MEDIA NEWS WEEK
Český prezident Petr Pavel v utorok vyjadril nesúhlas s postupom vlády pri zmene financovania verejnoprávnych médií a zdôraznil, že nerozumie, prečo vláda k takému kroku pristúpila. TASR o tom informuje na základe správy portálu Novinky.cz.
Vláda Andreja Babiša v pondelok schválila novelu zákona o zmene financovania Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo). ČT si oproti minulému roku pohorší približne o miliardu korún a ČRo asi o 350 miliónov, píšu Novinky.cz.
„Veľakrát som upozorňoval, že bude pre mňa mimoriadne dôležité vidieť, že sa akýmkoľvek opatrením nenarušuje nezávislosť verejnoprávnych médií,“ povedal Pavel. „Rozumiem zmene, pokiaľ aktuálny stav nefunguje. Na financovaní televízie a rozhlasu prostredníctvom koncesionárskych poplatkov som nevidel, že by niečo nefungovalo a bolo by to nevyhnutné zmeniť. Pokiaľ niekto mal taký pocit, nepočul som žiadne zdôvodnenie ani analýzu,“ skonštatoval Pavel.
Prezident uviedol, že rozhodnutie by chápal, ak by sa prijalo v snahe ušetriť financie, no aj v tom prípade zdôraznil, že by si to vyžadovalo čas a analýzu situácie. „ČT ani ČRo nepracujú z mesiaca na mesiac či z roka na rok, ale majú zmluvy na niekoľko rokov dopredu a nie je možné znižovať výdaje o nejakých desať, dvadsať či viac percent v takom krátkom čase,“ podotkol Pavel. Pri otázke novinárov o vetovaní novely zdôraznil, že počká na konečnú verziu zákona, a podľa toho sa rozhodne, ako bude postupovať.
Známemu britskému televíznemu moderátorovi Jeremymu Clarksonovi diagnostikovali agresívnu formu rakoviny prostaty. Oznámil to v záverečných epizódach piatej série svojej relácie Clarkson’s Farm (Clarksonova farma), informuje TASR s odvolaním sa na stredajšiu správu BBC.
Clarkson povedal kolegom Kalebovi Cooperovi a Charliemu Irelandovi, že podstúpil biopsiu, ktorá potvrdila spomínanú diagnózu. „Je to rakovina a je agresívna, ale bola včas zachytená,“ uviedol 66-ročný moderátor. Dodal, že časť prostaty mu už odstránili. Uviedol, že o ochorení vie od mája a bude „na chvíľu“ mimo kamier.
„Začali sme piatu sériu so mnou v nemocničnej posteli a na konci série sme opäť v nemocnici. Povedzme, že časť liečby sa trochu skomplikovala, takže tu ešte chvíľu zostanem. Nesmiem nič jesť ani piť, neviem, čo sa stane. No ak toto všetko bude úspešné, uvidíme sa v šiestej sérii, ak nie, tak nie. Dávajte na seba pozor,“ vyhlásil.
Clarkson patrí k najvýraznejším osobnostiam britskej televíznej scény. Preslávil sa účinkovaním v programe Top Gear (2002 – 2015), neskôr spolu s Richardom Hammodom a Jamesom Mayom moderoval motoristickú reláciu The Grand Tour na platforme Amazon. Reality-dokumentárny seriál Clarksonova farma sa venuje jeho hospodáreniu na 400-hektárovej farme Diddly Squat v grófstve Oxfordshire a vysiela sa od roku 2021. Zároveň v televízii ITV moderuje kvízovú reláciu Who Wants To Be a Millionaire (Kto sa chce stať milionárom).
Britský verejnoprávny vysielateľ BBC zruší v rámci úsporných opatrení pod vedením nového generálneho riaditeľa Matta Brittina 550 pracovných miest a ukončí niektoré programy. Informuje o tom TASR na základe správ stanice Sky News a agentúry Reuters odvolávajúcej sa na denník The Telegraph.
Podľa The Telegraph taktiež sa prehodnocujú televízne a rozhlasové stanice a ich zamestnanci sa ešte v stredu dozvedia, či škrty zasiahnu aj ich programy.
Úsporné opatrenia by mali počet zamestnancov vysielateľa v najbližších troch rokoch znížiť celkovo až o približne 2000, pričom najsilnejšie by malo byť zasiahnuté BBC News.
Brittin sa v máji stal novým generálnym riaditeľom BBC po tom, čo jeho predchodca Tim Davie odstúpil z funkcie po škandále s dokumentárnym filmom „Trump: A Second Chance?“ v programe Panorama.
V ňom autori spojili dve rôzne časti prejavu amerického prezidenta Donalda Trumpa zo 6. januára 2021, ktoré v skutočnosti povedal s odstupom takmer jednej hodiny. Vznikol tak dojem, že končiaci prezident priamo vyzýval na násilie, čo sa skončilo pochodom na Kapitol.
Šéf Bieleho domu podal za to na BBC žalobu a žiada 10 miliárd dolárov ako odškodné za ohováranie a porušenie floridského zákona zakazujúceho klamlivé a nekalé obchodné praktiky.
Muža, ktorého poľská polícia zadržala pre podozrenie z vraždy ruského občana Semiona Skrepeckého v meste Biala Podlaska (Belá Podleská), vyšetrovatelia spájajú aj s ďalšou trestnou činnosťou v Poľsku. Tamojšie orgány zase zavraždenému v minulosti viackrát ponúkali ochranu, no odmietol ju. Na štvrtkovej tlačovej konferencii o tom informovali minister vnútra Marcin Kierwiňski a minister pre koordináciu bezpečnostných služieb Tomasz Siemoniak. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.
„Máme do činenia s osobou, ktorá je prepojená s organizovanou kriminalitou a mohla sa podieľať aj na trestných činoch v roku 2022,“ uviedol Kierwiňski. Podľa ministra ide o 36-ročného muža používajúceho gruzínsky pas, ktorý bol zadržaný vo štvrtok ráno v hosteli neďaleko Varšavy.
Zavraždený Skrepecký podľa ministra Siemoniaka vo svojej verejnej činnosti kritizoval viaceré zahraničné osoby a poľské bezpečnostné zložky ho opakovane upozorňovali na možné riziká. „Agentúra vnútornej bezpečnosti a polícia sa na neho viackrát obrátili a naznačovali mu, že je v ohrození a mal by byť počas pobytu v Poľsku chránený. Túto ponuku ochrany však nevyužil,“ uviedol Siemoniak.
Podľa Siemoniaka pracujú vyšetrovatelia s hypotézou, že za objednávkou vraždy môžu stáť ruské tajné služby. „Hypotéza o tom, kto by za tým mohol stáť, je celkom zrejmá a vychádza z aktivít zavraždeného ruského občana. Bol kritikom Putina a Kadyrova a to bola jeho hlavná pracovná náplň,“ povedal.
Podľa ministra sa takéto vraždy na objednávku diali v uplynulých rokoch aj v iných európskych štátoch a indície o ich pôvode smerovali do Ruska. Prokuratúra však zatiaľ nevylučuje aj iné motívy.
Skrepeckého zastrelili v pondelok na parkovisku, neďaleko bieloruského konzulátu. Na základe dostupných informácií páchateľ vystrelil na muža zblízka niekoľko rán. Napriek resuscitácii sa ho nepodarilo zachrániť. „Vyzeralo to ako poprava. Niekoľko výstrelov zblízka a jeden na dorazenie,“ povedal pre portál Onet policajt oboznámený s podrobnosťami.
.jpg)
Tisícky ľudí sa v nedeľu zhromaždili v Prahe na protestnom pochode na podporu verejnoprávnych médií organizovanom spolkom Milion chvilek pro demokracii. Ministra kultúry Ota Klempířa požiadali, aby stiahol návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov a vyzvali ho na odchod z funkcie. TASR o tom informuje podľa portálu Novinky.cz.
Protestujúci skandovali slogany ako „Eštebákov nechceme“, „Oto zabaľ to“ a „Média nedáme“. Pochod viedol zo stanice metra Pražského povstání pred budovu Českej televízie (ČT) v Kavčích horách.
„Dnes sme tu preto, že zamestnanci ČT a rozhlasu sa vďakabohu správajú odvážne a nechcú sa nechať kúpiť alebo sa vzdať bez boja. Podporujeme ich pondelkový štrajk a sme tu, aby sme ukázali, že za nimi stojíme, že im ďakujeme a že ich v tom nenecháme samých,“ vyhlásil predseda spolku Milión chvilek Mikuláš Minář, podľa ktorého si chcú krajinu ukradnúť oligarchovia, extrémisti a hulváti. Premiéra Andreja Babiša vyzval na televíznu debatu.
Demonštrantov pred budovou ČT privítali zamestnanci, ktorí im poďakovali za podporu. „Chceme odbornú debatu, nie politický diktát,“ uviedol predseda odborov ČT a Českého rozhlasu (ČRo) Vlastimil Vojtěch. Zamestnanci na budovu ČT vyvesili nápis „Ďakujeme“.
Česká vláda v pondelok schválila novelu zákona o zmene financovania ČT a ČRo, v dôsledku ktorého si ČT pohorší približne o jednu miliardu korún a ČRo asi o 350 miliónov. Babiš však kritiku odmieta, v oboch inštitúciách je podľa neho priestor na úspory. Opakovane tiež podotkol, že koalícia nemieni zasahovať do vysielania ani médiá ovládnuť, ako tvrdí opozícia.
Zamestnanci a externí spolupracovníci ČT a ČRo v reakcii na vládou schválené zmeny ohlásili na pondelok výstražný štrajk. Podľa iniciatívy Verejnoprávne, ktorá akciu zastrešuje, sa štrajk týka všetkých televíznych a rozhlasových okruhov s výnimkou detských.
„Videli sme to v Maďarsku. Vidíme to na Slovensku. U nás to dopustiť nesmieme,“ uviedli organizátori nedeľného pochodu.
Televízna sieť al-Džazíra v nedeľu odmietla obvinenia Izraela, že bol jeden z jej novinárov, ktorý v sobotu zahynul v Pásme Gazy, členom palestínskeho militantného hnutia Hamas. TASR o toom informuje podľa správy agentúry AFP.
Televízna sieť so sídlom v Katare vo vyhlásení uviedla, že „odsudzuje nepodložené obvinenia izraelskej okupačnej armády, ktorými sa snaží ospravedlniť svoje zločiny voči novinárom a kameramanom al-Džazíry v Gaze, najnovšie zabitie kameramana Ahmada Wišáha“
Izraelská armáda vo vyhlásení vydanom v sobotu neskoro večer uviedla, že Wišáh zahynul pri „presnom údere“ spolu s ďalšími dvoma ozbrojencami Hamasu a že v Hamase pôsobil ako „snajper“.
Popri svojej práci fotoreportéra pre al-Džazíru bol podľa izraelskej armády v posledných rokoch Wišáh operatívcom vo vojenskom krídle Hamasu.
Hovorca izraelskej armády na žiadosť agentúry AFP o reakciu neposkytol žiadne dôkazy, ktoré by obvinenia voči Wišáhovi podporovali.
Televízia vo svojom nedeľňajšom vyhlásení uviedla, že „izraelská kampaň podnecovania neúnavne šíri falošné tvrdenia a nepodložené obvinenia voči zamestnancom al-Džazíry“. Sieť toto úsilie označila za „ohováraciu kampaň“ a „priehľadný a márny pokus ospravedlniť zámerné cielenie na novinárov a kameramanov“.
V sobotu al-Džazíra informovala, že Wišáh zahynul pri izraelskom leteckom útoku, ktorý zasiahol dom v utečeneckom tábore al-Burajdž. Brat Ahmada Wišáha, Muhammad Wišáh, ktorý bol takisto novinárom al-Džazíry, zahynul pri izraelskom ostreľovaní v apríli, uviedol v tom čase katarský vysielateľ.
Podľa organizácie na ochranu práv médií Reportéri bez hraníc zabili izraelské sily od vypuknutia vojny v Gaze už viac než 220 novinárov. Najmenej 70 z nich prišlo o život v súvislosti s plnením svojich profesionálnych povinností. Izraelská armáda vyhlasuje, že na novinárov zámerne necieli.
Copyright © TASR 2026
Strany sporu o televízne vysielanie filmu Zbormajster sa dohodli na zmieri, ktorý schválil súd. Podmienky zmieru ale nemôžu zverejniť kvôli dohode o mlčanlivosti. Uviedla to dnes na svojom webe Česká televízia (ČT), ktorá bola jedným z producentov filmu. Zástupca hovorcu ČT Radek Konečný ČTK potvrdil informácie o zmieri a uviedol, že k otázkam na vysielanie filmu sa vyjadrovať nemôže kvôli spomínanej mlčanlivosti. Snímka bola inšpirovaná kauzou zbormajstra súboru Bambini di Praga Bohumila Kulínského, odsúdeného za pohlavné zneužívanie neplnoletých členiek zboru. Jedna z nich sa spoznala v jednej z postáv filmu a podala na producentov filmu žalobu.
Obvodný súd pre Prahu 4 tento rok v marci predbežným opatrením zakázal televízne vysielanie filmu Zbormajster režiséra Ondreja Provazníka v Česku. Opatrenie potom potvrdil aj odvolací Mestský súd v Prahe. Súdy zohľadnili, že žena, ktorá podala žalobu, sa stala obeťou trestného činu v maloletosti, teda v zvlášť zraniteľnom postavení, a je ohrozená sekundárnou a terciárnou viktimizáciou – opätovným zraňovaním obete. Teraz Obvodný súd pre Prahu 4 schválil zmier. "Vo všetkých bodoch žaloby bola dosiahnutá kompromisná dohoda, ktorá bola prijateľná pre obe strany," povedal ČT advokát ženy Ivan David.
Súčasťou dohody je, že žiadna zo strán sporu nemôže oznamovať bližšie informácie. "S ohľadom na dojednanie o mlčanlivosti nemôže komentovať obsah dohody ani konkrétne podmienky," povedal ČT Konečný. Podľa skorších vyjadrení Davida sa zákaz šírenia snímky týkal iba pozemného televízneho vysielania a mal platiť do doby konečného rozhodnutia súdu.
"Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné, pretože bolo síce vyhlásené, nebolo však doteraz vyhotovené v písomnej podobe a doručené účastníkom," povedal ČT hovorca súdu Jan Chmel. \"Po doručení však toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, pretože proti nemu nie je prípustné odvolanie, a konanie tak bude skončené,\" dodal.
Producentmi filmu Zbormajster boli ČT, spoločnosti endorfilm a innogy Česká republika a Barrandov Studio. Firma endorfilm už skôr uviedla, že snímka je fikčným umeleckým dielom inšpirovaným skutočnými udalosťami, a nie je tak príbehom žiadnej konkrétnej osoby. Režisér Provazník vyjadril v minulosti ľútosť nad tým, že jeho snímka niektoré skutočné obete psychicky zasiahla. Tvorcovia po začiatku súdneho sporu zmenili krstné meno obete, ktoré sa pôvodne zhodovalo so skutočnou obeťou. Teraz sa trinásťročná hlavná hrdinka volá Valerie.
Dráma Zbormajster vyhlásilo Združenie českej filmovej kritiky najlepším filmom uplynulého roka. Film získal aj tri sošky Českého leva vrátane ceny pre Katarínu Falbrovú za najlepší ženský výkon v hlavnej úlohe zboristky, celkom získal 13 nominácií. Snímka vstúpila vlani v lete do kín, kde ho videlo viac ako 120.000 divákov a následne bola tiež dostupná na Netflixe a ďalších platených VOD platformách.
Copyright © ČTK 2025
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.gif)
