DALITO!

19. 12. 2016

Keď hlupák zverejňuje osobné údaje

Keď hlupák zverejňuje osobné údaje


Žaloba na ochranu osobnosti | Žalovaný: Michal Havran
19. 12. 2016

Okresný súd Bratislava I
Záhradnícka č. 10
812 44 Bratislava

Bratislava, dňa 05.12.2016

Žalobca: Ing. Richard Sulík
trvalé bydlisko: Kýčerského 2, 811 05 Bratislava
dátum narodenia: 12. január 1968

zast.: JUDr. Ľubomír Schweighofer
advokát reg. v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0722
Šafárikovo námestie č. 2, 811 02 Bratislava

proti:

Žalovaný: Michal Havran
trvalé bydlisko: Hutnícka 38, 841 10 Bratislava
dátum narodenia: 08. september 1973


Žaloba na ochranu osobnosti
v zmysle § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení


I.

Dňa 07.11.2016 žalobca vo svojom blogu na stránke Hospodárskych novín uverejnil článok s názvom Môj tip: Vyhrá Trump. V uvedenom článku žalobca popísal aktuálnu situáciu vo vzťahu k prezidentským voľbám v Spojených štátoch amerických a v tejto súvislosti poukázal na frustrovanú voličskú základňu Donalda Trumpa, ktorú predstavujú najmä pracujúci heterosexuálni bieli muži.
Článok sa predovšetkým venoval aktuálnej politickej situácii v Spojených štátoch amerických a rozboru možností výhry Donalda Trumpa a Hillary Clintonovej. Žalobca považoval za úplne prirodzené uvedeným popisom charakterizovať sociálnu vrstvu, ktorá v najvyššej miere podporovala kandidáta Donalda Trumpa, na uvedenom popise nie je nič nepravdivé ani poškodzujúce.

Dôkaz: 1. Článok zo dňa 07.11.2016 s názvom Môj tip: Vyhrá Trump;

Žalovaný ako verejne známa osoba, reagoval na vyššie uvedený článok na svojom profile na stránke www.facebook.com. Vo svojom statuse vytrhol z kontextu blogu žalovaného slovné spojenie biely heterosexuálny muž a konštatoval nasledovné: „Mali sme v Európe takých liberálov, ako Jörg Haider, alebo Pim Fortuyn. Tiež začínali ako psychotickí libertariáni a skončili, rovnako ako Richad Sulík, ako trapnučkí fašisti“. Uvedeným konštatovaním prirovnal žalovaný žalobcu bez akéhokoľvek vecného základu k Jörgovi Haiderovi a Pimovi Fortuynovi a súčasne ho nazval „trapnučkým fašistom“. Nemožno taktiež opomenúť prirovnanie žalobcu k psychotickému libertariánovi, pre ktoré žalovaný nemá žiaden konkrétny a overiteľný dôvod.

Dôkaz: 2. Status Michala Havrana na sociálnej sieti www.facebook.com zo dňa 07.11.2016;
3. Článok zo dňa 17.11.2016 s názvom Sulík schytal za reči o bielych mužoch: Havran ho prirovnal k trapnučkému fašistovi;

II.

Podľa verejne dostupnej encyklopédie www.wikipedia.org je pod pojmom fašizmus uvedené nasledovné:

„Fašizmus je najviac otvorene teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších elementov finančného kapitálu“ (DIMITROFF, Georgi. Gegen Faschismus und Krieg: Ausgewähle Reden und Schriften. Leipzig: Reclam, 1982, s. 50.).

V 90. rokoch 20. storočia sa v sociálnych a humanitných vedách presadila tendencia označovať za fašistické tie ideológie, ktoré spájajú revolučnú, aktivistickú politiku s mýtom záchrany a obnovy rasy či národa. Najdiskutovanejšou a momentálne zrejme i najakceptovanejšou definíciou fašizmu je definícia historika a politológa Rogera Griffina z Oxford Brookes University, podľa ktorého je fašizmus: „druh modernej politiky, ktorej ašpiráciou je vytvorenie totálnej revolúcie v politickej a spoločenskej kultúre určitého národného alebo etnického spoločenstva. Zatiaľ čo je extrémne heterogénny v špecifickej ideológii rôznych svojich permutácií, spoločenskej podpore, forme organizácie, ktorú príjme ako antisystémové hnutie, a i v type politického systému, režimu či domova, ktorý plánuje vytvoriť, obecný fašizmus čerpá svoju internú kohéziu i citovú hnaciu silu z mýtického jadra, podľa ktorého vnímané obdobie dekadencie a degenerácie bezprostredne alebo časom ustúpi a dá priestor obdobiu znovuzrodenia a regenerácie v post-liberálnom novom svetovom poriadku.“(GRIFFIN, Roger. The Primacy of Culture: The Current Growth (or Manufacture) of Consensus within Fascist Studies. In. Journal of Contemporary History, Január 2002, Vol. 7, No.1, s. 24. ).

Podobne podľa definície amerického historika Stanleyho Paynea je fašizmus: „forma revolučného ultranacionalizmu snažiaca sa o národné znovuzrodenie a založená na primárne vitalistickej filozofii, ktorej štruktúra je založená na extrémnom elitizme, masovej mobilizácii a Führerprincípe, a ktorá pozitívne hodnotí násilie ako cieľ a zároveň prostriedok a má tendencie vyzdvihovať vojnu a/alebo vojenské cnosti“(PAYNE, Stanley. A History of Fascism 1914-1945. London: Routledge, 1995, s. 14.)

Robert Paxton charakterizuje fašizmus ako: „spôsob politického jednania vyznačujúci sa obsesívnymi predstavami o rozklade spoločnosti, o národnom potupení, o tom, že sa národ stal obeťou, a kompenzačným kultom zjednotenia, sily a čistoty, v ktorých masová politická strana zložená z militantných nacionalistov nie príliš ochotne, avšak výkonne spolupracujúcimi s tradičnými elitami, opúšťa demokratické slobody pomocou násilia a bez akýchkoľvek etických alebo zákonných obmedzení usiluje o vnútornú očistu a vonkajšiu expanziu.“(PAXTON, Robert O. Anatomie fašismu. Praha: Nakladatelství Lidové Noviny, 2004, s. 249-250.)

Pim Fortuyn predstavoval holandského politika, ktorý sa na začiatku svojej kariéry zaoberal marxistickou sociológiou a k marxizmu s tiež hlásil, pričom neskôr založil vlastnú politickú stranu, ktorá bola všeobecne označovaná za krajne pravicovú.

Jörg Haider bol rakúsky pravicový politik, známy svojim populizmom a výraznými sympatiami k extrémnej pravici, ktorý svojimi výrokmi chválil tretiu ríšu Adolfa Hitlera vo vzťahu k zamestnaneckej politike a vyjadril úctu a uznanie oddielom SS.

V prípade fašistu sa teda jedná o osobu preferujúcu násilie pred demokratickými princípmi, inklinujúcu k diktatúre a k terorizmu, nacionalisticky založenú, vyzdvihujúcu vojnu. V prípade, ak by žalobca osobou bol, pravdepodobne by jeho aktivity boli predmetom skúmania orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko podľa § 421 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení je podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd trestným činom.

III.

Žalovaný označil žalobcu za príslušníka nebezpečného zriadenia, ktorého prístup k moci znamenal v minulosti rozpútanie druhej svetovej vojny. Žalobca nikdy neinklinoval k pravicovo – nacionalistickej ideológii, je zvoleným zástupcom občanov, pričom z jeho doterajšieho pôsobenia je zrejmé, že si ctí demokratické zriadenie, ľudské práva a slobody a je liberálny politik.

Žalovaný je vysokoškolsky vzdelaný človek, bežne sa vyjadrujúci k spoločenským javom a udalostiam, ktorého len na stránke www.facebook.com sleduje vyše 6.500 ľudí a ktorý má vlastnú televíznu reláciu s názvom Večera s Havranom vo verejnoprávnej televízii, pričom žalobcu označil za fašistu verejne.

„Všeobecne možno uviesť, že ak má ísť o kritiku prípustnú a oprávnenú, musí byť táto kritika vecná, konkrétna, primeraná čo do obsahu a formy a nesmie vybočovať z hraníc potrebných na dosiahnutie cieľa. Kritika spoločenských javov je nielen dovolená ale aj potrebná. Iné je však posúdenie toho, či v konkrétnej veci ide o kritiku, alebo či skutočnosti v článku uvádzané už za kritiku nemožno považovať.

V rámci kritiky podľa okolnosti a povahy konkrétneho prípadu možno pripustiť určitú mieru zveličovania, ironizovania, alebo použitia relatívne ostrejších výrazov. Ak však takéto zveličovanie či ironizovanie určitých prejavov nemožno zo skutkových okolností uvedených v článku vyvodiť, nejde o kritiku právom prípustnú, ale o tvrdenie, ktoré nemá základ v skutkovom deji. Za pravdivé opísanie skutkového deja nemožno považovať jeho opísanie spôsobom, ktorý čitateľovi neumožňuje z opisu deja urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok. Vecná kritika je teda chápaná tak, že vychádza z reálnych alebo pravdivých podkladov, a z týchto potom vyvodzuje zodpovedajúce závery pre hodnotiaci úsudok (Rozsudok OS Nitra zo 17.02.2011 spis. zn. 7C 10/2009).“

Žalobca nedal žalovanému žiaden relevantný dôvod, na základe ktorého by bolo možné ho označiť za fašistu, žalobca sa nevyjadruje a ani neprezentuje žiadnymi činmi, ktoré by naznačovali jeho náklonnosť k fašizmu. Uvedené konštatovanie je bez akejkoľvek logickej súvzťažnosti k článku o Donaldovi Trumpovi a k jeho voličskej základni v Spojených štátoch amerických.
Žalobca v dotknutom článku neuviedol žiadne tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že je fašista. Žalovaný vytrhol z kontextu článku uverejneného žalobcom na jeho blogu jednu vetu. V prípade prirovnania žalobcu k trapnučkému fašistovi sa jedná o kritiku, ktorá postráda akýkoľvek vecný základ a pre uvedené tvrdenie nie je možné nájsť žiadne zdôvodnenie v správaní a vyjadrovaní sa žalobcu. Žalobcovi je zrejmé, že ako politik je povinný zniesť kritiku svojej osoby, avšak domnieva sa, že uvedená kritika zo strany žalovaného zjavne vybočuje z férového prejavu, ktorú by žalobca ako politik mal zniesť.

Vzhľadom k tomu, že žalobca nie je a ani nikdy nebol fašistom, nespráva sa ako fašista a vonkoncom sa neprezentuje vyjadreniami, za ktoré by mohol byť označený ako fašista, dôrazne sa ohradzuje voči uvedenému tvrdeniu a akémukoľvek prirovnaniu k Jörgovi Haiderovi a Pimovi Fortuynovi. Taktiež žalobca namieta akúkoľvek paralelu, že títo politici tiež začínali ako psychotickí libertariáni s jeho menom.

Žalobca nemal v úmysle vyvolať na základe tvrdení žalovaného súdny spor a listom zo dňa 23.11.2016 ho požiadal o verejné ospravedlnenie sa, nakoľko mal za to, že žalovaný uzná prehnanosť, nevecnosť a nekorektnosť kritiky, avšak žalovaný na jeho výzvu do dnešného dňa nereagoval.

Dôkaz: 4. List žalobcu zo dňa 23.11.2016 – Výzva na verejné ospravedlnenie;

IV.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa žalobcovi do dnešného dňa za uvedené tvrdenia neospravedlnil a súčasne tvrdenia žalovaného výrazne zasiahli do práva žalobcu na občiansku česť, žiada žalobca Okresný súd Bratislava I, aby tento po vykonanom dokazovaní vydal nasledovný

rozsudok:

Žalovaný je povinný uverejniť na svojom profile na stránke www.facebook.com ospravedlnenie v nasledovnom znení: „Ospravedlňujem sa Ing. Richardovi Sulíkovi za to, že som ho označil vo svojom príspevku zo dňa 07.11.2016 za trapnučkého fašistu. Jedná sa o nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenie zasahujúce do práva na občiansku česť Ing. Richarda Sulíka.“

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi čiastku vo výške 10.000,- EUR z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Zároveň žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia žalobcovi v plnom rozsahu.

S úctou,

………………………………………………..
Richard Sulík
zast. JUDr. Ľubomír Schweighofer
advokát