DALITO!

22. 2. 2017

Zomrela Jaroslava Blažková

Zomrela Jaroslava Blažková


Exilová slovenská spisovateľka, prozaička, autorka kníh pre deti a mládež a publicistka Jaroslava Blažková, ktorú prezývali aj slovenská Saganová, zomrela v pondelok 20. februára vo veku 83 rokov v Kanade. TASR jej úmrtie potvrdilo Literárne informačné centrum v Bratislave.
Jaroslava Blažková sa narodila 15. novembra 1933 v českom Velkom Meziříčí. Detstvo prežila striedavo v Česku a na Slovensku. Začala študovať na gymnáziu v Prahe, štúdiá však dokončila na Dievčenskom gymnáziu v Bratislave. Od roku 1950 pracovala v Československom rozhlase v Bratislave a súčasne študovala na bratislavskej Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK). Od roku 1954 bola redaktorkou denníka Smena. V roku 1956 ju z politických dôvodov z redakcie prepustili. Zamestnanie našla v Záhradníckych a rekreačných službách mesta Bratislavy. V tom období nemohla ani publikovať, ale po roku 1958, keď nastalo politické uvoľnenie, sa začala živiť ako novinárka a spisovateľka v umeleckom povolaní.
V roku 1968 emigrovala do Kanady a usadila sa v Toronte. V roku 1971 ju vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov, jej knihy sa prestali vydávať a normalizačná kritika vyradila jej meno a dielo zo slovenskej literatúry. V Kanade autorsky spolupracovala s viacerými divadelnými skupinami, v roku 1975 pôsobila v slovenskom vysielaní Medzinárodnej rozhlasovej kanadskej služby CBC v Montreale a od roku 1976 redigovala v Toronte krajanský časopis Čechov a Slovákov Nový domov. V rokoch 1978–1989 pracovala pre známe exilové nakladateľstvo Josefa Škvoreckého 68 Publishers. V roku 1988 sa presťahovala z Toronta do univerzitného mestečka Guelph v kanadskej provincii Ontario.
Do modernej slovenskej prózy sa vrátila v 90. rokoch 20. storočia reedíciami svojich detských kníh, výberom z poviedkovej tvorby zo 60. rokov minulého storočia a poviedkami, ktoré vznikli v období 70. až 90. rokov 20. storočia v Kanade. Sú to príbehy o ženách, tematicky zväčša zakotvené už v kanadskej (americkej) realite, ale svojím životným a citovým zázemím sú ich hrdinky spojené so svetom, v ktorom sa formovalo ich vnímanie života. Medzi jej najznámejšie diela patria: Nylonový mesiac (1961), Jahniatko a grandi (1964), ...ako z gratulačnej karty (1997, výber z próz), Svadba v Káne Galilejskej (2001), Happyendy (2005). Novela Nylonový mesiac sa stala predlohou rovnomenného filmu z roku 1965 režiséra Eduarda Grečnera.
Pre deti a mládež napísala Tóno, ja a mravce (1961), Ostrov kapitána Hašašara (1962), Ohňostroj pre deduška (1962), Daduška a Jarabáč (1965), Ako si mačky kúpili televízor (1967), Môj skvelý brat Robinzon (1968), Rozprávky z červenej ponožky (1969), Minka a Pyžamka (2003), Traja nebojsovia a duch Miguel (2003).
Tvorbu Blažkovej ocenili vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ za najlepšiu prózu roka - za novelu Nylonový mesiac v roku 1961. Cenu Fraňa Kráľa za najlepšiu prózu pre mládež za knihu Ohňostroj pre deduška získala v roku 1963, v roku 1964 získala Cenu Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) – čestný diplom Hansa Christiana Andersena za knihu Ohňostroj pre deduška. Dvakrát dostala Cenu vydavateľstva Mladé letá. Prvý raz za najlepšiu prózu roka Môj skvelý brat Robinzon v roku 1968 a potom za jazykové majstrovstvo v literatúre pre deti za knihu Rozprávky z červenej ponožky v roku 1969. Túto cenu udelili po prvý raz, knihu vzápätí zošrotovali. Za celoživotnú tvorbu pre deti udelili Jaroslave Blažkovej v roku 1999 Cenu Bibiany Trojruža.

Copyright © TASR 2017