. Toto vyslanie sa stalo otázne po tom, ako Rusko požiadalo britskú vládu, aby predala svoj podiel vo firme OneWeb, ktorú čiastočne vlastní. Moskva zároveň žiadala od firmy garancie, že nijaký z jej satelitov nebude mať vojenské využitie.
„Dnes sme opäť svedkami pokusov rozoštvať proti sebe solidárnu spoločnosť a zasiať medzi obyvateľstvom nenávisť voči vojnovým utečencom šírením dezinformácií, že k nám hromadne prichádzajú osoby z Afriky a Blízkeho Východu. Pravda je však taká, že takmer 90 percent ľudí prekračujúcich našu východnú hranicu sú Ukrajinci,“ napísal Mikulec. Doplnil však, že na Ukrajine ostali uviaznutí nielen domáci, ale aj cudzinci, ktorí tam legálne žili, pracovali či študovali. Slovensko využívajú ako bezpečný koridor, aby mohli pokračovať do svojich domovských krajín.
„Vypnutie webu sa neobišlo bez vlny kritiky z radov ich prívržencov. No napriek tomu som presvedčený, že tento krok nakoniec najviac pomôže tým, ktorí sú dezinformáciami najviac zasiahnutí,“ skonštatoval minister vnútra. Dodal, že polícia už informovala, že eviduje rôzne účty, ktoré sa posmievajú konfliktu na Ukrajine či dokonca žiadajú o ruskú intervenciu na Slovensku. Ubezpečil všetkých občanov, že polícia sa všetkými takýmito prípadmi zaoberá.
„Žiadne ľudské právo nemôže byť použité na poškodenie iného ľudského práva. Smutné na tejto veci je len to, že sa musela stať katastrofa na Ukrajine, aby sa naši volení zástupcovia a orgány štátu rozhýbali. Viaceré mimovládne organizácie, medzi nimi aj naša, dlhé roky upozorňovali na nebezpečenstvo, ktoré takéto dezinformačné zdroje pre spoločnosť predstavujú,“ povedal Weisenbacher.
Riaditeľ IĽP dúfa, že príde aj k zmene v prístupe orgánov činných v trestnom konaní. „Pretože doteraz, keď sme sa na ne obrátili, tak trestné oznámenie vždy zamietli s odôvodnením, že máme vec riešiť občiansko-právne, teda sa s majiteľmi týchto pofidérnych webov súdiť. Je pritom v záujme celej spoločnosti takéto konanie nenechať bez trestu,“ uzavrel.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Cenu Asociácie českých kameramanov (AČK) za vynikajúce kameramanské dielo dostali Martin Žiaran za film Správa režiséra Petra Bebjaka a Martin Šácha za seriál Božie mlyny režiséra Jana Hřebejka. Ocenenia sa dnes odovzdávali v pražskom kine Lucerna. Asociácia v ďalších kategóriách ocenila kameramanov Miroslava Janka a Jakuba Halouska. Už skôr oznámila, že cenu za celoživotné kameramanské dielo udelí Vladimírovi Skalskému. V kategórii kameramanské filmové dielo bolo celkom sedem nominácií, popri Správe boli nominovaní aj kameramani filmov Gump – pes, ktorý naučil ľudí žiť, Okupácie, Ľudí krvi, Marťanské lode, Zátopek a Stratení v raji. Žiaran spolupracoval s Hřebejkom na filme Učiteľka, s Markom Najbrtom na rozprávke Čertí brko, s Jiřím Havelkom na jeho Vlastníkoch alebo s Jiřím Mádlom na jeho filme Na streche. Po Správe natáčal ďalší film s Petrom Bebjakom - snímka Stínohra má do kín prísť v apríli. Film Správa rozpráva o dvoch mladých osvienčimských väzňoch, ktorí z tábora smrti utiekli, aby o ňom podali svetu správu. Šácha okrem práce na televíznych seriáloch, ktorej sa venuje aj Žiaran, v posledných rokoch spolupracoval predovšetkým na filmových rozprávkach. S režisérom Hřebejkom stál okrem dnes oceneného seriálu aj pri zrode filmu Nevinnost alebo Kawasakiho ruže. Cenu za vynikajúce kameramanské dokumentárne dielo udelila asociácia kameramanovi Miroslavovi Jankovi za film Jan Jedlička: Stopy krajiny režiséra Petra Zárubu a cenu za kameramansky prínosné dielo kameramanovi Jakubu Halouskovi za film Ľudí krvi režiséra Miroslava Bambuška. Skalský, ocenený za celoživotné dielo, patrí podľa usporiadateľov cien k najvýraznejším osobnostiam generácie českých filmárov, ktorá nastupovala do profesie v neľahkej dobe v polovici minulého storočia. "Tvorivé úsilie tejto generácie však vytvorilo jednu z doposiaľ najpozoruhodnejších etáp našej kinematografie, a to nielen v žánri filmu hraného filmu predstavovaného tvorcami známej novej vlny, ale aj v širokom spektre žánrov filmu dokumentárneho," uviedla asociácia. Skalský sa narodil v roku 1934, absolvoval kameru na FAMU a do roku 1970 pracoval v Krátkom filme Praha. Ako kameraman spolupracoval s Jaroslavom Kořánom, Radúzom Činčerom alebo Jaromilom Jirešom. Pracoval aj na hranom filme, s Věrou Plívovou natočil film Tony, tebe preskočilo. Na konci 60. rokov sa vydal na dráhu režiséra a natáčal dokumenty. Pracoval aj na zahraničných zákazkách a natáčal v Afrike filmy o umení domorodých kultúr či tamojších šamanoch a kúzelníkoch. Potom znova v rokoch 1974 až 1991 pracoval v Krátkom filme Praha av 80. rokoch začal prednášať na FAMU. Ako kameraman pracoval asi na 250 filmoch, sám ich natočil asi 50 filmov.
Copyright © ČTK 2022
