26. 10. 2006

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Borat, bláznivý fiktívny kazašský televízny reportér, prišiel do centra Londýna na vozíku na premiéru svojho najnovšieho filmu, pričom spoločnosť mu robili smejúce sa zástupy fanúšikov a sporo odeté dievčatá. Pod dáždnikom s výraznou britskou zástavou Borat pozdravil davy na Leicester Square, tradičnom mieste významných britských filmových podujatí. No z lesku a slávy filmovej premiéry vďaka vyzývavo oblečeným dievčatám, zástupu ufúľaných detí, ktoré Boratovi utvorili čestnú štólu a vozíku ťahaného mulicou, nezostalo takmer nič. Vo filme s názvom Borat: Nakúkanie do ameryckej kultúry na objednávku slavnoj kazašskoj národa hlavnú úlohu stvárnil britský komik Sacha Baron Cohen, ktorý sa do povedomia verejnosti dostal ako svojský raper Ali G. V komediálnej snímke sa predstavil ako hlúpy novinár, ktorý spôsobí vzburu v celých USA. Herec na premiéru prišiel v žltom saku opásaný ľadvinkou a s oboma vztýčenými palcami odspieval vymyslenú hymnu "Ó Kazachstan". V svojom krátkom príhovore označil americkú speváčku Madonnu za spievajúceho transvestitu a pozval fanúšikov, aby prišli do jeho hotelovej izby, kde by nahí zápasili a strieľali na psov z jeho okna. Kazachstan Boratov humor znáša iba veľmi ťažko, i keď kazašský veľvyslanec v Londýne v stredu uviedol, že sa na filme dobre bavil. Nová generácia ultrasilných rádioteleskopov navrhnutých na odhaľovanie pôvodu vesmíru bude údajne stopovať i po rozhlasovom a televíznom vysielaní mimozemských civilizácií. Podľa časopisu New Scientist, televízne a rozhlasové vysielanie sa pohybuje v rozmedzí 50 až 400 megahertzov, ktoré môžu prekrývať frekvencie v rozmedzí 10 do 100 megahertzov, ktoré vysielajú atómy vodíka z počiatkov vesmíru. Astrofyzici Harvardskej univerzity Abraham Loeb a Matias Zaldarriaga naznačili, že televízne a rozhlasové vysielanie, ktoré vytŕča z energetického spektra, môže byť zachytené teleskopmi, ako napríklad LOFAR, ktorý budú Holandsku. Tieto "výčnelky", ak ich vôbec niekedy objavíme, môžu byť kľúčom k informáciám o mimozemských civilizáciách. Ak akákoľvek planéta obieha okolo hviezdy, jej vzdialenosť od Zeme sa mení, čo spôsobuje Dopplerov jav, či je zmena vlnovej dĺžky (a teda frekvencie) elektromagnetických alebo akustických vĺn vyvolaná relatívnym pohybom zdroja a pozorovateľa. Loeb a Zaldarriaga veria, že tento jav bude možné využiť aj na sformovanie predstavy o tvare orbity, naklonení a vzdialenosti planéty od hviezdy, ktorá zase umožní vedcom prepočítať teplotu povrchu planéty či dokonca prítomnosť tekutej vody. Až 100 miliónov hviezd, ktoré obiehajú planéty sa nachádza iba vo vzdialenosti 1 000 svetelných rokov od Zeme, z ktorej rádiové vlny odchádzajú do vesmíru. Ak sa by LOFAR a ďalšie veľké teleskopy zameral na hľadanie mimozemských civilizácií, musel by prekonať jeden zásadný technický problém, teda schopnosť rozoznať mimozemské vysielanie od pozemského. Americká moderátorka Oprah Winfrey uviedla pred 3 000 podporovateľmi amerického múzea pamätníkov holokaustu, že ju stále desia spomienky na návštevu koncentračného tábora v poľskom Osvienčime. "Vôbec si neviem predstaviť, aké hrozné to muselo byť prežiť koncentračný tábor živý a zdravý," povedala moderátorka v stredu na benefičnom večierku pre múzeum. "Vôbec mi to nešlo do hlavy, keď som tam bola. Môj mozog to celé nedokázal obsiahnuť," dodala. Winfrey bola v Poľsku v januári a nakrútila tu dvojdielny dokument o vedcovi a autorovi Eliem Wieselovi, ktorý prežil holokaust. "Tie milióny a milióny a milióny ľudí, ktorí to neprežili, chcú, aby sme nikdy nezabudli na nádej, ktorú obetovali na bojovom poli," uviedla Winfrey vo svojom 15-minútovom prejave na charitatívnom večierku pre washingtonské múzeum. Toto podujatie bolo už 11. v poradí na získanie prostriedkov pre múzeum. Hovorca múzea nevedel uviesť, koľko sa doposiaľ vyzbieralo peňazí. Minulý rok bol rozpočet múzea v prepočte 1,9 miliardy korún, pričom takmer tretinu z neho tvorili príspevky súkromných darcov. Okrem Winfrey so svojím prejavom vystúpil i starosta Chicaga Richard Daley a vysokoškolák, ktorý prežil genocídu vo Rwande. "Všetci musíme zastaviť predsudky a nenávisť kdekoľvek na ne natrafíme," uviedol Daley. Organizátori podujatia uviedli, že vzdelávanie o holokauste zostáva dôležité aj dnes, keďže otázka genocídy je stále aktuálna. "Každý z nás je zodpovedný, máme morálnu povinnosť slúžiť aj ostatným než iba sebe. Keď sa učíte, učte ďalej. Keď dostávajte, dávajte to ďalej," uzavrela Winfrey. Rozhodnutie dánskeho súdu zamietnuť žaloby siedmich moslimských organizácií proti denníku Jyllands-Posten, ktorý v septembri 2005 publikoval kontroverzné karikatúry proroka Mohameda, kritizovali vo štvrtok arabskí politici a intelektuáli. Podľa ich názoru to môže zväčšiť rozdiely medzi obyvateľmi Západu a moslimami. Neočakávajú však masové protesty. Súd v dánskom meste Aarhus zamietol žalobu, podľa ktorej denník karikatúry zverejnil s cieľom uraziť moslimského proroka Mohameda a vysmievať sa z islamu. Islamské zákony zobrazovanie proroka zakazujú. "Toto (rozhodnutie súdu) len zväčší rozdiely medzi Západom a islamským svetom," povedal sýrsky poslanec Muhammad Habaš, ktorý je šéfom Strediska islamských štúdii v Damasku. Podľa dánskeho súdu nemožno vylúčiť, že 12 kresieb zverejnených v Jyllands-Posten urazilo niektorých moslimov, ale neexistuje dôvod domnievať sa, že úmyslom karikatúr bolo uraziť alebo znevážiť moslimov. Dánski moslimovia, ktorí žalobu podali, uviedli, že sa proti rozhodnutiu odvolajú. V Jordánsku, kde dvoch žurnalistov za zverejnenie karikatúr uväznili, jeden z poslancov vyhlásil, že verdikt súdu je príkladom islamofóbie. "Ide o politické rozhodnutie vyjadrujúce nenávisť voči islamu a moslimom zo strany dánskej vlády, jej úradov a jej súdnictva," povedal poslanec Mahmúd al-Charabší. V Libanone, kde na protest proti karikatúram vo februári podpálili dánsky konzulát, profesor Radvan al-Sajíd vyhlásil, že verdikt je "dezinterpretáciou slobody vyjadrovania". Al-Sajíd, ktorý vyučuje islamské štúdie na Libanonskej univerzite, však hovorí, že moslimovia by nemali rozhodnutie súdu považovať za urážku. Neočakáva opakovanie februárových výtržností, pretože ľudia podľa neho vedia, že boli kontraproduktívne. "Objaví sa hnev a novinové články odsudzujúce rozhodnutie súdu, ale neočakávam pouličné protesty," povedal al-Sajíd. Súhlasí s ním aj sýrsky poslanec Habaš. "Nedomnievame sa, že bude užitočné vyjadrovať náš hnev v uliciach," dodal.