MEDIA NEWS
Súd v rakúskej metropole Viedeň nariadil spoločnosti Facebook odstrániť zo svojich stránok urážlivé príspevky adresované bývalej poslankyni za stranu Zelených Evy Glawischnigovej-Piesczekovej a zaplatiť odškodné vo výške 4000 eur. Uviedol to v stredu hovorca súdu Jürgen Exner po tom, čo Facebook zverejnil verdikt na svojej internetovej stránke, informuje agentúra AFP.
Niekdajšia šéfka Zelených Glawischnigová-Piesczeková žiadala o odstránenie urážlivých príspevkov, ktoré mohli vidieť užívatelia na celom svete, ešte v roku 2016. Sťažovala sa tiež na urážlivé príspevky z anonymného účtu, ktoré podľa Zelených Facebook odmietol vymazať.
Viedenský súd v kauze rozhodol už vlani v decembri s tým, že okrem zaplatenia odškodného musí Facebook informovať svojich používateľov zverejnením viditeľného oznamu v hornej časti svojej domovskej webstránky po dobu šiestich mesiacov. Ďalej musí žalobkyňu informovať o identite ženy, ktorá si falošný účet založila s tým, že tieto informácie môže zdieľať i verejne a má právo ju zažalovať.
Facebook musí takisto okamžite prestať so zverejňovaním fotografií sťažovateľky so sprievodným textom, ak je urážlivý.
Denník Der Standard píše, že Facebook zverejnil znenie rozsudku na svojej stránke až v stredu, deň pred uplynutím odvolacej lehoty. Pôvodne nebol totiž s decembrovým rozhodnutím súdu uzrozumený a plánoval podať odvolanie.
Po tom, čo rakúsky najvyšší súd tento prípad postúpil na Európsky súdny dvor (ECJ), ten v roku 2019 rozhodol, že súdy jednotlivých členských krajín EÚ môžu spoločnosti Facebook nariadiť, aby zo svojich stránok na celom svete odstránila hanlivý obsah. Proti verdiktom najvyššej súdnej inštancie v EÚ sa nedá odvolať a jej rozhodnutia sú následne aplikovateľné vo všetkých členských krajinách Únie.
Právna zástupkyňa Glawischnigovej-Piesczekovej Maria Windhagerová v reakcii na verdikt súdu privítala "pokrok" v oblasti nenávistných prejavov, "pretože platforma (Facebook) dosiaľ vždy odmietala takýto obsah odstrániť".
Firma Meta Platforms, materská spoločnosť sociálnej siete Facebook, oznámila za 4. kvartál pokles zisku, pričom výsledky zároveň zaostali za očakávaniami trhov. Navyše, spoločnosť zverejnila, že prvýkrát zaznamenala medzikvartálny pokles počtu každodenných aktívnych používateľov a v 1. kvartáli tohto roka očakáva slabší vývoj tržieb. To sa odrazilo na vývoji akcií Meta Platforms, ktoré po oznámení výsledkov klesli o viac než 20 %.
Meta Platforms informovala, že zisk vo 4. kvartáli dosiahol 10,29 miliardy USD (9,09 miliardy eur), čo na akciu predstavuje 3,67 USD. Vo 4. štvrťroku predchádzajúceho roka dosiahla firma zisk 11,22 miliardy USD (3,88 USD/akcia). Zaostala tak za očakávaniami analytikov oslovených agentúrou Reuters, ktorí počítali s poklesom zisku na akciu iba na 3,84 USD.
Tržby spoločnosti dosiahli 33,67 miliardy USD, čo medziročne predstavuje rast o 20 %. V tomto ukazovateli tak vlastník Facebooku prekonal očakávania analytikov, ktorí počítali s rastom tržieb na 33,41 miliardy USD.
Na druhej strane, Meta Platforms zverejnila, že v 1. kvartáli tohto roka by sa tržby mali pohybovať od 27 miliárd do 29 miliárd USD. Analytici pritom počítali s tržbami za 1. kvartál vyše 30 miliárd USD.
(1 EUR = 1,1323 USD)
Moskva vo štvrtok vydala zákaz vysielania pre nemeckú stanicu Deutsche Welle (DW). Ruské ministerstvo zahraničia nariadilo zatvorenie kancelárie v Moskve a odobratie akreditácií novinárom. Okrem toho "ukončí" satelitné a káblové vysielanie na ruskom území. Ide o reakciu Ruska na zákaz vysielania nemeckojazyčného kanálu ruskej stanice RT v Nemecku (RT DE). Informovali o tom agentúry AFP a DPA.
Kremeľ vo štvrtok zákaz vysielania pre RT DE označil za porušenie slobody prejavu a ruský rezort diplomacie avizoval, že ešte vo štvrtok oznámi odvetné opatrenia, ktoré zavedie voči nemeckým novinárom a médiám pôsobiacim v Rusku, ako aj internetovým platformám, ktoré zastavili vysielanie kanála.
DW je nemecká verejnoprávna rozhlasová a televízna spoločnosť určená na vysielanie v zahraničí. Deutsche Welle je k dispozícii v 32 jazykoch. Satelitná televízia spoločnosti DW pozostáva z kanálov v nemčine, angličtine, španielčine a arabčine. DW je členom ARD, celonemeckého zväzku verejnoprávnych audiovizuálnych inštitúcií.
DW oficiálne sídli v Bonne, kde sa vyrába rozhlasová tvorba. Televízia vysiela výhradne z Berlína. V oboch mestách sa vytvára obsah pre spravodajské webové stránky spoločnosti DW vo viacerých jazykoch. Pre Deutsche Welle pracuje približne 3000 zamestnancov a nezávislých spolupracovníkov zo 60 krajín. Spoločnosť tvrdí, že televízne vysielanie DW si raz za týždeň zapne zhruba 117 miliónov ľudí. Rádiové okruhy počúva zhruba 50 miliónov ľudí po celom svete.
Copyright © TASR 2022
Európska komisia uverejnila prvé výzvy na predkladanie návrhov na podporu audiovizuálneho priemyslu v rámci podprogramu MEDIA programu Kreatívna Európa na rok 2022. Naň je tento rok k dispozícii 226 miliónov eur z fondov Európskej únie. Trojica nových výzev na predkladanie návrhov sa týka oblastí rozvoja videohier a imerzného obsahu, sietí európskych festivalov a programu MEDIA 360°, pričom sú prispôsobené na podporu existujúcich odvetví, nových talentov a trhov, ako aj na podporu spolupráce medzi rôznymi sektormi. Tieto úvodné výzvy pokrýva suma 41 miliónov eur poskytovaná v rámci podprogramu MEDIA. Komisia o tom informuje v tlačovej správe.
Okrem spomenutých výzev Európska komisia zverejnila výzvu zameranú na mediálnu gramotnosť v medzisektorovom podprograme, na ktorú je z fondov EÚ určených 2,4 milióna eur. Okrem toho tiež na portáli pre financovanie a verejné súťaže v rámci programu Kreatívna Európa uverejní niekoľko ďalších výzev.
