K diskusii o koncesionárskych poplatkoch
Dňa 21. februára 2006 nadobudol účinnosť zákon č. 96/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov. Novela zákona o koncesionárskych poplatkoch pritom v § 10b zaviedla tzv. generálny pardon, o ktorého obsahu a dopade sa v súčasnosti intenzívne diskutuje. Omeškanie platiteľa poplatkovPodľa starej i novej úpravy platí, že platiteľa poplatkov, ktorý je v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia (STV) alebo Slovenský rozhlas (SRo) písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa zákona. Ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, STV alebo SRo po uplynutí príslušnej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde. Ak je platiteľ poplatku v omeškaní s platbou dlhšie ako dva mesiace a dodržal sa postup vymáhania nezaplatených nedoplatkov vo forme písomnej výzvy a následnom uplatnení práva na úhradu nedoplatkov na súde, STV alebo SRo požiada platiteľa o zaplatenie poplatku (podľa novej právnej úpravy úroku) z omeškania. Ak povinná osoba neuhradí poplatok (úrok) z omeškania ani do jedného mesiaca po doručení výzvy na jeho zaplatenie, STV alebo SRo môže uplatniť svoj nárok na súde. Právo STV alebo SRo uplatniť nárok na súde po novele zákona je ohraničené lehotou 6 mesiacov po doručení výzvy. Zo zákona nie je úplne zrejmé, či má uplynutie tejto lehoty za následok premlčanie práva, alebo jeho úplnú stratu v dôsledku preklúzie. Generálny pardonUstanovenie § 10 b, v ktorom je tzv. generálny pardon zakotvený vraví, že na platiteľa poplatkov, ktorý zaplatí najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona všetky nedoplatky na poplatkoch, ktoré mu vznikli do 21. februára 2006, ak ho na ich zaplatenie vyberateľ poplatku alebo príjemca poplatku vyzval v súlade so zákonom, sa neuplatní ustanovenie § 9 ods. 2 platné do 21. februára 2006, podľa ktorého poplatok z omeškania za každý, aj načatý mesiac omeškania, predstavuje u fyzických osôb 5 000 Sk a u právnických osôb 15 000 Sk za každý prijímač, za ktorý je platiteľ v omeškaní s platbou. Podaktoré subjekty namietajú, že vzniesli výzvu ešte pred nadobudnutím účinnosti novely a preto sa na vyzvané osoby možnosť generálneho pardonu nevzťahuje. Znenie § 10 b má však, po splnení podmienky úhrady istiny do 60 dní od 21. februára 2006 retroaktívny charakter a v súlade s týmto ustanovením je preto platiteľ poplatkov povinný zaplatiť iba istinu, nie je však povinný uhradiť i poplatky (podľa aktuálnej úpravy úroky) z omeškania. Možný postup dlžníkovDlžníci majú dve základné možnosti. Ako prvá a najvhodnejšia sa javí zaplatenie istiny a ak nebola podaná žaloba, tak sa neoplatí uzatvárať akúkoľvek dohodu o novácii. Ak sa už pred 21. februárom 2006 začalo súdne konanie a bol vydaný platobný rozkaz, treba podať odpor s odôvodnením, že dlžná suma už bola uhradená. V tomto prípade, keďže zo zákona sa po uhradení dlžnej sumy v stanovenej lehote nemožno dožadovať i úhrady poplatku z omeškania, súd síce nariadi pojednávanie, je však veľmi pravdepodobné, že spoločnosť vymáhajúca poplatky vezme svoj návrh späť – v opačnom prípade, v prípade jej prehry, ktorá je veľmi pravdepodobná, jej totiž hrozí riziko úhrady trov konania, prípadne riziko, že súd neprizná náhradu trov konania ani jednej zo strán sporu. Ak vezme daná spoločnosť návrh späť, je takisto možné a veľmi pravdepodobné, že dlžníka súd zaviaže na úhradu trov konania. Ak je istina menšia ako 5000,- Sk, základná sadzba tarifnej odmeny právneho zastúpenia je 500,- Sk na jeden právny úkon, pričom takéto úkony sa uskutočnili pravdepodobne dva či tri. Súdny poplatok, ktorý by sa mal uhradiť, by mal byť podľa nášho názoru vyrúbený len z istiny ako predmetu sporu, čo predstavuje 6 % z istiny, najmenej však ďalších 500 Sk. Konečná výška trov konania však bude pravdepodobne stále nižšia než suma, ktorú spravidla žiada spoločnosť vymáhajúca poplatky z omeškania za SRo alebo STV. V prípade, že by mala byť výška trov konania vyššia, je výhodnejšie pristúpiť k druhej možnosti a uzavrieť spoločnosťou ponúkanú dohodu o novácii. Pri aplikácii novej právnej úpravy je nutné zohľadňovať najmä úmysel zákonodarcu pri tvorbe tejto právnej normy, tak ako ho deklaruje i v dôvodovej správe, podľa ktorej sa tvrdosť pôvodného znenia zákona prejavovala najmä v tom, že výška poplatkov z omeškania ustanovená v § 9 ods. 2 bola nastavená neprimerane vysoko vo vzťahu k sume poplatkov za používanie prijímačov, a tak napríklad poplatok z omeškania pre fyzickú osobu tvoril 125-násobok poplatku za používanie rozhlasového prijímača, pričom u právnických osôb je to ešte oveľa vyššia suma, keď za každý rozhlasový prijímač tvorí výšku poplatku z omeškania až 375-násobok poplatku za jeho používanie. Dôsledky takto neprimerane nastavených poplatkov z omeškania pri ich sústrední ako dlhov za obdobie niekoľkých rokov by mohli byť nedozierne, keďže by mohli narásť na stovky tisíc až milióny korún, už v súčasnosti sú bežné prípady, keď nezaplatený koncesionársky poplatok vo výške 40,- Sk bol penalizovaný vo výške presahujúcej 100 000,- Sk. Dosah vymáhania takýchto dlhov by následne mohol priviesť fyzické osoby do neúnosnej sociálnej situácie. Na nedoplatky na poplatkoch, ktoré vznikli po 21. februári 2006 platiteľovi poplatkov, ktorého na ich zaplatenie vyberateľ poplatku alebo príjemca poplatku do 21. februára 2006 nevyzval, sa ustanovenie § 9 ods. 2 platné do 21. februára 2006 neuplatní. Platiť bude nové znenie § 9 ods. 2, podľa ktorého výška úroku z omeškania je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v prvý deň omeškania s platbou. Úrok z omeškania sa vyrubí za každý deň omeškania, začínajúc prvým dňom vzniku omeškania až do dňa platby vrátane. Úrok z omeškania sa vyrubí za každý prijímač, za ktorý je platiteľ poplatku v omeškaní s platbou. Obmedzenie dispozičného práva Dôležitou zmenou v novele zákona je i ďalšie ustanovenie novely, podľa ktorého SRo a STV nie sú oprávnené pohľadávky voči koncesionárom odpredať, poskytnúť ako bankovú zálohu alebo inú garanciu, ako aj inak ich prevádzať na tretie subjekty. Dispozičné právo s pohľadávkami je tak značne obmedzené a SRo aj STV sa budú musieť zo zákona správať v súlade s vyššie spomenutým zákazom prevádzať pohľadávky voči koncesionárom na tretie osoby.
ULC Čarnogurský s.r.o.
