Lubomir Lintner speaks
Zvyčajne všetci píšete na fb bezprostredne po nejakom zážitku, keď sú dojmy aktuálne. Ja som bol minulý týždeň vo štvrtok na mimoriadnom rokovaní Výboru NR SR pre kultúru a médiá, kde poslanci v súvislosti s medializovanou komunikáciou G. Grendela s novinármi, hovorili najmä o situácii vo verejnoprávnom médiu RTVS. Po príchode domov som si aj sadol k počítaču, aby som napísal pár postrehov, ale po chvíli som si povedal, že si nechám nejaký časový odstup, aby moja prvotná reakcia nebola príliš emotívna. Ale aj po piatich dňoch je základný postreh rovnaký. Ani táto vládnuca garnitúra nezabezpečí v oblasti spravodajstva a publicistiky verejnoprávnosť RTVS v pravom zmysle obsahu toho termínu.
Rokovanie výboru – len politická účelovosť
Pravdu mal poslanec J. Viskupič (OĽaNO), ktorý hovoril o zbytočnosti rokovania, pretože pokiaľ komisie ustanovené riaditeľom RTVS a Radou RTVS nepredložia konkrétne výsledky preverovania prípadného zasahovania do novinárskej tvorby, politici nemajú o čom príliš hovoriť. Z priebehu rokovania bolo jasne cítiť politickú účelovosť zvolaného rokovania. Toto konštatovanie vyplynulo aj z faktu, že viacero vystúpení poslancov prezradilo, že zverejnenú sms a mailovú komunikáciu vôbec nečítali. Ak by totiž tak bolo, tak by predseda výboru D. Jariabek nemohol v úvodnom vystúpení konštatovať, že žurnalistická objektívnosť bola spochybnená ŠTYRMI novinármi RTVS vrátane šéfa spravodajstva. V komunikácii boli mená moderátorky relácie Správy, komentáre M. Jančkárovej, redaktora spravodajstva P. Kalinského, moderátora spravodajskej relácie Ľ. Bajaníka a šéfredaktora L. Dika. Nuž ale, ak by si D. Jarjabek prezrel tú komunikáciu, tak by ľahko zistil, že v prípade M. Jančkárovej išlo iba o poskytnutie telefónneho čísla. P. Kalinský sa pýtal hovorcu, kde by mohol zastihnúť ministra v súvislosti s pripravovanou témou o vyšetrovaní kauzy Gorila (to je sms z januára 2012) a z roku 2014, keď G. Grendel už bol iba v pozícii človeka pripravujúceho nový politický subjekt, tak upozornil redaktora RTVS na rokovanie branno-bezpečnostného výboru (jeho členom bol D. Lipšic), kde bude aj téma emisie a téma Guantánamo. To sa dá vnímať iba ako novinársky tip, z komunikácie nevyplýva žiadna snaha, že spravodajský spot by mal byť taký alebo onaký a nie je tam ani snaha, aby tam bol názor D. Lipšica. Navyše, ak si pozriete archív Správ RTVS, tak vo štvrtok 23. januára 2014, kedy sa rokovanie spomínaného výboru uskutočnilo, v spravodajstve verejnoprávneho média sa téma ani nevysielala, dokonca P. Kalinský mal v ten deň vo vysielaní úplne inú tému, a síce pripravil spot o názoroch prezidentských kandidátov k situácii na Ukrajine. A téma sa nevysielala ani ďalší deň. Tretí zo spomínanej štvorice, moderátor Ľ. Bajaník, vo zverejnenej komunikácii ani nefiguruje, že si píše sms, či maily, od G. Grendela alebo D. Lipšica, jeho meno sa vyskytlo iba v nekultúrnych narážkach o sexuálnej orientácii v sms medzi L. Dikom a G. Grendelom. Len obsah komunikácie G. Grendela so šéfredaktorom L. Dikom sa dá skúmať z pohľadu možného zasahovania do novinárskej objektívnosti.
V spravodajstve cúvanie v realizácii
Domnievam sa, že L. Diko neobstojí ako manažér jednak pre svoju ľudskú podstatu, pretože spôsob komunikácie, ktoré prezradili sms, je neadekvátny tej pozícii, ale aj pre neprofesionálne manažovanie. A môže sa RTVS chváliť zvýšením sledovanosti a dôveryhodnosti spravodajstva, tak analýzy ukazujú, že je to vo veľkej miere dôsledok toho, ako vysielajú spravodajstvo, najmä to zahraničné, komerčné televízie. Pritom pokiaľ sa týka dôveryhodnosti, tak podľa prieskumu Medianu, na ktorý sa aj v RTVS odvolávajú, za ostatný rok je tam pokles. Sú to len desatiny, ale je tam pokles dôveryhodnosti. Tú neprofesionalitu v manažovaní v redakcii odvíjam od toho, že za štyri roky sa síce v RTVS posunuli technologicky, ale realizačne dokonca cúvajú. keď si pozriete Správy RTVS zo 17.12.2012, keď začali vysielať z nového štúdia a vo formáte 16:9, tak jednotlivé spoty obsahovali úplne základný prvok moderného televízneho spravodajstva, to znamená tzv. standup, teda autorskú personifikáciu alebo tvár redaktora v obraze. Ak si pozriete reláciu v súčasnosti, tak je takých spotov minimum. A to spomínam iba jeden aspekt. Vôbec sa nevyužíva grafika, ktorá pomáha divákovi lepšie absorbovať tému.
Podriadený bude kontrolovať nadriadeného
Televízny spravodajský spot súčasnosti, pri existencii internetu, nemôže v hlavnej večernej relácii ostať iba v polohe odpovedania na otázky Kto?, Čo? Kedy? Kde?, ale najmä na otázku Prečo? Prirodzene pri dodržaní vyváženosti. Napríklad nemôže sa vysielať spot, ktorý mala v Správach RTVS v stredu 24. októbra 2016 I. Gombošová z TK riaditeľa VšZP M. Kočana. Celý bol iba na základe iba toho, čo povedal riaditeľ o rekordne vysokom dlhu plus krátky synchrón hovorkyne Úradu pre dohľad. Ale žiadny analytický pohľad, prečo práve VšZP vytvára taký dlh, keď náklady majú rovnaké aj Dôvera a Union. O neprofesionalizme L. Dika v manažovaní hovorí aj fakt, ktorý často spomínam v súvislosti s reláciu Správy, komentáre. Za celé štyri roky sa udiali dve manažérske rozhodnutia, najskôr zmena začiatku vysielania z 22.00 hod. na 21.00 hod. a po roku nazad na 22.00 hod. Žalostne málo. Napokon vzťah vedenia televízie a spravodajstva k tejto relácii dokazuje tento týždeň, keď sa nevysiela ani raz, hoci sviatok je len utorok. Edo Chmelár v prípade L. Dika zdôrazňuje, že podstatou problému je ovplyvňovanie tvorby programu. Nuž, keby sme vychádzali iba zo zverejnenej komunikácie s G. Grendelom a jeho sms z decembra 2012, v ktorej L. Dikovi pripomína, že Dana nepozývajú do relácie O 5 minút 12 a že by nebolo zlé, keby tam bol, ak si pozriete nasledujúcich 8 relácií (ďalej som neskúmal), tak D. Lipšic nebol ani v jednej, Na druhej strane agentúra Newton Media ponúkla analýzu, podľa ktorej najčastejším hosťami boli traja politici Smeru s R. Ficom s veľkým náskokom pred dvojicou R. Kaliňák a P. Kažimír. Úsmevné je, keď v tejto situácii vzniknú dve komisie, ktoré majú analyzovať, či spravodajstvo RTVS bolo ovplyvňované G. Grendelom, či D. Lipšicom. Dominantným členom tej, ktorú ustanovil priamo v RTVS jej riaditeľ má byť človek, ktorý je za obsah spravodajstva po šéfredaktorovi najviac zodpovedný, šéfeditor J. Fellegi. Podriadený bude kontrolovať nadriadeného. Na rokovaní parlamentného výboru sa na to spýtali dvjaa poslanci, K. Farkašovský zo SNS a P. Marček (nezaradený, pôvodne Sme rodina), obaja sa však uspokojili s odpoveďou V. Mika, že prítomnosť šéfeditora je nutná, pretože v komisii musí byť osoba, ktorá pozná redakčný systém. Akoby pre nezávislého odborníka bolo neprekonateľnou prekážkou po polhodinovom vysvetlení naučiť sa, ako si nájde v systéme konkrétnu reláciu.
Verejnoprávna „richteriáda“
Paradoxom celej situácie je navyše moment, že sa má skúmať, či po komunikácii G. Grendela so šéfredaktorom nebola ovplyvnená verejnoprávnosť a nezávislosť RTVS, ale nebudú sa skúmať predchádzajúce štyri roky a vysielanie spravodajstva počas obdobia jednofarebnej vlády SMER-SD. Dva príklady z mnohých. V Správach RTVS od nedele 20. decembra do piatka 25. decembra 2015, okrem štvrtkového Štedrého večera, keď sa Správy RTVS nevysielali, bol minister práce a sociálnych vecí J. Richter v spravodajskom spote každý deň, hoci okrem nedele a tlačovej konferencie o nezamestnanosti o aktuality nešlo. Veľké sólo mal však v piatok J. Richter v spote z návštevy sociálneho zariadenia Nitra-Viničky, ktorý redaktorka J. Obrancová síce akoby zamerala na najstaršieho obyvateľa zariadenia, 97-ročného J. Dzunku, ale ministra sme videli v obraze celkom 8 (osem)-krát. Celý spot sa začal pohľadom na Richtera, ako reční pred skupinou dôchodcov. Potom nasledoval Richter v synchróne o tom, že aj taká náhradná rodina, ako je v danom zariadení, je dôležitá, aby sa jednoducho človek cítil dobre. Nasledoval obrazovo Richter rečniaci z druhej strany, Richter dávajúci si okuliare pred podpisom do pamätnej knihy, Richter podpisujúci pamätnú knihu, Richter po boku s vedúcimi pracovníčkami zariadenia, Richter spievajúci Tichú noc, svätú noc, Richter v rozhovore s jednou z obyvateliek. To už nemalo so serióznou žurnalistikou naozaj nič spoločné, išlo o jasný predvolebný spot, ktorý patrí skôr na webovú stránku politickej strany, ako do vysielania verejnoprávnej televízie.
Išlo o lyžiarsky kurz alebo o premiéra?
Alebo štvrtok 14. januára 2016. Spravodajskú redakciu RTVS zaujala téma lyžiarskych kurzov, na ktoré finančne prispieva štát. Na prvý pohľad to vyzerá zaujímavá téma. Nemuseli sme vnímať ako politický vplyv, že v texte sa zopakuje informácia, ktorú sme síce predtým počuli už najmenej dvadsaťkrát, že ide o sumu 20 miliónov eur, aj to, že ide o 800 tisíc prenocovaní, aj to, že 100 tisíc detí by sa zásluhou tých miliónov malo zúčastniť na lyžiarskom kurze a 60 tisíc v škole v prírode, aj keď v tomto prípade je už zjavné, že ide o zvýhodnenie iba niektorých podnikateľov v oblasti cestovného ruchu, lebo, prirodzene, všadiaľ nie sú lyžiarske svahy. Ako ovplyvňovanie nevyzerá ani to, keď učitelia povedia, že nebyť štátnej podpory, tak na svahu by bola iba polovica žiakov. Rovnako, keď miestni podnikatelia povedia, že štátna podpora im pomáha zaplniť penzióny žiakmi a študentmi aj v dňoch, keď prichádza na svahy minimum dospelých. Ale už ako politické ovplyvňovanie vyznie to, keď si uvedomíme, že uvedená téma neprišla na um šéfredaktorovi, či vedúcemu vydania alebo redaktorovi spontánne. Žiaci tam totiž neboli prvý deň, ale už štvrtý a lyžiarske kurzy sú aj na iných svahoch. Motívom nakrútiť spravodajský spot v uvedený deň bol fakt, že do strediska Ždiar – Strednica prišiel premiér Fico a vtedajší minister školstva Draxler. Politická závislosť RTVS sa ukázala ešte výraznejšie tým, že v spote v Správach o 16.00 hod. premiér nebol, ale potom buď niekto zavolal z tlačového odboru Úradu vlády alebo niekto v redakcii sám pocítil, že to tak má byť, tak do spotu v Správach RTVS o 19.00 hod. už premiérove slová zaradili. Možno niekedy v budúcnosti, keď sa vymení politická garnitúra, sa dočkáme zasa zverejnenia komunikácie s novinármi tých, čo vládnu teraz.
Koncesie boli zneužívané politikmi
Mňa len v tej debate rozlaďuje to, že sa začína problém jedného manažéra zužovať na to, že SNS chce ovládnuť verejnoprávne médium. V prvom rade, ak tvrdíme, že máme také, tak si zakrývame oči pred skutkovým stavom. Jednoducho, pokiaľ sa bude voľba riaditeľa a členov kontrolnej rady odvíjať od vôle politickej a vládnej väčšiny v parlamente, tak nemôžeme hovoriť o verejnoprávnom médiu. Už len fakt, že V. Mika je od januára 1990 v poradí 22. riaditeľom tej inštitúcie na niečo poukazuje. Verejnoprávnosť nezaručuje ani moment, keď je RTVS z roka na rok závislá vo financiách od toho, koľko dostane na základe Zmluvy so štátom. Kvalita dodržania verejnoprávnosti sa nedá posudzovať len na základe toho, či sa zlepšuje vysielanie v zaraďovaní filmov, v tvorbe kvalitných dramatických seriálov, či výborných dokumentoch. Verejnoprávnosť sa dá najlepšie hodnotiť podľa toho, ako vyzerá spravodajstvo a politická publicistika. Pred šiestimi rokmi pre časopis Euroreport plus som esej na túto tému nadpísal titulkom, že verejnoprávnosť sa rovná peniaze, peniaze a peniaze. V slovenských politických, finančných, ale najmä morálnych pomeroch by hocikto, akokoľvek geniálny, pojem verejnoprávnosti patričným programovým obsahom v požadovanej kvalite veľmi ťažko naplnil. Na podporu tohto konštatovania stačí uviesť príklad Českej televízie, ktorá býva aj v debatách politikov dávaná za vzor z jej, na naše pomery veľmi kvalitnými, už piatimi kanálmi. Môžeme však aj bičom hnať hoc aj geniálneho Einsteina či kúzelníckeho Copperfielda v riaditeľskej stoličke verejnoprávneho média, pri súčasných finančných možnostiach nikdy rovnako kvalitný program neprinesie. Náš poplatok 4,64 eura je najnižší v Európe. Keď to porovnáme RTVS s Českou televíziu, ktorá má 5-násobne viac financií, Český rozhlas 4-násobne viac, je jasné, o čom je reč. A v obľúbenej dovolenkovej destinácii Slovákov - v Chorvátsku je to dokonca až 11 eur mesačne pre obe verejnoprávne médiá. Koncesie sa odhodlala naposledy zvýšiť v roku 2003 druhá vláda M. Dzurindu. Všetky ďalšie roky ukázali, že koncesie (či podľa nového zákona úhrady za služby verejnosti) a ich zvyšovanie boli témou, ktorá sa zo strany politikov zneužívala. Označovala sa ako citlivá z dôvodov obáv z negatívnej reakcie občanov-voličov zo zvýšenia sumy, domnievam sa však, že to bol vždy vedomý postoj, aby vo financovaní verejnoprávneho média zostala možnosť závislosti na štáte. Aktuálna vládna zostava prišla s úvahou zvýšenia poplatku, čo sa v texte vládneho programu skrylo iba pod všeobecne znejúcimi slovami „primerané finančné zabezpečenie plnenia jej zákonných úloh prostredníctvom optimalizácie výšky úhrady za služby verejnosti“.
Verejnoprávnosť nie sú len financie
Zo strany ministra M. Maďariča však ide o dosť pokrytecký prístup, pretože je dosť erudovaný na to, aby vedel, že dostatok financií je jednou zo základných podmienok zabezpečenia verejnoprávnosti a mal dosť časových možností, aby zvýšenie koncesií presadil v prvej alebo druhej vláde R. Fica. Napokon súčasný riaditeľ RTVS V. Mika už v prvých dňoch po zvolení do funkcie v auguste 2012 začal argumentovať v prospech zvýšenia poplatku, keď M. Maďarič predkladal novelu zákona o úhrade za služby verejnosti v súvislosti s tým, že SMER-SD sa rozhodol zachovať koncesie, keďže predchádzajúca vláda I. Radičovej počítala s ich zrušením. Ale ani jeden rok zo štyroch pri schvaľovaní rozpočtu neprišiel M. Maďarič s návrhom na zvýšenie poplatku, až teraz, keď vládu tvorí viac politických subjektov. Obsah verejnoprávnosti však nie sú len financie, ale aj spôsob voľby riaditeľa a členov Rady RTVS. Pokiaľ ostanú v rozhodovacej právomoci politickej väčšiny v parlamente, tak pojem verejnoprávnosť sa nikdy nenaplní. Napokon snaha predsedu vlády R. Fica disciplinovať moderátorov a redaktorov RTVS, čo a ako sa majú pýtať a čo majú vysielať, dávajú jasný signál, aká je predstava v SMER-SD o pozícii RTVS. Nie byť médiom v prospech verejnosti, ale byť médiom v prospech vlády. Aktuálne sústredenie kritiky médií a opozičných politikov na fakt, že SNS chce ovládnuť verejnoprávne médium nie je tým správnym postojom. Treba vytvoriť tlak na to, aby sa rozhodovanie o riadiacich štruktúrach a aj financovanie dostalo mimo vplyvu politickej vládnej väčšiny v danom období. Pokiaľ sa to nepodarí, budeme naďalej svedkami zverejňovania rôznej komunikácie, ktorá má poškodiť politickú opozíciu, pritom vysielanie sa bude naďalej ovplyvňovať vládnou väčšinou, hoci všetci sa budú tváriť, ako je verejnoprávne médium nezávislé. A určite tomu nepomôžu ani propagačné PR články, aké uverejnil týždenník Trend a v repríze denník SME. Každopádne, ak koncesionárske poplatky, napriek návrhu ministra kultúry a podpore predsedu vlády tomuto návrhu, zostanú v pôvodnej výške, bude to znamenať len jedno jediné. Že hrdosť zainteresovaných zostáva pred uvedomením si, že ide o viac. O participáciu na rozdelení 13 miliárd eur z eurofondov. Ale v slovenskej politike to nie je nič nové. Stačí si spomenúť na rok 1996 a roztržku medzi HZDS, SNS, ZRS (alebo personifikovane medzi Mečiarom, Slotom a Ľuptákom). V. Mečiar vtedy na margo svojich koaličných partnerov vyhlásil, že ich „národná hrdosť a robotnícka česť sa končia v Slovenskej poisťovni.“
