HOAX: Poľský premiér Mateusz Morawiecki nebol pri pamätníku Stepana Banderu

HOAX: 

Poľský premiér Mateusz Morawiecki nebol pri pamätníku Stepana Banderu        

 

Poľský premiér Mateusz Morawiecki navštívil koncom novembra 2022 Kyjev. Krátko po jeho návšteve sa na sociálnych sieťach začala šíriť fotografia, na ktorej údajne kladie kvety pri pamätníku Stepana Banderu, ukrajinského nacionalistu, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom. Fotografia bola však zmanipulovaná. Na fotografii, ktorá bola zneužitá pre fotomontáž, kladie Morawiecki totiž kvety pri kyjevskom pamätníku obetiam hladomoru zo stalinistickej éry. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Poľský premiér navštívil 26. novembra 2022 Kyjev spolu s premiérkou Litvy Ingridou Šimonyté v rámci stretnutia tzv. Lublinského trojuholníka. Počas oficiálnej návštevy sa stretol aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. V ten deň položil aj kvety k pamätníku v centre Kyjeva pri príležitosti 90. výročia Holodomoru, veľkého hladomoru z rokov 1932 - 1933 na Ukrajine, spôsobeného politikou sovietskeho vodcu Josifa Stalina, pričom zahynulo 3,9 milióna Ukrajincov.
Kancelária poľského premiéra pre agentúru AFP uviedla, že Morawieckeho pri pamätníku sprevádzal námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Anton Demochin. Agentúra pomocou vyhľadávania dodatočných informácií o Morawieckeho návšteve, identifikovala pôvodnú fotografiu, ktorá bola neskôr zneužitá na fotomontáž.
Pôvodná fotografia vznikla pri pamätníku obetí hladomoru, pričom jej originál zverejnil aj Úrad predsedu vlády Poľskej republiky na Twitteri. Autor zmanipulovaného záberu z tejto fotografie vystrihol dve postavy, ktoré pridal do fotografie, na ktorej je pamätník Stepana Banderu. Ten sa však nachádza v obci Kozivka neďaleko Ternopilu na západe Ukrajiny.
Bandera bol kontroverzný ukrajinský nacionalista a jeden z vodcov Organizácie ukrajinských nacionalistov. V snahe ubrániť nezávislosť Ukrajiny pred sovietskymi vojskami sa Bandera a jeho stúpenci pridali na stranu nacistického Nemecka a v roku 1941 založili nezávislý ukrajinský štát s hlavným mestom Ľvov. Nacistické Nemecko však odmietlo uznať nezávislosť Ukrajiny a Bandera bol až do jesene 1944 väzňom v koncentračnom tábore Sachsenhausen.
Prokremeľská propaganda podľa AFP často využíva Banderu a jeho hnutie na vykreslenie Ukrajiny ako krajiny, ktorá sympatizuje s nacistickou ideológiou. Ruský prezident Vladimir Putin 24. februára 2022 priamo uviedol "denacifikáciu" ako dôvod ruskej invázie na Ukrajinu.

Zdroj: TASR

 

Pri výkone svojej práce tento rok vo svete zabili 67 novinárov

Pri výkone svojej práce tento rok

 

 

 vo svete zabili 67 novinárov

V roku 2022 pri výkone práce vo svete zabili 67 novinárov a ďalších pracovníkov médií. V porovnaní s predošlým rokom je to nárast o 30 percent, informuje vo svojej novej správe Medzinárodná federácia novinárov (IFJ). K nárastu počtu zabitých novinárov prispela ruská vojna na Ukrajine, chaos na Haiti a rastúce násilie zo strany zločineckých skupín v Mexiku, ktoré je teraz považované za najnebezpečnejšiu krajinu pre novinárov mimo vojnovú zónu.

Na Ukrajine počas pokrývania vojny zomrelo tento rok 12 zamestnancov médií, čo je najviac zo všetkých krajín, uvádza IFJ. Väčšina obetí boli Ukrajinci, no o život tam prišli aj cudzinci.

Podľa IFJ je v súčasnosti pre svoju prácu vo väzení 375 novinárov, čo je o desať viac ako vlani. Najviac uväznených novinárov je v Číne, Mjanmarsku a Turecku.

Organizácia sídliaca v Bruseli vyzvala vlády, aby podnikli viac konkrétnych krokov na ochranu novinárov a slobodnej žurnalistiky. „Neschopnosť konať len povzbudí tých, ktorí sa snažia potlačiť voľný tok informácií a podkope schopnosť ľudí brať svojich vodcov na zodpovednosť, vrátane zabezpečenia toho, aby tí, ktorí majú moc a vplyv, nestáli v ceste otvorenej a inkluzívnej spoločnosti,“ uviedol vo vyhlásení generálny tajomník IFJ Anthony Bellanger.

Zdroj: SITA

 

 

VÝROKY TÝŽDŇA

 VÝROKY TÝŽDŇA

 

 

Rada pre mediálne služby naďalej povedie skupinu pre boj proti dezinformáciám

Rada pre mediálne služby naďalej povedie 

 

skupinu pre boj proti dezinformáciám

Rada pre mediálne služby (RpMS) naďalej povedie pracovnú skupinu zameranú na systémové nástroje proti šíreniu dezinformácií a na posilňovanie demokracie v digitálnom prostredí. Vedenie Európskej skupiny regulátorov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA), ktorá je poradným orgánom Európskej komisie pre oblasť mediálnej regulácie, o tom rozhodlo na decembrovom plenárnom zasadnutí. TASR o tom informovala hovorkyňa RpMS Lucia Michelčíková.
"Vnímam ako ocenenie kvality našej doterajšej práce, že nám naši európski partneri dali už štvrtý rok po sebe dôveru viesť aktivity, súvisiace s tak mimoriadne spoločensky naliehavou témou. Od Rady sa predovšetkým očakáva, že bude podporou Komisie pri monitorovacích činnostiach súvisiacich s uplatňovaním Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií," priblížil vedúci analytického odboru kancelárie RpMS Stanislav Matějka, ktorý bude skupinu osobne viesť. Okrem toho bude podľa jeho slov táto medzinárodná pracovná skupina sledovať aj záležitosti súvisiace s prijatím nariadenia o transparentnosti a cielení politickej reklamy, ktorý by mala Európska únia schvaľovať budúci rok.
Ako hovorkyňa ďalej uviedla, kancelária RpMS bude mať svoje zastúpenie aj v ďalších dvoch pracovných skupinách ERGA, ktorých pracovnú náplň na nasledujúci rok určilo minulotýždňové plenárne zasadnutie. Angažovať sa bude v podskupine pre implementáciu a presadzovanie európskeho rámca pre audiovizuálne mediálne služby. "Rovnako tak sa bude Kancelária Rady angažovať aj v činnosti akčnej skupiny zameranej na oblasť mediálnej gramotnosti a akčnej skupiny, ktorej agendou budú vnútorné riadenie, postupy a komunikačné potreby ERGA," dodala Michelčíková.

Zdroj: TASR

 

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

 POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

Rada pre mediálne služby (RpMS) uložila vysielateľovi programovej služby Joj (Mac TV, s. r. o.) pokutu 6000 eur. TASR o tom informovala hovorkyňa rady Lucia Michelčíková.
Finančnú sankciu uložila RpMS za to, že vysielateľ Joj päťkrát odvysielal upútavky na program Policajtov švagor, pri ktorých nezabezpečil, aby bola vysielaná slušná reklama. Rovnako aj pre to, že program Noviny v trvaní približne 52 minút a 40 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) dvakrát prerušil zaradením reklamy.
Rada zároveň uložila sankcie v podobe upozornenia na porušenie zákona aj vysielateľovi programovej služby Jednotka (RTVS), vysielateľovi programovej služby TV NOVÁKY (MS Kabeltelat s. r. o.) a spoločnosti STORYmedia s. r. o.

Zdroj: TASR

TV WYWAR považuje vyjadrenia poslankyne Ľ. Mičovej za nepravdivé

TV WYWAR považuje vyjadrenia poslankyne 

Ľ. Mičovej za nepravdivé

Spoločnosť TV WYWAR odmieta kritiku holíčskej mestskej poslankyne Ľudmily Mičovej v súvislosti s výrobou relácií pre mesto Holíč. Jej nedávne tvrdenia o neprimeraných nákladoch na výrobu televíznych vstupov označil jej konateľ Milan Mikota za nepravdivé.
Poslankyňa tvrdila, že jedno natáčanie vychádza na sumu 1000 eur. "Nie sú nám jasné dôkazné prostriedky, na základe ktorých poslankyňa dospela k uvedeným záverom, pretože uvedené tvrdenia sú nepravdivé, nezodpovedajúce skutkovému stavu, ničím nepodložené, ktoré však zverejnením negatívne a hrubo zasahujú do podnikateľskej činnosti, dobrého mena a povesti spoločnosti a negatívne ovplyvňujú verejnú mienku," povedal Mikota.
Ako doplnil, spoločnosť má na výrobu spravodajstva a zabezpečenie odvysielania spravodajsko-publicistických reportáží zmluvu s mestom, ktorá je prístupná na webe mesta spolu s dodatkami. "V uzatvorenej zmluve je dohodnutá a podpísaná fakturačná jednotka, ktorou je minúta vyrobenej a odvysielanej relácie, a nie vstup ako uviedla poslankyňa. V roku 2021 bolo vyrobených 116 reportáží v celkovej dĺžke 12 hodín, 3 minúty a 53 sekúnd. Bolo zabezpečené ich odvysielanie vrátane repríz podľa schválenej programovej štruktúry vysielateľa," uviedol Mikota.
Spoločnosť tiež poukázala, že rok 2021, ktorý spomínala poslankyňa, poznamenali pandemické opatrenia, čo zásadne obmedzilo kultúrny a spoločensky život v meste. "Napriek tomu si spoločnosť záväzky voči mestu splnila a v rámci pomoci občanom mesta v týchto ťažkých situáciách bezodplatne vyrobila a odvysielala priame prenosy z veľkonočných bohoslužieb jednotlivých cirkví v meste a ďalšie aktuálne informácie," zhrnul konateľ spoločnosti.

Zdroj: TASR

Na hrane v TV JOJ

 Na hrane v TV JOJ

 

 

 

Televízia JOJ ponúka svojim divákom politickú diskusnú reláciu Na hrane. Každý štvrtok večer si nenechajte ujsť naživo politický duel, aktuálne témy aj exkluzívne prieskumy.

Každý týždeň, vo štvrtok večer, sa v štúdiu Na hrane stretávajú dvaja politici a venujú sa aktuálnym politickým a spoločenským témam. Diskusná relácia je výnimočná aj tým, že diváci majú možnosť zapojiť sa do diskusie a opýtať sa politikov, čo ich zaujíma prostredníctvom aplikácie. Ak sa otázky nepodarí zodpovedať v živom vysielaní, hostia sa im pokúsia venovať po skončení televíznej diskusie na webe www.hrane.joj.sk.

Reláciu moderuje jej dramaturgička a skúsená politická redaktorka spravodajstva TV JOJ Jana Krescanko Dibáková.

Pozvanie do diskusie prijali vo štvrtok 8. decembra predseda NR SR Boris Kollár (SME RODINA) a Peter Pellegrini, predseda HLAS-SD.

Hovoriť budú o aktuálnej situácii v koalícii, o vyslovovaní nedôvery vláde, o pravdepodobnosti predčasných volieb a možnosti skrátenia funkčného obdobia, ale aj o rozpočte, či o paragrafe 363 a šanci na jeho úpravu, o správach generálneho a špeciálneho prokurátora.

Sledujte Na hrane vo štvrtok 8. decembra o 21:45 na JOJke.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Vysielanie ruského exilového televízneho kanála Dožď bude zastavené nielen v Lotyšsku, ale aj v susednej Litve. Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) o tom informovala litovská komisia pre rozhlas a televíziu.
Komisia vysvetlila, že na základe platnej vysielacej licencie mohla televízia Dožď šíriť svoje vysielanie v členských krajinách EÚ, ako aj v Rusku, USA a ďalších štátoch, informuje TASR.
Po odobratí licencie lotyšskými úradmi nebude TV Dožď od 8. decembra dostupný ani v ponuke káblových televízií v Litve, spresnila komisia podľa litovského spravodajského webu LRT.
Televízia Dožď ukončila svoje aktivity a vysielanie v Rusku krátko po tom, ako Rusko začalo vojnu proti Ukrajine. Svoje vysielanie obnovila 18. júla zo štúdií v Rige. V poslednom čase však lotyšské úrady vzniesli voči TV Dožď niekoľko výhrad a upozornení na nerešpektovanie podmienok licencie, ktoré sa týkali tlmočenia obsahu do litovčiny.
Začiatkom decembra dostala TV Dožď v Lotyšsku pokutu 10.000 EUR za to, že vo vysielaní použila mapu s Krymským polostrovom ako územím Ruska a za slovné spojenie "naša armáda", keď sa hovorilo o ruských ozbrojených silách.
Lotyšská bezpečnostná služba začiatkom decembra začala činnosť televízie Dožď preverovať aj kvôli vyjadreniu jej moderátora, ktorý v živom vysielaní hovoril o pomoci ľuďom zmobilizovaným do ruskej armády.
V reakcii na tieto pochybenia lotyšská rada pre elektronické masmédiá (NEPLP) v utorok oznámila, že TV Dožď odobrala licenciu na vysielanie na území Lotyšska.
Predseda NEPLP Ivars Abolinš spresnil, že NEPLP prijala svoje rozhodnutie z dôvodu "ohrozenia národnej bezpečnosti a verejného poriadku" Lotyšska. Dodal, že TV Dožď "prestane vysielať 8. decembra", informuje TASR.
Abolinš pri zdôvodňovaní rozhodnutia NEPLP argumentoval, že verdikt mediálnej rady "ukazuje, že Lotyšsko je právny a demokratický štát, ktorý je otvorený médiám, pretože vpustil na svoje územie veľa médií spojených s Ruskom, ktoré tu môžu slobodne pracovať." "Potrestaný bol iba televízny kanál Dožď, ktorý porušil zákon," pripomenul Abolinš.
Mnohí ruskí novinári žijúci od rozpútania vojny na Ukrajine Ruskom kritizovali rozhodnutie lotyšských úradov, pričom poukazovali na to, že TV Dožď sa vo svojom spravodajstve jasne vymedzoval proti politike súčasného ruského vedenia a proti vojne na Ukrajine.
Mnohí z ruských novinárov konštatovali, že rozhodnutie Rigy "nahráva" prokremeľskej propagande. Kritizovali, že Európa nakupuje od Ruska zemný plyn, čím sa fakticky financuje vojnu na Ukrajine, a "teraz likviduje aj opozičných novinárov v exile, čím pomáha administratíve prezidenta Ruskej federácie".
Poradca kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, ktorý pre TV Dožď často komentuje dianie na Ukrajine a jej vzťahy s Ruskom a západnými partnermi, uviedol, že bude pokračovať v spolupráci s redakciou tohto média. Zdôraznil súčasne, že v čase vojny je nutné vyjadrovať sa korektne a jednoznačne.
Medzinárodná mimovládna organizácia na ochranu novinárov reportéri bez hraníc (RSF) vyjadrila ľútosť v súvislosti s rozhodnutím lotyšských úradov.
RSF síce uznali, že to, čo lotyšské úrady TV Dožď vytkli, si "skutočne zaslúži kritiku", ale rozhodnutie Rigy považujú za "ranu (zasadenú) slobode informácií".
Redakcia TV Dožď oznámila, že vo svojej práci bude pokračovať na internete. Jej vysielanie síce už nebude v ponuke káblových televízií, ale bude dostupné na platforme YouTube.



Na zavedenie sankcií Európskej únie voči Maďarsku vyzval v stredu vplyvný slovinský denník Delo. Svoj apel zdôvodnil dlhodobým porušovaním zásad právneho štátu režimom maďarského premiéra Viktora Orbána, a tiež vetovaním balíka finančnej pomoci EÚ pre Ukrajinu zo strany Budapešti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry STA.
"EÚ môže nájsť iný spôsob ako financovať Ukrajinu, ale ak nepodnikne kroky voči Maďarsku, bude ju to stáť veľa," napísal denník Delo, ktorý patrí medzi najpredávanejšie noviny v Slovinsku.
V prípade nečinnosti v tejto otázke sa ešte viac oslabí už aj tak krehká dôvera Európanov voči Bruselu, varuje Delo.
Maďarský premiér Viktor Orbán podľa denníka dlhodobo, opakovane a bez následkov prekračuje hranice porušovaním zásad právneho štátu. Využíva pritom slabiny EÚ a oportunizmus mnohých jej lídrov. EÚ by nemala byť k Budapešti zhovievavá, keďže narušovanie právneho štátu ohrozuje samotné základy Únie, uvádza slovinský denník.
"Vydieranie zo strany Budapešti, ktoré bráni EÚ schváliť lacné úvery Ukrajine v čase, keď sa snaží zvládnuť zimu, je Orbánovým morálnym dnom," píše sa v článku s titulkom "Maďarské hry s EÚ musia skončiť".
Maďarsko v utorok na rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin) vetovalo balík finančnej pomoci EÚ pre Ukrajinu v hodnote 18 miliárd eur. Prinútilo tak Európsku komisiu a ostatné členské krajiny hľadať alternatívne riešenie ako zabezpečiť, aby Kyjev už v januári dostal prvú tranžu očakávanej pomoci.



Bývalému ruskému novinárovi Ivanovi Safronovovi zamietol v stredu ruský súd odvolanie voči 22-ročnému trestu vo väzení, ktorý si odpykáva za údajnú vlastizradu. Informuje o tom agentúra Reuters.
Safronova zatkli pre vyzradenie tajných informácií v júli roku 2020, keď začal pracovať ako poradca šéfa ruskej štátnej vesmírnej agentúry (Roskosmos). Dovtedy roky písal pre ekonomické denníky Kommersant a Vedomosti a v oblasti obrany bol jedným z najuznávanejších ruských novinárov.
V septembri ho po usvedčení z prezradenie štátneho tajomstva odsúdili na 22-ročné väzenie. Safronov podľa prokuratúry českej rozviedke prezradil informácie o ruskom predaji zbraní na Blízkom východe. Bývalý novinár to popiera, pretože použil iba voľne dostupné informácie. Na súde odmietol tzv. dohodu o vine a treste, ktorá by mu zaistila 12-ročné väzenie.
Jeho prívrženci rozsudok označujú ako neoprávnený. Samotný 32-ročný Safronov ešte pred stredajším vynesením rozsudku na súde z tzv. klietky pre obžalovaných žartoval s novinármi a povedal im, že píše knihu.
Podľa jeho obhajoby bol proces odplatou za to, že Safronov upriamil pozornosť na ruský plán predať Egyptu stíhačky. Dohoda v hodnote dve miliardy eur bola krátko na to zrušená, pretože USA pohrozili Egyptu sankciami, ak by lietadlá kúpil.
Jeden zo Safronových obhajcov novinárom pred budovou súdu povedal, že obhajoba je zo stredajšieho rozsudku sklamaná a znova sa odvolá.
Kremeľ popiera akékoľvek zasahovanie do tohto prípadu, ktorý pobúril viacero ruských novinárov. Európska únia vyzvala Rusko, aby odvolalo všetky obvinenia voči Safranovovi a bezpodmienečne ho prepustilo.
Extrémne vysoký trest, aký tamojšie súdy obvykle udeľujú za vraždy, je vnímaný ako ďalšie obmedzovanie slobody tlače v Rusku, ktoré od začiatku invázie na Ukrajinu zintenzívnilo tlak na nezávislé médiá.

                                

Copyright  © TASR 2022

 

Slovensko, ako aj celý svet zaskočilo dianie na Ukrajine, čo sa odzrkadlilo aj na tohtoročnom rebríčku top trendov vo vyhľadávaní na slovenskom Googli. Netypickým javom tohto rebríčka je jeho tretie miesto, kde je výraz v inom ako slovenskom jazyku - ide o slovo tlmočník v azbuke, keďže od začiatku vojny pred ňou na Slovenko utieklo veľa ukrajinských obyvateľov, ktorí tu hľadali pomoc a útočisko. Informovala o tom spoločnosť Google.
Aj keď pandémia už utícha, stále sa ľudia zaujímajú o aktuálne informácie na stránke Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Napriek nepriaznivej spoločenskej situácii Slováci a Slovenky ostali verní športu a slovenským športovcom, ktorých sledovali počas Zimných olympijských hier v Pekingu. Rebríček slovenských osobností ovládli najmä športovci a známe tváre z tanečnej show Let‘s dance.
„Vojna na Ukrajine bola a stále je mimoriadnou svetovou udalosťou, ktorú veľmi intenzívne sledujú Slováci aj Slovenky už od jej vypuknutia koncom februára tohto roku. V tejto súvislosti ich zaujímalo aj dianie v Kyjeve či Mariupole, kládli si otázku Ako sa pripraviť na vojnu a vyhľadávali význam slov ako denacifikácia a demilitarizácia,“ uviedla PR manažérka Googlu pre Českú republiku a Slovensko Alžbeta Houzarová.
Veľkú pozornosť si tiež vyslúžili spojené jesenné župné a komunálne voľby. Tohtoročné rebríčky značne odzrkadľujú aj slovenskú vášeň pre šport. „Juraj Slafkovský, ktorý uzatvára rebríček TOP trendov, sa postaral o veľkú česť pre slovenský hokej, keď sa stal jednotkou draftu NHL. Slováci si nenechali ujsť ani Zimné olympijské hry v Pekingu, zaujímalo ich napríklad kedy hráme hokej či kedy ide Vlhová. A po ich skončení úporne čakali na návrat bronzových hokejistov domov,“ priblížila Houzarová.

 SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Pracovné podvečery na Markíze ovládne už začiatkom roka 2023 nový denný seriál Mama na prenájom

 

Pracovné podvečery na Markíze ovládne už začiatkom roka 2023

 

 

 nový denný seriál Mama na prenájom

Adam Bardy a Martina Zábranská sa predstavia v hlavných úlohách dojímavého, vtipného, ale aj napínavého príbehu, v ktorom sa cesty dvoch rodín pretnú vďaka náhode a želaniu malého dievčatka spoznať svoju mamu.

 

Televízia Markíza odštartuje už začiatkom roka 2023 nový romanticko-komediálny denný seriál s názvom Mama na prenájom, ktorý bude vysielať každý pracovný podvečer. Diváci a diváčky sa môžu tešiť na dojímavý, vtipný, ale aj napínavý príbeh, v ktorom sa cesty dvoch rodín pretnú vďaka náhode a želaniu malého dievčatka spoznať svoju mamu.

Úspešný gynekológ a spolumajiteľ prestížnej pôrodníckej kliniky Martin Toman (Adam Bardy) sám so svojím otcom Edom (Vlado Kobielsky) vychováva škôlkarku Hanku (Larisa Mižigar). Jej mama od nich odišla tak dávno, že Hanka si ju vôbec nepamätá. Martin však Hanke neuvážene sľúbil, že na jej šieste narodeniny mama príde a teraz netuší, ako svoj sľub naplní.

Nečakanú záchranu nájde v nespútanej a trochu bláznivej Nadi Vernerovej (Martina Zábranská), ktorá spolu so svojím otcom Dušanom (Maroš Kramár) a súrodencami Beátou (Kamila Heribanová) a Jurajom (Martin Klinčúch) prevádzkuje rodinnú reštauráciu. Hanku s Naďou spája, že ani Nadina matka Zuzana už dávno nie je prítomná v živote Vernerovcov. Stretnutie Nadi a Martina spustí sled nečakaných zvratov a udalostí, ktoré nakoniec prepletú obe rodiny, vyplavia temné tajomstvá minulosti a zároveň dajú Hanke nádej, že jedného dňa naozaj nájde svoju vysnívanú mamu...

„Mama na prenájom je seriál, v ktorom sa stále niečo deje a kde príbeh nie je predvídateľný,“ hovorí Evita Twardzik, šéfka vývoja hranej tvorby TV Markíza, ktorá je spolu s Petrom Nagyom aj kreatívnou producentkou seriálu. „Láska je to, za čím chodíme domov a čo doma chceme mať. O tom je tento seriál, tým pádom je pre celú rodinu a skrátka pre všetkých,“ dodala.

Novinka vzniká v internej produkcii TV Markíza na základe námetu úspešného tureckého seriálu Moja sladká lož (Benim Tatlı Yalanım resp. My Sweet Lie). „Na seriáli sa podieľa rozsiahly tím naozaj vynikajúcich tvorcov. Rovnako, ako v prípade Oteckov, sme si z originálu ‚požičali‘ základnú dejovú kostru, následne sme sa však už vydali našou vlastnou, slovenskou cestou,“ vysvetľuje šéfproducentka Alexandra Dubovská.  

Ústrednú dvojicu v seriáli budú stvárňovať obľúbený herec zo seriálového hitu Druhá šanca Adam Bardy a Martina Zábranská, ktorá zažiarila v seriáli Svätý Max či ako spolumoderátorka veľkolepej tanečnej šou Let's Dance.

„Mám to šťastie, že pracujem s ľuďmi pred kamerou aj za kamerou, ktorí sú absolútni profesionáli, rozumieme si po pracovnej aj ľudskej stránke, atmosféra na pľaci je výborná, humor nemá hranice. Potom to všetko do seba zapadne a výborne funguje ako celok. Verím, že to tak vo výsledku budú vnímať a vidieť aj diváci a diváčky,“ pochvaľuje si Adam Bardy.

„Nikdy by som si nepomyslela, že niečo také náročné ako denný seriál, môže byť také naplňujúce. Pľac sa stal mojím druhým domovom, na natáčaní trávime viac času ako s rodinami, ale ani po troch mesiacoch ma to neprestáva baviť. Máme výborný tím ľudí, skvelý scenár a nadšenie pre prácu. Herecké obsadenie vyšlo krásne, ľudsky nám to funguje, na pľaci je stále zábava a prijemná atmosféra,“ hovorí Martina Zábranská. „Som veľmi vďačná, že si pre stvárnenie postavy Nadi vybrali práve mňa. Je veľmi pestrá. Spontánna, bláznivá, urečnená ‚správniačka‘ a intelektuálka, ktorá sa vie ľahko dostať do problémov, ale vždy sa z nich svojou šikovnosťou aj vymotá. Nebojí sa života. S Naďou sa skrátka nenudím a dúfam, že bude baviť aj divákov a diváčky pri televíznych obrazovkách,“ dodala.

Hlavnú detskú rolu tvorcovia zverili 6-ročnej Larise Mižigar, ktorá si okamžite získala celý tvorivý tím. „Hľadali sme ju pol roka, ale myslím si, že sa nám nakoniec podarilo nájsť mladú slečnu, ktorá je úplne úžasná,“ teší sa Alexandra Dubovská. Diváci a diváčky sa však môžu tešiť aj na také zvučné herecké mená, ako Vlado Kobielsky, Maroš Kramár, Helena Krajčiová či Lujza Garajová Schrameková, ale tiež na osvedčené mladé talenty, ako Martin Klinčúch, Diana Ristová, Kristína Kanátová, Erik Žibek alebo Peter Kiss. 

Réžiu seriálovej novinky majú pod palcom skúsení spolutvorcovia diváckych hitov Matúš Libovič a Miloš Volný. „Chceli sme docieliť, aby Mama na prenájom bol seriál pozerateľný aj pre mužov. Myslím si, že sa nám to podarilo a verím, že si získa divácku priazeň,“ uzavrel Matúš Libovič.

Výroba seriálu je realizovaná v súlade s princípmi tzv. zeleného natáčania a udržateľnej produkcie, teda s maximálnym ohľadom na životné prostredie.

 

 

Mama na prenájom // žáner: denný romanticko-komediálny seriál // kreatívni producenti: Evita Twardzik, Peter Nagy // producentka TV Markíza: Alexandra Dubovská // výkonná producentka: Ivana Luknárová // hlavný scenárista: Lukáš Obermajer // réžia: Matúš Libovič, Miloš Volný // hrajú: Adam Bardy, Martina Zábranská, Larisa Mižigar, Vlado Kobielsky, Maroš Kramár, Helena Krajčiová, Lujza Garajová Schrameková, Martin Klinčúch, Diana Ristová, Kristína Kanátová, Erik Žibek, Peter Kiss a ďalší

 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Vo Švédsku zastrelili youtubera a blogera Tumsa Abdurachmanova, ktorý bol otvoreným kritikom čečenského vodcu Ramzana Kadyrova a jeho vlády. Abdurachmanov v roku 2015 ušiel z Ruska a požiadal o azyl vo Švédsku. V pondelok to uviedla rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), informuje TASR.
Abdurachmanovovi kolegovia pre RFE/RL povedali, že bloger bol zastrelený v noci z 1. na 2. decembra. Švédski predstavitelia sa k incidentu nevyjadrili.
Vraždu Abdurachmanova potvrdil aj čečenský opozičný kanál 1ADAT na platforme Telegram, podľa ktorého je brat youtubera v súčasnosti pod ochranou švédskych orgánov.
Rádio Sloboda dodáva, že čečenským opozičným skupinám sa nepodarilo s Abdurachmanovom skontaktovať a švédski predstavitelia v piatok uviedli, že nemajú žiadne informácie o jeho aktuálnom pobyte. Youtuberov kanál na Telegrame bol naposledy aktívny 30. novembra, pričom Abdurachmanov údajne vždy upozornil, ak sa nechystal byť na platforme aktívny, no tentokrát to neurobil.
Vlani v januári boli za pokus o vraždu Abdurachmanova vo Švédsku odsúdení na niekoľkoročné väzenie dvaja Čečenci. Jeden z odsúdených Ruslan Mamajev vypovedal, že konal na príkaz čečenských predstaviteľov, ktorí mu za to sľúbili 50.000 eur.
Ramzan Kadyrov, ktorý je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, sa v Čečensku dostal k moci v roku 2007. Ruské a medzinárodné ľudskoprávne organizácie ho pravidelne obviňujú, že jeho režim umožňuje závažné porušovanie ľudských práv, či už vo forme mučenia, únosov, zabíjania alebo záťahov proti LGBTI komunite.





Exilový ruský televízny kanál Dožď prišiel v Lotyšsku o vysielaciu licenciu za sériu porušení pravidiel vrátane zobrazenia polostrova Krym anektovaného od Ukrajiny ako súčasti Ruska. Rozhodnutie o tom prijala lotyšská mediálna rada, oznámili v utorok britská stanica BBC a agentúra AFP.
Šéf rady pre elektornické masmédiá (NEPLP) Ivars Abolinš dodal, že TV Dožď "prestane vysielať 8. decembra", informuje TASR.
Vo svojom statuse na sociálnej sieti Twitter Abolinš spresnil, že toto rozhodnutie bolo prijaté z dôvodu "ohrozenia národnej bezpečnosti a verejného poriadku" Lotyšska.
Vysvetlil, že po posúdení všetkých porušení, ktorých sa televízia vo svojom vysielaní dopustila, NEPLP nadobudla presvedčenie, že vedenie TV Dožď "nerozumie a nie je si vedomé významu a závažnosti porušení, a preto nemôže pôsobiť na území Lotyšska."
"Lotyšské zákony musí rešpektovať každý," zdôraznil.
Televízia Dožď ukončila svoje aktivity a vysielanie v Rusku krátko po tom, ako Rusko začalo vojnu proti Ukrajine. Podobne dopadli všetky významnejšie nezávislé médiá v Rusku: buď svoju činnosť sami pozastavili, alebo im to nariadili tamojšie úrady. Medzičasom bola TV Dožď v Rusku zaradená na zoznam tzv. zahraničných agentov.
Stanica Dožď obnovila svoje vysielanie 18. júla zo štúdií v Rige.
V decembri však lotyšské úrady vzniesli voči TV Dožď niekoľko výhrad: uložili jej napr. pokutu 10.000 eur za mapu s Krymom ako súčasťou Ruska, ako aj za používanie slovného spojenia "naša armáda“ vo vzťahu k ruským ozbrojeným silám.
Ďalšie výhrady sa objavili po tom, ako moderátor Alexej Korosteľov 1. decembra v live vysielaní pripomenul, že televízia zhromažďuje informácie o chode mobilizácie, pričom dodal, že vďaka tomu "sme dokázali pomôcť mnohým ruským vojakom" - napr. vybavením na front.
Korosteľov sa neskôr obhajoval tým, že sa preriekol. Jeho nadriadená však následne uznala, že u divákov televízie mohli jeho slová vyvolať dojem, že televízia sa zaoberá posielaním vybavenia pre príslušníkov ruskej armády na Ukrajine, "čo nie je pravda".
Šéfredaktor TV Dožď Tichon Dziadko sa neskôr za výrok moderátora tiež ospravedlnil, lebo môže divákov zavádzať.
Zdôraznil súčasne, že jeho stanica sa "nijako neangažuje v poskytovaní pomoci ruskej armáde". Televízia podľa neho naopak zhromažďuje informácie o ruských vojnových zločinoch páchaných na Ukrajine i o prechmatoch pri mobilizácii.
Televízia s Korosteľovom ukončila spoluprácu. Neskôr na znak solidarity s ním z televízie odišli ďalší dvaja moderátori.
Lotyšská štátna bezpečnostná služba začala po kauze s Korosteľovom tento televízny kanál preverovať.
Uviedla pri tom, že akákoľvek podpora Ruska ako agresora v konflikte s Ukrajinou je neprijateľná. Upozornila, že za zbierky alebo prevod finančných prostriedkov alebo iného majetku hrozí v tomto prípade trestná zodpovednosť.
"Štátna bezpečnostná služba opakovane varovala, že presun aktivít takzvaných ruských nezávislých médií do Lotyšska je spojený s rôznymi rizikami," dodala vtedy táto lotyšská agentúra vo vyhlásení.





Ruská exilová nezávislá televízia Dožď považuje obvinenia, na ktorých základe prišla v Lotyšsku o vysielaciu licenciu, za "nespravodlivé a absurdné".
Vo svojom statuse na sociálnej sieti Twitter vedenie TV Dožď informovalo, že stanica prestane vysielať v káblovej televízii, ale zostane pôsobiť na platforme YouTube.
"Pokračujeme v práci a všetky obvinenia voči nám považujeme za nespravodlivé a absurdné," uviedla televízia Dožď po tom, ako bola lotyšskými úradmi obvinená z toho, že okrem iných údajných porušení pravidiel vo vysielaní ukázala anektovaný ukrajinský polostrov Krym ako súčasť Ruska.
Lotyšská rada pre elektronické masmédiá (NEPLP) v utorok oznámila, že televízii Dožď odobrala licenciu na vysielanie na území Lotyšska. Šéf NEPLP Ivars Abolinš dodal, že TV Dožď "prestane vysielať 8. decembra", informuje TASR.
Vo svojom statuse na sociálnej sieti Twitter Abolinš spresnil, že toto rozhodnutie bolo prijaté z dôvodu "ohrozenia národnej bezpečnosti a verejného poriadku" Lotyšska.
Rozhodnutie NEPLP medzičasom na svojom konte na sociálnej sieti Facebook kritizoval ruský opozičný politik Lev Šlosberg.
Napísal, že ide o reakciu "na požiadavku radikálnej časti lotyšskej spoločnosti, ktorá žiada úplnú derusifikáciu mediálneho a politického priestoru krajiny", pričom "na tejto vlne sa teraz drží parlamentná väčšina, a teda aj vláda v Lotyšsku".
Šlosberg pripomenul, že TV Dožď sledovali aj Rusi žijúci v Lotyšsku a umožnilo im to uchovať si svoj jazyk a kultúru. Za najdôležitejšie Šlosberg - okrem iného - označil to, že Dožď "ukázal, že existujú aj iní Rusi, ktorí nepodporujú oficiálnu politiku Ruska".
Televízia Dožď ukončila svoje aktivity a vysielanie v Rusku krátko po tom, ako Rusko začalo vojnu proti Ukrajine. Podobne dopadli všetky významnejšie nezávislé médiá v Rusku: buď svoju činnosť sami pozastavili, alebo im to nariadili tamojšie úrady. Medzičasom bola TV Dožď v Rusku zaradená na zoznam tzv. zahraničných agentov.
Stanica Dožď obnovila svoje vysielanie 18. júla zo štúdií v Rige. V decembri však lotyšské úrady vzniesli voči TV Dožď niekoľko výhrad, pričom jej udelili aj pokutu 10.000 eur.



Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok označil kauzu s ruskou televíziou Dožď, ktorej lotyšské úrady odobrali vysielaciu licenciu, za "príklad ilúzií o slobode slova na Západe". Informovala o tom britská stanica BBC.
Odobratie vysielacej licencie oznámila v utorok Lotyšská rada pre elektronické masmédiá (NEPLP).
Podľa jej šéfa Ivarsa Abolinša by Dožď mal prestať vysielať 8. decembra. V statuse na Twitteri Abolinš dodal, že NEPLP sa takto rozhodla z dôvodu "ohrozenia národnej bezpečnosti a verejného poriadku" Lotyšska.
Peskov na margo tejto situácie pred novinármi v Moskve vyhlásil: "Stále sa niekomu zdá, že niekde inde je lepšie ako doma,...že inde sloboda je, ale doma je nesloboda. Tak toto je jeden z najjasnejších príkladov, ktorý dokazuje, že takéto ilúzie sú omylom."
Paralelu medzi konaním lotyšských úradov a obviňovaním z nátlaku na médiá, ktoré boli vznášané na adresu Ruska, našla aj oficiálna zástupkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
"Nič nové ani netreba vymýšľať, stačí do ich nedávnych vyhlásení namiesto slova Rusko vložiť slovo Lotyšsko," napísala Zacharovová, pričom svoj status doplnila o citácie z vyhlásení amerických a európskych predstaviteľov.
Podľa generálnej riaditeľky exilovej TV Dožď Nataľje Sindejevovej v dôsledku rozhodnutia lotyšských úradov príde TV kanál o peniaze z vysielania v káblových sieťach – ide asi o 20 percent jeho príjmov.
Britská stanica BBC informovala, že Sindejevová sa pre ruský spravodajský web Meduza vyjadrila, že na tento krok lotyšských úradov nebola pripravená. "Bola som si istá, že to (lotyšské úrady) neurobia," vysvetlila.
Vo svojom statuse na sociálnej sieti Twitter vedenie TV Dožď už pred tým informovalo, že stanica prestane vysielať v káblovej televízii, ale zostane pôsobiť na platforme YouTube.
V komentári pre spravodajský web RBK Sindejevová uviedla, že kanál TV Dožď sa pokúsi získať licenciu v inej krajine.
Televízia Dožď ukončila svoje aktivity a vysielanie v Rusku krátko po tom, ako Rusko začalo vojnu proti Ukrajine. Podobne dopadli všetky významnejšie nezávislé médiá v Rusku: buď svoju činnosť sami pozastavili, alebo im to nariadili tamojšie úrady. Medzičasom bola TV Dožď v Rusku zaradená na zoznam tzv. zahraničných agentov.





Panarabská spravodajská televízia al-Džazíra sa v utorok obrátila na Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu s podaním proti izraelským obranným zložkám v kauze násilnej smrti svojej reportérky Šírín abú Aklaovej.
Spravodajský web i24Nwes, monitorovaný agentúrou TASR, vysvetlil, že právny tím al-Džazíry počas šiestich mesiacov, ktoré uplynuli od tragédie, "vykonal úplné a podrobné vyšetrovanie prípadu a objavil nové dôkazy založené na výpovediach očitých svedkov, preskúmaní niekoľkých videozáznamov a forenzných dôkazov".
Na základe týchto nových dôkazov sú právnici presvedčení, že za smrť reportérky - Američanky palestínskeho pôvodu - by mali niesť zodpovednosť izraelskí vojaci. Podľa katarskej televízie je "tvrdenie izraelských orgánov, že Šírín bola zabitá omylom pri prestrelke, ničím nepodložené".
Závery izraelských vyšetrovateľov, že neexistuje žiadne podozrenie zo spáchania trestného činu, je úplne spochybnené dôkazmi poskytnutými prokuratúre ICC, uvádza vo svojom vyhlásení al-Džazíra.
Katarská televízia tvrdí, že "nové dôkazy" dokazujú, že Šírín abú Aklaová bola obeťou "úmyselnej vraždy", ktorej cieľom v konečnom dôsledku bolo umlčať al-Džazíru.
Šírín abú Aklaová prišla o život 11. mája, keď ako novinárka monitorovala zásah izraelskej armády v meste Džanín na okupovanom západnom brehu rieky Jordán.
Hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí potvrdil, že izraelské vedenie vie o podaní al-Džazíry na ICC. Uviedol však, že záležitosť nebude komentovať.
Izraelský premiér Jair Lapid sa vyjadril: "Nikto nebude vojakov izraelských obranných síl vypočúvať a nikto nám nebude dávať lekcie o morálke, a už vôbec nie al-Džazíra".
AFP pripomenula, že ICC nie je povinný rozhodovať o kauzách, ktorú mu predložili jednotlivci alebo skupiny.





Iránske úrady zadržali zástupcu šéfredaktora tamojšej tlačovej agentúry Fars len týždeň po tom, čo sa táto inštitúcia stala terčom kyberútoku. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvolala na utorňajšie správy iránskych štátnych médií.
"Zástupca riaditeľa agentúry Fars Abbás Darviš Tavangar bol zatknutý za šírenie nepravdivých správ," uviedla štátna stanica IRIB bez ďalších podrobností. Dodala, že vo väzbe zostane až do ukončenia vyšetrovania.
Vo vyhlásení, ktoré polooficiálna agentúra FARS uverejnila v aplikácii Telegram, sa uvádza, že jej "činnosť bola 26. novembra prerušená z dôvodu hackerského útoku". K zodpovednosti za útok sa neskôr prihlásila málo známa skupina Black Reward, ktorá tvrdí, že sa jej podarilo získať prístup k desiatkam dôverných dokumentov.
K zadržaniu predstaviteľa agentúry Fars došlo počas pokračujúcej vlny protivládnych protestov, ktoré prebiehajú po celom Iráne od septembrovej smrti Mahsy Amíníovej. Táto 22-ročná Kurdka zomrela vo väzení po tom, čo je zatkla iránska mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania.
Iránska generálna prokuratúra v nedeľu oznámila, že rozpúšťa tamojšiu mravnostnú políciu. Podľa pozorovateľov však išlo zrejme len o pokus upokojiť demonštrantov pred tohtotýždňovou novou vlnou protestov.

                                    

Copyright  © TASR 2022