MEDIA NEWS WEEK
Biely dom v stredu dostal množstvo otázok týkajúcich sa právnickej kvalifikácie novej hovorkyne Katie Zachariaovej. Pochybnosti sa objavili po jej prvom dni vo funkcii, keď nedokázala jednoznačne odpovedať na otázku, kde zložila advokátske skúšky. TASR o tom píše na základe správ agentúr AFP a AP.Americká organizácia dohliadajúca na zodpovednosť verejných činiteľov podala sťažnosť Kalifornskej advokátskej komore a požiadala ju, aby preskúmala, či hovorkyňa prezidenta USA Donalda Trumpa neporušila zákon tým, že sa opakovane vydávala za právničku bez príslušného oprávnenia. Organizácia Campaign for Accountability uviedla, že Zachariaová sa počas televíznych vystúpení predstavovala ako právnička a vo svojom profesijnom profile sa označovala za hlavnú právnu poradkyňu konzervatívnej neziskovej organizácie so sídlom v Kalifornii.
„Pani Zachariaová sa opakovane prezentovala ako právnička, aby podložila svoje renomé a dôveryhodnosť,“ uviedla výkonná riaditeľka organizácie Michelle Kuppersmithová. Advokátska komora by podľa nej mala posúdiť, či hovorkyňa „neuvádzala verejnosť do omylu“, čo sa týka jej kvalifikácie.
Aj Trump pri oznámení jej vymenovania do funkcie označil Zachariaovú za právničku. Novinári však nenašli žiadny záznam o tom, že by mala oprávnenie vykonávať právnickú prax v ktoromkoľvek štáte USA.
„Venovala som sa právu v oblasti medzinárodného obchodu a mala som všetky potrebné kvalifikačné predpoklady,“ povedala hovorkyňa pre AFP. Neobjasnila však, či mala americké oprávnenie na výkon právnickej praxe.
Zachariaová neuviedla ani to, kde získala oprávnenie na výkon advokácie. Keď sa jej novinári v utorok opýtali, kde zložila advokátske skúšky, odpovedala, že „keď sa presťahovala do Číny.“
Kalifornská advokátska komora potvrdila americkým médiám, že vo svojich záznamoch neeviduje oprávnenie na výkon právnickej praxe pod jej súčasným, ani pod rodným priezviskom.
Štyridsaťjedenročná hovorkyňa absolvovala právnickú fakultu na kalifornskej Pepperdineovej univerzite v roku 2011. Získanie právnického titulu však automaticky neoprávňuje človeka na výkon právnickej praxe.
„V Kalifornii nie je vydávanie sa za právnika bez príslušného oprávnenia len zveličovaním vlastnej kvalifikácie, ale trestným činom,“ dodala Kuppersmithová.
Cudzinci zase nemôžu v Číne absolvovať advokátske skúšky, ale len vykonávať určité právnické činnosti v tamojších advokátskych kanceláriách. Podľa svojho profesijného profilu Zachariaová v minulosti pracovala v jednej z nich v Pekingu.
Otázky vyvolalo jej prvé vystúpenie v úlohe hovorkyne Bieleho domu v utorok. Na tlačovom brífingu sa vo veľkej miere spoliehala na vopred pripravené poznámky. Pri niektorých odpovediach sa pomýlila a v jednom momente prezidenta omylom označila za svojho manžela. Trump však prvé vystúpenie Zachariaovej ocenil.
Ruské úrady zadržali Sergeja Sokolova šéfredaktora ruského nezávislého denníka Novaja gazeta, a odviedli ho na ruský Vyšetrovací výbor, uviedol vo štvrtok denník. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Sergej Sokolov, šéfredaktor denníka Novaja gazeta, bol po prehliadke svojho bytu odvedený na Vyšetrovací výbor,“ uviedla Novaja gazeta na sociálnych sieťach. Noviny priblížili, že so šéfredaktorom stratili kontakt okolo poludnia „tesne pred redakčnou poradou, ktorej mal predsedať“.
Na základe spravodajského portálu Mediazona Sokolova zadržali v rámci prebiehajúceho trestného konania, ktoré sa začalo už v apríli. Podľa informácií ruského portálu Baza špecializujúceho sa na kriminálne spravodajstvo, na ktorý sa Mediazona odvoláva, ide o prípad týkajúci sa nezákonného používania a uchovávania osobných údajov. Túto informáciu potvrdila aj ruská štátna tlačová agentúra TASS s tým, že v súčasnosti je v tejto veci obvinený komentátor denníka Oleg Roldugin.
Sergej Sokolov sa stal šéfredaktorom ruského nezávislého denníka Novaja gazeta v septembri 2023 po tom, čo bol spoluzakladateľ a dlhoročný šéfredaktor denníka Dmitrij Muratov zapísaný do zoznamu „zahraničných agentov“. V roku 2021 získal spoločne s filipínskou novinárkou Máriou Ressaovou Nobelovu cenu za mier za úsilie o ochranu slobody prejavu.
AFP pripomína, že ruské orgány označili denník za „zahraničného agenta“. Označenie sa používa pre osoby a organizácie, ktoré údajne prijímajú financovanie zo zahraničia. Pre subjekty zaradené na tento zoznam platia viaceré obmedzenia a povinnosti.
Rusko sprísnilo dohľad nad médiami po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022, pričom mnohí nezávislí novinári museli odísť do exilu.
Turecká polícia vo štvrtok zadržala novinára Bahadira Özgüra z webovej stránky Halk TV, najsledovanejšieho spravodajského kanála v krajine. Stalo sa tak v súvislosti s jeho informovaním o rozsiahlom škandále s investičnými fondmi, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
K tomuto kroku došlo len deň po tom, čo polícia vykonala raziu v istanbulskom sídle Halk TV, prerušila jej vysielanie a dosadila do nej štátom vymenovaného správcu. Riaditeľ teraz už umlčanej stanice Džafer Mahiroglu pre AFP uviedol, že cieľom bolo odpútať pozornosť verejnosti od multimiliardového škandálu okolo investičných fondov.
Turecko sa momentálne vyrovnáva s následkami tejto kauzy, ktorá vypukla v polovici septembra a podnietila vyšetrovanie podozrení z rozsiahlej manipulácie s trhom.
„Bahadira Özgüra berú do väzby,“ napísala šéfredaktorka webu Halk TV Bengü Sap Baebekerová v príspevku na sociálnej sieti X.
Skupina pre práva médií MLSA uviedla, že Özgüra previezli na výsluch na policajnú stanicu. Provládne médiá uviedli, že dôvodom bolo „porušenie dôvernosti vyšetrovania v kauze fondov“.
Özgür, novinár a komentátor webu Halk TV, o tomto škandále obšírne písal a od polovice septembra, keď sa kauza dostala na titulné stránky novín, pomenoval tých, ktorí z nej mali profitovať.
Minulý týždeň polícia v súvislosti s touto krízou zadržala štyroch ďalších novinárov kvôli príspevkom a článkom, ktoré naznačovali, že z nej mohli profitovať vysokopostavení predstavitelia vlády prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).
Vysokopostavený predstaviteľ AKP obvinil opozíciu a médiá, že sa na stranu zameriavajú „sieťou klamstiev“, a vyhlásil, že voči každému, kto vznáša obvinenia, vyvodia zodpovednosť.
Kríza prepukla po tom, čo niekoľko fondov nedokázalo uspokojiť požiadavky na vyplatenie investícií. Regulačné orgány následne poslali do likvidácie sedem spoločností, ktoré spravujú 131 investičných fondov s aktívami v hodnote približne 17 miliárd dolárov. Podľa ich údajov sa táto situácia dotkla približne 455.000 individuálnych investorov.
Americký veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee v sobotu vyzval Izrael, aby postavil pred súd a poslal do väzenia útočníkov, ktorí na okupovanom Západnom brehu Jordánu napadli fotografku amerického denníka The Washington Post. Informovala o tom agentúra AFP.
„Napadnúť fotografku je opovrhnutiahodný teroristický čin, ktorého sa dopustili maskovaní zbabelci,“ napísal Huckabee na sociálnej sieti X. Jeho vyjadrenie bolo výrazne ostrejšie než predchádzajúce stanovisko Washingtonu.
Huckabee, ktorý je dlhoročným podporovateľom Izraela, v minulosti ostro kritizoval útoky izraelských osadníkov na Američanov. Tentoraz však útočníkov priamo neoznačil za osadníkov, a to po tom, ako izraelský premiér Benjamin Netanjahu spochybnil ich totožnosť.
„Podrobnosti o tom, kto je subbjektom vyšetrovania, sa ešte zisťujú, ale tí, ktorí napadli neozbrojenú novinárku, by mali stráviť roky vo väzení,“ uviedol Huckabee.
Dodal, že Spojené štáty požadujú dôkladné vyšetrovanie, zatknutie a trestné stíhanie všetkých, ktorí sa na útoku podieľali, v plnom rozsahu zákona.
Skúsenú fotografku Heidi Levinovú previezli do nemocnice so zlomenými stavcami. V sobotu bola jej zdravotný stav vyhodnotený ako stredne vážny.
Americký mediálny koncern Netflix reaguje na spomalenie svojho rastu výrazným rušením pracovných miest. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa v stredu odvolala na časopis Variety.
Riaditelia firmy Greg Peters a Ted Sarandos prostredníctvom e-mailu oznámili zamestnancom, že zanikne približne 6 % pracovných miest. Podľa najnovších údajov streamovací gigant ku koncu minulého roka zamestnával približne 16.000 ľudí. Prepúšťanie by tak zasiahlo zhruba tisíc pozícií. Podľa e-mailu, ktorý zverejnil časopis Variety, sa rušenie pracovných miest dotkne oblastí, ako sú ľudské zdroje, právne oddelenie a technológie.
Peters a Sarandos tiež zdôraznili, že Netflix bude pokračovať v investíciách do oblastí s vysokým rastovým potenciálom. Spoločnosť si podľa nich zároveň musí udržať disciplínu a určiť si priority.
Netflix má budúci týždeň zverejniť svoje najnovšie štvrťročné výsledky. Sarandos už pred niekoľkými týždňami vyhlásil, že spoločnosť rastie pomalšie, než by si želal. Netflix v súčasnosti zverejňuje údaje o počte používateľov len v nepravidelných intervaloch. Tie najnovšie pochádzajú z konca roka 2025. V tom čase bol Netflix jasným lídrom v oblasti streamovacích služieb s 325 miliónmi predplatiteľov.
Európska únia v pondelok varovala digitálne platformy pred vysielaním plánovanej popravy odsúdeného vraha Nidala Malika Hasana v Spojených štátoch, ktorá bude zrejme prebiehať v priamom prenose. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Psychiater americkej armády, ktorý v roku 2009 zastrelil 13 ľudí na vojenskej základni pri útoku inšpirovanom militantnou organizáciou al-Káida, bude popravený zastrelením 3. decembra. Americký minister obrany Pete Hegseth a Pentagón už predložili plán vysielania popravy. Americký prezident Donald Trump však nedal jasne najavo, či sa poprava naozaj verejne odvysiela.
Podľa pravidiel EÚ musia platformy „dôsledne presadzovať svoje vlastné podmienky používania“, uviedol hovorca EÚ Thomas Regnier. „Ak sa pozriete na niektoré platformy, Meta výslovne zakazuje živé vysielanie trestov smrti, a platformy X aj TikTok zakazujú... šokujúci obsah, ktorý oslavuje násilie,“ povedal Regnier.
„K tomu, čo robia v USA, sa nevyjadrujem, ale v Európe sú naše povinnosti jasné,“ skonštatoval hovorca. Podľa jeho slov Európa využije svoje práva vyplývajúce z nariadenia o digitálnych službách (DSA), pokiaľ nebudú dodržiavať platformy vlastné podmienky používania.
„Rozhodne sa postaráme o to, aby spoločnosti a online platformy dodržiavali tieto povinnosti v Európe,“ dodal.
Americká administratíva pod vedením Trumpa ostro kritizovala DSA a tvrdila, že táto právna norma EÚ je nástrojom „zahraničnej cenzúry“. Európa tieto tvrdenia popiera.
Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner v pondelok obhajoval postup polície v prípade štvrtkového zadržania ukrajinského investigatívneho novinára Mychajla Tkača a jeho kameramana Jaroslava Bondarenka v rámci vyšetrovania podozrenia zo špionáže, ktorých po výsluchu ich prepustili. K prípadu sa vyjadrila aj prokuratúra vo Viedni. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.
„Predpokladám – a nemám dôvod o tom pochybovať –, že aj v tomto prípade polícia zasiahla a vykonala zatknutie v súlade so zásadou primeranosti,“ uviedol Karner v relácii Mittagsjournal rozhlasovej stanice Ö1. Dodal, že v prípade sú naďalej vyšetrované štyri osoby vrátane Tkača, vedúceho investigatívneho oddelenia webového denníka Ukrajinska pravda, a Bondarenka.
Viedenská prokuratúra uviedla, že v rámci vyšetrovania dvoch ďalších Ukrajincov, ktorí sú vo väzbe pre podozrenie zo špionáže, sa posilnili podozrenia voči ďalšej osobe. Svedkovia totiž spozorovali troch mužov, ktorí rovnakým spôsobom a v rovnakom čase sledovali určitý objekt. Vyšetrovatelia preto predpokladali, že konali ako skupina a prokuratúra tak so súhlasom súdu nariadila zadržanie aj tejto tretej osoby.
V aute sa však v čase zatýkania nachádzala aj štvrtá osoba, ktorej totožnosť v tom čase nebola známa. Keďže existovalo dôvodné podozrenie, že aj táto osoba je členom uvedenej ukrajinskej skupiny, polícia ju zadržala z vlastnej iniciatívy.
„V čase zatýkania nebolo známe, že medzi zadržanými sú ukrajinský investigatívny novinár a kameraman,“ uviedla prokuratúra. Jeden z tejto dvojice počas výsluchu potvrdil, že daný objekt sledoval. Podozrenie, že spolupracovali s ostatnými zadržanými, sa však nepotvrdilo a prokuratúra preto nariadila ich prepustenie.
Hovorkyňa viedenskej prokuratúry Nina Busseková agentúre APA odmietla potvrdiť, či tretím podozrivým bol Tkač alebo Bondarenko. Bondarenko utrpel počas zatýkania zranenia od črepín skla z okna auta.
Tkač patrí medzi najznámejších investigatívnych novinárov na Ukrajine. Viac ako desať rokov sleduje aktivity vysoko postavených politikov a vplyvných podnikateľov vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského. Po invázii ruských síl na Ukrajinu sa zameral aj na ukrajinských predstaviteľov, ktorí sa presťahovali alebo utiekli do Európy. Vo Viedni okrem iného zisťoval, kde sa nachádza bývalý ukrajinský generálny prokurátor Ruslan Kravčenko obvinený z prijímania úplatkov. Predpokladá sa, že ušiel do Rakúska po tom, ako sa vyšetrovanie korupcie zameralo na jeho spolupracovníkov.
Asociácia európskych novinárov (AEJ) cez víkend vyzvala rakúske úrady, aby objasnili právne a skutkové dôvody zásahu, použitie sily voči novinárom a podmienky ich zadržiavania. Zároveň vyzvala na rýchle, nezávislé a nestranné vyšetrenie okolností incidentu. Organizácia zdôraznila, že novinári nie sú imúnni voči oprávnenému trestnému stíhaniu. Musia však mať možnosť vykonávať investigatívnu prácu vo verejnom záujme bez zastrašovania alebo neprimeraného použitia sily, a to aj v prípadoch, keď sa venujú citlivým témam alebo ich práca môže byť nepríjemná pre vplyvné osoby.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v utorok zadržala japonského novinára, ktorého obvinila zo špionáže v prospech Japonska.
Podľa ruských štátnych médií novinár na ostrove Sachalin na ruskom Ďalekom východe zhromažďoval informácie o vojenských kapacitách Ruska v danom regióne, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na ruské tlačové agentúry TASS a RIA Novosti.
Proti japonskému občanovi, ktorý pracuje pre denník Hokkaidó Šimbun, začala FSB trestné stíhanie a vzala ho do väzby. Meno novinára ruské úrady nezverejnili.
Exilový spravodajský web Meduza.io dodal, že muža zadržali v meste Južno-Sachalinsk krátko pred jeho plánovaným odchodom z Ruska. Po zadržaní ho previezli do Moskvy.
Britská rozhlasová stanica BBC v utorok oznámila, že afganské úrady pozastavili v celej krajine jej vysielanie na veľmi krátkych vlnách. TASR o tom informuje s odvolaním sa na správu portálu BBC News.
„Milióny ľudí v Afganistane sa spoliehajú na BBC ako na zdroj spoľahlivých správ a informácií. Spolupracujeme s úradmi na riešení situácie,“ uviedol vo vyhlásení hovorca stanice.
Afganské ministerstvo informácií konštatovalo, že vysielanie BBC bolo pozastavené „z dôvodu opakovaných porušení predpisov“, ktorých sa vysielateľ dopustil. Porušenia však nešpecifikovalo.
BBC oznámila, že má v úmysle pokračovať vo vysielaní rozhlasových programov v jazykoch darí a paštúnčine, ako aj v angličtine, na krátkych a stredných vlnách, online a cez satelit.
Od prevzatia moci pred viac ako piatimi rokmi islamistické hnutie Taliban výrazne obmedzilo slobodu médií v Afganistane. V rozhlase a televízii sa nevysiela hudba a ženy sa na obrazovke zjavujú oveľa menej. Spolu s mužmi nevystupujú vôbec. Afganci síce majú prístup k niektorým platformám sociálnych médií, no hlavnými prekážkami zostávajú nedostatok elektriny v mnohých oblastiach krajiny, vysoké náklady a nízka miera gramotnosti.
BBC je jediným zahraničným médiom, ktoré vysiela v Afganistane po roku 2022, keď svoju činnosť museli ukončiť dve médiá financované vládou USA - Hlas Ameriky a Slobodná Európa/Rádio Sloboda.
Americké ministerstvo spravodlivosti vyšetruje päť televíznych staníc, ktoré na krátky čas prerušili spoločné spravodajské pokrývanie aktivít prezidenta Donalda Trumpa. Informovali o tom v sobotu americké médiá.
Ide o udalosť zo septembra, keď Trump zakázal televíziám CNN a MS NOW a spravodajskému portálu Politico prístup do Bieleho domu. Obvinil ich zo šírenia falošných správ, výmyslov a lží. Federálny sudca neskôr toto Trumpovo rozhodnutie zrušil.
V reakcii na Trumpom vydaný zákaz päť najväčších amerických televíznych staníc na niekoľko dní pozastavilo spoločné spravodajské pokrývanie diania v Bielom dome - stalo sa tak na znak solidarity s CNN.
AFP objasnila, že pri tomto systéme jedna televízia zabezpečuje obrazový materiál, ktorý následne poskytuje aj ostatným médiám. Novinári sa pri cestách s prezidentom striedajú v rámci spoločného tímu, keďže priestor na jeho palube je obmedzený.
Podľa denníka The New York Times, ktorý sa odvolal na šesť osôb oboznámených s prípadom, predstavitelia ministerstva spravodlivosti v piatok kontaktovali televízie a požadovali od nich komunikáciu a materiály súvisiace so spoločným spravodajským pokrývaním diania v Bielom dome.
Hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Emily Covingtonová pre denníky The New York Times a The Washington Post povedala, že stanice ABC, CBS, CNN, NBC a Fox News „bojkotovali spravodajské pokrývanie podujatí v Bielom dome“.
„Koordinovaný bojkot medzi konkurenčnými komerčnými subjektmi môže porušovať Shermanov zákon,“ uviedla Covingtonová s odkazom na americký protimonopolný zákon. Dodala, že protimonopolný odbor ministerstva prípad vyšetruje s cieľom zistiť, či tieto médiá porušili právne predpisy na ochranu hospodárskej súťaže.
O Trumpovi je známe, že dlhodobo útočí na médiá, ktoré o ňom informujú kriticky, a opakovane označuje novinárov za „nepriateľov ľudu“.
Prezident mimovládnej neziskovej organizácie Výbor novinárov pre slobodu tlače Bruce D. Brown uviedol, že vyšetrovanie ministerstva „sa javí ako zámienka na získanie záznamov od televízií o tom, ako informujú o každodennom dianí v Bielom dome počas zákazu prístupu, ktorý zaviedol samotný prezident“.
Rozhodnutia médií o tom, ako budú informovať, chráni podľa Browna prvý dodatok americkej ústavy. Využitie protimonopolných právomocí na vyšetrovanie označil Brown za ďalší, ešte otvorenejší pokus o zastrašovanie novinárov.
CNN, MS NOW a Politico vo štvrtok pred federálnym súdom vo Washingtone žiadali sudcu, aby im predĺžil prístup do Bieleho domu.
Vplyvný prokremeľský vojenský bloger Michail Zvinčuk, ktorého začiatkom týždňa zadržali a vyhostili z Čiernej Hory, sa vrátil do Ruska. V nedeľu o tom informovala ruská televízna stanica RTVI, napísala agentúra AFP. Okolnosti Zvinčukovho návratu do Ruska nie sú nateraz známe.
Zakladateľa ruského telegramového kanála Rybar zadržali spolu s jeho manželkou a ďalšími tromi ruskými občanmi v rámci operácie, ktorú čiernohorské úrady označili za preventívny zásah.
Čiernohorská polícia uviedla, že danú operáciu uskutočnila s „podporou medzinárodných partnerov“, ďalšie podrobnosti o tom neposkytla. Zvinčukovo vyhostenie bolo úradmi Čiernej Hory nariadené z dôvodov ohrozenia národnej bezpečnosti. Čiernohorské úrady však neoznámili, do ktorej krajiny Zvinčuka a ďalších ruských bčanov pošlú.
Tridsaťpäťročný Zvinčuk je veterán ruskej armády, ktorý slúžil v Sýrii. V Spojených štátoch je hľadaný pre údajné zasahovanie do volieb a Európska únia naňho uvalila sankcie pre údajné šírenie proruskej propagandy.
RTVI uviedla, že Zvinčuk, jeho manželka Valerija a traja spolupracovníci projektu Rybar sa po zadržaní a vyhostení vrátili do Ruska. Ich lietadlo pristálo na moskovskom letisku Šeremetievo v nedeľu o 01:40 h miestneho času. Vo videu zverejnenom RTVI Zvinčuk na letisku v Moskve uviedol, že za svoje prepustenie vďačí ruskému ministerstvu zahraničných vecí.
Kanál Rybar, ktorý na platforme Telegram zverejňuje informácie o vývoji vojny na Ukrajine, v piatok tvrdil, že jeho tím sa v Čiernej Hore zdržiaval „legálne a oficiálne“ a plánoval nakrúcať v kláštore v Cetinje, ktorý patrí srbskej pravoslávnej cirkvi.
Čiernohorský denník Vijesti informoval, že skupina chcela nakrútiť dokument kritický voči krokom, ktoré Čierna Hora podniká v záujme svojho vstupu do Európskej únie. Podľa denníka, ktorý sa odvolal na bezpečnostné zdroje, by dokument mohol mať „negatívne dôsledky pre cestovný ruch, hospodársku stabilitu a záujmy Čiernej Hory“.
Čierna Hora, ktorá má približne 620.000 obyvateľov, sa usiluje ukončiť prístupové rokovania s EÚ do konca tohto roka, doplnila AFP.
Copyright © TASR 2026
O tom, že sa Pentagon chystá popravu streamovať, pôvodne informoval minister obrany Pete Hegseth. Podľa zdrojov spravodajského webu CNN Trump vtedy nevedel, že odsúdený je ochrnutý od pása dole a používa invalidný vozík, pretože ho bezpečnostné zložky pri zákroku v roku 2009 postrelili do chrbta. Predstava, že by Pentagon naživo vysielal popravu vozíčkara, sa podľa zdroja CNN Trumpovi nepáčila.
"Nidal Malik Hasan, bývalý major americkej armády, ktorý sa stal zradcom, je veľmi zlý a krutý človek, ktorý zabil 13 ľudí, vrátane tehotnej vojačky, ktorá zomrela spolu so svojím nenarodeným synom, a veľmi vážne zranil ďalších 32 nevinných ľudí," uviedol Trump. "Myslím si, že priamy prenos popravy, ktorý by mohli sledovať všetci, mohol byť silným odstrašujúcim prostriedkom pre celý svet, ktorý by tak mohol byť svedkom toho, ako Amerika zaobchádza s teroristami a špinou, ako je Hasan; mnoho veľmi dobrých ľudí by však radšej nechcelo sledovať, ako umiera, či už prostredníctvom priameho prenosu, alebo prostredníctvom priameho prenosu,"
Uviedol tiež, že Hasan bude podľa plánu popravený zastrelením a že to nebude vysielané naživo. Rodiny obetí ale budú podľa prezidenta mať možnosť popravu sledovať osobne, pokiaľ o to prejavia záujem.
Major a armádny psychiater Hasan, moslim narodený v USA, útočil na základni americkej armády v texaskom Fort Hoode. Na súde vyhlásil, že jeho čin bol odvetou za nasadenie amerických vojakov v Afganistane. Paľbu sprevádzal výkriky "Boh je veľký" v arabčine. V roku 2013 bol Hasan, ktorý je v dôsledku vtedajšieho zranenia na dolnej polovici tela ochrnutý a pohybuje sa na vozíku, odsúdený na trest smrti.
Pôvodné oznámenie Pentagonu, že bude poprava prenášaná naživo, vyvolalo kritiku demokratov aj radu Trumpových republikánov, ktorí tvrdili, že by on-line prenos popravy mohol viesť k radikalizácii. Viceprezident JD Vance na otázku, ako sa verejná poprava zlučuje s jeho kresťanskou vierou, odpovedal, že odsúdený brutálne zavraždil mnoho nevinných ľudí, ale zároveň dodal, že pokiaľ sa bude poprava vysielať naživo, nebude ju sledovať.
Copyright © ČTK 2026
.jpg)
.jpg)
