MEDIA NEWS
Po ruskej invázii na Ukrajinu sa na internete rozpútala informačná vojna, v rámci ktorej obe strany šíria neoverené a prikrášlené informácie, propagandu či rovno klamstvá, píše americký denník The New York Times (NYT).
Niektorí ukrajinskí predstavitelia od začiatku ruskej invázie šíria neoverené príbehy, prikrášlené historky či informácie, ktoré sa neskôr ukázali ako nepravdivé.
Pochybné tvrdenia ukrajinských činiteľov sú však podľa NYT neporovnateľné s klamstvami, ktoré šíri Kremeľ. Moskva krátko pred útokom na Ukrajinu tvrdila, že sa bráni ukrajinskej agresii a obyvateľov svojho západného suseda chce oslobodiť od fašistov a neonacistov. Od začiatku invázie prúdia z Kremľa nepodložené tvrdenia, že Ukrajinci ostreľujú nemocnice a zabíjajú civilistov, pripomína NYT.
Ukrajinská internetová propaganda sa týka najmä hrdinov a mučeníkov, ktorí v prikrášlených či úplne vymyslených príbehoch odolávajú ruskej agresii. Podľa informatičky Laury Edelsonovej ide o celkom bežnú formu propagandy.
"Rozprávajú príbehy, ktoré podporujú ich naratív. Niekedy sa do nich dostanú aj nepravdivé informácie," dodala Edelsonová, ktorá na Newyorskej univerzite študuje dezinformácie.
Príbehy o hrdinstve Ukrajincov či brutalite Rusov sú kľúčovou súčasťou vojenskej stratégie Kyjeva, tvrdia odborníci. Cieľom ukrajinskej vlády je udržať bojovú morálku svojich síl na vysokej úrovni, ako aj zachovať si podporu medzinárodného spoločenstva.
Ukrajina by bez takýchto príbehov vojnu s Ruskom prehrala, domnieva sa stratég Peter W. Singer z think-tanku New America. "Neprehrala by len informačnú vojnu, ale aj konvenčnú vojnu," povedal Singer.
V predchádzajúcich vojnách sa bojovníci pokúšali sabotovať komunikačné kanály nepriateľa, aby zabránili šíreniu vojnovej propagandy, pričom ničili fyzickú komunikačnú infraštruktúru ako napríklad telegrafné káble, pripomína NYT.
V internetovej dobe je však takýchto fyzických káblov oveľa menej, takže armády sa okrem ničenia komunikačných veží a narúšania prístupu k internetu spoliehajú aj na zaplavenie online priestoru obrovským množstvom správ, aby prehlušili konkurenčnú propagandu, vysvetľuje NYT.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok 24. februára skoro ráno oznámil, že ruská armáda začala "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine.
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) následne nariadila ruským médiám, aby odstránili správy, ktoré vojenskú operáciu Ruska na Ukrajine označujú za "napadnutie, inváziu alebo vyhlásenie vojny" s tým, že v opačnom prípade im hrozí zablokovanie a pokuta.
Niektorí ukrajinskí predstavitelia od začiatku ruskej invázie šíria neoverené príbehy, prikrášlené historky či informácie, ktoré sa neskôr ukázali ako nepravdivé.
Pochybné tvrdenia ukrajinských činiteľov sú však podľa NYT neporovnateľné s klamstvami, ktoré šíri Kremeľ. Moskva krátko pred útokom na Ukrajinu tvrdila, že sa bráni ukrajinskej agresii a obyvateľov svojho západného suseda chce oslobodiť od fašistov a neonacistov. Od začiatku invázie prúdia z Kremľa nepodložené tvrdenia, že Ukrajinci ostreľujú nemocnice a zabíjajú civilistov, pripomína NYT.
Ukrajinská internetová propaganda sa týka najmä hrdinov a mučeníkov, ktorí v prikrášlených či úplne vymyslených príbehoch odolávajú ruskej agresii. Podľa informatičky Laury Edelsonovej ide o celkom bežnú formu propagandy.
"Rozprávajú príbehy, ktoré podporujú ich naratív. Niekedy sa do nich dostanú aj nepravdivé informácie," dodala Edelsonová, ktorá na Newyorskej univerzite študuje dezinformácie.
Príbehy o hrdinstve Ukrajincov či brutalite Rusov sú kľúčovou súčasťou vojenskej stratégie Kyjeva, tvrdia odborníci. Cieľom ukrajinskej vlády je udržať bojovú morálku svojich síl na vysokej úrovni, ako aj zachovať si podporu medzinárodného spoločenstva.
Ukrajina by bez takýchto príbehov vojnu s Ruskom prehrala, domnieva sa stratég Peter W. Singer z think-tanku New America. "Neprehrala by len informačnú vojnu, ale aj konvenčnú vojnu," povedal Singer.
V predchádzajúcich vojnách sa bojovníci pokúšali sabotovať komunikačné kanály nepriateľa, aby zabránili šíreniu vojnovej propagandy, pričom ničili fyzickú komunikačnú infraštruktúru ako napríklad telegrafné káble, pripomína NYT.
V internetovej dobe je však takýchto fyzických káblov oveľa menej, takže armády sa okrem ničenia komunikačných veží a narúšania prístupu k internetu spoliehajú aj na zaplavenie online priestoru obrovským množstvom správ, aby prehlušili konkurenčnú propagandu, vysvetľuje NYT.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok 24. februára skoro ráno oznámil, že ruská armáda začala "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine.
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) následne nariadila ruským médiám, aby odstránili správy, ktoré vojenskú operáciu Ruska na Ukrajine označujú za "napadnutie, inváziu alebo vyhlásenie vojny" s tým, že v opačnom prípade im hrozí zablokovanie a pokuta.
Redakcia webu Mediazona vo svojom vyhlásení upozornila, že Rusko v posledných dňoch zaviedlo "vojenskú cenzúru a v krajine už nie sú takmer žiadne nezávislé médiá".
Dodala, že rozhodnutie Federálnej služby pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) prišlo pre to, že Mediazona informovala o tom, "čo sa deje na Ukrajine, a nazýva inváziu inváziou a vojnu vojnou".
Mediazona prisľúbila, že bude pokračovať vo svojej práci a naďalej písať o vojne na Ukrajine, a to na alternatívnej webovej stránke, ktorú novinári vytvorili.
Mediazona je nezávislý web, ktorý okrem iného píše o súdnych kauzách či zneužívaní práv väzňov.
Založili ho v roku 2014 členky zoskupenia Pussy Riot, Nadežda Tolokonnikovová a Marija Aľochinová, po tom, čo si odpykali trest za punkovú modlitbu zosmiešňujúcu ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorú predviedli v pravoslávnom chráme.
Agentúra Reuters vo svojej správe pripomína, že odkedy Putin vydal 24. februára ruským jednotkám rozkaz na vstup na územie Ukrajiny, ruské úrady ešte viac zintenzívnili svoj tlak proti médiám.
Začiatkom tohto týždňa tak skončilo vysielanie rozhlasovej stanice Echo Moskvy i televízneho kanála Dožď – dvoch najvýznamnejších liberálnych médií v Rusku.
Roskomnadzor ako dôvod svojho rozhodnutia uviedol, že informácie zverejňované týmito médiami "obsahujú výzvy na extrémizmus, násilie voči občanom Ruskej federácie, masové porušovanie verejného poriadku a bezpečnosti... a násilné zvrhnutie ústavného poriadku".
Obe tieto médiá tiež "cielene a systematicky" publikujú "zámerne nepravdivé informácie o činnosti ruských vojakov v rámci špeciálnej operácie" na Ukrajine.
Nezávislý denník Novaja gazeta, ktorého šéfredaktor Dmitrij Muratov dostal v roku 2021 Nobelovu cenu za mier, v piatok oznámil, že - v snahe vyhnúť sa osudu Dožďa a Echa Moskvy - zo svojej webovej stránky odstráni spravodajské materiál o vojenských akciách Ruska na Ukrajine.
Redakcia tento svoj krok vysvetlila tým, že "nemôže ohroziť slobodu svojich zamestnancov" a ani čitateľov, ktorí by mohli byť stíhaní za šírenie materiálov nepohodlných pre ruské vedenie.
Redakcia Novej gazety dodala, že súčasne nemôže ignorovať ani túžbu svojich čitateľov pokračovať v práci, preto bude pokračovať "v informovaní o dôsledkoch, ktorým Rusko čelí: rozvíjajúca sa hospodárska kríza, rýchly pokles životnej úrovne, problémy s prístupom k zahraničným liekom a technológiám a prenasledovanie disidentov, a to aj za protivojnové vyhlásenia".
Reuters pripomenul, že v dôsledku prenasledovania a represií už z Ruska emigrovali desiatky nezávislých novinárov a redaktorov. Mnohí jednotlivci i médiá sú okrem toho úradmi označení za tzv. zahraničných agentov, lebo dostávajú finančnú podporu zo zahraničia.
Služba krátkych videí TikTok sa rozhodla, že svojím používateľom v Rusku dočasne pozastaví nahrávanie nového obsahu a živé vysielanie. Toto rozhodnutie je reakciou na nový zákon o dezinformáciách o ruskej armáde a trestoch za ne.
Podľa agentúry AFP o tom informovala tlačová služba TikTok s tým, že prehodnocuje bezpečnostné dôsledky nového zákona.
Pre používateľov služby TikTok v Rusku tak zostane v aplikácii dostupná iba funkcia prijímania a posielania správ. Kedy budú odomknuté zvyšné funkcie, sociálna sieť neuviedla.
Rusko 4. marca rýchlo prijalo zákon, ktorý stanovuje až 15 rokov väzenia za šírenie "vedome nepravdivých informácií o činnosti ruských ozbrojených síl" a za "diskreditáciu nasadenia ruských jednotiek".
Kvôli tomuto zákonu prestali fungovať viaceré médiá v Rusku, vrátane televízneho kanála Dožď či rozhlasovej stanice Echo Moskvy. Iné médiá sa rozhodli neinformovať o vojnovom dianí na Ukrajine vôbec.
Podľa agentúry AFP o tom informovala tlačová služba TikTok s tým, že prehodnocuje bezpečnostné dôsledky nového zákona.
Pre používateľov služby TikTok v Rusku tak zostane v aplikácii dostupná iba funkcia prijímania a posielania správ. Kedy budú odomknuté zvyšné funkcie, sociálna sieť neuviedla.
Rusko 4. marca rýchlo prijalo zákon, ktorý stanovuje až 15 rokov väzenia za šírenie "vedome nepravdivých informácií o činnosti ruských ozbrojených síl" a za "diskreditáciu nasadenia ruských jednotiek".
Kvôli tomuto zákonu prestali fungovať viaceré médiá v Rusku, vrátane televízneho kanála Dožď či rozhlasovej stanice Echo Moskvy. Iné médiá sa rozhodli neinformovať o vojnovom dianí na Ukrajine vôbec.
Copyright © TASR 2022
V reakcii na schválenie zákona, na základe ktorého hrozí v Rusku až 15 rokov väzenia za šírenie informácií, ktoré tamojšie úrady označia za nepravdivé, už ohlásili prerušenie činnosti v krajine aj viaceré ďalšie zahraničné médiá, vrátane BBC alebo Bloomberg, nemeckých verejnoprávnych vysielateľov ARD a ZDF či talianskej verejnoprávnej Rai.
RFE/RL, ktoré vysielalo pre ruské publikum od roku 1953, plánuje pokračovať v informovaní o vojne na Ukrajine z územia mimo Ruska.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
