Začali sa týždne mediálneho vzdelávania, Rada pre mediálne služby sa
tematicky zamerala na zodpovednosť influencerov
Začali sa Týždne mediálneho vzdelávania 2026. Počas nasledujúcich dní sa v knižniciach, aškolách a iných inštitúciách po celom Slovensku uskutočnia desiatky podujatí zameraných na mediálnu gramotnosť, kritické myslenie a bezpečný pohyb v online priestore.
Súčasťou iniciatívy je aj celoslovenská súťaž Zodpovedný influencer, ktorú vyhlásila Rada pre mediálne služby pod záštitou Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Do súťaže sa zapojilo viac ako 20 škôl s 31 audio a video príspevkami. „Mladí ľudia veľmi citlivo reflektovali svet influencerov a to, ako vplýva na ich každodenný život. Najmä dievčatá často otvárali témy krásy, porovnávania sa, tlaku na vzhľad či pocitu, že na internete musíme neustále pôsobiť dokonalo. Bolo pre nás dôležité vytvoriť priestor, kde mohli tieto témy pomenovať vlastným jazykom,“ uviedla koordinátorka mediálnej gramotnosti v Rade pre mediálne služby Viktória Norisová. Zrozumiteľnému sprístupňovaniu regulačného rámca tvorby influencerov sa Rada venuje dlhodobo; pre producentov online obsahu pripravila okrem iného príručku, ktorá objasňuje ich základné zákonné povinnosti a obmedzenia.
O výsledkoch súťaže Zodpovedný influencer rozhodovala porota zložená z profesionálov z médií, odborníkov na vzdelávanie a digitálny priestor. V kategórii video uspeli žiaci z Katolíckej spojenej školy sv. Mikuláša v Prešove a z Hotelovej akadémia v Košiciach. V kategórii audio získali ocenenie tímy zo Základnej školy J. C. Hronského v Šali a z Gymnázia Trebišovská 12 v Košiciach. „Často neostali len pri tom, že influencer neoznačí reklamu. Premýšľali nad tým, čo vlastne znamená zodpovednosť influencera a aké dopady môže mať jeho obsah na ľudí. A práve tie momenty, keď išli viac do hĺbky, boli pre mňa najvýznamnejšie,“ povedala porotkyňa súťaže a spoluzakladateľka organizácie Zmudri Martina Bolibruchová.
Barbora Ohruhľanská z projektu Digitálni rodičia, ktorá bola členkou poroty pre audio príspevky, vyzdvihla zameranie sa na zodpovednosť v online priestore: „Influenceri sú pre mnohé deti a tínedžerov prirodzenými vzormi. Často ich vnímajú skôr ako starších kamarátov či súrodencov, než ako tvorcov obsahu. Aj preto je dôležité hovoriť o tom, že komunikácia na sociálnych sieťach má tiež svoje pravidlá a vplyv na druhých so sebou prináša určitú mieru zodpovednosti.“
Ocenené tímy získajú okrem vecných cien aj workshop s odborníkmi z Českej televízie a Slovenského rozhlasu, počas ktorého si budú môcť tvorcovia víťazných príspevkov vyskúšať prácu v profesionálnych podmienkach televíznych a rozhlasových štúdií Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Do Týždňov mediálneho vzdelávania sa zapojilo aj 31 knižníc naprieč Slovenskom, v ktorých sa uskutoční viac ako 40 podujatí pre deti, mladých ľudí aj verejnosť. Program zahŕňa workshopy, diskusie, prednášky a výstavy zamerané na rozpoznávanie dezinformácií, kritické myslenie a bezpečné fungovanie v digitálnom prostredí. Prvých desať zapojených knižníc získalo podporu vo forme workshopov – šesť z nich realizujú lektori z organizácie Demagog.sk a organizácie Fakescape vďaka podpore Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku, ďalšie štyri pripravila Rada pre mediálne služby.
Pre najmladších čitateľov – žiakov prvého stupňa základných škôl, je určený workshop Matilda: Literárna postava v digitálnom svete. Prepája literatúru, kritické myslenie a digitálne témy. Na prípravnom webinári ho Rada pre mediálne služby predstavila viac ako 55 knihovníkom a knihovníčkam z celého Slovenska, ktorí ho počas Týždňov mediálneho vzdelávania zrealizujú vo svojich knižniciach.
Kompletný aktuálny program Týždňov mediálneho vzdelávania, ktoré potrvajú do 5. júna, a prehľad podujatí pripravených zapojenými organizáciami sú dostupné na webovej stránke Rady pre mediálne služby. Rada o nich informovala aj prostredníctvom špeciálneho vydania newslettera platformy Mediálna gramotnosť+, ktorú založila a koordinuje.
KTO SA KEDY ZASTAL MÔJHO NOVINÁRSKEHO KOLEGU PAVLA KAPUSTU KEĎ HO ZMLÁTILI V MESTE?
Cez deň chodím po nemocničných vyšetreniach, preto teraz iba stručná nočná poznámka v súvislosti s dianím okolo odsúdeniahodných nenávistných útokov na Mimi Šramovú zo strany takzvaných médií hlavného prúdu a primitívnych hejterov.
Momentálne držím už nejaký čas bohužiaľ nie veľmi príjemný primát najstaršieho politického komentátora, preto si toho pamätám v politike a v žurnalistike až nepríjemne veľa. Napríklad sa pýtam, lebo si na to pamätám veľmi dobre, kto sa kedy zastal môjho zmláteného a dobitého kolegu, novinára Pavla Kapustu, keď ho v roku 1998 zbili hejteri v centre hlavného mesta a po surovej bitke ho na zemi ešte aj dokopali a opľuli, lebo nesúhlasili s jeho novinárskymi názormi? Kto sa ho vtedy, v roku 1998, zastal? Pani Šramová, Mimi, tomu skvelému novinárovi išlo uprostred mesta na tej dlažbe na zemi o život - pamätáte sa na to? Ja sa totiž nepamätám, že by ste sa vtedy nad tým verejne rozhorčili a odsúdili to. Vraj ste v tom čase pracovali na americkej ambasáde - priam ideálne miesto vyjadriť sa rovno odtiaľ s osobným morálnym apelom.
Rovnako si nepamätám, nech sa akokoľvek snažím spomenúť si, že by ste sa boli zastali desiatok statočných redaktorov STV, internovaných krátko po voľbách 1998 (po nástupe Mikuláša Dzurindu k moci) na 28. poschodí budovy televízie v Mlynskej doline, kde ich držali v neľudských podmienkach pod ozbrojeným komandom a hejtovali ich na dennej báze všetky takzvané mienkotvorné médiá, na čele s denníkom SME a TV Markíza, ako keby boli bezcenným prašivým dobytkom. Keďže ste jazykovo zbehlá a pracovali ste na americkej ambasáde, ponúkli ste vtedy spoluprácu a pomoc hovorcovi tých charakterných internovaných novinárov, Romanovi Mistríkovi, keď potreboval medializovať ten škandalózny prípad v zahraničí? Máte silne vyvinutý cit pre spravodlivosť, podnikli ste vtedy pre tú skupinu žurnalistov niečo? Ja áno - boli to moji kolegovia a v spolupráci s pánom Mistríkom som napísal vyargumentovaný apel do zahraničia v angličtine a dokonca som sa otvoreným listom obrátil aj priamo na vtedajšiu chargé d'affaires britskej ambasády s dôrazným upozornením, či si zahraničné ambasády uvedomujú, že tu je beštiálny hon na skupinu novinárov, ktorí sa môžu plným právom uchádzať o politický azyl napríklad v Londýne. Je to aj na zázname z vtedajších televíznych novín STV. Spomínate si na to, ako sa v parlamente nenávistne hejtovali charakterní novinári ako Huďo, Kapusta, Maroš Puchovký a trebárs aj Zoldy priamo za rečníckym pultom rokovacej sály NR SR? Mimochodom, ani slovom ste sa neozvali ani keď na mňa ako na podpredsedu Združenia slovenských novinárov zaútočila v redakčnom úvodníku denníka PRÁCA v čele šíku protislovenských médií podpredsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Klára Grossmannová, že by ma bolo treba namiesto pocty od ministra kultúry zavrieť za moje novinárske názory na psychiatrii, až z toho zozeleniem. Viete čo za tým potom nasledovalo, aké hejty sa na mňa valili? Prečo ste mlčali? Bránil som sa samozrejme súdnou žalobou, ale Vy ste boli ticho. Škoda, bolo by dnes na čo v minulosti spomínať aj v takýchto súvislostiach.
Inak, pán Pavel Kapusta, okrem toho, že je to skúsený píšuci novinár a autor výborných vlastných článkov a komentárov, robí aj vynikajúce profesionálne rozhovory Na Palete presne tak, ako ich robil celý život aj tridsať rokov dozadu, napríklad aj v Slovenskej televízii. Rovnako špičkové novinárske rozhovory robí aj Anka Žitná a áno, aj mimoriadne kultivovaná Lenka Zlatev v TV OTV, ale to len na okraj. Žurnalistika je tu našťastie oveľa dlhšie než len nejakých 5 alebo 6 rokov..... Ani pamäť tu chvalabohu nie je krátka.
Michal Zoldy
KU KAUZE MIMI ŠRAMOVEJ: NIČ NOVÉ POD SLNKOM
Mediálny útok redaktorky denníka SME Zuzany Kovačič Hanzelovej proti nezávislej novinárke Mimi Šramovej je jeden z poľutovaniahodných počinov tejto snaživej propagandistky a hlásnej trúby neoliberálov a progresivistov, ktorej zmyslom života je vyvolávať nenávisť voči všetkým, čo majú iný názor ako jej politická sekta. Mentálnu úroveň tohto dievčatka dokonale ilustruje okrídlený výrok "O pravde sa nediskutuje", ktorým zatienila celoživotné dielo Platóna i Aristotela.
Dôvod pohonu na Mimi Šramovú je jasný: je to jej dosah na ovplyvňovanie verejnej mienky a nie je ťažké si domyslieť, kto si ho u ZKH objednal. V tomto prípade si zvolila osvedčenú formu diskreditácie cez finančné príjmy, ktorá na závistlivom Slovensku dokonale funguje.
Nakoniec, aj mňa minulý rok podobným spôsobom atakovala redaktorka 360-ky Barbora Šišoláková. Musím konštatovať, že ak má Mimi "exkluzívny prístup k členom koalície a ministrom" a dokázala si na štátnych úradoch a ministerstvách vybaviť dohody o platenej mediálnej spolupráci, je to len jej šikovnosť.
Inou otázkou je - a tá už patrí koaličným predstaviteľom - prečo rovnakým spôsobom ako Mimi nepodporujú aj iných nezávislých novinárov a médiá, ktoré im nezištne pomáhajú v zápase s agresívnymi korporátnymi médiami a sprostredkúvajú občanom ich myšlienky, názory a informácie. Pardon, vlastne podporujú aj niektoré iné, ale ani zďaleka nie väčšinu z nich.
Nemožno si nevšimnúť aj ďalšiu okolnosť nenávistného počinu ZKH: na svojom profile, kde sa objavilo veľké množstvo vulgárnych útokov na Mimi Šramovú, umožnila zverejnenie jej bratislavskej adresy.
Nečudo, že novinárka sa prestala cítiť bezpečne a v spojitosti s tým podala trestné oznámenie. Je iróniou osudu, že za zverejnenie súkromnej adresy podala svojho času Kovačič Hanzelová trestné oznámenie na Dannyho Kollára, ktorý aj v dôsledku toho prežil takmer rok za väzenskými múrmi. Analogicky by preto teraz mala za mreže putovať aj ZKH.
Musím však poznamenať, že to, čo sa práve deje Mimi, nie je nič nové pod slnkom a je to len slabá ochutnávka toho, čo som v 90. rokoch a po miléniu na vlastnej koži zažil ja a ďalší proslovenskí žurnalisti. Keď som pracoval v spravodajstve Slovenskej televízie, mainstream na mňa za moje pronárodné komentáre a reportáže usporadúval doslova mediálnu štvanicu.
Napriek tomu som zažíval záplavu nadšených reakcií ľudí a podávanie rúk na ulici, či v stovkách listoch od divákov, ktoré mi každý mesiac do televízie prišli. Inde sa vox populi neprejavoval: bola to doba, keď bol internet v plienkach, sociálne siete neexistovali a málokto vedel, čo je to SMS-ka.
Lenže stupňujúce sa očierňovanie a útoky na moju osobu prinášalo u časti obyvateľstva svoje ovocie. Napríklad v podobe agresívnej korešpondencie, ktorej zlatým klincom bol použitý toaletný papier zabalený v poštovej obálke a zaslaný na moje meno do STV (aj v tom bolo čaro klasickej ľudskej komunikácie, ktoré v dnešnom digitálnom svete už nepoznáme).
V televízii Markíza pravidelne vysielali útočné reportáže na mňa a na STV, ktorá vraj klame, k môjmu menu pripájali označenie "kontroverzný novinár" (prívlastky dezinformátor a hoaxer vtedy ešte neboli vynájdené). V článkoch a komentároch noviny a časopisy špinili moje meno len preto, že som na obrazovkách verejnoprávnej televízie hovoril pravdu, ktorá sa väčšinovým neoliberálnym médiám v cudzích rukách, ktoré už vtedy financoval spoza oceána George Soros, nehodila.
Nepomáhala mi ani relácia politickej satiry Fašírka, ktorej scenár som písal a režíroval ju, a ani to, že som ako prvý novinár na Slovensku začal verejne hovoriť o Sorosovi a jeho sieti mimovládok.
Bez problémov používali proti mne vyslovené výmysly a klamstvá - napríklad v časopise Plus 7 dní vyšiel vymyslený článok s falošnou fotografiou luxusnej vily s bazénom, ktorú mi vraj kúpil premiér Vladimír Mečiar. Výsledkom bolo, že sa proti mne množili verbálne útoky najmä v hlavnom meste, ktoré bolo mainstreamom najviac zradikalizované, vyhrážky fyzickým násilím na uliciach, ale aj v obchodoch, kde som nakupoval.
Situácia sa stupňovala s rastúcou intenzitou šírenia nenávisti médií a mainstreamových novinárov proti ich vlastnému kolegovi s inými názormi. Z tohto dôvodu som bol nútený prestať cestovať MHD a začať používať služobné vozidlá STV a taxíky. Nebolo jednoduché žiť a pracovať v takej atmosfére.
Všetko vyvrcholilo pred voľbami v roku 1998, keď ma na Obchodnej ulici v Bratislave zbila skupinka chuligánov. Spolu s kolegyňami z televízie, ktoré boli nablízku, sme išli na políciu a incident nahlásili. Útočníkov nikdy nevypátrali. Po tom, ako som v televíznych novinách odvysielal príspevok o tomto fyzickom útoku, v denníku Pravda vyšiel na druhý deň otvárací článok s titulkom: "Kapusta robí zo seba disidenta".
Po voľbách, keď sa moci chopil Dzurinda, som sa ocitol v "koncentračnom tábore" na 28. poschodí výškovej budovy STV, kde ma spolu s ďalšími kolegami exkomunikovalo nové vedenie verejnoprávnej televízie. Proti tejto zvrhlosti, po ktorej nasledovali politické čistky, márne protestovali medzinárodné organizácie, okrem iných aj Výbor na ochranu novinárov so sídlom v New Yorku.
Po mojom vyhadzove z STV vyšiel časopisecký článok, ktorého autorka sa vytešovala, že v STV konečne zvíťazila demokracia. Ani po výpovedi mi však nedali pokoj. Presstitúti využili akúkoľvek zámienku, aby ma ďalšie roky systematicky očierňovali, pričom používali osvedčenú formulku "kontroverzný novinár" či "Mečiarov propagandista".
Dôvodom bolo napríklad získanie plateného reklamného priestoru z ministerstiev v médiu, ktoré som viedol. Pritom mainstream dostával z rovnakých štátnych zdrojov miliónové sumy za reklamu - to však bolo podľa nich, samozrejme, v poriadku. Raz mi denník SME v printovej verzii dokonca venoval celú novinovú dvojstranu - až takto si dali záležať na mojej diskreditácii.
Inokedy ma škandalizovali za to, že mediálne spolupracujem so štátnou inštitúciou, alebo že pre inú štátnu inštitúciu moderujem vzdelávací program. A úplne ich vytáčalo, že ma prezident Ivan Gašparovič brával ako novinára na svoje zahraničné pracovné cesty (hoci štát neplatil za moje ubytovanie a ďalšie náklady). Hovorcu Mareka Trubača sa presstitúti pravidelne pýtali, ako je možné, že Kapusta je súčasťou novinárskeho sprievodu prezidenta...
Podobné veci ako ja zažili aj iní novinári, ktorí nepatrili do sorosovského stáda. Tí, čo proslovenských novinárov a politikov opľúvali, sa za odmenu mali ako prasce v žite - napríklad taká Monika Tódová, ktorá získavala finančné granty z americkej ambasády a dostávala od nej novinárske ceny za jej propagandistické snaženie. Dnes býva v luxusnom byte v lukratívnej časti Bratislavy pod Slavínom, ktorého nadobudnutie nedokáže finančne zdokladovať. Ale to už je iná téma... Pavel Kapusta
A TO, ŽE VYDOJILI/VYDZOBALI ZA 10 ROKOV 170 000 000.- €, VEĽA VODY NENAMÚTILI V TEJ KULTÚRE...STIHLI AKURÁT TAK ROZOSRAŤ SCÉNU A ZMANIPULOVAŤ KULTÚRNE NEVZDELANÝCH, NAIVNÝCH CHUDÁKOV.
ALE ZAS, ZOPÁR FANTASTICKÝCH PROPAGANDA-FILMOV SA IM ZADARILO NATOČIŤ.... TOTO NEVIDÍ LEN TOTALNY TRULO, A SAMOZREJME ZAINTERESOVANÁ SKUPINKA. ....ŠKODA, MOHLI ASPOŇ DETI PODPORIŤ A NIELEN NA RÓMSKEJ KULTÚRE PARAZITOVAŤ, OKREM INÉHO...
Oskar Rózsa na tripe
Už s tradičnou pravideľnosťou stretávam náhodných milých ľudí, s ktorými si vymeníme zopár láskavých slov. Ale dnes to bol naozaj extrém. Najprv som sa "zrazil" s jednou milou pani pri dverách k bazénu. Bola nadšená, že ma vidí a vzdala mi krasne komplimenty. O nejaký čas ku mne v bazéne priplávala ďalšia pani doslova dojatá, keď som jej priznal, že som to "ja". Cestou v aute si tak rozíjmam, že by bola sranda do tretice, ale už asi nebude príležitosť. Deti ma presvedčili, že treba ísť do potravín a tam zrazu ku mne prichádza tretia milá pani, s ktorou som stravil v rozhovore asi 10minút a okrem iného sme sa výdatne spolu zasmiali. Niekedy náhoda prinesie nečakané platonické priateľstvá a to milí ľudia stojí za to. Tento status nemá za cieľ provokovať tých, čo sa topia vlastnou nenávisťou, ani masírovať kult osobnosti, naopak prináša dôkaz, že slobodná komunikácia, spontánnosť a pozitívna myseľ je tá cennosť na ktorej sú vystavané hodnoty zdravej a inšpiratívnej spoločenskej debaty. Tri milé dámy srdečne zdravím a ďakujem za ďalší skvelý zážitok.
Oskar Rózsa na tripe
Keď už teda lietajú rôzne cifry internetom, pozrite si ako pomáhalo FPU tej našej snahe o kultúru.
Zdenku vyfakovali vždy, Mareka Brezovského VŽDY, hudbu pre malé deti vždy a mne dali parkrát štipíčko v miere minimálnej mzdy.
Ja sa nesťažujem.
Ja som ich zrkadlo.
Oskar Rózsa na tripe
Vidíte?
Keby som bol v protardsekte obľúbený a zastrčený v správnej riti, mohli sme mať Zdenkin krasny album pesničiek so skvelými textami, Snívanky a vstávanky - uspávanky a motivačné pesničky pre najmensích, HRANU so symfonickým orchestrom nahravku aj koncert a to všetko len za 1% zo zdrojov štátu, ktoré títo nebetyční grázli, amatéri a zlodeji vydzobali a vytvorili v hudobnej kultúre jednu veľkú, zívajúcu čiernu spotenú dieru.Myslíte, že ma to este stále baví...?🤔
Oskar Rózsa na tripe
Nemajú protardi nejakú hymnu?
Mám chuť przniť!🤣
Oskar Rózsa na tripe
NIE JE NIČ HORSIE V HUDBE, AKO AMBICIÓZNY EŠTÉBÁK BEZ TALENTU, TVRDÝ JAK ŠTOLVERK VO FUNKCII KAPELNÍKA. BVYKLÉ PRAKTIKY: ZOBRAŤ AUTO NA LEASING, PLATÍ CELÁ KAPELA, PO VYPLATENÍ, VYMENIŤ KAPELU. ALEBO ZFALŠOVAŤ NA SOZE AUTORSKÉ NAHLÁŠKY A JEMNE SA TAM PRIPÍSAŤ. A TAK ĎALEJ, A TAK ĎALEJ....ŽE RAUBÍČEK? MY VIEME.... SUSED SA PÝTA,ŽE PREČO SI OTOČIL KABÁT, ŽE TO NECHÁPE...
Oskar Rózsa na tripe
SOM ZVEDAVÝ, ČI SA PROTARDOM PODARÍ VYMENIŤ NÁROD, LEBO VYHRAŤ VOĽBY STAČIŤ URČITE NEBUDE. SOM PRESVEDČENÝ, ŽE V OPOZÍCII JE PREDSALEN BEZPEČNEJŠIE. SLOVÁCI VÁS NENÁVIDIA, SKRZ NASKRZ. MÁM TO ZMERANÉ😊 ZA VŠETKY VAŠE HNUSNÉ VLASTNOSTI. KLAMANIE, OHOVÁRANIE, FALŠOVANIE, KRADNUTIE, HAJLOVANIE, ÚCHYLÁČENIE, ZBABELOST, HYSTERICKOSŤ, ALKOHOLIZMUS, VLEZDOPRDELIZMUS, BEZBOŽNOSŤ A TAKTO BY SA DALO POKRAČOVAŤ DOALELUJA.
STE MORÁLNE MENEJCENNÍ, PROTARDI.
Oskar Rózsa na tripe
HANZELOVÁ MÁ LEN VIRTUÁLNE( DIGITÁLNE) SEBAVEDOMIE.
ZNÔŠKA KOMPLEXOV.
AKO VÁČŠINA PROTARDSKÝCH BOJOVNÍKOV, ČO SI POMÝLILI DEMOKRACIU S FAŠISTICKOU DIKTATÚROU.
Oskar Rózsa na tripe
KOĽKO ŠKODY NAROBÍ ZOPÁR RODÍN MEDZIGENERAČNE ZAMERANÝCH NA DEŠTRUKCIU NÁRODNO-KULTÚRNEJ IDENTITY A S TÝM SPOJENÉ PODVODY A KRÁDEŽE. ALE, ASI SME UŽ NA KONCI, LEBO PROTARD A RODINA(POTOMSTVO), TO NEJDE VEĽMI DOKOPY. ..ja si už čakám na mimozemšťanov.😉
Oskar Rózsa na tripe
Pre protarda ospravedlniť sa, je ako cesnak pre Drakulu. Sused ďakuje ZKH, že opäť potvrdila a spečatila, že progresívci sú morálne menejcenní.
V BRNE SME SPOLOČNE ODKÁZALI NEMECKÝM FAŠISTOM, ŽE CEZ NÁS NEPREJDÚ - NO PASARÁN! Srdečne pozdravujem z Brna, priatelia, prišiel som podporiť českých vlastencov a komunistov, ktorí dnes usporiadali veľký protest proti zjazdu sudetských Nemcov. Opäť sa spochybňujú Benešove dekréty, opäť sa spochybňuje povojnové usporiadané, opäť sa robí nepriateľ z Rusov, opäť sa Európa fašizuje. Stačilo! Atmosféra bola elektrizujúca, veď si to pozrite sami. Na úvod českí bratia spontánne spievali aj slovenskú hymnu, na záver sme spoločne kričali - NO PASARÁN! Kokot Blaha
Vzhľadom nato, že mi v súvislosti s článkom ZKH prišli stovky nenávistných komentov, kde mi ľudia prajú smrť, a moja adresa bydliska a osobné údaje kolujú po internete, na oficiálnych weboch denníkov a v blogoch, a zároveň mi vypisujú osoby, ktoré sú nezvestné alebo po smrti, v obavách, že by mohli byť moje údaje zneužité, som bola na polícii podať trestné oznámenie. Aj toto je výsledok "žurnalistiky" mainstreamových médií, a paradoxne tých, ktorí majú plné ústa balastu o ochrane žien, a ktorí sa sami boja zverejnených osobných údajov...
Zomrel bývalý sólista Štátnej opery v Banskej Bystrici, barytonista Pavol Dvorský. Podľa informácií Štátnej opery sa Pavol Dvorský narodil 23. decembra 1954 v Hornej Vsi a zomrel 6. mája 2026 v Bratislave. „So smútkom sme sa pred niekoľkými dňami dozvedeli správu o úmrtí bývalého sólistu Štátnej opery, ktorý počas svojho umeleckého pôsobenia patril k osobnostiam nášho divadla a zanechal svoju stopu v jeho histórii,“ informovala na webe Štátna opera. Ako spomína bývalá dramaturgička opery Mária Glocková, do operného súboru v Banskej Bystrici, vtedy Divadla Jozefa Gregora Tajovského, nastúpil absolvent bratislavského konzervatória Pavol Dvorský v sezóne 1983/84 spolu s manželkou, sopranistkou Alenou Gallovou. Umelecké vedenie súboru ho perspektívne pasovalo za sólistu, ktorý mal prevziať „žezlo“ barytónového odboru po práve odchádzajúcom Jaroslavovi Kosecovi. Vtedajší umelecký šéf a dirigent Miroslav Šmíd mal k dispozícii aj miesto pre soprán, pretože odchod do zahraničného angažmán ohlásila vtedajšia Kosecova manželka Ľubica Orgonášová. „Pamätám si, že Pavol spieval na konkurze romantický a verdiovský repertoár, pričom na požiadavku umeleckého šéfa - ´niečo po slovensky´ iba prikývol a manželka doplnila: ´My spievame iba v origináli´. Ďalej už spievať nemusel. Jeho mäkký a vrúcny lyrický barytón zahviezdil a umeleckú radu presvedčil. Čakala ho nová scéna, postavy, kolektív, ktorý ho intenzívne vnímal aj ako brata slávneho Petra,“ priblížila Glocková. Od roku 1986 sa stal Pavol Dvorský členom operného zboru SND v Bratislave. Ako člen slávneho „klanu“ operných spevákov, bratov Dvorských, účinkoval aj na mnohých koncertoch a galavečeroch.
Rakúska polícia zaznamenala približne 500 pokusov o kybernetické útoky zameraných na pesničkovú súťaž Eurovízia, uviedla v pondelok. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA. Šéf rakúskej spolkovej polície Michael Takacs uviedol, že všetky pokusy o kybernetickú sabotáž prekazili. Útoky boli zamerané nielen na webovú stránku Eurovízie, ale aj na systémy kontroly vstupu v mieste konania podujatia. Páchatelia sa snažili narušiť, spomaliť alebo vyradiť systémy z prevádzky, povedal Takacs na tlačovej konferencii a dodal, že doposiaľ nie sú k dispozícii žiadne podrobnosti o zodpovedných ani o ich motívoch. Minister vnútra Gerhard Karner vyhlásil, že cieľom bolo zaistiť bezpečné a pokojné podujatie. „Uspeli sme,“ povedal a poznamenal, že počas živých prenosov, verejných premietaní ani súvisiacich demonštrácií neboli hlásené žiadne vážne incidenty. Štátny tajomník rakúskeho ministerstva vnútra Jörg Leichtfried v tejto súvislosti zdôraznil, že úrady detailne monitorovali potenciálne hrozby zo strany islamistických extrémistov a násilníckych skupín prepojených s Iránom. Počas záverečného týždňa súťaže bolo vo Viedni nasadených približne 3500 rakúskych policajtov, ktorých podporovali špeciálne jednotky z nemeckej spolkovej krajiny Bavorsko, uviedli predstavitelia. Domáce bezpečnostné služby monitorovali aj aktivitu na sociálnych sieťach, kde Leichtfried podľa vlastných slov zaznamenal nárast „polarizácie a radikalizácie“. Súťaž sprevádzalo niekoľko demonštrácií, z ktorých väčšina bola namierená proti účasti Izraela v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy. Krátko pred sobotňajším finálovým večerom, v ktorom zvíťazilo Bulharsko, zadržali 14 maskovaných propalestínskych aktivistov za to, že napriek príkazom polície neukončili svoje síce pokojné, avšak nepovolené zhromaždenie. V súvislosti s Eurovíziou bolo celkovo zadržaných 16 osôb, dodáva DPA.
Porota federálneho súdu v americkom štáte Kalifornia v pondelok rozhodla, že miliardár Elon Musk podal žalobou na spoločnosť OpenAI a jej spoluzakladateľov až po vypršaní premlčacej lehoty, píše TASR podľa správ agentúr DPA, AFP a Reuters. Musk je spoluzakladateľom a niekdajším finančným podporovateľom firmy OpenAI, ktorá stojí za jazykovým modelom ChatGPT. Jedným z hlavných argumentov v jeho žalobe bolo, že prechod spoločnosti na ziskovo orientovaný biznis je proti jeho pôvodnému neziskovému modelu. Najbohatší muž sveta sa na súde snažil prinútiť spoločnosť vrátiť sa k neziskovej štruktúre. Tento krok by podľa svetových agentúr zmaril plánovanú prvotnú verejnú ponuku upisovania akcií (IPO) a narušil by väzby na investorov ako sú Microsoft, Amazon alebo ďalší. Musk tvrdí, že OpenAI poskytol 38 miliónov dolárov, ako aj kľúčové kontakty a technické know-how, na vývoj umelej inteligencie v prospech ľudstva. Súčasný riaditeľ Sam Altman a prezident Greg Brockman podľa jeho slov tento dar neoprávnene zneužili.
Moderátor Stephen Colbert vo štvrtok večer uviedol posledné vydanie svojej talkshow The Late Show, ktorá končí po 33 rokoch, informovala agentúra AP, píše TASR. Oznámenie o zrušení relácie The Late Show sa objavilo krátko po tom, čo Colbert kritizoval rozhodnutie spoločnosti Paramount Global, materskej spoločnosti CBS, zaplatiť 16 miliónov dolárov na urovnanie žaloby podanej prezidentom Donaldom Trumpom počas kampane pred poslednými prezidentskými voľbami v USA. Colbert označil túto dohodu za „veľký tučný úplatok“. AP pripomenula, že Trump v októbri tvrdil, že jeho šance na výhru vo voľbách poškodila stanica CBS, keď odvysielala dve rôzne verzie odpovede vtedajšej viceprezidentky a prezidentskej kandidátky Kamaly Harrisovej v relácii 60 Minutes. CBS však uviedla, že záznam bol zostrihaný z dôvodu časového obmedzenia a nebol manipulovaný s cieľom skresliť jeho obsah. CBS trvá na tom, že rozhodnutie zrušiť The Late Show with Stephen Colbert, ktorá mala v danom čase najvyššiu sledovanosť, bolo výlučne finančné a že išlo o náhodu, že k nemu došlo v čase, keď materská spoločnosť Paramount lobovala za schválenie svojej 8,4-miliardovej fúzie so spoločnosťou Skydance Media. V rovnakom období CBS poverila vedením spravodajskej divízie pravicovo orientovanú novinárku Bari Weissovú, ktorá nemala veľké skúsenosti s televíziou. Colbert začal The Late Show moderovať v roku 2015 po Davidovi Lettermanovi, ktorý reláciu viedol viac ako 20 rokov. Patril medzi najlepšie hodnotených moderátorov nočných talkshow, čiastočne aj vďaka ostrým výpadom proti Trumpovi počas jeho prvého funkčného obdobia. V relácii sa objavovali politici, hudobníci aj filmové hviezdy. Trump je dlhodobo ostrým kritikom nočných talkshow a ich poznámok na svoju adresu. Colberta označil za „patetickú trosku“, ktorú by mali „uspať“. Jedným z moderátorov, ktorý sa nepridal ku skupine komikov pravidelne kritizujúcich prezidenta, bol Greg Gutfeld, moderátor relácie „Gutfeld!“ na stanici Fox News, populárnej medzi konzervatívcami. Na otázku, ktorá sa týkala zrušenia Colbertovej relácie, ako i suspendovania Jimmyho Kimmela odpovedal: „Prečo to trvalo tak dlho?“ Televízia ABC stiahla vlani v septembri Kimmela nakrátko z vysielania. Stalo sa tak po sťažnostiach na jeho poznámku k vražde konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka. O svojich ďalších plánoch Colbert hovorí nejasne, oznámil však, že bude pracovať ako scenárista pripravovaného filmu zo sveta Pána prsteňov a chce si aj oddýchnuť. V týždňoch pred posledným vysielaním pôsobil 62-ročný Colbert miestami utlmeným dojmom a strácal časť svojej typickej energie, konštatovala AP. Vydražil tiež mnoho rekvizít a kostýmov zo šou, ako aj časti scény vrátane veľkého osvetleného loga. Výťažok poputuje organizácii World Central Kitchen.
Turecký súd vo štvrtok rozhodol o podmienečnom prepustení tureckého spravodajcu nemeckej stanice Deutsche Welle (DW) Alicana Uludaga, ktorý bol zadržaný pre údajné „urážanie prezidenta“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. Uludaga zatkli 19. februára v jeho dome v Ankare pre obvinenia z „urážky“ tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a „šírenie falošných správ“ na sieti X. Nemecko odmietlo obvinenia voči novinárovi ako „nepodložené“ a organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International žiadala jeho prepustenie. Novinár je vo väzbe v Istanbule a na pojednávanie sa pripojil prostredníctvom videolinky. Voči obvineniam sa dôrazne bránil a žiadal súd o prepustenie, uviedla Deutsche Welle, ktorej tím bol v súdnej sieni. „Bol som zadržaný, no nespáchal som trestný čin, ktorý by odôvodňoval zatknutie... Som novinár, ktorý je umlčiavaný,“ vyhlásil Uludaga. Ako reportér sa už 18 rokov špecializuje na súdnictvo. Podľa svojich slov vo všeobecnosti kritizoval vzťah medzi súdnictvom a politikou. „Ako súdny reportér som na sociálnych sieťach kritizoval fungovanie súdnictva. Chcem vedieť, čo je na tom trestné?“ Súdne pojednávania trvalo asi hodinu, sudca ho ukončil jeho podmienečným prepustením a potom ho odročil. AFP konštatuje, že z rovnakých činov v uplynulých rokoch obvinili v Turecku mnoho ľudí vrátane tínedžerov a novinárov. Často sa to používa na umlčanie kritikov Erdogana. Organizácia Reportéri bez hraníc označili Uludagovo zadržanie ako „neslýchané“ a uviedli, že mu hrozí necelých päť mesiacov väzenia. Turecká prokuratúra vo štvrtok začala nové vyšetrovanie proti dvom vedúcim pracovníkov denník BirGün pre „urážku prezidenta“ v súvislosti so správou o univerzitných študentoch, ktorí sa zapájajú do protestov.
Iránska prokuratúra si predvolala šéfredaktora tlačovej agentúry IRNA, aby vysvetlil zverejnenie fotografií ženy bez hidžábu. Vo štvrtok o tom informoval justičný portál Mízán a organizácia na ochranu práv, píše TASR podľa správy agentúry AFP. Zakrývanie vlasov šatkou na hlave je pre ženy v Iráne na verejnosti povinné od islamskej revolúcie v roku 1979. Podľa portálu Mízán bol šéfredaktor agentúry IRNA „predvolaný na prokuratúru pre kultúru a médiá, aby podal vysvetlenie“ po zverejnení „záberov zobrazujúcich ženu nedodržiavajúcu islamské zákony a predpisy krajiny“. Dodal, že agentúra dostala upozornenie, aby vymazala tento materiál. Organizácia monitorujúca porušovanie ľudských práv Human Rights Activists News Agency (HRANA) so sídlom v Spojených štátoch objasnila, že IRNA v utorok zverejnila fotoreportáž a len niekoľko hodín neskôr fotografie zo svojej webovej stránky odstránila. Reportáž podľa nej zobrazovala ženu bez povinného hidžábu, ako sa doma stará dieťa. Autorka fotografií na sociálnej sieti Instagram uviedla, že v tomto projekte „nešlo o oblečenie či vzhľad, ale skôr o príbeh dočasnej starostlivosti o opusteného novorodenca“.
Donald Trump stiahol desaťmiliardovú žalobu na daňový úrad za únik daňových priznaní do médií. Podľa televízie ABC News bol prezident pripravený žalobu vziať späť v rámci dohody o vytvorení fondu pre jeho spojencov, ktorí sa domnievajú, že ich vyšetrovali neoprávnene. Trump vinil finančný úrad IRS a federálne ministerstvo financií z toho, že nedokázali zabrániť, aby niekdajší dodávateľ IRS Charles Littlejohn vyzradil jeho daňové priznania médiám vrátane denníka New York Times a investigatívneho portálu ProPublica. K Trumpovi sa v januárovej žalobe pridali jeho dvaja najstarší synovia Donald Trump mladší a Eric Trump. Spolu s otcom tvrdili, že ich povesť a finančné záujmy utrpeli ujmu, za ktorú im patrí odškodné. Prípad bol podľa amerických médií nezvyčajný, pretože Trump podal žalobu na vládne agentúry, ktoré sú súčasťou výkonnej moci, ktorú sám riadi. Žaloba sa týkala rokov 2019 a 2020, keď bol prvýkrát v prezidentskom úrade a odmietal zverejniť svoje finančné záznamy pred voľbami v roku 2020, v ktorých prehral s demokratom Joeom Bidenom.
NY Times v septembri 2020 odhalil, že Trump v roku 2016, keď prvýkrát zvíťazil v prezidentských voľbách, odviedol federálne dane z príjmu vo výške iba 750 dolárov. V predchádzajúcich desiatich rokoch podľa správy NY Times neodviedol žiadne dane. V roku 2022 Trump dokumenty sám zverejnil. NY Times podľa žaloby vydal najmenej osem článkov a ProPublica najmenej 50 článkov založených na informáciách, ktoré Littlejohn vyzradil. Prokurátori v septembri 2023 obvinili Littlejohna z politicky motivovaného úniku daňových záznamov Trumpa a tisícok ďalších bohatých Američanov médiám. Littlejohn sa nasledujúci mesiac priznal k zverejneniu daňových priznaní bez povolenia a v januári 2024 ho odsúdili na päť rokov väzenia.
Hlavnú cenu 79. ročníka medzinárodného filmového festivalu vo francúzskom Cannes - Zlatú palmu - získal film Fjord rumunského režiséra Cristiana Mungia, oznámila v sobotu večer porota prestížneho podujatia. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA, Reuters a AP. Víťazná snímka hovorí o politickej polarizácii a podľa samotného tvorcu zachytáva príbeh „ľavicového fundamentalizmu“. Hlavné úlohy stvárnili Sebastian Stan a Renate Reinsveová ako rumunskí evanjelikáli, ktorí sa presťahujú do Nórska, krátko na to im však sociálne služby odoberú deti za telesné tresty. Mungiu sa stal len desiatym režisérom, ktorý získal Zlatú palmu dvakrát. Predtým si ju vyslúžil v roku 2007 za drámu „4 mesiace, 3 týždne a 2 dni“ o vysokoškolských študentkách za totalitnej éry, z ktorých jedna podstúpi vtedy zakázanú interrupciu. Druhú najprestížnejšiu cenu festivalu - Veľkú cenu poroty - získala dráma Minotaur od ruského režiséra Andreja Zvjaginceva. Cenu poroty si odniesla snímka The Dreamed Adventure (Vysnívané dobrodružstvo) od nemeckej režisérky Valesky Grisebachovej. Cenu za najlepšiu réžiu dostali poľský režisér Pawel Pawlikowski za drámu Fatherland natočenú podľa románu Thomasa Manna a Španieli Javier Ambrossi a Javier Calvo (duo Los Javis) za film o španielskej občianskej vojne The Black Ball (Čierna guľa). Francúzska Virginie Efiraová a Japonka Tao Okamotová dostali obe cenu za najlepší ženský herecký výkon za film All of a Sudden (Odrazu) od režiséra Rjúsukeho Hamagučiho. Ocenenie v kategórii najlepší herec si takisto rozdelili dvaja protagonisti z belgického filmu Coward (Zbabelec) - Valentin Campagne a Emmanuel Macchia. Americká speváčka a herečka Barbra Streisandová, známa napríklad z filmov Jentl či Funny Girl (Zábavné dievča), dostala čestnú Zlatú palmu, no na slávnostnom odovzdávaní cien sa nemohla zúčastniť pre zranenie kolena. Cenu v jej mene prevzala francúzska herečka Isabelle Huppertová.
HANZELOVÁ MÁ LEN VIRTUÁLNE( DIGITÁLNE) SEBAVEDOMIE. ZNÔŠKA KOMPLEXOV. AKO VÁČŠINA PROTARDSKÝCH BOJOVNÍKOV, ČO SI POMÝLILI DEMOKRACIU S FAŠISTICKOU DIKTATÚROU.
Oskar Rózsa na tripe
DÁMA MIMI VERZUS SLIEPKA ZKH Nečítajte články sliepky ZKH, nič podstatné a už vôbec múdre sa nedozviete. Počúvajte rozhovory dámy Mimi Šramovej, objavíte vždy niečo podnetné. Koniec hlásenia a pekný víkend prajem.
Peter Tóth
KU KAUZE ÚTOKOV MÉDIÍ NA MIMI ŠRAMOVÚ A K BEŠTIALITE NA ÚROVNI MENTÁLNEHO SADIZMU! Momentálne riešim omnoho vážnejšie veci než sú útoky mainstreamovej tlače na Mimi Šramovú, politika a opozičné médiá. Čaká ma séria vážnych vyšetrení v nemocnici, ktoré rozhodnú o mojom ľudskom bytí a ďalšom živote... Okrem toho o mne, ako o 36 rokov nezávislom novinárovi, komentátorovi a prekladateľovi s rovnou chrbtovou kosťou a bez akýchkoľvek organizačných, zmluvných či dokonca finančných väzieb na nejakú politickú stranu rozhodol už dávnejšie samotný Smer-SD šokujúcim spôsobom. Už som o tom písal na sociálnej sieti a budem o tom písať podrobnejšie znovu, tentoraz bez servítky. Nehnevajte sa, je mi osobne jedno čo dnes o kom píšu a rozprávajú opozičné médiá - či je niekto za novinársku činnosť nejakou stranou platený alebo nie. Ja nie som! Mám navyše dosť svojich vlastných starostí. Po desiatkach rokov nezištného, nikým neplateného novinárskeho starania sa o nespravodlivosť médií voči strane Smer a jej lídrovi Robertovi Ficovi, ponúkam bez komentára môj starší článok spred štyroch rokov, ktorý v tomto rozsahu uverejnený doteraz nebol. Strana Smer-SD, ktorá neraz plným právom poukazuje na odlišné dvojaké metre a kilometre opozície a médií v ich kritike a správaní voči sebe, dokáže bohužiaľ urobiť to isté sama. Dokonca voči dlhoročnému nezištnému sympatizantovi. Pocítil som to na vlastnej koži! Bol dvanásty júl 2008. Len dva dni pred odchodom na letnú dovolenku, ktorú som mal podpísanú od riaditeľky Parlamentného inštitútu Kancelárie Národnej rady slovenskej republiky. Odrazu mi zazvonil telefón, volala ma k sebe riaditeľka. Oznámila mi naliehavú úlohu priamo od kancelára NR SR Viktora Stromčeka - generálneho manažéra strany SMER-SD. Kancelária NR SR vydala na jar roku 2008 exkluzívnu publikáciu k stošesťdesiatemu výročiu slovenského parlamentu pod názvom SLOVENSKÝ PARLAMENT V PREMENÁCH ČASU. Obsiahle, bohato ilustrované dielo dvoch historikov - Anton Hrnko a Natália Rolková. Urgentná úloha od kancelára NR SR znela: okamžite, v čo najkratšom čase, preložiť publikáciu do angličtiny na jej vydanie. Práca na niekoľko mesiacov, popri normálnom plnení bežných pracovných úloh, a ja som mal dva dni pred dovolenkou..... Navrhol som riešenie. Vezmem si tú knihu na dovolenku a budem ju prekladať počas dovolenky. Odhadol som, že by som za ten čas stihol preložiť zhruba 35-40 percent uvedenej publikácie. Išlo o to, aby Národná rada mala o sebe exkluzívne dielo, ktoré v anglickom vydaní dostane každá oficiálna návšteva zo zahraničia.... pretože náš parlament o sebe v anglickom jazyku v tom čase nič nemal, a dodnes žiaľ nemá. V knižnici parlamentu som si pozrel tri podobné publikácie parlamentov okolitých štátov v angličtine - Maďarsko, Rakúsko a Česká republika. Preložím ju, bude to česť, lebo ide vskutku o nádhernú knihu, obsahujúcu všetko podstatné o histórii nielen parlamentu, ale aj slovenského národa. Dr. Hrnko si dal záležať a náš parlament si určite zaslúžil mať o sebe exkluzívne dielo v angličtine v rozsahu 180 strán veľkého formátu pre celý svet. Knihu som po návrate z dovolenky doprekladal. Keď som preklad odovzdával riaditeľke, spomenul som, že by to mal niekto po jazykovej stránke po mne prečítať, ako býva zvykom. Zarazila sa...."Ale veď vy ste špičkový odborník, tak načo....?" V poriadku, požiadal som teda môjho známeho Marka, ktorý sa narodil našim emigrantom po pristátí v kanadskom Vancouveri a vyštudoval tam všetky školy. Dal som mu dopredu 200 eur z vlastného vrecka, aby preklad knihy prečítal a spripomienkoval. Urobil to behom 5 dní a v celej knihe navrhol iba v pár prípadoch buď čiarku vo vetách pridať alebo vynechať. To bolo všetko. Zagratuloval k prekladu s tým, že je to zaujímavá a vynikajúca kniha, výborne sa to faktografické dielo číta. Dodal, že je dobre, že niekto vie na Slovensku prekladať do angličtiny tak, ako keby išlo o rodeného Američana alebo Angličana. Prešiel potom viac ako rok a tá exkluzívna kniha v angličtine nevychádzala.... Nevedeli sme to s riaditeľkou pochopiť. Počas služobnej cesty v Ženeve v roku 2009 som sa vedúceho našej parlamentnej delegácie Miroslava Číža a poslankyne Belousovovej opýtal, či vedia o tej knihe a o tom, že som z príkazu kancelára urobil jej preklad, no tá kniha stále nevyšla. Prisľúbili zistiť, kde to viazne... boli nemilo prekvapení. Po návrate zo Ženevy ma volala sekretárka kancelára Stromčeka, že mám okamžite prísť k nemu. Ani mi neponúkol sadnúť si: "Pán Zoldy, idem bez dlhých rečí rovno k veci. Ak sa ešte raz dozviem, že ste s nejakými poslancami hovorili o vydaní tej knihy, do hodiny vás prepustím zo zamestnania....!" Vravím mu "Prosííííím....!? Ja som si myslel, že mi idete poďakovať sa profesionálne splnenú úlohu, ktorú ste mi sám zadali....?" Jeho odpoveď, "Hovorím vám, ešte raz a letíte!" Hovädo, toto dokáže urobiť iba neľudské hovädo, lebo ak je na svete 200 štátov, toto by sa nemohlo stať v parlamente žiadnej inej krajiny, iba na Slovensku. Nielen v žiadnom parlamente, ale na žiadnom civilizovanom pracovisku na svete. Pracovník splní náročnú urgentnú úlohu od zamestnávateľa a ten sa mu takto "odmení"? Gauner Stromček - v tom čase generálny manažér strany SMER-SD. Tá kniha dodnes v tom anglickom preklade nevyšla a samotný Dr. Anton Hrnko nevedel, že som ju v roku 2008 preložil do angličtiny. Dodnes nemá náš parlament o sebe nič v angličtine, čo by mohol dať oficiálnym návštevám. Idioti..., obyčajná gauneriáda! Kniha sa dobre prekladala, všetko v nej bolo logické, napísané s citom a hrdosťou na náš národ a parlament. Jedno prekrásne reprezentatívne dielo. Takže takto sa voči mne zachoval generálny manažér strany SMER-SD. Kniha je v slovenskom jazyku vystavená vo vestibule NR SR v príručnej knižnici. Nik z poslancov doteraz nevie, že existuje aj jej anglický preklad! Idiotizmus na najvyššej úrovni, bohužiaľ od člena vedenia strany Smer. Takto sa teda strana SMER-SD zachovala konkrétne voči mne, tak si to teraz porovnajte.... Ani to však nie je všetko, viac a podrobnejšie v niektorom ďalšom článku.
TO, ČO SA DEJE OKOLO MIMI ŠRAMOVEJ A ALTERNATÍVNYCH MÉDIÍ, JE ŠPINAVÝ KONKURENČNÝ BOJ O PRÍJMY Z REKLAMY Nebudem tajiť, že moje rozhovory s Mimi Šramovou sa nekončia len pri mikrofóne. Poznáme sa dosť dlho na to, aby sme si vedeli povedať dobré aj zlé, vytknúť si veci i pochváliť ich. Preto tento môj status nebude obhajobou kamarátky, lebo som dosť otvorený človek na to, aby som jej povedal priamo, čo si o tom všetkom, čo sa okolo nej deje myslím, a ona to vie. Bude to obhajoba princípov, ktoré sa z našej žurnalistiky vytratili. Naozaj ma šokuje, že červené denníčky vynaložili toľko energie, aby verejne zlynčovali jednu slobodnú matku, venovali jej hlavný priestor na titulke (sic!!!) a na niekoľkých novinových stranách, pričom diskusie predstavujú také zvrátené dno tých najoplzlejších urážok a vyhrážok, aké sa len málokedy a málokde vidí. Nikto sa jej nezastal. Pritom niečo také ich blahorečená Zuzana v živote nezažila. A redakcia to nielenže nezastavila a nijako sa voči tomu neohradila, ale tolerovala dokonca aj zverejnenie jej adresy bydliska, za čo len tak mimochodom podala ich redaktorka Zuzana Kovačič Hanzelová na Bombica trestné oznámenie... Ako by povedal klasik Galko: Čo si to dovoľujete?? Vážení, poviem vám, o čo tu ide. Tu nejde o to, či je alebo nie je Mimi Šramová platená zo štátnych inštitúcií. Z morálneho hľadiska nevidím rozdiel v tom, či niekoho platí Eset, Penta, Soros, J&T alebo štát. Tu ide o špinavý konkurenčný boj, pretože médiá, ktoré reprezentuje Mimi Šramová, nie sú alternatívne, dezinformačné, dezolátske, dezinfluencerské (sic! - kde na tie novotvary progresivistickí propagandisti chodia). Je to jednoducho KONKURENCIA, ktorá im čoraz výraznejšie uberá príjmy z reklamy. Už dnes majú niektoré "alternatívne" médiá podstatne vyššiu čítanosť ako médiá hlavného prúdu. Môj najsledovanejší rozhovor s Mimi Šramovou má cez štvrť milióna videní, o čom môže mainstream iba snívať. A námietka, že mainstreamové médiá sú serióznejšie? Nedajte sa vysmiať. To je milosrdná lož, ktorou sa chlácholia redaktori mainstreamu. Obsahová analýza v skutočnosti ukazuje, že klamstiev, zavádzaní, dezinformácií a manipulácií je v mainstreamovej žurnalistike podstatne viac ako v tej alternatívnej. Kvalita slovenskej žurnalistiky je všeobecne veľmi nízka, ale to delenie na seriózne a dezinformačné médiá je veľmi falošné. Môžete ich deliť podľa názorovej orientácie na liberálne a konzervatívne, ale dávať svojim konkurentom nálepku neserióznosti je veľmi nečestné až podpásové. Mimi Šramová nie je žiadna "dezinfluencerka". To je až smiešne primitívny výraz. Je to novinárka, ktorá vie klásť v skutočnosti veľmi dobré otázky. To, že má bližšie k vládnej koalícii, je úplne prirodzené - presne tak ako majú novinári hlavného prúdu bližšie k opozícii. Ja viem, že by si redaktori červených denníčkov želali, aby to bolo ako kedysi, keď nemali žiadnu konkurenciu a neexistovala tu žiadna pluralita médií (nie, nehovorím o komunistickom režime, hovorím o období Dzurindovej vlády, keď nám najnižšiu pluralitu názorov v celej EÚ vyčítala samotná Európska komisia). Napokon, toto isté robila Zuzana Kovačič Hanzelová vo verejnoprávnej televízii, keď sa ohradzovala voči pozývaniu ľudí s iným názorom ako má ona sama. Viem, že ich netrápi, že vytvárali kult osobnosti Kiskovi, Čaputovej a podobným, ale odrazu sú citliví na to, že Mimi nekladie (nikomu! ani opozičným politikom!) nepríjemné otázky. Akoby úlohou novinára bolo štekať na respondenta a správať sa ako hulvát. Čo by vám povedal taký Miško Tvarožek, ktorý robil v rozhlase mimoriadne vľúdne rozhovory, a predsa z politikov vytiahol viac ako tieto uvrieskané čivavy. Ale aby organizovali verejný lynč svojich kolegov a neprípustné útoky na ženy, to je už trochu príliš, nemyslíte? Moralizujú ako taká svätá inkvizícia, ibaže dnes hriešnikov nevolajú kacíri, ale dezoláti. Je to úbohé a voči tomu, čo sa deje v tých diskusiách, by sa mal ohradiť každý slušný človek. Lebo to nie je náhoda. Redakcia, ktorá precitlivene uzatvára diskusie na kontroverzné témy, ich tentoraz nechala náročky otvorené, a pustila tých najodpornejších vagabundov na bezbrannú ženu ako pitbuly. Je to úbohé, zbabelé a slabošské. Odporúčam červeným denníčkom, aby sa namiesto takýchto honov na bosorky viac venovali skvalitneniu svojej práce. Lebo odborníci nie náhodou tvrdia, že práve tieto profesie vytlačí umelá inteligencia medzi prvými. Nie ste dôležití, ako si namýšľate. Neslúžite verejnosti, iba tým, čo vás platia. Ste čoraz zbytočnejší, umelá inteligencia dokáže vytvoriť zmysluplnejšie otázky ako vy a stávate sa obyčajnými držiakmi na mikrofóny. Tak do tej minulosti kráčajte aspoň dôstojne a nestrpčujte život úspešnejším ľuďom ako ste vy sami. Eduard Chmelárň
KEĎ POKRYTCI MORALIZUJÚ Neprejde jeden deň od vzniku Slovenskej republiky, aby si besní smetiarski pisálkovia nekopli do niekoho, kto má iný názor, ako ich sorosovský ideologický guru. Ich metódou je zasmradiť, okydať, dehumanizovať... koncept je vždy totožný a jedovatý slovník je nastavený na kontinuálne šírenie blbej nálady v spoločnosti. Ak príde do mediálneho priestoru akákoľvek alternatíva, smetiari majú túžbu ju okamžite odpratať. Mimi Šramová robí to, čo by mohli robiť aj smetiari - dáva priestor ľuďom, aby normálnym spôsobom prezentovali témy, ktoré ľudí zaujímajú. Bez skákania do reči a vlastných hodnotiacich úsudkov. Ľudia si radi urobia názor sami. Je hanbou slovenskej žurnalistiky, ak tzv. mienkotvorné médium útočí na kolegyňu. Denne som terčom verejných mediálnych popráv slniečkarov, preto viem, ako takáto kampaň zasiahne človeka profesionálne aj ľudsky. Ďakujem Mimi za jej prístup k práci, za rozvahu a boj s extrémizmom v slovenskej žurnalistike. Mimi má moju podporu a rešpekt.
Lukáš Pamír Machala
PO NECHUTNOM ÚTOKU ZUZANY HANZELOVEJ VYJADRUJEM PLNÚ SOLIDARITU S NAPADNUTOU NOVINÁRKOU MIMI ŠRAMOVOU Odkedy zabili Kuciaka, sa takýto odporný útok na novinára na Slovensku neodohral. To, čo spáchala Hanzelová a denník Sme, je doslova poprava. Odrazu netreba chrániť ženy? Odrazu netreba chrániť novinárov? Odrazu nevadí, že sa zverejňujú adresy? Odrazu nevadia vulgarizmy? Vy pokrytci!
%20(1).png)
.jpg)
.gif)
.jpg)
.jpg)
.gif)
.jpeg)
.jpeg)
