DALITO!

5. 1. 2017

Opätovné prekrútenie výrokov ministra vnútra v boji s korupciou

Opätovné prekrútenie výrokov 

ministra vnútra v boji s korupciou 


Ministerstvo vnútra sa ohradzuje voči spôsobu ako niektorí novinári interpretujú boj proti korupcii na Slovensku. Minister vnútra nikdy nepovedal, že na Slovensku korupcia neexistuje.
Tvrdiť, že sa na Slovensku s korupciou nebojuje, je neférové a účelové a už vôbec nie pravdivé. Rovnako tak, že situácia na Slovensku s korupciou v roku 2016 je neudržateľná. Je to aj úplná ignorácia rebríčka Transparency International v boji proti korupcii, kde Slovensko oproti vláde Ivety Radičovej poskočilo o 16 miest. Pri interpretácií výrokov ministra vnútra R. Kaliňáka sa novinári priamou otázkou opýtali na korupciu na najvyšších miestach – úrade vlády či u ministrov a ich prípadne stíhanie a čo hovorí na výrok prezidenta, že situácia v roku 2016 s korupciou je neudržateľná. Na čo minister odpovedal otázkou: „Povedzte mi aspoň jednu korupčnú kauzu, ktorá sa týkala ministrov na Slovensku za minulý rok?!“ Ani jeden z novinárov na to odpovedať nedokázal.
Minister nikdy nepovedal, že korupcia na Slovensku nie je. Tvrdíme, že ani novinári, ani mimovládne organizácie ani opoziční politici neprišli vlani so žiadnym obvinením z korupcie, ktoré by sa týkalo niektorého z členov vlády. Prichádzali na stôl len kauzy, ktoré boli deformované, menené alebo úplne vymyslené. Sám Gabriel Šípoš z Transparency International vo svojom blogu, kde rozoberal sms-správy novinárov s poslancom Gáborom Grendelom napísal, že v „99% káuz, o ktorých médiá píšu, nie je ani stopa po dôkazoch korupcie. Väčšinou ide o súbor indícií, konfliktov záujmov, nepriamych prepojení.“
Dobrým príkladom je prípad ministra Plavčana a Študentského pôžičkového fondu, kde v zmysle Trestného zákona aj Trestného poriadku absentuje najzákladnejšia esencia toho, aby trestným činom mohla byť a to je škoda. Naopak investovaním neviazaných finančných prostriedkov Študentského pôžičkového fondu organizácia zarobila 1 milión eur, jej majetok teda značne narástol.
Každé jedno podozrenie z korupcie na Slovensku sa vyšetruje a vyšetrujú ho tí, ktorí na to majú oprávnenie – vyšetrovatelia a prokurátori. Hovoria za to aj čísla, keď v posledných štyroch rokoch bolo z korupcie obvinených viac ako 500 ľudí. Napríklad v roku 2015 bolo za trestné činy korupcie stíhaných 111 osôb, 31 za trestné činy proti majetku a trestné činy hospodárske, 72 za trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev a 8 za iné trestné činy. V roku 2014 bolo za korupciu stíhaných 141 ľudí, z toho 28 za prijímanie úplatku, 89 za podplácanie, 13 za nepriamu korupciu a 12 za volebnú korupciu. Sú medzi nimi aj prípady, kedy sme za korupciu stíhali vicežupana za Smer, bývalého policajného riaditeľa hraničnej polície alebo rektora policajnej akadémie, sú medzi nimi aj primátori a starostovia a aj úradníci na ministerstvách. Netreba zabúdať ani na obvinenie troch ministrov z minulých volebných období.
Žiaľ, novinári mnohé prípady vydávajú za korupciu, aj keď o porušenie zákona vôbec nejde. Napríklad nedávny útok na nákup zdravotníckeho vybavenia pre Nemocnicu sv. Michala, kde sa vo veľmi krátkom čase ukázalo, že nemocnica nakupovala transparentne a za najnižšie ceny. Rovnako aj v prípade predraženého nákupu CT-prístrojov sa nakoniec ukázalo, že ten, kto sa prvý pri verejnom obstarávaní snažil manipulovať tender v nemocnici v Piešťanoch, bol lekár a neskôr aj poslanec za OĽaNO, ktorý za to získal Bielu vranu. A tú musel nakoniec potupne vrátiť. Vláda R. Fica navyše tento nákup zastavila.
Ak sa za neudržateľnú situáciu ukazuje prípad Gorila, netreba ignorovať, že je to prípad druhej Dzurindovej vlády a týka sa rokov 2005 a 2006. Súčasní opoziční poslanci SaS a OĽaNO, ktorí boli vo vláde v rokoch 2010-2012, neurobili pre vyšetrenie Gorily vôbec nič. Aj minister vnútra aj policajný prezident jasne povedali, že po skončení vyšetrovania musí byť v Gorile urobený odpočet a verejnosť má byť informovaná, ako jednotlivé trestné stíhania dopadli a prečo.
Priestor na korupciu na Slovensku sa naopak v minulom volebnom období výrazne zmenšil. Napríklad ministerstvo vnútra zaviedlo pri verejných obstarávaniach tzv. elektronické trhovisko, ktoré je anonymné a tak akékoľvek dohody pri verejných súťažiach sú výrazne obmedzené. Toto najväčšie protikorupčné opatrenie ušetrilo za takmer 2 roky fungovania 182 miliónov eur z verejných zdrojov, to je 5,5 miliardy slovenských korún. Rovnako sme prišli s novelou zákona o financovaní politických strán, ktoré rovnako prinieslo transparentnosť do tejto oblasti a túto legislatívu ocenilo aj zoskupenie GRECO, teda skupina štátov proti korupcii pri Rade Európy. Ministerstvo vnútra nemalo počas súčasného vedenia žiadnu korupčnú kauzu, ktorá by sa týkala verejných obstarávaní, naopak nakupuje transparentne a v cenách, ktoré sú mnohokrát o tretinu nižšie ako sú trhové ceny.
Rovnako sme sa popasovali od roku 2012 aj s prípadmi daňových podvodov, keď práve prijatím opatrení (kontrolný výkaz DPH, obmedzenie hotovostných platieb na 5000 eur a pod.) sa na daniach vybralo viac ako 2,5 miliardy eur. Aj práve preto, už k takým podvodom na daniach, k akým dochádzalo v rokoch 2010 až 2012, obdobia, ktorého sa týkajú aj podozrenia v prípade Bašternák, dnes dochádzať nemôže. V tomto volebnom období už došlo k prijatiu prísneho protischránkového zákona, čo je ďalšia tehlička do múru boja proti korupcii.
Orgány činné v trestnom konaní vyšetrujú a aj budú vyšetrovať každý korupčný prípad, kde dôkazná situácia ukáže, že niekto bral alebo ponúkal úplatky. A je irelevantné, či je to lekár, starosta obce, primátor, župan, úradník alebo minister.