3. 6. 2016

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

"Objednala som si nápoj v Starbucks. Spýtala som sa barmanky, či potrebuje moje meno. Žmurkla na mňa a povedala, že vie, že som Jodie Foster."
Helen Hunt

„ Richard Sulík a Igor Matovič mi vytvorením Opozičnej rady pripomínajú dvoch malých chlapcov na pieskovisku, ktorí si chcú vykolíkovať svoj vlastný kúsoček, na ktorom sa budú hrať len oni dvaja. Je to smiešne. Ak nevedia získať spojencov ani v opozícii, ako chcú presvedčiť voličov, že majú nato nahradiť túto vládu? Takýmto spôsobom budú mať maximálne nato, že môžu Robertovi Ficovi ocikávať členky.“
Milan Krajniak

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

2. 6. 2016

Zomrel Roman Hofbauer

Zomrel Roman Hofbauer


Vo veku 76 rokov zomrel v stredu 1. júna po dlhej chorobe niekdajší primátor Bratislavy, minister dopravy a spojov v druhej Mečiarovej vláde, dlhoročný poslanec NR SR za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a publicista Ing. Roman Hofbauer, Csc. Pohreb bude v bratislavskom krematóriu v utorok 7. júna o 13.15 h.
TASR prináša jeho profil.
Roman Hofbauer bol bývalý slovenský politik, poslanec Slovenskej národnej rady (SNR), Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR), Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), bývalý primátor hlavného mesta a prvý minister dopravy samostatnej SR.
Roman Hofbauer sa narodil 21. februára 1940 v Bratislave. V rokoch 1957-1962 študoval na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes STU) v Bratislave. V rokoch 1962-1972 bol vedúcim projektantom v Dopravoprojekte Bratislava a do roku 1979 potom zástupcom vedúceho výskumu Centra urbanizmu a architektúry v Bratislave. Pracoval aj ako zástupca riaditeľa odboru štátnej expertízy Ministerstva výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky (MVT SSR) (1979-1985). V roku 1980 ukončil ašpirantúru na Fakulte architektúry vo vednom odbore urbanizmus a získal vedeckú hodnosť kandidáta vied (CSc). V rokoch 1985-1988 pracoval ako vedúci odboru štátnej expertízy MVT SSR, bol pracovníkom Slovenskej komisie pre vedecký a investičný rozvoj v Bratislave (1988-1990), zástupcom riaditeľa štátnej expertízy Slovenskej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj v Bratislave (1988-1990).
Od 28. februára 1990 do 24. novembra 1990 bol primátorom mesta Bratislava. V roku 1991 pracoval ako vedúci oddelenia štátnej správy na Ministerstve dopravy a spojov SR. Roman Hofbauer pôsobil ako poslanec Slovenskej národnej rady (SNR) od 9. júna 1990 do 6. júna 1992, z toho do 30. apríla 1991 za hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) a do 6. júna 1992 za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Od 6. júna 1992 do 31. decembra 1992 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR (za HZDS). Poslancom NR SR bol od 3. novembra 1994. Do konca septembra 1998 bol predsedom Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. V druhom volebnom období NR SR (po septembrových parlamentných voľbách 1998) sa stal členom a overovateľom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnosti a bol ním do mája 2002. Členom poslaneckého klubu HZDS a aj politického hnutia HZDS bol do 2. augusta 2002, kedy z nich vystúpil. Do konca druhého volebného obdobia NR SR (do konca septembra 2002) ostal ako nezávislý poslanec NR SR. Od 24. júna 1992 do 30. septembra 1992 pôsobil Roman Hofbauer vo funkcii ministra dopravy a spojov SR, poverený aj riadením Ministerstva výstavby a stavebníctva SR (delegovaný za HZDS). Ministrom dopravy, spojov a verejných prác SR bol aj od 30. septembra 1992 do 16. marca 1994. Roman Hofbauer bol spoluautorom ekologickej publikácie Bratislava nahlas.
V rokoch 1994-2002 patril medzi najaktívnejších poslancov HZDS (od marca 2000 ĽS-HZDS). Avšak v roku 2002 sa preňho už miesto na kandidátke ĽS-HZDS, ktorú pred 11 rokmi zakladal, nenašlo. V auguste 2002 sa preto so stranou rozišiel.
Od roku 1964 sa datuje jeho rozsiahla publicistická činnosť. Žurnalistická tvorba za roky 1989-1999 mu postupne vyšla v šiestich knižných publikáciách.
Ing. Romanovi Hofbauerovi, CSc. v roku 1998 zastupujúci prezident SR Vladimír Mečiar udelil Rad Andreja Hlinku I. triedy za mimoriadne zásluhy o vznik Slovenskej republiky. Bol tiež nositeľom novinárskych cien Ľudovíta Štúra a Zlatého pera od zahraničných Slovákov.

Copyright © TASR 2016

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Regionálne médiá by viac nemali byť hlasnou trúbou samospráv a nástrojom PR pre tamojších volených zástupcov. Vyhlásil to dnes podpredseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Jozef Viskupič (OĽaNO-NOVA) s tým, že je potrebné konať a takému fungovaniu regionálnych médií zmenou legislatívy zabrániť.
Viskupič a poslanec Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) poukázali na tlačovej konferencii na prípad regionálneho novinára Miloša Majka, ktorý sa na základe podnetu občana opýtal cez infozákon starostu obce Šintava Miroslava Holičku, či je pravdou, že používa obecné vozidlo aj na súkromné účely. Holička mu odpovedal, že nepoužíva, na Majku však zároveň podal trestné oznámenie za ohováranie.
"Toto trestné oznámenie bolo vyšetrovateľkou prijaté. Majko chodil na výsluchy, neskôr bolo vyšetrovanie pozastavené, lebo starosta napísal, že výchovný účinok už dosiahol. Išlo teda o zastrašovanie novinára," povedal Budaj.
Viskupič je preto presvedčený, že kým väčšina regionálnych médií slúži svojim samosprávam, tak tých niekoľko nezávislých sa stretáva so zastrašovaním, ako v prípade Miloša Majka. OĽaNO-NOVA preto volá po zmene legislatívy v podobe sprísnenia sankcií v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, požaduje aj zmenu zákona o vysielaní a retransmisii, ako aj o obecnom zriadení. Za základ považujú, aby o financovaní regionálnych médií viac nerozhodovali volení zástupcovia samosprávy. "Ministerstvo kultúry by malo prísť s konkrétnymi návrhmi. Ak nie, prinesieme ich my," dodal Budaj.

Copyright © TASR 2016

Prieskum Median SK

Prieskum Median SK

Tretina poslucháčov rádií na Slovensku počúva Rádio Expres a takmer každý tretí aj prvý okruh verejnoprávneho Slovenského rozhlasu, RTVS - Rádio Slovensko. Vyplýva to z prieskumu Radioprojekt, ktorý od 8. februára do 1. mája tohto roka uskutočnila spoločnosť Median SK na vzorke 3 601 respondentov, občanov SR vo veku 14 až 79 rokov. V prieskume získalo Rádio Expres 32,9 percenta (1 475 000 poslucháčov), Rádio Slovensko obsadilo v rebríčku druhú priečku s počúvanosťou 29,5 percenta (1 322 000 poslucháčov) a tretie je Fun rádio s 22 percentami (986 tisíc poslucháčov). Rádio Jemné má podľa prieskumu počúvanosť 16,5 percenta (737 tisíc poslucháčov) a Rádio Europa 2 počúvanosť 15,4 percenta (691 tisíc poslucháčov). Nasleduje Rádio Regina s 13,7 percenta (612 tisíc poslucháčov) a Rádio Vlna s 9,5 percenta (425 tisíc poslucháčov). Agentúru SITA o výsledkoch prieskumu informovala Linda Kleinertová z Median SK.
Slovenský rozhlas (SRo, Rozhlas a televízia Slovenska) so svojimi šiestimi okruhmi dosiahol v parametri "počúval minulý týždeň" počúvanosť 41,3 percenta (1 849 000 poslucháčov). Rozhlasová sieť Radio Services dosiahla počúvanosť 36,4 percenta (1 628 000 poslucháčov) a Radio Group má podľa prieskumu počúvanosť 29,1 percenta (1 301 000 poslucháčov). Prieskum sledoval v rámci siete SRo Rádio Slovensko, Rádio Regina, Rádio_FM, Rádio Devín, Rádio Patria a Rádio Slovakia International. V rámci Radio Services monitoroval počúvanosť rádií Rádio Jemné, Rádio Anténa Rock, Rádio Vlna a Rádio Europa 2. Výsledky za rozhlasovú sieť Radio Group zaznamenávajú počúvanosť rádií Fun rádio, Rádio Kiss, Rádio Frontinus, Rádio Rebeca, Rádio Beta, Rádio Best FM, Rádio Prešov, Rádio Lumen, Rádio Liptov, Rádio SiTy a Záhorácke rádio.
Celková počúvanosť rádií za posledný týždeň dosiahla 90,4 percenta, čo je 4 048 000 poslucháčov vo veku 14 až 79 rokov. Každý deň počúvajú rádio takmer tri milióny ľudí, teda 66,5 percenta populácie Slovenska. V priemere každý počúva denne rádio o niečo viac ako dve hodiny a každý poslucháč počúva rádio takmer tri a štvrť hodiny.
V meranom období dosiahlo najväčší podiel na trhu (share) Rádio Expres (22,2 %) nasledované Rádiom Slovensko (21,8 %) a Fun rádiom (12,3 %). Za nimi idú Rádio Regina a Rádio Jemné s rovnakým, 7,9-percentným podielom na trhu. Podiel 7,8 percenta má Rádio Europa 2, za ktorým nasleduje Rádio Vlna (5,8 %). Ostatné rozhlasové stanice držia podiel 14,3 percenta z trhu.

©2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Programové vyhlásenie vlády je sväté

Programové vyhlásenie vlády
je sväté

Nevyhnutnosť dodržiavania záväzkov, ktoré vyplývajú z programového vyhlásenia vlády, dnes deklaroval premiér Robert Fico (Smer-SD). Urobil tak pri príležitosti návštevy ministerstva spravodlivosti.
Predseda vlády vysvetlil, že účelom stretnutia s ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou (Most-Híd) bolo podporiť ju v jej práci. „To, čo je v programovom vyhlásení vlády, to je sväté a to sa musí stať,“ zdôraznil. Neodpovedal pritom na otázku, či sa tento výrok týka i otázky koncesionárskych poplatkov.
Koaličná strana SNS v stredu (1.6.) oznámila, že nepodporí návrh ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) na ich zvýšenie, pričom tento záväzok je súčasťou programu vlády. „Nevnímam to ako problém v koalícii. Veci sú na to, aby sa vydiskutovali,“ reagovala na postoj koaličného partnera Žitňanská.
„Možno jednu poznámku. My v Moste-Híd preferujeme najskôr hovoriť na koaličnej rade a potom do médií, aj keď sa nám to niekedy v negatívnom vracia, pretože niekedy chcete stanoviská skôr, ale ja mám pocit, že to je dobrý základ pre dobrú komunikáciu v koaličnej rade,“ doplnila podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti.
SNS zverejnila v stredu tlačovú správu, v ktorej oznámila, že v tejto chvíli nepodporí zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Podľa podpredsedu strany Antona Hrnka musí telerozhlas prejsť najprv výraznou vnútornou prestavbou a stať sa skutočnou slovenskou a národnou verejnoprávnou inštitúciou.
Ministerstvo kultúry na to reagovalo vyhlásením, že ak nebude návrh na zvýšenie úhrad pre RTVS schválený na začiatku volebného obdobia, nebude schválený vôbec. „Je politickou ilúziou si myslieť, že k zvýšeniu úhrad by mohlo dôjsť v druhej polovici volebného obdobia,“ uviedol hovorca rezortu Jozef Bednár.
Zdôraznil, že zvýšenie úhrad pre RTVS je pre Maďariča zásadné opatrenie, ktoré je súčasťou schváleného programového vyhlásenia vlády. „Minister kultúry nebude môcť splniť jeden zo svojich kľúčových záväzkov,“ vysvetlil, čo hrozí, ak vládna strana neprehodnotí svoj postoj.
Národniari oznámili, že návrh Maďarčia podporia až po predložení „jasných vízií budúceho vysielacieho programu, keď program a koncepcia vysielania budú napĺňať princípy verejnoprávnosti a národnej kultúrnej inštitúcie a keď sa prijmú opatrenia na skvalitnenie vysielania od jazykovej kultúry až po zostavenie programovej štruktúry“.

Copyright © TASR 2016

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Dan Stevens

Pripravovaný seriálový spin-off filmovej série o X-Menoch s názvom Legion začnú v USA vysielať začiatkom budúceho roka. Informovali o tom zástupcovia televízie FX, ktorá si osemdielny projekt z dielne spoločnosti Marvel objednala. Presný dátum premiéry zatiaľ nestanovili. Nakrúcanie seriálu sa začne v lete vo Vancouveri, pričom jeho výkonnými producentmi budú Noah Hawley, ktorý pracoval na seriáli Fargo (2014), či Lauren Shuler Donner, Bryan Singer a Simon Kinberg. Tí sa podieľali napríklad na snímke X-Men: Budúca minulosť (2014).
Hlavným hrdinom seriálu je mladý muž David Haller bojujúci s mentálnou chorobou, ktorého stvárni anglický herec Dan Stevens. Pre hlasy v hlave mu diagnostikujú schizofréniu a on musí navštevovať psychiatrické kliniky. Po stretnutí s jedným pacientom si začne uvedomovať, že hlasy a vízie, ktoré ho sprevádzajú, možno nie sú nereálne. V projekte sa tiež predstavia Rachel Keller, Jean Smart, Aubrey Plaza, Jeremie Harris, Amber Midthunder, Katie Aselton a Bill Irwin.
Prvá snímka zo sveta, kde spolu s ľuďmi žijú aj mutanti s nadprirodzenými schopnosťami, mala premiéru v roku 2000 pod názvom X-Men. Nasledovali tituly X-Men 2 (2003), X-Men: Posledný vzdor (2006), X-Men Origins: Wolverine (2009), X-Men: Prvá trieda (2011), Wolverine (2013), X-Men: Budúca minulosť (2014) a X-Men: Apokalypsa (2016), ktorá mala slovenskú premiéru 19. mája. Do série patrí aj film Deadpool (2016) o rovnomennom antihrdinovi.

©2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Anonym včera pohrozil bombovým útokom v Poslaneckej snemovni Českej republiky v Prahe, ktorá následne predčasne ukončila svoje dnešné rokovanie. Údajné uloženie bomby nahlásil aj v Českej televízii na Kavčích horách, ktorú museli opustiť všetci, ktorí sa priamo nepodieľali na vysielaní. Ďalšie bomby mali byť v Kriminalistickom ústave a v budove Vrchného súdu. Novinky.cz informovali, že polícia žiadnu nálož neobjavila.

Copyright © TASR 2016

ART FLM FEST NEWS

ART FILM FEST NEWS
Filmový festival Art Film Fest (AFF) ponúkne v Košiciach viaceré zaujímavé filmy ocenené na svetových festivaloch. Nebudú chýbať ani svetoznámi herci. Na tlačovej konferencii v Košiciach o tom včera informovali organizátori podujatia.
      "Návštevníci sa môžu tešiť naozaj na veľmi bohaté hody výborného filmového umenia, 24. ročník AFF predstavuje 15 programových sekcií, vyše 150 filmov z vyše 50 krajín sveta. Som veľmi rád, že festival predstaví tri najlepšie snímky z top festivalov sveta. To znamená víťazný film z Benátok, z Berlína i Cannes," priblížil umelecký riaditeľ AFF Peter Nágel.
      Vyše 90 percent programu budú podľa jeho slov absolútne top novinky, ktoré na Slovenskom území ešte nikto nikdy nevidel. "Pred desiatimi dňami sa skončil festival v Cannes a z tohto festivalu uvedieme minimálne sedem nových filmov," prezradil Nágel.
      Tešia sa i na návštevu osobností filmového sveta, ktorí si prevezmú ocenenia. Ocenenie Hercova misia si prevezme český herec Karel Roden a ocenenie Zlatá kamera si prevezme britský režisér a scenárista Stephen Daldry. Ďalšími ocenenými budú srbský herec Lazar Ristovski, ktorý získa Hercovu misiu a britský režisér Alan Parker Zlatú kameru.
      Najvýznamnejšou zo zmien, ktoré filmový festival tento rok absolvuje, je presídlenie do Košíc. Projekcie desiatok súťažných i nesúťažných snímok sa budú konať na piatich miestach. V priestoroch Kunsthalle a Kulturparku, v niekdajšom Kine Slovan, Kine Úsmev a v mestskom prírodnom kine.
      "Považujem to za úžasnú udalosť, keď po 23 rokoch prichádza festival práve do nášho mesta. Prichádza kvôli tomu, že poskytujeme to, čo nikde inde na Slovensku, v Česku ani v Karlových Varoch a možno ani v strednej Európe nie je. Sú to klasické kamenné kiná, nové priestory, ktoré vznikli vďaka Európskemu hlavnému mestu kultúry, bývalé kasárne, ktoré sú Kulturparkom, bývalá plaváreň, ktorá je prvou skutočnou halou umenia na Slovensku a unikátny amfiteáter," povedal primátor Košíc Richard Raši. Amfiteáter, ktorý majú Košice, je podľa generálneho manažéra AFF Rudolfa Biermanna európsky unikát.    Každý večer festivalu považuje generálny manažér za výnimočný. "Prvý večer, že tam bude priamy prenos z otvorenia a potom úplne nový film. Druhý večer, že budeme premietať film Predčítač za osobnej účasti režiséra Stephena Daldryho, záverečný večer ikonický film Angel Heart s Michaelom Rourkom," povedal Biermann.
      Unikátom je podľa neho i premietanie filmu Božská Florence s Meryl Streepovou a Hughom Grantom. "Myslím si, že nie je každodenná vec, že víťazný film v Cannes, myslím dva alebo tri týždne po tom, ako prvý festival na svete, uvedie práve AFF," uviedol Biermann.
      Ako ďalej prezradil, pamätné tabule s menami slávnych osobností osadia na košickej Hlavnej ulici. "V strede tečie riečka, ktorá zaniká do podzemia. Mená budú zlatom vygravírované na skle, ktoré je takmer nezničiteľné. Budú to symbolické mostíky cez tú riečku," dodal generálny manažér.


Copyright © TASR 2016

Zkáza krásou

Zkáza krásou

1. 6. 2016

MOST-HÍD: Programové vyhlásenie treba dodržať aj v otázke úhrad pre RTVS

MOST-HÍD: 
Programové vyhlásenie treba dodržať aj v otázke úhrad pre RTVS

Programové vyhlásenie vlády by mala každá strana vládnej koalície dodržiavať v každom bode. Na margo dnešných informácií, že SNS v tejto chvíli nepodporí návrh na zvýšenie koncesionárskych poplatkov za rozhlasové a televízne vysielanie, to uviedol predseda poslaneckého klubu Most-Híd Gábor Gál.
V programovom vyhlásení vlády bola podľa strany Most-Híd dohoda jednoznačná. "Koncesionárske poplatky treba zvýšiť preto, aby sa zlepšila kvalita verejnoprávnych médií, ako to prezentovalo vedenie RTVS, a neviazať to k nejasným cieľom, ktoré prezentovala SNS," skonštatovala strana.
Gál upozornil aj na gentlemanskú dohodu koalície, a to, že nebude riešiť podobné nezhody pred médiami. "My dohody vždy dodržíme, žiadame o to aj koaličných partnerov," podotkol.
SNS dnes informovala, že v tejto chvíli nepodporí návrh na zvýšenie koncesionárskych poplatkov za rozhlasové a televízne vysielanie, ktorý predkladá ministerstvo kultúry. Strana sa domnieva, že "Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, ktoré dnes vystupujú pod nezmyselným a z hľadiska obsahu slovenčine sa priečiacim spoločným názvom, musia prejsť najskôr výraznou vnútornou prestavbou a stať sa skutočnou slovenskou a národnou verejnoprávnou inštitúciou".
Ministerstvo kultúry v reakcii na dnešné oznámenie SNS uviedlo, že ak nebude návrh na zvýšenie úhrad pre RTVS schválený na začiatku volebného obdobia, nebude schválený vôbec. Zvýšenie úhrad pre RTVS je pre ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) zásadné opatrenie, ktoré je súčasťou schváleného programového vyhlásenia vlády. "Minister kultúry nebude môcť splniť jeden zo svojich kľúčových záväzkov," vysvetlil hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár, čo hrozí, ak vládna strana neprehodnotí svoj postoj.
Výška úhrad sa nemenila 13 rokov a v súčasnosti je platba pre domácnosti 4,64 eura. K jej prehodnoteniu sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení. Tu uvádza, že prijme také legislatívne opatrenie, ktoré poskytne RTVS stabilné a primerané finančné zabezpečenie plnenia jej zákonných úloh prostredníctvom optimalizácie výšky úhrady za služby verejnosti.

Copyright © TASR 2016

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Slovenská televízia má svoj vlastný životopis. Publikáciu Dejiny slovenskej televízie s podtitulom Náčrt vývojových tendencií kultúrotvornej inštitúcie (1956 - 1989) prezentovali včera v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej. Na zostavenie a napísanie dejín jedinej verejnoprávnej televízie na Slovensku sa podujal Ivan Stadtrucker, ktorý knihu pripravoval podľa vlastných slov celý život. Od roku 1956 zbieral fotografie, dokumenty a spomienky.
V rozhovore pre TASR si zaspomínal aj na začiatky televízneho vysielania na Slovensku. "Bolo to peklo, lebo kamery boli československej výroby a boli prototypové. Kamera nevládala fungovať polhodiny, bola tepelne závislá, elektrónky vyžarovali veľkú teplotu, počas vysielania sa nám kamery rozlaďovali, obraz rozsýpal a my sme sa plazili popod kulisy a opravovali sme kamery," povedal profesor Stadtrucker, ktorý bol celý svoj život bytostne zviazaný s televíziou.
Začínal v nej ako zvukový technik, posunul sa do programovej oblasti ako dramaturg a v roku 1994 si vyskúšal aj úlohu ústredného riaditeľa v inštitúcii, v ktorej sa vystriedalo 20 riaditeľov. Aj tento fakt podľa Ivana Stadtruckera nie v dobrom ovplyvnil televíznu produkciu. "Inscenácia sa pripravuje dva-tri roky, jeden riaditeľ rozbehol nejakú ideu, druhý dotiahol a tretí odvysielal. Dobre alebo zle - sypalo sa na hlavu toho posledného, to bola škoda," poznamenal 81-ročný autor.
V prehľadne a systematicky zostavenej publikácii zachytil podstatné politické a spoločenské udalosti, ktoré ovplyvnili vývoj televízie. Čitateľ sa na 312 stranách dozvie mnoho o začiatkoch vysielania, o rôznych druhoch programov od spravodajských a športových, cez hudobné, detské až po vzdelávacie a dokumentárne programy v rôznych obdobiach. V súvislosti s inscenáciami a filmovým vysielaním sú spomenuté aj mnohé známe herecké mená. Autor nezabudol ani na dôležitosť takých profesií, ako bol kameraman či scénograf.
Profesor Stadtrucker v rozhovore aj konkretizoval mená ľudí, ktorí podľa neho najviac ovplyvnili televízne vysielanie. "Svojou slovenčinou Karol Polák, Dušan Gábor výberom a cepovaním hlásateliek, nikdy nemali hlásateľky takú jazykovú kultúru ako za Gábora. Absolútnou jednotkou v celom Československu bol zvukár Jano Rúčka. Ďalší nezbadaní boli technici, Ján Gulava napríklad, a ďalší a ďalší. Ťažko menovať niekoľkých, lebo každý sa zaslúžil o iné a v inom období, ale v knihe sú spomínaní tí najzaslúženejší."
Dejiny slovenskej televízie (vydavateľstvo Perfekt) pokrstili nastrihaným 35-mm i 16-mm čiernobielym filmom Andrea Ostrihoňová, dcéra profesora Stadtruckera, a Milan Antonič, ktorý je 46 rokov archivárom Slovenskej televízie. "Obidvaja pracovali v mojich časoch v televíznom archíve a obidvaja mi pomáhali pri knižke. Nebyť týchto dvoch, tak nevznikne. Milan Antonič dodával materiály a Andrea, v čase, keď som bol pripútaný na lôžko, knihu redigovala," prezradil Ivan Stadtrucker. Jeho publikácia je určená nielen študentom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, ale aj inštitúciám a širokej verejnosti, ktorú zaujíma kľukatá cesta slovenskej televízie od jej počiatkov do roku 1989.
Na prezentácii sa zúčastnilo viacero "televízákov", ktorí odpracovali v Slovenskej televízii dlhé roky. Pozvanie na slávnostný krst prijala aj prvá slovenská televízna herečka Mária Kráľovičová, ktorá v roku 1957 účinkovala spolu s Elom Romančíkom v prvej televíznej inscenácii Dovidenia Luciene v réžii Jána Roháča. "Teším sa na to, že si to prečítam, pretože sa vrátim do svojej mladosti, ja som tu už naozaj dinosaurus (smiech). V tej prvej inscenácii som mala 28 rokov, dnes mám 88. Je veľmi dôležité, aby mladá generácia vedela, ako sme začínali," uviedla na margo knižnej novinky Mária Kráľovičová.

Revízia doterajšej smernice EÚ o audiovizuálnych a mediálnych službách bude patriť medzi hlavné priority slovenského predsedníctva v Rade EÚ v oblasti kultúry. Uviedol to minister kultúry SR Marek Maďarič v rámci dnešných rokovaní Rady EÚ pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport v Bruseli.
Maďarič pripomenul, že na rokovaní Rady ministrov už informoval svojich rezortných kolegov o prioritách nášho predsedníctva v oblasti kultúry. Dodal, že jednou z priorít je téma, ktorá bola zhodou okolností aj predmetom dnešných rokovaní a ktorú v mene Európskej komisie (EK) predstavil eurokomisár pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Günther Oettinger.
"Ide o revíziu smernice o audiovizuálnych službách, ktorá bude mať pomerne veľký dopad na audiovizuálne prostredie a mediálne služby," priznal Maďarič.
Podľa jeho slov ambície v tejto oblasti sú pomerne veľké. Slovensko na čele EÚ si dalo za úlohu návrh európskej exekutívy prerokovať v expertných skupinách a zistiť, kde sú najväčšie odlišnosti v národných pozíciách členských štátov EÚ.
Dodal, že EK má snahu už počas slovenského predsedníctva s touto témou dospieť do štádia "všeobecného prístupu". Zároveň však vyjadril obavy, či sa to podarí, lebo ide o "citlivé otázky", na ktoré existujú medzi členskými krajinami rôzne názory.
"My sa budeme snažiť byť dobrí mediátori, aby koncom roka začala nová smernica platiť," uviedol Maďarič.
Upozornil, že návrhy EK, ktoré musia prerokovať členské štáty únie, ponúkajú niektoré posuny, zaujímavé aj pre Slovákov. Napríklad návrh na zavedenie kvót pre európske diela, kde exekutíva EÚ navrhuje zaviesť 20 percent európskych filmov pre mediálne služby na požiadanie. Komisia navrhuje tiež prísnejšiu reguláciu pre internetové platformy, ako je YouTube v zmysle ochrany maloletých pred neželanými obsahmi a ochrany pred propagáciou nenávisti a násilia. Maďarič túto iniciatívu označil za racionálnu.
"Pre našich vysielateľov, najmä súkromných, je zaujímavé, že sa navrhuje väčšia liberalizácia vysielania reklám," upozornil šéf rezortu kultúry. Pripomenul, že ak dnes existuje limit pre televíznu reklamu, rátaný na jednu vysielaciu hodinu, teraz je tu návrh, aby sa celkový objem reklamy rozložil na celý vysielací deň. Znamená to, že televízni vysielatelia by podľa vlastného uváženia mohli skoncentrovať viac reklamy v hlavnom vysielacom čase.
Na otázku, aké najspornejšie body v tejto oblasti by mohlo slovenské predsedníctvo riešiť, Maďarič odpovedal, že z doterajších rokovaní na úrovni národných expertov možno vytušiť, že existuje skupina štátov, ktoré si neželajú ďalšie regulácie. Iné krajiny sú zas skeptické voči liberalizácii vysielania reklamy.
"Toto sa ukáže počas nášho predsedníctva. Kde sú odlišnosti a kde sa bude musieť hľadať kompromis," skonštatoval minister. V tejto súvislosti pripomenul, že krajina predsedajúca Rade EÚ má skôr úlohu zmierovateľa pre hľadanie konsenzu a kompromisu. Dodal, že úspech každého predsedníctva sa vníma aj podľa toho, či predsedajúca krajina dokázala v rozbehnutých procesoch zaznamenať nejaký pokrok.
"My sme sa na príprave tejto smernice zúčastnili na úrovni expertov. Ako predsedajúca krajina budeme mať väčšiu možnosť to doťahovať do úspešnejšieho konca," upozornil Maďarič.



RTVS v súvislosti so 60. výročím televízneho vysielania na Slovensku vráti na obrazovky legendárnu zvučku Večerníčka z roku 1977, ktorá bude vo vysokom rozlíšení (HD) a digitálne retušovaná. Vo vysielaní sa objaví prvýkrát na najväčší sviatok najmladších divákov v stredu 1. júna 2016 o 18.45 h na Dvojke.
Večerníčková zvučka mala premiéru takmer pred štyridsiatimi rokmi, kedy Československá televízia začala s pravidelným farebným vysielaním. Námet a scenár vytvorila Anna Minichová, pod výtvarné stvárnenie a réžiu sa podpísal Ladislav Čapek, notoricky známu hudbu Jaroslava Celbu interpretoval Filmový symfonický orchester. Pôvodná zvučka Večerníčka má digitálne upravený zvuk, obraz prešiel retušou i novými farebnými korekciami a je zdigitalizovaný do HD kvality. Celý proces trval 150 hodín a pracoval na ňom 5-členný tím.
Večerníčkový deduško bude hlavným hrdinom nielen obľúbenej zvučky, ale aj vybraných epizód zo seriálu V chalúpke a za chalúpkou, ktoré budú tvoriť prvojúnové Veľké detské predstavenie.
Špeciálne vysielanie bude s hlasovým komentovaním pre nevidomých (AD) a so skrytými titulkami (ST) pre našich nepočujúcich kamarátov.


Copyright © TASR 2016

MK SR a RTVS NEWS

MK SR a RTVS NEWS

Ak nebude návrh na zvýšenie úhrad pre RTVS schválený na začiatku volebného obdobia, nebude schválený vôbec. V reakcii na dnešné oznámenie SNS, že v tejto chvíli nepodporí zvýšenie koncesionárskych poplatkov, to uviedlo ministerstvo kultúry.
„Je politickou ilúziou si myslieť, že k zvýšeniu úhrad by mohlo dôjsť v druhej polovici volebného obdobia,“ uviedol hovorca rezortu Jozef Bednár.
Zdôraznil, že zvýšenie úhrad pre RTVS je pre ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) zásadné opatrenie, ktoré je súčasťou schváleného programového vyhlásenia vlády. „Minister kultúry nebude môcť splniť jeden zo svojich kľúčových záväzkov,“ vysvetlil, čo hrozí, ak vládna strana neprehodnotí svoj postoj.
SNS dnes ústami podpredsedu Antona Hrnka oznámila, že telerozhlas musí najprv prejsť výraznou vnútornou prestavbou a stať sa skutočnou slovenskou a národnou verejnoprávnou inštitúciou.
„Z nášho pohľadu verejnoprávnosť znamená principiálnu službu verejnosti v oblasti spravodajstva a publicistiky, kde sa občania SR informujú o dianí doma i vo svete, kde dostávajú rovnaký priestor reprezentanti všetkých relevantných spoločenských, politických a kultúrnych orgánov a organizácií, kde existuje vyvážené politické spravodajstvo, kde nedostávajú hlas úplne okrajové, ale 'politicky korektné' skupinky,“ vysvetlil Hrnko.
Návrh Maďarčia SNS podporí až po predložení „jasných vízií budúceho vysielacieho programu, keď program a koncepcia vysielania budú napĺňať princípy verejnoprávnosti a národnej kultúrnej inštitúcie a keď sa prijmú opatrenia na skvalitnenie vysielania od jazykovej kultúry až po zostavenie programovej štruktúry“.
Bednár na to reagoval vysvetlením, že minister zvýšenie úhrad navrhol po tom, čo RTVS preukázala v posledných rokoch podstatné skvalitnenie svojich programov, čo sa odrazilo aj na náraste jej sledovanosti a aj diváckej a poslucháčskej spokojnosti. „V tomto trende nie je možné pokračovať bez zvýšenia úhrad od roku 2017,“ zdôraznil hovorca rezortu.
Výška úhrad sa nemenila 13 rokov a v súčasnosti je platba pre domácnosti 4,64 eura. K jej prehodnoteniu sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení. Tu uvádza, že prijme také legislatívne opatrenie, ktoré poskytne RTVS stabilné a primerané finančné zabezpečenie plnenia jej zákonných úloh prostredníctvom optimalizácie výšky úhrady za služby verejnosti.

Slovenská národná strana (SNS) v tejto chvíli nepodporí návrh na zvýšenie koncesionárskych poplatkov za rozhlasové a televízne vysielanie, ktorý predkladá ministerstvo kultúry. Uviedla to dnes vo svojom tlačovom vyhlásení.
      Vládna strana sa domnieva, že „Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, ktoré dnes vystupujú pod nezmyselným a z hľadiska obsahu slovenčine sa priečiacim spoločným názvom, musia prejsť najskôr výraznou vnútornou prestavbou a stať sa skutočnou slovenskou a národnou verejnoprávnou inštitúciou“.
      Podpredseda SNS Anton Hrnko deklaroval, že z ich pohľadu verejnoprávnosť znamená principiálnu službu verejnosti v oblasti spravodajstva a publicistiky. „Kde sa občania SR informujú o dianí doma i vo svete, kde dostávajú rovnaký priestor reprezentanti všetkých relevantných spoločenských, politických a kultúrnych orgánov a organizácií, kde existuje vyvážené politické spravodajstvo, kde nedostávajú hlas úplne okrajové, ale "politicky korektné" skupinky,“ zhrnula výhrady SNS.
      Hrnko zároveň upozornil na podľa neho sústavne upadajúcu jazykovú kultúru redaktorov a moderátorov, ktorí majú zámerne ignorovať viaceré normy slovenského jazyka. Kritizoval aj neadekvátne rozdeľovanie fondov na audiovizuálnu tvorbu pre jednotlivé štúdia a jej centralizáciu do Bratislavy.
      SNS si tiež nemyslí, žeby hlavným obsahom novovytvoreného tretieho televízneho kanála mal byť šport. Prednosť by z pohľadu národniarov malo v primeranom čase dostať vysielanie pre deti a mládež v slovenčine. To totiž podľa SNS v slovenskom audiovizuálnom priestore „žalostne“ chýba.
      „Z neznámych dôvodov totiž všetky medzinárodné detské kanály dostali licenciu na vysielanie v českom jazyku, hoci štát a jeho licenčné komisie by mali dbať o to, aby aj slovenské deti mohli využívať ustanovenia medzinárodnej charty práv dieťaťa. Neviem, či by s takouto politikou takéto kanály uspeli napr. v pobaltských štátoch a vysielali by tam rusky,“ zdôraznil Hrnko.
      Doplnil, že SNS podporí návrh na zvýšenie koncesionárskych poplatkov až vtedy, „keď budú predložené jasné vízie budúceho vysielacieho programu, keď program a koncepcia vysielania budú napĺňať princípy verejnoprávnosti a národnej kultúrnej inštitúcie a keď sa prijmú opatrenia na skvalitnenie vysielania od jazykovej kultúry až po zostavenie programovej štruktúry“.
      Ministerstvo kultúry zverejnilo na konci apríla predbežnú informáciu k príprave novely Zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS). Optimalizáciou výšky úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS (tzv. koncesionárskych poplatkov) chce zabezpečiť dlhodobé financovanie základných úloh a povinností verejnoprávneho vysielateľa, vrátane rozšírenia ponuky o novú programovú službu.
      Či je potrebné meniť výšku úhrad, má posúdiť komisia pre evalváciu financovania verejnoprávneho vysielania. Až na základe jej stanoviska prijme minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) rozhodnutie a stanoví novú sadzbu úhrady prostredníctvom vyhlášky.
      Výška úhrad sa nemenila 13 rokov a v súčasnosti je platba pre domácnosti 4,64 eura. K jej prehodnoteniu sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení. Tu uvádza, že prijme také legislatívne opatrenie, ktoré poskytne RTVS stabilné a primerané finančné zabezpečenie plnenia jej zákonných úloh prostredníctvom optimalizácie výšky úhrady za služby verejnosti.

Copyright © TASR 2016

OBČERSTVOVACÍ KÚTIK

OBČERSTVOVACÍ KÚTIK


31. 5. 2016

TO JE TV!

TO JE TV!

Reklamná pauza,môžete sa...

Reklamná pauza,môžete sa...

Urban krásny, vyjasnený, hojným vínom nás odmení

Urban krásny, vyjasnený,
hojným vínom nás odmení

Jednotka horšie.
Dvojka horšie.
Spolu horšie - 12,80 % .

Markíza lepšie.
TV Doma lepšie.
DAJTO lepšie.
Spolu lepšie, pod tridsať - 29,40%

JOJ lepšie.
JOJ PLUS rovnako.
WAU rovnako.
Spolu lepšie- 21,0%

TA 3 horšie.


Jednotka - 10,9% ;
Dvojka - 1,9 % ;
Markíza - 21,0 % ;
TV DOMA - 5,20 % ;
DAJTO- 3,20 %
TV JOJ – 15,90% ;
JOJ PLUS- 3,10%;
WAU - 2.00 %;
TA 3 - 1,70 %

30. 5. 2016

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Deti, ktoré včera ráno po prebudení zasadli v Nemecku k televízoru, aby si pozreli nedeľňajšiu rozprávku, čakal šok. Verejnoprávna televízia ZDF omylom odvysielala 30 minút z hororu - filmu Halloween o duševne narušenom jedincovi - kým ju na jej chybu neupozornili nahnevaní diváci.
Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
Deti, ktoré si o 6.00 h rannej pustili televízor, očakávali kreslenú rozprávku zo série o zvedavom opičiakovi nazvanú Curious George (Zvedavý George). Namiesto rozprávky bežal až do 6.29 americký horor z roku 1978, priznala hovorkyňa televíznej stanice.
Zámenu má podľa nej na svedomí chyba v plánovaní.

Analýza dát, ktoré vyšetrovatelia skonfiškovali pri minulotýždňovej razii v hlavnom sídle Google v Paríži, potrvá mesiace a možno aj celé roky. "Skonfiškovali sme množstvo počítačových dát," cituje prokurátorku Eliane Houletteovú agentúra Reuters. "Musíme ich analyzovať, potrvá to mesiace. Dúfam, že to nebude niekoľko rokov, keďže máme veľmi obmedzené zdroje."
Francúzska polícia v utorok 24. mája prehľadala parížske sídlo Google v rámci vyšetrovania podozrenia z ťažkého daňového podvodu a organizovaného prania peňazí. Francúzske médiá citovali zdroj z ministerstva financií, podľa ktorého americký koncern dlhuje na daniach 1,6 miliardy eur.
Google opakovane zdôrazňuje, že dodržuje francúzske zákony. Európske vlády aj verejnosť ho však čoraz tvrdšie kritizujú za spôsob, ktorým nadnárodné korporácie využívajú svoje medzinárodné siete s cieľom minimalizovať daňové záväzky.

Copyright © TASR 2016

29. 5. 2016

NEZABUDNI!

NEZABUDNI!

TO JE TV!

TO JE TV!

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA
Hostia a témy relácie V politike na TA3 v nedeľu 29. mája 2016

Témy:
Hospodársky rast SR a životná úroveň do roku 2020; Riešenie problémov v školstve a zdravotníctve;
Priority predsedníctva SR v Rade EÚ, Riešenia migračnej krízy; Postavenie strany #Sieť vo vládnej koalícii a prepad jej preferencií; Podpis dohody o opozičnej rade a jej význam

Hostia: 
Robert Fico (SMER-SD), predseda vlády, predseda strany
Radoslav Procházka (#Sieť), poslanec NR SR, predseda strany
Natália Blahová (SAS), poslankyňa NR SR, predsedníčka poslaneckého klubu
Richard Vašečka (OĽANO-NOVA), poslanec NR SR, predseda poslaneckého klubu

Reláciu V politike vysiela TA3 v nedeľu 29.5. od 11:00. Moderuje Noro Dolinský.
O 5 minút 12 v nedeľu 29. 5. o 11:55 na Jednotke.

Hostia:
Ľuboš Blaha (Smer-SD), poslanec NR SR
Jaroslav Paška (SNS), poslanec NR SR
Jozef Viskupič (OĽaNO-NOVA), poslanec NR SR
Milan Krajniak (Sme rodina – Boris Kollár), poslanec NR SR

Témy:
- Zhodnotenie schôdze NR SR;
- Priority a výzvy slovenského predsedníctva v Rade EÚ;
- Nominácia M. Lajčáka na šéfa OSN;
- Aktuálne politické dianie.

Moderuje Martin Strižinec