DALITO!

28. 4. 2017

Biba Bohinská a Tajné životy

Biba Bohinská a Tajné životy

Scenáristka seriálu RTVS Tajné životy Biba Bohinská sa pri procese tvorby jednotlivých jeho častí opierala podľa vlastných slov nielen o konzultácie s odborníkmi a ľuďmi z praxe, ale využila i psychologickú metódu Individuálnej systemiky.
Individuálnu systemiku, ktorá je momentálne akreditovaná už v Nemecku, si pritom Bohinská vyskúšala najprv sama na sebe. „Túto metódu vyvinuli autori Artho a Veeta Wittemannovci na základe Voice Dialógu a musím povedať, že mne osobne veľmi sadla, pretože hovorí o tom, že nie sme len jeden človek, ale že naša psyché sa skladá z viacerých vnútorných osôb. To keď som počula, tak mi ako spisovateľke a autorke zasvietili oči a povedala som si, že 'Vau!', pretože skutočne píšem rôzne príbehy a nielen príbehy žien, ale musím napísať aj príbeh muža, agresora, dobrého, zlého a táto metóda ma naučila úžasnú vec – skontaktovať sa nielen so svojou vnútornou ženou, ktorou som, ale nájsť v sebe aj vnútorného muža, vnútorné dieťa, ktoré je svojím spôsobom zraniteľné, nájsť v sebe nejakú inštinktívnu časť, ale aj nejakú spirituálnu,“ vysvetlila počas dnešného stretnutia s médiami scenáristka, ktorá pracovala na obidvoch sériách Tajných životov vyše päť rokov.
Postavy môžu byť podľa nej uveriteľné len vtedy, ak nie sú ani dobré, ani zlé. „Postavy, ktoré sme sa snažili vytvoriť, sú zraniteľné, ale nie sú čierno-biele, majú všetky farby dúhy,“ uviedla Bohinská, ktorá so spoluscenáristkou Naďou Clontz všetko dôkladne konzultovala aj s odborníkmi. „Od začiatku sme vedeli, že musíme ísť a konzultovať ten scenár s odborníkmi, lebo toto je odborná téma a my sme nemali s azylákmi osobné skúsenosti, takže do azylového domu sme šli už pri vývoji prvej sezóny. Potrebovali sme aj fyzicky vidieť ten priestor, ako to tam vyzerá, potrebovali sme porozumieť tomu procesu, ako azylový dom funguje a inšpirovať sa skutočnými príbehmi, z ktorých sme využili nejaké čriepky. Bola to veľmi cenná skúsenosť, bez ktorej by sme tento seriál nevytvorili, ten azylák sme skrátka museli vidieť,“ poznamenala Clontz. „Keď tvoríte storyliny, jedna vec je background postáv, druhá technické veci. Doteraz si pamätám, ako sme s Naďou sedeli každý deň osem až desať hodín a vymýšľali sme to. Vkuse sme mali pracovníkov a psychológov azyláku na telefóne a pýtali sme sa ich veľmi praktické otázky typu 'Čo sa stane, keď toto a toto...?' Mali sme a máme v duši úctu k ich práci a chceli sme zároveň zachovať drámu a čo najdôveryhodnejšie ukázať, ako funguje ich záchranná sieť. Toto bolo pre nás najdôležitejšie - ukázať ženám a mužom, že tu tá záchranná sieť je,“ doplnila Bohinská.
Snahu scenáristiek čo najvernejšie zobraziť v seriáli práve prostredie azylového domu ocenila i riaditeľka jedného z nich, Daniela Gáliková. „Pre mňa a moje kolegyne je táto téma každodennosťou a nápad, že sa z toho stane seriál, sme privítali veľmi pozitívne, lebo napriek tomu, že to nie je ani dokument a neprináša ani odborný pohľad do tejto problematiky, tak každotýždenným vstupom do domácností spôsobuje aspoň také scitlivenie o téme domáceho násilia. To si myslím, že je jednou z najväčších úloh tohto seriálu,“ uviedla.
Spoluscenáristkou Tajných životov je aj Soňa Čermáková Uličná, o dramaturgiu oboch sérií sa postaral Roman Brat, na kreslo šéfdramaturgičky sa posadila Jana Kákošová a za réžiou seriálu stojí Ján Sebechlebský. Prvú časť Tajných životov RTVS odvysielala 1. januára 2015. Na základe sledovanosti seriálu sa vedenie televízie rozhodlo pokračovať i druhou sériou, ktorá sa už o pár dní skončí.
Ako však Bohinská dnes avizovala, je viac než pravdepodobné, že spolu s tvorcami prinesú divákom ďalšie pokračovanie seriálu. V tretej sérii by pritom chceli venovať väčšiu pozornosť mužom a starším ľuďom, ktorí sú konfrontovaní s realitou azylového domu.

©2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.