Zomrel Štefan Šugár

Zomrel Štefan Šugár

Vo veku 87 rokov zomrel vo štvrtok 30. júna redaktor, divadelný kritik a teatrológ Štefan Šugár. Na svojej webovej stránke o tom informoval Divadelný ústav.

Šugár vyštudoval divadelnú vedu na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V rokoch 1958 – 1961 bol redaktorom Československej televízie v Bratislave. Na začiatku šesťdesiatych rokov pôsobil na Povereníctve SNR pre školstvo a kultúru. Bol dlhoročným pracovníkom Zväzu slovenských dramatických umelcov. Publikoval odborné články o problematike slovenského profesionálneho divadelníctva a tiež aj divadelné kritiky v časopisoch Film a divadlo, Kultúrny život a rovnako aj v denníkoch. Od roku 1988 do roku 1990 bol tlačovým tajomníkom Slovenského národného divadla v Bratislave.

Posledná rozlúčka so Štefanom Šugárom sa bude konať vo štvrtok 7. júla o 17:00 v bratislavskom krematóriu.

Zdroj: SITA

 

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Nitriansky samosprávny kraj (NSK) plánuje zlepšiť komunikáciu s obyvateľmi regiónu. Poslanci chcú, aby krajské noviny s názvom Župné ozveny boli pre čitateľov atraktívnejšie.
Pripravovaná mediálna koncepcia NSK počíta s viacerými opatreniami. Chce zefektívniť využívanie webovej stránky NSK i sociálnych sietí. Najväčšie zmeny sa majú týkať Župných ozvien, ktoré vychádzajú v slovenskej aj maďarskej jazykovej mutácii. Kraj ich chce zmeniť z mesačníka na dvojmesačník. Ten má mať viac strán i vyššiu kvalitu.
Namiesto štyroch strán bude vychádzať na ôsmich a na kvalitnejšom papieri. "Vďaka zvýšeniu počtu strán sa, okrem informovania o bežných problémoch, môžeme viac venovať aj odpovediam na otázky a problémy občanov a ďalším témam, pre ktoré doteraz nebol priestor," uviedla krajská poslankyňa Helena Bohátová.
NSK vydáva Župné ozveny v náklade 282.300 výtlačkov, čo zodpovedá počtu domácností v kraji. Náklady na grafickú úpravu, tlač a distribúciu po zmenách v periodicite, zvýšení počtu strán a zlepšení kvality papiera môžu dosiahnuť sumu necelých 160.000 eur. Kraj uvažuje aj o online verzii Župných ozvien zverejnenej na webovej stránke NSK. "V dnešnom svete je mediálna sféra mimoriadne dôležitá. Verejnosť by mala byť o našej činnosti informovaná oveľa kvalitnejšie ako doteraz," skonštatovala podpredsedníčka NSK Eva Antošová.


Zdroj: TASR

RTVS uvedie v premiére unikátny celovečerný dokumentárny film Konštantínov tajný kód

RTVS uvedie v premiére unikátny celovečerný 

 

 okumentárny film Konštantínov tajný kód

Nový celovečerný dokumentárny koprodukčný film RTVS s prvkami dokudrámy Konštantínov tajný kód odkrýva tisíc rokov zamlčiavané dejinné poslanie Slovákov i Slovanov vôbec, majstrovsky zašifrované vo veľbásni Proglas. Film sa nakrúcal vo viacerých krajinách (Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Macedónsko, Slovensko, Srbsko, Taliansko, Ukrajina) a RTVS ho uvedie v premiére na Sviatok sv. Cyrila a Metoda, v utorok 5. júla o 20.10 h na Dvojke.

Konštantínov tajný kód je príbehom najstaršej slovenskej veľbásne s názvom Proglas, ktorá oslavuje písmo i Sväté Písmo, ktoré boli dané a zverené našim predkom – Slovenom. Na tisíc rokov sa však stratila a úplne vybledla nielen z vedomia Slovenov, ale i Slovanov vôbec. Po jej znovuobjavení v 19. storočí o nej jazykovedci zistili dôležité fakty, ktoré jej prinavrátili literárny status, aký si zaslúži. Analyzujú otázky typu: „Kto je autorom Proglasu, akým písmom bol napísaný a komu bol určený?“, ale odkrývajú aj významný odkaz, pomyselný tajný kód, ktorý autor umne zašifroval do básne nielen prostredníctvom výtvarne neobyčajného písma, ktoré sám vynašiel.

Dokumentárny film obsahuje aj inscenované obrazy znázorňujúce stredovekú školu pôsobiacu v priestoroch chrámu, ktorý stál na Devíne, a ktorého existenciu preukázal archeologický výskum. Školu založili a viedli vierozvestci Konštantín – Filozof s Metodom, ktorí na naše územie prišli na pozvanie moravského kniežaťa Rastislava. Pre našich predkov vytvorili písmo a preložili doň Štvoroevanjelium, ktoré sa začína Proglasom. Presadili používanie staroslovenčiny ako štvrtého liturgického jazyka, čím Slovenov postavili na úroveň ostatných európskych národov.

Dokumentárny film sa nakrúcal vo viacerých krajinách a účinkujú v ňom: prof. Svetlina Nikolova - Bulharsko, dr. Václav Čermák - Česko, dr. Josip Bratulić, dr. Marica Čunčič - Chorvátsko, prof. Maja Jakimovska Tošič - Macedónsko, prof. Vidan Nikolič, Srbsko, prof. Matúš Homza, Mgr. Elena Šubjaková, prof. Ján Zambor, prof. Cyril Vasiľ- Slovensko, prof. Francesco Leoncini, Taliansko, prof. Olena Shymko- Ukrajina.

Konštantínov tajný kód odvysiela RTVS na Dvojke v premiére v utorok 5. júla o 20.10 h.

 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Izrael urobí spolu so Spojenými štátmi balistické testy guľky, ktorá usmrtila reportérku televízie al-Džazíra Šírín abú Aklaovú. Oznámila to v nedeľu izraelská armáda po tom, čo palestínske úrady odovzdali smrtiaci projektil americkým expertom na testovanie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Tento test nebude americký, urobí ho Izrael za americkej prítomnosti," uviedol hovorca izraelskej armády Ran Kochav.
"Počkáme na výsledky testov, ak sme ju zabili, prijmeme za to zodpovednosť a bude nám to ľúto. Je nám tiež ľúto, keď ľudí, ktorých sa to netýka, zabíjajú palestínski ozbrojenci," dodal Kochav.
Hovorca sa takto vyjadril iba deň po tom, čo Palestínska samospráva povolila Spojeným štátom balisticky preskúmať guľku, ktorá zabila novinárku. Palestínčania tak chcú dokázať, že náboj vystrelil izraelský vojak. Nemenovaný palestínsky predstaviteľ však pre AFP uviedol, že účasť Izraela na testovaní môže spôsobiť pochybnosti v súvislosti s tým, či môže Palestínska samospráva "Američanom veriť"
Izraelská armáda bližšie nevysvetlila Kochavove vyjadrenia a neodpovedala ani na otázku, či Izrael už začal s balistickými testami guľky.
Aklaová, 51-ročná Američanka palestínskeho pôvodu, zahynula 11. mája, keď pokrývala operáciu izraelskej armády v utečeneckom tábore Džanín na severe Predjordánska. Aklaovú mala pritom po celý čas oblečenú vestu s označením "Tlač".
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v júni uviedol, že podľa jeho vyšetrovania pochádzala guľka, ktorá zabila Aklaovú, "od izraelských bezpečnostných síl a nie z bezhlavej paľby ozbrojených Palestínčanov, ako to pôvodne tvrdili izraelské úrady." K podobnému záveru dospelo aj viacero iných vyšetrovaní novinárov.
Izraelská armáda však tvrdenia OSN odmietla a stále trvá na tom, že novinárku mohla zabiť streľba ozbrojených Palestínčanov.

Holandské úrady zadržali v pondelok 27-ročného muža poľskej národnosti podozrivého zo zorganizovania vraždy známeho reportéra a investigatívneho novinára Petera R. de Vriesa.
Ako pripomína agentúra AFP, De Vriesa postrelili vlani 6. júla, a to z bezprostrednej blízkosti na ulici v centre Amsterdamu.
Novinár zomrel o deväť dní neskôr na následky zranení. Jeho smrť vyvolala v Holandsku šok a smútok; tisíce ľudí stáli v rade, aby mu vzdali poslednú poctu v amsterdamskom divadle.
Zadržaný, ktorého totožnosť nebola zverejnená, je podozrivý z "riadenia osôb, ktoré vraždu de Vriesa vykonali", uviedla prokuratúra vo vyhlásení.
Ďalšie podrobnosti holandské úrady nezverejnili. Uviedli však, že pátranie po objednávateľovi vraždy a zisťovanie jej motívu pokračuje.
Pre vykonávateľov vraždy, 21-ročného Holanďana a poľského štátneho príslušníka, prokuratúra žiada doživotie. Rozsudky nad nimi budú vynesené 14. júla. Podľa prokuratúry boli títo dvaja podozriví zatknutí vlani necelú hodinu po streľbe v centre Amsterdamu. V aute, zastavenom na diaľnici neďaleko Haagu, bola aj zbraň, ktorou bol De Vries zastrelený. V aute sa nachádzal aj mobilný telefón, ktorý podľa prokuratúry obsahoval správy súvisiace s vraždou tohto 64-ročného novinára.
Motív útoku na novinára nie je známy. Existujú však náznaky, že súvisí s tým, že bol dôverníkom kľúčového svedka vo veľkom drogovom prípade.

Copyright  © TASR 2022

 

RTVS s vysokou sledovanosťou aj počas prvého prázdninového víkendu

 RTVS s vysokou sledovanosťou aj počas 

 

prvého prázdninového víkendu

Počas prvého prázdninového víkendu prilákala RTVS divákov k televíznym obrazovkám zábavou, politickou diskusiou, ale aj seriálom a športovými prenosmi. Súťažno-zábavná šou Záhady tela sa v sobotu opäť stala najsledovanejšou televíznou reláciou a vysokej sledovanosti sa tešila aj talkšou Petra Marcina Neskoro večer. Diváci si však nenechali ujsť ani nedeľný premiérový seriál Rebelka z dobrej rodiny či politickú diskusnú reláciu O 5 minút 12.

V sobotu prilákala najviac divákov k televíznym obrazovkám v repríze súťažno-zábavná šou Záhady tela. Sledovalo ju 268.000 pri trhovom podiele 17,1 % v cieľovej skupine 12+ a relácia sa stala najsledovanejším nespravodajským programom dňa. Divákov zaujala aj talkšou Neskoro večer, ktorú sledovalo 193.000 ľudí pri trhovom podiele 12,9 % v cieľovej skupine 12+ a v danom čase bola taktiež trhovou jednotkou.

V nedeľu na poludnie lákala divákov k televíznym obrazovkám diskusná relácia O 5 minút 12 na Jednotke. Sledovalo ju 338.000 divákov pri trhovom podiele až 30,4 % v cieľovej skupine 12+ a stala sa najsledovanejším nespravodajským programom dňa. V rámci spravodajského vysielania :24 si reláciu pozrelo ďalších 41.000 divákov pri trhovom podiele 3,7 % v rovnakej cieľovej skupine. V nedeľu večer pokračoval na Jednotke premiérový nemecký seriál Rebelka z dobrej rodiny, ktorý si v prime-time pozrelo 225.000 divákov pri trhovom podiele 13,1 % v univerzálnej cieľovej skupine.

Športoví fanúšikovia si nenechali ujsť štart cyklistickej Tour de France na :Športe. V piatok podvečer si prvú etapu pozrelo 35.000 divákov pri trhovom podiele 3,4 % v cieľovej skupine 12+. V sobotu popoludní sledovalo druhú etapu 68.000 divákov pri trhovom podiele 8,2 % v rovnakej cieľovej skupine. Nedeľnú tretiu etapu si nenechalo ujsť až 89.000 divákov pri trhovom podiele 7,7 % v cieľovej skupine 12+.

TO JE TV!

TO JE TV! 

Celkovým víťazom Fest Anča 2022 sa stal nemecký film Thing od Malte Steina

Celkovým víťazom Fest Anča 2022 sa stal 

 

nemecký film Thing od Malte Steina

Krátky animovaný film o mužovi, ktorého prenasleduje malá vec a nedá mu pokoj, získal hlavné ocenenie na 15. ročníku medzinárodného festivalu animovaného filmu Fest Anča. Nemecká snímka Thing od režiséra Malte Steina uspela v hodnotení medzinárodnej poroty, víťazov vyhlásili v sobotu (2. 7.) v Žiline. TASR o tom informoval programový dramaturg festivalu Jakub Spevák.
"Medzinárodnú porotu tento rok presvedčili najmä študentské filmy, ktoré nahliadajú na svet s citom, humorom i nadhľadom," skonštatoval Spevák.
Nemecká snímka Thing sa stala celkovým víťazom a držiteľom ocenenia Anča Award za najlepší krátky animovaný film. Rozpráva krátky príbeh o mužovi, ktorého prenasleduje malá "vec" a nedá mu pokoj. Režisér filmu nie je pre divákov Fest Anče žiadnym nováčikom, jeho snímky sú súčasťou oficiálneho výberu festivalu už niekoľko rokov.
"Porota v zložení Mihai Mitrica, Saša Bach a minuloročná výherkyňa ocenenia Anča Award za najlepší animovaný film Sarina Nihei vyzdvihla, že aj ich tento krátky film dohnal až na hranu a vec im vskutku nahnala hrôzu," priblížil Spevák.
Jubilejný 15. ročník podujatia ponúkol selekciu krátkych animovaných filmov aj výber celovečerných snímok, ktorých ústrednou témou je reprezentácia žien v animácii. Téma ženy sa odzrkadlila aj v sprievodnom programe. Na festival sa tohto roku prihlásilo viac ako 1250 filmov zo 68 krajín sveta.
Dejiskom Fest Anče bola Nová synagóga a kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie. Festivalový program sa konal aj v Mestskom divadle Žilina či Bábkovom divadle.

Zdroj: TASR

 

Zomrel Peter Brook

Zomrel Peter Brook

 

Vo veku 97 rokov zomrel jeden z najvýznamnejších divadelných režisérov 20. storočia Peter Brook.

Peter Brook sa radí k najznámejším svetovým divadelným režisérom. Medzi najvýznamnejšie inscenácie v jeho kariére plnej pozoruhodných počinov patrí Titus Andronicus (1955) s Laurenceom Olivierom, Kráľ Lear (1962) s Paulom Scofieldom či Marat/Sade (1964) a Sen noci svätojánskej (1970), obe pre Royal Shakespeare Company. Potom ako sa Brook presťahoval do Paríža, kde v roku 1970 založil International Centre for Theatre Research (Medzinárodné centrum divadelného výskumu) a po otvorení divadla Bouffes du Nord v roku 1974 International Centre for Theatre Creation (Medzinárodné centrum divadelnej tvorby), stál pri vzniku niekoľkých prelomových diel, ktoré posunuli hranice divadla, z mnohých napríklad Conference of the Birds (Vtáčí snem, 1976), The Ik (Ikovia, 1975), The Mahabharata (1985) a The Tragedy of Carmen (Tragédia Carmen, 1981). Natočil filmy ako Lord of the Flies (Pán múch, 1963), King Lear (Kráľ Lear, 1970), The Mahabharata (1989), Tell Me Lies (Zavádzaj ma, reštaurovaný v 2013) a Meetings with Remarkable Men (Stretnutia s pozoruhodnými ľuďmi, reštaurovaný v 2017). Jeho nesmierne vplyvné knihy, od The Empty Space (Prázdny priestor, 1968) po The Quality of Mercy (Kvalita milosti, 2013), vyšli v mnohých jazykoch po celom svete.

Je považovaný za jedného z najvýznamnejších divadelníkov druhej polovice 20. storočia, denník The Independent ho v roku 2008 nazval „najväčším žijúcim divadelným režisérom“. Popri svojom divadelnom pôsobení Peter Brook neustále pracoval ako scenárista a režisér pre filmové a televízne počiny. Sfilmoval napríklad adaptácia svojich inscenácií Marat/Sade, Kráľ Lear alebo Hamlet. Ďalej spracoval napríklad Gayovu Žobrácku operu alebo Goldingovho Pána múch.

 

 

NEDEĽNÉ REZEŇ

NEDEĽNÉ REZEŇ

O 5 minút 12, naživo v nedeľu 3. 7. 2022 od 11:55 h, Jednotka a vo vysielaní :24

Hostia:

- predseda NR SR, predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár;
- poslanec NR SR, predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini.

Témy a okruhy:

1. Aktuálny politický vývoj:

- spory v koalícii a dosah na riadenie štátu;
- možnosti upokojenia situácie a ďalšej spolupráce vládnych subjektov;
- petícia za referendum, možnosti skrátenia volebného obdobia, pozície k predčasným voľbám.

2. Sociálno-ekonomická situácia:

- rokovania o zvyšovaní platov v štátnej a verejnej správe;
- pomoc štátu ľuďom v súvislosti s rastom cien potravín, palív či energií;
- financovanie opatrení, možnosti štátu.

3. Rôzne:

- jesenné voľby do orgánov samospráv.

Reláciu moderuje Marek Makara.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Poslanci ruskej Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, schválili vo štvrtok zákon, ktorý uľahčí zásahy voči zahraničným aj domácim médiám. Informovali o tom agentúry AFP a AP.
Nová právna norma umožňuje obmedziť alebo zakázať činnosť zahraničných mediálnych spoločností v rámci odvety "za nepriateľské kroky iného štátu voči ruským médiám v zahraničí".
Ruská generálna prokuratúra dostala v takýchto prípadoch právo, aby "urýchlene prijala rozhodnutie o zákaze alebo obmedzení činnosti mediálnych subjektov z daného štátu (ktorý takéto nepriateľské kroky podnikol) na území Ruska".
Zákon schválený dolnou komorou ruského parlamentu taktiež uľahčuje dočasné zastavenie činnosti ruských médií, ktoré budú šíriť "nebezpečné a nespoľahlivé" informácie, prejavovať nedostatok rešpektu voči ruskej spoločnosti, štátu a ústave a diskreditovať ruské ozbrojené sily.
Činnosť takýchto médií bude môcť prokuratúra pozastaviť až na tri mesiace. V prípade opakovaných prehreškov bude takéto médium zakázané úplne.
Príslušný návrh zákona bol vo štvrtok schválený v Dume, kontrolovanej prokremeľskými stranami, v záverečnom treťom čítaní. Účinnosť nadobudne po tom, keď ho schváli aj horná komora parlamentu a podpíše šéf Kremľa Vladimir Putin, čo by sa malo stať čoskoro.
Od ruského vpádu na Ukrajinu sa v Rusku ešte pritvrdili zásahy voči slobode prejavu. Z krajiny od 24. februára odišli už mnohí zahraniční aj nezávislí ruskí novinári.
V Rusku je v súčasnosti zakázaná akákoľvek kritika ruskej "špeciálnej operácie" na Ukrajine. Okrem iného nie je povolené používať pojmy "vojna" a "invázia". Osoby obvinené zo šírenia nepravdivých informácií a diskreditácie ruskej armády môžu byť potrestané až 15 rokmi väzenia. Svoju činnosť v Rusku za týchto podmienok pozastavili alebo obmedzili už mnohé zahraničné alebo nezávislé ruské médiá.

 

Copyright  © TASR 2022

 

 

Turecký úrad na kontrolu médií zakázal prístup k servisom amerického vysielateľa Hlas Ameriky a nemeckého Deutsche Welle, čím si vyslúžil obvinenia z cenzúry.
Najvyššia rada pre rozhlas a televíziu (RTUK) prostredníctvom súdu aplikovala februárové rozhodnutie, ktoré vyžaduje, aby zahraničné médiá, ktoré v Turecku na internete šíria televízny obsah, požiadali o vysielaciu licenciu. Súd v Ankare zakázal prístup na webstránky Deutsche Welle a Hlasu Ameriky vo štvrtok večer. V piatok v Turecku nebol prístupný ani jeden z webov.
Deutsche Welle v piatok vo vyhlásení vysvetlilo, že nesplnili požiadavku na licenciu, pretože „by to umožnilo tureckej vláde cenzurovať redakčný obsah“. Podľa generálneho riaditeľa Petera Limbourga svoje rozhodnutie rade do detailu vysvetlili. „Médiá licencované v Turecku, napríklad, musia zmazať online obsah, ktorý RTUK označí ako nevhodný. To je pre nezávislého vysielateľa jednoducho neprijateľné. DW proti blokovaniu podnikne právne kroky,“ uviedol Limbourg.
RTUK vo februári informovala, že identifikovala tri webstránky, ktoré nemajú vysielacie licencie. Bol medzi nimi aj turecký servis Euronews, no Euronews podľa vlastných slov argumentovali, že nevysielajú naživo v turečtine ani nemajú vizuálne správy, takže sa na nich požiadavka nevzťahuje.
Hlas Ameriky vo februári konštatoval, že zatiaľ čo licencovanie rozhlasu a televízie je normou, pretože vysielacie frekvencie nie sú nekonečné, internet nemá obmedzený vlnový rozsah. „Jediným možným účelom požiadavky na licenciu pre internetovú distribúciu je umožnenie cenzúry,“ uviedol vysielateľ vo vyhlásení.
V rebríčku slobody tlače Reportérov bez hraníc patrí Turecku 149. priečka zo 180 krajín.

 

Spoločnosť Amazon sa po dialógu s Európskou komisiou (EK) a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu spotrebiteľa zaviazala zosúladiť svoje praktiky zrušenia s pravidlami Európskej únie (EÚ) pre ochranu spotrebiteľov. Platforma umožní spotrebiteľom z EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) zrušiť odber služby Amazon Prime iba dvoma kliknutiami pomocou výrazného a jasného tlačidla „Zrušiť“. Na svojej webstránke o tom informuje EK.
Konanie Komisie a vnútroštátnych orgánov voči Amazonu sa začalo v apríli 2021 po sťažnosti Európskej spotrebiteľskej organizácie (BEUC), Nórskej spotrebiteľskej rady a Transatlantického spotrebiteľského dialógu. Nahlásené praktiky rušenia pozostávali z veľkého počtu prekážok na zrušenie odberu, vrátane komplikovaných navigačných ponúk, skreslených formulácií, mätúcich možností a opakovaného povzbudzovania.
Amazon sa zaviazal zlepšiť svoju politiku zrušenia a zmeny zavedie od dnešného dňa, uvádza EK. Tieto zmeny pritom sľúbil zrealizovať na všetkých svojich európskych webstránkach pre všetky zariadenia - počítače, mobily aj tablety.

 ©2022 Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.