MEDIA NEWS WEEK
Takmer polovica dospelej populácie (46 percent) dosahuje nízku úroveň mediálnej gramotnosti, teda schopnosti kriticky pristupovať k mediálnym obsahom, rozumieť im a vedome ich vyhodnocovať. Ďalších 48 percent obyvateľstva možno považovať za stredne mediálne gramotných. Naopak, vysoká mediálna gramotnosť bola zistená iba u šiestich percentách populácie. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky () s podporou Nadácie Eset. TASR o tom informoval Ján Bartoš z IVO.Z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva, že mediálna gramotnosť je všeobecne charakterizovaná vysokou mierou pasivity. Hoci respondenti vedia napríklad identifikovať manipulatívny titulok (70 percent), vybrať hodnoverný zdroj informácie (50 percent) a v oblasti informačných zdrojov vysoko dôverujú vedeckým a odborným autoritám (71 percent), v praktickom živote si pravdivosť informácií systematicky overuje iba 37 percent z nich. Väčšina (46 percent) si overuje pravdivosť informácie len „reaktívne“, teda len vtedy, ak už má konkrétne podozrenie a nie ako súčasť bežného mediálneho návyku. Naopak, až 27 percent respondentov priznáva, že si ju neoveruje nikdy.Len marginálna časť populácie disponuje takzvaným investigatívnym balíkom, ako je napríklad aktívne vyhľadávanie primárnych zdrojov (32 percent), overovanie autora/zdroja a dátumu publikovania (23 - 27 percent) a využívanie umelej inteligencie (18 percent).„Varovným signálom je zistenie, že každý druhý človek na Slovensku vykazuje kritický deficit overovacích kompetencií. Ten sa prejavuje pasívnym prijímaním informácií, subjektívnym pocitom zbytočnosti a nezáujmom, náchylnosťou na tzv. echo-komory - situácie, keď človek nekriticky preberá informácie od názorovo blízkych osôb. To predstavuje hrozbu pre celkovú odolnosť spoločnosti voči šíreniu dezinformácií a manipulácii verejnej mienky,“ uviedol autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic. Výsledky analýzy odhalili, že slovenská spoločnosť je v mediálnej gramotnosti silne diferencovaná. Kým napríklad vysokoškolsky vzdelaní ľudia, tvoriví pracovníci, manažéri a študenti vykazujú nadpriemerne vysokú a strednú gramotnosť, ľudia s nízkym vzdelaním, manuálne pracujúci, dôchodcovia a nezamestnaní disponujú nadpriemerne nízkou gramotnosťou - s podielom 53 percent až 68 percent.Z generačného pohľadu úroveň mediálnej gramotnosti klesá s narastajúcim vekom. Zatiaľ čo v mediálnych kompetenciách je dominantnou najmä skupina 25- až 34-ročných, seniori 65+ sú na opačnom póle. Až 56 percent v tejto skupine vykazuje nízku gramotnosť.V sociálno-ekonomickom pohľade zasa úroveň mediálnych kompetencií kontinuálne rastie s príjmom domácnosti. Kým respondenti z najchudobnejších domácnosti (s príjmom do 1000 eur mesačne) sú signifikantne najmenej gramotní (až 65 percent z nich), s vyšším príjmom ich mediálne kompetencie stúpajú.Prieskum sa realizoval v apríli na vzorke 1038 respondentov starších ako 18 rokov.
Rusko zakázalo vstup na svoje územie piatim britským občanom vrátane novinárky Catherine Beltonovej z denníka The Washington Post a korešpondenta Richarda Holmesa z britského denníka The i Paper. Ruské ministerstvo zahraničných vecí to na svojom webe oznámilo v utorok, informovala agentúra Reuters, píše TASR.
Beltonová je investigatívna novinárka špecializujúca sa na Rusko. V minulosti o dianí tejto krajine písala aj pre denník Financial Times a agentúru Reuters. Je známa svojou knihou z roku 2020 s názvom Putin's People: How the KGB Took Back Russia and Then Took On the West (v slovenskom preklade: Putinovi ľudia
Ako si KGB vzala Rusko a potom útokom Západ).
Holmes je držiteľom viacerých novinárskych ocenení a finalistom Pulitzerovej ceny. Momentálne pôsobí ako bezpečnostný korešpondent denníka The i Paper.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že zákaz vstupu pútici britských občanov je odpoveďou na „provokatívnu protiruskú rétoriku britských predstaviteľov, šírenie narážok na Rusko a praktické kroky Londýna na zásobovanie kyjevského režimu zbraňami“.
Ďalšími Britmi, na ktorých sa zákaz vzťahuje, sú Alexander Browder, prispievateľ pre politický think-tank Henry Jackson Society;
generálna riaditeľka humanitárnej agentúry Committed to Good Alice Laugherová a Richard Westbury, ktorý je predsedom spoločnosti Chelsea Group - materskej spoločnosti Committed to Good.
Spojené kráľovstvo patrí medzi krajiny, ktoré po anexii ukrajinského Krymského polostrova v roku 2014 uvalili na Rusko sankcie rôzneho druhu vrátane zákazu cestovania. Tieto opatrenia sa rozšírili po rozsiahlej ruskej invázii v roku 2022, doplnil Reuters.
Pracovníci Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo) v stredu opäť protestovali proti plánovanej zmene ich financovania. Pred hlavnou budovou ČT na Kavčích horách sa zišli päť minút pred poludním a oblečení v čiernom, čím chceli dať podľa svojich slov najavo odpor proti avizovaným krokom vlády. Zároveň vyhlásili, že ak s nimi vláda nezačne rokovať, sú pripravení štrajkovať, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Vysielať čiernu a ticho nechceme, preto sme dnes vyrazili do ČT a ČRo v čiernom a symbolicky o päť minút 12 odkazujeme: verejnoprávne médiá sme odhodlaní brániť. Nechceme, aby verejnoprávna televízia a rozhlas, ktoré patria vám, občanom, boli priamo závislé od politickej vôle akejkoľvek vlády,“ povedal za iniciatívu Verejnoprávne v ČT moderátor televízie Daniel Stach.
Predseda pražských odborov ČT Vlastimil Vojtěch kritizoval aj poslanecký návrh, ktorý má ambíciu oslobodiť viaceré skupiny od platenia koncesionárskych poplatkov už od júla a mal by tak byť akýmsi prechodným krokom k úplnému zrušeniu poplatkov. Ak by návrh prešiel, ČT by podľa Vojtěcha tento rok prišla približne o 1,4 miliardy korún (58 miliónov eur) a rozhlas asi o pol miliardy (20 miliónov eur). Podotkol, že médiám by hrozila insolvencia.
Vyhlásenie štrajkovej pohotovosti bola podľa jeho slov „podaná ruka“ k začatiu diskusie, k čomu však nedošlo. "Pán premiér, podaná ruka znamená ponuka na rokovanie. Ale naša podaná ruka nebude trvať dlho. Buď s nami začnete rokovať, alebo budeme musieť použiť všetky kroky, ktoré nám náš právny poriadok umožňuje, aby sme dali najavo, že aj odbory budú brániť ČT, ich zamestnancov a nezávislosť tak, aby táto inštitúcia mohla ďalej pracovať pre našich občanov,“ dodal Vojtěch.
Jan Herget za iniciatívu Verejnoprávne v ČRo dodal, že obe médiá sa chcú naďalej zodpovedať verejnosti, a nie politikom. „Ak by rôzne návrhy ohrozovali nezávislosť a budúcnosť verejnoprávnych médií, ďalším prirodzeným krokom bude štrajk,“ upozornil. Pracovníci ČT následne pred budovou skandovali: „Nebudeme mlčať!“
Český premiér Andrej Babiš v pondelok avizoval, že s riaditeľmi ČT a ČRo sa stretne budúci týždeň v utorok. Zároveň dodal, že keďže vláda z kritizovaného návrhu ministra kultúry, ku ktorému sa zišlo okolo 400 pripomienok, upustila, nie je už dôvod protestovať. Oznámil, že celý zákon sa meniť nebude, zmení sa len financovanie z koncesionárskych poplatkov na príspevok zo štátneho rozpočtu.
Americká televízna stanica CBS News v utorok prepustila dlhoročného spravodajcu relácie 60 Minutes Scotta Pelleyho. Podľa agentúry AP sa tak udialo deň po tom, čo Pelley údajne povedal, že šéfredaktorka stanice Bari Weissová „zabíja túto reláciu“ a obvinil nového producenta z toho, že nemá dostatočnú kvalifikáciu na túto pozíciu, píše TASR.
Tento krok podľa americkej tlačovej agentúry ešte viac prehĺbil nepokoj v najvplyvnejšej spravodajskej stanici krajiny, a to len niekoľko dní po zmenách vo vedení. Od októbra 2025, keď Weissová prevzala vedenie spravodajstva CBS, prešla táto stanica viacerými ťažkosťami.
Pelley, ktorý pracoval na relácii 60 Minutes od roku 2004, v pondelok na porade s novým výkonným producentom relácie Nickom Biltonom kritizoval vedenie stanice. Biltona vymenovala do funkcie Weissová minulý týždeň.
Bilton - novinár a filmár bez skúseností v televíznom spravodajstve - v oznámení o ukončení spolupráce obvinil Pelleyho z podniknutia „útoku“ voči nemu.
„Včera ste sa zmocnili môjho prvého stretnutia so zamestnancami, aby ste znevažovali mňa, moje kvalifikácie a moje zámery s pozoruhodnou nezdvorilosťou a pohŕdaním,“ píše sa v oznámení.
Podľa Biltona „okázalé prejavovanie nepriateľstva“ zo strany Pelleyho ukázalo, že tento dlhoročný novinár „nemá záujem prispievať k budúcemu úspechu tejto relácie“.
Denník The Guardian informuje, že Pelley na pondelkovom stretnutí vyhlásil, že Weissová „zabíja 60 Minutes“. „Nemá rada toto miesto. Priviedli ju, aby to tu zabila, a to aj robí,“ povedal.
Pelley vo svojom vyhlásení napísal, že relácia v uplynulom mesiaci „stratila svoju DNA, keď bez udania dôvodov vyhodili celé naše vrcholové vedenie a dvoch z našich najlepších televíznych reportérov.“ Nové vedenie obvinil z toho, že ho žiadali, aby do svojej práce „vniesol klamstvo a zaujatosť“.
„Nový majiteľ našej siete teraz odhadzuje túto legendu bokom, zjavne preto, aby si naklonil chvíľkovú priazeň administratívy (prezidenta Donalda) Trumpa,“ dodal.
Reláciu 60 Minutes po prvý raz vysielali v roku 1968 a je najdlhšie vysielaným programom v hlavnom vysielacom čase v histórii televízie. Jej investigatívna žurnalistika a hlboké rozhovory jej priniesli povesť nekompromisnej žurnalistiky, píše AP. Pelley sa obával, že práve táto vlastnosť relácie je terčom útoku.
Pelley nastúpil do CBS v roku 1989, v rokoch 1997 - 1999 bol hlavným korešpondentom v Bielom dome a v rokoch 2011 - 2017 moderoval večerné správy tejto stanice.
CBS na svojej internetovej stránke opisuje Pelleyho ako jedného z najskúsenejších a najoceňovanejších novinárov súčasnosti, ktorý ako vojnový korešpondent pokrýval Afganistan, Irak, Sýriu, Sudán a Ukrajinu. Jedenásteho septembra 2001 vysielal priamo zo Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku, keď sa zrútila severná veža tohto centra. Na svojom konte má aj rozhovory s prezidentmi Spojených štátov od Georgea H.W. Busha až po Joea Bidena.
Pelley získal podľa stanice viacero novinárskych ocenení vrátane rekordných 51 cien Emmy.
Náhradný galavečer pre korešpondentov v Bielom dome ( sa uskutoční 24. júla, oznámili v utorok organizátori. Podujatie sa pôvodne aj za účasti amerického prezidenta Donalda Trumpa konalo koncom apríla, no v dôsledku streleckého útoku ho následne preložili na neskôr. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a Reuters.
„S hrdosťou oznamujem, že usporiadame ďalšiu večeru, ktorá sa bude konať vo Washingtone v piatok 24. júla,“ uviedla prezidentka Asociácie korešpondentov Bieleho domu (WHCA) Weijia Jiangová v e-maile adresovanom členom organizácie.
„Nedovolíme, aby mal posledné slovo násilný čin, najmä v roku, keď si pripomíname 250. výročie Ameriky a všetko, za čím si stojíme,“ napísala. Na podujatí budú podľa nej zavedené výrazne posilnené bezpečnostné opatrenia a pôjde o „intímnejšie stretnutie“, než bolo to pôvodné v apríli.
„Podrobnosti o mieste konania, vstupenkách a programe budú nasledovať čoskoro,“ uzavrela.
Na slávnostnej večeri v hoteli Washington Hilton sa zvyčajne zúčastňujú tisíce novinárov a úradníkov.
Jedným z účastníkov tohtoročného podujatia z 25. apríla bol aj prezident Trump, ktorého museli evakuovať po tom, čo zaznel výstrel na bezpečnostnej kontrole pred sálou. Útočníkom bol 31-ročný Cole Allen z Kalifornie, ktorý obvinenia vrátane pokusu o vraždu prezidenta poprel.
Trump medzičasom potvrdil, že sa na náhradnom podujatí v júli zúčastní. Podľa jeho vyjadrenia na sociálnej sieti sa bude konať vo washingtonskom hoteli Waldorf Astoria.
Prezident mal na aprílovej večeri predniesť prejav a po incidente vyzval na jej zopakovanie. Situáciu podľa AFP využil aj na ďalšiu podporu výstavby novej sály v Bielom dome.
Pentagón opäť sprísnil pravidlá pre novinárov, po novom nebudú mať prístup do tlačovej kancelárie. Už vlani prijala Trumpova vláda nové smernice, podľa ktorých novinári nemôžu publikovať informácie bez súhlasu ministerstva obrany.
Takmer všetky hlavné americké médiá odmietli podpísať 21-stranovú príručku usmernení.
Tlačové oddelenie teraz preklasifikovali na „obzvlášť citlivú“ oblasť, pretože priestory využívajú aj autori prejavov ministra obrany a títo autori „pravidelne pracujú s utajovanými dokumentmi,“ uviedol hovorca Joel Valdez.
Švédsko by malo používanie sociálnych sietí obmedziť iba pre ľudí nad 15 rokov, odporučila v utorok vládou vymenovaná komisia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
„Dôvody na zavedenie vekovej hranice prevažujú nad výhodami vyplývajúcimi z pokračujúceho voľného prístupu k tomuto typu médií,“ uviedla na tlačovej konferencii vyšetrovateľka Lisa Englundová Krafftová po boku ministra zdravotníctva Jakoba Forssmeda.
Zákaz podľa jej slov môže byť zavedený tak, že by samotné platformy boli zodpovedné za overovanie veku. Hranica pre používanie sociálnych sietí bez súhlasu rodiča je v Švédsku v súčasnosti 13 rokov.
„Strácame celú generáciu kvôli nekonečnému skrolovaniu,“ vyhlásil Forssmed. „Obrazovky a sociálne siete a ich vplyv na zdravie detí a mládeže sú jednou z najväčších výziev našej doby,“ dodal.
Viaceré európske krajiny zvažujú zavedenie vekovej hranice pre používanie sociálnych sietí. Vláda v susednom Nórsku v apríli oznámila, že plánuje parlamentu predložiť návrh o zákaze prístupu na sociálne siete pre deti do 16 rokov.
Copyright © TASR 2026
Predstavitelia Bieleho domu vrátane jeho personálnej šéfky Susie Wilesovej odporučili americkému viceprezidentovi JD Vanceovi, aby na čas prestal používať sociálne siete. Vance na nich počas stretnutí trávia veľa času a má sklon hádať sa tam so svojimi kritikmi, čo je podľa Wilesovej a ďalších vysokých činiteľov pod úroveň jeho funkcie viceprezidenta. Napísal o tom v sobotu denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na zasvätené zdroje. Biely dom správu poprel.
Informácie sa objavili v článku o Vanceovom vzťahu s prezidentom Donaldom Trumpom a nádejach terajšieho viceprezidenta na republikánsku kandidatúru v prezidentských voľbách v roku 2028. Hoci Trump sám hojne zverejňuje príspevky na svojej sociálnej sieti Truth Social, netrávi čas odpovedaním na komentáre ľudí na internete.
Nie je to pravda. Popreli sme to vo vyjadrení pre The New York Times a odmietli nás citovať," napísal v reakcii na tvrdenie o Vanceovi šéf komunikácie Bieleho domu Steven Cheung na sociálnej sieti X. Komunikačné oddelenie NYT pod Cheungovým príspevkom uviedlo , že denník si za svojim spravodajstvom stojí.
O Vanceovi a ministrovi zahraničia Markovi Rubiovi sa už teraz špekuluje ako o favoritoch na republikánsku nomináciu vo voľbách za dva roky. Zatiaľ čo sa vedú diskusie o tom, kto by mohol viesť krajinu v ére po Trumpovi, v nových prieskumoch verejnej mienky o hypotetických republikánskych primárkach si vedú Vance aj Rubio takmer rovnako, píše web The Hill.
Rubio na začiatku mája rozvíril ďalšie špekulácie o úmysle vstúpiť do súboja o prezidentský post videom v štýle typickom pre predvolebnú kampaň. Šéf americkej diplomacie v ňom na pozadí emotívnej hudby podáva nádejnú víziu Spojených štátov. Video je zostrihom záberov Rubia, Trumpa, niekdajšieho republikánskeho prezidenta Ronalda Reagana, preletu lietadiel nad Bielym domom, Američanov rôznych rás a stožiaru, na ktorom je vztýčená americká vlajka.
Copyright © ČTK 2026
.jpg)
.jpg)
.jpg)
