SLOVENSKÍ SATANISTI ZASAHUJÚ
2. 11. 2026
Deň vysťahovania sa blíži!
Deň vysťahovania sa blíži!
REAKCIA NA TRAPOŠINY BRAŇA KRÁLA
Milí priatelia,
píšete mi, že do mňa zase kopal Braňo Král na TA3, vraj nebyť kapitalizmu, tak by som jazdil v žiguláku a býval v paneláku.
A ja som si myslel, že v predstavách týchto smiešnych ponovembrových politrukov by som bol strašne zlý komunistický pohlavár a býval by som v nejakej vile na Palisádoch - tak sa ujednoťte, chlapci 😎
Král má zo mňa zjavne nejaký komplex. Netuším prečo.
Socializmus dal väčšine ľudí prácu, bývanie a sociálne istoty.
Ten jeho milovaný kapitalizmus z nich urobil otrokov, ktorí musia slúžiť zahraničným korporáciám.
Do toho priniesol chudobu, nezamestnanosť, prázdny individualizmus, stratu akejkoľvek autority, migráciu, drogy, mafie, teror a celoživotný boj o holé prežitie.
Gratulujem.
A tú úžasnú liberálnu "slobodu", o ktorej Král tak propagandisticky básni, sme videli v priamom prenose, keď tu veľkí demokrati v 2020-2023 zatvárali alternatívne médiá, hnali ľudí na očkovanie a každý, kto mal iný názor, bol pre nich dezolát.
Braňko, však sa prebuď.
Ten Tvoj glorifikovaný 17. november bol obyčajný sorosovský prevrat, ktorý uvrhol milióny ľudí do chudoby a neistoty.
Liberálni zbohatlíci rozkradli všetko, čo sa nehýbalo a odovzdali na Západ všetko národné bohatstvo, ktoré desaťročia budovali naši otcovia a matky.
Bežní robotníci prišli o všetko, zato zbohatlíci a oligarchovia získali miliardy a k tomu aj novú ideológiu - liberalizmus.
A najväčšou iróniou bolo, že novými hrdinami liberalizmu sa stali bývalí húževnatí komunisti a ich poskokovia ako Kiska, Vášáryová, Kramár, Dostál či Petr Pavel. A najnovšie aj súdruh Weiss - pecka 🤣
Celá tá ich trápna mytológia ohľadom 17. novembra, kedy sa oslavujú všelijakí ožrani a oportunisti, má zakryť absolútnu duchovnú prázdnotu, ktorú najlepšie vystihuje mladý Šimečka, chlapec s charizmou "nedosladeného pudingu". Aby som teda citoval jeho vlastného priaznivca.
Keby Král nežil odtrhnutý od reality, tak by chápal, že problém ľudí nie je Fico či Blaha, ani hlúpa závisť nedocenených liberálov, ale upadajúci západný neoliberálny kapitalizmus, ktorý nás ženie do vojny a rozvratu.
Však sa, Braňo, kukni trochu ďalej od špičky svojho nosa, aspoň do Francúzska či do Nemecka a pochopíš, ako si mimo.
Rúca sa im to celé a ty tu táraš o zlom komunizme.
Zobuď sa a prestaň natáčať takéto provinčné úvodníky, aby si sa zapáčil liberálnej kaviarni.
Tá Tebou bude aj tak vždy len pohŕdať, lebo si tam s Jureňom v maštali búchal o stôl a oni Ti to nikdy nezabudnú.
Nenávidia Ťa rovnako ako nás a Ty im svojimi antikomunistickými hlúposťami iba nahrávaš. Detinsky a hlúpo.
Ja s Tebou strácať čas nebudem. Ja sa idem venovať svojej rodine. Je nedeľa a zajtra sú Dušičky. Spomínam na svojho otca, Ty mi to nepokazíš.
Čau.
Kokot Blaha
.png)
Medzinárodný deň na ochranu novinárov
Medzinárodný deň na ochranu novinárov
Medzinárodný deň ukončenia beztrestnosti za zločiny proti novinárom (International Day to End Impunity for Crimes against Journalists) pripadá na 2. novembra. V roku 2013 ho vyhlásilo Valné zhromaždenie (VZ) OSN na pamiatku dvoch francúzskych novinárov zavraždených v Mali. Prvýkrát sa tento medzinárodný deň pripomínal o rok neskôr.
„Nič by nemalo brániť novinárom vo výkone ich práce, ktorá je súčasťou základných ľudských práv, demokracie a právneho štátu,“ vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres.
Hlavná téma tohtoročného medzinárodného dňa poukazuje na čoraz modernejšie a sofistikovanejšie formy hrozieb, ktorým novinári a novinárky čelia. Ide najmä o kybernetické vyhrážanie, digitálne sledovanie, koordinované online kampane často zamerané na novinárky, či zneužívanie technológií na ich diskreditáciu.
Vlani zahynulo pri výkone povolania 129 novinárov a pracovníkov médií. Ide o najvyšší počet od roku 1992, odkedy Výbor na ochranu novinárov (CPJ) začal zbierať údaje. Viac ako tri štvrtiny všetkých úmrtí sa vlani odohrali v konfliktných oblastiach. Pri dronových útokoch zahynulo 39 novinárov, najmä v palestínskom Pásme Gazy. Zabitia novinárov zaznamenali v minulom roku aj v Jemene, Mexiku, Bangladéši, Guatemale, Hondurase, Indii, Kolumbii, Nepále, Peru, Pakistane, Saudskej Arábii a na Filipínach.
Po prvý raz v histórii Svetového indexu slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) sa viac ako polovica krajín sveta zaradila do kategórií „náročné“ alebo „veľmi vážne“. Situácia je rovnako ako minulý rok najhoršia v Eritrei, najlepšie podmienky majú novinári v Nórsku. Slovensko sa umiestnilo na 37. mieste, medziročne si polepšilo o jednu priečku.
Na tohtoročnom udeľovaní prestížnych cien Bayeux-Calvados pre vojnových spravodajcov dominovali medzi ocenenými reportáže z Pásma Gazy. Cenu medzinárodnej poroty aj Cenu divákov získal za fotografie z tejto ťažko skúšanej oblasti palestínsky fotograf pracujúci na voľnej nohe Mahmúd abú Hamda.
Súčasťou podujatia v Bayeux je aj stály pamätník venovaný reportérom zabitým pri výkone povolania. Počas tohto ročníka odhalili novú stélu s 56 menami novinárov, ktorí prišli o život v období od 1. júna 2025 do 1. júna 2026.
Predsedníčka medzinárodnej poroty a vojnová spravodajkyňa stanice BBC Lyse Doucetová upozornila na nebezpečenstvo, ktorému čelia novinári pri informovaní o konfliktoch a na čoraz častejšie porušovanie pravidiel vedenia vojny.
Novinári však neprichádzajú o život len v konfliktných zónach, ale aj pri bežnom výkone svojej profesie. Tento rok uplynulo 20 rokov od vraždy ruskej novinárky, spisovateľky a politickej aktivistky s ukrajinskými koreňmi Anny Politkovskej. Na Cypre v roku 2017 zavraždili novinárku Daphne Caruanovú Galiziovú, o rok neskôr otriasla Slovenskom vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Popredného predstaviteľa holandskej investigatívnej žurnalistiky, 64-ročného Petra R. de Vriesa postrelili v roku 2021 v Amsterdame, o niekoľko dní nato v nemocnici svojim zraneniam podľahol.
Zdroj: TASR
„Nič by nemalo brániť novinárom vo výkone ich práce, ktorá je súčasťou základných ľudských práv, demokracie a právneho štátu,“ vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres.
Hlavná téma tohtoročného medzinárodného dňa poukazuje na čoraz modernejšie a sofistikovanejšie formy hrozieb, ktorým novinári a novinárky čelia. Ide najmä o kybernetické vyhrážanie, digitálne sledovanie, koordinované online kampane často zamerané na novinárky, či zneužívanie technológií na ich diskreditáciu.
Vlani zahynulo pri výkone povolania 129 novinárov a pracovníkov médií. Ide o najvyšší počet od roku 1992, odkedy Výbor na ochranu novinárov (CPJ) začal zbierať údaje. Viac ako tri štvrtiny všetkých úmrtí sa vlani odohrali v konfliktných oblastiach. Pri dronových útokoch zahynulo 39 novinárov, najmä v palestínskom Pásme Gazy. Zabitia novinárov zaznamenali v minulom roku aj v Jemene, Mexiku, Bangladéši, Guatemale, Hondurase, Indii, Kolumbii, Nepále, Peru, Pakistane, Saudskej Arábii a na Filipínach.
Po prvý raz v histórii Svetového indexu slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) sa viac ako polovica krajín sveta zaradila do kategórií „náročné“ alebo „veľmi vážne“. Situácia je rovnako ako minulý rok najhoršia v Eritrei, najlepšie podmienky majú novinári v Nórsku. Slovensko sa umiestnilo na 37. mieste, medziročne si polepšilo o jednu priečku.
Na tohtoročnom udeľovaní prestížnych cien Bayeux-Calvados pre vojnových spravodajcov dominovali medzi ocenenými reportáže z Pásma Gazy. Cenu medzinárodnej poroty aj Cenu divákov získal za fotografie z tejto ťažko skúšanej oblasti palestínsky fotograf pracujúci na voľnej nohe Mahmúd abú Hamda.
Súčasťou podujatia v Bayeux je aj stály pamätník venovaný reportérom zabitým pri výkone povolania. Počas tohto ročníka odhalili novú stélu s 56 menami novinárov, ktorí prišli o život v období od 1. júna 2025 do 1. júna 2026.
Predsedníčka medzinárodnej poroty a vojnová spravodajkyňa stanice BBC Lyse Doucetová upozornila na nebezpečenstvo, ktorému čelia novinári pri informovaní o konfliktoch a na čoraz častejšie porušovanie pravidiel vedenia vojny.
Novinári však neprichádzajú o život len v konfliktných zónach, ale aj pri bežnom výkone svojej profesie. Tento rok uplynulo 20 rokov od vraždy ruskej novinárky, spisovateľky a politickej aktivistky s ukrajinskými koreňmi Anny Politkovskej. Na Cypre v roku 2017 zavraždili novinárku Daphne Caruanovú Galiziovú, o rok neskôr otriasla Slovenskom vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Popredného predstaviteľa holandskej investigatívnej žurnalistiky, 64-ročného Petra R. de Vriesa postrelili v roku 2021 v Amsterdame, o niekoľko dní nato v nemocnici svojim zraneniam podľahol.
Zdroj: TASR
MEDIA NEWS WEEK
MEDIA NEWS WEEK
Český premiér v reakcii na víkendové aj plánované demonštrácie zopakoval, že opozícia aj spolok Milion chvilek pro demokracii rozoštvávali spoločnosť. „Pevne dúfam, že v našej krajine si nikto nepraje, aby sme tu mali útoky na politikov ako na Slovensku alebo aby na Parížskej ulici niekto rozbíjal vitríny a zapaľoval autá,“ vyhlásil Babiš.
Zrušenie poplatkov podľa neho nie je útokom na demokraciu a nezávislosť médií, iba sa mení spôsob ich financovania. „Nikdy nebudeme zasahovať do redakčnej práce Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo) a ich personálnych záležitostí,“ zdôraznil predseda českej vlády.
Vládna koalícia v noci na sobotu v prvom čítaní schválila zrušenie koncesionárskych poplatkov a prevedenie financovania verejnoprávnych médií na štátny rozpočet. Predchádzala tomu nečakaná zmena programu schôdze Poslaneckej snemovne. Na návrh jej predsedu Tomia Okamuru sa o novele nakoniec hlasovalo v sobotu o 4.36 h. Pracovníci ČT a ČRo preto 3. 11. vstúpia do celodenného štrajku.
Spolok Milion chvilek odsúdil vyhrážky smerom k českému premiérovi Andrejovi Babišovi a jeho vláde. Zároveň však odmietol, že by aktivity spolku rozdúchavali v spoločnosti násilie a agresivitu. Predseda spolku Mikuláš Minář podotkol, že na nedeľnom proteste na Staromestskom námestí polícia vôbec nezasahovala. Uviedol to na sociálnej sieti X v reakcii na pondelkový brífing premiéra, píše spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Odsudzujeme akékoľvek agresívne vyhrážky smerom k Andrejovi Babišovi a jeho vláde. Toto nie je cesta, ide to pokojne a slušne. Dôkazom toho bol včerajší protest na Staromestskom námestí a v takom duchu sa ponesie aj Letná v nedeľu 15. novembra. Na včerajšej akcii podľa zdravotníkov aj polície nedošlo k žiadnemu zásahu,“ uviedol Minář a ľudí opätovne vyzval na nenásilné a pokojné správanie.
Babiš v pondelok vyzval opozíciu a spolok Milion chvilek, aby nerozoštvávali spoločnosť. Spolok zároveň obvinil, že na internete zverejnil jeho telefónne číslo, a odvtedy mu údajne chodia agresívne správy, aby sa zastrelil alebo aby ho zabil ostreľovač. Minář poprel tvrdenie, že premiérovo číslo zverejnil Milion chvilek.
„Tiež jasne odmietame, že v tejto krajine rozdúchavame násilie a agresivitu. Na včerajšej demonštrácii na Staromestskom námestí, kde boli desaťtisíce ľudí, nedošlo k žiadnej výtržnosti, nieto násiliu,“ podotkol. Babiš podľa jeho slov klame, čím sám rozsieva v spoločnosti sváry. Vyzval ho, aby sa ospravedlnil.
Premiér na pondelkovom brífingu uviedol aj to, že má informácie, že by celá situácia mohla byť zneužitá v rámci odkazu 17. novembra. To podľa Minářa pôsobí ako neznalosť dejín alebo výsmech. Podotkol, že protest proti snahe „nabúrať“ nezávislosť médií či proti štýlu vládnutia je práveže naplnením odkazu sviatku 17. novembra.
Zákon o zmene financovania verejnoprávnych médií v Česku nenadobudne účinnosť od 1. januára budúceho roka. Po pondelkovom rokovaní vlády to uviedla ministerka financií ČR Alena Schillerová (ANO). Zákon by mal začať platiť niekedy v priebehu roka, čo ovplyvní aj výšku prostriedkov, ktoré Česká televízia (ČT) a Český rozhlas (ČRo) dostanú zo štátneho rozpočtu. Dovtedy zostane zachovaný súčasný systém koncesionárskych poplatkov, doplnila ministerka podľa webu Novinky.cz, píše TASR.
Minister kultúry ČR Oto Klempíř (Motoristi sebe) v pondelok uviedol, že je otvorený prípadným zmenám zákona. Návrhy na úpravy očakáva od opozície aj vládnych strán. Cieľom má byť podľa neho zabezpečenie stabilného a predvídateľného financovania médií verejnej služby.
Úpravy zákona pripustil aj premiér Andrej Babiš, ktorý spomenul možnosť dobrovoľného platenia poplatkov.
V rozhovore pre novinárov Babiš v pondelok priznal, že na hlasovaní o zákone o financovaní verejnoprávnych médií, ktoré sa konalo v sobotu 24. októbra o 04:36 h, sa nezúčastnil, „pretože spal.“ Chýbal aj počas časti rokovania o prvom čítaní návrhu. Ako dôvod uviedol, že bol zaneprázdnený odpovedaním na správy od verejnosti po tom, čo sa na sociálnych sieťach začalo šíriť jeho telefónne číslo.
Minister zahraničných vecí ČR Petr Macinka (Motoristi sebe) v pondelok po rokovaní vlády vyhlásil, že koncesionárske poplatky sa zrušia a o tomto rozhodnutí sa už nebude diskutovať.
O podobe financovania verejnoprávnych médií bude česká Poslanecká snemovňa opäť rokovať buď medzi vianočnými sviatkami alebo až v januári budúceho roka, dodali Novinky.cz.
Opozičné strany v tejto súvislosti avizujú, že prijatie tohto zákona vláde neuľahčia a pokúsia sa ho zablokovať. Kritizujú nielen presun financovania médií pod štátny rozpočet, ale aj plánované výrazné zníženie ich rozpočtov.
Okrem zachovania koncesionárskych poplatkov opozičné strany požadujú aj to, aby podobné zákony v budúcnosti museli schvaľovať obe komory Parlamentu ČR - Poslanecká snemovňa aj Senát. Opozícia zároveň priznáva, že bez tlaku verejnosti sa jej odmietnutie zákona nemusí podariť presadiť.
Predseda Občianskej demokratickej strany (ODS) Martin Kupka sa medzičasom obrátil na policajného prezidenta Martina Vondráška so žiadosťou o prešetrenie postupu ochrannej služby Poslaneckej snemovne. Tá v piatok počas rokovania o zákone, ktorým sa majú zrušiť koncesionárske poplatky, vyviedla z návštevníckej galérie niekoľko ľudí. Podľa svedkov služba nerozlišovala medzi ľuďmi, ktorí pískali, a tými, ktorí pokojne sedeli a sledovali rokovanie. Kupka preto žiada, aby policajný prezident okolnosti zásahu preveril.
Moderátor Rádio-televízie Vojvodiny (RTV) Goran Eror sa v pondelok na začiatku správ o 17.00 h ospravedlnil divákom, že verejnoprávny vysielateľ už roky informuje nekriticky a nekladie správne otázky. TASR o tom informuje na základe správy srbskej televízie N1.
„Verejná služba si už dlhé roky neplní svoju funkciu. Mlčí, zatvára oči, informuje jednostranne, informuje nekriticky, nekladie správne otázky alebo sa nepýta vôbec. A za to dlhujeme divákom ospravedlnenie,“ prečítal moderátor.
Niektorí zamestnanci RTV podľa Erora bojovali za to, aby novinári a redaktori pracovali slobodne a v súlade s etickými zásadami. „Bohužiaľ, túto bitku sme nevyhrali včas, ale veríme, že je to boj, ktorý stojí za to viesť,“ doplnil moderátor.
Vzhľadom na to všetko podľa N1 na žiadosť niektorých zamestnancov a generálneho riaditeľa Gorana Karadžiča odstúpil šéfredaktor RTV1 Vojvodina Nenad Čačič.
Francúzske mediálne skupiny v utorok vyzvali krajne pravicovú stranu Národné združenie (RN), na ktorej čele stojí prezidentská kandidátka Marine Le Penová, aby novinárom umožnila „slobodne pracovať“. Reagovali tak na údajné hrubé zaobchádzanie s novinármi počas straníckeho zjazdu, ktorý sa konal uplynulý víkend v meste Orléans. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Dvojdňový zjazd v Orléans bol prvým veľkým predvolebným zhromaždením strany pod vedením Le Penovej, ktorú prieskumy uvádzajú ako hlavnú kandidátku na nástupkyňu Emmanuela Macrona v prezidentských voľbách naplánovaných ja jar budúceho roka.
„Marine Le Penová využila tento zjazd ako odrazový mostík pre svoju prezidentskú kampaň. Je neprijateľné, aby boli novinári násilím vyvádzaní a aby sa s nimi takto zaobchádzalo,“ napísali francúzske médiá vo svojom otvorenom liste.
„V krajine, kde platí zásada právneho štátu, musia politické strany – bez ohľadu na ich politickú orientáciu – umožniť médiám, ktoré slúžia všetkým občanom, prístup na svoje podujatia bez toho, aby im bránili vo výkone ich práce alebo sa uchýlili k hrubému zaobchádzaniu,“ uvádza sa v liste.
Zjazd sa konal pod prísnym policajným dohľadom, keďže sa časovo prelínal protestmi proti vysokým životným nákladom.
V sobotu pochodovali v Orléans proti zjazdu tisíce ľudí, ktorí skandovali antifašistické slogany.
Hoci Le Penová už niekoľko mesiacov otvorene vyjadruje obavy z možného násilia zo strany svojich oponentov, k incidentom došlo aj zo strany straníckych aktivistov a príslušníkov vlastnej bezpečnostnej služby.
V sobotu, krátko pred začiatkom zjazdu, sa členovia strany dostali do konfliktu s kamerovým štábom investigatívneho portálu Mediapart. Dav následne na novinárov pokrikoval a skandoval: „Mediapart, vypadnite!“
Agentúra AFP píše, že štáb následne pracovníci bezpečnostnej služby RN násilím vyviedli z miesta.
Mediapart sa stal terčom kritiky zo strany členov a podporovateľov RN po tom, čo koncom septembra zverejnil informácie o antisemitských textoch, ktoré v mladosti údajne napísal predseda strany Jordan Bardella. Spojenec favoritky prezidentských volieb však tieto tvrdenia odmietol ako „flagrantné lži“.
Podľa viacerých reportérok pracovníci bezpečnostnej služby navyše nezvyčajným spôsobom prehľadávali niektoré novinárky, aby zistili, či nejde o aktivistky hnutia Femen (preslávenej provokatívnymi protestami), ktoré sa chystali odhaliť poprsie pomaľované sloganmi.
Už začiatkom októbra novinárske združenia zastupujúce takmer 40 médií odsúdili „smrteľné vyhrážky“, ktoré strana RN adresovala Mediapartu. Stalo sa tak po výrokoch Le Penovej, v ktorých naznačila, že novinári tohto média by mali nosiť „kevlarový oblek“ – materiál, ktorý sa používa v nepriestrelných vestách.
Majitelia práv na hudbu americkej rokenrolovej legendy Elvisa Presleyho podali žalobu proti spoločnosti Anthropic, ktorá sa zaoberá umelou inteligenciou, a obvinili ju, že bez povolenia použila 274 jeho piesní na „trénovanie“ svojich modelov.
Žalobu podala dcérska spoločnosť Authentic Brands Group, ktorá spravuje veľkú časť Elvisovho duševného vlastníctva vrátane práv na jeho meno, obraz a podobu, spolu s ďalšími spoločnosťami, ktoré vlastnia práva na jeho tvorbu.
Ako informoval magazín Billboard, žalobcovia tvrdia, že spoločnosť Anthropic, ktorá stojí za umelou inteligenciou riadenou chatbotom Claude, porušila autorské práva k 274 skladbám spájaným s Presleym vrátane hitov Can't Help Falling in Love, All Shook Up, Don't Be Cruel, A Little Less Conversation, Return to Sender či (You're the) Devil in Disguise.
V žalobe sa uvádza, že spoločnosť Anthropic použila skladby a texty chránené autorským právom na „trénovanie“ svojich modelov umelej inteligencie bez súhlasu alebo zaplatenia príslušným držiteľom práv, a že táto technológia je schopná generovať neautorizované verzie existujúcich piesní.
Spoločnosť Anthropic sa k žalobe verejne nevyjadrila, ale v minulosti tvrdila, že „trénovanie“ modelov umelej inteligencie na materiáloch chránených autorskými právami môže byť chránené v rámci amerického práva o „spravodlivom používaní“.
V žalobe sa uvádza, že Claude naďalej reprodukoval materiál chránený autorskými právami napriek tomu, že spoločnosť Anthropic zaviedla bezpečnostné opatrenia, ktorých cieľom bolo zabrániť chatbotu v generovaní textov existujúcich piesní.
Žalobcovia požadujú zákonné odškodnenie vo výške 112.000 libier za každú z 274 piesní, čo predstavuje celkovú sumu približne 31 miliónov libier, uvádza Billboard.
Právny zástupca žalobcov Richard Busch predtým zastupoval dedičov amerického R&B speváka Marvina Gayea v prelomovom súdnom spore o autorské práva proti Robinovi Thickovi a Pharrellovi Williamsovi v súvislosti s hitom Blurred Lines z roku 2013. Prípad vyústil do rozhodnutia, že táto pieseň porušila autorské práva ku Gayeovej skladbe Got to Give It Up (1977).
V októbri 2023 podali spoločnosti Universal Music Publishing Group, Concord Music Group a ABKCO žalobu na spoločnosť Anthropic s tvrdením, že program Claude bez povolenia reprodukuje texty piesní chránené autorskými právami. Vydavatelia uviedli príklady týkajúce sa Katy Perry, Glorie Gaynor a The Rolling Stones.
Európska aliancia tlačových agentúr (EANA) v stredu dôrazne odsúdila vyhrážky a zastrašovanie namierené proti svojmu členovi, srbskej tlačovej agentúre Tanjug, a jej zamestnancom v súvislosti s nedeľňajšími parlamentnými voľbami v krajine, informuje TASR.
EANA vo svojom stanovisku uviedla, že po volebnej noci agentúra Tanjug informovala alianciu o tom, že jej zamestnanci a vedenie dostali vážne vyhrážky. Predstavitelia aliancie zdôraznili, že vyhrážky a zastrašovanie novinárov sú neprijateľné bez ohľadu na prípadné nezhody týkajúce sa ich redakčných rozhodnutí.
„EANA vyjadruje solidaritu s novinármi agentúry Tanjug a vyzýva srbské orgány, aby tieto vyhrážky bezodkladne a dôkladne vyšetrili,“ uviedla. Zároveň vyzýva politických aktérov zo všetkých strán, aby jednoznačne odmietli zastrašovanie pracovníkov médií a podporili pokojnú verejnú diskusiu.
Dodala, že slobodné a pluralitné mediálne prostredie závisí najmä od toho, či ľudia môžu informovať bez strachu, a to aj v prípade, keď je ich spravodajstvo spochybňované.
EANA, ktorej členom je aj TASR, je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy. Jej úlohou je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv. Tvorí ju 33 členských agentúr.
Agentúra TASR pripomína, že v predčasných parlamentných voľbách v Srbsku zvíťazilo zoskupenie Študentská kandidátka (Studentska lista). Ukončilo tým 14-ročnú vládu koalície Zjednotené Srbsko vedenej Srbskou pokrokovou stranou (SNS) exprezidenta Aleksandara Vučiča.
Generálna riaditeľka rozhlasu a televízie Srbska (RTS, Radio-televizija Srbije) Manja Grčičová podala demisiu. TASR o tom informuje na základe správy portálu Vreme.
Grčičová v odôvodnení svojej rezignácie uviedla, že toto rozhodnutie prijala po dôkladnom zvážení okolností, za ktorých verejnoprávne médium v súčasnosti funguje. Podľa vlastných slov sa domnieva, že je v záujme RTS, aby bolo umožnené bezproblémové a plynulé jej ďalšie fungovanie.
„Očakávam, že správna rada v rámci svojich zákonných kompetencií bezodkladne podnikne všetky potrebné kroky na zabezpečenie kontinuity riadenia a odovzdania funkcie,“ uviedla Grčičová vo vyhlásení.
Za jej odstúpením je podľa portálu Nova.rs obrovský politický tlak po neúspechu exprezidenta Aleksandra Vučiča a jeho strany v nedeľňajších voľbách, aj škandál okolo jej vzdelania.
O vysokoškolskom diplome Manje Grčičovej, ktorý získala na Univerzite v Leedse v Spojenom kráľovstve, sa v Srbsku dlho diskutovalo už pred jej vymenovaním do vedenia RTS. Nebolo totiž jasné, či splnila zákonom stanovené podmienky na výkon tejto funkcie.
Po nedeľňajšom víťazstve Študentskej kandidátky (Studentska lista) nad Vučičovou koalíciou sa štátna televízia RTS dostala pod tlak verejnosti. Študentské hnutie a opozičné strany vyzvali Grčičovú na odstúpenie.
Verejnosť vnímala RTS pod jej vedením ako „továreň na propagandu“, ktorá systematicky ignorovala protivládne protesty, zamlčovala korupčné kauzy a realitu v krajine, píšu médiá.
Tlak však prišiel aj priamo zvnútra televízie. Nespokojní zamestnanci RTS sa spojili v zoskupení s názvom „Náš protest“, pričom žiadali vyvodenie osobnej zodpovednosti za zmanipulované spravodajstvo a jednostranné informovanie.
K bezprecedentnému kroku došlo už deň po voľbách v pondelok 26. októbra, keď sa moderátor Rádio-televízie Vojvodiny (RTV) Goran Eror na začiatku správ o 17.00 h ospravedlnil divákom, že verejnoprávny vysielateľ už roky informuje nekriticky a nekladie správne otázky. RTV je sesterský verejnoprávny kanál, ktorého spravodajstvo preberá a vysiela aj hlavná celoštátna sieť RTS.
Akcie Alphabetu sa prepadli o viac ako 10 %. Dôvodom bol pokles voľného peňažného toku v 3. štvrťroku. To je znepokojujúci signál pre investorov v oblasti umelej inteligencie (AI). TASR o tom informuje na základe správ AP, DPA a CNBC.
Tržby v uplynulom kvartáli medziročne stúpli o 25 % na 127,58 miliardy USD (114,60 miliardy eur). Čistý zisk klesol na 26,17 miliardy USD alebo 2,12 USD na akciu z 34,98 miliardy USD alebo 2,87 USD na akciu.
Materský koncern Googlu prvýkrát za takmer štyri roky sklamal očakávania analytikov v oblasti tržieb aj zisku. Analytici počítali s tržbami 127,97 miliardy USD. Upravený zisk na akciu predstavoval 2,67 USD, pričom analytici prognózovali 3,02 USD. Prevádzkový zisk dosiahol 40,58 miliardy USD pri očakávaných 43,19 miliardy USD.
Negatívny vplyv na zisk spoločnosti mala tiež strata z kapitálových investícií vo výške 8,7 miliardy USD. Výsledky Alphabetu čoraz výraznejšie ovplyvňujú výkyvy v ocenení jej investícií vrátane podielu v spoločnosti SpaceX.
Príjmy z reklamy spojenej s vyhľadávačom Google, ktoré predstavujú jeden z hlavných zdrojov príjmov skupiny, medziročne vzrástli približne o 12 % na 63,35 miliardy USD.
Tento výsledok však zaostal za očakávaniami analytikov, ktorí v priemere počítali so 65 miliardami USD. Tržby divízie cloudových služieb sa viac ako zdvojnásobili na 30,7 miliardy USD.
Alphabet zaznamenal v uplynulom štvrťroku záporný voľný peňažný tok vo výške 9,07 miliardy USD. Analytici predpovedali len mínus 2,70 miliardy USD. Kapitálové výdavky Alphabetu v 3. kvartáli dosiahli 51,36 miliardy USD, pričom analytici predpokladali 55,09 miliardy USD.
Investori očakávajú, že rozsiahle investičné plány veľkých prevádzkovateľov cloudovej infraštruktúry budú podložené dostatočne vysokou návratnosťou investovaného kapitálu.
Alphabet ponechal svoju prognózu celoročných kapitálových výdavkov nezmenenú. V 2. štvrťroku pritom zvýšil očakávané výdavky na rok 2026 z pôvodných 190 miliárd USD na 195 až 205 miliárd USD. Očakáva sa, že ročné kapitálové výdavky prekročia 200 miliárd USD a v roku 2027 následne presiahnu 300 miliárd USD.
Zadlženosť spoločnosti sa v priebehu uplynulého štvrťroka prudko zvýšila. Dlhodobý dlh vzrástol približne o 479 % na 125,1 miliardy USD z 21,6 miliardy USD pred rokom.
Európska komisia (EK) odmietla rakúsky návrh na zákaz sociálnych sietí pre deti mladšie ako 14 rokov. Členské štáty by podľa jej štvrtkového vyhlásenia nemali prijímať vlastné zákony, kým Únia neprijme jednotné pravidlá na ochranu mladistvých na internete. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.
„Komisia rozhodla, že na 12 mesiacov odloží všetky návrhy vnútroštátnych zákonov, ktoré sa prekrývajú s budúcimi harmonizovanými pravidlami,“ uviedol hovorca EK Thomas Regnier.
Podľa práva EÚ musia členské štáty informovať EK, aby sa zabezpečilo, že ich návrhy zákonov neporušujú pravidlá bloku. Komisia pritom zatiaľ nerozhodla o návrhoch zákazov v ďalších členských štátoch vrátane Slovenska a Talianska.
EK minulý mesiac navrhla zakázať prístup na sociálne siete deťom mladším ako 13 rokov a do 15 rokov povoliť iba obmedzený prístup pod dohľadom. Cieľom je zaviesť jednotné pravidlá v celej EÚ. Brusel sa obáva, že rozdielne vnútroštátne zákazy by viedli k rôznym vekovým hraniciam v jednotlivých členských štátoch a mohli by spomaliť prijatie spoločnej legislatívy.
„Teraz sa musíme sústrediť na rokovania o nariadení na ochranu mladistvých v online priestore (EU Kids Act) a zabezpečiť účinné presadzovanie našich pravidiel,“ povedal Regnier. Komisia dúfa, že členské štáty a Európsky parlament dosiahnu dohodu o nových pravidlách v najbližších mesiacoch.
Rozhodnutie nebude platiť bez výnimiek. Francúzsko bude musieť svoj návrh zákona upraviť, Komisia ho však pravdepodobne úplne nezablokuje, keďže Paríž ho Bruselu oznámil ešte pred predstavením celoúnijnej legislatívy. Grécko už vlastné pravidlá prijalo, pričom ich pripravovalo ešte pred septembrom.
Fínska tlačová agentúra STT, ktorá vznikla v roku 1887, vo štvrtok oznámila, že k 31. marcu 2027 pre finančné problémy ukončí poskytovanie spravodajských a obrazových služieb. Zároveň skúma možnosti komerčného využitia svojich archívov a technológií, ktoré sú v súčasnosti vo vývoji, aj po tomto dátume. TASR o tom informuje s odvolaním sa na vyhlásenie agentúry zverejnené na jej webovej stránke.
„Podľa súčasných odhadov zanikne 89 pracovných miest, z toho 68 novinárskych pozícií,“ uviedla agentúra. Okrem toho sa skončí platnosť 30 dohôd na dobu určitú alebo rámcových dohôd.
Divízia STT Communication Services, ktorá sa zaoberá distribúciou firemných tlačových správ a zamestnáva sedem ľudí, však bude naďalej fungovať v nezmenenom režime.
Generálny riaditeľ agentúry Kimmo Laaksonen označil zánik STT za „tragédiu pre celú fínsku spoločnosť“. Pripomenul, že 1. novembra uplynie presne 139 rokov od začiatku fungovania STT v jej pôvodnej podobe.
Fínsko sa po ukončení činnosti STT zaradí medzi niekoľko málo európskych krajín bez vlastnej národnej tlačovej agentúry.
STT už v septembri avizovala zámer reštrukturalizovať svoju činnosť, uviedla agentúra DPA. Rozhodnutie o ukončení poskytovania spravodajstva a obrazového servisu zdôvodnila dlhodobými stratami a neúspešnými snahami zabezpečiť dostatočne širokú základňu akcionárov, ktorí by boli odhodlaní rozvíjať túto činnosť.
Najväčší akcionár a zákazník agentúry, spoločnosť Sanoma Media Finland, vlani oznámil, že výrazne obmedzí využívanie jej služieb. Fínska vláda následne poskytla STT finančnú podporu vo výške približne milión eur. Podľa fínskej verejnoprávnej stanice Yle však agentúra tieto peniaze neprijala, lebo by nestačili na udržanie jej prevádzky.
Nezávislý ruský denník Novaja gazeta po viac než 30 rokoch ukončí 9. novembra svoju činnosť. Redakcia to oznámila v piatok na svojej webovej stránke. Ako dôvod uviedla nátlak zo strany ruských úradov, informuje TASR.
„Zabili nás. Deviateho novembra zhasneme svetlá v našom domove, v ktorom sme žili 30 rokov, vypneme servery a odídeme. Noviny už neexistujú. Ruské úrady a bezpečnostné služby prinútili našu redakciu ukončiť činnosť,“ píše sa vo vyhlásení.
Už vo štvrtok sa objavili informácie, že redakcia musí opustiť priestory v centre Moskvy. Na rovnakej adrese sa zatvorí aj Múzeum Anny Politkovskej, venované ruskej investigatívnej novinárke a ochrankyni ľudských práv, ktorú zavraždili 7. októbra 2006 v deň narodenín Vladimira Putina. Informovala o tom agentúra BGNES.
Ruské ministerstvo spravodlivosti v septembri zaradilo denník Novaja gazeta na zoznam zahraničných agentov, pretože údajne šíril nedôveryhodné informácie o rozhodnutiach a politike ruských úradov, aj o volebnom systéme. Tým redakcia prišla o systém prijímania darov od čitateľov, čo bol jeden z jej posledných zdrojov financovania v Rusku.
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 Novaja gazeta pozastavila vydávanie papierovej verzie novín a následne prišla v Rusku o mediálnu licenciu. Niektorí jej novinári Rusko a založili dcérske médium Novaja gazeta Evropa, ktoré naďalej pôsobí.
„Sme presvedčení, že hodnoty novín založených Michailom Gorbačovom budú pre vlasť stále užitočné. Zatiaľ ich čitatelia zostávajú ich strážcami. Dávajte na seba pozor, pretože jedného dňa bude všetko tak, ako má byť!“ napísala redakcia Novaja gazeta Evropa.
Novaja gazeta vznikla v roku 1993 a stala sa jedným z najznámejších nezávislých ruských denníkov. Jej bývalý šéfredaktor Dmitrij Muratov získal v roku 2021 Nobelovu cenu za mier. Preslávila sa najmä investigatívnou žurnalistikou a počas existencie denníka preto zavraždili šesť novinárov a spolupracovníkov denníka vrátane Politkovskej.
Japonský minister zahraničných vecí Tošimicu Motegi vyzval Moskvu na okamžité prepustenie zadržaného novinára Jukiho Imaia. Urobil tak počas prvého oficiálneho osobného stretnutia so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom za posledných päť rokov, ktoré sa uskutočnilo na okraj summitu skupiny G20 v Spojených štátoch. V sobotu o tom informovalo japonské ministerstvo zahraničných vecí, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Motegi podľa rezortu „dôrazne požadoval okamžité prepustenie“ novinára, ktorého ruské úrady tento mesiac zadržali na ostrove Sachalin na ruskom Ďalekom východe pre podozrenie zo špionážnej činnosti. V súčasnosti je vo väzbe v Moskve.
Obaja diplomati budú podľa japonského ministerstva „udržiavať vzájomnú komunikáciu aj napriek zložitej situácii vo vzťahoch medzi Japonskom a Ruskom“.
Vzťahy oboch krajín dlhodobo zaťažuje spor o skupinu ostrovov v Tichom oceáne. Napätie sa ešte zvýšilo po tom, čo sa Tokio pripojilo k medzinárodným sankciám proti Moskve pre jej vojenskú agresiu na Ukrajine. Ministri zahraničných vecí oboch krajín naposledy oficiálne rokovali v septembri 2021 v New Yorku.
Japonsko tento týždeň oznámilo, že jeho predstavitelia sa s novinárom po prvý raz od jeho zadržania stretli. Podľa nich nemá žiadne zdravotné problémy.
Česká vláda pripravuje návrh financovania verejnoprávnych médií, podľa ktorého by peniaze na ich prevádzku nepochádzali priamo zo štátneho rozpočtu, ako to bolo pôvodne v pláne. Televízne a rozhlasové poplatky by zároveň mohli zostať zachované na dobrovoľnej báze. V sobotu to oznámil český premiér Andrej Babiš v diskusnej relácii televízie Nova, informuje TASR podľa správ portálov Novinky.cz a ČT24.
Babiš tiež zdôraznil, že vládna koalícia nebude počas druhého čítania návrhu na zrušenie koncesionárskych poplatkov v Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR obmedzovať diskusiu. „Druhé čítanie vôbec nebudeme obmedzovať, nech tam každý pokojne povie, čo chce,“ povedal. Snemovňa by sa návrhom mala po prerokovaní vo výbore zaoberať v januári.
Ministerstvo financií podľa premiéra pripravuje alternatívny model financovania verejnoprávnych médií. „Budeme navrhovať dobrovoľnosť poplatkov, kto chce, nech platí, kto nechce, platiť nebude. My tam samozrejme budeme garantovať určitú čiastku. Chcem prísť s návrhom, aby peniaze nepochádzali priamo zo štátneho rozpočtu,“ uviedol Babiš. Podrobnejším návrhom by sa v pondelok mala zaoberať koaličná rada.
Koalícia v piatok 23. októbra nečakane zmenila program schôdze Poslaneckej snemovne a predradila bod o zmene financovania Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo) na prvé miesto. Na návrh predsedu snemovne Tomia Okamuru sa o novele nakoniec hlasovalo v sobotu o 4.36 h. V reakcii na vyhrotené dianie sa pred snemovňou zhromaždil dav ľudí, ktorý tam protestoval až do rána. V určitom okamihu sa dovnútra pokúsili vtrhnúť demonštranti, polícia ich však zastavila. Babiš to následne prirovnal k útoku na americký Kapitol v roku 2021.
Návrh aj spôsob jeho prerokovania kritizovala opozícia. Hovorí o zoštátnení oboch verejnoprávnych médií, ohrození ich nezávislosti či ich likvidácii. Vládny tábor s kritikou nesúhlasí a tvrdí, že zmena financovania nepredstavuje útok na demokraciu.
Copyright © TASR 2026
Americký sudca s konečnou platnosťou zamietol žalobu amerického prezidenta Donalda Trumpa na The Wall Street Journal (WSJ), v ktorej republikánska hlava štátu denník obvinila z poškodenia svojej povesti a požadovala desať miliárd dolárov (216,6 miliardy Sk) ako odškodné. Informovala o tom agentúra AP. Žaloba sa týka článku o Trumpových väzbách na sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina, ktorý denník zverejnil vlani v júli.WSJ vlani publikoval článok s tvrdením, že Trump v roku 2003 Epsteinovi k päťdesiatinám poslal sexuálne explicitné prianie s kresbou nahej ženy či dievčaťa. "Všetko najlepšie k narodeninám - a kiež je každý ďalší deň ďalším krásnym tajomstvom," stojí v prianí, v ktorom sa tiež píše, že obaja muži majú niektoré veci spoločné.
Trump poprel, že gratuláciu písal, a následne na základe federálneho zákona o ohováraní podal žalobu na dvoch novinárov WSJ, majiteľa denníka Ruperta Murdocha, vydavateľstvo Dow Jones a vydavateľský dom News Corp.
Americký okresný sudca v Miami Darrin Gayles dnes žalobu zamietol s konečnou platnosťou. Uviedol, že prezident nepreukázal, že žalovaní zverejnili ohováračské tvrdenia so skutočným úmyslom poškodiť jeho povesť. Súd v rozhodnutí uviedol, že žaloba sa "chytá steblá" a snaží sa "umelo vytvárať" nedostatky v investigatívnej práci denníka.
Finančník Epstein sa pohyboval medzi mnohými vplyvnými ľuďmi z politiky, biznisu i umenia vrátane Trumpa či bývalého prezidenta Billa Clintona, hoci títo politici neboli v súvislosti s jeho zločinmi obvinení zo žiadneho porušenia.
V roku 2019 bol Epstein nájdený mŕtvy vo väzenskej cele, kde čakal na súdny proces kvôli obvineniu zo zneužívania maloletých dievčat a obchodovania s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania; podľa úradov spáchal samovraždu. Už v roku 2008 bol v rámci kontroverznej tajnej dohody s obžalobou odsúdený za sexuálne zneužívanie na 18 mesiacov.
Ministerstvo kultúry ČR v utorok odvolalo bývalého riaditeľa Českej televízie (ČT) Petra Dvořáka z čela predstavenstva Štátneho fondu audiovízie. ČTK to oznámil minister Oto Klempíř (za Motoristov). Dôvodom je podľa neho rozdielny pohľad na hospodárenie fondu a nedostatočná súčinnosť pri hľadaní úspor. Dvořák na otázku ČTK uviedol, že návrh rozpočtu audiovízie na rok 2027 je zbrklý a neprodiskutovaný. Dvořák bol za ministerstvo do funkcie zvolený v júni 2025 za vlády Petra Fialu (ODS).
Vláda minulý týždeň neschválila návrh rozpočtu fondu na rok 2027. Klampiar na rokovania s jeho vedením požadoval zníženie plánovaného objemu podpory audiovízie na rok 2027 približne o 400 miliónov. Predstavenstvo s tým ale nesúhlasilo a trvalo na podpore 787,5 milióna korún, na ktoré sa uznieslo v septembri pri schválení krátkodobej koncepcie na budúci rok.
Návrh, ktorý nezodpovedá aktuálne platnej legislatíve, ktorý je zbrklý a nediskutovaný, ukazuje, s akým rešpektom ministerstvo kultúry pristupuje k segmentu audiovízie,\" uviedol Dvořák. Dodal, že rozhodnutie o odvolaní berie na vedomie. "Nie som ním zaskočený ani prekvapený. O tom, že tento krok minister chystá, ma informoval po telefóne dnes popoludní," vysvetlil.
Minister Klempíř oznámil, že ak sa nepodarí schváliť rozpočet do konca tohto roka, bude fond hospodáriť v režime rozpočtového provizória. To znamená, že bude môcť každý mesiac čerpať maximálne jednu dvanástinu prostriedkov podľa schváleného rozpočtu na rok 2026.
"Štátny fond audiovízie nás uistil, že je aj v režime rozpočtového provizória schopný zabezpečiť financovanie dotačných výziev podľa schválenej krátkodobej koncepcie na rok 2027. Rozpočtové provizórium tak samo o sebe neznamená rušenie plánovaných výziev ani krátenie prostriedkov určených na podporu audiovizuálnej tvorby," uviedol Klempíř.
Fond podľa ministra kultúry zároveň počíta s prijatím potrebných úsporných opatrení, najmä v oblasti svojej prevádzky. "Ministerstvo kultúry jednoznačne uisťuje domácich, ale samozrejme aj zahraničných filmových producentov, investorov a žiadateľov o filmové stimuly, že už pridelené stimuly nie sú ohrozené," vyhlásil Klempír.
Ministerstvo kultúry má k dispozícii prehľad konkrétnych záväzkov alokácií fondu na roky 2026 až 2028 o celkovom objeme približne 3,5 miliardy korún. "S týmito alokáciami počítame a rozpočtové provizórium samo o sebe neznamená žiadne ich zrušenie. Podľa informácií fondu sú prostriedky na výplatu už schválených filmových stimulov zabezpečené," povedal Klempíř s tým, že rozpočtové provizórium môže v jednotlivých prípadoch ovplyvniť harmonogram ich vyplácania, nie však samotné priznané nároky.
Sociálne siete poškodzujú demokraciu, čo sa ukázalo na násilnostiach vo Francúzsku počas súčasnej vlny demonštrácií. Dnes to v Marseille podľa agentúry AFP vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ten tiež podľa Reuters povedal, že premiér Sébastien Lecornu predstaví presvedčivé opatrenia na utíšenie protestov. Macron zároveň varoval pred ďalšími nepokojmi, ktoré môžu prepuknúť cez víkend.
Macron povedal, že sociálne siete "poškodzujú naše demokracie" a že tieto siete boli zneužité najmä počas nepokojov 17. októbra, keď cez nich boli lákaní "mladí aj nie tak mladí ľudia na miesta, kde sa odohrávali trestné činy, útoky aj prípady rabovania". Sociálne platformy potom opísal ako nástroj na mobilizáciu tých najhorších pudov.
Lecornu teraz podľa Macrona predstaví opatrenia na upokojenie situácie. "Tiež som požiadal vládu. aby reagovala na oprávnené požiadavky, ktoré sú pri koreňoch tohto sociálneho hnutia," povedal francúzsky prezident.
Očakáva sa, že Lecornu dnes po stretnutí so zástupcami zväzov stredoškolských študentov usporiada tlačovú konferenciu.
Po celom Francúzsku v sobotu protestovali státisíce ľudí proti nedostatku prostriedkov vo verejných službách a proti vysokým cenám. Demonštrácie boli podľa francúzskych médií väčšinou pokojné, na rozdiel od soboty 17. októbra, keď protesty sprevádzali tisíce prípadov rabovania. Hybatelom protestov sú aj študenti, ktorí kritizujú nedostatočné investície do vzdelania či zlý stav škôl.
Copyright © ČTK 2026
1. 11. 2026
A kokoti pribúdajú
A kokoti pribúdajú
📌 Prevrat v Poľsku organizoval fašistický Brusel spolu s Nemcami.
V Poľsku už boli nemecké, policajné auta. 👉 Chceli Poliakom ukradnúť zlato a previesť ho do Nemecka do ECB..👉 URÝCHLENE PRESADIŤ PRIJATIE EURA. 👉 Otvoriť hranice a pustiť migrantov.
Šíri aj Oskar Rózsa
Zomrel Pavel Žák
Zomrel Pavel Žák
Vo veku 85 rokov zomrel v nedeľu český skladateľ, textár a rozhlasový režisér Pavel Žák, informovala jeho rodina. Umelec patril k výrazným autorom českej populárnej hudby a preslávil sa napríklad textom k piesni Holky z naší školky, informuje TASR na základe správy servera Novinky.cz.
Žák sa narodil 28. augusta 1941 v Rychnove nad Kněžnou. Napísal texty k hitom, ako sú Holky z naší školky pre Stanislava Hložka a Petra Kotvalda, Zrcadlo Karla Černocha či Duhová víla Hany Zagorovej. K piesňam Maluj zase obrázky pre Zagorovú a Přátelství pre Petra Rezeka vytvoril text aj hudbu. Skladateľ spolupracoval aj so speváčkami Hanou Hegerovou, Helenou Vondráčkovou, Mariou Rottrovou, no aj ďalšími interpretmi.
Hudobník pôsobil v Československom rozhlase ako režisér, scenárista a dramaturg. Pracoval aj na rozhlasových programoch ako Houpačka, Koncert Mikrofóra a Junior večerník a spolupracoval aj na svetovej výstave Expo 1967 v Montreale.
Skladba Píseň o mé zemi, ktorú napísal s Karlem Černochem, získala v roku 1969 Zlatú Bratislavskú lýru. Pesnička bola vnímaná ako protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a úrady ju neskôr zakázali a Žáka prepustili z Československého rozhlasu.
Umelec dostal v roku 2021 Medailu Za zásluhy za prínos v oblasti hudby a umenia.
Zdroj: TASR
Žák sa narodil 28. augusta 1941 v Rychnove nad Kněžnou. Napísal texty k hitom, ako sú Holky z naší školky pre Stanislava Hložka a Petra Kotvalda, Zrcadlo Karla Černocha či Duhová víla Hany Zagorovej. K piesňam Maluj zase obrázky pre Zagorovú a Přátelství pre Petra Rezeka vytvoril text aj hudbu. Skladateľ spolupracoval aj so speváčkami Hanou Hegerovou, Helenou Vondráčkovou, Mariou Rottrovou, no aj ďalšími interpretmi.
Hudobník pôsobil v Československom rozhlase ako režisér, scenárista a dramaturg. Pracoval aj na rozhlasových programoch ako Houpačka, Koncert Mikrofóra a Junior večerník a spolupracoval aj na svetovej výstave Expo 1967 v Montreale.
Skladba Píseň o mé zemi, ktorú napísal s Karlem Černochem, získala v roku 1969 Zlatú Bratislavskú lýru. Pesnička bola vnímaná ako protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a úrady ju neskôr zakázali a Žáka prepustili z Československého rozhlasu.
Umelec dostal v roku 2021 Medailu Za zásluhy za prínos v oblasti hudby a umenia.
Zdroj: TASR
Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Ji.hlava
Medzinárodný festival
dokumentárnych filmov Ji.hlava
Najlepšími českými filmami sa dnes na 30. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava stali snímky Žiariť režiséra Martina Páva a Land of Fire od Nikolu Klingera. Film Žiariť nazerá do súkromia ľudí lapených v sieti spoločenských očakávaní a tlaku na dokonalosť. Snímka Land of Fire skladá cez prepojené osudy miestnych vrstevnatý portrét krajiny Britskej Kolumbie a vzťahu ľudí k divočine, jej mágii a mýtom. Hlavnú cenu za najlepší medzinárodný dokumentárny film v kategórii Opus Bonum získal James Longley za film Mohabat.
V sekcii Prvé svetlá uspel Philipp Fröhlich so snímkou Po skúške, hlavnú cenu súťaže Svedectvo získala Brydia O'Connorová za film Barbara navždy av súťaži Fascinácie zvíťazila Dominika Kováčová s filmom Nepolapiteľný dnešok. Hlavnú cenu sekcie Exprmntl.cz si odniesli Klára Trsková a Anežka Horová za snímku Na vrcholkoch všetkých bukových hôr. Cenu za najlepší film zo strednej a východnej Európy získala Nona Giunašviliová za Posvätné piesne a ocenenie za najlepší film vyšehradského regiónu pripadlo Filipovi Remundovi za Expozíciu láskou. Zvláštne uznanie získal Elvis A-Liang Lu za film Piesne vo vnútri nás, ktorý si odniesol aj cenu za najlepší strih. Ďalšie ocenenie putovala napríklad k Anie Winiarskej za kameru filmu Vzorné dievčatá a Diane Martínezovej za zvukový dizajn snímky 19. podlažia. V sekcii Prvé svetlá porotu zaujal aj film Mobembo Eliho Maeneho, ktorý získal zvláštne uznanie aj cenu FIPRESCI. V súťažnej sekcii Svedectvo získala Markéta Ekrt Válková zvláštne uznanie za najlepší film o prírode Hasiť ohňom, Zainab Antazarová bola ocenená za politický dokument 771 dní a Sien Versteyhe za snímku o poznaní Sedenia. V kategórii Fascinácia dostal zvláštne uznanie snímku Doklad totožnosti a tranzitu č. 4 režisérky Rocío Salimaovej. Cenu divákov získal Aleš Pojar za film Sekundy huby av kategórii Krátka radosť uspel Joseph Vitali so snímkou Ako sa vymaniť. Festival tiež ocenil za mimoriadny prínos svetovému dokumentárnemu filmu režisérku T. Minh Trinh. Cenu za najlepšiu dokumentárnu knihu získal titul Domov? Príbehy bývalých väzenkýň od Kamily Hladkej. Prehliadka Ji.hlava tento rok oslavuje 30 rokov svojej existencie. Festival, ktorý sa začal 23. októbra, ponúkol viac ako 350 filmov z Česka i zahraničia. Popri súťažných prehliadkach pripravil aj retrospektívu americko-vietnamskej filmárky a teoretičky T. Minh Trinh alebo tematickú sekciu Filmy, ktoré zmenili svet, ktorá predstavuje dokumenty s významným spoločenským dopadom. Cenu za prínos svetovej kinematografii v prvý deň festivalu dokumentárnych filmov prevzala dokumentaristka Helena Třeštíková.
Zdroj: ČTK
31. 10. 2026
%20(1).jpg)
STVR si Sviatok všetkých svätých a Pamiatku zosnulých pripomenie v televízii aj v rozhlase
STVR si Sviatok všetkých svätých a Pamiatku
.jfif)
zosnulých pripomenie v televízii aj v rozhlase
Slovenská televízia a rozhlas si Sviatok všetkých svätých a Pamiatku zosnulých pripomenie na televíznych okruhoch aj rozhlasových staniciach. Jednotka v nedeľu 1. novembra odvysiela v priamom prenose svätú omšu z Dómu sv. Alžbety v Košiciach a ráno uvedie premiéru koprodukčnej animovanej rozprávky Príbehy z čarovnej záhrady, Dvojka ponúkne adaptácie diel slovenských literátov a dokumenty a spravodajský okruh 24 špeciálne vydanie relácie Dušičkový čas s Matejom Baránkom a hosťami. Rozhlasové stanice prinesú publicistiku, živé spomienkové programy, duchovnú hudbu aj literárne pásma.
Jednotka
Jednotka pripravila na nedeľu 1. novembra sviatočný program pre celú rodinu. Ráno od 6.40 h patrí najmenším divákom blok animovaných relácií Sam a Júlia z Myšieho domu, Bluey, Kenguria pláž, Garfield a Lassie – Nové dobrodružstvá. O 7.45 h nasleduje premiérová časť relácie Babka a dedko čarujú a o 8.10 h premiérová časť relácie Lov slov junior.
O 8.45 h uvedie Jednotka premiéru animovanej rozprávky Príbehy z čarovnej záhrady, na ktorej sa koprodukčne podieľala aj STVR. Film podľa knihy českého autora Arnošta Goldflama vznikol v réžii Davida Súkupa, Patrika Pašša, Leona Vidmara a Jeana-Clauda Rozeca a svetovú premiéru mal v programe Generation Kplus na Berlinale 2025. Rozpráva o troch deťoch, ktoré po smrti starej mamy, rodinnej rozprávačky, trávia noc u starého otca a ticho v dome začnú zapĺňať vlastnými príbehmi.
O 10.00 h odvysiela Jednotka premiérovú časť relácie Slovensko v obrazoch, ktorá bude tematicky venovaná sviatku, a o 10.30 h prinesie v priamom prenose Svätú omšu zo slávnosti Všetkých svätých z Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Od poludnia sa vo vysielaní vystriedajú Búrlivé výšiny (12.00 h), Agatha Christie: Poirot – Halloweensky večierok (13.55 h), 3. časť seriálu Alžbetin dvor (15.25 h) a Hrbáč (16.55 h). Večer o 20.30 h uvedie Jednotka premiérovú časť relácie Pečie celé Slovensko, o 21.50 h premiérovo Srdcia a deň uzavrie o 22.50 h relácia Opri sa o mňa s Kristínou Svarinskou.
Dvojka
Dvojka otvorí nedeľu 1. novembra venovanú Sviatku všetkých svätých dokumentárnym filmom Vo vetre kopýt o ojedinelom chove koní vo voľnej prírode. Do minulosti sa diváci vrátia v dokumentoch Zatopené o dedinách, ktoré zmizli pod hladinou pri výstavbe Liptovskej Mary, a Blízko je tak ďaleko..., v ktorom Naďa Hejná spomína na významné osobnosti pochované na Národnom cintoríne. Priestor dostanú aj adaptácie príbehov najznámejších slovenských literátov. Dies irae Martina Kukučína ožije v réžii Martina Ťapáka, ktorý prenáša na obrazovku závažnú problematiku morálky spoločnosti v 19. storočí. Poviedku Boženy Slančíkovej-Timravy Skon Paľa Ročku previedol do televíznej podoby Martin Šulík a príbeh starnúceho muža, ktorý sa bráni vlastnému osudu, uvidia diváci vo filme Smrť Pavla Duchaja podľa predlohy Mila Urbana.
Krásu slovenskej prírody aj premenu ročných období ukážu dokumenty Život v Karpatoch – Jeseň a Rovina, hmly a biela farba. V podvečer sa Milan Kňažko a Magda Vašáryová predstavia v poviedkovom filme o ľudskom utrpení a nádeji Uzlíky nádeje. Večer uvedie Dvojka pre najmenších divákov aj animovaný film Príbehy z čarovnej záhrady. Vo večernom vysielaní predstaví dokumentárna séria Radosť zo života osobnosť televíznej obrazovky Olda Hlaváčka a profilový dokument Marína, Marilyn a tie ďalšie... prvú televíznu herečku Marínu Kráľovičovú. Vysielanie uzavrie poeticky ladený film Záhrada s Romanom Luknárom a Mariánom Labudom.
24
Na spravodajskom okruhu 24 sa sviatočné vysielanie začne už v sobotu 31. októbra. O 12.10 h. 24 odvysiela premiéru špeciálneho vydania rozhlasovej relácie Dušičkový čas s Matejom Baránkom a hosťami, ktoré sa zameria na epidémiu samoty, smútok a fenomén života a smrti počas „Dušičiek“. Reprízy relácie budú odvysielané aj v nedeľu 1. novembra o 7.10 h a 13.10 h. V sobotňajšom popoludňajšom prúdovom vysielaní Aktuálne 24 prinesie redaktor STVR Miroslav Lyko rozhovor s katolíckym kňazom Radoslavom Šaškovičom.
V nedeľu 1. novembra zaradí 24 archívne časti cyklu SK DEJINY o vnímaní smrti a posledných rozlúčkach v našich dejinách – o 6.05 h Smrť v dejinách a o 12.15 h Posledné rozlúčky.. Dokumenty priblížia, ako sa na smrť v minulosti nazeralo – fatalisticky, pesimisticky aj s triezvym realizmom, ako na trest za hriechy spáchané počas života, ale aj ako na prirodzenú súčasť životného cyklu.
V sobotu a v nedeľu o 20.15 h odvysiela 24 dvojdielny koprodukčný dokumentárny film Jeden deň v živote Zeme. Ukazuje, ako sa planéta môže zmeniť v priebehu 24 hodín – najnovšie vedecké výskumy umožňujú sledovať, ako sa Zem pohybuje, ako „dýcha“, zmenšuje sa či zväčšuje. V nedeľu o 18.00 h pripravuje 24 videochat s Martinom Reyom o mexickom sviatku Día de los Muertos.
Rádio Slovensko
Rádio Slovensko sa v dennej publicistike pozrie na architektúru a históriu cintorínov a predstaví aj každoročnú dušičkovú výzvu Viac lásky, menej plastov. Reportáž zo zapojenej školy, rodiny či komunity priblíži, ako vzniká udržateľná dušičková výzdoba a aký nemateriálny význam má spomienka na zosnulých. V seriáli Príbeh na týždeň s názvom Strážcovia spomienok v aktuálnom týždni ponúkne Dáša Omastová pohľad na prácu správcov cintorínov, kamenárov, záhradníkov a pracovníkov pohrebných služieb, priestor dostanú aj obradníci, sprievodcovia po historických hroboch či plačky. Vo sviatočnú nedeľu 1. novembra po 8.00 h privíta Štefan Chrappa v programe Hosť nedeľného Dobrého rána gréckokatolíckeho kňaza Rastislava Čížika. Rozhovor sa bude týkať jeho novej knihy Krása liturgie aj Sviatku všetkých svätých.
Rádio Regina
Rádio Regina Západ už tradične odvysiela 1. novembra po 13.00 h dvojhodinový živý program Svieca za blízkeho s moderátorkou Hanou Michalčíkovou, v ktorom budú poslucháči spomínať na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Na Pamiatku zosnulých 2. novembra od 15.05 h do 17.00 h zaznie pásmo Rozlúčky 2026, ktoré prostredníctvom archívnych rozhovorov pripomenie osobnosti zosnulé v tomto roku.
Rádio Regina Stred si Pamiatku zosnulých 2. novembra pripomenie celodenným vysielaním. O 8.40 h a v pokračovaní o 9.09 h sa redaktorka Sylvia Hoffmannová prihlási zo symbolického cintorína vo Východnej, ktorý pripomína ľudí z oblasti folklóru. Daniela Fullová sa o 9.20 h porozpráva s Patríciou Garajovou Jarjabkovou, ktorá pracuje v mobilnom hospici so seniormi a skúsenosti má aj ako dula pre umierajúcich, o tom, ako sa smrti nebáť. Predpoludnie o 10.40 h bude patriť Národnému cintorínu v Martine, popoludní o 13.20 h sa poslucháči dozvedia, ako v Žiline plánujú vybudovať ekologický cintorín, a o 15.24 h ich rádio pozve na prechádzku po starom baníckom cintoríne v Hodruši-Hámroch. V relácii Zahrajte mi túto o 16.05 h si spolu zaspomínajú na etnomuzikológov Alicu a Oskára Elschekovcov, s ktorými sa folklórna obec tento rok navždy rozlúčila.
Rádio Regina Východ uvedie v nedeľu 1. novembra po 13.00 h fíčer Martiny Vaškovej Čo ukrýva ľudská slza o výskume ľudských sĺz, ktorý od roku 2015 realizuje Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach. Po 14.00 h sa Danuša Reginová bude pýtať, aký význam má pre nás ticho a prečo sa nedokážeme zastaviť, vydržať mlčanie a načúvať sami sebe. Pondelňajšie vysielanie od 10.00 h do 12.00 h sa zameria na hodnoty, ktoré človek prehodnocuje v období pred smrťou. O tom, či je súčasný človek schopný pokory, odpustenia a prijatia vlastnej zraniteľnosti, budú hovoriť odborníci z paliatívnej starostlivosti a hospicov, psychológovia, filozofi aj kňazi, priestor dostanú aj osobné ľudské príbehy.
Rádio Devín
Rádio Devín otvorí 1. november o 6.30 h sviatočným Prelúdiom s Omšou sv. Cecílie, jedným z najvýznamnejších duchovných diel Charlesa Gounoda, a motetom Ave Maria Franza Biebla. Relácia Musica sacra sa o 8.00 h zameria na svätých a sväté v hudbe od stredoveku po 20. a 21. storočie, v dielach anonymných stredovekých autorov, Nicolasa Gomberta, Josepha Haydna, Igora Stravinského a Mirka Krajčiho. Sviatočné Nedeľné matiné o 10.30 h prinesie Tryptyk a Koncert č. 1 pre klavír a orchester Wojciecha Kilara. Popoludní o 15.30 h bude relácia Hrá SOSR okrem príspevku k 100. výročiu rozhlasového vysielania aj hudobnou reflexiou troch pamätných dní: sobotňajšieho Dňa reformácie, nedeľného Sviatku všetkých svätých a pondelkovej Pamiatky zosnulých. K reformácii zaznie Symfónia č. 5 „Reformačná“ Felixa Mendelssohna a k obom novembrovým dňom Requiem Luigiho Cherubiniho. Večerný program predznamená Dušičky: o 22.30 h predstaví Nová hudba Rádia Devín Requiem poľského skladateľa Pawła Łukaszewského, ktoré vyrastá zo spomienok na blízkych a z viery v nový život a ktorého časti autor venoval aj pamiatke Wojciecha Kilara a Johna Tavenera. Deň uzavrie o 23.00 h Musica slovaca so skladbami Vladimíra Godára Déploration sur la mort de Witold Lutosławski a Iris Szeghy Musica dolorosa, ktorá na slovenskú premiéru čakala viac než 20 rokov. Sviatku sa prispôsobí aj slovesné vysielanie Rádia Devín. Ráno o 6.00 h zaznie Paliatívna poézia Ali Brindovej a o 7.00 h prinesie relácia Ľudia fakty udalosti pásmo J. Gembického a H. Rodovej Kráčajúc po hroboch predkov. O 9.00 h bude nasledovať rozprávková hra Jána Uličianskeho Malá princezná, napoludnie fíčer Mirjany Šišolákovej Posledná stanica o Národnom cintoríne v Martine. Popoludní o 15.00 h si poslucháči vypočujú prózu Eleny Ferrante Dni opustenia v nahrávke z roku 2020 a o 16.30 h dokument K. Mišovica Soňa Valentová – cesta herečky. O 18.00 h odvysiela Rádio Devín fíčer E. Weidlera Chvála chvíli a večer o 19.00 h v Hre na nedeľu drámu Henrika Ibsena Keď sa my, mŕtvi, preberieme.
Rádio_FM
Rádio_FM bude sviatočné dni reflektovať v rámci štandardného spravodajstva a pravidelného vysielania s dôrazom na úpravu hudobného formátu.
Radio Slovakia International
Radio Slovakia International priblíži poslucháčom na celom svete pôvod, význam a tradície Sviatku všetkých svätých na Slovensku. Príspevky odkryjú historické a náboženské súvislosti aj súčasné ekologické a spoločenské trendy spojené so spomienkou na zosnulých a ukážu, že sviatok nie je len dňom ticha a smútku, ale aj časom úcty, vďaky, spolupatričnosti a nádeje.
Rádio Patria
Rádio Patria bude 1. novembra vysielať v nedeľnej štruktúre. Sviatku sa budú venovať náboženské programy v rannom prúde aj popoludňajšie vysielanie, výberom skladieb sa mu prispôsobí aj moderovaná hudobná relácia Náušnica.
Rádio Litera
Rádio Litera vysiela v blokoch, ktoré sa počas týždňa opakujú. Od 2. novembra zaradí fíčer Barbory Hrínovej Tajomstvoa pásmo poézie Edgara Allana Poea Večernica, od 3. novembra pásmo poézie Vojtecha Mihálika a Viery Prokešovej Anjeli, od 4. novembra esej Pavla Hudíka Živí a mŕtvi a od 5. novembra verše Tomasza Nawku Ak zomrie vietor.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)