MEDIA NEWS
Afganské vládnuce hnutie Taliban vyzvalo miestne televízne stanice, aby prestali vysielať filmy a seriály, v ktorých vystupujú ženy-herečky. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej ide o prvú takúto smernicu Talibanu, odkedy sa toto radikálne islamistické hnutie v auguste chopilo v Afganistane moci.
Príslušné "náboženské odporúčanie" vydalo v nedeľu talibanské ministerstvo pre šírenie cností a prevenciu nerestí, ktoré zároveň zdôraznilo, že nejde o záväzné nariadenie.
"Nie je to predpis, ale náboženské odporúčanie," uviedol pre agentúru AFP hovorca ministerstva.
Taliban ďalej "odporučil" afganským televíznym hlásateľkám, aby počas vysielania nosili hidžáb. Televízie by podľa hnutia nemali vysielať filmy ani iné programy, ktoré sú v rozpore s moslimskými alebo tradičnými afganskými hodnotami, ani relácie, v ktorých sa zobrazuje prorok Mohamed či ďalšie postavy z islamského náboženstva.
Predstavitelia Talibanu sľubujú, že tento raz budú vládnuť umiernenejšie, než tomu bolo v 90. rokoch, keď v Afganistane zaviedli tvrdý islamistický režim. Napriek prísľubom, že zachovajú slobodu afganských médií, však už v posledných mesiacoch došlo k prípadom zastrašovania alebo fyzického násilia voči novinárom.
V posledných dvoch desaťročiach, keď v krajine operovali zahraničné vojenské sily, došlo v Afganistane k veľkému rozmachu nezávislých médií. S podporou Západu i súkromných investorov boli v krajine založené desiatky televíznych a rozhlasových staníc, ktoré vysielali širokú škálu programov: od reality šou typu Superstar cez hudobné videoklipy až po turecké a iránske telenovely.
Počas prvého talibanského režimu, ktorý v Afganistane vládol v rokoch 1996–2001, afganská mediálna scéna prakticky prestala existovať. Taliban zakázal televíziu, filmy a väčšinu ostatných foriem zábavy, ktoré označil za nemravné. Ľudia prichytení pri sledovaní televízie alebo tí, ktorí vlastnili videoprehrávač, čelili prísnym trestom, ktoré mohli zahŕňať aj verejné zbičovanie.
Za prvej vlády Talibanu existovala len jediná afganská rozhlasová stanica. Mala názov Hlas šaríe a vysielala len talibanskú propagandu a islamské programy.
Poľsko umožní obmedzenému počtu novinárov vstup do oblastí hraničiacich s Bieloruskom, v ktorých aktuálne platí výnimočný stav. Informovala o tom agentúra PAP odvolávajúc sa na pondelňajšie vyjadrenie hovorkyne poľskej pohraničnej stráže Anny Michalskej.
Hovorkyňa uviedla, že pohraničná stráž začne čoskoro novinárom vydávať povolenia na vstup do týchto oblastí, do ktorých nesmeli vkročiť odvtedy, ako tam bol 2. septembra vyhlásený výnimočný stav.
"Musíme ešte prebrať, ako to bude fungovať, ale s určitosťou už vieme, že nepôjde o veľké skupiny novinárov," uviedla Michalská a odhadla, že úrady by mohli vydať približne 20-30 takýchto povolení.
Michalská priblížila, že momentálne sú v Podleskom vojvodstve pri hraniciach s Bieloruskom, pred vyhradenou zónou, predstavitelia približne 170 médií. Hovorkyňa tiež uviedla, že sa plánujú charterové lety do Iraku pre migrantov, ktorí nie sú oprávnení zostať v Poľsku.
"Pravdaže, sú tu isté postupy, iracká strana musí súhlasiť s prijatím týchto ľudí, musia sa vybaviť všetky formality, a najskôr musí byť potvrdená totožnosť týchto ľudí a overené, že sú to irackí občania," dodala.
Migranti do Poľska, rovnako aj do Litvy a Lotyšska, začali prichádzať po tom, ako bieloruský líder Alexandr Lukašenko koncom mája avizoval, že Minsk im už nebude brániť v ceste do EÚ cez svoje územie, čím reagoval na sprísnené sankcie Západu.
EÚ tvrdí, že Lukašenkov režim odvtedy migrantov na hranice zmienených krajín vysiela zámerne, aby tak spôsobil chaos a spory v Únii. Lukašenko to popiera. Ľudia z Iraku, Sýrie či Afganistanu prichádzajú do Bieloruska na turistické víza.
Varšava na prílev migrantov zareagovala vyslaním tisícov vojakov do pohraničnej oblasti, zavedením výnimočného stavu, ako aj rýchlym stavaním plotu z ostnatého drôtu. Avizovala tiež, že v decembri chce začať na hraniciach stavať múr, pričom jeho stavbu stavbu by rada dokončila v prvej polovici budúceho roku.
Copyright © TASR 2021
Predchádzajúci šéf najvyššej futbalovej súťaže v Rusku Sergej Prjadkin rezignoval minulý mesiac po 14 rokoch v úrade. Do konca päťročného volebného obdobia mu chýbal ešte rok a pol, ale rozhodol sa predčasne skončiť vzhľadom na rozdielne názory v spore o televízne práva zo zápasov a tiež o formáte najvyššej súťaže.
Chačaturjan bol predtým šéfom komisie rozhodcov na Ruskej futbalovej federácii. Rovnako desaťročie strávil vo vedúcej pozícii v bankovom sektore a pracoval aj v národných bezpečnostných službách.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
