Deň ruskej tlače
Pracovníci ruských
médií si 13. januára pripomínajú svoj sviatok - Deň ruskej tlače. Historický
dátum tohto sviatku opätovne zaviedlo Prezídium Najvyššieho sovietu Ruskej
federácie 28. decembra 1991.
Termín Dňa ruskej tlače súvisí s vydaním prvých ruských tlačených novín Vedomosti. Začali vychádzať na základe nariadenia cára Petra Veľkého 13. januára 1703. Ešte pred Vedomosťami sa na území Ruska vydávali prvé rukou písané noviny Kuranty. Od roku 1621 sa z nich členovia vlády dozvedali o hlavných politických udalostiach v zahraničí - v Európe a Ázii. Kuranty sa stali predchodcom tlačených novín Vedomosti.
Noviny menili názov, okrem "Vedomosti" niesli aj meno "Moskovské Vedomosti", alebo i "Vedomosti o vojenských a iných veciach, dôstojnom poznaní a pamiatke, čo sa udiali v Moskovskom štáte a v iných okolitých krajinách". Tiráž a periodicita Vedomostí neboli v tom čase ustálené a každé číslo vychádzalo v náklade od niekoľkých desiatok až po 4000 exemplárov.
V čase Sovietskeho zväzu (ZSSR) pracovníci masmédií slávili sviatok 5. mája. Dátum súvisel s vydaním prvého čísla denníka Pravda, ktorý založil ho vodca boľševickej revolúcie Vladimir Iľjič Lenin v roku 1912. Prvé číslo vyšlo 5. mája 1912 v Petrohrade s tým, že Pravda sa mala stať masovým revolučným robotníckym denníkom.
Deň sovietskej tlače v bývalom ZSSR slávili 5. mája od roku 1922. Pracovníci vtedajších médií sa riadili rôznymi legislatívnymi úpravami. Po takzvanej Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii z roku 1917 sa boľševici aj prostredníctvom tlače usilovali zlomiť názory ideových odporcov.
Rozhodujúcu úlohu v tom zohralo prijatie Dekrétu o tlači z 28. októbra (podľa gregoriánskeho kalendára 10. novembra) 1917. V ňom sa odobrala možnosť vydávania "kontrarevolučných" periodík (v terminológii komunistov). Do rúk "robotníckej a roľníckej vlády" prešli všetky veľké tlačiarne.
Rozpad ZSSR priniesol aj zmenu termínu sviatku. Ruská federácia vypracovala nový Zákon o prostriedkoch masovej informácie, ktorý bol schválený 27. decembra 1991. Zákonom bola zrušená aj cenzúra v masovokomunikačných prostriedkoch. Zákon bol opakovane novelizovaný.
Zväz novinárov Ruska na svojej webovej stránke zablahoželal pracovníkom médií k sviatku.
Od roku 1997 na Deň ruskej tlače najvyšší predstaviteľ krajiny udeľuje Prémiu prezidenta Ruska v oblasti masovokomunikačných prostriedkov a granty na podporu projektov talentovaných mladých žurnalistov. Prémia vlády Ruskej federácie bola zriadená v roku 2005 s cieľom rozvoja tlačených prostriedkov masovej informácií a stimulovania profesionálnej činnosti novinárov. Následne sa k tlačeným pridali aj elektronické médiá a televízne projekty.
V Rusku si 15. decembra tradične pripomínajú aj Deň spomienky na novinárov, ktorí zahynuli pri výkone služby.
Termín Dňa ruskej tlače súvisí s vydaním prvých ruských tlačených novín Vedomosti. Začali vychádzať na základe nariadenia cára Petra Veľkého 13. januára 1703. Ešte pred Vedomosťami sa na území Ruska vydávali prvé rukou písané noviny Kuranty. Od roku 1621 sa z nich členovia vlády dozvedali o hlavných politických udalostiach v zahraničí - v Európe a Ázii. Kuranty sa stali predchodcom tlačených novín Vedomosti.
Noviny menili názov, okrem "Vedomosti" niesli aj meno "Moskovské Vedomosti", alebo i "Vedomosti o vojenských a iných veciach, dôstojnom poznaní a pamiatke, čo sa udiali v Moskovskom štáte a v iných okolitých krajinách". Tiráž a periodicita Vedomostí neboli v tom čase ustálené a každé číslo vychádzalo v náklade od niekoľkých desiatok až po 4000 exemplárov.
V čase Sovietskeho zväzu (ZSSR) pracovníci masmédií slávili sviatok 5. mája. Dátum súvisel s vydaním prvého čísla denníka Pravda, ktorý založil ho vodca boľševickej revolúcie Vladimir Iľjič Lenin v roku 1912. Prvé číslo vyšlo 5. mája 1912 v Petrohrade s tým, že Pravda sa mala stať masovým revolučným robotníckym denníkom.
Deň sovietskej tlače v bývalom ZSSR slávili 5. mája od roku 1922. Pracovníci vtedajších médií sa riadili rôznymi legislatívnymi úpravami. Po takzvanej Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii z roku 1917 sa boľševici aj prostredníctvom tlače usilovali zlomiť názory ideových odporcov.
Rozhodujúcu úlohu v tom zohralo prijatie Dekrétu o tlači z 28. októbra (podľa gregoriánskeho kalendára 10. novembra) 1917. V ňom sa odobrala možnosť vydávania "kontrarevolučných" periodík (v terminológii komunistov). Do rúk "robotníckej a roľníckej vlády" prešli všetky veľké tlačiarne.
Rozpad ZSSR priniesol aj zmenu termínu sviatku. Ruská federácia vypracovala nový Zákon o prostriedkoch masovej informácie, ktorý bol schválený 27. decembra 1991. Zákonom bola zrušená aj cenzúra v masovokomunikačných prostriedkoch. Zákon bol opakovane novelizovaný.
Zväz novinárov Ruska na svojej webovej stránke zablahoželal pracovníkom médií k sviatku.
Od roku 1997 na Deň ruskej tlače najvyšší predstaviteľ krajiny udeľuje Prémiu prezidenta Ruska v oblasti masovokomunikačných prostriedkov a granty na podporu projektov talentovaných mladých žurnalistov. Prémia vlády Ruskej federácie bola zriadená v roku 2005 s cieľom rozvoja tlačených prostriedkov masovej informácií a stimulovania profesionálnej činnosti novinárov. Následne sa k tlačeným pridali aj elektronické médiá a televízne projekty.
V Rusku si 15. decembra tradične pripomínajú aj Deň spomienky na novinárov, ktorí zahynuli pri výkone služby.
Copyright © TASR 2015
