DALITO!

3. 11. 2016

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Anglická herečka Holliday Grainger, známa napríklad ako Lucrezia Borgia zo seriálu Borgiovci (2011 - 2013), sa predstaví v pripravovanej seriálovej adaptácii detektívnych románov spisovateľky J. K. Rowling, ktoré vydala pod pseudonymom Robert Galbraith. V novinke si zahrá Robin Ellacott, asistentku a sekretárku hlavného hrdinu - detektíva a vojnového veterána Cormorana Strikea. Toho stvárni jej krajan Tom Burke.
"Som nadšená, že sa môžem pridať k talentovanému kreatívnemu tímu stojacemu za sériou o Strikeovi, a najmä v úlohe Robin Ellacott. Bude radosť objavovať jej silu a inteligenciu," vyjadrila sa rodáčka z Manchestru o svojom obsadení. Jej postava sa u detektíva pracujúceho v malej kancelárii na Denmark Street v Londýne zamestná ako dočasná sekretárka, ktorá mu pomáha usporiadať jeho chaotický život. Neskôr sa však dostane k jeho prípadom a začne pomaly objavovať svoj pravý potenciál.
Televízne spracovanie románov Volanie kukučky (2013), Hodvábnik (2014) a V službách zla (2015), bude mať sedem epizód. Každú knihu pritom nakrútia ako samostatnú drámu. Prvý titul bude mať tri hodinové epizódy, druhý a tretí zase po dve. Nakrúcanie, ktoré zastrešujú televízna stanica BBC One a produkčná spoločnosť Brontë Film & TV patriaca Rowlingovej, by sa malo začať tento mesiac v Londýne. V USA a Kanade bude projekt vysielať televízia HBO.
Holliday Grainger sa preslávila predovšetkým vďaka spomínanému seriálu Borgiovci, v ktorom si zahrala dcéru pápeža Alexandra VI. v podaní Jeremyho Ironsa. Je tiež známa zo snímok ako Jana Eyrová (2011), Veľké nádeje (2012), Miláčik (2012), Anna Karenina (2012), Popoluška (2015) alebo The Finest Hours (2016).

Americká spoločnosť Facebook Inc prevádzkujúca rovnomennú sociálnu sieť svojimi hospodárskymi výsledkami za tretí kvartál prekonala očakávania trhu. Firme sa darí najmä vďaka reklame na jej hlavnej aplikácii Facebook. Tržby firmy za júl až september sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zvýšili o 56 percent na úroveň 7,01 mld. USD. Spoločnosť o tom informovala v stredu. Zisk Facebooku za tretí kvartál tohto roka dosiahol 2,38 mld. USD alebo 82 centov na akciu. To znamená prudký nárast oproti rovnakému obdobiu vlaňajška, kedy firma evidovala zisk 896 mil. USD, čiže 31 centov za akciu.
Celkové príjmy z reklamy Facebook v treťom kvartáli medziročne zvýšil o 59 % na 6,8 mld. USD. Z tejto čiastky generovali 84 % príjmy z reklamy prostredníctvom mobilných komunikačných zariadení. K 30. septembru mala firma 1,79 mld. užívateľov, ktorí jej stránku navštívia aspoň raz mesačne, čo bol medziročný rast o 16 percent.

©2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Ministra financií ČR, najvyššieho predstaviteľa koaličného hnutia ANO Andreja Babiša zaviazal dnes Okresný súd pre Prahu-západ uhradiť sumu 50.000 Kč šéfredaktorovi internetového magazínu Svobodné fórum Pavlovi Šafrovi. Verdikt súdu však nie je zatiaľ právoplatný a je proti nemu možné odvolať sa.
Odvolací súd pôvodný verdikt súdu, proti ktorému sa odvolali obe strany, zrušil. Prvostupňový súd tak vyniesol rozsudok v prípade už po druhý raz.
Šafr požadoval pôvodne od Babiša 100.000 Kč a ospravedlnenie, na ktoré však podľa súdu nemá nárok.
Babiš označil Šafra opakovane na verejnosti za "psychopata" a "parchanta". Každý z týchto výrokov, ako uviedla podľa českých médií dnes v zdôvodnení sudkyňa, je však potrebné posudzovať osobitne. Kým prvý je možné akceptovať ako prejav kritiky a slobody prejavu žalovanej osoby, druhý je urážkou, ktorá mala žalobcu dehonestovať.
Ospravedlnenie na pôde Poslaneckej snemovne súd zamietol, pretože urážlivé slová nepadli v dolnej komore českého parlamentu.

Pakistanský súd odmietol v stredu prepustiť na kauciu svetoznáme "afganské dievča" so zelenými očami, ktorej sugestívnu fotografiu pred 30 rokmi zverejnil na obálke americký časopis National Geographic.
Dnes už vyše 40-ročnú Paštúnku Šarbat Gulaovú zatkli minulý týždeň pakistanské úrady. Obvinili ju z nelegálneho pobytu v krajine a z podvodného nadobudnutia pakistanských identifikačných dokumentov. V prípade usvedčenia jej hrozí až 14 rokov väzenia, informovala agentúra Reuters.
Špeciálny súd pre otázky korupcie a imigrácie v meste Pešávar v stredu odmietol jej žiadosť o prepustenie na kauciu. Podľa názoru sudcu totiž neobsahovala relevantné právne argumenty a zameriavala sa len na ľudskoprávne aspekty prípadu.
"Počas nelegálneho pobytu v Pakistane (Šarbat Gulaová) dvakrát zneužila svoje postavenie, keď sa jej podarilo získať digitalizovaný národný identifikačný preukaz," uviedol sudca Faráh Džamšíd.
Prepustenie Gulaovej oficiálne žiadala od Pakistanu aj afganská vláda. Islamabad prisľúbil, že tejto požiadavke vyhovie, avšak súd rozhodol inak. Podľa Kábulu žije táto afganská vdova vo veľkej chudobe, musí sa sama starať o štyri deti a okrem toho trpí hepatitídou.
V Pakistane žije podľa odhadov okolo 2,5 milióna afganských utečencov, ktorí sa tam uchýlili v dôsledku desaťročia trvajúcich vojen vo svojej krajine. Pakistanské úrady by ich najradšej vrátili do Afganistanu, napriek tomu, že tamojší ozbrojený konflikt stále pokračuje.
Prípady tých afganských utečencov, ktorí žijú v Pakistane nelegálne, riešia tamojšie súdy spravidla nariadením deportácie, nie väzenskými trestami.
Portrét vtedy približne 12-ročnej Šarbat Gulaovej zverejnil National Geographic v roku 1985, jej totožnosť sa podarilo odhaliť až v roku 2002. Fotografia, prirovnávaná k slávnemu obrazu Mony Lízy, sa po celom svete stala symbolom nepokojného Afganistanu. Autorom záberu, ktorý vznikol v utečeneckom tábore v Pakistane, bol americký fotoreportér Steve McCurry.

Mnohí čitatelia správ uprednostňujú, aby im správy, ktoré by ich mohli zaujímať, radšej vyberali algoritmy než samotní novinári. Vyplýva to z nedávnej štúdie Inštitútu Reuters pre štúdium žurnalistiky, o ktorej výsledkoch informovala Európska aliancia tlačových agentúr (EANA).
      Algoritmy sú podľa štúdie obľúbené najmä u mladších a technologicky zdatnejších recipientov. Štúdiu inštitút vypracoval na základe rozhovorov s mladšími (vo veku 20-34 rokov) a staršími čitateľmi správ (vo veku 35-54) z Británie, Spojených štátov, Nemecka a Španielska.
      Obľúbenosť algoritmami vyberaných správ je v súlade so širším prieskumom inštitútu agentúry Reuters s názvom 2016 Digital News Report. V ňom asi 36 percent respondentov uviedlo, že im vyhovuje, ak sú im predkladané správy vyberané automaticky na základe toho, čo už doposiaľ čítali. Naproti tomu 30 percent respondentov povedalo, že je radšej, ak tieto správy vyberajú novinári.
      Čitatelia, ktorí preferovali správy vyberané algoritmami, sa tak cítili nezávislejší od redakčných či politických agend a mali tiež pocit, že majú väčší priestor na vlastný úsudok a interpretáciu prečítaného.
      Respondenti, ktorí boli naopak radšej, ak im správy vyberali redaktori, boli skôr starší a menej technicky zdatní. Vážili si tiež odborné znalosti redaktorov. Najmä čitatelia z Nemecka prejavovali aj určitú ostražitosť ohľadne toho, že algoritmy pri výberoch správ používajú ich osobné údaje.
      EANA je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy, ktorej členom je TASR ako jediná slovenská tlačová agentúra. Úlohou aliancie je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv.


Renomovaný britský týždenník Economist vyjadril dnes podporu demokratickej kandidátke na amerického prezidenta Hillary Clintonovej. V článku zverejnenom na svojej webovej stránke súčasne kritizoval republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa, ktorý bol podľa Economistu "príšerný prezidentom".
      Článok s podtitulom "Prečo by sme odovzdali svoj hypotetický hlas Hillary Clintonovej" má vyjsť ako úvodník v najbližšom tlačenom vydaní časopisu, ktoré vyjde 5. novembra.
      "Pán Trump v priebehu svojej kampane každodenne poskytoval dôkazy o tom, že by bol príšerným prezidentom," píše sa v úvodníku.
      Vzhľadom na celý svoj doterajší život, temperament a charakter by bol Trump nanajvýš nevhodným kandidátom na to, aby bol hlavou štátu vedúcej demokratickej mocnosti s hlavným veliteľom najsilnejšej armády sveta, ktorý by mal v kompetencii obrovský jadrový arzenál USA, uvádza sa v článku.
      Republikánsky kandidát podľa Economistu v priebehu prezidentskej kampane zneužíval latentné rasové napätie v USA. Redakcia tiež odmieta Trumpove názory v otázkach prisťahovalectva, životného prostredia, úlohy USA vo svete, ako aj jeho daňovú a obchodnú politiku, ktorá by  zvýhodnila bohatých na úkor chudobných.
      Economist sa rozhodne stavia za demokratickú kandidátku a kritizuje tých, ktorí ju a priori odmietajú len preto, lebo je Clintonová.
      "Pani Clintonová je lepšou kandidátkou, ako sa zdá, a má väčšie predpoklady na to, aby si poradila so strašným, disfunkčným stavom politiky vo Washingtone, než sa domnievajú jej kritici," píše Economist.
      Clintonovej volebný program je podľa Economistu v "pragmatickom centre" americkej Demokratickej strany. Výhrady, ktoré má voči nemu vedenie časopisu, sú v porovnaní s Trumpovým programom bezvýznamné. Clintonová má - napriek námietkam republikánov - na vykonávanie úradu prezidentky aj dobré osobnostné predpoklady a dostatočné skúsenosti, domnievajú sa autori úvodníka.
      Economist považuje za dôležité aj to, že v prípade víťazstva by sa Clintonová stala prvou prezidentkou v 240-ročnej histórii USA.


Copyright © TASR 2016