Reakcia Slovenskej národnej knižnice
na článok Jána Kováča „Návrat Širokého itečkárov„ v týždenníku Trend
Slovenská národná knižnica (SNK) sa dôrazne ohradzuje voči viacerým tendenčným tvrdeniam redaktora Jána Kováča, ktoré uviedol v týždenníku Trend v jeho najnovšom vydaní číslo 44 zo 7. novembra 2013 v článku pod názvom Návrat Širokého itečkárov.
Verejná súťaž na predmet zákazky Softvér pre spracovanie a správu dokumentov, pre riadenie procesov digitalizácie a pre digitalizáciu knižničných dokumentov prebehla plne v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. SNK v predmetnej verejnej súťaži neobstarávala konkrétny produkt konkrétneho výrobcu, ale riešenie, ktoré spĺňa definované požiadavky na predmet zákazky. Z princípov verejného obstarávania vyplýva, že zmluvu na nadlimitnú zákazku môže verejný obstarávateľ uzavrieť len s uchádzačom, ktorý sa zúčastnil verejnej súťaže a predložil cenovo najvýhodnejšiu ponuku. Zmluva nemôže byť uzavretá so subjektom, ktorý v rámci procesu verejného obstarávania ponuku nepredložil. Redaktor týždenníka Trend svoj „bombastický„ článok postavil na tvrdení, že predmetnú verejnú súťaž vyhrala spoločnosť bit-Studio zo skupiny podnikateľa Juraja Širokého napriek tomu, že „nemecká spoločnosť CCS ponúkala takýto systém pred dvoma rokmi, keď navyše stáli podobné systémy viac, zhruba o 400-tisíc eur lacnejšie„. SNK však nedisponuje žiadnou ponukou od spoločnosti CCS z roku 2011, žiadna takáto ponuka sa v oficiálnej dokumentácii SNK nenachádza. Pýtame sa preto pána redaktora, o akej ponuke to hovorí, keď vedenie SNK žiadnu vedomosť o nej nemá. Nepochybujeme o tom, že pán redaktor si je isto vedomý faktu, že vo verejnej súťaži a v elektronickej aukcii sa posudzujú len ponuky od spoločností, ktoré sa do verejného obstarávania oficiálne prihlásili. Spoločnosť CCS sa predmetnej verejnej súťaže nezúčastnila. Ešte raz zdôrazňujeme, že v predmetnej súťaži, v ktorej si súťažné podklady prebralo 29 záujemcov a ponuku predložilo 5 uchádzačov (žiadna ponuka nebola zo súťaže vylúčená), bola úspešná ponuka s najnižšou cenou, ktorá vzišla z elektronickej aukcie. Redaktor týždenníka Trend sa vo svojom článku opieral o tvrdenia bývalého generálneho riaditeľa SNK Dušana Katuščáka, a to napriek tomu, že mal k dispozícii informáciu, že generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová ešte v januári 2013 podala na Okresný súd v Martine žalobu na Dušana Katuščáka za zverejňovanie a šírenie vymyslených, lživých, nedôstojných a urážlivých tvrdení na jej adresu, čím zasiahol do jej práv na ochranu osobnosti. Súdny spor na ochranu osobnosti stále prebieha. Redaktor týždenníka Trend Ján Kováč dostal zo SNK obsiahlu odpoveď na svoje otázky ohľadom predmetnej verejnej súťaže, ktoré pre ilustráciu pripájame nižšie. Z odpovedí však nepoužil skoro nič a svoj článok založil len na tvrdení Dušana Katuščáka, o ktorom v SNK neexistujú žiadne oficiálne záznamy.
Odpoveď SNK na otázky Jána Kováča:
Vážený pán redaktor, posielame Vám odpoveď na Vaše otázky, ktorá je pre Vašu lepšiu predstavu zasadená do širšieho kontextu problematiky masovej digitalizácie objektov písomného kultúrneho dedičstva, fungovania SNK ako štátnej rozpočtovej organizácie a spôsobu implementácie národných projektov Prioritnej osi 2 Operačného programu Informatizácia spoločnosti.
Softvér pre spracovanie a správu dokumentov, pre riadenie procesov digitalizácie a pre digitalizáciu knižničných dokumentov, teda tzv. digitalizačný workflow, je kľúčovým nástrojom každého projektu masovej digitalizácie, ktorý vysoko automatizovaným spôsobom komplexne zabezpečuje nielen všetky operácie spracovania digitálneho dokumentu ako sú napr. image treatment, tvorba štrukturálnych metadát či vytvorenie výstupného PSP (producer submission package) balíčku, ale aj sledovanie pohybu dokumentov v produkčnej linke, a najmä riadenie všetkých procesov, potrebných zdrojov a úloh, ktoré sa v rámci produkcie digitálnych objektov uplatňujú.
V rámci žiadosti o nenávratný finančný príspevok na národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív SNK z roku 2011, ktorú predložila SNK pod vedením pána Katuščáka, sa na zabezpečenie komplexného riadenia procesov a logistiky digitalizácie a spracovania digitalizovaných objektov (vrátane OCR – optického rozpoznávania znakov) počítalo s nasadením samostatného softvéru pre automatizované rozpoznávanie textu (OCR) ABBYY Recognition Server (48 jadier) v hodnote 420 480 EUR, 3 druhov softvéru na image treatment (spracovanie digitalizovaného obrazu) v celkovej hodnote 490 851 EUR, databázových softvérov v hodnote 293 704 EUR, operačných systémov v hodnote 55 760 EUR a softvéru pre riadenie procesov a logistiky digitalizácie v hodnote 990 000 EUR (väčšina nezrealizovaných objednávok pána Katuščáka na tieto softvéry je v prílohe), pričom v tomto prípade malo ísť o generický softvérový produkt na business process management, logistiku a skladové hospodárstvo, ktorý bude dovyvíjaný pre potreby nasadenia v SNK.
Táto koncepcia bola vyhodnotená ako neefektívna a nehospodárna jednak vzhľadom na jej celkové náklady, ktoré by predstavovali 2 250 795 EUR, ale najmä vzhľadom na riziko, ktoré predstavoval zámer samostatne vyvíjať hlavný manažment nástroj (v hodnote 990 000 EUR), nakoľko ide o časovo a finančne mimoriadne náročnú a komplikovanú záležitosť, ktorá vyžaduje rozsiahle skúsenosti s digitalizáciou knižničných fondov a znalosť štandardov, ktorými dodávatelia generických softvérov nedisponujú (ak teda vylúčime špekuláciu, že by vývoj zabezpečovali zamestnanci knižnice, ktorých by za túto činnosť dodávateľ platil z peňazí, ktoré by mu knižnica za dodávku zaplatila). Ako riziková z hľadiska implementácie sa vyhodnotila tiež koncepcia, podľa ktorej malo ísť o spojenie nezávislých softvérových komponentov (image treatment, OCR, tvorba všetkých druhov štandardných metadát pod.), nakoľko by hrozili problémy v komunikácii jednotlivých softvérových nástrojov medzi sebou navzájom, čo môže spôsobovať zníženie priechodnosti dát a tým spomalenie produkčnej linky, ale aj vznik kompetenčných sporov medzi dodávateľmi jednotlivých nástrojov v prípade problémov (tzv. „prehadzovanie„ zodpovednosti). Úskalia vývoja informačných systémov pre špecializované účely dobre ilustruje príklad kolapsu Finančnej správy z prelomu rokov 2011 a 2012.
Vzhľadom na vyššie uvedené dospelo nové vedenie SNK k záveru, že pre úspešné splnenie ambicióznych cieľov projektu je nevyhnutné obstarať sofistikované existujúce komerčné riešenie, ktoré je okamžite nasaditeľné a overené v praxi pri knižničných digitalizačných projektoch obdobných rozmerov. Musí ísť o stabilné riešenie, za ktorým stojí profesionálny tím špecializovaných programátorov, ktorí sú okamžite schopní reagovať na individuálne potreby akéhokoľvek digitalizačného centra (čo vylučuje aj tzv. open source riešenia), pričom jednotlivé moduly, ktoré slúžia na realizáciu všetkých definovaných operácií (image treatment, OCR, tvorba metadát, sledovanie pohybu fyzických i digitálnych objektov v produkčnej linke pod.), musia byť plne integrované do jedného nástroja. Analýzou trhu dostupných riešení, ktoré tieto charakteristiky spĺňajú, bolo identifikovaných niekoľko vhodných existujúcich riešení (napr. docWorks, Zissor, Sirius; obstaranie produktu docWorks SNK pritom zvažovala už od roku 2008, ako je zrejmé z prezentácie Martina Katuščáka na https://www.dropbox.com/s/joxu2dpvxs8oe4u/digitalizácia%20textových%2 0materiálovJasná.ppt) a boli spracované funkčné technologické požiadavky, ktorých splnenie je pre účely efektívneho nasadenia pre potreby národného projektu potrebné.
SNK tieto požiadavky vo verejnom obstarávaní definovala tak, že predmetom zákazky Softvér pre spracovanie a správu dokumentov, pre riadenie procesov digitalizácie a pre digitalizáciu knižničných dokumentov (ďalej len Systém) má byť dodávka licencií informačného systému a súvisiacich služieb pre nasadenie a údržbu Systému (softvérového riešenia), ktorého úlohou je zabezpečiť vysoko automatizovaným spôsobom celý proces digitalizácie knižničných dokumentov, počínajúc zaevidovaním fyzických objektov do Systému a sledovaním ich pohybu v rámci celého procesu digitalizácie, cez následné načítanie metadát z existujúceho katalógu knižnice k danému objektu prostredníctvom rozhrania Z39.50, spracovanie prvotných výstupov zo skenovania – pre-procesing, automatizované spracovania skenov a dát zo skenov vrátane OCR, post-procesing až po export získaných dát vo forme PSP balíčkov (pozn. bez nasadenia digitalizačného workflow možno PSP balíčky, z ktorých sa vytvárajú tzv. SIP balíčky na uloženie a dlhodobú archiváciu v Centrálnom dátovom archíve v zmysle generickej dohody medzi UKB a SNK http://crz.gov.sk/index.php?ID=789564&l=sk, vytvárať len s použitím neprimeraného množstva ľudských a finančných zdrojov, a to v nepomerne dlhšom čase). Systém musí byť schopný importovať obrazové súbory (surové digitálne kópie dokumentov) z rôznych typov skenerov, vykonať ich automatické spracovanie a úpravy, hlavne vyrovnanie natočenia a orezávanie, zabezpečiť automatizované optické rozpoznávania textu s výstupom do formátov TXT a ALTO XML, vytváranie popisných metaúdajov (MODS, Dublin Core), štrukturálnych metaúdajov (XML, METS) a administratívnych metaúdajov (MIX, PREMIS), automatizované vytváranie hierarchie dokumentov a jednotlivých strán, automatizovanú detekciu elementov strán (textov, tabuliek, ilustrácií, vertikálnych textov, vzorcov, čísiel strán, logická postupnosť strán), automatizovanú detekciu a rozdeľovanie rámcov dvojstránok a na výstupe poskytovať digitálne objekty v podobe PSP balíčku vo formáte METS. Systém musí byť schopný vytvárať PSP balíčky do dedikovaného priestoru úložiska, pre potreby štandardných LTP systémov. Systém musí pritom z hľadiska výkonu zabezpečiť spracovanie minimálne 630 000 objektov za obdobie dĺžky jedného kalendárneho roka. Z hľadiska rozsahu a trvania licencie na použitie softvéru musí ísť o licenciu na neobmedzený čas, ktorá nie je obmedzená počtom objektov, súborov a strán, t.j. po zaplatení kúpnej ceny bude môcť SNK Systém používať nielen počas doby trvania a na účely realizácie národného projektu, ale neobmedzene na akýkoľvek účel v súlade s jeho funkčným určením. Rovnaké podmienky sa pritom musia vzťahovať aj na integrované softvérové aplikácie tretích strán a operačných systémov. Súčasťou dodávky musí byť nielen samotný Systém a všetky jeho komponenty, ale aj kompletné prostredie, na v ktorom bude inštalovaný, resp. ktoré pre svoju funkcionalitu potrebuje, t.j. súborový server systému a servery pre systémové služby (min. 13 licencií), databázový systém a licencie pre serverový operačný systém, na ktorom bude bežať Systém, v takom počte, ktorý je nutný pre jeho 100% funkčnosť v stanovenej konfigurácii (tieto požiadavky sú výňatkom zo súťažných podkladov). Dodávka teda musí zahŕňať komplexné riešenie, ktoré bude inštalované na definovaný hardvér bez potreby prípravy systémového prostredia a akýchkoľvek aplikácií tretích strán zo strany SNK ako obstarávateľa (zjednodušene povedané, ide o analogickú situáciu, ako keď máte k dispozícii počítač bez operačného systému – ak na ňom chcete používať kancelársky balík MS Office, musíte rátať nielen s cenou licencie na jeho používanie, ale aj s cenou licencie operačného systému MS Windows, na ktorom beží). Od úspešného uchádzača SNK očakáva, že realizáciu takto definovanej komplexnej zákazky, vrátane požadovaného servisu a údržby s vysokou dostupnosťou, kompletne technicky a manažérsky zabezpečí. Na základe uvedených požiadaviek a analýzy cenovej hladiny všetkých súčastí takéhoto riešenia (t.j. nielen samotného softvéru, ale aj všetkých potrebných systémových, databázových a iných softvérov, ktoré pre svoju prevádzku potrebuje) bola stanovená predpokladaná hodnota zákazky (predpokladáme, že pod pojmom „vyvolávacia cena softvéru„ máte na mysli práve toto) na dodávku kompletného Systému, t.j. vrátane všetkých licencií softvéru tretích strán a licencií pre operačný systém, nutných na plnohodnotné 100% fungovanie systému s kompletnou funkcionalitou, jeho inštalácie a servisnej údržby a podpory v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, ktorá je určujúca pre druh použitého postupu verejného obstarávania. Vzhľadom na to, že bola stanovená vo výške presahujúcej najvyšší finančný limit podľa zákona o verejnom obstarávaní, išlo o nadlimitnú zákazku a SNK ako verejný obstarávateľ realizovala najvyššiu formu verejnej súťaže, ktorá sa zverejňuje nielen vo Vestníku verejného obstarávania v SR, ale aj v Úradnom vestníku Európskej únie (v prípade tejto súťaže išlo teda o tzv. európsky tender).
SNK ako štátna rozpočtová organizácia musí pri obstarávaní tovarov, služieb a prác postupovať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. V zmysle vyššie uvedeného vo verejnej súťaži neobstarávala konkrétny produkt konkrétneho výrobcu, ale riešenie, ktoré spĺňa definované požiadavky na predmet zákazky. Z princípov verejného obstarávania vyplýva, že zmluvu na nadlimitnú zákazku môže verejný obstarávateľ uzavrieť len s uchádzačom, ktorý sa zúčastnil verejnej súťaže a predložil cenovo najvýhodnejšiu ponuku. Zmluva nemôže byť uzavretá so subjektom, ktorý v rámci procesu verejného obstarávania ponuku nepredložil. V tejto súvislosti môže SNK len konštatovať, že spoločnosť CCS sa predmetnej verejnej súťaže nezúčastnila. Na odpoveď na otázku, prečo sa akýkoľvek subjekt rozhodne do verejnej súťaže zapojiť alebo nie, nie je príslušný verejný obstarávateľ, ale tento konkrétny subjekt. Pokiaľ máte záujem zistiť bližšie informácie o obchodnej, resp. distribučnej politike subjektov, ktoré uvádzate vo svojich otázkach, musíme Vás odporučiť na nich, nakoľko SNK takýmito informáciami nedisponuje, ani disponovať nemôže.
Vo verejnej súťaži o súťažné podklady požiadalo 29 záujemcov, 5 z nich predložilo ponuku, spĺňajúcu podmienky v nich uvedené, pričom žiadny uchádzač nebol z verejnej súťaže vylúčený. Uchádzači, ktorí predložili ponuky, súťažili v elektronickej aukcii. Informáciu o úspešnom uchádzačovi SNK v súlade so zákonom zverejní vo Vestníku verejného obstarávania a v Centrálnom registri zmlúv po podpise zmluvy.
Na záver dovoľte ešte jedno konštatovanie a podnet na zamyslenie: o verejnom obstarávaní na digitalizačný workflow na svojom blogu píše aj pán Katuščák (http://katuscak.blog.sme.sk/c/333730/Kauza-digitalizacia-Klinec-do-r akvy-najvacsieho-projektu-OPIS2.html). Z niektorých informácií, ktoré na ňom uvádza, je pravdepodobné, že mal k dispozícii súťažné podklady. Tento fakt je zaujímavý z toho dôvodu, že súťažné podklady boli sprístupnené elektronicky len záujemcom, ktorí sa zaregistrovali v systéme elektronického verejného obstarávania EVO. Medzi subjektmi, ktoré si súťažné podklady prevzali, pán Katuščák nefiguroval. Mal ich k dispozícii od niektorého zo záujemcov (napr. od spoločnosti microform, s.r.o.)? A prečo má s akoukoľvek IT spoločnosťou, ktorá sa chce uchádzať o zákazku v SNK, také blízke vzťahy, že mu poskytuje súťažné podklady? Prečo nepravdivo uvádza informáciu o „priamej požiadavke na prepojenie na český systém Kramerius„, ktorá sa nikde neuvádza? To všetko odhliadnuc od toho, že celý jeho text je zmesou nepravdivých alebo zavádzajúcich tvrdení a poloprávd, ktoré sú jednoducho vyvrátiteľné a ktorých účelom je poškodiť SNK a národný projekt, ktorý aj tu vyhlasuje za „svoj„, hoci pre jeho realizáciu, okrem vystavenia objednávok na hardvér a softvér za cca. 17 mil. EUR, neurobil nič ani vtedy, keď zaň bol zodpovedný (http://www.sme.sk/c/6532919/digitalizacia-v-narodnej-kniznici-je-ohr ozena.html). V prípade ďalších otázok sme Vám k dispozícii, naše pozvanie do SNK stále platí.
Miriam Michaela Štefková
manažér pre styk s verejnosťou
Slovenská národná knižnica
Nám. J.C.Hronského 1
