SLOVAK MEDIA NEWS
Podľa podpredsedu vlády Dušana Čaploviča (Smer-SD) si domáce médiá neplnia svoju základnú funkciu, pretože informujú selektívne a neobjektívne. O tom, čo sa uverejní nerozhodujú novinári, ale majitelia médií, ktorí ovládajú redakcie, tvrdil Čaplovič v dnešnej diskusnej relácii SRo Sobotné dialógy. Prekáža mu, že médiá nedostatočne informujú o faktoch, "teda o konkrétnych uzneseniach vlády, o konkrétnych krokoch vlády a parlamentu a samozrejme na druhej strane opozície". Situáciu v médiách označil za "neúnosnú", s tým, že niekedy má pocit, akoby sa vracali pred rok 1989. Navrhované zmeny v tlačovom zákone podľa Čaploviča nevadia novinárom, ale práve majiteľom médií, "ktorí prikazujú, čo sa má napísať v novinách".SDKÚ-DS podľa svojho podpredsedu Pavla Kuboviča nebude k návrhu tlačového zákona v parlamente dávať pozmeňujúce návrhy, pretože ho ako celok považuje za zlý. SDKÚ je proti tomu, "aby vláda a mocenské orgány tohto štátu určovali, čo môže byť v novinách", povedal Kubovič. Zákon podľa neho obmedzuje právo občanov na informácie a likviduje súkromné médiá. Kubovič nevedel povedať, či sa opozícia v pondelok zúčastní mimoriadnej chôdze parlamentu, na ktorej sa bude odvolávať premiér. Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) totiž schôdzu opäť zvolal na večernú devätnástu hodinu. Podľa Kuboviča si Paška neuvedomil, že parlament je nadradený vláde, keď sa snažil vysvetliť večerné rokovanie zaneprázdnenosťou premiéra.
Návrh nového zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (TASR), ktorý zmení postavenie súčasnej TASR - Slovakia zo štátom dotovanej na verejnoprávnu tlačovú agentúru generálny riaditeľ TASR Jaroslav Rezník víta. Ako uviedol , vedenie TASR s touto zmenou súhlasí, pretože "v prvom rade formálne a aj de iure ukotvuje TASR ako tretí pilier verejnoprávnych médií a týmto spôsobom ju robí naozaj nezávislou od vplyvu aktuálnej exekutívy". Obdobným spôsobom je to podľa Rezníka riešené aj v Českej republike.
Podľa Rezníka je známe, že na návrhu znenia zákona o TASR, ktorý zmení aj súčasné postavenie jej vedenia, sa podieľalo aj TASR. Do vedenia agentúry by sa okrem riaditeľa mala dostať aj správna rada, ktorá bude generálneho riaditeľa voliť aj odvolávať. Upozorňuje, že spôsob kontroly a voľby generálneho riaditeľa TASR sa v zákone ocitol z iniciatívy súčasného vedenia TASR. "Svedčí to aj o tom, že máme záujem podieľať sa na konštituovaní TASR ako plnohodnotnej verejnoprávnej inštitúcie a preto nemáme nijaký problém s tým, aby bola kontrolovaná prostredníctvom správnej rady, tak, ako je to bežné v demokratických krajinách," zdôraznil Rezník. Ak zákon začne platiť podľa plánu - 1. mája, mala by správna rada do polovice júla zverejniť oznámenie o voľbe generálneho riaditeľa. Dovtedy by mal na čele agentúry stáť Rezník. Na otázku či sa prihlási do volieb šéfa TASR odpovedal nepriamo - "Rád by som so zamestnancami agentúry pokračoval v rozbehnutých zmenách v TASR, ktoré sme dobre naštartovali".
Ako ďalej zdôraznil, zásadnou zmenou poskytovania služieb TASR po zmene zákona by malo byť, že TASR nebude už len prostredníkom informácií o dianí cez iné koncové médiá, ale že časť informácií, ktoré získava, bude šíriť verejnosti aj priamo a zadarmo. Pôjde najmä o informácie vo verejnom záujme - o zákonoch, vyhláškach, komuniké ústavných, štátnych a verejných inštitúcií, zo sociálnej a z inej, pre občana dôležitej oblasti. Šíriť sa budú v prvom rade cez webovskú stránku TASR.
Svoje spravodajské produkty bude TASR podľa návrhu zákona i naďalej predávať. Okrem toho majú byť jedným z jej zdrojov aj prostriedky štátu pridelené na základe zmluvy so štátom na konkrétne účelové projekty. Jedným z príkladov takéhoto projektu by podľa Rezníka mohlo byť zverejnenie podstaty slovného a celého obrazového archívu od začiatkov prvého slovenského agentúrneho spravodajstva. TASR ním disponuje ako jediná inštitúcia na Slovensku. "Archív bude voľne dostupný pre potreby verejnosti, nie však na ďalšie komerčné využitie. Toto považujeme za klasický príklad služby verejnoprávnej TASR pre občanov," uviedol.
Po zmene zákona sa budú týkať plány vybudovania spoločného sídla verejnoprávnych médií v bratislavskej zóne Pribinova okrem STV a SRo aj TASR. Jaroslav Rezník ich podporuje. "Manažment môže efektívne hospodáriť s finančnými prostriedkami bez toho, aby ich musel míňať na prevádzku neefektívnych budov a naopak môže peniaze investovať do rozvoja svojej hlavnej činnosti. Ako som už neraz zdôraznil, pozitíva vidím v mnohých synergických efektoch, ktoré verejnoprávnym médiám prinesie," dodal .
Zbaviť štátnu tlačovú agentúru, Tlačovú agentúru Slovenskej republiky - Slovakia (TASR) obvinení z politických vplyvov a obmedzovania hospodárskej súťaže je cieľom návrhu nového zákona o TASR. Autor zákona - Ministerstvo kultúry (MK) SR navrhuje zmeniť TASR z príspevkovej organizácie rezortu kultúry na verejnoprávnu, národnú a nezávislú informačnú inštitúciu. Ako sa uvádza v predkladacej správe k návrhu zákona, ktorý MK SR predložilo do pripomienkového konania, súčasné právne postavenie tlačovej agentúry spôsobuje, že je terčom kritiky. Platný zákon totiž podľa predkladateľa "nedostatočne jasne definuje službu verejnosti v oblasti získavania informácií a zároveň vzbudzuje nedôveru a obavy z možného priameho vplyvu výkonnej moci na jej činnosť. Nedostatočné vymedzenie služby verejnosti poskytovanej tlačovou agentúrou vyúsťuje do spochybňovania jej úlohy a obvinení z obmedzovania hospodárskej súťaže".
Premenu TASR na verejnoprávnu inštitúciu považuje člen parlamentného výboru pre médiá Tomáš Galbavý za pozitívny krok, lebo je predpokladom pre vyššiu politickú nezávislosť agentúry. Ako však ďalej upozorňuje v svojom stanovisku, "či sa tieto očakávania naplnia, však bude závisieť od toho, nakoľko budú od politickej moci nezávislí členovia Správnej rady TASR volení parlamentom". Z návrhu zákona, ktorý sa dá pripomienkovať do 4. februára totiž vyplýva, že na čele TASR by mala stáť 5-členná Správna rada a generálny riaditeľ. Štyroch členov správnej rady bude voliť aj odvolávať Národná rada (NR) SR a jedného zamestnanci tlačovej agentúry. Generálneho riaditeľa budú, podobne ako v STV a SRo, voliť aj odvolávať členovia rady nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov. V súčasnosti menuje aj odvoláva šéfa TASR vláda. Členovia rady aj generálny riaditeľ môžu byť do svojej 5-ročnej funkcie zvolení najviac dva krát po sebe. Správna rada bude zložená z odborníkov na právo, ekonómiu, teóriu žurnalistiky, informačné technológie a z jedného zamestnanca TASR, ktorým však nemôže byť generálny riaditeľ. Okrem iného by mala dohliadať na dodržiavanie zákona o TASR, schvaľovať rozpočet, výročnú správu, podnikateľské zámery TASR či určovať odmeny jej generálnemu riaditeľovi. Podľa prechodných a záverečných ustanovení zákona by parlament a zamestnanci TASR mali zvoliť členov Správnej rady do konca júna 2008. Následne rada do 15 dní od zvolenia všetkých svojich členov zverejní oznámenie o voľbe generálneho riaditeľa. Kým rada nového šéfa agentúry nezvolí, bude na jej čele stáť súčasný generálny riaditeľ Jaroslav Rezník.
Textové, zvukové, obrazové a multimediálne spravodajstvo TASR bude platené. Autori zákona zároveň v predkladacej správe konštatujú, že TASR bude "jedným z nástrojov, ktorý bude zabezpečovať ústavné právo občanov na informácie bez ohľadu na komerčnú hodnotu informácie". Tvrdia, že v krajine s malým počtom obyvateľov sa nedá informačná potreba verejnosti a štátu zabezpečiť "len využitím neštátnych informačných agentúr". Okrem príjmov z predaja spravodajstva by mal byť zdrojom príjmov TASR aj príspevok od štátu na základe zmluvy so štátom. Rovnaké zmluvy by mali zabezpečiť financovanie vopred určených úloh aj v prípade verejnoprávnych STV a SRo. Minister kultúry Marek Maďarič by mal návrhy zmlúv vláde predložiť do tohto leta. Okrem toho by TASR mohla získať na svoje investičné projekty transfer zo štátneho rozpočtu. Prostriedky by mohla čerpať aj zo štátnych fondov a štrukturálnych fondov EÚ, z predaja a prenájmu svojho majetku či úrokov z bankových vkladov. Návrh zákona tiež ďalej upravuje podnikanie a hospodárenie TASR a ďalšie.
Galbavý odmieta financovanie TASR zmluvami so štátom. "Vytvára sa tak riziko závislosti TASR na vláde, čo je v rozpore s verejnoprávnym charakterom. Štátna moc sa tým stane dobre platiacim klientom TASR," tvrdí. Obáva sa, že sa zmluvy môžu zneužiť na odôvodnenie povinného zverejňovania stanovísk prezidenta, vlády a iných orgánov ústrednej štátnej správy. Politické tlaky na agentúru by odstránilo zavedenie princípu, aký SDKÚ-DS navrhovalo pre STV a SRo - financovanie pevne daným percentom zo štátneho rozpočtu, tvrdí.
Ako ďalej vyplýva z návrhu zákona, ktorý by mal platiť od 1. mája tohto roka, všetky autorské práva a práva duševného vlastníctva ako aj majetok súčasnej štátnej tlačovej agentúry prejdú k 30. aprílu na jej verejnoprávnu nástupkyňu. Zároveň zmení svoj názov z Tlačovej agentúry Slovenskej republiky - Slovakia na Tlačovú agentúru Slovenskej republiky. MK SR chcelo pripraviť legislatívnu zmenu postavenia TASR ešte vlani.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
