MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Bieloruský súd v pondelok odsúdil novinára Siarheja Hardzijeviča za urážku prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorej sa dopustil v mobilnej četovej skupine. Informovala o tom Bieloruská asociácia novinárov (BAJ), ktorú citovala agentúra AP.
Päťdesiatročný Siarhej Hardzijevič si podľa rozsudku odsedí jeden a pol roka väzenia. Okrem toho bude musieť zaplatiť pokutu vo výške zhruba 1350 eur. Najnovší verdikt je podľa AP súčasťou rozsiahlych čistiek, ktoré bieloruské úrady rozpútali v boji proti nezávislým médiám a aktivistom za ľudské práva.
Novinára z mesta Drahičyn, ležiaceho zhruba 300 kilometrov juhozápadne od bieloruskej metropoly Minsk, zatkli na základe jeho vyjadrení, ktoré napísal v četovej skupine v aplikácii Viber. Podľa súdu urážal prezidenta a ohováral policajtov. Hardzijevič pred vynášaním verdiktu povedal, že sa "cíti nevinný" a že žiadny trestný čin nespáchal.
Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna označila odsúdeného novinára za politického väzňa. Podľa agentúry AP ďalších 29 bieloruských žurnalistov zostáva vo väzbe, čaká na súdny proces alebo si už odpykáva trest. Bieloruské orgány vykonali len počas júla vyše 200 razií v kanceláriách a bytoch novinárov a aktivistov. Prezident Alexandr Lukašenko to označil za "upratovaciu akciu". Predstaviteľov tretieho sektora bieloruský líder nazval "banditmi a západnými agentmi", pripomína AP.

Copyright © TASR 2021

 

Pred 95 rokmi sa 3. augusta 1926 začalo pravidelné rozhlasové vysielanie na Slovensku

 Pred 95 rokmi sa 3. augusta 1926 začalo 

 

pravidelné rozhlasové vysielanie na Slovensku

Vysielalo sa dvakrát do týždňa. A 2. októbra 1926 prešla bratislavská odbočka pražského Rádiožurnálu na každodenné vysielanie.

Z provizórneho štúdia vládnej budovy na Vajanského nábreží sa 3. augusta 1926 ozvali prvé tri slová prvej odvysielanej vety:

„Tu Rádiožurnál Bratislava."

Rozhlas sprevádzal mnohých od narodenia. Nie nadarmo vzniklo porekadlo:

„Je múdry jak rádio." 

 

Rozhlas a spravodajstvo

Terajší šéf Rádiožurnálu vedúci odboru rozhlasového spravodajstva RTVS Oto Görner (na snímke hore) pripomína, že 95 rokov rozhlasového vysielania je spätých najmä so spravodajstvom, ale paradoxne:

„Rozhlasový „Rádiožurnál" toľko rokov nemá. Začal vysielať v roku 1990, no jeho meno aj keď v inej podobe má pôvod už na začiatku rozhlasu u nás, keď vtedajší Radiojournal začal 3.augusta 1926 vysielanie z Bratislavy."

"K tomuto jubileu želám všetkým poslucháčom, priaznivcom a tvorcom rozhlasového vysielania, aby bolo aj v tejto digitálnej dobe naďalej tým najlepším spoločníkom."

Od roku 1926 sa rozhlas na dlhé desaťročia až doteraz napriek silnej konkurencii internetu udržal ako zdroj poznania pre celé generácie Slovákov.

Deti na ňom vyrastali

Rovnako od detstva sprevádza aj riaditeľa Sekcie programových služieb Slovenského rozhlasu RTVS Michala Dzurjanina (na snímke dolu), odkedy si pamätá:

„Netušil som, že v ňom niekedy budem pracovať. Keď som doň v roku 1995 prvý raz nastupoval, pociťoval som veľkú hrdosť na svojich starších a slávnejších kolegov."

"Dnes je táto éra minulosť, pre nás však zostáva veľkou výzvou v nej pokračovať. Rozhlasu želám, aby sa čo najskôr podarilo nastaviť jeho systémové financovanie v záujme podpory kvalitného obsahu vysielania, ktoré nikto iný na trhu nezabezpečí."

V roku 95. výročia si pripomeňme aj hádam doteraz najznámejšieho moderátora Rádiožurnálu a to Michala Tvarožka. Vypočujme si jeho podmanivý hlasový prejav z archívu:

Žiaľ, práve v tomto roku 7. januára vo veku 78 rokov kultivovaný a poslucháčmi obdivovaný hlas Michala Tvarožka (na snímke dolu pri preberaní Krištáľového krídla v roku 2014) navždy zmĺkol:

„Dnes sa dbá viac na obsah, ako na formu jazykového prejavu, ale rádio by malo aj vychovávať. Aspoň dúfam, že je to ešte funkciou rozhlasu. Redaktor musí mať dobrú slovenčinu a schopnosť pýtať sa na možno aj banálne, bežné veci s trochou invencie, s trochou nápadu a možno aj s trochou vtipu."

"V prvom rade si však musí vedieť získať dôveru od respondenta, lebo ak ten potom dokáže dobre reagovať na otázky, redaktorská úloha je oveľa ľahšia."

Rozhlas prežil za takmer storočie nástupy a pády rôznych režimov. Sprevádzal generácie Slovákov aj v rozhodujúcich dejinných chvíľach.

Povstanie aj okupácia

Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica pracoval od 30. augusta 1944 až do 27. októbra 1944 počas Slovenského národného povstania. Po obnovení vysielania 16. apríla 1945 z Košíc podobné dramatické chvíle zažili jeho pracovníci 21. augusta 1968.

Zázrakom sa zachoval živý vstup z toho dňa, keď sovietski vojaci zastavili vysielanie. Moderoval ho už spomínaný Michal Tvarožek :

„Vstup bol z terajšieho námestia SNP v Bratislave. Za mnou bolo počuť streľbu, vtedy sa akurát strieľalo na kostol. My sme ležali aj s jednou paňou pod autom, aby nás to nezasiahlo. Jej sa gúľali dole zemiaky a plakala pritom."

Dnes na tieto udalosti spomíname s pietou. Rozhlasové dejiny sú skutočne, ako to pomenoval Oto Görner spojené najmä so spravodajstvom.

Napriek povedanému vysielanie Slovenského rozhlasu má oveľa širšie dosahy a odráža sa v ňom celé spektrum spoločenského poznania Slovákov a aj ich kultúry a dejín.

Foto: TASR a RTVS

 

Zomrel Milan Stehlík

Zomrel Milan Stehlík

Vo veku 77 rokov zomrel český filmový, divadelný, televízny a dabingový herec Milan Stehlík, dlhodobý člen činohry Národného divadla (ND). Informovali o tom v pondelok internetové spravodajské portály Novinky.cz a iDNES.cz.
Stehlík sa narodil v roku 1944 v umeleckej rodine; jeho otec bol režisér a dramaturg Miloslav Stehlík, matka herečka Věra Budilová. Absolvoval štúdium na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe.
V roku 1966 nastúpil do Mestských divadiel pražských (MDP), neskôr prestúpil do ND, kde strávil takmer 50 rokov.
Účinkoval v divadelných hrách ako Richard III., Lakomec, Sluha dvoch pánov, Lucerna či Rok na dedine.
Uplatnil sa aj vo filmoch Princ a chuďas (1971), Nezbedná pohádka (1976), Loupežnická pohádka (1980), Krásná čarodějka (1991), Noc pastýřů (1992) či Anglické jahody (2008).
Príležitostne hrával menšie úlohy v televíznych seriáloch ako Tridsať prípadov majora Zemana, Zlá krev, Hříchy pro pátera Knoxe, Arabela se vrací a Doktor Martin. Nadaboval tiež postavičku Vilka v animovanom seriáli pre deti Včielka Maja.




Zdroj: TASR

Európska komisia zverejňuje výzvy na podporu spravodajských médií a verejnej sféry

Európska komisia zverejňuje výzvy na podporu

  spravodajských médií a verejnej sféry

Európska komisia uverejnila štyri nové výzvy na predkladanie návrhov, ktorých cieľom je stimulovať rozmanitú verejnú sféru a podporovať prístup občanov k spoľahlivým informáciám v celej EÚ. Výzvy spolu predstavujú takmer 12 miliónov eur z finančných prostriedkov EÚ. Všetky financované projekty budú fungovať s úplnou redakčnou nezávislosťou.

Výzvy sa zameriavajú na:

· podporu viacjazyčného mediálneho obsahu o záležitostiach Únie prostredníctvom digitálnych platforiem

· zvyšovanie produkcie obsahu v tejto oblasti prostredníctvom siete rozhlasových staníc

· podporu mládežníckych mediálnych sietí, ktoré vytvárajú dôveryhodný obsah o aktuálnych záležitostiach prostredníctvom online formátov a podujatí na sociálnych sieťach

· zlepšenie prístupu občanov k dôveryhodným informáciám. Výzva je určená najmä pre mediálne platformy.



Nové aktivity vychádzajú z dvoch nedávno uverejnených výziev, ktorých cieľom je podporiť sektor spravodajských médií v partnerstvách v oblasti žurnalistiky a pri inováciách médií. Tieto iniciatívy sú súčasťou širšieho úsilia o podporu slobodného, životaschopného a pluralitného mediálneho prostredia v celej EÚ, ako sa aj uvádza v akčnom pláne pre európsku demokraciu a v akčnom pláne pre médiá a audiovizuálny sektor. Pri hľadaní vhodných finančných prostriedkov môže médiám pomôcť nový nástroj. Odborníci v oblasti médií môžu získať pomoc aj prostredníctvom kancelárií programu Kreatívna Európa.

Stanovisko MV SR k interpretácii faktov a článku v HN

Stanovisko MV SR k interpretácii

 faktov a článku v HN

Ministerstvo vnútra (MV) SR sa opakovane ohradzuje voči snahám novinárky Hospodárskych novín Jany Šimíčkovej nepresným a z kontextu vytrhnutým informovaním skresľovať objektívne skutočnosti a zavádzať tým verejnosť. Novinárka dlhodobo nedodržiava princípy objektivity a nestrannosti, ktoré sú základom profesionálnej práce novinára.
Vo štvrtok 29. júla redaktorka Hospodárskych novín zaslala na tlačový odbor Ministerstva vnútra mail: Dobrý deň, vzhľadom na aktuálne dianie si dovoľujem obrátiť sa na pána ministra s otázkami, ktoré sa týka konania policajného prezidenta Petra Kovaříka ktorý minulý týždeň prerušil zásah špecializovaného tímu na zadržanie troch obvinených podozrivých z krivej výpovede. Peter Kovařík tento zásah prerušil, čo dôvodil aj slovami: "...V čase zásahu som bol požiadaný, aby som preveril zákonnosť zásahu... Požiadal minister vnútra Roman Mikulec policajného prezidenta, aby uvedený zásah preveril? Ak áno, prečo tak urobil? Kedy presne tak urobil? Na základe čoho dal pán minister zásah preveriť? Ako sa pán minister o zásahu dozvedel? Má policajný prezident dôveru ministra vnútra?
Redaktorka Hospodárskych novín dostala od riaditeľky tlačového odboru MV SR odpoveď, v ktorej bola vzhľadom na predošlé negatívne skúsenosti s jej interpretáciou faktov vopred požiadaná o správnosť a korektnosť informovania:
Minister vnútra žiadny pokyn prezidentovi Policajného zboru nevydal. Vzhľadom na to, že sa priamo na ministra vnútra obrátili viacerí novinári, ktorí od skorých ranných hodín monitorovali situáciu pred inšpekciou (a na ministra vnútra sa obracali s otázkami, prečo z inšpekcie vyrážalo 20 policajtov a vyšetrovateľov a pod.), minister vnútra požiadal dočasne povereného riaditeľa ÚIS, aby preveril situáciu pred budovou inšpekcie. Po tom, ako bolo zistené, že je realizovaná akcia ÚIS, na ktorú bola nasadená zásahová jednotka ÚHCP Sobrance (pričom tento útvar spadá pod PPZ), požiadal aj policajného prezidenta o preverenie okolností ich nasadenia, vzhľadom na to, že dočasne poverený riaditeľ ÚIS o okolnostiach ich nasadenia nemal žiadnu vedomosť.
Áno, prezident Policajného zboru má dôveru ministra vnútra. Pre upresnenie a správnosť Vašej otázky ako aj korektné informovanie dodávam, že:
Prezident Policajného zboru nezastavil činnosť tímu vyšetrovateľky, ale len činnosť zásahovej jednotky, ako jednej z častí tímu. Vedúca tímu mala na vykonávanie zadržiavacích úkonov vyčlenené adekvátne sily a prostriedky Úradu inšpekčnej služby. Ich činnosť nebola rozhodnutím prezidenta žiadnym spôsobom ovplyvnená.
Výsledkom práce novinárky Šimíčkovej je však bohužiaľ opäť nevyvážený, no najmä zavádzajúci článok, ktorý dezinterpretuje skutočnosti už v samotnom titulku: "Mikulcovo priznanie v kauze zmareného zásahu. Vysvitlo, že Kovařík konal na jeho žiadosť". Redaktorka bez akýchkoľvek dôkazov presvedčivo hovorí o tom, že policajná akcia bola "zmarená" a "akciu mal svojím rozhodnutím zmariť Policajný prezident" hoci v stanovisku MV SR sa explicitne píše, že "Prezident Policajného zboru nezastavil činnosť tímu vyšetrovateľky, ale len činnosť zásahovej jednotky, ako jednej z častí tímu. Vedúca tímu mala na vykonávanie zadržiavacích úkonov vyčlenené adekvátne sily a prostriedky Úradu inšpekčnej služby. Ich činnosť nebola rozhodnutím prezidenta žiadnym spôsobom ovplyvnená."
Uvedený článok obsahuje množstvo ďalších zavádzajúcich informácií, z čoho vyvstávajú len dva závery. Novinárka nedokáže pracovať s informáciami a faktami a nerozumie stanoviskám, ktoré sú jej zasielané, alebo ide o účelovú manipuláciu s verejnou mienkou. Voči novinárskej práci Jany Šimíčkovejsa v uplynulých dňoch ohradil aj Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý rovnako uviedol, že "vo svojich článkoch opakovane útočí na Úrad špeciálnej prokuratúry. Veľmi nás mrzí, že sa niektorí novinári rozhodli hrať mediálne hry, založené na očividných klamstvách a intrigách. Úrad špeciálnej prokuratúry sa dôrazne ohradzuje voči spôsobu práce niektorých novinárov, ktorí sa venujú citlivým kauzám."
Ministerstvo vnútra SR zváži ďalšie kroky voči redaktorke HN Jane Šimíčkovej, vrátane miery a rozsahu komunikácie tlačového odboru s uvedenou novinárkou.

Zomrel Roberto Calasso

Zomrel Roberto Calasso 

 

Vo veku 80 rokov zomrel taliansky filozof, znalec mytológie, publicista a vydavateľ Roberto Calasso. Talianske tlačové médiá, citujúc jeho vydavateľstvo Adelphi, informovali, že Calasso zomrel vo štvrtok v Miláne po dlhej chorobe.
Vo vydavateľstve Adelphi, ktoré Calasso roky viedol, publikoval napríklad aj sicílsky spisovateľ Leonardo Sciascia či český rodák Milan Kundera.
Agentúra Reuters napísala, že Calasso, syn antifašistického univerzitného profesora, sa narodil vo Florencii v roku 1941. Už v ranom veku sa uňho prejavila "úžasná literárna inteligencia" - monumentálny román Hľadanie strateného času od Marcela Prousta prečítal ako 13-ročný.
Jeho diela boli návratom do sveta gréckych mýtov, avšak ich témy siahali od starovekých bohov cez maliara Tiepola až po spisovateľov ako Franz Kafka a Charles Baudelaire. Jeho knihy boli preložené do viac ako 20 jazykov.
Významné miesto si vybudoval i v talianskom kultúrnom živote, a to ako riaditeľ prestížneho milánskeho vydavateľstva Adelphi Edizioni, kde pracoval takmer 60 rokov a ktoré v roku 2015 odkúpil, aby zabránil jeho predaju nadnárodnej skupine Mondadori.
"Smrťou Roberta Calassa sme prišli o pilier talianskeho vydavateľského odvetvia a o mimoriadneho intelektuála s majstrovskou víziou našej kultúry a jej koreňov," uviedol vo svojom vyhlásení minister kultúry Dario Franceschini.
Calassova smrť časovo koliduje s vydaním jeho dvoch nových diel, pričom jedno z nich sú jeho pamäte na detstvo vo vojnovej Florencii, ktoré obsahujú aj jednu z jeho prvých spomienok, ako sa s rodičmi ukrývali pred fašistickou políciou.
Literárna revue Paris Review svojho času napísala, že Calassa nie je možné niekam zaradiť, lebo "sám osebe je literárnou inštitúciou" s ezoterickým mixom záujmov: od Marlona Branda cez spisovateľov 17. storočia po hieroglyfy. Bol jedným z medzinárodne najuznávanejších talianskych spisovateľov, konštatovala agentúra Reuters.




Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Šéfredaktor ruského spravodajského portálu Projekt Roman Badanin opustil Rusko a neplánuje sa tam vrátiť. V odchode z vlasti chce pomôcť aj svojim kolegom, pretože sa obáva, že by proti nim mohlo byť začaté trestné stíhanie. Pre Reuters to vo štvrtok uviedol samotný Badanin, v piatok o tom následne informovali stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) a ruská verzia BBC.
Badanin pre Ruters uviedol, že v čase, keď portál vyhlásili za "nežiadúci" sa nachádzal s rodinou na dovolenke. V rovnakom čase polícia prehľadala aj redakciu Projektu. Na základe toho sa Badanin rozhodol ostať v zahraničí. Podľa jeho vlastných slov sa do Ruska vrátiť neplánuje, pretože by mu tam mohlo hroziť trestné stíhanie.
V súčasnosti sa nachádza v New Yorku, kde je s ním aj jeho zástupca Michail Rubin. Oboch pritom ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo na zoznam "zahraničných agentov" spolu s ďalšími novinármi z portálu Projekt.
Badanin zároveň uviedol, že v New Yorku je so svojou rodinou len dočasne a zatiaľ nevie, kde sa usadia.
Ruský spravodajský portál Projekt v minulosti uverejnil viacero investigatívnych reportáži súvisiacich s predstaviteľmi ruskej elity, ako aj vlády. V júni, krátko pred tým, ako mala vyjsť reportáž o vyšetrovaní ruského ministra vnútra Vladimira Kolokoľceva, vykonala ruská polícia domové prehliadky u Badanina, jeho zástupcu Michaila Rubina aj reportérky Projektu Marije Žolobovovej.
Ruská prokuratúra následne v polovici júla portál zakázala a zaradila ho medzi "nežiaduce" organizácie. Uviedla pritom, že aktivity údajne "predstavujú hrozbu pre základy ústavného poriadku a bezpečnosť Ruskej federácie".
Razie zamerané na médiá, ktoré ruská vláda vníma ako nepriateľské a podporované zahraničím, vykonané v polovici júla, zrejme súvisia s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami. Tie sa majú konať v septembri, uvádza Rádio Slobodná Európa.
Označenie "zahraničný agent" udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012 každej mimovládnej organizácii financovanej zo zahraničia. V roku 2017 tento zákon rozšírili aj na médiá.​

Spojené štáty sú "hlboko znepokojené" obťažovaním a zastrašovaním zahraničných novinárov pokrývajúcich tragické záplavy v Číne, uviedol vo vyhlásení hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price. Informovala o tom v piatok tlačová agentúra AFP.
Jeho vyjadrenia nasledovali necelých 24 hodín po tom, čo Peking obvinil britskú spravodajskú stanicu BBC, že o minulotýždňových ničivých záplavách v stredočínskej provincii Che-nan vysiela "nepravdivé správy" (fake news), a britská stanica uviedla, že jej novinári boli vystavení nepriateľským akciám.
"Spojené štáty sú hlboko znepokojené čoraz intenzívnejším ostrým sledovaním, obťažovaním a zastrašovaním amerických a iných zahraničných novinárov v Čínskej ľudovej republike (ČĽR), vrátane zahraničných novinárov pokrývajúcich škody a straty na životoch spôsobené nedávnymi záplavami v Che-nane," napísal vo vyhlásení Price.
"Vláda ČĽR tvrdí, že víta zahraničné médiá a podporuje ich prácu, ale jej konanie je o inom," uviedol Price.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien vo štvrtok už skôr označil vysielaciu spoločnosť BBC za "Fake News Broadcasting Company", ktorá "útočí a očierňuje Čínu, čím sa závažne odkláňa od novinárskych etických noriem".
Spoločnosť BBC uviedla, že jej reportéri pokrývajúci záplavy boli vystavení "onlinovému vitriolu", pričom iné médiá boli obťažované priamo na mieste a zažili "útoky, ktoré neprestávajú ohrozovať zahraničných žurnalistov".
BBC informovala o minulotýždňových záplavách v meste Čeng-čou, kde zahynulo 14 ľudí a vyše 500 cestujúcich uviazlo v mestskom metre zatopenom počas dopravnej špičky. Katastrofa sa stala práve v čase, keď narastá citlivosť na negatívne vykresľovanie Číny.
Reportéri agentúry AFP boli nepriateľsky naladenými obyvateľmi mesta Čeng-čou donútení vymazať zábery a obkľúčili ich desiatky mužov, keď práve informovali o zatopenom dopravnom tuneli.
Hovorca Čao vo štvrtok povedal, že zahraniční novinári sa "v Číne tešia otvorenému a slobodnému spravodajskému prostrediu".
Organizácie na ochranu novinárov však vyhlasujú, že priestor pre prácu zahraničných žurnalistov sa zhoršuje a zužuje, novinárov napríklad na uliciach prenasledujú, trpia obťažovaním na internete a úrady im odmietajú udeliť víza.
Price vo vyhlásení vo štvrtok vyzval Čínu, aby neobmedzovala vstup novinárov na zimné olympijské hry v Pekingu v roku 2022.
"Vyzývame ČĽR, aby konala ako zodpovedná krajina. Zároveň dúfame, že privíta zahraničné médiá a svet na blížiacich sa zimných olympijských hrách a zimných paralympijských hrách v Pekingu v roku 2022," uvádza sa v Priceovom vyhlásení.​

Bieloruská asociácia novinárov (BAJ) vyzvala vo štvrtok predstaviteľov v krajine, aby väzneného novinára Andreja Skurka premiestnili do civilnej nemocnice v súvislosti so zápalom pľúc, ktorý dostal po nakazení sa koronavírusom vo väzbe. Informovala o tom agentúra AP.
Andrej Skurko, ktorý v rokoch 2006-2017 pracoval ako šéfredaktor najstarších nezávislých novín v Bielorusku Naša Niva, bol zadržaný pred troma týždňami. Momentálne sa nachádza v cele predbežného zadržania v hlavnom meste Minsk.
Naša Niva tento týždeň informovala, že novinára umiestnili na nemocničné oddelenie väznice so "štrukturálnymi zmenami na pľúcach" a jeho spoluväzni museli ísť do karantény pre podozrenie, že sa Skurko nakazil covidom.
BAJ sa so žiadosťou o okamžitú hospitalizáciu 43-ročného Skurka, ktorý je šéfom oddelenia reklamy a marketingu spomenutého významného týždenníka, obrátila na ministerstvo vnútra, ako aj na rezort zdravotníctva.
Ešte predtým, než sa dostal do väzenia, kde sa nachádza v súčasnosti, strávil údajne 13 dní v inej väznici známej svojimi tvrdými podmienkami. Nemal tam posteľ či matrac a takisto nemal prístup k liekom na cukrovku, ktoré užíva. BAJ varovala, že koronavírus môže byť preňho smrteľný, keďže je diabetikom.
Bieloruská polícia v rámci masových razií zameraných na novinárov a aktivistov prehľadala 8. júla aj redakciu mediálnej organizácie Naša Niva, ako aj príbytky niektorých jej zamestnancov. V rovnaký deň bol zadržaný i Skurko spolu so šéfredaktorom Jahorom Marcinovičom a dvoma ďalšími spolupracovníkmi, ktorých neskôr prepustili. Skurko a Marcinovič sú však naďalej vo väzbe a čelia obvineniam v súvislosti s chybnými platbami za účty za energie, za čo hrozí trest do piatich rokov väzenia.
Dovedna vykonali bieloruské orgány počas júla už vyše 200 razií v kanceláriách a bytoch žurnalistov a aktivistov, uvádza ľudskoprávna organizácia Viasna. Bieloruskí predstavitelia podľa Viasny úmyselne vytvárajú za mrežami pre politických väzňov neznesiteľné podmienky vrátane umiestňovania ich do "koronavírusových ciel".
Dlhoročný autoritársky bieloruský prezident Alexandr Lukašenko prisľúbil pokračovanie krokov voči ľuďom, ktorých nazval "zahraničnými agentmi" a "banditmi". Vo väzbe - čakajúc na súd alebo odpykávajúc si svoj trest - sa aktuálne nachádza 28 bieloruských novinárov.

Copyright © TASR 2021

Sociálna sieť zablokovala skupinu Nezaočkovaní, ktorá mala viac ako 35-tisíc členov. Na sociálnej sieti na to upozornila polícia v profile Hoaxy a podvody – Polícia SR. Skupina podľa polície šírila dezinformácie súvisiace s očkovaním proti ochoreniu COVID-19, ale aj obsah, ktorý bol agresívny či podnecujúci násilie. Využila preto špeciálne kanály, prostredníctvom ktorých sa nakontaktovala na sociálnu sieť, ktorú na obsah upozornila. Výsledkom je zablokovanie skupiny.
„V skupine sa objavovalo denne aj viac ako sto statusov rôznych osôb. Informácie boli často klamlivé a zavádzajúce. Už z názvu vyplýva, že sa dotýkali tém ako očkovanie, koronavírus a tiež porušovania mimoriadnych opatrení. Prispievateľom neboli cudzie agresívne a vulgárne prejavy. Z týchto dôvodov predstavovala skupina bezpečnostné riziko,“ uviedla polícia.
Polícia od prevádzkovateľa sociálnej siete ešte nedostala spätnú väzbu ani oficiálne stanovisko. Nedokáže preto určiť, či je zablokovanie skupiny dočasné, alebo bola odstránená natrvalo. Policajný zbor však bude naďalej pokračovať v monitorovaní sociálnej siete a v snahe o prípadné zablokovanie najexponovanejších skupín, stránok a profilov.​

​

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

Zomrel Dušan Roll

Zomrel Dušan Roll

Zomrel Dušan Roll, jeden zo spoluzakladateľov a dlhoročný generálny komisár Bienále ilustrácií Bratislava (BIB). TASR o tom informovala Hana Ondrejičková z centra informatiky, dokumentácie a knižnice medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana. Roll podľa jej slov zomrel vo štvrtok 29. júla vo večerných hodinách vo veku 93 rokov. Dušan Roll sa narodil 28. januára 1928 v Martine, kde maturoval na miestnom gymnáziu. Po štúdiách podľa slov Ondrejíčkovej pôsobil vo vydavateľstve Osveta a neskôr vo vydavateľstve Mladé letá. Bol tiež riaditeľom Slovenskej filmovej tvorby, patril k popredným osobnostiam slovenského kultúrneho života a pôsobil v porotách mnohých medzinárodných filmových festivalov.



Zdroj: TASR

VÝROKY TÝŽDNA

VÝROKY TÝŽDNA

 

 

 "Boris Kollár nie je na dovolenke. Predseda parlamentu odletel za svojou mamou do zahraničia doniesť jej lieky a obratom sa vráti." 

Milan Krajniak

 

"Veronika Remišová urobila z predsedníctva Za ľudí zastupiteľstvo Fekišoviec. Najprv účelovo zmenila zloženie predsedníctva, aby stranu ovládla. Dnes vzala tým členom predsedníctva, ktorých odvolať nevie, právo predkladať svoje návrhy uznesení a diskutovať o nich. Kritizuje okresných a krajských predstaviteľov strany, ktorí sa vyjadrili za zvolanie snemu a pracuje na ich odvolaní. Je to veľmi smutný prerod političky, ktorá svoju kariéru stavala na slušnosti a transparentnosti v politike. Za takéto vedenie by sa nemuseli hanbiť ani diktátorské režimy. Je mi z toho veľmi smutno. Chcem sa voličom strany Za ľudí ospravedlniť, že sme ako strana zlyhali, a tak hrubo sa pomýlili pri voľbe jej lídra. Cítim sa za to spoluzodpovedná a veľmi ma to mrzí. Toto už nie je tá istá strana, ktorú som spoluzakladala s Andrejom Kiskom.“
Vladimíra Marcinková

Zomrel Vladimír Marek

Zomrel Vladimír Marek

Vo veku 70 rokov zomrel vo štvrtok český herec Vladimír Marek. Prehral dlhý boj s rakovinou, informoval spravodajský server Novinky.cz s odvolaním sa na denník Blesk.
Medzi jeho najznámejšie úlohy patrilo účinkovanie v muzikáloch Cabaret, Johanka z Arku, Excalibour či Kvaska. V uplynulých piatich rokoch ho trápili zdravotné problémy. Pre čiastočné ochrnutie takmer nevychádzal zo svojho bytu.
Vladimír Marek vyštudoval bábkoherectvo na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe a v rokoch 1973 - 1991 účinkoval v královohradeckom Divadle Drak. Od roku 1991 mal stály angažmán v pražskom Divadle Na zábradlí.
Vo filme bol neprehliadnuteľný ako mafiánsky bos Pexeso v Perníkovej veži (2002) alebo manažér vo Fontáne pre Zuzanu 2 (1993).


Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS

Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) v stredu pre agentúru AFP vyhlásila, že zablokované by mali byť i účty "extrémistických organizácií" na sociálnych sieťach spojené s opozičným lídrom Alexejom Navaľným. Stalo sa tak dva dni po tom, čo ruské úrady zablokovali desiatky s ním spojených webstránok.
Roskomnadzor zablokoval v pondelok 49 internetových stránok prepojených s Navaľným vrátane jeho hlavného webu navalny.com a webstránok jeho kľúčových spojencov či regionálnych štábov.
Ruská služba na kontrolu mediálneho obsahu tvrdí, že príslušné účty na sociálnych sieťach obsahujú "výzvy na extrémistickú činnosť a masové nepokoje".
Navaľného blízka spolupracovníčka Ľubov Soboľová v stredu uviedla, že Roskomnadzor sa jej snaží zablokovať účet na Twitteri. "Nie je to nič iné ako politická cenzúra," kritizovala v tvíte.
Agentúra Reuters priniesla informáciu, že ruská prokuratúra v stredu vzniesla voči Soboľovej žalobu za porušenie pravidiel týkajúcich sa koronavírusových obmedzení. Prokuratúra žiada, aby po dobu dvoch rokov nesmela opustiť svoj príbytok v čase od 22.00 h do 06.00 h a nesmela sa zúčastňovať na hromadných podujatiach či politických zhromaždeniach. Okrem toho by ju štyri razy do mesiaca mala kontrolovať polícia, napísal na Twitteri Soboľovej právnik Vladimir Voronin.
Soboľová tvrdí, že obvinenia týkajúce sa údajných porušení pandemických opatrení na pouličnom proteste na podporu Navaľného sú politicky motivované a nezmyselné. Pôvodne úrady rozhodli, že musí zostať v domácom väzení.
V utorok informoval ďalší Navaľného popredný spolupracovník Leonid Volkov, že Roskomnadzor sa snažil zablokovať aj youtubové kanály Navaľného, jeho kancelárie a viacerých jeho spolupracovníkov vrátane samotného Volkova.
Väznený Navaľnyj v utorok vyzval svojich priaznivcov, aby sa zmobilizovali pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami, ktoré sa budú konať od 17. do 19. septembra. Svojich stúpencov vyzval, aby si stiahli aplikáciu Smart Voting, ktorá užívateľom okrem iného umožňuje dostať sa k obsahu z jeho hlavnej a od pondelka zablokovanej webstránky.
Navaľného stratégia tzv. "rozumného hlasovania" - zameraného na podporu tých kandidátov na poslancov Štátnej dumy, ktorí majú najväčšiu šancu vo voľbách poraziť vládnucu stranu Jednotné Rusko - už oslabila pozíciu tejto strany v nedávnych regionálnych voľbách.

Tuniský prezident Kajs Saíd odvolal v stredu z funkcie riaditeľa štátnej televízie po tom, ako dvom hosťom, ktorí boli pozvaní do relácie, nakrátko zabránili vo vstupe do štúdia. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.
Amira Mohamedová, zástupkyňa syndikátu novinárov, uviedla, že ju pri vstupe do budovy televízie zastavil člen ochranky, ktorý čakal na povolenie od vedenia, aby ju mohol pustiť dnu.
Aktivista za ľudské práva Bassem Trifi, ktorému tiež bránili vo vstupe do štúdia, povedal, že mu bolo povedané, že nešlo o rozhodnutie samotnej televízie, ale o pokyn predstaviteľa armády.
O niekoľko hodín neskôr prezidentská kancelária uviedla, že Saíd vydal dekrét, ktorým odvolal Lassaada Dahecha z funkcie riaditeľa štátnej televízie a na jeho miesto menoval dočasného zástupcu.
Saíd odvolal v pondelok z funkcií ministra obrany a úradujúcu ministerku spravodlivosti. Urobil tak deň po tom, ako odvolal z funkcie premiéra Hišáma Mašíšího a pozastavil činnosť parlamentu na 30 dní.
Prezident tvrdí, že pre odvolanie premiéra Mašíšího a pozastavenie činnosti parlamentu sa rozhodol na základe článku 80. ústavy, ale aj pod tlakom masových protestov vo viacerých tuniských mestách, kde predtým tisíce ľudí obvinili vládu z nečinnosti v boji proti koronavírusovej pandémii a požadovali rozpustenie parlamentu.
Vládnuca Strana obnovy označila tento prezidentov krok za štátny prevrat, iní jeho odporcovia hovoria o "útoku na demokraciu".

Výsledky Facebooku v 2. kvartáli prekonali očakávania trhu. Prevádzkovateľ populárnej sociálnej siete však varoval pred spomalením rastu v nasledujúcich štvrťrokoch a jeho akcie sa v poburzovom obchodovaní oslabili o vyše 3 %.
Tržby za tri mesiace od apríla do júna stúpli o 56 % na 29,08 miliardy USD (24,63 miliardy eur) z 18,69 miliardy USD v rovnakom období pred rokom. Analytici počítali s tržbami vo výške 27,82 miliardy USD. Zisk sa medziročne viac než zdvojnásobil na 10,39 miliardy USD alebo 3,61 USD na akciu z 5,18 miliardy USD alebo 1,80 USD na akciu. Analytici prognózovali 3,02 USD na akciu.
Koncern zaznamenal najprudší nárast tržieb od roku 2016. Priemerná cena reklamy totiž stúpla o 47 % a počet zobrazených reklám sa zvýšil o 6 %.
Počet denne aktívnych používateľov Facebooku vzrástol počas uplynulého štvrťroka približne o 30 miliónov na 1,91 miliardy a počet mesačne aktívnych používateľov o 50 miliónov na 2,9 miliardy. Minimálne jednu aplikáciu koncernu, medzi ktoré patrí aj WhatsApp alebo Instagram, používalo počas 2. kvartála 3,51 miliardy mesačných používateľov po 3,45 miliardy v 1. štvrťroku.

Tím nezávislých vyšetrovateľov zaoberajúcich sa vraždou maltskej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej dospel k záveru, že maltský štát by mal niesť svoj diel zodpovednosti za tento čin pre pocit beztrestnosti, ktorí vytvorili predstavitelia štátu na najvyšších úrovniach mocenskej hierarchie. Informovala o tom agentúra AP.
Nezávislé vyšetrovanie viedol tím troch sudcov - jeden v aktívnej službe a dvaja penzionovaní -, ktorí svoje závery zverejnili vo štvrtok.
Známa novinárka zahynula 16. októbra 2017 pri výbuchu nálože nastraženej v jej aute. Táto vražda otriasla nielen Maltou, najmenším členským štátom EÚ, ale pobúrenie a šok vyvolala i v celej Európe.
Vyšetrovaním, ktoré iniciovala novinárkina rodina, tím sudcov dospel k záveru, že neexistujú dôkazy o tom, že by štát zohral pri atentáte nejakú priamu úlohu. Napriek tomu však "musí niesť" svoj diel zodpovednosti, lebo vláda na čele s vtedajším premiérom, labouristom Josephom Muscatom, vytvorila atmosféru beztrestnosti, ktorej "chápadlá" sa rozšírili z najvyšších úrovní mocenskej hierarchie - úradu predsedu vlády - k ďalším subjektom, ako sú regulačné orgány a polícia, čo napokon "viedlo ku kolapsu právneho štátu".
V správe sa tiež konštatuje, že štát a jeho subjekty nedokázali rozpoznať riziko, ktoré hrozilo Caruanovej Galiziovej, a nepodnikli žiadne opatrenia na jej ochranu.
Nezávislí vyšetrovatelia dospeli k záveru, že niet pochýb o tom, že vražda novinárky priamo alebo nepriamo súvisela s jej prácou. Caruanová Galiziová totiž písala protikorupčný blog, viedla vyšetrovanie škandálu Panama Papers na Malte a odhalila mnohé prípady korupcie a zneužívania moci.
Jej čitatelia ju vnímali ako neohrozenú novinárku na "križiackej výprave" proti korupcii. Jej kritici ju považovali skôr za "všetečnú idealistku".
Z objednania si vraždy bol obvinený Yorgen Fenech, uznávaný podnikateľ, ktorý mal úzke väzby s maltskou politickou špičkou, pripomenula agentúra Reuters.
Joseph Muscat, ktorý bol v minulosti novinárom, v januári roku 2020 odstúpil z funkcie predsedu vlády. Obvinený však nebol v žiadnej kauze. Fenecha čaká súd.
Z vykonania vraždy bola obvinená trojica mužov. Jeden z nich, Vincent Muscat, pred súdom priznal svoj diel viny a vo februári tohto roku ho odsúdili na 15 rokov väzenia.
Spolu s Vincentom Muscatom boli v decembri 2017 zatknutí aj bratia George a Alfred Degiorgiovci. Všetci traja boli obvinení zo zaobstarania, nastraženia a odpálenia bomby v automobile, ktorej explózia novinárku zabila.
Reuters dodal, že správa nezávislých vyšetrovateľov obsahuje niekoľko odporúčaní na zlepšenie právnych predpisov a lepšiu ochranu novinárov na Malte. Predseda maltskej vlády Robert Abela vyzval na jej "dôkladnú analýzu" bez spolitizovania. Vo svojom príspevku na sociálnej sieti konštatoval, že "je potrebné poučiť sa a pokračovať v reformách s väčším odhodlaním."

 

Copyright © TASR 2021

Zomrel Miroslav Kaman

Zomrel Miroslav Kaman

Vo veku 75 rokov zomrel český herec Miroslav Kaman, ktorý sa preslávil úlohou nie príliš bystrého príslušníka Zboru národnej bezpečnosti vo filme Pelíšky. Vo štvrtok o tom informoval spravodajský server Novinky.cz.
Kaman zomrel v obci Lipnice nad Sázavou, kde žil v dome s opatrovateľskou službou. Jeho úmrtie potvrdil pre Novinky.cz starosta obce Zdeněk Rafaj s tým, že Kaman zomrel už 12. mája, avšak aj v dôsledku proticovidových opatrení sa o tom dozvedeli len jeho najbližší.
Kariéru herca začal Kaman až po päťdesiatke. Po absolvovaní baníckej školy pracoval v karvinských baniach. Po pracovnom úraze, ktorý sa mu stal počas závalu, sa vrátil späť na Vysočinu, kde vyrastal. Tam bol závozníkom mliekárenskej cisterny a potom vychovávateľom v ústave sociálnej starostlivosti pre dospelých, približujú Novinky.cz.
Neskôr sa preťahoval do Prahy, kde začal pôsobiť ako komparzista vo filmoch.
Vo filmovej poviedke Poslední koncert od režiséra Jana Hřebejka si zahral s Jiřím Sovákom aj Vlastimilom Brodským, prvú výraznejšiu úlohu dostal však až v seriáli Zdivočelá země.
V roku 1999 ho Hřebejk obsadil v Pelíškoch do úlohy nie príliš bystrého člena Zboru národnej bezpečnosti, ktorý školákom vysvetľoval, ako dostal s kolegom za úlohu zlikvidovať diverzanta, muža s koženou taškou, ktorý nesmel za žiadnu cenu prejsť. Okrem neho však pri tomto zásahu zastrelili aj poštára, taktiež muža s koženou taškou.
Po tom, čo Kamanovi táto úlohu priniesla veľkú popularitu, ho Hřebejk obsadil aj do filmu Horem pádem, kde stvárnil taktiež nedôvtipného policajta.

 

Zdroj: TASR

SLOVAK MEDIA NEWS

 SLOVAK MEDIA NEWS

Slováci majú v závislosti od lokality na výber z viacero možností, ako si zabezpečiť príjem televíznych programov. Ku koncu roka 2020 sledovalo televízne programy prostredníctvom služby retransmisie TV vysielania cca 1,82 mil. užívateľov, pri medziročnom náraste o približne 20 tis. užívateľov. Najviac, 866 tis. účastníkov malo satelit (DVB-S), 543 tis. prípojok bolo prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete v IP protokole (IPTV) a 355 tis. prípojok bolo prostredníctvom káblového distribučného systému, z toho 213 tis. bolo digitálnych (DVB-C). Vyplýva to z údajov, ktoré operátori poskytli Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ).

Ďalšie aktívne prípojky boli prostredníctvom mikrovlnného distribučného systému (MMDS alebo MVDS), mobilnej komunikačnej siete alebo plateného digitálneho terestriálneho vysielania (DVB-T). Služby retransmisie na území SR poskytovalo 194 subjektov. Poradie piatich najväčších poskytovateľov podľa počtu účastníkov, resp. aktívnych prípojok je nasledovné - 1. Canal+ Luxembourg S. á r.l. (poskytovateľ služby Skylink), 2. Slovak Telekom, a.s., 3. DIGI SLOVAKIA, s.r.o., 4. UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., 5. Orange Slovensko, a.s.

Služby retransmisie prostredníctvom DVB-S poskytovalo 8 spoločností. Poradie troch najväčších poskytovateľov je nasledovné - 1. Canal+ Luxembourg S. á r.l., 2. DIGI SLOVAKIA, s.r.o., 3. Slovak Telekom, a.s. Služby retransmisie prostredníctvom IPTV poskytovalo 86 subjektov. Poradie troch najväčších poskytovateľov je nasledovné - 1. Slovak Telekom a.s., 2. Orange Slovensko, a.s., 3. ANTIK Telecom, s.r.o. Služby retransmisie prostredníctvom káblového distribučného systému poskytovalo 109 subjektov. Poradie troch najväčších poskytovateľov: 1. UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., 2. DIGI SLOVAKIA, s.r.o., 3. Slovanet, a.s.

 

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.