MEDIA NEWS
Česká televízia odvysiela 13. marca prvý diel druhého radu kriminálneho seriálu Labyrint. Na obrazovke sa vedľa Jiřího Langmajera novo objavia napríklad Tatiana Vilhelmová a Jan Hájek. Seriál opäť režíroval Jiří Strach podľa scenára Petra Hudského. Druhý rad začína v lese neďaleko Brna, kde detektívi nájdu telo dievčaťa, ktorá zomrela brutálnym a trýznivým spôsobom. ČT predstavila dnes úvodný diel na projekciu v Prahe.
V ďalších úlohách sa predstavia Miroslav Donutil, Zuzana Kajnarová, Jiří Dvořák, Miroslav Táborský, Viktor Preiss či Alois Švehlík. Vyšetrovanie je dostáva do labyrintu napínavých udalostí a vedie ku skupine ľudí, ktorí sa ničoho neboja a nič ich nezastaví.
"Môj hrdina sa v pokračovaní nijako nezmenil, nie je dôvod, aby to bolo inak," povedal po projekcii Langmajer. Kriminálne žáner na obrazovke ho nijako nepriťahuje. "Som dosť úzkostlivý človek a pozerať sa na nejaké záhady by mi spôsobilo nespavosť. Ak niečo sledujem, sú to prírodopisné snímky," vysvetlil herec, ktorý si akčné scény kompenzoval reláciou Čítanie do uška pre detský kanál Českej televízie.
Režisér Strach, ktorý je práve v zahraničí, sa k Labyrintu vrátil rád. Už preto, že kombinácia thrilleru a detektívky je podľa neho v Česku veľa opomínaný filmový tvar a na prvej úspešnej sérii si overil, diváka baví. To, že mystériá ho priťahujú, potvrdili aj jeho televízne zábery Diablova lesť a Stratená brána. Labyrint opäť natáčal päť mesiacov na južnej Morave, napríklad v Moravských Kníniciach, na Znojemsku, zrúcanine Templštejn a v Olomouci.
Prvý rad Labyrintu sledoval viac ako milión divákov pri obrazovkách, ďalších 300.000 na iVysílání Českej televízie. "Zistili sme, že diváci pozitívne prijímajú aj iný formát kriminálky, než sú klasické epizodické detektívky. U prvej série sme s napätím očakávali, či bude divákov baviť čakať sedem dielov na to, až sa dozvie, kto je páchateľom," uviedla producentka Labyrintu Jiřina Budíková. Druhá séria opäť použila rovnaký spôsob rozprávania, keď jeden hlavný prípad sa rieši v priebehu všetkých siedmich dielov. Na ten sa však nabalili ďalšie udalosti aj z prostredia lobistov, advokátov a politiky. Viac priestoru dostali herci z Brna.
"Prvá séria bola predaná na Slovensko, do Poľska a Holandska. Navyše formát scenára kúpili v USA, čo nie je v našom prostredí obvyklé," povedala producentka ČTK.
Žáner krimi v posledných rokoch v tuzemských televíziách udomácnil. Seriál Temný Kraj vrcholí na Prime, zatiaľ čo na verejnoprávne obrazovke sa zavŕšila séria Svet pod hlavou. Prima zaradila V.I.P. vraždy a uviedla projekty mordparty a Polda. Nova, ktorá počíta s pokračovaním úspešnej Polícia Modrava, dostala ponuku od Josefa Klímu, Radka Johna a Janka Krúpy na seriál vychádzajúce z programu Na vlastné oči.
Facebook nemusí
vyhľadávať a vymazávať odkazy, nepravdivo spájajúce sýrskeho utečenca so
zločinmi spáchanými inými migrantmi, rozhodol dnes súd v juhonemeckom meste
Würzburg. Zamietol tak žalobu tohto utečenca, ktorý práve o to žiadal.
Žalujúci Anas Modamani bol jedným z viacerých žiadateľov o azyl, ktorí si na vrchole utečeneckej krízy v roku 2015 urobili tzv. selfie s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, keď navštívila utečenecký tábor na okraji Berlína.
Táto fotografia Sýrčana sa začala šíriť v sociálnych médiách. Avšak neskôr sa začala objavovať aj na rôznych účtoch na Facebooku ako ilustračná snímka vždy, keď bol v Nemecku spáchaný ťažký zločin a za páchateľa bol označený nejaký migrant, napríklad po decembrovom útoku nákladným autom na berlínsky vianočný trh alebo po napadnutí bezdomovca v Mníchove.
Modamani sa snažil na súde dosiahnuť verdikt, ktorý by prinútil spoločnosť Facebook aktívne vyhľadávať a vymazávať duplikáty spomínanej fotografie, avšak súd jeho žalobu zamietol. Sudca argumentoval, že spoločnosť nie je zodpovedná za hanlivé výroky zverejnené tretími stranami.
Hovorca Facebooku vyhlásil, že spoločnosť uznáva, že výskyt uvedených fotografií spôsobuje Modamanimu problém. Avšak podľa hovorcových ďalších slov je Facebook nadšený, že súd zastáva názor, že súdne rozhodnutie nie je tým najúčinnejším riešením tohto problému.
Hovorca takisto poznamenal, že spoločnosť podnikla kroky na odstránenie fotografií, na ktoré žalujúci poukázal, lebo ho vykresľovali v zlom svetle.
"Rýchlo sme zablokovali prístup k obsahu, keď sme naň boli upozornení (Modamaniho) právnymi zástupcami," uviedol hovorca Facebooku a dodal: "Budeme naďalej reagovať na všetky legitímne, odôvodnené upozornenia právnych zástupcov."
Hovorca tiež poznamenal, že spoločnosť sa riadi nemeckým právom, pokiaľ ide o fotografie zverejňované na Facebooku.
Mladý Sýrčan chcel dosiahnuť súdny verdikt, ktorý by donútil Facebook aktívne vyhľadávať a odstraňovať takého odkazy, a nečakať, kým ochabne záujem užívateľov sociálnej siete alebo kým na nevhodnú snímku upozornia sami.
Podľa nemeckej tlačovej agentúry DPA súd vo Würzburgu dnes rozhodol, že Facebook neurobil nactiutŕhačské odkazy sám a nemožno ho teda nútiť k plneniu súdneho rozhodnutia, aby vyhľadával a vymazával takéto nepravdivé odkazy.
Žalujúci Anas Modamani bol jedným z viacerých žiadateľov o azyl, ktorí si na vrchole utečeneckej krízy v roku 2015 urobili tzv. selfie s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, keď navštívila utečenecký tábor na okraji Berlína.
Táto fotografia Sýrčana sa začala šíriť v sociálnych médiách. Avšak neskôr sa začala objavovať aj na rôznych účtoch na Facebooku ako ilustračná snímka vždy, keď bol v Nemecku spáchaný ťažký zločin a za páchateľa bol označený nejaký migrant, napríklad po decembrovom útoku nákladným autom na berlínsky vianočný trh alebo po napadnutí bezdomovca v Mníchove.
Modamani sa snažil na súde dosiahnuť verdikt, ktorý by prinútil spoločnosť Facebook aktívne vyhľadávať a vymazávať duplikáty spomínanej fotografie, avšak súd jeho žalobu zamietol. Sudca argumentoval, že spoločnosť nie je zodpovedná za hanlivé výroky zverejnené tretími stranami.
Hovorca Facebooku vyhlásil, že spoločnosť uznáva, že výskyt uvedených fotografií spôsobuje Modamanimu problém. Avšak podľa hovorcových ďalších slov je Facebook nadšený, že súd zastáva názor, že súdne rozhodnutie nie je tým najúčinnejším riešením tohto problému.
Hovorca takisto poznamenal, že spoločnosť podnikla kroky na odstránenie fotografií, na ktoré žalujúci poukázal, lebo ho vykresľovali v zlom svetle.
"Rýchlo sme zablokovali prístup k obsahu, keď sme naň boli upozornení (Modamaniho) právnymi zástupcami," uviedol hovorca Facebooku a dodal: "Budeme naďalej reagovať na všetky legitímne, odôvodnené upozornenia právnych zástupcov."
Hovorca tiež poznamenal, že spoločnosť sa riadi nemeckým právom, pokiaľ ide o fotografie zverejňované na Facebooku.
Mladý Sýrčan chcel dosiahnuť súdny verdikt, ktorý by donútil Facebook aktívne vyhľadávať a odstraňovať takého odkazy, a nečakať, kým ochabne záujem užívateľov sociálnej siete alebo kým na nevhodnú snímku upozornia sami.
Podľa nemeckej tlačovej agentúry DPA súd vo Würzburgu dnes rozhodol, že Facebook neurobil nactiutŕhačské odkazy sám a nemožno ho teda nútiť k plneniu súdneho rozhodnutia, aby vyhľadával a vymazával takéto nepravdivé odkazy.
Šéfredaktor
nemeckého denníka Die Welt Ulf Poschardt sa obrátil otvoreným listom na
tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana s prosbou o prepustenie v Turecku
uväzneného spravodajcu tohto periodika Deniza Yücela na slobodu.
Odosielateľ sa v úvode písomnosti, o ktorej obsahu informovala tlačová agentúra DPA, predstavuje adresátovi a zdôrazňuje, že si robí veľké starosti o spravodajcu ním riadeného periodika, ktorý je už viac ako týždeň vo vyšetrovacej väzbe.
Šéfredaktor pripomína, že keď angažoval uväzneného pre redakciu Die Welt, predpokladal, že bude písať o vnútornej politike, potom však zistil, ako veľmi miluje krajinu svojich predkov, a preto súhlasil, aby robil spravodajcu denníka v Turecku. Odvtedy sa záujem o spravodajstvo Die Welt viac ako zdvojnásobil, poznamenáva.
Poschardt pripomína, že jeho otec ako bavorský úradník pomáhal na tureckom ministerstve financií v Ankare v 80. rokoch minulého storočia s modernizáciou daňovej správy a ešte dnes spomína na neuveriteľnú usilovnosť a angažovanosť tamojších kolegov.
Podľa jeho slov Turecko a Nemecko spája mnohé, a to nielen milióny nemeckých občanov tureckého pôvodu, ktorý nezriedka disponujú podobne ako uväznený dvojakým občianstvom, ale aj pestrá história, v ktorej sa obom stranám najviac darilo, keď rešpektovali vzájomné záujmy. "Súčasné pomery to neodrážajú a Vy, predovšetkým Vy, to môžete zmeniť," formuluje šéfredaktor Die Welt v otvorenom liste najvyššiemu tureckému predstaviteľovi.
Odosielateľ pripomína, že sa uväznený novinár, kritický a teda nepohodlný, dobrovoľne prihlásil na polícii a spolupracuje s vyšetrovateľmi. Zároveň adresátovi pripomína i jeho osobnú skúsenosť s uväznením z politických dôvodov a apeluje na neho, aby Yücela nechal prepustiť na slobodu.
Štyridsaťtriročný žurnalista strávil do uvalenia vyšetrovacej väzby v policajnej cele predbežného zadržania 13 dní po tom, čo sa sám prihlásil na polícii, keď sa dozvedel, že sa po ňom pátra.
Novinárovo uväznenie ešte zvýšilo jestvujúce napätie v dvojstranných vzťahoch medzi Nemeckom a Tureckom. Yücel čelí obvineniu z teroristickej propagandy v prospech mimo zákon postavenej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a Gülenovho hnutia, ktoré je v Turecku považované za iniciátora vlani zmareného pokusu o puč v krajine, ako aj z podnecovania nenávisti. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ho však obvinil aj zo špionáže a označil za nemeckého agenta.
Právni zástupcovia Yücela podali sťažnosť voči jeho uväzneniu. Advokáti sťažnosť zdôvodnili tým, že podľa ich názoru je uvalenie väzby na žurnalistu tak v rozpore s platnou tureckou legislatívou, ako aj s výkladom Európskeho súdu pre ľudské práva.
Copyright © TASR 2017Odosielateľ sa v úvode písomnosti, o ktorej obsahu informovala tlačová agentúra DPA, predstavuje adresátovi a zdôrazňuje, že si robí veľké starosti o spravodajcu ním riadeného periodika, ktorý je už viac ako týždeň vo vyšetrovacej väzbe.
Šéfredaktor pripomína, že keď angažoval uväzneného pre redakciu Die Welt, predpokladal, že bude písať o vnútornej politike, potom však zistil, ako veľmi miluje krajinu svojich predkov, a preto súhlasil, aby robil spravodajcu denníka v Turecku. Odvtedy sa záujem o spravodajstvo Die Welt viac ako zdvojnásobil, poznamenáva.
Poschardt pripomína, že jeho otec ako bavorský úradník pomáhal na tureckom ministerstve financií v Ankare v 80. rokoch minulého storočia s modernizáciou daňovej správy a ešte dnes spomína na neuveriteľnú usilovnosť a angažovanosť tamojších kolegov.
Podľa jeho slov Turecko a Nemecko spája mnohé, a to nielen milióny nemeckých občanov tureckého pôvodu, ktorý nezriedka disponujú podobne ako uväznený dvojakým občianstvom, ale aj pestrá história, v ktorej sa obom stranám najviac darilo, keď rešpektovali vzájomné záujmy. "Súčasné pomery to neodrážajú a Vy, predovšetkým Vy, to môžete zmeniť," formuluje šéfredaktor Die Welt v otvorenom liste najvyššiemu tureckému predstaviteľovi.
Odosielateľ pripomína, že sa uväznený novinár, kritický a teda nepohodlný, dobrovoľne prihlásil na polícii a spolupracuje s vyšetrovateľmi. Zároveň adresátovi pripomína i jeho osobnú skúsenosť s uväznením z politických dôvodov a apeluje na neho, aby Yücela nechal prepustiť na slobodu.
Štyridsaťtriročný žurnalista strávil do uvalenia vyšetrovacej väzby v policajnej cele predbežného zadržania 13 dní po tom, čo sa sám prihlásil na polícii, keď sa dozvedel, že sa po ňom pátra.
Novinárovo uväznenie ešte zvýšilo jestvujúce napätie v dvojstranných vzťahoch medzi Nemeckom a Tureckom. Yücel čelí obvineniu z teroristickej propagandy v prospech mimo zákon postavenej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a Gülenovho hnutia, ktoré je v Turecku považované za iniciátora vlani zmareného pokusu o puč v krajine, ako aj z podnecovania nenávisti. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ho však obvinil aj zo špionáže a označil za nemeckého agenta.
Právni zástupcovia Yücela podali sťažnosť voči jeho uväzneniu. Advokáti sťažnosť zdôvodnili tým, že podľa ich názoru je uvalenie väzby na žurnalistu tak v rozpore s platnou tureckou legislatívou, ako aj s výkladom Európskeho súdu pre ľudské práva.
