MEDIA NEWS
Webové stránky Českej televízie (ČT) sa stali v piatok terčom masívneho hackerského útoku typu DDoS (distributed denial-of-service), informovala agentúra TASR s odvolaním sa na vyjadrenie ČT na Twitteri.
"Dnes štartuje olympiáda. A to je pravdepodobne aj dôvod, prečo naše weby čelia vskutku masívnemu DDoS útoku. Robíme, čo môžeme, ale prosíme o zhovievavosť," napísala ČT na Twitteri o 9.28 h.
"Ak ste chceli využiť HbbTV ČT alebo skúsiť niektorú z našich mobilných aplikácií, dnes na to, bohužiaľ, nie je dobrý deň. Okrem výpadku webov ČT nefungujú ani aplikácie. Snažíme sa všetko sprevádzkovať do začatia zimných olympijských hier, ale zatiaľ to nemôžeme garantovať. Vďaka za pochopenie, držte nám palce," dodala stanica o 11.14 h.
K obnoveniu služieb došlo krátko po 12.00 h, oznámila na Twitteri stanica ČT sport.
"Výpadky webu a mobilnej aplikácie spôsobené kybernetickými útokmi sú v tejto chvíli zažehnané. Pokiaľ napriek tomu dôjde k prerušeniu spojenia, prenos zo začatia (ZOH) môžete v každom prípade sledovať tu: sport-static.ceskatelevize.cz," vysvetlila televízia.
Útok DDoS (Distributed Denial of Service) má vždy rovnaký scenár. Stovky tisíc počítačov začnú v rovnakom okamihu žiadať prístup na konkrétny server alebo webovú stránku, ktorá spravidla nepočíta s tak veľkým počtom návštevníkov, približuje spravodajský web Novinky.cz. Výsledkom je čiastočné alebo úplné znefunkčnenie sieťovej či IT služby.
Videoplatforma YouTube zablokovala v piatok niekoľko kanálov prepojených s ukrajinskými separatistami. Urobia tak práve v období, keď prudko stúplo napätie medzi Moskvou a Západom, ktorý sa obáva ruského vpádu do bývalej sovietskej republiky. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Separatistické oblasti na východe Ukrajiny hraničiace s Ruskom vedú ozbrojený konflikt s ukrajinskou armádou odvtedy, čo Rusko v roku 2014 obsadilo ukrajinský Krymský polostrov.
Nedostupných na webe YouTube je niekoľko kanálov vedených separatistickými úradmi v samozvanej Luhanskej ľudovej republike (LĽR) a Doneckej ľudovej republike (DĽR).
LĽR na svojej oficiálnej spravodajskej webovej stránke uviedla, že jej kanály boli zablokované "bez vysvetlenia".
Kanál Luhanského informačného strediska bol v piatok neprístupný a odkazová služba oznamovala, že "bol zastavený za porušovanie smerníc platných pre užívateľov YouTubu".
Rovnaký odkaz malo aj niekoľko ďalších separatistických kanálov vrátane tých, čo patria ministerstvu informácií a "ľudovým milíciám" v meste Doneck, bašte týchto proruských separatistov v DĽR.
Spoločnosť YouTube sídliaca v kalifornskom Silicon Valley sa zatiaľ k situácii nevyjadrila.
Ukrajina a jej západní spojenci obviňujú Rusko z podporovania separatistov tým, že im cez hranicu posiela zbrane a vojakov. Moskva tieto tvrdenia popiera.
V posledných mesiacoch sa západní lídri obzvlášť obávajú možnej invázie Ruska na Ukrajinu, pretože Moskva vyslala k ukrajinským hraniciam vyše 100.000 vojakov.
Moskva trvá na tom, že neplánuje vpadnúť na Ukrajinu, zároveň si však kladie sériu bezpečnostných podmienok – napríklad zákaz vstupu Ukrajiny do NATO, až potom mieni zmierniť napätie.
Európska únia v piatok odsúdila rozhodnutie Ruska zatvoriť pobočku nemeckej stanice Deutsche Welle (DW) v Moskve. Označila ho za "neprijateľné" a krok zlým smerom. Informovala o tom agentúra AFP.
Tento "neodôvodnený" krok Moskvy "je žiaľ, ďalším príkladom pretrvávajúceho porušovania slobody médií a nerešpektovania ich nezávislosti", povedal novinárom hovorca Európskej služby pre vonkajšiu činnosť Peter Stano.
Odstavenie DW bolo odvetou Moskvy za to, že Nemecko zakázalo na svojom území vysielanie nemeckojazyčného kanála ruskej štátnej televíznej siete RT.
Stano konštatoval, že vysielanie RT DE bolo zakázané z dôvodu chýbajúcej platnej licencie a toto rozhodnutie "absolútne nesúviselo s pôsobením Deutsche Welle v Rusku".
Stano ďalej uviedol, že EÚ je solidárna s DW a jej zamestnancami v Rusku. "Budeme situáciu naďalej veľmi pozorne sledovať," dodal.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí nariadilo vo štvrtok zatvorenie kancelárie DW v Moskve a tiež odobratie akreditácií novinárom. Okrem toho avizovalo ukončenie satelitného a káblového vysielanie DW na ruskom území.
Zatvorenie pobočky DW prispelo k ďalšiemu zvýšeniu napätia vo vzťahoch medzi Západom a Ruskom, ktoré sú v posledných mesiacoch vyhrotené v súvislosti s rozmiestnením tisícok ruských vojakov na hraniciach s Ukrajinou. Spojené štáty i EÚ sa obávajú hroziaceho útoku na Ukrajinu, čo však Moskva popiera.
Spravodajkyňa ruských novín Novaja Gazeta Jelena Milašinová dočasne opúšťa Rusko z dôvodu hrozieb voči svojej osobe zo strany čečenskej vlády. TASR o tom informuje na základe vyhlásenia, ktoré na svojej webovej stránke zverejnila Novaja Gazeta.
Redakcia Novej Gazety vo štvrtok na svojej webovej stránke napísala, že sa rozhodla Milašinovú služobne vyslať za hranice Ruskej federácie. Ako dôvody uviedla vzťahy s čečenskou vládou a vodcom Ramzanom Kadyrovom a mnohonásobné hrozby voči tejto novinárke v období posledných dní zo strany predstaviteľov Čečenskej republiky. Novinárka podľa Novej Gazety koná v súlade s bezpečnostnými opatreniami potvrdenými redakciou.
Milašinová dlhoročne spravodajský pokrýva prípady porušovania ľudských práv v Čečensku a získala niekoľko medzinárodných ocenení, píše agentúra AFP.
Predstavitelia silových zložiek Čečenska v ruskom meste Nižný Novgorod 20. januára s použitím sily zadržali Zaremu Musajevovú, manželku bývalého sudcu čečenského najvyššieho súdu Sajdiho Jangulbajeva, píše agentúra Interfax. Túto ženu, ktorá trpí ochorením diabetes, prepravili do Čečenska a začali voči nej vyšetrovanie.
K zadržaniu Musajevovej došlo krátko po tom, čo Kadyrov obvinil rodinu Jangulbajevovcov z podpory teroristov a žiadal jej zadržanie. Čečenský vodca zákonnosť konania čečenských orgánov v Nižnom Novgorode obhajoval. Pri tejto príležitosti označil za "teroristov" Milašinovú a syna bývalého čečenského sudcu, ktorý konanie čečenských úradov kritizoval, píše Interfax.
Novaja Gazeta 31. januára požiadala Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom), aby začal vyšetrovanie voči Kadyrovovi. Čečenský prezident deň na to Novuju Gazetu označil za spolupracovníkov teroristov.
Pápež František bude v nedeľu večer hosťom talkshow talianskej televíznej stanice Rai 3. TASR tieto informácie získala od talianskej tlačovej agentúra ANSA.
Františka o 20.00 h SEČ vo svojej šou s názvom "Aké je počasie" (Che tempo che fa) privíta moderátor Fabio Fazio.
"S hlbokými emóciami a nesmiernou radosťou vám oznamujem, že Jeho Svätosť pápež František bude v Che tempo che fa," napísal Fazio vo štvrtok na Twitteri.
Talianske televízie túto šou vysielajú s prestávkami od roku 2003. Medzi jej hosťami boli i bývalý americký prezident Barack Obama, francúzsky prezident Emmanuel Macron, predsedníčka Snemovne reprezentantov Kongresu USA Nancy Pelosiová, americký imunológ Anthony Fauci či environmentálna aktivistka Greta Thunbergová.
Copyright © TASR 2022
Rozhodnutie ruského ministerstva zahraničných vecí o zatvorení moskovskej redakcie Deutsche Welle predstavuje odvetu za stredajšie konanie Nemecka proti ruskej štátnej televízii RT. Nemecký mediálny regulátor rozhodol, že ruský štátny vysielateľ RT musí prestať s vysielaním nemeckojazyčných programov v krajine, pretože podľa neho nemá potrebné povolenie.
Ruský rezort diplomacie vo štvrtok uviedol, že Deutsche Welle prestane v Rusku vysielať a úrady začnú proces vyhlásenia tejto televízie za „zahraničného agenta“. Za ostatný rok dostali tento prívlastok desiatky ruských médií a novinárov, pričom niektorí tvrdia, že to mimoriadne negatívne poznačilo ich fungovanie.
Kanál RT France začal vysielať v roku 2017. Vo Francúzsku je široko vnímaný ako nástroj ruskej vládnej propagandy, ktorý posilňuje krajne pravicovú alebo populistickú politiku, pričom opakovane čelí kritike prezidenta Emmanuela Macrona.
Vyšetrovanie nesprevádzajú žiadne obmedzenia pre vysielanie RT France. Riaditeľka kanála Xenia Fedorovová naň však na sociálnej sieti Twitter reagovala s tvrdením „vitajte v novom svete cenzúry“ a sarkasticky poznamenala, že je výborne načasované. V utorok totiž nemecký mediálny regulátor rozhodol, že RT nemá potrebné povolenie na vysielanie v nemčine. Ruské úrady v odvete zatvorili moskovskú redakciu nemeckého verejnoprávneho vysielateľa Deutsche Welle a odobrali akreditácie jej zamestnancom.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
