MEDIA NEWS
Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) bývalého premiéra Jaroslawa Kaczyńského chce vrátiť do poľských rúk regionálne médiá, teraz vlastnená hlavne nemeckými koncerny, aby jej pomohla vyhrať miestne voľby v budúcom roku. Uviedol to dnes poľský opozičný denník Gazeta Wyborcza.
"Nie je možné, aby veľmi delikátna podnikanie bolo v rukách cudzieho kapitálu," tvrdí námestník ministra kultúry Jaroslaw Sellin. Najlepšie by podľa neho bolo, keby zahraničné koncerny dobrovoľne divestovali svoje podiely štátu, ale nevylučuje ani "urýchľujúci mechanizmy, ak zistíme, že neporušujú zákon".
Vo štvrtok má na túto tému rokovať snemovni výbor pre kultúru a médiá, ktorého členka Barbara Bubulová (PiS) označuje "repolonizaci" regionálnych médií za "strategické rozhodnutie", pretože je nevyhnutné "rozbiť monopol zahraničných mediálnych skupín". Poslankyňa pritom pripúšťa aj možnosť "odobrať im noviny".
Asi 90 percent poľského regionálnej tlače sa nachádza v rukách koncernov so sídlom v Nemecku - Axel Springer, Bauer či Neue Passauer Presse, ktorého skupina Poľska Press zahŕňa dvadsiatku denníkov o celkovom náklade prevyšujúcom milión výtlačkov.
"Repolonizace jednoducho znamená prevzatie moci v médiách. Má to byť podobná operácia, akú predtým bolo prevzatie celoštátnych verejnoprávnych médií," povedal denníku sociológ Mikolaj Cześnik. "PiS si chce zaistiť víťazstvo vo voľbách samospráv. Má silnú podporu na vidieku, ale na úrovni obcí a okresov je to horšie. Lokálne médiá tu často bývajú jediná, ktorá poskytuje informácie o tom, čo sa deje v meste, v obci či okresu, "dodal.
"Pre PiS by to bol ideálny nástroj propagandy," mieni Gazeta Wyborcza.
Terčom nevôle vládneho tábora sa stal nemecko-švajčiarsky koncern Ringier Axel Springer, ktorý v Poľsku vydáva najčítanejší bulvárny denník Fakt a poľskú verziu časopisu Newsweek, ktorá je veľmi kritická voči PiS. Vládne tábor sa podľa nemenovaného zdroja denníka pokúšal prevziať oba tituly prostredníctvom poisťovne PZU, ale narazil na rozhodné odmietnutie.
Teraz sa ale táto otázka vracia potom, čo verejnoprávna televízia, ovládaná PiS, zverejnila list zamestnancom od šéfa vydavateľstva Marka dekan k zvoleniu bývalého poľského premiéra Donalda Tuska do čela summitov Európskej únie, napriek poľskej vláde a Kaczyńskému: "Spolu s Tuskom vyhrali všetci Poliaci, ktorí sú hrdí na členstvo v únii. Prehrala okrem Jaroslawa Kaczyńského dobrú povesť Poľska ako spoľahlivého partnera v EÚ. "
Vládne médiá píšu o "nemeckej inštrukciu pre poľské novinárov", hovorca PiS označila Dekanův list za "neprípustný, poburujúce a škandalózne", zatiaľ čo šéf poslancov PiS Ryszard Terlecký hovorí o "škandalóznym zasahovanie zahraničného vydavateľa do poľskej politiky". Znepokojenie vyjadrila aj poľská diplomacia.
Koncern Dekanův obežník obhajuje, ale v samej firme podľa denníka panuje pohrebné nálada. "Ďalej hovoríme o nezávislosti, európskych hodnotách a slobode slova
, ale nie sme si istí, čo urobí firma, ak vláda zvýši tlak. Už teraz cítime, že chýba inzercia od štátnych firiem. A vláda môže zatlačiť aj inak, napríklad vynútiť si zmeny v redakciách , "posťažoval sa v denníku Gazeta Wyborcza nemenovaný manažér.
O tri miesta v Rade Českej televízie má záujem 22 kandidátov. Rovnaký počet adeptov sa uchádza aj o tri kreslá v Rade Českého rozhlasu. Budúci týždeň budú mať možnosť predstaviť sa v Snemovni na verejnom vypočutí, ktoré usporadúva mediálny výbor hornej komory a zoznam uchádzačov zverejnil.Medzi nominovanými je zo súčasných politikov poslanec ČSSD a niekdajší ministra kultury Vítězslav Jandák, ktorého navrhli okrem iného Agrárna komora a Veslársky klub Vajgar. Pokiaľ by bol Jandák do Rady Českého rozhlasu zvolený, musel by rezignovať na svoj poslanecký mandát, ktorý mu končí na jeseň.
Do pätnásťčlennej rady verejnoprávnej televízie by sa radi dostali jej niekdajší riaditeľ Jiří Balvín, ktorého nominoval Český zväz bojovníkov za slobodu, bývalý kanoista Martin Doktor (navrhnutý Českým olympijským výborom), advokátka Dagmar Raupachová alebo niekdajší riaditeľka Knižnice Václava Havla Marta Smolíková. V rade by radi pokračovali Michal Jankovec a René Kühn, vrátiť by sa do nej chcela bývalá moderátorka Dana Makrlíková.Mandát v deväťčlennej rozhlasovej rade obhajujú historik Michal Stehlík, kazateľ Ervín Kukuczka a mediálne analytik Ivan Tesař, do rady by sa chcel vrátiť napríklad niekdajší podpredseda Bohuš Zoubek. Novo by rozhlasu chceli radiť spolu s Jandákom napríklad kňaz Zbigniew Czendlik, spevák Mikoláš Chadima alebo textár Michal Prostejovský.
Kompletný zoznam kandidátov do Rady ČT
1.
|
Balvín Jiří, Mgr.
|
2.
|
Bažant Jaroslav, Ing.
|
3.
|
Černý Adam
|
4.
|
Doktor Martin, PhDr.
|
5.
|
Florian Jiří, Ing.
|
6.
|
Jankovec Michal, Ing.
|
7.
|
Kačírek Pavel
|
8.
|
Karmazín Vladimír, Mgr.
|
9.
|
Kolář Jan
|
10.
|
Končelík Jakub, PhDr., Ph.D.
|
11.
|
Kořán Richard, Ing.
|
12.
|
Kühn René
|
13.
|
Kužílek Oldřich, Ing., Mgr.
|
14.
|
Makrlíková Dana, Ing. Bc.
|
15.
|
Michalec Jiří
|
16.
|
Němeček Tomáš
|
17.
|
Raupachová Dagmar
|
18.
|
Samek Tomáš, Ph.D.
|
19.
|
Smolíková Marta
|
20.
|
Svačina Jan, PhDr.
|
21.
|
Trampota Tomáš, PhDr., Ph.D.
|
22.
|
Závozda Jiří, PhDr.
|
Zoznam kandidátov do Rady ČRo
1.
|
Arenberger Petr, Prof., MUDr., DrSc,. MBA
|
2.
|
Badal Milan, Mgr.
|
3.
|
Burian Karel, Mgr.
|
4.
|
Czendlik Zbigniew Jan, Dr.
|
5.
|
Fencl Jiří, Bc.
|
6.
|
Francová Dana, Ing.
|
7.
|
Fliedr Bob
|
8.
|
Ftorek Jozef, M. A.
|
9.
|
Hanzl Tomáš
|
10.
|
Hlaváč Jiří, prof., MgA.
|
11.
|
Chadima Mikoláš
|
12.
|
Jandák Vítězslav, Mgr.
|
13.
|
Kollarczyk Tomáš, Ing., MBA
|
14.
|
Kukuczka Ervín, Mgr.
|
15.
|
Nový Jakub
|
16.
|
Prostějovský Michael
|
17.
|
Růžička Jaroslav, Mgr.
|
18.
|
Stanzel Jan, Ing, CSc.
|
19.
|
Stehlík Michal, doc. PhDr., Ph.D.
|
20.
|
Tesař Ivan, Bc.
|
21.
|
Trojan Milan, Mgr.
|
22.
|
Zoubek Bohuš, Mgr.
|
-
Americká mediálna
spoločnosť Google sa verejne ospravedlnila svojim hlavným inzerentom za to, že
sa ich reklama objavila popri videách s extrémistickým a iným nevhodným
obsahom.
"Rád by som sa ospravedlnil našim partnerom a inzerentom, ktorých reklamné spoty boli k zhliadnutiu spolu s kontroverznými materiálmi. Preberáme za to zodpovednosť," uviedol dnes Matt Brittin z vedenia firmy.
Niekoľko významných spoločností a reklamných spoločností v uplynulých dňoch stiahlo svoje spoty z internetového vyhľadávača Google a stránky YouTube po tom, ak sa ich produkty objavovali spolu s videami rozličných extrémistických skupín a jednotlivcov vrátane bývalého vodcu Ku Klux Klanu Davida Dukea.
Google sa spolieha na používateľov, ktorí nahlasujú firme nevhodný obsah nahraný na ich platformy. Takto označené príspevky sú následne v 98 percentách prípadov posúdené do 24 hodín, tvrdí vedenie Googlu. Brittin však podotkol, že spoločnosť bude musieť pri riešení podobných problémov zaviesť vyšší štandard, informovala stanica CNN.
"Rád by som sa ospravedlnil našim partnerom a inzerentom, ktorých reklamné spoty boli k zhliadnutiu spolu s kontroverznými materiálmi. Preberáme za to zodpovednosť," uviedol dnes Matt Brittin z vedenia firmy.
Niekoľko významných spoločností a reklamných spoločností v uplynulých dňoch stiahlo svoje spoty z internetového vyhľadávača Google a stránky YouTube po tom, ak sa ich produkty objavovali spolu s videami rozličných extrémistických skupín a jednotlivcov vrátane bývalého vodcu Ku Klux Klanu Davida Dukea.
Google sa spolieha na používateľov, ktorí nahlasujú firme nevhodný obsah nahraný na ich platformy. Takto označené príspevky sú následne v 98 percentách prípadov posúdené do 24 hodín, tvrdí vedenie Googlu. Brittin však podotkol, že spoločnosť bude musieť pri riešení podobných problémov zaviesť vyšší štandard, informovala stanica CNN.
Copyright TASR ©2017
