MEDIA NEWS
Americká technologická spoločnosť Microsoft od stredy už nebude podporovať svoj kedysi dominantný webový prehliadač Internet Explorer.
Microsoft tento krok avizoval už minulý rok s tým, že užívateľom odporúča prejsť na svoj novší prehliadač Edge, ktorý bol uvedený v roku 2015, informuje tlačová agentúra AP.
"Microsoft Edge je nielen rýchlejší, bezpečnejší a modernejší ako Internet Explorer, ale dokáže riešiť aj kľúčový problém – kompatibilitu so staršími webovými stránkami a aplikáciami," uviedol Sean Lyndersay, generálny manažér divízie Microsoft Edge Enterprise v príspevku na blogu z vlaňajšieho mája.
Spoločnosť Microsoft sprístupnila prvú verziu prehliadača Internet Explorer v roku 1995 – v časoch, keď počiatočnému obdobiu "surfovania" na internete dominoval Netscape Navigator.
Microsoft získal dominantné postavenie na trhu vďaka tomu, že predmetný softvér dodával ako súčasť svojho operačného systému Windows. Používatelia prehliadača sa však sťažovali na jeho pomalosť, poruchovosť a zraniteľnosť voči hackerským útokom.
Jeho podiel na trhu, ktorý krátko po prelome tisícročí predstavoval viac ako 90 percent, začal postupne klesať, keď ľudia začali prechádzať k atraktívnejším alternatívam. Tie prišli v podobe prehliadačov ako Mozilla Firefox či Google Chrome.
Microsoft tvrdí, že rozhodnutie ukončiť podporu pre Internet Explorer bolo do značnej miery spôsobené tým, že vývojári webových stránok mali menšiu šancu vytvoriť stránky kompatibilné s týmto webovým prehliadačom, píše denník The Guardian.
Podľa analytickej spoločnosti StatCounter v súčasnosti na celosvetovom trhu dominuje Google Chrome s približne 65-percentným podielom. Nasledujú prehliadač Safari od spoločnosti Apple s 19 percentami a Edge so zhruba štyrmi percentami.
Microsoft tento krok avizoval už minulý rok s tým, že užívateľom odporúča prejsť na svoj novší prehliadač Edge, ktorý bol uvedený v roku 2015, informuje tlačová agentúra AP.
"Microsoft Edge je nielen rýchlejší, bezpečnejší a modernejší ako Internet Explorer, ale dokáže riešiť aj kľúčový problém – kompatibilitu so staršími webovými stránkami a aplikáciami," uviedol Sean Lyndersay, generálny manažér divízie Microsoft Edge Enterprise v príspevku na blogu z vlaňajšieho mája.
Spoločnosť Microsoft sprístupnila prvú verziu prehliadača Internet Explorer v roku 1995 – v časoch, keď počiatočnému obdobiu "surfovania" na internete dominoval Netscape Navigator.
Microsoft získal dominantné postavenie na trhu vďaka tomu, že predmetný softvér dodával ako súčasť svojho operačného systému Windows. Používatelia prehliadača sa však sťažovali na jeho pomalosť, poruchovosť a zraniteľnosť voči hackerským útokom.
Jeho podiel na trhu, ktorý krátko po prelome tisícročí predstavoval viac ako 90 percent, začal postupne klesať, keď ľudia začali prechádzať k atraktívnejším alternatívam. Tie prišli v podobe prehliadačov ako Mozilla Firefox či Google Chrome.
Microsoft tvrdí, že rozhodnutie ukončiť podporu pre Internet Explorer bolo do značnej miery spôsobené tým, že vývojári webových stránok mali menšiu šancu vytvoriť stránky kompatibilné s týmto webovým prehliadačom, píše denník The Guardian.
Podľa analytickej spoločnosti StatCounter v súčasnosti na celosvetovom trhu dominuje Google Chrome s približne 65-percentným podielom. Nasledujú prehliadač Safari od spoločnosti Apple s 19 percentami a Edge so zhruba štyrmi percentami.
Polícia v Brazílii v utorok oznámila, že zatkla druhého podozrivého v prípade zmiznutia britského novinára Doma Phillipsa a brazílskeho odborníka na domorodých obyvateľov Bruna Pereiru zo začiatku tohto mesiaca. Informácie v stredu priniesla tlačová agentúra AFP.
Brazílska federálna polícia v oznámení uviedla, že zatkla 41-ročného muža identifikovaného ako Oseney da Costa Oliveira, ktorého "podozrieva z účasti na tejto záležitosti".
Podľa brazílskych médií je bratom prvého podozrivého zadržaného v tomto prípade, rybára Amarilda da Costu Oliveiru, tiež 41-ročného a prezývaného "Pelado".
Svedkovia vyhlásili, že videli Amarilda plaviť sa vysokou rýchlosťou na člne tým istým smerom ako čln, v ktorom sa viezli Phillips a Pereira pred svojím zmiznutím 5. júna.
Stopy krvi nájdené v jeho člne sa teraz analyzujú. Pod vodou neďaleko domu "Pelada" sa našli osobné veci oboch nezvestných mužov. "Pelada" zatkli 7. júna a účasť na prípade odmieta.
Polícia v utorok informovala, že zhabala aj náboje do strelných zbraní a veslo, ale nespresnila, či boli predmety nájdené na tom istom mieste, kde zatkli najnovšieho podozrivého.
Skúsený novinár na voľnej nohe Phillips (57) pracoval v Brazílii posledných 15 rokov.
Expert Pereira (41) je zamestnaný na Úrade brazílskej vlády pre záležitosti domorodého obyvateľstva a je známym obhajcom týchto komunít. V čase zmiznutia v amazonskom pralese bol na dovolenke. Brita Phillipsa sprevádzal už na druhej ceste do tohto regiónu od roku 2018.
Brazílska federálna polícia v oznámení uviedla, že zatkla 41-ročného muža identifikovaného ako Oseney da Costa Oliveira, ktorého "podozrieva z účasti na tejto záležitosti".
Podľa brazílskych médií je bratom prvého podozrivého zadržaného v tomto prípade, rybára Amarilda da Costu Oliveiru, tiež 41-ročného a prezývaného "Pelado".
Svedkovia vyhlásili, že videli Amarilda plaviť sa vysokou rýchlosťou na člne tým istým smerom ako čln, v ktorom sa viezli Phillips a Pereira pred svojím zmiznutím 5. júna.
Stopy krvi nájdené v jeho člne sa teraz analyzujú. Pod vodou neďaleko domu "Pelada" sa našli osobné veci oboch nezvestných mužov. "Pelada" zatkli 7. júna a účasť na prípade odmieta.
Polícia v utorok informovala, že zhabala aj náboje do strelných zbraní a veslo, ale nespresnila, či boli predmety nájdené na tom istom mieste, kde zatkli najnovšieho podozrivého.
Skúsený novinár na voľnej nohe Phillips (57) pracoval v Brazílii posledných 15 rokov.
Expert Pereira (41) je zamestnaný na Úrade brazílskej vlády pre záležitosti domorodého obyvateľstva a je známym obhajcom týchto komunít. V čase zmiznutia v amazonskom pralese bol na dovolenke. Brita Phillipsa sprevádzal už na druhej ceste do tohto regiónu od roku 2018.
Zápisom hodnotení študentov sa skončil letný semester predmetu Agentúrna žurnalistika na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave. Výučbu predmetu zabezpečuje Tlačová agentúra Slovenskej republiky.
Ide o dvojsemestrálny voliteľný predmet pre študentov tretieho ročníka bakalárskeho štúdia a prvého ročníka magisterského štúdia. Spolupráca TASR a UCM trvá už tri roky a predmet absolvovalo vyše sto študentov.
"Považujeme za dôležité, aby ľudia z praxe ponúkali svoje vedomosti a skúsenosti pre študentov. Buduje sa tak dôvera vo verejnoprávny produkt a dôvera k overeným správam, ktoré sú podpísané kredibilnou značkou a sú postavené na faktoch a jasných zdrojoch," povedal generálny riaditeľ Vladimír Puchala.
TASR podľa jeho slov takto v neposlednom rade vychováva budúcich novinárov. "Agentúrne písanie patrí k základným pilierom kvalitnej žurnalistiky. Ceníme si kvalitnú a inšpiratívnu spoluprácu s dekankou FMK Ľudmilou Čábyovou a jej tímom," doplnil Puchala.
Prednášky a semináre prebiehali v Trnave na univerzite i priamo v priestoroch TASR v Bratislave. Zabezpečovali ich okrem generálneho riaditeľa aj vedúci jednotlivých redakcií TASR. Študenti dostali informácie o práci so zdrojmi a faktami, o princípoch agentúrneho písania v spravodajstve, agentúrnej fotografii, športovej žurnalistike či editorskej práci na webe.
Dekanka Čábyová spoluprácu oceňuje. "Tento voliteľný predmet bol vytvorený z iniciatívy TASR a je zabezpečovaný výlučne jej zamestnancami. Vďaka profesionálom z TASR môžeme vychovávať absolventov, ktorí majú vedomosti o práci v agentúrnom spravodajstve, sú schopní kriticky myslieť, dokážu hodnotiť a analyzovať agentúrne správy, rozvíjajú si argumentačné a tvorivé schopnosti," uviedla.
Veľmi cenná spolupráca s TASR je podľa jej slov aj v oblasti posudzovania študijných programov a spätnej väzby na študijné plány s cieľom vychovať dobre pripraveného absolventa pre mediálnu prax.
Spoluprácu TASR so študentmi ocenili aj členovia parlamentného výboru pre kultúru a médiá pri prerokovaní výročnej správy TASR za rok 2021. Členka výboru Monika Kozelová (OĽANO) zvýraznila význam edukatívnej činnosti agentúry v rámci výučby predmetu agentúrna žurnalistika na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave.
Ide o dvojsemestrálny voliteľný predmet pre študentov tretieho ročníka bakalárskeho štúdia a prvého ročníka magisterského štúdia. Spolupráca TASR a UCM trvá už tri roky a predmet absolvovalo vyše sto študentov.
"Považujeme za dôležité, aby ľudia z praxe ponúkali svoje vedomosti a skúsenosti pre študentov. Buduje sa tak dôvera vo verejnoprávny produkt a dôvera k overeným správam, ktoré sú podpísané kredibilnou značkou a sú postavené na faktoch a jasných zdrojoch," povedal generálny riaditeľ Vladimír Puchala.
TASR podľa jeho slov takto v neposlednom rade vychováva budúcich novinárov. "Agentúrne písanie patrí k základným pilierom kvalitnej žurnalistiky. Ceníme si kvalitnú a inšpiratívnu spoluprácu s dekankou FMK Ľudmilou Čábyovou a jej tímom," doplnil Puchala.
Prednášky a semináre prebiehali v Trnave na univerzite i priamo v priestoroch TASR v Bratislave. Zabezpečovali ich okrem generálneho riaditeľa aj vedúci jednotlivých redakcií TASR. Študenti dostali informácie o práci so zdrojmi a faktami, o princípoch agentúrneho písania v spravodajstve, agentúrnej fotografii, športovej žurnalistike či editorskej práci na webe.
Dekanka Čábyová spoluprácu oceňuje. "Tento voliteľný predmet bol vytvorený z iniciatívy TASR a je zabezpečovaný výlučne jej zamestnancami. Vďaka profesionálom z TASR môžeme vychovávať absolventov, ktorí majú vedomosti o práci v agentúrnom spravodajstve, sú schopní kriticky myslieť, dokážu hodnotiť a analyzovať agentúrne správy, rozvíjajú si argumentačné a tvorivé schopnosti," uviedla.
Veľmi cenná spolupráca s TASR je podľa jej slov aj v oblasti posudzovania študijných programov a spätnej väzby na študijné plány s cieľom vychovať dobre pripraveného absolventa pre mediálnu prax.
Spoluprácu TASR so študentmi ocenili aj členovia parlamentného výboru pre kultúru a médiá pri prerokovaní výročnej správy TASR za rok 2021. Členka výboru Monika Kozelová (OĽANO) zvýraznila význam edukatívnej činnosti agentúry v rámci výučby predmetu agentúrna žurnalistika na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave.
Možnosť blokovania škodlivých webov sa predĺži do 30. septembra. Vyplýva to z novely zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorú v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.
Inštitút blokovania zatiaľ platí do konca júna. Využíva ho Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) na zamedzenie šírenia škodlivého obsahu na internete. Parlament ho zaviedol v rámci balíka opatrení súvisiacich so situáciou na Ukrajine.
"V dôsledku pokračujúceho konfliktu je potrebné časové obdobie, počas ktorého je Národný bezpečnostný úrad oprávnený využívať svoju právomoc, predĺžiť," vysvetlili svoj návrh predkladatelia novely. Na Slovensku sa podľa nich rozmohlo šírenie dezinformácií a podvodných statusov, ktorých cieľom je zahmlievať a spochybňovať realitu, ovplyvňovať verejnú mienku a nahrávať ruskej propagande pri informovaní o vojne na Ukrajine.
Za škodlivý obsah sa považuje programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident. Zákon tiež hovorí, že škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb.
Novela má byť účinná od 30. júna.
Inštitút blokovania zatiaľ platí do konca júna. Využíva ho Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) na zamedzenie šírenia škodlivého obsahu na internete. Parlament ho zaviedol v rámci balíka opatrení súvisiacich so situáciou na Ukrajine.
"V dôsledku pokračujúceho konfliktu je potrebné časové obdobie, počas ktorého je Národný bezpečnostný úrad oprávnený využívať svoju právomoc, predĺžiť," vysvetlili svoj návrh predkladatelia novely. Na Slovensku sa podľa nich rozmohlo šírenie dezinformácií a podvodných statusov, ktorých cieľom je zahmlievať a spochybňovať realitu, ovplyvňovať verejnú mienku a nahrávať ruskej propagande pri informovaní o vojne na Ukrajine.
Za škodlivý obsah sa považuje programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident. Zákon tiež hovorí, že škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb.
Novela má byť účinná od 30. júna.
Copyright © TASR 2022
Hnutie poslalo podľa denníka Sme peniaze aj občianskemu združeniu Verbina, ktoré stojí za webom Hlavné správy. „Výročná správa odhaľuje len zoznam dodávateľov, ktorí poskytli strane služby alebo tovar vo výške nad 25-tisíc eur. Nie je z nej preto jasné, aké služby si Sme rodina od firmy a občianskeho združenia objednala,“ uvádza denník.
Hlavné správy a Hlavný denník vydávali články, ktoré boli pozitívne ladené k hnutiu Sme rodina a jeho predsedovi Borisovi Kollárovi.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Britská verejnoprávna stanica BBC musí za nactiutrhanie zaplatiť 30.000 libier labouristickej poslankyni Lize Begumovej, ktorú v reportáži zamenila za Apsanu Begumovú, inú britskú političku bangladéšskeho pôvodu, ktorá v té dobe čelila obvineniu z podvodu. O rozsudku dnes informoval web časopisu Press Gazette.
Chybné video sprevádzalo reportáž 29. októbra 2020. Moderátor stanice BBC One vtedy uviedol reportáž slovami: "Chápem to správne, že poslankyňa za Labouristickú stranu je podozrivá z podvodu s nehnuteľnosťami?"
Reportér moderátorovi do štúdia odpovedal nasledovne: "Áno, toto je Apsana Begumová, labouristická poslankyňa ... čelí trom obvineniam (z podvodov)", uviedol reportér, zatiaľ čo na videu sprevádzajúcom reportáž nebola Apsana Begumová, ale Liza Begumová hovoriaca na sneme strany v roku 2019.
Advokát Lizy Begumovej Mark Henderson pred vrchným súdom uviedol, že jeho klientka si neželala, aby si ľudia mysleli, že ona je predmetom reportáže, aj preto, že sama vo svojej politike presadzuje dostupnosť bývania.
Apsanu Begumovú v júli 2021 súdna porota zbavila obvinenia z podvodu s nehnuteľnosťami.
Liza Begumová denníku The Guardian povedala, že je "neprípustné, aby médiá robili také chyby a podčiarkovali zakorenenú predstavu, že ľudia (iný ako bielej pleti) farby pleti vyzerajú všetci rovnako".
Stanica BBC uznala, že poslankyni Begumovej spôsobili ujmu, a súhlasila s odvysielaním ospravedlnenia a zaplatením odškodného vo výške 30.000 libier.
Hovorca BBC povedal, že na strane stanice išlo o "chybu počas živého vysielania spôsobenú zlým označením zložky v archíve", a dodal, že BBC "prijala vnútorné opatrenia, aby sa podobným situáciám v budúcnosti vyhla".
Chybné video sprevádzalo reportáž 29. októbra 2020. Moderátor stanice BBC One vtedy uviedol reportáž slovami: "Chápem to správne, že poslankyňa za Labouristickú stranu je podozrivá z podvodu s nehnuteľnosťami?"
Reportér moderátorovi do štúdia odpovedal nasledovne: "Áno, toto je Apsana Begumová, labouristická poslankyňa ... čelí trom obvineniam (z podvodov)", uviedol reportér, zatiaľ čo na videu sprevádzajúcom reportáž nebola Apsana Begumová, ale Liza Begumová hovoriaca na sneme strany v roku 2019.
Advokát Lizy Begumovej Mark Henderson pred vrchným súdom uviedol, že jeho klientka si neželala, aby si ľudia mysleli, že ona je predmetom reportáže, aj preto, že sama vo svojej politike presadzuje dostupnosť bývania.
Apsanu Begumovú v júli 2021 súdna porota zbavila obvinenia z podvodu s nehnuteľnosťami.
Liza Begumová denníku The Guardian povedala, že je "neprípustné, aby médiá robili také chyby a podčiarkovali zakorenenú predstavu, že ľudia (iný ako bielej pleti) farby pleti vyzerajú všetci rovnako".
Stanica BBC uznala, že poslankyni Begumovej spôsobili ujmu, a súhlasila s odvysielaním ospravedlnenia a zaplatením odškodného vo výške 30.000 libier.
Hovorca BBC povedal, že na strane stanice išlo o "chybu počas živého vysielania spôsobenú zlým označením zložky v archíve", a dodal, že BBC "prijala vnútorné opatrenia, aby sa podobným situáciám v budúcnosti vyhla".
Copyright © ČTK 2022
