31. 10. 2026

Zomrel Ján Zemko

Zomrel Ján Zemko

Vo veku 86 rokov zomrel dlhoročný operný sólista Národného divadla Banská Bystrica Ján Zemko. Inštitúcia o tom informuje na svojom webe.
„Odišiel človek, ktorého meno je neodmysliteľne späté s umeleckými dejinami nášho divadla. Výnimočný tenorista, pedagóg, vzácny kolega a predovšetkým človek, ktorý podstatnú časť svojho života zasvätil hudbe, opernému umeniu a javisku v Banskej Bystrici,“ uviedlo Národné divadlo Banská Bystrica. Pripomína, že Zemko bol súčasťou divadla a jeho opernej scény od roku 1966 a stvárnil takmer 100 operných a operetných postáv, pričom absolvoval takmer 2500 predstavení.
Posledná verejná divadelná rozlúčka s Jánom Zemkom sa na javisku Národného divadla Banská Bystrica uskutoční v utorok 3. novembra o 10.30 h.



Zdroj: TASR

30. 10. 2026

BRAVÓ HŘEBEJK, VYLÍŽ SI, ŠRAMOVÁ

 BRAVÓ HŘEBEJK, VYLÍŽ SI, ŠRAMOVÁ




  • "Miloš Zeman je mstivá píča, abych to vyvážil."
  • „Bohdalová není svině, Zeman zrůda je..." 
  • „Parta naprostých imbecilů, kurev, psychopatů a nácků." 
  • „...svítí na cestu do prdele..." 
  • „Každý, kdo se z Trumpa nepoblil [...] je u mě debil." 
  • „Komunistické kolaboratské obludky, zalezte do kanálu a šoupejte nohama."  
  • „Chcete o sobě a svých dětech nechat rozhodovat úplné dementy – volte SPD.
  • „Proruské bolševické kurvy..." 
  • „...upištěnej pablb..." 
  • „...tahle odporná ruská filcka..." o Tomiu Okamurovi,
  • „Podle mě je natolik hloupý, že se do toho nechal zatáhnout." (o Otu Klempířovi, 
  • „Myslím, že jsme měli strašné ministry kultury i předtím, akorát tu svoji imbecilitu nedávali tak okázale najevo."
  • „Jděte do hajzlu vy sráči!" 
  • „Jdi do prdele ty pozére Radime Procházko i s celým Akademickým senátem." 
  • "Jděte do prdele vy antisemitští dobytkovové
  • „...pornografická a náglovská srágora z ruské prdele, jako je celý doktor Rajchl, kterého se štítíme..." 
  • "Žalobu nezvažuji, protože by se to tomu keténovi líbilo." 
  • „Úplně debilní ožrala a naprostý pitomec vyhrožuje novináři, děsný."  „Macinka, Turek nebo Klempíř jsou jen ubozí idioti a jejich voliči ještě větší." 
  • „Babiš je rakovina." 
  • „Jste fakt už blázni? Naivky? Anebo svině?" 
  • "Kdo volí ANO, volí tyhle naprosté dementy." 
  • „...aby nebránili vládnout těmto naprostým ichtylům." 
  • „...poslední zkuvený ruský voják..." 
  • „...s celou zkurenou okupační armádou..." 
  • „...do zaostalého a zkurveného Ruska..." 
  • ...zkurvený ruský válečný zločinec a diktátor z KGB Putin..." 
  • „Čůrák jeden zasranej."
  • „Smradlavej, nechutnej a prolhanej píčus, o kterýho bych si neopřel kolo." (o Miloši Zemanovi.) 
  • „Propásli jsme možnost vybombardovat hotel Štekl, netvařme se proto překvapeně, až to vezmou v Evropě) do ruky." 

Sme pripravení ti vyhovieť, súdruh Blaha

 Sme pripravení ti vyhovieť, súdruh Blaha



SLOVENSKO HLASOVALO PROTI ZLOČINECKEJ AMERICKEJ BLOKÁDE - SME S TEBOU, KUBA 🇸🇰🇨🇺
Slovensko v OSN hlasovalo za zrušenie zločineckej americkej blokády voči Kube 👏







1. Som hrdý na slovenskú vládu. Postavili sme sa za kubánsky ľud, ktorý už desaťročiach trpí kvôli totálnemu americkému embargu.


2. Tento rok Američania zakázali akýkoľvek dovoz ropy na ostrov, čím Kubu uvrhli na pokraj humanitárnej katastrofy.


3. A americkí zločinci teraz vykrikujú, že aha, kubánska vláda nevie zabezpečiť energetiku svojim občanom.


4. A nebude to náhodou kvôli vášmu embargu, vy gangstri?


5. Flagrantne porušujete medzinárodné právo a ste len prachsprostí imperialisti.


6. Kuba nie je hrozba pre svet, zato vy áno.


7. Unášate prezidentov, zabíjate malé deti v Iráne, financujete genocídu v Gaze.


8. A ten váš zatykač na legendárneho Raúla Castra, ktorého rešpektuje celý svet, je len ďalší ohavný imperialistický zločin.


9. Ak mal byť niekto zatknutý, tak sú to všetci americkí prezidenti od konca druhej svetovej vojny.


10. Ako hovorí americký filozof Noam Chomsky - všetko sú to vojnoví zločinci.


11. Kuba má právo ísť si svojou socialistickou cestou a ja som rád, že som ich tento rok mohol ísť podporiť aj osobne.


12. A neskutočne sa hanbím za to, že sa našla hŕstka krajín vo svete (a naozaj len hŕstka), ktorá hlasovala proti ukončeniu amerického embarga.


13. Čiže tieto krajiny chcú, aby Kubánci kvôli USA umierali od hladu a aby Američania nemuseli dodržiavať medzinárodné právo.


14. Nečudujem sa, že medzi týmito krajinami, ktore podporujú blokádu Kuby, je Izrael.


15. To je genocídalny režim, ktorý sa vyžíva v zabíjaní civilistov.


16. Ale že sa k Američanom pridala aj Ukrajina? Čo teraz chce rozprávať Zelenskyj o medzinárodnom práve?


17. Však on je vlastne zástanca porušovania medzinárodného práva. Čo on chce rozprávať o suverenite, keď podporuje zbesilé útoky na kubánsku suverenitu?


18. Čo chce ešte tento vojnový zločinec rozprávať? Hanba Zelenskému a všetkým, ktorí hlasovali proti ukončeniu americkej blokády.


19. Slovensko sa postavilo na stranu Dávida v boji proti Goliášovi. Postavili sme sa za socialistickú Kubu spoločne s drvivou väčšinou sveta.


20. Ďakujem za to ♥️

Hasta la victoria siempre ✊
Kokot Blaha

Ak to vyzerá ako kačka, chodí ako kačka a kváka ako kačka, tak je to Kokot Huďo

Ak to vyzerá ako kačka, chodí ako kačka 

a kváka ako kačka, tak je to Kokot Huďo





















Herečka Táňa Pauhofová (43) - aktívna libiotka, havloidka a čaput-ovca angažovaná na každom proteste za tzv. demokraciu a notorická kritička všetkého a všetkých okrem Progres Sekty. Už sa vyhrážala, že opustí Slovensko, ak budúce voľby nedopadnú podľa jej predstáv. Sama o sebe však pochybuje a hovorí si: "„Si blbá, nič nevieš, ani tam nechoď, zostaň doma a neukazuj sa," priblížila svoj vnútorný monológ. TAKŽE ÚPRIMNOSŤ SA CENÍ, TÁNIČKA... NO NEPREKVAPILA SI, DALO SA TO TUŠIŤ😂
Ľubomír Huďo

VÝROKY TÝŽDŇA

  VÝROKY TÝŽDŇA






































Zomrela Elke Sommerová

Zomrela Elke Sommerová

Vo veku 85 rokov zomrela v stredu americká herečka nemeckého pôvodu Elke Sommerová, ktorá sa najmä v 60. a 70. rokoch objavila v množstve filmov. TASR o tom informuje na základe správy stanice ABC.
Bola stálicou hollywoodskych komédií a špionážnych filmov, medzi ktoré patria snímky Cena (1963) a Komisár Clouseau na stope (1964).
Sommerová, ktorá spolupracovala s hviezdami svojej doby ako Paul Newman, Peter Sellers, James Garner, Dick Van Dyke, Bob Hope, Dean Martin či Sharon Tateová, sa narodila 5. novembra 1940 ako Elke Schletzová v Berlíne.
Chcela študovať jazyky, ale počas cesty do Talianska so svojou matkou v roku 1958 upútala pozornosť predstaviteľa talianskeho filmového priemyslu, ktorý ju obsadil do jedného z jej prvých filmov - L'amico del giaguaro (1959).
Všimol si ju aj taliansky herec a filmový režisér Vittorio De Sica a čoskoro už nepretržite pracovala po celej Európe - v Taliansku, Španielsku a Anglicku pod priezviskom Sommerová. V roku 1964 získala Zlatý glóbus v kategórii najsľubnejšia začínajúca herečka za film Cena, kde si zahrala po boku Paula Newmana a Edwarda Robinsona.
V tomto období tiež pózovala pre pánsky časopis Playboy. Fotografie zhotovil jej prvý manžel Joe Hyams. Zosobášili sa v novembri 1964 a rozviedli v roku 1981. V roku 1993 sa vydala za nemeckého hoteliera Wolfa Walthera, ktorý zomrel v júli toho istého roku vo veku 77 rokov.


Zdroj: TASR

Zomrel Patrick Stewart

Zomrel Patrick Stewart

Vo veku 86 rokov zomrel anglický herec Patrick Stewart známy zo série filmov a televíznych seriálov Star Trek a X-Men. Podľa hovorkyne Kelly Bush Novakovej sa tak stalo v stredu v Los Angeles po jeho „krátkom a smutnom zápase“ s Alzheimerovou chorobou a demenciou s Lewyho telieskami. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Herec podľa vyhlásenia na jeho profile na sieti Instagram zomrel vo svojom dome v Los Angeles. „Bol obklopený vrúcnou náručou rodiny a priateľov, za zvukov živej hudby, modlitieb, sĺz, smiechu a hlbokých emócií, aké dokázal vyvolať len on po celý život, ktorý zasvätil nám všetkým“ uvádza sa vo vyhlásení.
Aj keď sa Stewart najviac preslávil vo filmových sériách Star Trek ako kapitán Jean-Luc Picard a X-Men ako profesor Charles Xavier, väčšiu časť svojej kariéry pôsobil na divadelných doskách.
Okrem postáv Claudiusa alebo Macbetha často vystupoval v sólovom predstavení Vianočná koleda od Charlesa Dickensa. Spolu so svojím hereckým kolegom a priateľom Ianom McKellenom účinkoval tiež v londýnskom West Ende a na Broadwayi v inscenáciách hier Krajina nikoho od Harolda Pintera a Čakanie na Godota od Samuela Becketta. Najlepšie kritiky vo svojej kariére si vyslúžil, keď po prvý raz stvárnil postavu Macbetha z rovnomennej tragédie Williama Shakespeara.
V roku 2010 britská kráľovná Alžbeta II. pasovala Stewarta za rytiera za jeho prínos dramatickému umeniu.
Narodil sa 13. júla 1940 v anglickom meste Mirfield v grófstve Yorkshire. Podľa agentúry Reuters vyrastal v chudobe, pričom jeho otec sa podľa jeho slov vrátil z druhej svetovej vojny ako alkoholik, trpel posttraumatickou stresovou poruchou a fyzicky týral Stewartovu matku. Herec spomínal, ako sa ju snažil chrániť vlastným telom.
Herectvo sa v detstve pre Stwearta stalo podľa jeho slov „bezpečným útočiskom“ po tom, ako sa vo svojich 12 rokoch v škole stretol s tvorbou Shakespeara.
Stewart bol trikrát ženatý a mal dve deti. Jeho treťou manželkou bola americká hudobníčka Sunny Ozellová.


Zdroj: TASR

ASI TAKTO

 ASI TAKTO

29. 10. 2026

Reklamná pauza trochu inak

    Reklamná pauza trochu inak



Mala by byť jeho poprava v priamom prenose, alebo zo záznamu. A na akom programe?

 Mala by byť jeho poprava v priamom prenose,

 alebo zo záznamu. A na akom programe?





RUSI VYHRALI A LIBERALIZMUS UŽ POSIELA NA SMETISKO DEJÍN AJ LIBERÁLNY ECONOMIST 😉
5 noviniek zo sveta, priatelia. Týkajú sa Ukrajiny, Izraela, Kuby a Brazílie.
A samozrejme EÚ a našich pomýlených Progresívcov.
Viete, prečo sú ešte hlúpejší ako nacista Himmler?
Kokot Blaha

Český animovaný film Burina režisérky Poly Kazakovej získal európsku cenu Emile

Český animovaný film Burina režisérky Poly

 Kazakovej získal európsku cenu Emile

Krátky film Burinu režisérky Poly Kazakovej získal európsku cenu Emile Award 2026 za najlepšiu animáciu krátkeho filmu (Best Animation in Short Film). Ocenenie vyhlásili usporiadatelia 28. októbra na Medzinárodný deň animácie počas slávnostného ceremoniálu v Krakove. Snímok vznikol v produkcii spoločnosti Maurfilm ako absolventský projekt ruskej režisérky Kazakovej na Filmovej akadémii Miroslava Ondříčka v Písku. ČTK o tom za tvorcu informovala Marta Jallageas.

Film Burina, vytvorený náročnou technikou olejomaľby na skle, už v roku 2024 zaujal medzinárodné publikum na festivale v Cannes, kde bol uvedený v oficiálnej študentskej sekcii. Následne sa predstavil aj na popredných festivaloch animovaného filmu v Annecy a Záhrebe. V roku 2025 získal cenu Magnesia za najlepší študentský film v rámci Českých levov.

Trinásťminútová snímka zavádza divákov do zdanlivo harmonického sveta starostlivo udržiavanej záhrady, ktorú zo všetkých strán obklopujú nekonečné polia divokého buriny. Keď búrka zanesie do záhrady cudzie semená, začne jej majiteľka odhodlane bojovať proti všetkému, čo narúša jej predstavu dokonalého poriadku. Zo zdanlivo nevinného stretu sa postupne stáva dramatický boj na život a na smrť.

"Pojala som film ako animovaný mýtus o chaose, ktorý sa snaží vniknúť do usporiadaného a logického sveta človeka, ao tom, že hlavným nebezpečenstvom je práve tento strach a príliš impulzívne konanie v jeho dôsledku. Príchod novej skúsenosti nemusí vždy znamenať katastrofu," popísala Kazaková inšpiráciu svojho filmu.

Cena nadväzuje na minulý rok, keď európske ceny Emile získali hneď dve medzinárodné koprodukcie českého Maurfilmu. Animovaný dokument I Died in Irpin ukrajinskej režisérky Anastasie Falileievy vtedy zvíťazil v najvyššej kategórii krátkych filmov Best of the Best. Nemecko-poľsko-český film Joko režisérky Izabely Plucińskej si odniesol cenu za najlepšie výtvarné spracovanie postáv a prostredie krátkeho filmu.

Zdroj: ČTK


Bývalá intendantka Rádia Devín Jana Orlická podala sťažnosť Európskej komisii pre porušovanie Európskeho aktu o slobode médií

Bývalá intendantka Rádia Devín Jana Orlická podala sťažnosť Európskej


 komisii pre porušovanie Európskeho aktu o slobode médií

Bývalá intendantka Rádia Devín Jana Orlická podala sťažnosť Európskej komisii pre porušovanie Európskeho aktu o slobode médií. Dnešné fungovanie STVR je podľa nej v rozpore s európskou legislatívou. Občanov vyzýva na záchranu verejnoprávnych médií.
Zrušenie koncesionárskych poplatkov a presun financovania STVR pod štátny rozpočet spravil podľa Orlickej z inštitúcie „finančného a politického rukojemníka exekutívy“.
„Zrušenie pôvodnej RTVS nebolo modernizáciou, ale účelovým štátnym prevzatím kontrolnými orgánmi a otvorením dverí pre politickú svojvôľu,“ napísala Orlická.
„Vyzývam občanov Slovenskej republiky, aby spojili sily na záchranu verejnoprávnosti na Slovensku. Zároveň vyzývam občanov Slovenskej republiky, aby svojimi odbornými a občianskymi hlasmi podporili zachovanie súčasného právneho stavu financovania verejnoprávnych médií v Českej republike,“ napísala Orlická vo svojej výzve.


Zdroj: DenníkN

VLASTIZRADCOV ELIMINOVAŤ

  VLASTIZRADCOV ELIMINOVAŤ


Slovenský rozhlas oslávi sto rokov vysielania slávnostným Galakoncertom


Slovenský rozhlas oslávi sto rokov vysielania


 slávnostným Galakoncertom


Oslavy 100. výročia pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku vyvrcholia vo štvrtok 29. októbra o 19.00 h slávnostným Galakoncertom vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Na koncerte bude uvedená do života aj publikácia Sto rokov vysielania Slovenského rozhlasu 1926 – 2026. Pre veľký záujem verejnosti Slovenská televízia a rozhlas zároveň predĺži výstavu 100/70, ktorá bude otvorená až do 23. decembra 2026.


„Storočnica rozhlasového vysielania nám pripomenula, akú silnú väzbu má verejnosť k Slovenskému rozhlasu. Svedčí o tom aj takmer štrnásťtisíc návštevníkov výstavy 100/70 či záujem o podujatia počas Dní otvorenej pyramídy. Galakoncert a publikácia Sto rokov vysielania sú pre nás spôsobom, ako našu spoločnú pamäť uchovať a odovzdať ďalej. Sto rokov rozhlasu nie je uzavretou kapitolou, ale záväzkom, aby bol verejnoprávny rozhlas aj naďalej blízko ľuďom,“ povedala generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková.

Galakoncert pri príležitosti 100. výročia vysielania Slovenského rozhlasu bude vyvrcholením projektu STOROČIE S VAMI – Dni otvorenej pyramídy. Priamy prenos odvysielajú Rádio Slovensko, Rádio Regina a Rádio Devín. Pod taktovkou dirigenta a zbormajstra Adriana Kokoša vystúpia Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a Detský a dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu. Spolu s nimi sa predstavia sopranistka Jolana Fogašová, tenorista Martin Gyimesi, basista Jozef Benci, flautistka Ajna Marosz, huslisti Lukáš Szentkereszty a Patrik Klačanský a speváci Peter Lipa a Peter Cmorík. Program Galakoncertu predstaví slovenskú hudbu v jej rozmanitých podobách, od symfonických a filmových skladieb až po piesne, ktoré sprevádzali celé generácie poslucháčov. Večer otvorí Slávnostná predohra Es dur Jána Levoslava Bellu. V diele Musica Slovaca Ilju Zeljenku sa ako sólista predstaví Lukáš Szentkereszty. Detský a dievčenský spevácky zbor za sprievodu sláčikov zaspieva piesne Miloša Ruppeldta a Alexandra Moyzesa. Jolana Fogašová uvedie áriu z operety Čardášová princezná Emmericha Kálmána a Jozef Benci áriu Vodníka z Dvořákovej opery Rusalka. Na programe budú aj suita Svetozára Stračinu z filmu Alžbetin dvor, Perinbaba Petra Hapku so sólom Ajny Marosz a predohra k operete Hrnčiarsky bál Gejzu Dusíka. Martin Gyimesi zaspieva pieseň V slovenských dolinách z repertoáru Karola Duchoňa. V Jesennej láske Mira Žbirku zahrá husľové sólo Patrik Klačanský. Peter Lipa prinesie Baladu o štyroch koňoch a Caracas, Peter Cmorík piesne Dážď a Mám pocit. Zaznie aj Rozhlasová predohra Vladislava Šarišského.

Súčasťou večera bude aj uvedenie publikácie Sto rokov vysielania Slovenského rozhlasu 1926 – 2026 do života. Autormi sú Peter Turčík, Martin Jurčo a kolektív. Dvojjazyčná slovensko-anglická publikácia prevedie čitateľov históriou rozhlasu od skromných začiatkov v provizórnom bratislavskom štúdiu až po dnešný svet digitálneho vysielania, podcastov a online obsahu. Pripomenie úlohu rozhlasu počas najvýznamnejších udalostí moderných dejín, od vojnových rokov a Slovenského národného povstania cez august 1968 a november 1989 až po vznik samostatnej Slovenskej republiky. Priblíži legendárne relácie, osobnosti i profesie ukryté za mikrofónom. Nevyhne sa ani zložitejším obdobiam poznačeným cenzúrou a propagandou. Prostredníctvom archívnych materiálov a príbehov ľudí zachytí premeny spoločnosti, technológií i samotného rozhlasového média. Kniha vychádza vo vydavateľstve Media STVR a bude dostupná na webovej stránke eshop.stvr.sk.

Výstava 100/70 v priestoroch pyramídy Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici v Bratislave privítala doteraz takmer 14 000 návštevníkov, z toho viac ako 4 500 detí. Minimálne ďalších 5 000 ľudí navštívilo koncerty a podujatia, ktoré sa v rámci osláv v pyramíde konali. Návštevníci si z výstavy odniesli viac ako 1 200 originálnych pohľadníc a 800 pamätných mincí a v knihe návštev zanechali množstvo povzbudivých odkazov. Pre veľký záujem bude výstava namiesto pôvodného termínu 3. novembra otvorená až do 23. decembra 2026. Od 9. novembra bude prístupná od utorka do nedele, v pondelky bude zatvorená. Výstava pripomína 100 rokov rozhlasového a 70 rokov televízneho vysielania na Slovensku. Návštevníkov prevádza tromi tematickými celkami: Svet rozhlasového vysielania, Detský svet a Svet televízie. Majú možnosť prezrieť si desiatky historických rozhlasových prijímačov, obľúbené postavičky Kuka, Raťafáka Plachtu, Drobčeka či Fidlibuma, ale aj kostýmy z vianočných rozprávok Tri zlaté dukáty, Láska na vlásku či O čarovnej vode.