Snímka režisérky Hélène Lam Trongovej má 72 minút a zachytáva každodenný život štyroch novinárov agentúry AFP, ktorí podávajú svedectvo o náročných podmienkach spravodajstva z vojnou zničeného územia, ktoré je pre zahraničné médiá z veľkej časti uzavreté. Film je zostavený z materiálov natočených tímom priamo na mieste, ako aj z rozhovorov uskutočnených po jeho odchode.
Pri útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023 zahynulo viac vyše 1200 ľudí, z ktorých drvivú väčšinu tvorili civilisti. Ozbrojenci zároveň do Pásma Gazy odvliekli vyše 200 rukojemníkov. Izrael následne spustil masívnu vojenskú ofenzívu, pri ktorej zrovnal so zemou rozsiahle oblasti Pásma Gazy.
Podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva riadeného Hamasom, údaje ktorého však považuje OSN za spoľahlivé, si tieto útoky vyžiadali približne 73.000 obetí na životoch.
Cenu v Montreale prevzal šéf kancelárie AFP v Gaze a jeden zo štyroch protagonistov filmu Adel Zaanoun, ktorý okrem iného vyzval ľudí na celom svete, aby „naďalej podporovali novinárov nielen v Gaze, ale všade inde v záujme slobody médií“.
Snímka už získala viacero medzinárodných ocenení a spĺňa podmienky na zaradenie do súťaže o prestížne filmové ceny Oscar, dodáva AFP.
Izraelské jednotky v nedeľu zatkli spolupracovníka francúzskej tlačovej agentúry AFP na Západnom brehu Jordánu pri nočnej razii v jeho dome. Zatknutie potvrdila izraelská armáda i jeho manželka, píše TASR.
Muhammad Atík (34) prispieval zo Západného brehu do servisu AFP približne tri roky. Jednotky mu v noci okolo 01.30 h zaviazali oči a odviedli ho z jeho domu v okolí mesta Dženín. Vojaci vyrazili dvere aj napriek tomu, že novinár súhlasil s ich otvorením.
Podľa Atíkovej manželky, ktorá by mala o mesiac porodiť ich prvé spoločné dieťa, vtrhlo do domu viac ako desať vojakov a začalo ho prehľadávať. Ďalší stáli pred domom. Spolupracovníkovi AFP zhabali dva telefóny a jeho videokameru vyhodili na balkón. Odmietli tiež, aby si so sebou mohol zobrať zimnú bundu.
Hovorca izraelskej armády zadržanie Atíka potvrdil. Podozrievajú ho vraj z väzieb na militantné hnutie Hamas. Ďalšie podrobnosti neuviedol. Nie je známe, kam ho izraelské jednotky odviezli.
AFP vo vyhlásení uviedla, že je „veľmi znepokojená“ ohľadom zadržania svojho spolupracovníka. „Žiadame izraelské úrady, aby jasne vysvetlili, prečo je zadržiavaný, a poskytli dôkazy. Ak tak neurobia, malo by to viesť k jeho okamžitému prepusteniu,“ uviedla agentúra.
Jordánsko zakázalo na svojom území platformu Telegram pre obavy o národnú bezpečnosť a v snahe zabrániť šíreniu extrémizmu a radikalizácie. V pondelok to oznámilo tamojšie riaditeľstvo pre verejnú bezpečnosť, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Vo vyhlásení sa v súvislosti so zákazom uvádza aj záväzok bojovať proti využívaniu Telegramu spôsobom, ktorý by mohol prispievať alebo uľahčovať „páchanie kybernetických trestných činov, zastrašovanie, vydieranie alebo šírenie nezákonného obsahu“. Cieľom je podľa riaditeľa posilniť digitálnu bezpečnosť a ochranu používateľov.
Rozhodnutiu predchádzal októbrový útok na kostol gréckej pravoslávnej cirkvi v dedine Hammúd v guvernoráte Karak, pri ktorom zahynulo deväť ľudí a 25 ich utrpelo zranenia. Jordánsko následne podniklo vzdušné údery na susednú Sýriu, kde zabilo údajne 20 militantov Islamského štátu (IS). V nedeľu boli za útok na kostol odsúdení traja muži na trest smrti obesením.
Začiatkom novembra Jordánsko oznámilo, že pri teroristickom útoku v Ammáne prišiel o život jeden príslušník bezpečnostných zložiek a ďalší bol zranený.
Islamský štát používa Telegram na zverejňovanie vyhlásení. Platformu založil Pavel Durov, ktorý je od roku 2014 v exile z Ruska, kde ho v júli obvinili z napomáhania teroristickej činnosti. Moskva vtedy ako dôvod uviedla, že jeho platforma neodstraňuje kanály a chatboty využívané na koordináciu teroristických útokov a diverzných akcií v Rusku.
Rokovanie o návrhu zákona na zmenu financovania Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo) by podľa ministra kultúry ČR Ota Klempířa nemalo pokračovať, kým poslanci nezačnú rokovať o zákone, ktorý by mal do českej legislatívy implementovať Európsky akt o slobode médií (EMFA). V pondelok to na sociálnej sieti X uviedol český rezort kultúry po videohovore Klempířa s európskym komisárom pre demokraciu, spravodlivosť, právny štát a ochranu spotrebiteľov Michaelom McGrathom, píše spravodajkyňa TASR v Prahe.
Online rokovanie podľa českého ministerstva nadviazalo na písomnú komunikáciu medzi rezortom a EK, ktorá trvá od konca leta a týkala sa najmä ochrany nezávislosti verejnoprávnych médií. „Minister kultúry sa domnieva, že rokovanie o zákone týkajúcom sa zmeny financovania verejnoprávnych médií by nemalo pokračovať, kým Poslanecká snemovňa nezačne rokovať o implementačnom zákone EMFA,“ uviedol rezort.
EMFA podľa neho predstavuje dôležitý európsky rámec ochrany slobody a nezávislosti médií. „Minister považuje jeho riadne uplatňovanie za jednu z najdôležitejších poistiek nezávislosti Českej televízie a Českého rozhlasu aj v súvislosti s pripravovanými zmenami ich financovania,“ podotklo ministerstvo.
Dodalo, že podľa súčasnej dohody na úrovni vedenia snemovne by mal návrh prejsť prvým čítaním do konca roka.
Združenie zahraničnej tlače (FPA), ktoré zastupuje stovky novinárov v Izraeli a na palestínskych územiach, vyjadrilo v pondelok znepokojenie v súvislosti so zatknutím spolupracovníka francúzskej tlačovej agentúry AFP izraelskými jednotkami na Západnom brehu Jordánu. Skupina zároveň vyzvala na jeho prepustenie, pokiaľ nebudú predložené dôkazy, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
„Armáda tvrdí, že (spolupracovník AFP) je 'podozrivý z napojenia na terorizmus', avšak nepredložila žiadne dôkazy, nevzniesla nijaké obvinenia a zadržiava ho v izolácii,“ uviedlo FPA, ktoré vyjadrilo „hlboké obavy“.
FPA požaduje predloženie dôkazov voči spolupracovníkovi francúzskej agentúry Muhammadovi Atíkovi alebo jeho okamžité prepustenie. „Medzitým vyzývame orgány, aby zaistili jeho bezpečnosť, prístup k advokátovi a umožnili rodine navštíviť ho,“ dodalo združenie.
Podľa izraelskej armády je spolupracovník podozrivý z väzieb na palestínske militantné hnutie Hamas, ale dosiaľ o tom nepredložila nijaké dôkazy.
Manželka novinára uviedla, že vojaci vtrhli do ich domu uprostred noci, zhabali mu dva telefóny, vyhodili z balkóna jeho pracovnú kameru, zaviazali mu oči a zobrali ho z domu.
AFP v nedeľu uviedla, že sa veľmi obáva o Atíka. Izraelské orgány požiadala o vysvetlenie, prečo ho zadržiavajú a poskytnutie dôkazov.
Izraelské jednotky už v auguste zadržali ďalšieho novinára AFP na Západnom brehu Jordánu. Armáda v tom čase uviedla, že novinár je „podozrivý z prípravy teroristických útokov“ v mene hnutia Hamas, pričom ani v tomto prípade neposkytla dôkazy. Novinára aj v súčasnosti naďalej zadržiavajú.
Britský minister zahraničných vecí Ed Miliband v pondelok označil príspevok Russella Branda, ktorý napísal na sociálnych sieťach z väzenia, za „odporný“. Dodal, že herec neprejavil žiadny náznak ľútosti po tom, čo bol odsúdený na trest odňatia slobody za znásilnenie a sexuálne napadnutie. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP a britskej stanice BBC.
Brandova manželka Laura Gallacherová prečítala správu od svojho manžela vo videu zverejnenom na ich kanáli na platforme YouTube. Brand sa v odkaze bránil a tvrdil, že je nevinný. „Nie som vinný z trestných činov, za ktoré ma uväznili,“ uviedol.
Päťdesiatročného komika a herca, ktorý sa stal konzervatívnym náboženským online guru, minulý týždeň odsúdili na desať a pol roka väzenia za znásilnenie jednej ženy a sexuálne napadnutie ďalších troch.
Vo svojom príspevku Brand tiež prezradil, že bol preložený do väznice s nižším stupňom stráženia s inými páchateľmi sexuálnych trestných činov.
„Žiadna ľútosť, žiadny súcit s obeťami, len odporné vyjadrenia,“ povedal Miliband pre stanicu Sky News.
Toto vyhlásenie prišlo v čase, keď údajná Brandova obeť verejne vyzvala na zmenu zákona, ktorá by zaviedla odstupňovanie vekovej hranice sexuálneho súhlasu.
Mia Latterová, ktorá mala 16 rokov, keď sa zoznámila s Brandom, pre nedeľňajšie noviny Sunday Times uviedla, že je presvedčená, že sexuálne vzťahy medzi dospelými nad 18 rokov a tínedžermi vo veku 16 a 17 rokov by mali byť nezákonné. Súčasný vek súhlasu v Británii je pritom 16 rokov.
Prípad 37-ročnej Latterovej priniesli denník The Times, spomínaný Sunday Times a investigatívna relácia Dispatches televízie Channel 4. Reportáže z roku 2023 odštartovali policajné vyšetrovanie, ktoré napokon viedlo k uväzneniu Branda. Jej prípad však nebol súčasťou súdneho konania.
Polícia teraz prešetruje nové obvinenia zo sexuálneho napadnutia, ktoré voči Brandovi vzniesli dve ďalšie ženy.
V V Kostarike zavraždili novinára, ktorý písal o väzbách politikov na drogové gangy. 50-ročného Camila Rodrígueza zastrelili na predmestí hlavného mesta San José. Dvaja muži naňho zaútočili na motocykli, keď autom prechádzal mestom.
Rodríguez v minulosti dostal viacero vyhrážok smrťou, ktoré podľa neho pochádzali od skupín obchodujúcich s drogami. Drogových bosov menoval celými menami a tvrdil, že americkému Úradu pre kontrolu drog (DEA) poskytol informácie o ich väzbách na vplyvné osobnosti politiky a podnikateľského prostredia.
Súčasná kostarická prezidentka Laura Fernández naňho vlani počas predvolebnej kampane podala žalobu za ohováranie. Reagovala na video, v ktorom novinár tvrdil, že jej dom bol postavený z peňazí údajne pochádzajúcich od drogového priekupníka.
Rodríguez sa v roku 2022 uchádzal o prezidentský úrad, jeho kandidatúru však volebné orgány z technických dôvodov zamietli.
Zo zapojenia do obchodovania s drogami obvinil aj svoju bývalú manželku. Tá podala sťažnosť, v ktorej ho obvinila zo sexuálneho zneužívania ich spoločných detí.
Federálny sudca v USA v pondelok zrušil opatrenie administratívy USA, ktorým sa mali zaviesť prísnejšie obmedzenia týkajúce sa dĺžky pobytu zahraničných študentov a novinárov v Spojených štátoch, informovala agentúra AFP.
Okresný sudca Dennis Saylor vo svojom uznesení o zamietnutí žaloby uviedol, že toto opatrenie bolo „svojvoľné, neodôvodnené, predstavujúce zneužitie právomoci a inak odporujúce zákonu“.
Žalobu proti vízovým obmedzeniam navrhnutým ministerstvom vnútornej bezpečnosti USA podala koalícia odborových organizácií zastupujúcich univerzity, učiteľov a novinárov.
Spor sa týka pravidla, ktoré americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti (DHS) prijalo v júli 2026. Malo nahradiť dovtedajší systém, podľa ktorého mohli zahraniční študenti zostať v USA počas trvania svojho štúdia, pokiaľ dodržiavali podmienky vízového režimu.
Nové pravidlá počítali s obmedzením pobytu zahraničných študentov a účastníkov výmenných programov spravidla na štyri roky. Zahraniční novinári mali mať pobyt obmedzený na 240 dní. Na ďalší pobyt by si museli vybaviť predĺženie.
Administratíva Donalda Trumpa toto opatrenie odôvodňovala snahou obmedziť zneužívanie vízového systému a posilniť národnú bezpečnosť. Kritici však upozorňovali, že nové pravidlá by mohli skomplikovať najmä dlhšie vysokoškolské a doktorandské štúdium a zvýšiť administratívnu záťaž univerzít.
Turecká polícia v utorok skoro ráno vykonala raziu v istanbulskom sídle opozičnej televízie Sözcü a jej mediálnej skupiny. Podľa vyhlásenia skupiny na sociálnej sieti X polícia počas zásahu zadržala niekoľko osôb a dosadila do jej vedenia správcu vymenovaného vládou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Najnovší krok proti opozičným médiám prišiel mesiac po tom, ako polícia vykonala raziu v sídle najsledovanejšej spravodajskej televízie Halk TV a prerušila jej vysielanie. Zároveň zadržala 11 ľudí vrátane jedného novinára a siedmich príbuzných predsedu predstavenstva televízie. Príslušníci bezpečnostných zložiek taktiež dosadili do jej vedenia vládou vymenovaného správcu.
„Polícia prehľadáva budovu Sözcü na základe súdneho príkazu. Polícia budovu obkľúčila,“ uviedol jej oficiálny účet na sociálnej sieti X v príspevku tesne pred 5.00 h ráno (03.00 h SEČ). „Pre Sözcü bol vymenovaný správca! Polícia prehľadáva budovu... Došlo k zadržaniam,“ dodal.
Podľa spravodajského webu skupiny polícia vykonala raziu v sídle televízie Sözcü TV, ako aj v kanceláriách jej internetových médií. Pre obe tieto zložky vymenovala správcu, tento krok sa však netýkal denníka Sözcü.
„V skorých ranných hodinách polícia vykonala raziu v Sözcü TV a v spravodajskom portáli Sözcü.com.tr. Protiteroristické jednotky začali prehliadku v budove Sözcü TV. Kým niektorí vedúci pracovníci boli zadržaní, pre Sözcü TV a Sözcü.com.tr boli vymenovaní noví správcovia,“ uvádza sa na jej webovej stránke.
„Pre denníky Sözcü, Tavir ani Korkusuz neboli vymenovaní žiadni správcovia,“ uvádza sa v správe s odkazom na ďalšie dva denníky, ktoré vlastní táto skupina.
Mediálna skupina Sözcü, ktorá je blízka tureckej opozícii, čelí opakovaným sankciám zo strany tureckého regulačného orgánu pre vysielanie, keďže vláda prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana vyvíja na svojich oponentov tlak.
AFP pripomína, že ide o ďalší zásah proti médiám kritickým voči tureckému prezidentovi a jeho vláde. Vlani úrady prevzali kontrolu aj nad opozičnou televíziou Tele1, v ktorej následne obmedzili rozsah spravodajstva.
Minulý rok v júli turecký regulačný orgán pre vysielanie (RTÜK) udelil televízii desaťdňový zákaz vysielania za spravodajské pokrývanie masových protestov, ktoré vypukli po uväznení Ekrema Imamogla, vplyvného a populárneho opozičného primátora Istanbulu. Ten čelil obvineniam z korupcie, ktoré boli široko kritizované ako politicky motivované.
Ruský Z-bloger Vladimir Romanov bol za svoje vyjadrenia obvinený zo zrady. Informoval o tom provojnový kanál Novorossijia Militia Reports, ale oficiálne to nebolo doteraz potvrdené, píše TASR podľa denníka The Moscow Times.
„Bolo hlásené, že právnikom nie je dovolené stretnúť sa s vojnovým korešpondentom Romanovom. Prípad súvisí so zradou a Romanov sa bude môcť brániť až niekoľko mesiacov po svojom zatknutí,“ uviedol telegramový kanál.
Z-bloger na svojom telegramovom účte Romanov Light 30. októbra zverejnil príspevok, že z okupovaných Olešiek bude evakuovaných 17 autobusov na Ukrajinu a štyri do Ruska. Dodal, že ruská televízia to pravdepodobne skreslí a ukáže viac „ruských“ autobusov so zatienenými oknami. O pol hodiny túto informáciu z príspevku odstránil. Neskôr jeho kanál prestal byť aktívny.
Ani jedna zo strán oficiálne neinformovala, koľko ľudí evakuovali z Olešiek počas dočasného prímeria. Reportér americkej televízie Newsmax Alex Salvi priamo z Olešiek v reportáži uviedol, že 11 autobusov s civilistami odišlo na Ukrajinu a štyri do Ruska.
Romanov bol spočiatku skeptický voči humanitárnej operácii v Oleškach. Obyvateľov mesta nazval „čašníkmi a komplicmi“ a vyzval, aby „ich nechali preplávať rieku Dneper počas decembra až februára“.
Z-kanál Alex Parker Returns informoval o Romanovovom zatknutí 5. novembra pre obvinenia zo zrady, špionáže pre Ukrajinu a propagandistickú činnosť riadenú ukrajinskými spravodajskými službami. Toto je „len začiatok“ prenasledovania členov Z-komunity, ktorí publikovali nepriaznivé správy pre úrady a „pripravuje sa niekoľko ďalších zinscenovaných procesov,“ píše Alex Parker Returns.
Ako príklady uvádza smrť rapera Mišu Mavašiho a ukrajinskú právničku Tatianu Montianovú. V roku 2014 podporovala ruskú anexiu Krymu a pripojenie ukrajinského Donbasu k Rusku. Ruský súd v okupovanom Donecku ju 19. októbra 2026 odsúdil na 1,5 roka väzenia za údajné výzvy na extrémistickú činnosť počas živého vysielania.
Predsedníčka správnej rady FKT Judit Bayerová uviedla, že rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov šesť ku jednej v prospech Kerta, ktorého koncepcia bola považovaná za najsolídnejšiu. Väčšina členov rady podľa nej dospela k záveru, že disponuje rozsiahlejšími manažérskymi skúsenosťami a že jeho finančný plán poskytuje vyššiu mieru istoty.
O post generálneho riaditeľa MRTV sa pôvodne uchádzalo 27 kandidátov. Vo štvrtok a v piatok mali štrnásti kandidáti s platnými prihláškami príležitosť predstaviť svoje návrhy FKT. Do piatkového finále postúpili Attila Kert a Imre Szabó Stein. Výsledok prvého hlasovania bol však natoľko tesný, že rada v sobotu zorganizovala druhé kolo verejného vypočúvania, po ktorom padlo definitívne rozhodnutie.
Kert na vypočutí vyhlásil, že jeho prvoradou úlohou je „obnoviť česť a dôveryhodnosť verejnoprávnych médií“ a uskutočniť ich digitálnu transformáciu. Prisľúbil tiež, že „urobí poriadok do sto dní“ a nastaví prísne etické a profesionálne štandardy.
Spoločnosť MRTV vznikla 21. októbra 2026 v rámci reformy mediálneho zákona, ktorou bola zrušená doterajšia štátna mediálna skupina MTVA, združujúca štyri verejnoprávne médiá - Magyar Rádió (rozhlas), Magyar Televízió (televízia), Televíziu Duna a tlačovú agentúru MTI. MTVA bola často kritizovaná za provládnu propagandu. Na miesto nej vznikla nová spoločnosť MRTV a samostatná tlačová agentúra MTI Nonprofit Zrt., pričom vlastnícke práva nad nimi vykonáva FKT.
Copyright © TASR 2026
Britský herec Robert Pattinson sa stane novým predstaviteľom Jamesa Bonda. Oznámil to dnes oficiálny účet filmovej série o agentovi 007 na sociálnej sieti Instagram. Štyridsaťročný Pattinson bude siedmym hercom, ktorý stvárni slávneho britského špióna, a prvým po odchode Daniela Craiga. Zobrazí sa v pripravovanom 26. filme série, ktorý bude režírovať Denis Villeneuve. Informovali o tom agentúry AP a Reuters.
Pattinsonovo obsadenie ukončilo niekoľkoročné špekulácie o tom, kto prevezme rolu po Craigovi, ktorý sa s ňou rozlúčil vo filme Nie je čas zomrieť z roku 2021. Snímka skončila smrťou hlavného hrdinu, čo sa v doterajšej 64-ročnej histórii bondovskej série stalo prvýkrát. Nový film má agenta 007 znova priviesť na plátna kín. Jeho názov ani dátum premiéry zatiaľ nie sú známe.
O možnom obsadení britskej hviezdy sa začalo hovoriť len nedávno, píše AP. O úlohu sa podľa médií usilovali aj Callum Turner, Josh O'Connor, Jack Lowden a Nicholas Hoult. Producenti sa podľa skorších špekulácií chceli prikloniť k mladšiemu a menej známemu hercovi, nakoniec ale vybrali jednu z najvýraznejších hviezd svojej generácie.
Pattinson sa preslávil predovšetkým ako upír Edward Cullen v romantickej filmovej sérii Stmievania. Zahral si aj vo filmoch o Harrym Potterovi av súčasnosti stvárňuje Batmana. Popri veľkých hollywoodskych produkciách sa však venuje aj nezávislej kinematografii. Kritiky zaujal napríklad vo filmoch Dobrý časy režisérov Josha a Bennyho Safdieovcov, Maják Roberta Eggersa alebo Mickey 17 režiséra Pong Čun-hoa. Tento rok zožal pozitívne ohlasy aj za zápornú úlohu vo filme Odysea režiséra Christophera Nolana.
Filmová séria o Jamesovi Bondovi, nakrútená podľa románov britského spisovateľa Iana Fleminga, patrí k najzárobkovejším značkám v histórii Hollywoodu. V kinách po celom svete utŕžila viac ako sedem miliárd dolárov (cca 155 miliárd Sk). Doteraz posledný film Nie je čas zomrieť zarobil v roku 2021 približne 774 miliónov dolárov.
V nemeckých televíziách sa začína sezóna obľúbeného česko-nemeckého rozprávkového filmu Tri oriešky pre Popelku. V nasledujúcich týždňoch sa bude vysielať celkom sedemnásťkrát, prvýkrát už dnes, naposledy na Tri kráľa. Film Václava Vorlíčka zo 70. rokov minulého storočia je v Nemecku, rovnako ako v Česku, vianočnou klasikou. Vlani sa Popoluška vysielala v nemeckých televíziách dokonca devätnásťkrát.
Ako prvý tento rok odvysiela rozprávku už dnes stanica Das Erste verejnoprávnej televíznej a rozhlasovej siete ARD. Do Vianoc odvysielajú televízie film s Libušou Šafránkovou a Pavlom Trávníčkom v hlavných rolách ešte päťkrát. Sedemkrát sa naň budú môcť diváci nemeckých televízií pozrieť počas troch vianočných sviatkov. Dostupný bude film aj na rade streamingových platforiem, v mediatéke ARD si ho budú môcť záujemcovia pustiť oddnes až do 12. januára.
Rozprávkový film režiséra Vorlíčka vznikol v koprodukcii Československa a Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Premiéru mal v roku 1973. Neodmysliteľne je spätý s Vianocami nielen v Česku, na Slovensku av Nemecku, ale napríklad aj v Nórsku.
Film sa okrem českého vodného hradu Švihov na Klatovsku nakrúcal aj v Sasku, spojený je predovšetkým so zámkom Moritzburg neďaleko Drážďan. V ňom sa každoročne koná výstava venovaná rozprávke, na ktorej sa návštevníci dozvedia zaujímavosti o hercoch i natáčaní, ale vyskúšať si môžu napríklad aj niektoré kostýmy. Tento rok výstava začne 20. novembra. Lístky sú už teraz v predaji, rovnako ako vlani stojí 12 eur (292 Sk) pre dospelých a 4,50 eura (110 Sk) pre deti.
Copyright © ČTK 2026













.gif)
.jpg)



.jpg)




.jpg)































