MEDIA NEWS
Bývalá americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová a senátor za štát Vermont Bernie Sanders sú poslední dvaja uchádzači, ktorí pokračujú v boji o prezidentskú kandidatúru Demokratickej strany po tom, ako z neho na základe výsledkov hlasovania v štáte Iowa odstúpil bývalý guvernér Marylandu Martin O'Malley. Vo štvrtok večer sa Clintonová a Sanders stretli prvýkrát sami dvaja v poslednej televíznej debate pred utorňajšími straníckymi primárkami v New Hampshire.
Diskutovali o tom, ako dosiahnuť liberálne ciele ako je zdravotná starostlivosť pre všetkých a lepší vzdelávací systém, informovala tlačová agentúra AP. Clintonová odmietla Sandersove návrhy ako "nerealizovateľné", zatiaľ čo senátor obvinil Clintonovú, že je ochotná uspokojiť sa s menej, ako si Američania zaslúžia.
"Nesúhlasím s názorom, že to Spojené štáty nemôžu urobiť," povedal Sanders o svojom pláne na všeobecnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých. Clintonová trvala na tom, že obaja chcú to isté, "rozchádzame sa v tom, odkiaľ začať a kde skončiť," dodala.
Súboj o prezidentskú kandidatúru Demokratickej strany, kde bola Clintonová dlho považovaná za jasnú favoritku, sa tento týždeň vyostril. Clintonová v pondelok iba tesne (o 0,2 percenta) zvíťazila nad Sandersom v hlasovaní na volebných zhromaždeniach demokratov v americkom štáte Iowa, hoci tam podľa prieskumov mala šesťpercentný náskok.
Následne sa obaja dohodli na pridaní štyroch ďalších verejných debát do programu sezóny primárok. Štvrtková debata bola poslednou pred primárkami v New Hampshire, kde má Sanders podľa prieskumov pred Clintonovou veľký náskok.
Vyostrenie súboja oboch uchádzačov dokazujú aj ich finančné výsledky. Clintonová oznámila, že v januári získala na predvolebnú kampaň od darcov 15 miliónov dolárov, čo je o päť miliónov menej ako Sanders, ktorý ju prvýkrát prekonal.
Vo štvrtok sa prezentoval ako zjavný outsider v boji s "najvplyvnejšou politickou organizáciou v krajine". Clintonová naznačila odhodlanie znížiť jeho náskok pred utorňajšími primárkami v štáte, v ktorom v roku 2008 porazila súčasného amerického prezidenta Baracka Obamu predtým, ako ju definitívne porazil. Jej šance sú oveľa nádejnejšie v primárkach a na volebných zhromaždeniach, ktoré budú nasledovať po New Hampshire, dodala AP.
Expertná skupina Rady OSN pre ľudské práva sa dnes uzniesla, že zakladateľ webovej stránky WikiLeaks Julian Assange bol od decembra 2010 svojvoľne zadržiavaný Britániou a Švédskom. Podľa expertov OSN by mal byť Assange prepustený a má nárok na odškodnenie.
Ako dnes informovala agentúra AP, toto rozhodnutie bolo schválené pomerom hlasov tri k jednému. Piaty člen grémia sa práva na hlasovanie vzdal pre možnú zaujatosť, keďže je - ako Assange - austrálskym občanom.
So stanoviskom väčšiny členov expertnej komisie nesúhlasil ukrajinský diplomat Vladimir Točilovskij. AP poukázala na to, že k takýmto názorovým rozporom dochádza v expertnej skupine Rady OSN pre ľudské práva len ojedinele.
Členmi expertnej skupiny sú okrem Ukrajinca aj zástupcovia Austrálie, Beninu, Južnej Kórey a Mexika.
S názorom expertnej skupiny OSN sa nestotožnili ani Švédsko, ani Británia, ktorej ministerstvo zahraničných vecí dnes uviedlo, že podá námietku proti rozhodnutiu grémia OSN.
Vo vyhlásení britského ministerstva sa uvádza, že Británia je "hlboko frustrovaná" tým, že neprijateľná situácia v súvislosti s Assangeom bude pokračovať.
"Názor pracovnej skupiny OSN ignoruje fakty a dobre známe ochranné mechanizmy britského právneho systému. V skutočnosti sa (Assange) z vlastného rozhodnutia vyhýba legitímnemu zatknutiu tým, že sa rozhodol zostať na ekvádorskom veľvyslanectve," uvádza sa vo vyhlásení.
Ministerstvo poukázalo na to, že predbežné vyšetrovanie znásilnenia, ktorého sa Assange údajne dopustil vo Švédsku, stále trvá a platí aj európsky zatykač. V súvislosti s tým má Británia zákonnú povinnosť vydať Assangea na výsluch do Švédska, konštatoval britský rezort diplomacie.
Rozhodnutia expertnej skupiny Rady OSN pre ľudské práva, ktorá sa zaoberá prípadmi svojvoľného zadržiavania, nie sú pre štáty záväzné. Grémium je však rešpektovaným orgánom v oblasti medzinárodného práva.
Copyright © TASR 2016
Českej tlačovej kancelárii sa nepáčia návody na YouTube, ako neoprávnene použiť fotografie z jej fotobanky. Vedenie agentúry preto opakovane vyzvalo vlastníka YouTube Google, aby videá s návodmi zmazal. Keď neuspelo, sťažovalo si u Združenia pre internetový rozvoj..
Videá na serveri YouTube obsahujú postup, ako z fotografií zverejnených vo fotobanke ČTK na internete vymazať vodoznak v podobe loga ČTK. Práve vodoznak má fotografie chrániť pred neoprávneným použitím. ČTK žiadala Google o odstránenie uvedených návodov opakovane od 30. novembra 2015 prostredníctvom na to určených formulárov a 7. januára tiež osobným listom generálneho riaditeľa adresovaným riaditeľke Google CZ Tatiane Le Moigne. Na ten doteraz neodpovedala.
"Prístupom Google k záujmom ich vlastných používateľov som prekvapený. Je totiž známe, že ČTK sústavne a priebežne monitoruje prípadné krádeže fotografií, takže tomu, kto by návod skutočne použil, hrozí sankcia," uviedol generálny riaditeľ ČTK Jiří majstri.
Slovenské zastúpenie Google uviedlo, že sťažnosť postúpilo poskytovateľovi služby, ktorým je spoločnosti Google Inc .. "Podľa nám dostupných informácií Google Inc. komunikovala s ČTK priamo a poskytla jej návod, ako v tomto prípade správne postupovať, aby bolo možné problém preveriť a vyriešiť, "povedala ČTK hovorkyňa Google ČR Janka Miklík Zichová.
Ak by sa návodmi z YouTube niekto riadil, môže s veľkou pravdepodobnosťou očakávať uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie fotografie ČTK vo výške dvojnásobku bežnej ceny licencie. Môže mu tiež byť udelená pokuta za priestupok vo forme neoprávneného zásahu do autorského práva podľa Autorského zákona, ktorej horná hranica je v týchto prípadoch 100.000 CZK.
Copyright © ČTK 2016
