Ministerstvo kultúry zverejnilo Návrh zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov, ktorý by mal zmeniť charakter TASR. Dátum ukončenia pripomienkového konania je 4. február 2008.
Vo všeocecnej dôvodovej správa sa píše :
Tlačová agentúra Slovenskej republiky TASR – Slovakia je neodmysliteľnou súčasťou mediálnej oblasti na Slovensku. Plní nezastupiteľné úlohy v systéme získavania, zhromažďovania, šírenia a uchovávania informácií. Predloženie návrhu zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (ďalej len „tlačová agentúra“) vyplýva jednak z nutnosti nahradiť prekonanú právnu úpravu z roku 1992, ktorá bola prijatá v čase existencie Česko-slovenskej tlačovej kancelárie, predovšetkým však z potreby transformácie tlačovej agentúry z príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva. Postavenie tlačovej agentúry v súčasnosti upravuje zákon Slovenskej národnej rady č. 81/1992 Z. z. o Česko-slovenskej tlačovej kancelárii Slovenskej republiky. Zákon definuje tlačovú agentúru ako spravodajskú informačnú agentúru Slovenskej republiky, ktorá je príspevkovou organizáciou a ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Tlačová agentúra sa zapisuje do obchodného registra; podnikateľskú činnosť vykonáva v rámci svojej pôsobnosti. Generálneho riaditeľa tlačovej agentúry menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky. Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje vo všeobecnosti zriaďovanie a hospodárenie príspevkových organizácií. Príspevková organizácia podľa tohto zákona je právnická osoba štátu, ktorej menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet zapojená príspevkom. Ako príspevková organizácia zo zákona tlačová agentúra nespĺňa v súčasnosti tento znak príspevkových organizácií, nakoľko príspevok zo štátneho rozpočtu tvorí menej ako 50 % jej nákladov. Pre tlačovú agentúru platia v súčasnosti finančné vzťahy určené Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky ako zriaďovateľom zo zákona v rámci jeho rozpočtu. V súlade s povinnosťou podľa § 9 ods. 4 písm. f) vyššie cit. zákona (rozpísanie záväzných ukazovateľov kapitoly) Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky uzatvára s tlačovou agentúrou každoročne kontrakt o poskytnutí príspevku z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rok (ďalej len „kontrakt“). Súčasťou kontraktu je súhrn hlavných úloh a činností, ktoré má tlačová agentúra v príslušnom roku zabezpečovať. Ide o zabezpečenie poskytovania verejných služieb podľa zákona č. 81/1992 Zb. a ďalších právnych predpisov, a to poskytovaním domáceho servisu, ekonomického servisu, medzinárodného servisu, regionálneho spravodajstva, exportného servisu, obrazového servisu, zvukového servisu a budovaním dokumentačných databáz prostredníctvom redakcie regionálneho spravodajstva, obrazovej redakcie, medzinárodnej redakcie, exportnej redakcie, dokumentačnej redakcie, domácej redakcie, športovej redakcie, ekonomickej redakcie a TOP redakcie. Činnosť a hospodárenie tlačovej agentúry dnes hodnotí a kontroluje mediálny výbor NR SR jeden krát štvrťročne, hoci právne má TASR status príspevkovej a nie verejnoprávnej organizácie. Podľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Tlačová agentúra povinnou osobou, ktorá je povinná zabezpečovať informačný systém verejnej správy. Generálny riaditeľ Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. verejným funkcionárom a je povinný dodržiavať povinnosti spojené s výkonom verejnej funkcie podľa tohto ústavného zákona. Ďalšie úlohy Tlačová agentúra Slovenskej republiky plní napr. podľa § 70 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a konaní pred ním v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je tlačová agentúra riadnym členom reprezentatívnej Európskej aliancie tlačových agentúr (EANA), ktorá združuje viac ako 30 národných tlačových agentúr. Podľa právneho postavenia ich možno rozdeliť do nasledujúcich foriem:
- štátna tlačová agentúra (Slovenská republika, Ruská federácia, Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Albánsko, Srbsko),
- akciová spoločnosť s majoritnou účasťou štátu (Slovinsko, Portugalsko, Turecko, Španielsko, Poľsko),
- akciová spoločnosť s minoritným zastúpením štátu (Francúzsko, Grécko), -obchodná spoločnosť (Belgicko, Dánsko, Holandsko, Nórsko, Rakúsko, Taliansko, Veľká Británia, Švajčiarsko, Švédsko, Fínsko, Nemecko, Estónsko),
- verejnoprávna inštitúcia čiastočne zmluvnými vzťahmi napojená na štátny rozpočet (Česko, Chorvátsko, Maďarsko).
Je potrebné zdôrazniť, že ani jedna z transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy dodnes neumožnila ani čiastočne sprivatizovať žiadnu zo svojich bývalých štátnych tlačových agentúr. Štát si ich ponechal buď pod priamym vplyvom alebo, zachovajúc si v nich majoritu, transformoval ich na štátne akciové spoločnosti (Slovinsko, Poľsko), alebo na verejnoprávne inštitúcie (Česko, Chorvátsko, Maďarsko). Štát ako vlastník vystupuje v rozličnej miere aj v národných agentúrach Francúzska, Grécka, Turecka, Španielska, Portugalska. V ďalších krajinách štát síce funguje iba ako klient agentúry, no býva prekvapujúco štedrý. Napríklad tlačovej agentúre Belga, fungujúcej ako obchodná spoločnosť, bol na základe zmluvy so štátom za rok 2005 od belgického štátu poskytnutý príspevok v prepočte viac ako 110 miliónov korún. Je zrejmé, že v súčasnej dobe nemá zmysel kopírovať na Slovensku modely fungovania spravodajských informačných agentúr v západných demokraciách. Tieto agentúry v prevažnej miere zriaďovali súkromné tlačové médiá už v 19. storočí a dodnes sú ich vlastníkmi. Inšpiráciou pre transformáciu tlačovej agentúry môžu byť predovšetkým skúsenosti zo susedných krajín V 4, alebo Slovinska, či Chorvátska. O transformácii tlačovej agentúry sa uvažuje viac či menej intenzívne už dlhé časové obdobie. Jej transformácia na obchodnú spoločnosť sa nejaví ako vhodná, nakoľko jej hlavným účelom je poskytovanie služieb verejnosti. Niektoré činnosti, ktoré robia národnú tlačovú informačnú agentúru skutočne národnou, totiž nie je možné zabezpečovať výhradne na komerčnej báze. Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa zaručuje právo na informácie. Je teda povinnosťou štátu vytvoriť primerané nástroje a inštitucionálne zabezpečenie tohto ústavného práva. Len využitím neštátnych informačných agentúr v krajine s malým počtom obyvateľov, ku ktorým patrí aj Slovenská republika, nie je možné zabezpečiť informačnú potrebu verejnosti a štátu. Informačná funkcia štátu spočíva jednak v povinnosti sprístupňovať informácie verejnosti, ako aj v získavaní relevantných informácií štátom za účelom efektívneho fungovania štátnej správy, príp. samosprávy, a to aj vo vzťahu k zahraničiu. Národná tlačová agentúra je prostriedkom, ktorý zaručí ústavné právo občanov na informácie bez ohľadu na komerčnú hodnotu informácie. Z tohto dôvodu sa v návrhu zákona ustanovuje poslanie tlačovej agentúry ako poskytovanie služieb verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva, pričom služba verejnosti zahŕňa okrem vyhľadávania aktuálnych, včasných, overených, neskreslených a nestranných informácií aj ich uchovávanie, spracovávanie a sprístupňovanie ako súčasti kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky. Súčasné právne postavenie tlačovej agentúry spôsobuje, že tlačová agentúra je terčom kritiky, nakoľko súčasná právna úprava nedostatočne definuje službu verejnosti v oblasti získavania informácií a zároveň vzbudzuje nedôveru a obavy z možného priameho vplyvu výkonnej moci na jej činnosť. Nedostatočné vymedzenie služby verejnosti poskytovanej tlačovou agentúrou vyúsťuje do spochybňovania jej úlohy a obvinení z obmedzovania hospodárskej súťaže. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 2/04-48 z 31. marca 2005 však potvrdil legitímne postavenie tlačovej agentúry, ako aj jej činnosti a úlohy, na ktorých financovanie má legitímny nárok cez príspevok zo štátneho rozpočtu. Návrh nového zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky predpokladá niekoľko zásadných zmien. Ich hlavným cieľom je vytvoriť podmienky pre plnenie služby verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva a zefektívnenie hospodárenia, kontroly, a riadenia tlačovej agentúry s cieľom zvýšiť jej nezávislosť a konkurencieschopnosť v prostredí komerčných tlačových agentúr. Na dosiahnutie tohto cieľa sa navrhuje transformácia tlačovej agentúry z príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitúciu a prevod majetku štátu, ktorý sa nachádza v správe tlačovej agentúry, do jej vlastníctva. Návrhom sa definuje poslanie a hlavná činnosť tlačovej agentúry, úprava podnikateľskej činnosti tlačovej agentúry, úprava podmienok a úprava podmienok hospodárenia tlačovej agentúry. Vytvárajú sa podmienky na kreovanie správnej rady ako vrcholného orgánu tlačovej agentúry, ktorej štyroch členov volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky a jedného člena volia zamestnanci tlačovej agentúry. Ďalej sa upravuje voľba generálneho riaditeľa správnou radou, vyčlenenie majetku tlačovej agentúry získaného z prostriedkov zo štátneho rozpočtu z exekúcií, zavedenie systému členeného účtovníctva, v ktorom sa rozdelia príjmy z podnikateľskej činnosti od ostatných príjmov tlačovej agentúry, ako aj ďalšie úpravy súvisiace s týmito zmenami a s plnením úloh tlačovej agentúry v zmysle tohto zákona. Návrh zákona vychádza z noriem vyššej právnej sily, najmä čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona preberá inštitúty a princípy relevantných odporúčaní a rezolúcií Rady Európy (napr. Rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1003/1993 o etike novinárstva, Odporúčanie č. R/94/13 Výboru ministrov členským štátom k opatreniam na podporu transparentnosti komunikačných médií, Odporúčanie č. R/97/20 Výboru ministrov členským štátom o prejavoch nenávisti, Odporúčanie č. R/97/21 Výboru ministrov členským štátom o médiách a podpore kultúry znášanlivosti, Odporúčanie č. R/99/1 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu). Prijatím navrhovaného zákona sa predpokladá dopad na verejné financie tak, ako je vymedzené v doložke vplyvov, zároveň sa nepredpokladajú ani negatívne dopady na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani na stav životného prostredia. Navrhovaný zákon je kompatibilný s právom EÚ/ES.
