BOĽŠEVIK MÁ PRAVDU!

 BOĽŠEVIK MÁ PRAVDU!

Kvietky a ľudánky pozývam vás dnes na DÚHOVÝ PRIDE Bratislava 2026

 Kvietky a ľudánky pozývam vás dnes

 na DÚHOVÝ PRIDE Bratislava 2026

Reklamná pauza, môžete sa...

   Reklamná pauza, môžete sa...

Zomrela Brenda Frickerová

Zomrela Brenda Frickerová

Írska oscarová herečka Brenda Frickerová, známa najmä úlohami vo filmoch Moja ľavá noha a Sám doma 2, zomrela vo veku 81 rokov. Oznámil to v piatok jej agent Phil Belfield, píše TASR na základe správy televízie BBC.

Frickerová získala Oscara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe v roku 1990 za stvárnenie matky Christyho Browna (Daniel Day-Lewis) vo filme Moja ľavá noha. V roku 2010 stvárnila úlohu ženy s holubmi v newyorskom Central Parku v pokračovaní filmu Sám doma.
„Bolo mi cťou ju poznať, milovať a pracovať s ňou a vždy bude mať miesto v mojom srdci a v srdci mnohých filmových a televíznych fanúšikov na celom svete,“ uviedol Belfield s tým, že herečka zomrela po dlhšom období zlého zdravotného stavu.
Frickerová sa narodila v írskom Dubline a svoju hereckú kariéru odštartovala úlohami v televízii a v divadle. Do histórie sa zapísala v roku 1990, keď sa stala prvou írskou herečkou, ktorá získala Oscara. Porazila vtedy viaceré hollywoodske hviezdy vrátane Julie Robertsovej či Angelicy Hustonovej.


Zdroj: TASR

Edo ukrytý v kufri auta

 Edo ukrytý v kufri auta 

O PROTAGONISTOCH HLAVNÉHO PRÚDU, KTORÝ UŽ NETEČIE


Viacerým z vás sa nepáčilo, keď som v pondelok na TA3 medzi príkladmi temných období našich dejín, ktoré vždy trvali našťastie krátko, spomenul obdobie komunistického teroru. Vraj čo mám proti minulému režimu, v ktorom nebolo všetko zlé... Takto. Verím, že v prípade väčšiny týchto hlasov ide len o nedorozumenie. Za obdobie teroru sa neoznačuje celé trvanie režimu, ale roky 1948 - 1953, kedy bolo v politických monsterprocesoch popravených vyše 200 ľudí, kedykoľvek vás mohli uniesť, uväzniť, nechať zmiznúť, ľudia sa navzájom podozrievali, udávali, zriekali sa rodinných príslušníkov a všade panoval strach, neistota, dusno. Chcem veriť, že za takýmto obdobím nikto nesmúti, a ak áno, ďalej ani nečítajte, lebo fanatici adorujúci krvavé diktatúry nasledujúcim riadkom nebudú rozumieť a ja o to ani nestojím.


Ale ľudia, ktorí tvrdia, že za minulého režimu nezažili len zlé časy, sa nemýlia, hoci propagandisti dnešných čias ich obviňujú, že trpia spomienkovou nostalgiou a urputne sa im pokúšajú vyvrátiť ich vlastné skúsenosti. Ich pocity dnes už totiž potvrdzujú historické výskumy. Medzi tie najkvalitnejšie zaraďujem štúdie francúzskej historičky Muriel Blaive, ktorá skúma obdobie komunistického režimu v Česko-Slovensku. Medzi jej základné zistenia patrí záver, že nejde o jednoliatu éru, že sa v priebehu svojho vývoja výrazne menila a že napríklad obdobie stalinizmu (1948 - 1956) a normalizácie (1969 - 1989) predstavujú dva diametrálne odlišné režimy. Odmieta preto uniformný pohľad, že celá éra rokov 1948 - 1989 bola obdobím "totality", čo je napokon politologického hľadiska aj tak nezmysel, lebo normalizačný režim nebol (čo sa týka dohľadu a rozsahu moci) totalitný, ale autoritatívny. Rovnako Blaive búra všetky doterajšie predsudky založené na dojmoch a na základe tvrdých údajov z výskumov sa nebojí konštatovať nepríjemnú pravdu, že v päťdesiatych rokoch u nás nebola zlá ekonomická situácia a v porovnaní so západnými krajinami niekedy aj lepšia.


To sa však netýka len Česko-Slovenska. Dnes je takmer tabu spomenúť, že v šesťdesiatych rokoch bol sovietsky vodca Leonid Brežnev považovaný za schopného reformátora, ktorý významne naštartoval rast ekonomiky ZSSR. Spomína sa len ako človek, ktorý tankami rozdrvil Pražskú jar, pil prvú ligu a na konci života bol vo vleku gerontokracie, ktorá spôsobila stagnáciu a krízu celého systému - ale aj toto patrí k jeho príbehu. Preto je pri vyrovnávaní sa s minulosťou dôležité nediktovať, čo je pravda, uvedomiť si, že minulosť je komplexná a uniformná pamäť spoločnosti neexistuje.


To neznamená vzývať diktatúru, všadeprítomnú kontrolu, cenzúru a propagandu. To znamená pristupovať s rešpektom k tým, ktorí radi spomínajú na obdobie, keď mali ľudia sociálne istoty, viac času na svoje rodiny, panovala medzi nimi väčšia súdržnosť, solidarita, bližšie vzťahy. Diskutovať o tom neznamená túžiť po totalite, ale snažiť sa o zachovanie toho pozitívneho v nových podmienkach a nezatracovať paušálne to, čo fungovalo lepšie ako dnes. Nemôžete predsa ľuďom zatvárať ústa za to, keď sa po takmer štyroch desaťročiach fungovania formálne demokratického režimu legitímne dožadujú odpovede na to, prečo tento systém nedokázal vyprodukovať ani zlomok bytov z toho, čo sa postavilo za Husákovej normalizácie.


Preto je taký smiešny spolitizovaný antikomunizmus, ktorý nie je ničím viac ako dogmatickou primitívnou ideológiou: ponúka ľahké odpovede na všetky otázky a odvádza pozornosť od súčasných problémov. A preto ma tak fascinuje, že práve mladí ľudia, ktorí nadužívajú pojem kritické myslenie bez toho, aby mu rozumeli, sú takí očarení kazateľkou banálnych floskúl Zuzanou Čaputovou, ktorá ich ako taký guru všednosti či Paulo Coelho politiky dojíma totálne predžutými frázami podávanými ako na spiritualistickej seanse, pričom na konci každej vety sa očakávajú ovácie a omdlievanie.


Výrok Zuzany Čaputovej na Pohode, že kultúra môže vznikať iba v slobodnom prostredí, je vo svojej podstate taký hlúpy, až sa čudujeme, že to ten stan vydržal, keď nevydržal búrku.


Ak by pod tým cirkusovým šapitó bolo naozaj kritické publikum, musel by sa nájsť aspoň jeden skeptik, čo by jej namiesto nacvičeného potlesku postojačky položil otázku, ako je možné, že tie najväčšie diela slovenskej i svetovej kultúry vznikali pod ťarchou tých najdespotickejších vlád, často na priamu objednávku tyranov; ako je možné, že v podmienkach tej najväčšej slobody vznikal väčšinou brak a ak sa aj objavili kvalitné projekty, nikdy nedosiahli význam tých predošlých.


Čaputová ani len netuší, koľko významných diel svetovej literatúry bolo napísaných napríklad vo väzení. Rímsky filozof Boëthius napísal jeden z najvplyvnejších textov stredoveku O úteche filozofie počas čakania na popravu v žalári. Anglický filozof a vizionár Roger Bacon napísal vo väzení väčšinu svojho diela. Jeden z najslávnejších románov Don Quijote začal písať Cervantes vo väzení. Dokonca aj monumentálny epos Božská komédia vznikol v období, keď sa dostal Dante do politickej nemilosti. Aj Janko Kráľ, Svetozár Hurban Vajanský či Laco Novomeský napísali významnú časť svojej tvorby v žalároch.


Civilizačným vrcholom slovenskej kultúry boli šesťdesiate roky minulého storočia. Do literatúry vstupovali jej vrcholní predstavitelia európskeho formátu Peter Jaroš, Ladislav Ballek, Vincent Šikula, Ján Johanides. Poézia Milana Rúfusa, Miroslava Váleka a Vojtecha Mihálika dosahovala svetovú úroveň. Slovenská kinematografia zažila bezprecedentný medzinárodný úspech, film Štefana Uhera Slnko v sieti položil svojou poetikou základy česko-slovenskej novej vlny, film Obchod na korze získal Oscara za cudzojazyčný film, prevratné debutové filmy nakrútil Juraj Jakubisko. Fotografia Ladislava Bielika získala najprestížnejšie ocenenie World Press Photo a býva pravidelne zaraďovaná do rebríčkov 100 najdôležitejších fotografií 20. storočia. Slovenská divadelná scéna mala svetovú úroveň. V architektúre vznikli medzinárodne významné ikonické stavby, ktoré dodnes definujú panorámu slovenských miest: most SNP v Bratislave, budova Slovenského rozhlasu či Pamätník SNP v Banskej Bystrici. Prakticky všetky oblasti dosahovali európsku úroveň: výtvarné umenie, hudba, dokonca aj žurnalistika, v ktorej hovoríme o zlatej ére reportáže. A nemôžem opomenúť ani skutočnosť, že vďaka významným humanitným dielam prežili spoločenské vedy normalizáciu, učilo sa z nich ešte tridsať rokov.


Nech nám teda pani slovutná prezidentka vysvetlí, prečo sa po roku 1989 nedostavila v kultúre a umení tá katarzia zo slobody, prečo je tu namiesto toho len ruvačka o peniaze, kde si tí menej talentovaní myslia, že majú rovnaký nárok na to, aby štát podporoval ich rozpačité experimenty, ktoré neoslovujú takmer nikoho... Je to, samozrejme, hlúposť.


Umenie túži po slobode, lebo po nej túži človek sám. Ale rozvíjať sa môže v tých najhorších podmienkach: neslobode, biede, ponížení. Lebo človek prirodzene sníva, túži, inšpiruje sa tým, čo ho presahuje. Dnešná doba kultúre nepraje, ale nemôže za to (len) Ficova vláda, ale ekonomický systém a s tým spojený úpadok hodnôt. A ten sa bude prehlbovať, ak budeme ľuďom odopierať prístup k zdrojom, ktoré by ich mohli inšpirovať k vzopretiu sa logike dneška. Lebo práve v tej revolte, ako si to všimol už Albert Camus, sa objavujú zárodky novej kultúry, nie v tejto navoňanej zdochline hlavného prúdu, o ktorom si lodní pasažieri jeho zatuchnutých kanálov ešte ani nestačili všimnúť, že už dávno prestal tiecť...

STVR odvysiela finále Majstrovstiev sveta vo futbale 2026

 STVR odvysiela finále Majstrovstiev sveta 

vo futbale 2026

Slovenská televízia a rozhlas odvysiela v nedeľu 19. júla finále Majstrovstiev sveta 2026 vo futbale, pričom vysielanie začne od 19.50 h naživo na Jednotke, na programovom okruhu Šport a prostredníctvom online prenosu na stvr.sk. Vyvrcholenie šampionátu budú vo vysielaní STVR priamo z dejiska komentovať Marcel Merčiak s Mariánom Zemanom.

STVR odvysiela finále Majstrovstiev sveta vo futbale 2026 v nedeľu 19. júla od 19.50 h naživo na Jednotke, súbežne aj na programovom okruhu Šport a diváci ho budú môcť sledovať aj online prostredníctvom živého prenosu na webe stvr.sk. Rozhodujúci duel sa odohrá na newyorskom MetLife Stadium v New Jersey. Za komentátorským mikrofónom budú pri vyvrcholení šampionátu priamo v dejisku Marcel Merčiak a Marián Zeman. Marcel Merčiak sprevádza divákov STVR futbalovými šampionátmi už od polovice 90. rokov.

„Majstrovstvá sveta sú vždy o veľkých emóciách a silných príbehoch. Tohtoročný šampionát ich ponúka viac než dosť. Návrat Nórska po takmer troch dekádach, viacero nečakaných udalostí, ohromných drám a zvratov, skvelé výkony a góly najväčších svetových hviezd na čele s neopakovateľným Lionelom Messim, s Kylianom Mbappém, Harrym Kaneom, Erlingom Haalandom, Laminom Yamalom a ďalšími. Komentovať finále, ktoré je vždy epochálnym zápasom, je obrovská pocta a komentovať ho šiestykrát je samozrejme ešte väčšia. Som rád, že si štvrtýkrát vychutnáme finále pri mikrofóne s Mariánom Zemanom,“ povedal komentátor Marcel Merčiak.

Majstrovstvá sveta vo futbale sú od roku 1962 nepretržitou súčasťou programu verejnoprávneho vysielateľa na Slovensku. Prvý priamy prenos z MS bol u nás vysielaný pred 60 rokmi, z Anglicka 1966. Štyri roky predtým mohli diváci sledovať pri postupe Česko-Slovenska do finále v Čile záznamy (vždy dva alebo tri dni dni po zápase). STVR pokrýva MS 2026 na základe sublicenčnej dohody so spoločnosťou JOJ Group, ktorá je na Slovensku držiteľom vysielacích práv. Finále je posledným 104. zápasom rekordne dlhého a rekordne veľkého šampionátu, na ktorom od 11. júna štartovalo 48 krajín.

„Finále je vyvrcholením takmer štyridsaťdňového turnaja, podobne aj nášho vysielania a dlhodobej práce na ňom. Sme radi, že rozhodujúci zápas prinesieme divákom súčasne na Jednotke, na okruhu Šport aj online, a že pri jeho komentovaní bude Marcel Merčiak, ktorého hlas je s futbalovými šampionátmi na Slovenskej televízii spätý už tri desaťročia,“ uviedol Pavol Gašpar, poverený vedením Sekcie športu STVR.

Kompletný spravodajský servis k šampionátu vrátane výsledkov, tabuliek a štatistík nájdu diváci na stránke stvr.sk/futbal. Nedeľa 19. júla zavŕši viac než 446 hodín vysielania, ktoré STVR venuje Majstrovstvám sveta 2026 od 11. júna.

Slovensko zaostáva v boji proti korupcii aj v ochrane médií

Slovensko zaostáva v boji proti

 korupcii aj v ochrane médií

Európska komisia (EK) vo svojej výročnej správe o stave právneho štátu konštatuje, že Slovensko dosiahlo pokrok v niektorých oblastiach justície, no zároveň upozorňuje na pretrvávajúce nedostatky v boji proti korupcii, v transparentnosti legislatívneho procesu či ochrane novinárov a nezávislosti verejnoprávnych médií. Správu zverejnila v piatok.
Komisia ocenila určitý pokrok pri posilňovaní nezávislosti Súdnej rady SR. Návrhy zmien majú riešiť otázku predčasného odvolávania jej členov. Upozorňuje však, že legislatívny proces ešte nie je ukončený a Slovensku preto odporúča pokračovať v reformách tak, aby zabezpečilo dostatočné garancie nezávislosti Súdnej rady v súlade so štandardmi EÚ.
Výrazný pokrok zaznamenala EK pri riešení trestného činu ohýbania práva, za ktorý môžu byť sudcovia za svoje rozhodnutia trestne stíhaní. Po konzultáciách s Benátskou komisiou a úprave plánu obnovy a odolnosti ministerstvo spravodlivosti pripravuje návrh na zrušenie tohto trestného činu. Komisia preto odporúča prijať potrebné kroky na jeho definitívne zrušenie.
Naopak, v oblasti účinného vyšetrovania a stíhania korupcie na najvyšších miestach Komisia nevidí žiaden pokrok. „Pretrvávajú obavy týkajúce sa protikorupčného rámca, pričom schopnosť odhaľovať, vyšetrovať a stíhať korupciu na vysokej úrovni sa ďalej zhoršila,“ skonštatovala. Poukázala na výrazný pokles počtu obvinených, obžalovaných a odsúdených osôb v korupčných prípadoch. Kriticky sa zamerala aj na to, že generálny prokurátor využíva mimoriadny opravný prostriedok, ktorým má právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie policajta alebo prokurátora v prípade, že ich konaním bol podľa jeho úsudku podstatným spôsobom porušený zákon. Od Slovenska očakáva, že predloží presvedčivé výsledky pri vyšetrovaní a stíhaní korupcie, najmä na vysokej úrovni, bude predchádzať neprimeraným zásahom do konania a obmedzí využívanie spomínanej právomoci generálneho prokurátora uvedeného v paragrafe 363 Trestného poriadku.
Obmedzený pokrok zaznamenala EK pri regulácii lobingu. Pozitívne vníma prípravu návrhu zákona a prijatie nezáväzných etických kódexov pre vrcholných predstaviteľov výkonnej moci a poslancov. „V oblasti posilnenia systému vykazovania majetku sa však nedosiahol žiadny pokrok. Slovensku sa preto odporúča, aby predložilo návrhy na reguláciu lobingu, posilnilo systém vykazovania a overovania majetku a pokračovalo v snahách o reformu pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov,“ doplnila EK.
Komisia konštatuje len obmedzený pokrok aj pri vytváraní legislatívnych a ďalších záruk na zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov vrátane reformy trestného činu ohovárania. Slovensku odporúča pokračovať v tomto procese v súlade s únijnými štandardmi ochrany novinárov.
Komisia zároveň konštatuje, že nedošlo k žiadnemu pokroku pri posilňovaní pravidiel a mechanizmov na obnovu a ochranu nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií so zreteľom na normy EÚ týkajúce sa verejnoprávnych médií. Dodala však, že túto oblasť bude ďalej monitorovať aj v rámci uplatňovania nariadenia EÚ o slobode médií (EMFA), ktoré stanovuje nové pravidlá na ochranu nezávislosti médií v členských štátoch a plnú účinnosť nadobudlo v auguste 2025.
„Nedosiahol sa žiaden pokrok v zabezpečení efektívneho verejného pripomienkovania a zapojenia zainteresovaných strán do legislatívneho procesu, čo naďalej vyvoláva obavy,“ poznamenala EK. Slovensko preto vyzýva na zabezpečenie inkluzívneho a transparentného legislatívneho procesu vrátane obmedzenia v súčasnosti často využívaného zrýchleného konania.


Zdroj: TASR

VÝROKY TÝŽDŇA

   VÝROKY TÝŽDŇA

Voyo prinesie príbeh vyšetrovania, ktoré zmenilo slovenskú kriminalistiku

Voyo prinesie príbeh vyšetrovania, ktoré

 zmenilo slovenskú kriminalistiku

Už v piatok 17. júla uvedie Voyo nový slovenský Voyo Originál Prípad Rigo: Ponožkový vrah – štvordielnu dokumentárnu true crime sériu o vyšetrovaní, ktoré prinieslo prvý veľký súboj medzi vrahom a DNA.


Už v piatok 17. júla uvedie streamovacia služba Voyo exkluzívne všetky štyri epizódy nového slovenského Voyo Originálu Prípad Rigo: Ponožkový vrah. Dokumentárna true crime séria oceňovaného režiséra Petra Bebjaka sa vracia k jednému z najvýznamnejších kriminálnych prípadov novodobej histórie Slovenska. Neprináša však iba rekonštrukciu brutálnych zločinov Ondreja Riga, ale predovšetkým napínavý príbeh vyšetrovania, ktoré navždy zmenilo československú kriminalistiku.

Ondrej Rigo je dodnes považovaný za najznámejšieho slovenského sériového vraha. V rokoch 1990 až 1992 zavraždil najmenej deväť ľudí v troch krajinách – na Slovensku, v Nemecku a Holandsku. Jeho prípad sa zapísal do histórie ako prvý v porevolučnom Československu, pri ktorom zohrali rozhodujúcu úlohu psychologické profilovanie a analýza DNA. Práve tieto dovtedy prelomové metódy otvorili novú éru vyšetrovania závažnej trestnej činnosti a zásadne ovplyvnili podobu modernej kriminalistiky.

Štvordielna séria rozpráva príbeh z pohľadu ľudí, ktorí stáli na druhej strane prípadu – detektívov, prokurátorky, sudcu, genetikov a ďalších odborníkov, ktorí sa podieľali na dolapení jedného z najnebezpečnejších sériových vrahov našej histórie. Diváci budú krok za krokom sledovať vyšetrovanie tak, ako ho prežívali jeho priami aktéri – od prvých zdanlivo nesúvisiacich vrážd cez vytváranie psychologického profilu páchateľa až po historicky prelomové využitie analýzy DNA.

Na rozdiel od tradičných dokumentov séria neodhaľuje identitu vraha hneď na začiatku. Informácie dávkuje postupne a divák skladá mozaiku prípadu spolu s vyšetrovateľmi. Výsledkom je autentický dokument s napätím hraného kriminálneho trileru, ktorý zároveň zostáva verný skutočným udalostiam.

Prípad Rigo: Ponožkový vrah zároveň ponúka jedinečný pohľad na atmosféru Slovenska začiatkom 90. rokov. Obdobie po páde komunizmu prinieslo nielen slobodu, ale aj prudký nárast kriminality, na ktorý polícia nebola pripravená. Vyšetrovatelia pracovali bez moderných technológií, spoliehali sa na dôslednú operatívnu prácu, psychologické profilovanie aj vedecké poznatky, ktoré sa len začínali presadzovať v praxi. Aj preto je séria nielen silným kriminálnym príbehom, ale aj svedectvom o zrode modernej kriminalistiky na Slovensku.

Dokument využíva autentické výpovede priamych aktérov vyšetrovania vrátane legendárneho detektíva Jozefa Vachálka, prokurátorky Ivety Gorčíkovej-Kopčovej, sudcu Juraja Klimenta či popredného genetika Vladimíra Feráka, ktorého tím patril medzi prvých v Európe využívajúcich analýzu DNA pri identifikácii páchateľov. Mimoriadne silnú výpoveď prináša aj Jana Bartošíková – jediná žena, ktorá Rigov útok prežila a neskôr zohrala kľúčovú úlohu pri jeho usvedčení.

„Prípad Ondreja Riga patrí medzi najvýznamnejšie kriminálne prípady v dejinách Slovenska, no zároveň je to príbeh, ktorý presahuje samotný zločin. Je to svedectvo o ľuďoch, ktorí svojou odbornosťou, odvahou a vytrvalosťou položili základy moderných vyšetrovacích metód. Aj preto sme radi, že môžeme divákom priniesť ďalší slovenský Voyo Originál s mimoriadne silnou domácou témou, ktorá má nielen dramatický, ale aj historický a spoločenský rozmer,“ hovorí Silvia Majeská, programová riaditeľka skupiny Markíza a Voyo.

Prípad Rigo: Ponožkový vrah vznikol podľa scenára Jakuba Režného a kombinuje autentické výpovede priamych aktérov prípadu s precízne spracovanými hranými rekonštrukciami. Tvorcovia od začiatku kládli dôraz na citlivé a etické spracovanie témy. Hrané rekonštrukcie pracujú s atmosférou a napätím, nikdy však neskĺzavajú k samoúčelnému zobrazovaniu násilia. V centre pozornosti stojí práca ľudí, ktorí napriek mimoriadne náročným podmienkam dokázali prípad objasniť, a rešpekt voči obetiam aj ich blízkym.

„Od začiatku sme nechceli vytvoriť sériu, ktorá by fascinovala osobou vraha. Zaujímalo nás predovšetkým vyšetrovanie a ľudia, ktorí napriek minimálnym technickým možnostiam dokázali vyriešiť prípad, ktorý zmenil dejiny slovenskej kriminalistiky. Veľký dôraz sme preto kládli na rešpekt voči obetiam a na autentickosť výpovedí tých, ktorí boli pri tom,“ dodáva Peter Bebjak, režisér dokumentárnej série.

Všetky štyri epizódy nového slovenského Voyo Originálu Prípad Rigo: Ponožkový vrah budú dostupné exkluzívne na Voyo od piatka 17. júla. Divákom prinesú nielen napínavý pohľad na jeden z najznámejších kriminálnych prípadov našej histórie, ale aj výnimočné svedectvo o vyšetrovaní, ktoré navždy zmenilo podobu slovenskej kriminalistiky.

Prípad Rigo: Ponožkový vrah // žáner: dokumentárna true crime séria // réžia: Peter Bebjak // scenár: Jakub Režný // producentky TV Markíza: Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová // producenti DNA Production: Rasťo Šesták, Peter Bebjak // kreatívne producentky TV Nova: Erika Hníková, Veronika Lišková // výkonné producentky TV Nova: Eva Hodinová, Veronika Finková

Vatry zvrchovanosti Slovenskej republiky

Vatry zvrchovanosti Slovenskej republiky

Zásadné vyjadrenie ministerky

Zásadné vyjadrenie ministerky

Dôrazne odmietam akékoľvek pokusy spájať kauzu FPU s mojou osobou. S celou záležitosťou nemám nič spoločné a považujem za absolútne neprijateľné, aby boli ešte pred akýmkoľvek riadnym objasnením okolností prípadu vytvárané nepodložené osobné prepojenia. V čase, keď nie sú jasné všetky okolnosti, sú podobné špekulácie za hranicou vecnej a zodpovednej verejnej diskusie.

Situáciu vo Fonde na podporu umenia pozorne sledujem a v momente, kedy bude jasné, čo sa vlastne stalo a kto je za to zodpovedný, budem situáciu bezodkladne riešiť.

Spôsob a načasovanie, akým sa téma dostáva do verejného priestoru, však nevnímam ako náhodné. Podľa zverejnených informácií mali byť predmetné zariadenia nájdené v máji. Do médií sa téma dostáva až teraz, v polovici júla – bezprostredne po tom, čo Rada FPU opätovne poverila funkciou riaditeľa fondu Františka Kornaja. Je to nahoda? 

Treba zobrať do úvahy aj to, že môže ísť aj o provokáciu osôb, ktoré v FPU stratili vplyv. Všetko je možné a o to dôležitejšie je držať sa faktov a toho, čo zisti polícia. 

A práve preto upozorňujem všetkých, ktorí už "presne vedia", kto je za odpočúvanie zodpovedný, že ak budú pokračovať v osočovaní, budú nasledovať právne kroky. 

Je to len niekoľko dní od momentu, kedy na Pohode viacerí odsudzovali nenávisť a agresívne prejavy voči ženám. Opäť sa ukazuje, že tento postoj bol a je selektívny. Cez šírenie zavadzajucich informácií opäť podporujú nenávisť voči mne a širia zlo v spoločnosti. A to je už, ako sme si zvykli, podľa nich v poriadku.

Zaslúži si Šoun žiť?

Zaslúži si Šoun žiť?

  

Stanovisko Fondu na podporu umenia

 Stanovisko Fondu na podporu umenia 

Fond na podporu umenia (FPU) reaguje na informácie zverejnené v médiách.

FPU ako zamestnávateľ nevykonáva a ani v minulosti nevykonával žiadne odpočúvanie zamestnancov. FPU takýto postup odmieta.

O údajnom odpočúvaní zamestnancov sme sa dozvedeli až z médií. Žiaden zamestnanec – súčasný ani minulý nikdy FPU neinformoval o tom, že by mal byť odpočúvaný, nepodal v tejto veci FPU ako zamestnávateľovi žiaden podnet ani sťažnosť.

Podľa medializovaných informácií malo byť vo veci podané trestné oznámenie. FPU poskytne orgánom činným v trestnom konaní maximálnu súčinnosť.  FPU nemá k dispozícii predmety, o ktorých médiá informujú, ani ich technickú analýzu. Ich povahu, funkčnosť a pôvod môže určiť výlučne znalecké skúmanie v rámci prebiehajúceho konania. Do jeho uzatvorenia považujeme akékoľvek závery o tom, o aké zariadenia išlo a kto ich tam umiestnil, za predčasné. FPU bude výsledky prebiehajúceho konania rešpektovať a bude o ne opierať svoje ďalšie kroky.

Spôsob a načasovanie, akým sa téma dostáva do verejného priestoru, však vnímame ako snahu poškodiť Fond na podporu umenia a jeho povereného riaditeľa. Podľa samotných zverejnených informácií mali byť predmetné zariadenia nájdené v máji. Do médií sa téma dostáva až v polovici júla – bezprostredne po tom, čo Rada FPU opätovne poverila Františka Kornaja funkciou riaditeľa FPU. Dvojmesačný odstup a presné načasovanie zverejnenia vnímame ako účelové.

FPU v poslednom období opustilo niekoľko zamestnancov spätých s predchádzajúcim vedením a s mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti kultúry; niektorí odišli z podnetu samotného FPU ako zamestnávateľa a niektorí z vlastného rozhodnutia, ďalší sú vo výpovednej dobe. FPU má podozrenie, že dôvodom medializovaných informácií môže byť neetická snaha bývalých zamestnancov alebo mimovládnych organizácií stojacich za nimi poškodiť dobré meno Fondu a jeho súčasné vedenie. Pokiaľ sa uvedená domnienka v rámci prebiehajúceho trestného konania potvrdí, bude sa FPU brániť všetkými právnymi prostriedkami.

Napriek odchodom zamestnancov je FPU plne funkčný. Z deviatich výziev tohtoročného harmonogramu je osem ukončených a deviata bude v súlade so schváleným harmonogramom otvorená od 10. augusta do 7. septembra 2026. Fond si plní svoje záväzky voči žiadateľom a prijímateľom podpory bez obmedzenia.

Ing. Mgr. František Kornaj, MBA, LL.M.

Riaditeľ Fondu na podporu umenia

V priestoroch FPU mali zamestnanci nájsť odpočúvacie zariadenia

V priestoroch FPU mali zamestnanci

 nájsť odpočúvacie zariadenia

V priestoroch Fondu na podporu umenia (FPU) mali zamestnanci nájsť odpočúvacie zariadenia. Pre TASR to potvrdila manažérka oddelenia kancelárie riaditeľa fondu Daniela Jahnová s tým, že sa tým zaoberajú orgány činné v trestnom konaní (OČTK). Na prípad upozornila televízia Joj. Zamestnanci mali podľa jej informácií nájsť odpočúvacie zariadenia v kanceláriách pod stolmi.
Ministerstvo kultúry SR v tejto súvislosti pre TASR uviedlo, že riešenie týchto podozrení je plne v kompetencii príslušných OČTK, prípadne vnútorných procesov samotného fondu.
Krajská prokuratúra v Bratislave pre TASR potvrdila, že trestné oznámenie v tejto veci bolo 23. júna odovzdané na ďalšie konanie Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I. „Dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I vo veci nariadil, aby trestné konanie vykonával vyšetrovateľ Policajného zboru. Vec je teda v štádiu pred začatím trestného stíhania,“ priblížili z prokuratúry pre TASR.

Zdroj: TASR

Zomrela Katarína Košťálová

Zomrela Katarína Košťálová 

 V sobotu 11. júla 2026 nás navždy opustila Katarína Košťálová, spoluzakladateľka a bývalá dlhoročná výkonná riaditeľka SAIA, n. o., významná osobnosť rozvoja občianskej spoločnosti, tretieho sektora, a tiež jedna z priekopníčok podpory medzinárodnej mobility a spolupráce vo vysokoškolskom a výskumnom priestore na Slovensku. Katarína stála už pri zrode našej organizácie po zmene režimu na začiatku 90. rokov a v jej vedení pôsobila neskôr až do roku 2019. V 90. rokoch, keď sa tretí sektor na Slovensku ešte len formoval, prispela svojou odhodlanou a vytrvalou prácou k vytvoreniu stabilného zázemia pre vznikajúce mimovládne organizácie. Jej presvedčenie o tom, že demokratická spoločnosť sa môže rozvíjať spájaním síl občianskej verejnosti a že zapájaním demokraticky zmýšľajúcich jednotlivcov do verejného diania sa dajú dosiahnuť dobré veci v prospech všetkých, sa vinulo ako pomyselné spojivo naprieč všetkými aktivitami jej profesionálneho (ale aj osobného) života. Aj vďaka jej nasadeniu cez projekty ako Education for Democracy sa mohli začať slovenské školy otvárať svetu, keď vďaka SAIA sa mohli realizovať príchody zahraničných lektorov a zabezpečiť distribúcia odbornej literatúry, ktorá tu pred zmenou režimu chýbala. Nemenej dôležitá bola jej často neľahká práca smerujúca k zlepšovaniu koordinácie a zvyšovaniu profesionalizácie tretieho sektora, najmä cez jej príspevok k informačným a poradenským činnostiam pre mimovládne organizácie. Jej nasadenie spolu s úsilím ďalších popredných osobností tretieho sektora na Slovensku neskôr vydláždili cestu k aktívnej účasti SAIA (podobne ako aj desiatok iných mimovládnych organizácií) do celoslovenskej predvolebnej kampane mimovládnych organizácií za spravodlivé a čestné voľby „OK '98“. V prvej dekáde nového storočia sa Katarína profesionálne začala zaoberať zdanlivo inou témou, a to podporou výskumu a profesionálneho rozvoja výskumníkov. Ani tu však z jej radaru nezmizli pevne ukotvené hodnoty demokratickej spoločnosti, v ktorej sa môže zmysluplne a slobodne rozvíjať osobný potenciál jednotlivca. Osobne otvárala na domácich univerzitách diskusiu o potrebe transparentných výberových konaní, odstraňovania byrokracie pri zamestnávaní cudzincov a zavádzania etických štandardov akceptovateľných naprieč EÚ. Vďaka nej sa už v roku 2005 slovenské vysoké školy prihlásili k princípom tzv. Európskej Charty a Kódexu výskumných pracovníkov , čo pripravilo pôdu pre to, aby slovenské vysoké školy mohli začať žiadať o prestížny európsky certifikát HR Excellence in Research. Pôsobila ako národná delegátka v programových výboroch v rámcových programoch EÚ pre opatrenia Marie Curie, ale aj ako národná expertka v riadiacom výbore ľudské zdroje a mobilita v rámci Európskeho výskumného priestoru. Stála za vznikom národnej siete EURAXESS, resp. siete mobilitných servisných centier, ktorá je súčasťou pan-európskej iniciatívy zastrešujúcej vyše 40 krajín a koordinovanej Európskou komisiou. Aj vďaka Kataríne je SAIA rešpektovanou a stabilnou neziskovou organizáciou, nielen na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni. O jej profesionálnych a manažérskych kvalitách hovorí aj to, že si dokázala získať dôveru európskych organizácií zaoberajúcich sa internacionalizáciou vysokého školstva, keď ju Valné zhromaždenie Academic Cooperation Association (ACA) so sídlom v Bruseli zvolilo, a to opakovane, za členku výkonnej rady („administrative council“) tejto strešnej organizácie združujúcej popri SAIA aj organizácie ako nemeckú DAAD, rakúsku OeAD, holandský Nuffic, grécku nadáciu IKY, fínsku EDUFI, francúzsky Campus France a mnoho ďalších. V Kataríne strácame pragmatickú, precíznu, zásadovú, pracovitú, no vždy ľudskú a úprimnú vedúcu osobnosť, ktorá ovplyvnila, či priam istým spôsobom až vychovala mnohých z nás, ktorí pokračujeme v rozvíjaní ňou nastavených tém a očakávaní. Za to všetko jej patrí naša vďaka. Česť jej pamiatke. Posledná rozlúčka s Katarínou sa uskutoční v pondelok 20. júla 2026 o 13:15 hod. v Krematóriu v Bratislave.

Zomrela Jarmila Smyčková

 Zomrela Jarmila Smyčková 

Vedenie SND a Opery SND so zármutkom prijalo správu o odchode jednej z popredných bývalých dlhoročných sólistiek našej prvej opernej scény, pani Jarmily Smyčkovej. Jarmila Smyčková začínala svoju umeleckú kariéru v Sliezskom divadle v Opave, kde pôsobila desať rokov. V Opere SND sa predstavila najskôr ako hostka v sezóne 1965 – 1966 ako Kráľovná noci v Čarovnej flaute a naštudovala postavu Zerbinetty v opere Ariadna na Naxe. „Od Zerbinetty k Lucii sa vinie niť úspešných profilových postáv koloratúrnej sopranistky Jarmily Smyčkovej, umelkyne s čistotou a ľahkosťou koloratúry, krehkosťou striebristého tónu, výrazovou decentnosťou a ušľachtilosťou,“ hodnotili recenzenti úspešnú kariéru umelkyne. V SND bola sólistkou opery v rokoch 1966 – 1988. Účinkovala takmer v polstovke inscenácií. Zo zaujímavých postáv spomeňme Gildu v opere Rigoletto, Rosinu v Barbierovi zo Sevilly, Laurettu v opere Gianni Schicchi, Marcelinu vo Fideliovi, Zuzanku vo Figarovej svadbe, Micaelu v Carmen, Zerlinu v opere Don Giovanni, Violettu v opere La traviata, hlavnú hrdinku v opere Lucia di Lammermoor... V opere pre deti Martin a Slnko (1975) od Tibora Freša naštudovala náročnú postavu Studenej princeznej, ktorú skomponoval priamo pre umelkyňu. Venovala sa aj piesňovej tvorbe a pedagogicky pôsobila na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Jarmila Smyčková sa narodila 14. decembra 1929 v Poštornej (dnes časť Břeclavi), zomrela 14. júla 2026 v Bratislave. Posledná rozlúčka s pani Jarmilou Smyčkovou bude v pondelok 20. júla 2026 o 12.30 hod. v bratislavskom krematóriu.

ABORTION IS LEGAL

 ABORTION IS LEGAL

Oskar je Polit-tut

 Oskar je Polit-tut

Chcel by som sa pána Eštoka spýtať, či mám pred štartovaním auta kontrolovať podvozok, alebo či to je ešte zatiaľ v pohode.
Ocením nejakú malú tlačovečku, kde nám vysvetlíte ako sa správne a v súlade so zákonom zachovať v situáciach, kedy sa znásobujú vyhrážky od skupiny ukrofilov smerom k slobodným občanom Slovenskej suverénnej republiky, ktorá má ochranu svojich občanov samozrejme na prvom mieste avšak realistické riziko násilného stretu prestáva byť marginálne.
Verím, že naberiete potrebnú štátnickú odvahu a vyjadríte sa promptne a s rovnakou suverenitou na akú sme boli pri Vás zvyknutí pred voľbami.💪🏻⏰
Činnosť v konaní samozrejme neočakávam, úplne postačí tá drobná tlačovečka😘
Oskar Rózsa na tripe

Majster má len(!) hudbu( cudziu), ktorú úspešne znásilňuje celý život v prospech lacinej zabavy, no dnes prezrel a pochopil, že hudba má aj hlbší význam a tááák......prepacte, ale to sa fakt nedá😂😂😂

Oskar Rózsa na tripe

Vzdy keď čistím, uvažujem ako to mohlo tomu krasavcovi len tak samé....pri čistení.....asi nás majú fakt za totálnych hlupákov...ale aj tych svojich protardov😂

Oskar Rózsa na tripe

Polit-tut😂😂😂👏🏼👏🏼👏🏼👊🏼

Harabin je proste King!💪🏻

Oskar Rózsa na tripe

Najváčším rébusom pre establishmentového protarda je jeho/jej nerealizovateľná túžba byť "alternatívny/a" a "nezávislý/á"!

...vnímate tú dokonalú absurditu?

😉

Oskar Rózsa na tripe

Pri iných to neplatí?
😳
Fakt sa len pýtam.....
Veď si z neho vymodelujte aj Ježiša Krista trpiteľa, v lotosovom kvete sediacom, pre mňa- za mňa, len keď už teda hráte pexeso s ovocím, tak skúste aspoň odlíšiť jablko od hrušky eventuálne, vy loayálni vysvetľovači reality😂
Nie každý má rovnakú motiváciu vo svojich činoch.
Veď sa napriklad môže v primetime, v Inkognite omluviť Henrimu a bude z neho sam mediálny boh. 😂
Lebo pokial sa nemýlim, ospravedlnením začína každá úprimná snaha o nápravu, že Norota!
☮️
Hesteg: nemusíš byť liberál, aby si sa nevedel ospravedlniť😂
Aby bolo úplne jasno!
Marián sa nemá čo ospravedlňovať za účinkovanie na akcii, ani za honorár, ani za pesničku. Ani protardom, ani neprotardom.
Toto celé je len dôsledok jeho chronickej nekonzekventnosti v hodnotovom portfóliu, čo spôsobilo toto male tornádo, z ktorého cesta von je asymetrická.
Ale ak v kontexte svojej dlhodobej prezentacie prehliada a ignoruje činy, ktorými vedome a zámerne ubližuje ľuďom, nemôže sa diviť, že Karma je zdarma a vakcina je sloboda.

Oskar Rózsa na tripe

Disintegrácia národnej originality v hudbe a štát ako vzorný štatista.
Súčasná hudobná scéna je výrazným príkladom informačnej a kultúrnej disintegrácie.
Národná originalita – jedinečný výraz kolektívneho genia, temperamentu a historickej skúsenosti – sa rozpadá pod tlakom globálneho informačného poľa.
Mnohí tvorcovia uprednostňujú epigónsky prístup: parazitujú na štýlotvorných prvkoch minulosti (ľudová hudba, klasika, regionálne motívy), no redukujú ich na povrchné opakovanie vzorcov a prinášajú rôzne tragikomické prvky, ako napriklad pseudobarokový afekt a "alternativny" manierizmus ako fasádu nedostatočnosti obsahovej hĺbky.
Slovami moderného influencera:" ak nemáš čo povedať, aspoň nerob zo seba šaša."
Tradícia sa zneužíva nie ako živý koreň, ale ako ornament na rýchlu komerčnú úspešnosť.
Výsledkom je obsahová vyprázdnenosť – hudba, ktorá technicky znie „tradične", no postráda hĺbku, autentický cit a duchovnú rezonanciu.
Tento parazitický mechanizmus oslabuje informačnú integritu kultúrneho celku.
Namiesto metamorfickej transformácie (kde tradícia plodí nové, vyššie formy) dochádza k mechanickej replikácii.
Talent sa stáva druhoradým; dôležitejšia je lojalita k trendom, algoritmom platforiem a globálnemu vkusu.
Ľahostajnosť k autentickým darom umelcov vedie k strate kvalitatívnej diferenciácie – všetko sa rozpúšťa v uniformnom zvukovom priestore za riedkeho potlesku zhypnotizovaných más.
Z metafyzického pohľadu ide o víťazstvo módu „Mať" – honba za úspechom, "prestížnou" ponukou, lajkmi a streamami – nad autentickým „Byť", ktorým je vnútorná pravdivosť a hlboké spojenie s koreňmi.
Davovo-elitárny model tu pôsobí s precíznou presnosťou: globálne platformy odmeňujú konformitu a epigónstvo, zatiaľ čo skutočná národná originalita zostáva na okraji.
pPravá cesta obnovy však existuje. Spočíva v metamorfickej rekonfigurácii hudobnej tvorby – v pestovaní umelcov, ktorí dokážu dedičstvo nielen kopírovať, ale organicky pretvárať do nových, autentických, živých foriem.
Iba hudba zakorenená
vo vysokej informačnej integrite dokáže opäť niesť identitu národa, dotýkať sa hĺbky ľudskej duše a slúžiť ako most medzi minulosťou a budúcnosťou.
Dnes sa (dlhodobo a bezozmeny) nachádzame v stave, kedy úzka skupina nevolených, umelecky nekompetentných a nedôveryhodných úradníčkov rozhoduje o prideľovaní vašich financií na podporu štátom formálne protežovanej kultúry spôsobom natoľko arogantným a sofistikovaným, že sám štát sa ocitá v roli slepého a hluchého mecenáša, ktorý vraj nemá žiaden dosah na transparentnost a spravodlivosť celého procesu a necháva (ne)dobrovoľne bujnieť hydru, ktorá vysáva poslednú nadej na zachovanie kultúrnej zvrchovanosti národa slovenského.
Budete čumieť, priatelia(!)
Oskar Rózsa na tripe



Tak, a je nad čím uvažovať.
Pohodovú nedeľu, milí ľudia.🥰

Oskar Rózsa na tripe

Dead Bombic Walking

 Dead Bombic Walking

Prave som dorazil na Ukrajinu!
JE to tu strasne! ..ale..rozhodol som sa nenavstivit Kyjev kde prebiehaju bikiny-party plne koksu a ceckatych modeliek, na strechach historickych budov...
Radsej som navstivil zlaty hajzel pana Zelenskeho a odtial sme sli rovno do Buce, kde sa da letmym poohladom zistit, ako dlho dozadu tu boli Rusi.
Dnesny program okrem ineho je :
- na obed umyvame okakane esusy
- poobede kurz pisanie emailov sam sebe, a pan Kubyna nam pride ukazat ako dokazit vlastny zlepeny screenshot, tym sa prezradit a urobit zo seba korunovaneho negramotu pred celym stadom
- potom pozovanie a fotenie pre moju podvodnu financnu zbierku z ktorej akoze posielam peniaze na Ukrajinu, ale v skutocnosti z nej zijem, lebo normalnu pracu robit neviem
- potom budem na kameru citat dopredu napisany scenar a Dennik N to nazve 'autenticky rozhovor' a budem tak hlupy, ze dokonca zle precitam po sebe niekolkokrat, ale ovce to zozeru
- potom pochytame par deti proti ich voli, dame im do ruky gumipusky a cipy z ruskcyh praciek a hodime ich na front
- neskor kratky kurz plakania a krivenia tvare, cez telemost nas bude ucit samotna majsterka 'psich oci' Zuzana Čapuliakova
- vecer je mozne hajlovanie, ale len to politicky korektne hajlovanie, to ktore pani Kolikova oznacila ze vytrhnute z kontextu
Potom dofukame duse na 30rocnej dodavke kupenej z Bazosu, natocime videjka a pojdeme nazad na Slovensko.
Slava korupcii, retardom slava!
Daniel Deda Bombic

SLOVENSKÍ SATANISTI ZASAHUJÚ

   SLOVENSKÍ SATANISTI ZASAHUJÚ