Reakcia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
na články vydané
v denníku Sme dňa v piatok 15. januára 2016 v rámci prílohy Slovensko bez práce
Autori vykresľujú vybrané opatrenia súčasnej vlády v negatívnom svetle ignorujúc fakt, že práve tie nemajú na zvyšovanie nezamestnanosti tradične žiadny dopad. Keby ho mali, nezamestnanosť by sa logicky zvyšovala a nie dlhodobo znižovala. Že nezamestnanosť klesá potvrdzujú nielen údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj Národnej banky Slovenska a Európskeho štatistického úradu. Kým v apríli 2012 bola miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 13,40 %, v novembri dosiahla 10,77 %, čo je zníženie o 2,63 p.b. Pozrime sa však aj na celkovú mieru nezamestnanosti, pretože tú podľa denníka vláda pri porovnávaní obchádza, čo nie je pravda. Na tlačových besedách ministerstva práce odznejú vždy všetky čísla. Celková miera nezamestnanosti sa znížila z aprílových 14,73 % v roku 2012 na 12,50 % v novembri 2015, čo je rozdiel o 2,23 p.b. Ak chce niekto tvrdiť, že verejnosť informujeme nekorektne, nech si najprv pozrie všetky výstupy, ktoré k tejto téme komunikujeme. Navyše, nie je to súčasné vedenie rezortu, ktoré začalo sledovať evidovanú mieru nezamestnanosti. Takéto čísla používali na verejnosti aj vlády minulé, len to vtedy denníku nevadilo...
Zásadne odmietame tvrdenia, že vyraďovaním uchádzačov o zamestnanie umelo znižujeme štatistiky. Bola to práve bývalá vláda, ktorá vo veľkom vyraďovala pre nespoluprácu. Naopak, za tejto vlády počty takto vyradených klesali, dokonca v roku 2015 bol počet vyradených pre nespoluprácu o 48 % nižší ako napr. v roku 2011. Ak sa občan rozhodne evidovať na úrade práce ako nezamestnaný, ide o jeho slobodné rozhodnutie. Toto rozhodnutie však prináša na jednej strane benefity, na druhej strane povinnosti. „Zamestnaním“ evidovaného nezamestnaného sa stáva aktívne hľadanie práce, k čomu sa evidenciou zaväzuje. Štát ho v tom podporí tým, že zaňho hradí zdravotné poistenie, poskytuje mu služby úradu práce a rôzne príspevky na to, aby sa zvýšili jeho šance zamestnať sa. Takto „zamestnaný“ nezamestnaný si teda musí plniť to, k čomu sa zaviazal, a teda usilovať sa a každý deň sa pokúšať nájsť si zamestnanie – ak si svoje povinnosti neplní a je na to zákonný dôvod, úrad ho z evidencie vyradí. Ak má uchádzač o zamestnanie pochybnosti o oprávnenosti vyradenia, môže sa voči rozhodnutiu odvolať na prvom aj na druhom stupni, a ak neuspeje, môže sa domáhať zmeny rozhodnutia súdnou cestou.
Denník ďalej ponúka skrátený pohľad niektorých zamestnávateľov a analytikov na viaceré opatrenia z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR s poznámkou, že zvyšujú nezamestnanosť. To sa však doteraz vôbec nepotvrdilo. Prísnejšie podmienky pre personálne agentúry, zodvodnenie prác na dohodu či vyššie odvody pre živnostníkov - tieto opatrenia vraj najviac ubližujú slovenskému trhu práce. Všetky zmeny sú však v prvom rade výsledkom sociálneho dialógu. Či už to boli živnostníci, ktorí sami potvrdili nevyhnutnosť zmien, alebo predstavitelia personálnych agentúr, ktorí volali po vyčistení trhu a od začiatku sa podieľali na príprave zmien v oblasti agentúrneho zamestnávania. So sociálnymi partnermi však nerokujeme iba o legislatívnych zmenách. Spolupracujeme s nimi pri tvorbe strategických dokumentov a zapájame ich do prípravy rôznych opatrení politiky zamestnanosti. Je pre nás dôležité vedieť aj názor zamestnávateľov, pretože oni sú tí, ktorí dávajú ľuďom prácu.
V prílohe autori opäť oživili mýtus, že Zákonník práce ohrozuje zamestnanosť. Čísla pritom hovoria jasne. Za nášho Zákonníka práce pracovné miesta pribúdajú, nezamestnanosť klesá. Za liberálneho Zákonníka práce predchádzajúcej vlády pracovné miesta ubúdali, nezamestnanosť rástla. Kým za obdobie platnosti Mihálovho Zákonníka práce stúpla celková nezamestnanosť o 1,12 p.b., od účinnosti nášho klesla o 3,63 p.b. Dokonca sa nám darí vytvárať pracovné miesta aj za nižšieho rastu HDP aký bol za predchádzajúcej vlády. Nárast pracujúcich ľudí potvrdzuje Národná banka Slovenska, Štatistický úrad SR aj Eurostat. Vďaka prebúdzajúcej sa ekonomike, zvýšenej domácej spotrebe či presne cieleným opatreniam politiky zamestnanosti pribudlo za súčasnej vlády 130.000 novovytvorených pracovných miest. Sú to konkrétne osudy ľudí a rodín, ktorým sa zlepšila životná úroveň. Adresnosť pomoci a efektívne čerpanie zdrojov pomohlo dostať na trh práce tie najohrozenejšie skupiny – absolventov, mladých, starších a najmä dlhodobo nezamestnaných. Vieme to, pretože pri každom nástroji aktívnej politiky pravidelne vyhodnocujeme jeho efektivitu pri umiestňovaní nezamestnaných na trh práce.
