Ste uznávaný ekonom, v minulosti ste pracovali na ministerstve financí, kde ste mali na starosti dane a cenotvorbu.
Neskôr ste boli vice-governérom Národnej banky Slovenska, kde ste stáli pri zrode novéj slovenské meny, slovenskej korony, keď vznikala Slovenská republika.
Po dneste chvíľu boli aj predsedom Matice Slovenskej, no a dnes sa venejujete viac menej publicistickej činnosti, píšete knižky.
No a dnes budeme hovoriť o ekonomickej realite Slovenska v kontexte nášho členstva v EÚ.
Vážený pán kolega, to ste vybrali ťažkú tému, lebo všetci naši politici na čele s predsedom vlády si ohkajú nad tým, ako je nám dobre, že sme v EÚ, koľko peňazí k nám priteká, tie eurofondy, o ktorých musíme bojovať, musíme súťažiť, to nepríde len tak na stôl.
Zatiaľ čo sa zabúda NATO?
Že my tiež cej EÚ platíme.
Je to veľmi zložité, ale ja sa pokúsim hovoriť tak, aby moja vlastná mama mi rozumela.
Dobre, tak k tomu sa dostaneme.
Ja sa ešte vrátim k referéndu.
V roku 2003 sme mali referéndom o vstupe do EÚ, ktoré dopadlo teda pozitívne.
O rok neskôr sme vstúpili.
Vy ste ako hlasovali v tomto referénde?
To referéndum Takto bol som na referénde, hlasoval som proti.
A dodatočne som si uvedomil, tkáč, tkáč, keby si bol nešiel, tak kvórum by si možno nenaplňal.
Pritom som sa dozvedel dodatočne množ aj vy, aj verejnosť, od človeka, ktorý mal tedy vysokú funkciu, že čo si manipuloval pred koncom referénda, len aby bolo nad 50%.
Netvrdím, že to je tak, ale počul som to.
Hlasovali ste proti, prečo?
No preto, lebo Slováci, keď boli v cudnom štáte, v cudnom spolku, počnúc uhorskom cez Česko-Slovensko, vždy boli akosi menšine, vždy boli podredení.
A tak keď sme v roku 1993 dosiahli samostatnosť, ja hovorím druhýkrát, minulom storočí, Tak rýchlo sme sa ich chceli zbaviť.
Rýchlo sme sa chceli zbaviť.
Dokonca mali sme tú smolu, že ako sme striedali vlády, tak v tom kritickom čase vládli nám ľudia, ktorí ktorí nereprezentovali to, by som povedal, proslovenské.
Ja poviem aj mena.
Nech sa páči.
Zurinda, Mikloš a spol, ktorí robili mnoho vecí takých, ktoré dodatočne teraz zistujeme ako našu nevýhodu.
Ak bude čas, môžem sa o tom zmieniť podrobnejšie.
Takže hovoríte, že v roku 2003 to nebolo správne rozhodnutie.
Vy ste už tedy vedeli, že tá únia bude iná ako je dnes, pretože mnohí ľudia dnes hovoria, tá únia, ktorú dnes vidíme, nie je tá, do ktorej sme vstupovali.
Áno, to je pravda a zase sa nechcem robiť taký vševed, že vtedy som tušil, čo bude.
Nie.
Netušil som, čo bude, len v princípe som natoľko národovec, že si veľmi vážim, ale skutočne vážim si možnosť rozhodovať o nás bez tých cudzich.
My sme tisícročie prežili pod nadvladami iných a nebudem menovať, už som to spomenul.
A zrazu sme, čo ja viem, 15 rokov a sme sa zbavili samostatnosti, sme sa zbavili.
V tomto zmysle som cítil, že čokoľvek budeme robiť, bude to zrejme oklieštené o názory iných.
Nevedel som, to ma vôcne nenapadlo, že také, ako to povedať slušne, také ženy, krásne ženy, v podstate blondiny nám budú vládnuť a nič vo oči ženám, ale ženy pa nepatria.
Nepatria do politiky, oni patria skôr do starostlivosti o rodinu, čo je veľmi znešená záležitosť.
Tak po tomto výroku vás asi nebudú mať veľmi radi feministky.
Oni ma už nemajú rady, lebo zdá sa mi, že moja najstaršia dcera tiež medzi nemi patrí.
Aj priateľstvo má s ľuďmi, ktorí sú teraz na tej druhej strane brevu, ale nechcem robiť rodinný svár.
Takže poďme ďalej.
Vrátime sa teda k tej únii.
Čo sa vlastne od toho roku 2004 podľa vás zmenilo?
Zmenilo sa vedenie Unie.
Ak si spomínate, bol na čele jeden človek, Belgíčan, ktorý už začal úpadok Unie, pretože rád si zrejme vypil.
A pamätám si video, kedy v prvom období Trumpovej vlády ho musel Trump podopierať, keď išli odkáde si, kam si.
Tedy začal úpadok a takí muži, ktorí zakladali Európsku Uniu, takí už ako keby neboli.
Náš predseda vlády nedávno, po poslednej návšteve Bruselu, hovoril o tom, že treba robiť personálne zmeny.
A dokonca myslím, že spomenul, že by Macron sa mal trošku ujať viac Európskej unii.
Nespomenul preistotu Nemca, pretože naše dejiny sú o nemeckej čižme v našich dejinách, ale spomenul Macrona.
Pričom ja si myslím, že Dôležitejšie by bolo, keby na postoch platených úradníkov v EÚ boli odborníci, boli menežéri.
Zase sa vrátim k tomu, nič zlom, že sú tam ženy, ale...
Jaké ich povodné povolanie?
Pokiaľ viem, jedna z nich je ginekologička.
Tam by predsa readiť takýto kolos, ja neviem koľko, 350 miliónov ľudí v podstate chce readiť, predsa by mal byť človek skúsenejší z readiacich procesov.
No a k tej otázke, čo ste ju položili, odpoveď je asi taká, že naozaj sme vstupovali do ekonomického spoločenstva, do spolku, ktorý sa mal starať o ekonomiku a zrazu zistíme, že vytvára sa z toho spolku nejaký moloch, ktorý chce nás riadiť vo všetkých sférach.
Ekonomika hokeby nebola podstatná.
Si všimnite, čo sa deje teraz.
Vyslovene tá kríza energetická, ktorá je, nie je problém pre vedenie Európskej unii.
Problémom je vojna zrazu.
Problémom je či si muž alebo žena.
To je absolutný odklon od toho, čo sme napokon prijali, do čoho sme vstúpili v tom roku 2004.
A navyše, my, na rozdiel od našich súsedov, sme ešte viac stali sa vernými tej Európe.
Možno, že nevediať, možno vediať, ako to bude nasledovať.
Aj terazší predseda vlády v istom čase bol za Jadro, aby sme boli členmi Jadra, teraz už chvala, lebo takýto názor neprezentuje.
Európska únia vyvíja sa takým smerom, že nemá perspektívu.
Absolutne nemá perspektívu, pretože ak by chcela podporovať ekonomiku, tak sa musím sprovať úplne inak.
Možno sa ma opýtate, aké mám riešenia, ja to poviem, ale...
K tomu sa ešte určite vrátime, ale ja by som ešte upriamil pozornosť na jednu vec, ktorú vy veľmi citlivo vnímate a je to náš vstup do eurozódy.
Pretože sme sa vzdali tej slovenskej korony vlastnej meny ako jediný štát V4 a to je tiež zrejme mínus v vášom podladu.
No, ja by som povedal takto, že máme tri špecifika porovnaní s našimi susedmi vo V4.
To prvé špecifikum začalo privatizáciou.
My sme sprivatizovali všetko, banky, energetiku, všetky strategické podniky, okrem žrebčínca v Topolčiankách.
My sme v tomto zmysle vzorovi a kedy sa to stalo?
Stalo sa to za prvej a dokončilo za druhej vlády Mikuláša Zurindu, to znamená od roku 1998 do roku 2006.
Sprivatizovali sme všetko Česi, si ponechali niektoré veci Maďari.
Poliáci si ponechali veci, my nič.
Ale hovoríte hlavne o tých strategických podnikoch, pretože privatizácia bola už aj za Vladimíra Mečiara, ale to bola tá prvá voľná.
No, to je ten...
Myslím, že tu ste mali Sergeja Kozlika, ktorý to vysvetloval, aký tlak robil Londýn konkrétne na to, aby sme predávali a predávali do zahraničia a určitým skupinám, hej, naše z banky a naše telekomunikácie, myslím, on spomínal.
No, ale my sme v podstate predali všetko.
Druhé špecificum Slovenske je v tom, že máme druhý dôchodkový pilier.
Nikto zo susedov ten dôchodkový pilier nemá.
Mal, zrušil, znárodnil.
Myslím, že Maďari ho znárodnili, aj Poliaci, Česi ho zrušili.
A ja keď si spomínam, bol ministrom práce a sociálnej investícii pán Richter, a keď som sa s nimi stretol, hovoril som, pán minister, zrušme ten druhý dôchodkový pilier, alebo z národním.
A on mi povedal vždy, mladí to chcú.
Ja si myslím, že nie mladí, ale tie finančné skupiny, ktorým ročne odvádzame najmenej miliardu a pol, a už sme tam naodvádzali zhruba 18 miliard eur.
To všetko sú peniaze, ktoré nám chybajú.
Čiže to je ten z tých takzvaných výsavačov peniazy do štátu.
To je ten druhý, druhé špecificum.
Na to tretie, to je to euro.
My sme slavnostne to euro uvádzali do života 1.
Januára 2009.
Asi, pamätam, v televízii bol priami prenos, tedy bol predseda vlády maďarským Ďurčáni a ten povedal, že keby som mal klobúk, tak s ním pred Slovenskom.
Bolo to úprimné?
Nevieme.
Keby to až tak úprimné bolo, tak určite by sa aj oni o to usilovali.
No a chvalili nás všetci a všetci boli nadšení.
Pamätam si taký záber ako predseda vlady Fico, ide spolu s guvernérom Šramkom a vyberajú euro z bankomatu.
Pričom ale, pričom ale, zase kto, kto spôsobil, že sme tak rýchlo išli do eurá?
No, zase Zurinda s Miklošom, pretože urobili, dá sa podať, nezrušiteľný krok.
Niekedy na konci roku 2005 vstúpili sme do ERM2 systému.
To je taký systém, že už sme nemohli kurz zmeniť.
To museli nám už súhlasiť vo Frankfurte.
No a Volby boli o pol roka.
To znamená, že posledný krok pred volbami v roku 2006 urobili toto.
Medzi tým v roku 2005 zaviedli druhý dôchodkový pilier ešte.
No a predtým všetko sprivatizovali.
To znamená, všetky tie tri špecifika urobili muži, ktorých som menoval a vlády, ktorými oni vládli.
A pokiaľ ide o to euro, áno, my dostávame peniaze z EÚ, ale euro neovládame, menomu politiku, čo je královná hospodárský politik nerobíme my.
Robijú Frankfurt a robijú podľa potrieb francúzska, nemecka, italiánska, najväčší štátov.
To vyplývajú...
Čiže sme stratili ten hlavný nástroj ovplyvňovania.
Jasné.
To vyplývajú zo zloženia orgánov.
Je tzv.
Výkonný výbor Európskej centrálnej banky, kde je 6 chlapov, alebo 5 chlapia, 1 žena, Lagardova.
Tiež teda, keď riadia Európu dve dámy, Bolontíny, tak nás riadia aj tretia ešte, hej, z Bruselu, z Frankfurtu.
No a toto znamená, že náš guvernér má obmedzené hlasovacie právo.
Dá sa povedať, že to právo sa rovná 0,7%, siedmym desatinám percenta, čo je náš podiel na hrubom domácom produkte Európskej únie.
To znamená, že tam majú rozhodujúce slovo tí veľkí, a my malí musíme len prijímať ich rozhodnutia.
A si všimnime čísla, čo hovoria.
Toto by som rád zdôrazňoval, čo hovoria čísla.
Do roku 2008, keď sme mali vlastnú slovenskú menú, sme dobehali úrovni hrubého domáceho produktu na hlavu, sme dobehali priemer Európy, už sme dýchali na chrba Čechom a Polsko-Majdávsko boli za nami.
A postupne, postupne sme sa začali prepadať.
Až v roku 2021, a to aj vďaka tej najlepšej vláde v histórii, podvedení Matoviča, sme dokonca klesli v tvorbe HDP na hlavu.
Klesli sme, myslím, 870 eur v roku 2021 oproti roku 2020.
A ocitli sme sa, ako to už oficiálne všetci priznali, na predposlednom mieste v Európe.
Predbehli nás Máďarsko, Polsko, Česko stalo pred nami.
My sme dokonca už len pred Bulgárskom.
Ale nebojme sa, Bulgári nás nepredbehli, lebo už sú tiež v Evre.
Nedávno vstúpili.
To znamená, že prijatie Evra je strata veľmi dohľažitejho nástroja menovej politiky.
Ale nielen to.
Prijatie Evra znamená, že sme povinni udržavať aj určitý rozsah dĺžoby alebo nedostatku peňazí v štátnom rozpočete, tak by som dal tvorbu štátneho dolu.
Len 3% schodok môžu mať členské krajiny Eurózony, čo my sme mohli porušiť v čase Matoviča, lebo bola pandémia, tak sme to mohli porušiť.
Ale teraz už nemôžeme a toto je bič na nás, tie 3%, čo ale zároveň znamená, že keď vyslovujeme kritiku, a to aj na túto vládu terhajšiu, ktorá už je štvrtýkrát pod vedením FICA, sú to iní ľudia, ale FICA je stále, možno, že mohli z hľadiska návratu od totálnej privatizácie urobiť viac, ako urobili.
Áno, oni vratili sa, vratili do štátny ruch Transpetrol, ale vidíte, plyt nám zastavili a Transpetrol nemá z čoho žiť v podstate.
Oni vratili vodnedielo Gabčikovo, Súd o tom rozhodol a myslím, že ešte aj SPP, tú matku má Slovensko.
No ale keď bolo treba kúpiť elektrárne, 2,7 miliardy, tak nekúpil to náš štát v roku 1925, ale kúpili to křetínsky, nejaká česká súkovná firma.
A toto je chyba.
Lenže 2,7 miliardy sme nemohli ako člen Eurózóny minúť len tak.
To musel by odsúhlasiť Frankfurt.
To znamená, že to je ďalšie obmedzenie, keď sme člen Eurózóny.
Teda, mínusmenová politika, ale aj rozpočtové obmedzenia.
Štát bez rozpočtovej politiky a osobitne bez zmenovej politiky môže len tak ekonomicky vajatať, tak by som to zhrnul.
Dobre, a teraz poďme k tej zásadnej otázke.
Veľmi často je nám sugerované, že nebyť náš obstup do EÚ, Slovensko by už dnes bolo možno ekonomicky na dne.
Ale máme tu jeden taký výrok, ktorý mu totálne protirečí tomuto otvrdeniu.
A síce odnositeľa Nobelovej ceny za ekonomiku amerického ekonóma Josefa Stiglica, ktorý povedal, že dnes by boli na tom štáty východnej Európy, alebo strednej Európy, dvakrát tak lepšie, keby neboli členmi EÚ, tak ako to je?
Myslíte si, že sa mýli štiglic?
Ja si myslím, že sa nemýli štiglic, lebo nie je sám.
Existuje aj ďalší ekonom, Francis Piketty, ktorý dokonca vypočítal pre naše štyri štáty, Slovensko, Česko, Maďarsko, Polsku, V4-ku vypočítal, koľko dostávame peňazí z Európy, podelená HDP je všade menej ako odtekať do Európy.
U nás je to, myslím, 2,4 a 4,2 aj.
Odtekať na 4,2%, dostávame 2%.
A teraz môže vzniknúť dotázka, ako to?
Už je to tak, že do Európy, keďže sme všetko sprivatizovali, ide 3,5 miliardy eur z bývalých štátnych podnikov.
To sú tie dividendy, ktoré predtým po zdanení mohol mať štát.
Teraz to majú cuzištaty a za peniaze tuto u nás vyprodukované.
Zvyšuje sa životná úroveň tých štátov, ktoré sú dobrým vlastníkom.
Mikuláš povedal, že štát je najhorším možným vlastníkom, ale myslím len na slovenský štát.
Takže odteka 3,5 miliardy.
Už som, myslím, spomenul, že druhý dôchodkový pilier odteka 1,5 miliarda aj viac ročne.
A tretia vec, dlh splácame, to je 1 miliarda ročne, ktoré odteka z nášho rozpočtu.
No a keď to všetko spočítame, tak vychádzalo to, že viac, a Piketty to teda potvrdil, viac dávame, ako bereme.
A na to zrejme myslel Stiglitz, keď hovoril, že by sme sa mali asi dvojenásobne lepšie.
Nie len my, ale všetky tie štáty, ktoré do EÚ vstúpili.
Ono sa dá na to aj odpovedať.
My sme sa stali v podstate kolóniou západnej Európy.
My, bývale štáty, povedzme RVHP, ktoré nám pomohali slávnosť nezrušiť.
Striehli na nás, lebo prišli okolní z Afriky, z Ázie, v 60.
Rokoch minulého storočia.
Tam boli tie revolúcie také osvoboditeľské.
A zrazu si povedali, no čo sa budeme usilovať o Afriku, Áziu, keď my tu máme štáty, ktoré veľmi radi vstúpi ak nám, ak urme dobrú propagandu, a tú propagandu robili.
Sľubovali nám švajčarské dôchodky.
Čiže nás dobili bez vojny ekonomicky, dá sa povedať.
Áno, je to tak.
Ten štyg lid, z ktorého ste začali citovať, to zrejme vidí a keďže má Nobelovú cenu za ekonomiku, pripustme, že tie Nobelové ceny má opravenie.
Jeden politik teraz americký by chcel mať Nobelovú cenu za mien, ale robí vojnu, takže on ju zrejme dostane, ale to bude Nobelová cena za vojnu.
Chcem povedať, že žiaľ Bohu, sme podľahli lákadlam, ktoré nám boli po podnos preťahované.
Druhý, dôchodky ako Švajčarsko, dobehneme životnou úrovňou západnú Európu.
My sme ich dobehli cenami, ale nemzdami.
Stali sme sa v podstate, nielen my Slováci, ale vôbec.
Stredov Európa nie.
Stali sme sa kolóniami.
Vaše slova by sa dali doplniť ďalšími citátmi Josefa Stiglica, ktoré som si stiahol.
Hovorí o tom, že východná Európa v súčasnosti platí západu a hlavne Nemecku 300 až 400 miliard eur ročne, respektive dolárov.
Model kolonizácie pod plácaním elity je v podstate to, čo robili kedysi Rímania, že nedobyvali len legiami, oveľa viac pozemkov bolo anektovaných pokojne.
To sa da tiež povedať o súčasnej EÚ.
Takisto hovorí, že miestna elita týchto štátoch je podplácaná cez tie eurofondy.
A dokonca spomenul analýzu CIA, ktorá hovorí, že východná Európa je brutálne vysávaná za tlieskania, ďačná za európske fondy.
A tiež povedal, že Západ prostredníctvom vyšších miest odobera najlepších špecialistov východu a tým zväčšuje rozdiely.
To sú zaujímavé slova.
Áno, to len potvrdzuje.
To druhoráde postavenie Európy a osobitne strede európskych štátov, osobitne momentálne Slovenská a Maďarská, ktoré najviacej vyjadrujú svoju nespokojnosť.
Tak teda poznáme tie problémy, ktoré sú spojené s našim členstvom v EÚ, diagnózu teda máme, a čo ďalej, aká bude liečba?
No je to zložité.
Na prvý pohľad by som povedal áno, vystúpme z EÚ lenže.
Sme iba 0,7% HDP na...
To znamená, že je naša sila v Európe len takáto.
To znamená, že ak by sme k takému kroku chceli pristúpiť, minimálne by malo byť ale referendum, najlepšie by bolo, keby sme ako V4 vystúpili, ako skupina.
To už by niečo znamenalo.
Respektíve, čo je len pohrozenie, že vystúpime, by mohlo zmeniť politiku Brúselu, pretože my Aj Orbán myslíme, my tvrdíme, nie, nie, nie vystúpime.
My by sme mali pohroziť.
Niekedy, keď náš predseda vlády s kolegami novinármi diskutuje, mám taký pocit, že by mal zdvihnúť prst.
Ale to zatiaľ nerobí.
Zatiaľ stále chce len tú Európskú uniu zmeniť.
Myslím si, že to sa nepodarí.
Čiže podľa vás je nereformovateľná únia?
No je nereformovateľná, lebo ako začne reforma?
Tí poslanci, ktorých volíme, sú takí, akí sú?
Aj Slovensko zvolilo, máme, myslím, z 15.
Máme 8.
No, nejaká taká, nejaká taká číslo je, že je to u nás vyrovnané, lenže v iných štátoch sú zvolení poslanci, ktorí majú úplne, nazoveme to, proti normálnemu rozumu názory.
No dobre, ale teraz neriežme ten problém, či vystúpiť, či ne.
Ja som za, aj keď vidím zložitosti.
A opakujem, treba urobiť spolupráci s V4.
Aj keď musíme byť opatrní, pokiaľ ide o V4.
Pretože náš južný sused je dobrý, pokiaľ robíme zahraničnú politiku spoločnú.
Ale si spomínam, že pristom vyročí.
Trianonu na slovensko-maďarských hranicách pri slovenskom novom meste Viktor Orbán povedal, to je netak dávno, pred šiestimi rokmi povedal, že táto štvrtá generácia Maďarov to ešte nedokáže, ale piata, ktorá príde, vráti Maďarsko, čo mu patrí.
No, je to zaujímavé.
Čo ty myslel podľa vás, južného zeme Slovenska?
Aby sme teda hovorili priamo.
No, tak asi áno.
Veď počuli ste aj protest nášho prezidenta, keď Péter Máďar, možný výťaz, dúfam, že nie, tých volev, ktoré teraz sú, hovorí o Felvideku, nehovorí o Slovensku, hej?
To je osobitná téma, možno, že by bolo treba sa k nej vrátiť.
V tejto chvíli ale zotrvajme pri otázke, čo s Európskou úniou.
My nemáme, keby náhodou zajtra skrachla, my nevieme, ja neviem o tom, aspoň, že sme mali plán B, my dokonca nemáme ako štát strategiu, Miniame hospodárskú stratégiu.
V raju robí Slovenská akadémia vied, no ja neviem, ja ju nepoznám.
Pričom tá strategia, tá doktrina, to by mala byť veľmi jednoduchá záležitosť.
Predseda vlády sa snaží hovoriť o politike na štyri svetové strany.
To je doktrina naša, povedzme, hej?
Ale strategia je, ako na to ísť ďalej.
Nám to jednoducho chýba a pokiaľ ide o to, čo po EÚ, tak ja mám taký nápad, názor, dá sa to získať na internete informácie, že existuje skupina, ktorá sa volá Európske združenie voľného obchodu, EZO, ktoré vzniklo v roku 1960 a vstupovali do ňoho štáty, ktoré neboli prijaté do EÚ.
Tedy sa to valalo EASA.
Tieto štáty vstupovali a potom aj vystupovali, ktoré už boli prijaté do EÚ.
A tak vlastne so sídlom Geneve je organizácia čisto ekonomická, žiadna ideológia, ktoré sú Švajčarsko, Norsko, Islanda, Liechtensteinsko.
To nie sú najchudobnejšie štáty Európy.
Ale majú dohodu s EÚ o hospodárskej spolupraci a so 60 štátmi sveta.
To znamená, Bolo by len treba začať možnože utajným spôsobom rokovať s touto skupinou.
A rokovať ako štvorka.
Nedávno Eduard Chmelár prirovnal Európsku úniu k vlaku, ktorý ide 140 kilometrovou rýchlosťou.
My sa v ňom ako Slovensko vezieme a nemôžeme vyskočiť, pretože by sme sa zabili.
Aj keď vieme, že ide zlým smerom, že my sme mali počkať, kým teda príde do tej nejakej stanice a snažiť sa ho pribrzniť a potom tú lokomotivu nasmerovať tak, ako treba.
Vy sa s tým sotočujete?
Myslím si, že Ťažko niečo dokážeme, pokiaľ máme sílu tých 0,7%.
Opakujem to.
Opakujem, že treba sa spojiť štyria, minimálne štyria, ale možno, že sa nájdú aj ďalšie.
Aj ten systém s Rakúskom v podstate by sa dal rokovať.
To znamená, že jednoducho sami to nezvladneme.
Východiskom by bolo EZV, Európske združenie voľného obchodu.
Ale tu je určitý problém.
To euro je problém.
Pretože zachytil som takú správu spred roka, že to EZV už odslovilo tajným spôsobom našich susedov.
Polsko, Česko, Maďarsko.
Ponúklo im takú možnosť, no na mne.
A teraz sme pred otázkou, z Európskej únie vystúpiť, áno, a z evra vystúpiť tiež.
To ešte nikto neurobil.
A my sme slabí, máme len 0,7% a máme euro.
A keby sa naši podnikateľe, ktorí nie sú Slováci, náš priemysel patrí cudzím a tým cudzím to euro vyhovuje.
Oni kašlujú na to, že Slovenská ekonomika ako celok môže vďaka euru nenapredovať, hej?
Ale im to vyhovuje.
Euro je pre nich to lákadlo, pre ktoré som prišiel, aj keď ani to celkom nie je pravda, pretože Maďarsko nemá euro a niektoré fabriky zo Slovenska prešli tam, hej?
To znamená, nie je to celkom pravda, ale predstavte si, Taká ankéta neexistuje.
Kto by súhlasil s vystúpením z Evra?
Ľudia, ktorí majú vklad v Evra, by si povedali, ja prídem o ten vklad.
Keď sme prechádzali z Korúny na Euró, tak sa veľmi dohádoval kurz.
A neviem, či si spomínate, počiatek bol tedy Monáku na lodi s GNT, myslím, a tam im prezradil do prvú kurz.
A na tom sa dá zarobiť, keď my vieme 3-4 dní do prvú, aký bude kurz.
To znamená, že každý prechod z jednej meny na druh, menová reforma, Zväčša dopadne tak, že tá chudoba na to doplatí.
Menova reforma roku 1945, po zaniku slovenského štátu.
Koruna slovenská a protetorátna mali rozdiel v hodnote.
Jedna gutro možno, náš prospekt.
No ale čo sa stalo?
Možno, že inokedy viac o tom poviem, ale teraz len doplním.
Ministrom financiu robili lekára Vavra Šrobara, a pod jeho vedením sa zjednotil kurs na základe jednoho z Benešových dekretov.
To ja neviem, či ten Benešový dekret bol OK.
Zjednotili ho jedna ku jednej.
Slovensko prišlo o 30 až 50 miliard korun majetku, hodnoty.
A iné a iné veci, niekedy inokedy môžeme hovoriť podrobnejšie.
To znamená, že to euro ktoré sme tak slavnostne prijímali, môže byť ešte určitým trňom päte Slovenska pri rozhodovaní, čo po EÚ.
Takže uzáverime to nejako.
Ako vidíte najbližšiu ekonomickú budúcnosť Slovenska možno na najbližšie 10 ročia?
Vy odo mňa chcete stratégiu?
Zaplatíte?
Robím si trošku žart, lebo novinár mi treba žartovať však.
A ja vás teraz považujem za novinára, aj keď vy ste niečo viac ako novinár.
Vy ste človek, ktorý rozmýšľa, robí analýzy, zatiaľ čo novinári len za peniaze trepú.
Dobre, odbočil som o témy.
Mali by sme dať do kopy hlavy ľudí, ktorí majú Slovenskorady, a ktorí niečo v živote dokázali, niečo vedia.
Sú takí ľudia, desiatky, ktorí sú mimo.
Ja nebudem menovať nikoho, ale sú takí ľudia, vedia aj vy tu, robíte debaty s niektorými, ktorí by mohli dať hlavy do kopy.
Tak, ako sme dávali hlavy do kopy v roku 1992, sme sa zhromadili, pamätám si, tedy na Slovenskom štatistickom úrade, Sergej Kozlik to organizoval, on bol tedy v HZS nejaký podpredseda.
A ja sa pýtam teda z predseda, kto je tá taká pani čudná, ktorú som nikdy nevidel.
No, to je pani a dozvedel som sa, že to je švagrina Vaclava Klausa.
My sme mali také uzavreté rokovanie, že ani záznam z toho nemám, ale švagrina Vaclava Klausa bola pritomná.
To znamená, že my sme tak dobrí, až sme niekedy naivní.
To znamená, že aj stratégiu, ak sme dali vypracovať, dali sme Slovenské akadémie, viedeli, kto to je, Slovenská akadémia vie, to vidíme na tom kotlárovi, ako to oni berú.
To znamená, že mojím návrhom je urobiť skupinu ľudí, ktorí majú lásku k Slovensku v srdciach a tí by hovorili, O šiestich otázkach je šest takých stupňov riadenia štátu.
Ideológia, história, vzdelanie a potom je ekonomíka, hej?
Potom je aj armáda.
Šiesti stupeň.
Existujú tieto témy, na ktoré by sme mali dať odpoveď, čo v tej otázke ďalej.
Napríklad média.
Preto nie je možné, aby štát, štát nemohol šíriť svoje idé, štát myslím, konkrétne štát, vláda, aby nemohol šíriť cez písaný text, alebo teraz populárnejšie sú tie elektronické médiá.
Preto nie je možné, aby, môžem to povedať, aby STVR robila to, čo robí.
Veď STVR nevie, kde je sever.
Nerovi na všetky čtyri strany, ako predseda vlády hovorí o zahraničnej politike.
Vláda, a to už od čas prvej, druhej vlády Roberta Fica, nemá media, ktoré by neschýrali propagandu, ale hovorili by pravdu, ak si rozumieme.
To iste vzdelávatej systém.
Preto sa nie je možné, aby v čase, keď parlament príjme zákon muž a žena, dve pohľavia, aby do škôl chodili všelijaký štátom platený, ministerstvom školstva platený tretí sektor, ktorý deťom vymývajú mozgy, presvedčajú ich, že ty nevieš, či si chlapec, či si devča, až keď budeš mať 18 rokov.
Je toto normálne, že toto štát pripušťa?
Takže, pokiaľ ide o ekonomiku, tam by som Jednoducho povedal, že našimi základnými, našimi základnými prameňmi bohatstva je pôda, les a voda.
Voda, minerálna voda.
V roku 1904, korytnická voda, ako minerálna voda, v Amerike, v slavnej Amerike, stala sa najlepšou minerálnou vodou liečivou.
A teraz chodte do korytnice, vítekať do potoka.
My by sme mali jeden z vážnych krokov urobiť, strategických, zoštátniť všetky kupele.
Zahranične asi nebude kritizovať, lebo asi nemá v tom svoje peniaze.
Zoštátniť kupele, otvoriť tam kupele, kde boli a liečiť ľudí.
A keď je pravda, že malý štát do 10 miliónov nemôže ovládať nemôže mať vplyv vo svete, tak sú výnimky.
Výnimkový je Vatikán cez ideológiu, výnimkový je Izrael cez plyvné kruhy, ktoré ovláda.
A výnimky sú aj ďalšie.
Mále štáty.
Na Slovensku by mohlo byť takový výnimkov vzadiska mineralný vod.
Nikto nemá toľko pramenov mineralný vod ako my.
Hej, to znamená, že položiť, urobiť strategiu, áno, nechávka sa ďalej vyrábajú, ale Otázka, či nám niekto nezákaže ich predávať, pokiaľ nebudú mať elektromobilitu.
To znamená, že postaviť našu ekonomiku na našich zdrojoch, to je prvá vec.
Ale ešte predtým, súvisí to s tými otázkami, ktoré sme riešili, nedostatok tých peňazí u nás.
Prečo neznárodníme druhý dôchodkový pilier?
18 Miliardov by mal ruka štát a mohol by hlacno používať nakrytie štátneho drhu.
Momentálne z Pravého Vrecka ich posielame každý rok finančným skupinám na Západ a potom od tých skupín za drahé úroky si požičiavame nakrytie drhomatologiku.
No a mnoho takých vecí je len, že ja naozaj teraz sa venujem viacej minulosti.
Chcel by som, aby Slováci vedeli o svojich dejinách viac ako vedia.
Ale keby bolo treba, ešte by som dokázal rozmýšľať aj ekonomicky.
Takže, budúcnosť je vždy vo hviezdách.
Keď si otvoríte internet, tak vidíte, čo Vanga hovorila, vidíte, čo hovorili proroci z 15., 16.
Storočia.
A iné mena kopu sa objavuje.
Ja sa necetím byť prorokom.
Ja sa len cetím byť človekom, ktorý má ten dar rozmýšať logicky a dávať do súvislosti minulosť s prítomnosťou a s budúcnosťou.
A Slovensko bolo vždy na tom dobre vtedy, ak mu vládli ľudia, ktorí v srdci majú tento národ.
Zoberme si vojnové obdobie, 6 rokov a pod Tatrami bol hospodársky zázrak.
To tvrdil velvyslanec švajterský, ktorý to bol u nás.
My sme mali 0 zlata a po 6 rokoch sme mali 7 tón menového zlata.
A tak ďalej.
O tom môžeme hovoriť inoktedy, len chcem povedať, že všetko závisí od ľudí.
My máme ľudí šikovných.
Vždy sme sa bali aj v roku 92 na mori.
Nebudete mať odborníkov na zriadnenie tých centrálnych úradov.
Mali sme.
Konkrétne tá Národná banka začala fungovať hneď 6.
Januára.
Tedy boli nejaké tie sviatky.
A fungovala sama, až potom dokonca tak sme dobre uvozovka fungovali, myslím naozaj, že sme museli sa rozdeliť.
Tá mena spoločná trvala len 39 dní, myslím, hej.
8.
Februára už Česi nechceli s nami kooperovať, alebo sme mali dosť veľký vplyv a relatívne dobre sme to tedy robili.
Takže Treba vybrať ľudí aj bez stranických tričiek.
Treba im dať možnosť, keď neriadiť tento štát, ale aspoň vymýšľať idé a myšlenky, ako ďalej.
Tak tých.
Otázok je stále viac ako odpovedí, ale to je asi normálna vec.
Ďakujem veľmi pekne za to, že ste prišli do štúdie, bolo to naozaj veľmi zaujímavé.
A ja ďakujem.
A ja sa s vami teším na ďalšie vydanie Diskusie na palete.
Lučí sa s vami Pavel Kapusta.
Dovidenia.
%20(1).jpg)
.jpg)
