21. 6. 2016

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Iránske úrady zastavili vydávanie reformistického denníka Kánún kvôli kritickému článku na adresu jednej z teheránskych väzníc. Na svojej stránke o tom dnes podľa agentúry DPA informoval samotný denník, ktorý iránske úrady obviňujú z rozširovania klamstiev a vyvolávania paniky.
Iránske mediálne zákony už dlhé roky vyvolávajú ostré diskusie. Hranica medzi novinárskou kritikou a ohrozovaním národnej bezpečnosti je totiž v Iráne pomerne nejasná a aj kontakty s informátormi zo zahraničia sú niekedy vnímané ako spolupráca s tajnými službami.
Kánún ešte v sobotu zverejnil článok o väznici na juhu metropole Teherán, pričom podrobne opísal nehostinné podmienky 24-hodinovej väzby jedného zo zadržaných. Vedenie väznice aj iránske tajné služby následne voči denníku podnikli právne kroky, čo vyústilo až do zastavenia jeho vychádzania, uviedla agentúra DPA.
Irán svoje neslávne známe väznice vykresľuje ako nápravné zariadenia. Ich skutočnú prevádzku je však veľmi ťažké overiť, keďže zahraničné médiá nemajú do týchto zariadení povolený prístup.
K zatvoreniu denníka Kánún došlo len týždeň po tom, ako iránska armáda obvinila zo špionáže zamestnankyňu nadácie Thomson Reuters Foundation Nazaninu Zaghari-Ratcliffovú, ktorú najprv 45 dní zadržiavala vo väzbe.

Bývalý starosta Londýna Boris Johnson je hlavným hlasom v tábore "OUT", volajúcim po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Pred vstupom do politiky, kým vstúpil do radov Konzervatívnej strany, bol spravodajcom denníka Daily Telegraph v Bruseli a už vtedy sa netajil svojim euroskepticizmom, ktorý dokonca ako novinár vedome šíril, uvádzajú jeho bývalí kolegovia.
Tlačová agentúra Belga s odvolaním sa na britské zdroje pripomenula, že Johnson novinársky pôsobil v Bruseli v rokoch 1989 a 1994, v čase, keď už boli vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ napäté. Johnson Brusel a tamojšie pomery dobre poznal.
Jeho otec, Stanley Johnson, bol päť rokov poslancom Európskeho parlamentu za britských konzervatívcov (1979-84) a ďalších 16 rokov vysokopostaveným úradníkom Európskej komisie. Najskôr pracoval ako vedúci oddelenia prevencie proti znečisťovaniu životného prostredia (1973-79) a neskôr (1884-64) pôsobil ako poradca Generálneho riaditeľstva pre životné prostredie a ako riaditeľ pre energetickú politiku.
Jeho syn Boris v Bruseli absolvoval Európsku školu, kde sa naučil dobre po francúzsky, čo mu uľahčilo novinárske pôsobenie v sídle inštitúcií EÚ. Do Bruselu ho ako korešpondenta vyslal euroskeptický denník Daily Telegraph (potom ako ho prepustil týždenník Times kvôli falšovaniu zdrojov) a jeho kriticky, až "jedovato naladené" články proti administratíve Bruselu s obľubou čítala aj vtedajšia premiérka Margaret Thatcherová.
"Nevymýšľal si príbehy, ale dosť preháňal," spomína na Johnsonovo novinárčenie v Bruseli Christian Spillmann novinár agentúry AFP.
Bývalá korešpondentka denníka Independent v Bruseli Sarah Helmová spomína, že Boris Johnson sa v tejto dobe podieľal na šírení mýtov o EÚ, ako je údajné plytvanie peňazí daňových poplatníkov a regulovanie zakrivenia či veľkosti kondómov.
"Tieto mýty boli zvyčajne zábavné, často absurdné, niekedy len s malým zrnko pravdy. Ale väčšinou to bolo veľmi prehnané alebo úplne vymyslené. A veľmi často ich nájdete v Daily Telegraph v článkoch Borisa Johnsona," uviedla Helmová pre denník Guardian.
Novinári, ktorí poznali Johnsona počas pôsobenia v Bruseli, upozornili, že niektoré jeho články mali skutočnú odozvu. Ako ten v máji 1992 s názvom "Delorsov plán pre riadenie Európy", s odkazom na vtedajšieho šéfa Európskej komisie Jacqua Delorsa. Článok vyšiel tesne predtým, ako sa konalo referendum v Dánsku o Maastrichtskej zmluve a mal zrejme dopad na dánske "nie" v tomto referende.

Turecko chce zatknúť troch ľudí, v
rátane miestneho predstaviteľa organizácie Reportéri bez hraníc a šéfky ľudskoprávnej organizácie, ktorých obviňuje z podpory ťažko skúšaných novín Özgür Gündem zameraných na kurdských čitateľov.
Právnik Özcan Kilič zaoberajúci sa prípadom dnes pre tlačovú agentúru DPA povedal, že turecká prokuratúra vydala zatykač na Erola Önderogla zo spomínanej organizácie na ochranu novinárov, ďalej na predsedníčku Tureckej nadácie pre ľudské práva Šebnem Korur Fincaniovú a tiež na novinára Ahmeta Aziza Nesina.
Prokurdské noviny Özgür Gündem sú pod silným tlakom tureckej vlády. Trojica uvedených osobností preto verejne vystúpila a na podporu novín sa predstavila ako symbolickí šéfredaktori - na jeden deň.
Turecko a kurdskí militanti obnovili ozbrojený konflikt vlani, keď stroskotalo prímerie a mierové rozhovory. Turecko sa nachádza na 151. mieste zo 180 krajín v rebríčku indexu slobody tlače, ktorý zostavila práve organizácia Reportéri bez hraníc.


Britský denník The Daily Telegraph podporil vystúpenie Británie z Európskej únie, keď vyzval voličov, aby vo štvrtkovom historickom referende zahlasovali za odchod krajiny z tohto bloku.
      Periodikum, ktoré má denný náklad takmer 500.000 výtlačkov, sa tak vo veci podpory vystúpenia Británie z EÚ pripojilo k novinám The Sun a The Sunday Times i k svojmu vlastnému nedeľňajšiemu vydaniu, sumarizuje agentúra Reuters.
      The Daily Telegraph svoje vyhlásenie napísal v pondelok v úvodníku s názvom "Hlasujte za vystúpenie, aby ste mali osoh zo sveta, ktorý vám ponúka príležitosť".
      "Svojou podporou hlasovania za vystúpenie sa nevraciame k zlatému veku Británie, ktorý je stratený v hmle času, ale hľadíme k novým začiatkom našej krajiny. Vravia nám, že je to voľba medzi strachom a nádejou. Ak je to tak, potom si vyberáme nádej," píše sa v úvodníku.
      Šéf britskej diplomacie Philip Hammond nedávno upozornil, že pôjde o nezvratné rozhodnutie voličov, pričom predpovedal, že referendum sa v každom prípade skončí veľmi tesným výsledkom.
      "Ak Británia zahlasuje za zotrvanie v EÚ, jej občania budú očakávať rýchlu a kompletnú realizáciu ústupkov dohodnutých v Bruseli začiatkom tohto roka," upozornil Hammond na pondelkovom pracovnom zasadnutí šéfov diplomacie členských krajín EÚ v Luxemburgu.


Copyright © TASR 2016