MEDIA NEWS
Troch ľudí zatkli turecké orgány v súvislosti so zabitím sýrskeho novinára v južnom Turecku, informovala turecká štátna tlačová agentúra Anadolu.
Šéfredaktor proopozičného časopisu Hinta (www.hentah.com) Nadží Džarf zomrel v decembri v nemocnici krátko nato, čo ho na ulici v meste Gaziantep zasiahla guľka. Za posledných niekoľko mesiacov je tak už tretím sýrskym novinárom, ktorý prišiel v Turecku o život pri útoku.
Anadolu napísala, že polícia zatkla jedného podozrivého a dvoch ľudí, ktorí Džarfovi údajne pomáhali. Uväznenie zadržaných nariadil súd v sobotu popoludní a čaká ich súdny proces. Ďalšie informácie o týchto osobách nie sú k dispozícii, spresňuje agentúra AP.
Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc so sídlom v Paríži uviedla, že Džarf začal dostávať hrozby po tom, čo nakrútil dokumentárny film o násilnostiach páchaných džihádistickou teroristickou skupinou Islamský štát (IS).
Sunnitská organizácia Islamský štát sa vlani v októbri prihlásila k zodpovednosti za zabitie dvoch ďalších Sýrčanov v Turecku, rekapituluje AP.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý je kritizovaný za zasahovanie do práce médií vo svojej krajine, včera vo vyhlásení vydanom pri príležitosti Dňa novinárov v Turecku zdôraznil dôležitosť slobody slova.
"Médiá by mali byť nezávislé. (...) Demokracia je taká silná, ako slobodní sú jej novinári," uvádza sa v Erdoganovom vyhlásení. Erdogan však súčasne upozornil, že slobodu slova si neslobodno zamieňať s nezodpovednosťou.
Organizácia Reportéri bez hraníc zaradila Turecko na 149. priečku v 180-miestnom rebríčku krajín v závislosti od miery slobody tlače, čo pre Turecko nie je lichotivé umiestnenie. Tamojší novinári stále čelia rastúcemu tlaku zo strany Erdogana a jeho vlády. Prezident Erdogan osobne podal trestné oznámenie na šéfredaktora denníka Cumhuriyet Cana Dündara a jeho kolegu Erdema Güla. Obaja teraz čakajú na začiatok súdneho procesu, v ktorom sa budú zodpovedať vo veci obvinenia zo špionáže a terorizmu.
Erdogan v zverejnenom vyhlásení varuje aj pred "čiernou propagandou" šírenou prostredníctvom sociálnych sietí. Agentúra DPA v tejto súvislosti pripomína, že medzi odporcami súčasnej tureckej vlády je mimoriadne obľúbená najmä sieť Twitter. Úrady v minulosti v Turecku opakovane zablokovali prístup k Twitteru, čo vyvolalo veľkú kritiku zahraničia.
Poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro v otvorenom liste reagoval na nedávnu kritiku, s ktorou na adresu Poľska prišiel komisár EÚ Günther Oettinger.
Ziobro v liste odpovedal na kritiku ohľadom nových pravidiel v poľských médiách a spochybnil slobodu médií v Oettingerovom rodnom Nemecku, a to najmä v súvislosti so sériou sexuálnych útokov na ženy počas nedávnej silvestrovskej noci.
Poľský minister v liste uviedol, že márne čakal na reakciu na také závažné porušenie práva občanov na informácie. "Dospel som k smutnému záveru: radšej hovoríte o fiktívnom ohrození slobody médií v iných krajiných, ako by ste poukazovali na cenzúru vo svojej vlasti," uvádza sa v Ziobrovom liste.
Vzťahy medzi Poľskom a EÚ sa zhoršili od víťazstva euroskeptickej strany Právo a spravodlivosť (PiS) v parlamentných voľbách v októbri 2015.
Oettinger, ktorý je v Európskej komisii zodpovedný za digitálnu ekonomiku a spoločnosť, minulý týždeň vyjadril obavy o nezávislosť médií v Poľsku a žiadal tvrdší prístup k novej konzervatívnej poľskej vláde. Tá vyvolala rozruch aj reformou ústavného súdu, ktorá podľa kritikov narušuje systém deľby štátnej moci.
"Sú dôvody, aby sme teraz aktivovali mechanizmus právneho štátu a Varšavu dali pod dohľad," vyhlásil Oettinger. V súvislosti s tým, že nový poľský zákon ustanovuje zánik mandátov členov doterajšieho vedenia a dozorných rád TVP a Poľského rozhlasu a vymenovanie nových dáva do rúk vláde, Oettinger dodal, že riadiacich pracovníkov verejnoprávnych médií nemožno prepustiť bez uvedenia dôvodu. "To by bola svojvôľa," zdôraznil.
Ziobro vo svojom liste napísal, že "nemá vo zvyku odpovedať na hlúpe úvahy zahraničných politikov (...), ale podobné slová vyslovené nemeckým politikom budia medzi Poliakmi tie najhoršie asociácie. Aj moje". Dodal, že je vnukom poľského dôstojníka, ktorý za druhej svetovej vojny bojoval v odbojovej Krajinskej armáde (Armia krajowa) s "nemeckým dohľadom".
Krajinská armáda bola hlavnou zložkou poľského odboja. Ziobrom spomínaný "dohľad" je zjavne zmienkou o nacistickej okupácii Poľska.
Ako uviedla agentúra Reuters, z Berlína ani Bruselu zatiaľ neprišla reakcia na Ziobrov list.
Ziobro poukázal na mlčanie Západu, keď predchádzajúca poľská vláda vedená terajším predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom pripustila prechmaty voči médiám. Ako príklad uviedol zásah tajnej služby v redakcii týždenníka Wprost, pričom dodal, že podobné vtrhnutie do redakcie renomovaného nemeckého týždenníka Der Spiegel v roku 1962 vyústilo do pádu vlády. Spomenul aj údajné sledovanie 80 poľských novinárov za Tuskovej éry, prepustenie stoviek zamestnancov z verejnoprávnej televízie či "odovzdanie" denníka Rzeczpospolita podnikateľovi napojenému na Tuskovu vládu.
Európska komisia sa nedávno na Poľsko obrátila so žiadosťou o vysvetlenie, ako nový mediálny zákon, na základe ktorého nových členov vedenia verejnoprávnych médií má vymenovať minister štátnej pokladnice, a teda vláda, korešponduje s pravidlami EÚ o slobode médií. Poľská vláda však akékoľvek obavy o slobodu médií v krajine odmieta.
Je opatrenia v mediálnej oblasti však vyvolali v Poľsku sériu protestných pochodov a demonštrácií, ktorých účastníci obvinili PiS, že podkopáva demokratické slobody v krajine považovanej za obrancu ekonomickej a politickej stability v Európe.
Mexický narkobarón Joaquín "El Chapo" sa vo svojom úkryte, v ktorom sa skrýval po úteku z prísne stráženého väzenia, stretol s americkým hercom Seanom Pennom a poskytol mu interview zverejnené v najnovšom čísle magazínu Rolling Stone.
Stretnutie sa uskutočnilo niekoľko mesiacov pred tým, ako mexická námorná pechota narkobaróna tento týždeň opäť zatkla v jeho dome v štáte Sinaloa.
V článku zverejnenom v magazíne v noci nadnes a autorizovanom Pennom herec popisuje, aké komplikované opatrenia musel prijať, aby sa s El Chapom mohol stretnúť. Herec dodal, že na schôdzke sa hovorilo na viacero tém: od pašovania drog po vývoj na Blízkom východe. Pri rozprávaní popíjali tequilu.
V článku pre Rolling Stone Penn priznal, že El Chapo má "neodškriepiteľnú charizmu". Dodal, že ho zaujalo aj jeho oblečenie: vzorovaná hodvábna košeľa a vyžehlené džínsy. Podľa Penna vyzeral El Chapo "pozoruhodne dobre upravený a zdravý na muža na úteku".
V interview, ktoré sprostredkovala mexická herečka Kate Del Castillo (v minulosti v televíznom seriáli stvárnila postavu drogovej kráľovnej), sa Guzmán Pennovi zveril, že vyslal do Nemecka "svojich" inžinierov, aby sa tam počas troch mesiacov učili, ako sa vyhnúť problémom pri razení tunela v blízkosti hladiny podzemnej vody pod väzením.
Článok o Guzmánovi sa v magazíne objavil krátko po zverejnení správ, že Hollywood sa údajne chystá o Guzmánovi nakrútiť životopisný film. Vraj to boli rozhovory Guzmánových právnikov s nemenovanými hercami a producentmi, ktoré mexické úrady priviedli na stopu narkobarónovi, napísala dnes agentúra AP.
Guzmána, ktorý v lete 2015 ušiel z väzenia, zadržali v piatok nadránom príslušníci mexickej námornej pechoty v západomexickom pobrežnom meste Los Mochis ležiacom v jeho rodnom štáte Sinaloa.
Podľa najnovších informácií mexická vláda momentálne zvažuje žiadosť Spojených štátov o Guzmánovo vydanie na trestné stíhanie do USA a mohla by jej vyhovieť už v najbližších šiestich mesiacoch.
Proti vodcovi drogového kartelu v štáte Sinaloa vedie trestné konanie viacero štátov americkej Únie, vrátane Arizony, Kalifornie, Texasu, Illinois, New Yorku a Floridy.
Po Guzmánovom zatknutí vo februári 2014 mexický prezident Enrique Peňa Nieto odmietol jeho vydanie do USA s tým, že bude súdený a odpyká si trest v Mexiku. Guzmánovi sa však v júli tohto roku podarilo z prísne stráženého väzenia Altiplano ujsť cez vyhĺbený tunel a aj za pomoci zamestnancov väznice.
Copyright © TASR 2016
