WHAT TO DO
ABOUT THEM ?
Zmeniť postoj verejnosti k verejnoprávnym médiám by po svojom prípadnom zvolení za generálneho riaditeľa Slovenskej televízie (STV) chcel jeden z troch kandidátov na šéfa STV - Radim Hreha. Mediálny poradca žijúci v Českej republike, ktorého Rada STV v utorok posunula do 2. kola voľby spolu s Jozefom Heribanom a Petrom Nižňanským, by po prípadnom nástupe na post šéfa STV urobil v prvom rade ekonomický a následne aj personálny a programový audit. Ako uviedol , nerobil by veľké personálne výmeny. Najskôr by dal každému šancu dokázať svoje schopnosti a nebránil by sa ani kritike. Hreha sa domnieva, že za šéfa STV by mohol byť zvolený aj preto, že v pôsobení na slovenskej mediálnej scéne má čistý štít a nie za ním loby. Hreha očakával, že do 2. kola, ktoré bude v utorok 24. októbra, sa dostane aj predseda Rady STV Miroslav Kollár a Roman Lipták z agentúry Forza. Kollár však získal len dva hlasy a Lipták jeden, čo bolo málo na postup do finále voľby. Hreha postúpil s tromi hlasmi, rovnako ako producent a pedagóg VŠMU P. Nižňanský. Dramaturg, scenárista, režisér, manažér a bývalý poslanec za ANO J. Heriban získal päť hlasov.
Hreha v súčasnosti podniká ako externý mediálny poradca a v minulosti bol riaditeľom sekretariátu generálneho riaditeľa Českej televízie Jiřího Janečka a zakladateľ a riaditeľ mediálnej agentúry a internetového portálu Česká média. Prezentáciu svojho projektu riadenia a rozvoja STV venoval takmer výlučne prechodu z analógového na digitálne vysielanie, jeho technologickým alternatívam. "Na Slovensku sa zvažuje, či vôbec Slovenská televízia ako národný vysielateľ dostane tú dôveru, že sa stane lídrom v tejto oblasti," uviedol počas vypočutia pred Radou STV na základe svojej analýzy. Ak k tomu legislatíva nedospeje, hlboko tým podľa Hrehu poškodí záujem verejnosti, rozvráti systém duálneho vysielania a poškodí tým mediálny trh. Ak chce byť STV lídrom v prechode na digitalizáciu, musí byť dôveryhodná a stabilná, tvrdí. Z STV by po prípadnom zvolení chcel urobiť modernú národnú multimediálnu inštitúciu. Je za rozvoj pôvodnej televíznej tvorby. STV by mala byť podľa neho financovaná z koncesionárskych poplatkov. Obmedzil by vysielanie klasickej reklamy. Radim Hreha (1953) do roku 1994 pôsobil v Košiciach, najprv ako vedúci zásobovania Hutných stavieb Košice (1978 - 1983), neskôr v rokoch 1983 až 1988 bol vedúcim autoservisu, potom až do roku 1994 riaditeľom závodu Drobný tovar Košice. V rokoch 1994 až 1996 pôsobil na mestskom úrade Českého Krumlova a v spoločnosti Služby mesta Český Krumlov. Mediálnej problematike sa začal profesionálne venovať v Pragobanke (1997 - 1998), kde medzi jeho kompetencie ako obchodného námestníka riaditeľa pobočky patrila i komunikácia s médiami. V rokoch 1998 až 2001 bol vrchným mediálnym analytikom spoločnosti CEPRA (Central European Public Relations Agency), ktorej klientom bola aj TV Nova. Následne až do začiatku tohto roka zastával funkciu riaditeľa a konateľa spoločnosti Česká média. Od februára do júna tohto roka bol riaditeľom sekretariátu Generálneho riaditeľa Českej televízie. Venuje sa mediálnemu poradenstvu, príprave mediálnych seminárov. Externe prednáša na Vysokej škole J. A. Komenského v Prahe.
Ak by bol Jozef Heriban zvolený za generálneho riaditeľa Slovenskej televízie (STV), v prvom rade by chcel dosiahnuť, aby STV dôsledne plnila poslanie televízie verejnej služby. Verejnoprávny charakter chýba podľa neho najmä Jednotke, ktorá je viac komerčná ako verejnoprávna. Pred utorkovým 2. kolom voľby šéfa STV, odpoveďou na to, čo by robil, ak by ho Rada STV zvolila, je jeho projekt. Skôr, ako by začal robiť zmeny, by sa však poradil s odborníkmi, s ktorými je v kontakte a ktorým by ponúkol pozície v topmanažmente STV. Radiť by sa chcel aj s Radou STV, čo nerobilo predchádzajúce vedenie. Dramaturg, scenárista, režisér, manažér a bývalý poslanec za ANO získal v 1. kole voľby najviac - päť hlasov. Ako Heriban konštatoval počas verejného vypočutia pred Radou STV, skvalitnil by spravodajstvo z domova, zahraničia, regiónov aj zo športu. Spravodajstvo STV by malo byť objektívne, nezávislé a dôveryhodné, "no zatiaľ táto vlajková loď STV pláva blízko plytčiny", uviedol Heriban, ktorý je za zachovanie oboch okruhov STV a ich užšiu spoluprácu. Medzi priority jeho projektu riadenia a rozvoja STV patrí aj zmena vysielacieho času Správ STV na 19:00. Dôslednou a rýchlou digitalizáciou technologických postupov by chcel zabezpečiť rovnakú konkurenčnú pozíciu pre redaktorov spravodajstva STV. Okrem toho by ako riaditeľ chcel presadiť vznik pôvodného dramatického televízneho seriálu. STV by mala podporiť ročne najmenej päť celovečerných filmov ročne, pričom jeden z nich by mal byť pre deti a mládež, ďalej animovanú tvorbu, večerníčky, robiť záznamy z predstavení. Archív STV, ktorý sa podľa neho nevyužíva koncepčne, by postupne zdigitalizoval a v programe využil jeho kvalitné tituly. Na dosiahnutie kvalitného programu sú podľa neho nevyhnuté výrazné zmeny v dramaturgii, zjednodušenie riadenia v STV na dve úrovne a aj modernizácia. Na niektoré procesy digitalizácie by chcel podporu štátu. Technologickú rekonštrukciu STV by riešil predajom výškovej budovy a úverom. Heriban zároveň počas vypočutia pred Radou STV verejne prisľúbil, že ak by sa stal generálnym riaditeľom, nebude STV prerušovať relácie reklamnými prestávkami. Ako riaditeľ STV by spolupracoval s MK SR a NR SR na príprave zákona o poplatkoch za služby poskytované STV a zákona o digitalizácii televízneho vysielania. Heribanovým cieľom je, aby sa STV stala lídrom v procese digitalizácie televízneho vysielania v SR. Jozef Heriban (1953) v roku 1978 začínal ako dramaturg rozhlasových hier v Československom rozhlase Bratislava a následne (1981 - 1994) trinásť rokov pôsobil v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave ako vedúci tvorivo - výrobnej skupiny, vedúci Tatra filmu a námestník pre výrobu a obchod. Spolupracoval na výrobe mnohých hraných filmov s režisérmi Štefanom Uhrom, Dušanom Hanákom, Jurajom Jakubiskom, Jurajom Herzom a ďalšími. V rokoch 1996 až 2001 pôsobil v TV Markíza a v spoločnosti EuroTel Bratislava ako riaditeľ reklamy, riaditeľ vonkajších vzťahov a vedúci public relations. Zameriaval sa na úspešné budovanie značky a na marketing a reklamu. V rokoch 2002 až 2006 bol poslancom Národnej rady SR za ANO, neskôr nezávislým. V súčasnosti externe prednáša na Fakulte manažmentu UK v Bratislave a pôsobí ako marketingový a mediálny poradca. Je autorom rozhlasových hier, kníh, filmových a televíznych scenárov, z ktorých mnohé získali ceny.
Jeden z trojice kandidátov na generálneho riaditeľa Slovenskej televízie (STV) Peter Nižňanský svoj postup do finále voľby šéfa STV nechce komentovať. Ako uviedol pre agentúru SITA, až do utorkového 2. kola voľby nebude odpovedať na žiadne otázky médií. Vyjadriť sa nechcel k svojmu postupu ani k projektu riadenia a rozvoja STV, ktorý predstavil Rade STV. Jeho vystúpenie si však môžete vypočuť TU
Producent a pedagóg Peter Nižňanský dostal tento utorok v 1. kole voľby tri hlasy. Počas verejného vypočutia pred Radou STV, ktoré rada tento týždeň zverejnila na webovskej stránke STV, Nižňanský uviedol, že ak by bol zvolený za šéfa televízie, bude sa uchádzať o štátne dotácie. Ako konštatoval, získaním dodatočných zdrojov od štátu by riešil výpadky vo financovaní STV, ktoré môžu priniesť prípadné súdne prehry či pokles príjmov z koncesionárskych poplatkov. STV by podľa jeho odhadov potrebovala od štátu niekoľko sto miliónov korún na vlastnú tvorbu a digitalizáciu. Tiež by chcel zefektívniť výber koncesií a stabilizovať personálne obsadenie STV. Podľa časti členov Rady STV, Nižňanského projekt riadenia a rozvoja STV je všeobecný, nenavrhuje nové koncepčné riešenia problémov STV a nevenuje sa digitalizácii. Nižňanský (1953) od roku 1998 pôsobí na katedre produkcie a manažmentu Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Vlastní produkčnú spoločnosť Salvo Film, ktorá pripravila pre ministerstvo školstva viacero výchovno-vzdelávacích filmov. Začínal (1979 - 1986) v GR Ceva v Trenčíne, kde bol vedúcim odborným referentom obchodného úseku, neskôr do roku 1989 pracoval na ministerstve stavebníctva. V rokoch 1990 až 1993 bol obchodno-ekonomickým riaditeľom Slovenskej filmovej tvorby a následne začal podnikať ako filmový producent a majiteľ produkčnej spoločnosti.
