VÝROKY TÝŽDŇA

 VÝROKY TÝŽDŇA

"Na Západe možno bili ženy, ale Slovania sú iní, vôbec nám to nie je vlastné.“ 

Štefan Harabin

"Náhla smrť Alexeja Navaľného ma núti stále viac si uvedomovať, čo sa deje v našej krajine. Je to pomalý, stabilný postup, na ktorom nás NEČESTNÍ, radikálne ľavicoví politici, prokurátori a sudcovia vedú na cestu do záhuby. Otvorené hranice, zmanipulované voľby a hrubo nespravodlivé rozhodnutia súdov ničia AMERIKU. SME NÁROD V ÚPADKU, ZLYHÁVAJÚCI NÁROD! MAGA2024."
Donald Trump   

„Navaľnyj je veľmi smutná situácia. Bol to veľmi statočný chlapík. Vrátil sa, mohol zostať preč a úprimne povedané, pravdepodobne by bolo oveľa lepšie zostať preč, a ozývať sa zo zahraničia, ako keby sa musel vrátiť domov, pretože ľudia si mysleli, že sa to môže stať, a aj sa to stalo. A je to strašná vec, ale deje sa to aj v našej krajine. Bol som obvinený štyrikrát... Všetko pre to, že som v politik. Obvinili ma z vecí, ktoré sú také smiešne. Je to forma Navaľného. Je to forma komunizmu, fašizmu.“
Donald Trump

"Mám pocit, že príliš veľa pozornosti sa tomu venovalo. Bol to jeden obrovský celospoločenský cirkus. Včera sa spustil veľký krik alebo teda veľká kampaň spomienky na pána Kuciaka – novinára. Podľa mňa to pôsobilo koordinovane vo všetkých médiách nevynímajúc RTVS.Viem, že tam boli s predsedom vlády nejaké nezrovnalosti. Ja si myslím, že to sú veci, ktoré by sme mali reflektovať."
Jozef Chudík ,člen Rady RTVS

RpMS schválila viacerým vysielateľom projekty volebných diskusií

RpMS schválila viacerým vysielateľom projekty

 volebných diskusií

Rada pre mediálne služby (RpMS) v stredu (21. 2.) schválila viacerým vysielateľom projekty diskusných programov počas volebnej kampane k prezidentským voľbám. TASR o tom informovala vedúca komunikačného odboru rady Lucia Michelčíková.
"Na prezentáciu jednotlivých kandidátov sú primárne určené diskusné programy, ktorých projekt musia vysielatelia rade predložiť na schválenie najmenej 25 dní pred začiatkom ich vysielania," vysvetlila Michelčíková. Volebné diskusné programy v stredu rada odobrila TV Markíza, Joj a Joj 24, TA3, Expres a Fun Radio.
Rada tiež upozorňuje vysielateľov na povinnosť zabezpečiť, aby programy a iné zložky programovej služby vysielané v rámci volebnej kampane boli v súlade so zákonom o volebnej kampani. "Porušenia tejto povinnosti sa môžu vysielatelia dopustiť aj tým, že počas volebnej kampane vysielajú programy, ktoré síce sú aj štandardne zaradené do vysielacej štruktúry, ich obsahom by však mohli ovplyvniť hlasovanie voličov v prospech alebo v neprospech kandidátov na prezidenta," upozornila Michelčíková.
Prvé kolo volieb prezidenta bude v sobotu 23. marca. Prípadné druhé kolo bude 6. apríla.


Zdroj: TASR

TV JOJ NA HRANE

  TV JOJ NA HRANE

Televízia JOJ ponúka svojim divákom politickú diskusnú reláciu Na hrane. Každý štvrtok večer si nenechajte ujsť naživo politický duel, aktuálne témy aj exkluzívne prieskumy. 

Každý týždeň, vo štvrtok večer, sa v štúdiu Na hrane stretávajú dvaja politici a venujú sa aktuálnym politickým a spoločenským témam. Diskusná relácia je výnimočná aj tým, že diváci majú možnosť zapojiť sa do diskusie a opýtať sa politikov, čo ich zaujíma prostredníctvom aplikácie. Ak sa otázky nepodarí zodpovedať v živom vysielaní, hostia sa im pokúsia venovať po skončení televíznej diskusie na webe www.hrane.joj.sk. Reláciu moderuje jej dramaturgička a skúsená politická redaktorka spravodajstva TV JOJ Jana Krescanko Dibáková. 

Pozvanie do diskusie prijali vo štvrtok 22. februára poslanec NR SR Roman Michelko (SNS) a Alojz Hlina, poslanec NR SR (SaS). Hovoriť budú o šiestom výroční vraždy Jána Kuciaka, o atmosfére v spoločnosti, ale aj o aktuálnych politických otázkach – o protestoch farmárov, o novele trestného zákona a o čakaní na verdikt Ústavného súdu, či o výročí ruskej invázie na Ukrajinu. Divákom ponúkneme prieskum agentúry AKO pripravený pre reláciu Na hrane o právomociach prezidenta. 

Sledujte Na hrane vo štvrtok 22. februára o 21:50 na JOJke.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že začala formálne právne konanie proti platforme TikTok s cieľom posúdiť, či došlo k porušeniu zákona o digitálnych službách (DSA) v oblastiach súvisiacich s ochranou maloletých osôb, transparentnosťou reklamy, prístupom výskumných pracovníkov k údajom, ako aj riadením rizík návykového dizajnu a škodlivého obsahu.
Na základe predbežného vyšetrovania a analýzy správy o posúdení rizika, ktorú TikTok zaslala v septembri 2023, ako aj odpovedí spoločnosti TikTok na žiadosti EK o informácie (o nezákonnom obsahu, ochrane maloletých osôb a prístupe k údajom), sa exekutíva EÚ rozhodla začať právne konanie podľa zákona o digitálnych službách.
Rokovania sa zamerajú na viaceré oblasti. Komisia sa zaujíma o dodržiavanie povinností vyplývajúcich z DSA v súvislosti s posudzovaním a zmierňovaním systémových rizík, pokiaľ ide o negatívne účinky vyplývajúce z návrhu systému TikTok vrátane algoritmických systémov, ktoré môžu stimulovať behaviorálne závislosti. Preverí zmierňujúce opatrenia zavedené v tejto súvislosti, najmä nástroje na overovanie veku, ktoré TikTok používa na zabránenie prístupu maloletých k nevhodnému obsahu.
EK preskúma dodržiavanie povinností týkajúcich sa zákona o digitálnych službách zaviesť vhodné a primerané opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne súkromia, bezpečnosti a ochrany maloletých osôb aj súlad s povinnosťami vyplývajúcimi z DSA, pokiaľ ide o poskytovanie prehľadávaného a spoľahlivého úložiska reklám prezentovaných na platforme TikTok.
Vyšetrovanie EK sa týka aj podozrení z nedostatkov pri poskytovaní prístupu výskumným pracovníkom k verejne prístupným údajom TikTok, čo rovnako požaduje DSA.
Komisia v rámci konania hĺbkovo preverí, či opatrenia spoločnosti TikTok predstavujú porušenie konkrétnych ustanovení zákona o digitálnych službách.
Začatím tohto právneho konania nie je dotknuté žiadne iné konanie, ktoré môže EK spustiť v súlade s DSA, napríklad v súvislosti s povinnosťami poskytovateľov týkajúcimi sa šírenia nezákonného obsahu, ako je teroristický obsah alebo sexuálne zneužívanie detí online, alebo oznamovania podozrení z trestných činov.
Eurokomisia v apríli 2023 označila TikTok za veľmi veľkú online platformu (VLOP), lebo má vyše 135 miliónov aktívnych používateľov mesačne v rámci Únie. Štyri mesiace od tohto označenia musela spoločnosť TikTok začať dodržiavať sériu povinností stanovených v DSA.

Moskovský súd v utorok zamietol odvolanie proti predĺženiu vyšetrovacej väzby amerického novinára Evana Gershkovicha, ktorý čelí v Rusku obvineniam zo špionáže. Vo vyšetrovacej väzbe zotrvá do 30. marca 2024, oznámil moskovský súd. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Gershkovich (33) pracuje pre americký denník The Wall Street Journal (WSJ). Od pádu Sovietskeho zväzu ide o prvého amerického novinára, ktorého Moskva obvinila zo špionáže. Gershkovich, jeho zamestnávateľ i Biely dom obvinenia popierajú.
Vlani koncom marca ho zadržali počas pracovnej cesty do Jekaterinburgu. Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) tvrdí, že "konal na príkaz americkej strany a zbieral informácie" o aktivitách jednej zo spoločností vojenského priemyslu. Rusko tvrdí, že Gershkovicha chytili pri čine, no doteraz nezverejnilo žiadne dôkazy o jeho špionážnej aktivite. V prípade uznania viny mu hrozí až 20 rokov väzenia.
"Obvinenia proti Evanovi sú neopodstatnené. Ruská vláda ho uväznila len za to, že robil spravodajstvo," uviedla v utorok americká veľvyslankyňa v Rusku Lynne Tracyová.

V bieloruskom väzení zomrel 64-ročný politický aktivista a novinár Igor Lednik, ktorý bol odsúdený za "hanobenie" prezidenta Alexandra Lukašenka. Oznámila to v utorok Bieloruská sociálnodemokratická strana (BSDH), ktorej bol kedysi členom. Informáciu medzičasom potvrdila aj mimovládna ľudskoprávna organizácia Viasna, uvádza agentúra AFP.
"Igor Lednik, bývalý člen Bieloruskej sociálnodemokratickej strany, aktivista a novinár, zomrel vo väzení vo veku 64 rokov," uviedla BSDH v príspevku na platforme Telegram.
Lednika zadržali v roku 2022, následne ho odsúdili na trojročné väzenie za "hanobenie" Lukašenka, ktorého sa mal dopustiť v novinách spriaznených s BSDH. Vo väzení sa potom jeho zdravotný stav podľa vyhlásenia tejto strany "výrazne zhoršil".
Lednik mal problémy so srdcom a podstúpil operáciu tráviaceho traktu. BSDH však nepriblížila, či niektoré z uvedeného bolo príčinou jeho smrti a nezverejnila ani jej presný dátum.
Sviatlana Cichanovská, líderka bieloruskej opozície žijúca v exile, označila Lednikovu smrť za nespravodlivú a "neuveriteľnú tragédiu", pričom z nej obvinila Lukašenkov režim. "Režim zabíja vo väzení Bielorusov, ktorí chceli zmeniť život vo svojej krajine k lepšiemu," napísala na Telegrame.
Informovala tiež, že "v hrozných podmienkach" a so zdravotnými problémami je v Bielorusku aktuálne väznených ďalších desať politických väzňov. "Musíme spojiť svoje sily, aby sme ich čo najskôr oslobodili," uviedla.
V januári zomrel na zápal pľúc v bieloruskej trestaneckej kolónii ďalší opozičný predstaviteľ Vadzim Chrasko, pričom ľudskoprávni aktivisti uvádzali, že vo väzení mu neposkytli nevyhnutú lekársku starostlivosť.
Lukašenko je v Bielorusku pri moci od roku 1994. Jeho víťazstvo v prezidentských voľbách v roku 2020 vyvolalo nevídané masové protesty. Podľa bieloruskej opozície a Západu boli totiž voľby sfalšované. Bieloruské úrady následne uväznili tisíce demonštrantov, pričom s mnohými z nich vo väzbe zle zaobchádzali a mučili ich. Voči odporcom režimu zasahujú aj naďalej. Podľa Viasny je v tejto krajiny momentálne za mrežami vyše 1400 politických väzňov.
Naposledy v januári zadržali alebo vypočúvali bieloruské bezpečnostné sily vyše 150 ľudí. Pri zásahoch, ktoré Západ ostro odsúdil, sa zamerali na rodiny politických väzňov a ľudí nedávno prepustených z výkonu trestu. K januárovým raziám zároveň došlo krátko pre februárovými parlamentnými voľbami, v ktorých ako píše AFP nemá šancu nijaká naozajstná opozícia.

Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) na zoznam zahraničných a medzinárodných mimovládnych organizácií, ktorých činnosť je na území krajiny nežiaduca.
Informovala o tom v utorok agentúra AFP, ktorá sa odvolala na web ruského rezortu spravodlivosti.
Zaradenie do tohto zoznamu znamená, že organizácia má zakázané pôsobiť v krajine a ruskí občania s ňou nesmú spolupracovať pod hrozbou trestného stíhania.
Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Ruskej federácie o vyhlásení RFE/RL za "nežiaducu organizáciu" je datované 2. februárom 2024. Samotná prokuratúra o tomto svojom kroku doteraz neinformovala.
RFE/RL je od februára 2020 v Rusku zaradené na zoznam tzv. zahraničných agentov. Následne bola táto rozhlasová stanica opakovane pokutovaná za to, že vo svojich publikáciách explicitne neuvádzala poznámku, že je zahraničným agentom, ako to vyžaduje príslušný zákon.
V registri "nežiaducich" organizácií je v Rusku v súčasnosti 142 subjektov. Zaradené sú doň organizácie, ktorých činnosť podľa ruských orgánov ohrozuje základy ústavného poriadku, bezpečnosť alebo obranyschopnosť krajiny.
Webové stránky viacerých ruskojazyčných projektov RFE/RL vrátane ruskej služby Rádia Sloboda, ako aj ich účty na sociálnych sieťach sú v Rusku od jari 2022 zablokované. Ruský úrad pre kontrolu masmédií (Roskomnadzor) k tomuto kroku pristúpil po tom, ako RFE/RL
odmietla vymazať informácie o vojenskej invázii Ruska na Ukrajinu.
Napriek zablokovaniu je záujem poslucháčov o informácie poskytované redakciami RFE/RL a televíznym kanálom Nastojaščeje vremia (Current time TV) naďalej značný a dosahuje celkovo desiatky miliónov návštev webových stránok a stovky miliónov zhliadnutí videí na YouTube a iných platformách.
Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda je nezávislá americká mediálna korporácia financovaná z grantu Kongresu prostredníctvom Agentúry Spojených štátov pre globálne médiá.
Rádio Sloboda pôsobí v 27 jazykoch v 23 krajinách - prevažne pre poslucháčov v štátoch, kde je sloboda médií obmedzená.

Účet ruskej opozičnej političky Julije Navaľnej na sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter, bol v utorok istý čas nedostupný. Ide o nový účet, ktorý bol vytvorený len v pondelok, odkedy ho začalo sledovať už asi 100.000 ľudí.
Ako informovala agentúra AFP, prístup na Navaľnej účet bol zablokovaný - údajne pre porušenie pravidiel sociálnej siete X, ktorá však túto situáciu nijako nekomentovala. Nevyjadrila sa neskôr ani k odblokovaniu tohto konta.
Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) vo svojej správe uvádza, že v podobných prípadoch sa často ukázalo, že k zablokovaniu došlo v dôsledku hromadného spamového útoku botov na daný účet.
Navaľná v pondelok verejne deklarovala, že bude pokračovať v diele svojho manžela Alexeja, ktorý zomrel 16. februára vo väzenskom tábore na krajnom severe Ruska. Priaznivcov svojho manžela Navaľná požiadala, aby aj oni pokračovali v aktivizme, ktorému sa v posledných rokoch venoval jej zosnulý manžel.
Julija Navaľná sa v pondelok v Bruseli stretla s vedúcimi predstaviteľmi Európskej únie. Na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci vyzvala európske orgány, aby neuznali výsledky nadchádzajúcich prezidentských volieb v Rusku, aby zvýšili sankčný tlak na stúpencov ruského prezidenta Vladimira Putina a aby pomohli odporcom režimu, ktorí z Ruska utekajú do exilu.
Navaľnej manžel Alexej zomrel v piatok 16. februára vo väzenskom tábore v obci Charp v Jamalskoneneckom autonómnom okruhu. Telo zosnulého politika jeho rodine doteraz nevydali.
Navaľného matka Ľudmila, ktorá je od uplynulého víkendu v meste Salechard, kam údajne z väznice do márnice previezli telo jej syna, aj preto v utorok vo videopríhovore opäť apelovala na úrady, aby jej vydali synove pozostatky. Svoju žiadosť Ľudmila Navaľná adresovala priamo Putinovi.
Navaľného hovorkyňa Kira Jarmyšová v pondelok informovala, že podľa vyjadrenia vyšetrovateľov okolností smrti bude Navaľného telo ešte 14 dní podrobované akémusi "chemickému skúmaniu".

Novinári vlani čelili najmä vyhrážkam a online hrozbám, ale aj osobným útokom, žalobám či vyhrážkam smrti. Vyplýva to z výročnej správy platformy Bezpečná.žurnalistika.SK, ktorá v roku 2023 evidovala 48 hlásení o útokoch na novinárov. V stredu o tom informoval Lukáš Diko, šéfredaktor Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK), pod ktoré platforma spadá.
Najviac hlásených útokov sa týkalo hrozieb (21), či už verbálnych, v online priestore alebo prostredníctvom listu. Nahlásené boli aj fyzické útoky (3) či útoky vo forme odmietnutia akreditácie alebo nevpustenia na tlačovú konferenciu (3). "Taktiež sme zaznamenali aj niekoľko šikanóznych žalôb a aj dva prípady vyhrážok smrťou," dodal Diko.
Upozornil, že v niektorých prípadoch odštartovali neopodstatnené osobné útoky voči novinárom politici, ktorých potom na sociálnych sieťach alebo cez priame správy či telefonáty nasledovali ďalší ľudia. "Sme presvedčení, že by mali politici od útokov na novinárov upustiť. Je veľmi dôležité povedať, že si nemyslíme, že novinári nie sú kritizovateľní. Mali by byť kritizovaní, ak urobia nejakú chybu, ale nemali by to byť osobné útoky, ktoré na novinárov kreslia terče pre potenciálnych ďalších útočníkov," poznamenal Diko.
Výročná správa je podľa Pavla Szalaia z organizácie Reportéri bez hraníc výkričníkom. "Poskytuje nám dôkaz o negatívnom predvolebnom diskurze politikov a táto testosterónová politika ohrozuje slobodu tlače na Slovensku. Hrozí, že zhoršené politické prostredie pre žurnalistiku sa pretaví do zlých zákonov, fyzických útokov na novinárov, autocenzúry žurnalistov, zníženého financovania médií a ďalších javov, ktoré ohrozujú právo občanov na dôveryhodné informácie. Takže tu nejde len o novinárov, ale ide tu o právo občanov mať prístup k dôveryhodným, kvalitným informáciám," skonštatoval.
Platforma Bezpečná.žurnalistika.SK vznikla v spolupráci s holandskou platformou PersVeilig, s podporou Veľvyslanectva Holandského kráľovstva na Slovensku a medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc (Reporters Without Borders). Je financovaná z grantov a individuálnych darov.

Predstaviteľ afganského vládneho hnutia Taliban v stredu uviedol, že novinári fotografovaním ľudí páchajú "veľký hriech". TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Taliban už počas svojej predchádzajúcej vlády v rokoch 1996 až 2001 zakázal fotografie ľudí a zvierat aj televíziu. Po návrate k moci v roku 2021 podobné nariadenie zatiaľ nebolo vydané.
"Fotenie je veľký hriech," uviedol Mohammad Hášem Šahíd Wror, vysokopostavený predstaviteľ ministerstva spravodlivosti na seminári pre zamestnancov rezortu v hlavnom meste Kábul. Zábery z podujatia odvysielali viaceré médiá.
Úradníci v južnej provincii Kandahár dostali tento týždeň príkaz, aby nefotili živé bytosti. Tento zákaz sa však nevzťahoval na médiá ani verejnosť, povedal pre AFP hovorca tamojšieho guvernéra Mahmúda Azzama.
Ortodoxný islam zakazuje zobrazovať akékoľvek živé bytosti a považuje to za bohorúhačstvo. Ľudská pýcha sa podľa tohto vysvetlenia snaží napodobniť božský akt stvorenia, hoci na rozdiel od Boha človek nedokáže svoje výtvory oživiť.
Od návratu Talibanu k moci viaceré médiá prestali zverejňovať fotografie ľudí a zvierat. Oficiálne oddelenia ústrednej vlády však často rozposielajú a zdieľajú fotografie vysokopostavených predstaviteľov tohto hnutia pri stretnutiach so zahraničnými funkcionármi.

Copyright  © TASR 2024

  

 

 

Európska komisia (EK) vymeria americkej technologickej spoločnosti Apple pokutu okolo 500 miliónov eur za porušovanie protimonopolných pravidiel Európskej únie v súvislosti so streamovaním hudby. V nedeľu o tom informoval britský denník Financial Times (FT), ktorý sa odvoláva na zdroje oboznámené s vyšetrovaním. Podľa denníka sa predpokladá, že EK pokutu oznámi začiatkom budúceho mesiaca.
Komisia už dlhšiu dobu vyšetruje, či Apple nezvýhodňuje svoju vlastnú streamovaciu službu Apple Music na úkor konkurentov. Vyšetrovanie odštartovala sťažnosť, ktorú v roku 2019 podala na Apple švédska streamovacia služba Spotify.
Komisia podľa zdrojov oznámi, že praktiky Applu sú nezákonné av rozpore s pravidlami EÚ na ochranu hospodárskej súťaže. Obviní firmu zo zneužívania silnej pozície na trhu az potlačovania konkurencie, píše britský denník.
Európska komisia doteraz firme Apple žiadnu pokutu za porušovanie hospodárskej súťaže nevymerala. Americký konkurent Google dostal od EK v uplynulých rokoch už tri protimonopolné pokuty v celkovej výške cez osem miliárd eur.
Spoločnosť Apple v januári oznámila zmeny u svojho operačného systému iOS, obchodu s aplikáciami App Store a tiež u internetového prehliadača Safari v snahe rozptýliť obavy EK ohľadom porušovania hospodárskej súťaže. Firma Spotify vtedy však ústupky Applu označila za "úplnú frašku".
Spoločnosť Apple sa k blížiacemu sa rozhodnutiu EK v kauze okolo streamovania hudby odmietla vyjadriť. Poukázala však na svoje staršie vyhlásenie, v ktorom označila sťažnosť spoločnosti Spotify za nedôvodnú."App Store pomohol Spotify stať sa najrozšírenejšou streamovacou službou v Európe a my dúfame, že Európska komisia prestane riešiť sťažnosť, ktorá nemá žiadne opodstatnenie," cituje Financial Times zo zhruba rok starého vyhlásenia Applu.

  

Copyright  © ČTK 2024

List šéfredaktorov: Nikdy nebudeme ticho. Máme záväzok voči Jánovi Kuciakovi

List šéfredaktorov: Nikdy nebudeme ticho. 

Máme záväzok voči Jánovi Kuciakovi 

 Pred šiestimi rokmi zavraždili nášho kolegu Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Zavraždili ho, lebo písal o korupcii a podvodoch ľudí, ktorí mali ochranu od štátu vedeného Robertom Ficom. Vražda novinára otriasla celou spoločnosťou. Ľudia pochopili, že útok na novinára je útokom na všetkých. Robert Fico musel odísť a zdalo sa, že jeho éra sa skončila. Dnes je späť a znovu útočí na novinárov. Za šesť rokov od vraždy sa nepoučil. Naopak. Ešte pritvrdzuje. Nepohodlných novinárov označuje za nepriateľov štátu. Odmieta odpovedať na ich otázky a uprednostňuje dezinformátorov. Chce si vybudovať propagandistické impérium podobné tomu, aké si vybudoval Viktor Orbán. Znovu robí z novinárov terče a obracia na nich hnev svojich voličov. Fico si neobjednal vraždu Jána Kuciaka, ale je politicky zodpovedný za prostredie, v ktorom si niekto myslel, že vražda novinára mu prejde. Že ľudia ako Marian Kočner mali imunitu a mohli kradnúť, vydierať, uplácať, vyhrážať sa a nakoniec pravdepodobne aj objednať vraždu. Bez Ficovho systému mafiánskeho vládnutia by to nebolo možné. Dnes Fico ochranu pre svojich ľudí posilňuje, chce ovládnuť políciu, ovplyvňovať prokuratúru a súdy. Jeho nový Trestný zákon bagatelizuje korupciu, ubližuje obetiam a amnestuje Ficových ľudí. Sme novinári a našou úlohou nie je bojovať proti politikom. Musíme však písať o ich zlyhaniach, klamstvách a zločinoch. To nie je prejav nepriateľstva. To je naša služba verejnosti, snaha hľadať pravdu a záväzok, ktorý máme aj voči Jánovi Kuciakovi, Martine Kušnírovej a ich rodinám. 

Prešlo šesť rokov od vraždy, ale ako by to bolo včera. 

Nikdy neuhneme. 

Nikdy nebudeme ticho. 

Beata Balogová, SME 

Peter Bardy, Aktuality.sk 

Matúš Kostolný, Denník N 

Lukáš Diko, ICJK 

Štefan Hríb, .týždeň 

Filip Minich, Refresher 

Marcela Šimková, Hospodárske noviny

Martin Dargaj, SITA 

Miroslava Kernová, O médiách 

Jaroslav Vrábeľ, Korzár 

Lucia Okšová, Forbes 

Peter Dlhopolec, The Slovak Spectator

Lucia Yar, Euractiv 

 Radoslav Blažek, MY 

 Zoltán Szalay, Napunk 

 Igor Gressner, Šport 

 Csaba Nyerges, Új Szó 

 József Gazdag, Vasárnap

Zomrela Ira von Fürstenberg

Zomrela Ira von Fürstenberg

Vo veku 83 rokov zomrela Ira von Fürstenberg, informovala talianska tlačová agentúra Ansa. Život sledovanej talianskej krásky s modrou krvou bol plný vzostupov a pádov, ako píše nemecký magazín Bunte. Ira von Fürstenberg sa prvý raz vydala ako 15-ročná, neskôr sa o nej šepkalo ako o nástupkyni Grace Kellyovej po boku kniežaťa Rainier III. 

Pochádzala zo starej šľachtickej rodiny Fürstenberg, narodila sa v Ríme ako dcéra princa Tassila Fürstenberga (1903–1989), jej matka Claire Agnelli (1920–2016) bola dedičkou automobilky Fiat. [4] Ira vyrastala v Taliansku a v roku 1955 sa v Benátkach vydala za princa Alfonsa Hohenlohe-Langenburga (1924–2003). Mali dvoch synov a rozviedli sa v roku 1960. Druhýkrát sa vydala v roku 1961 za brazílskeho podnikateľa Francisca Pignatariho (1916–1977). Toto manželstvo zostalo bezdetné a skončilo rozvodom v roku 1964. Po druhom rozvode sa Ira vrátila do Európy a začala si robiť meno vo svete filmu. Bolo to kvôli filmovému producentovi Dino De Laurentiisovi, ktorý rád obsadzoval ženy so slávnymi aristokratickými menami do medzinárodných produkcií. Absolvovala ročný herecký výcvik v Paríži a Ríme, jej prvá úloha bola ako princezná Jusupov vo filme Zabil som Rasputina (1966) v réžii Roberta Hosseina. Potom hrala hlavnú ženskú úlohu v špionážnom filme Matchless (1968) režiséra Alberta Lattuadu. Neskôr nakrúcala v Taliansku, ale aj v Británii, Španielsku a Francúzsku, kde hrala stredne veľké úlohy v rôznych žánroch, väčšinou v komédiách. Naposledy sa pred kamerou objavila ako manželka senátora vo francúzskom filme You Will Die More Beautiful Than Me (Plus beau que moi, tu meurs, 1982). Celkovo natočila 28 filmov. Po smrti Grace Kelly sa objavila ako spoločníčka po boku monackého princa Rainiera a tiež pracovala ako manažérka vzťahov s verejnosťou pre talianskeho módneho návrhára Valentina. Pracovala aj ako spisovateľka a bola aktívna v charite.

Vyhlásenie RTVS

Vyhlásenie RTVS

Vstup Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej do politiky je nezlučiteľný s jej ďalším pôsobením v RTVS, oznámilo vedenie média. Moderátorka sa stala kandidátkou PS do eurovolieb. Doteraz uvádzala na RTVS diskusnú reláciu Silná zostava, nahradia ju reprízami talkšou Trochu inak s Adelou. „O svojom rozhodnutí moderátorka informovala vedenie RTVS v pondelok predpoludním,“ dodalo RTVS.

Hostia a témy diskusnej relácie TV Joj Analýzy Na hrane

   Hostia a témy diskusnej relácie 

 

TV Joj Analýzy Na hrane

Analýzy Na hrane - politická diskusná relácia, ktorá voľne naväzuje na štvrtkový formát Na hrane. Nová relácia má ambíciu ponúknuť priestor analytikom, odborníkom, ale napríklad aj politikom, ktorí nedostávajú priestor vo večernej relácii. Analýzy Na hrane majú predovšetkým webovú podobu, televízia ich vysiela na spravodajskej televízii JOJ 24, na stránke Novinyplus.sk, na svojich webových platformách a na facebookovej stránke Na hrane TV JOJ, kde si štvrtkový politický duel našiel svoju stálu divácku základňu. 

Hosťami relácie v utorok 20. februára budú spisovateľ a komentátor Denníka N Milan Martin Šimečka a Martin Hanus, šéfredaktor konzervatívneho denníka Postoj. Rozprávať sa budú o aktuálnych podmienkach pre prácu novinárov, o ich dôležitosti v spoločnosti, ale aj o chybách novinárov a zhoršujúcej sa atmosfére vo vzťahu k médiám. 

Nenechajte si ujsť reláciu Analýzy Na hrane v utorok 20. februára od 18:00.

Zomrel Jozef Ábel

Zomrel Jozef Ábel

Vo veku 82 rokov zomrel v pondelok 19. februára významný tenorista Jozef Ábel, dlhoročný sólista Opery Slovenského národného divadla (SND). Divadlo o tom informovalo na sociálnej sieti.
Jozef Ábel sa narodil 16. augusta 1941 v Piešťanoch. Vyštudoval spev na Konzervatóriu v Bratislave (1960 - 1963). V rokoch 1963 - 1967 absolvoval štúdium na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. V roku 1968 sa stal absolútnym víťazom na Medzinárodnej speváckej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch. Od roku 1966 pôsobil ako sólista opery Štátneho divadla (v súčasnosti Národné divadlo moravskosliezske) v Ostrave. Od roku 1982 bol vyše dvadsať rokov popredným sólistom Opery SND. Hosťoval tiež v Národnom divadle v Prahe a ďalších českých divadlách.


Zdroj: TASR

Udeľovaniu cien BAFTA kraľoval Oppenheimer

Udeľovaniu cien BAFTA kraľoval

 Oppenheimer

Cenu Britskej akadémie filmových a televíznych umení (BAFTA) pre najlepší film si v nedeľu večer vyslúžila epická historická životopisná dráma Oppenheimer. Príbeh fyzika Roberta Oppenheimera, ktorý sa podieľal na vývoji prvej atómovej bomby, premenil na víťazstvo sedem z dovedna 13 nominácií. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Trojhodinová snímka filmára Christophera Nolana mu vyniesla cenu za réžiu. Cillian Murphy, ktorý stvárnil titulnú postavu, je v tomto ročníku najlepší herec v hlavnej úlohe a jeho kolega Robert Downey Jr. zase najlepší herec vo vedľajšej úlohe. Film si tiež pripísal víťazstvo v kategóriách kamera, strih a pôvodná hudba.

Druhý najúspešnejší film večera bolo Chudiatko od Yorgosa Lanthimosa. Predstaviteľku hlavnej hrdinky Belly Emmu Stone vyhlásili za najlepšiu herečku. Snímka tiež mala najlepšie masky, kostýmy, výpravu a špeciálne vizuálne efekty.

Troma trofejami BAFTA ocenila historickú vojnovú drámu Zóna záujmu. Snímku Jonathana Glazera ocenili ako najlepší britský film, no zároveň aj ako najlepší film v inom ako anglickom jazyku. Okrem toho si cenu vyslúžila aj za zvuk.

Najlepší kasting mali Zimné prázdniny. To sa odzrkadlilo aj na cene pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe, ktorú vďaka snímke získala Da’Vine Joy Randolph.

Najlepší pôvodný scenár mala dráma Anatómia pádu, zatiaľ čo najlepší adaptovaný scenár komediálna dráma American Fiction.

V kategórii dokumentov zvíťazilo 20 dní v Mariupole.

Medzi animovanými filmami triumfoval Chlapec a volavka.

Sedemdesiaty siedmy ročník filmových cien sa uskutočnil v londýnskej Royal Festival Hall a moderoval ho David Tennant.

Prehľad víťazov a víťaziek cien Britskej akadémie filmových a televíznych umení (BAFTA):

Najlepší film: Oppenheimer
Najlepší britský film: Zóna záujmu
Film v inom ako anglickom jazyku: Zóna záujmu
Dokumentárny film: 20 dní v Mariupole
Animovaný film: Chlapec a volavka
Réžia: Christopher Nolan - Oppenheimer
Pôvodný scenár: Anatómia pádu
Adaptovaný scenár: American Fiction
Najlepší herec v hlavnej úlohe: Cillian Murphy - Oppenheimer
Najlepšia herečka v hlavnej úlohe: Emma Stone - Chudiatko
Najlepší herec vo vedľajšej úlohe: Robert Downey Jr. - Oppenheimer
Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe: Da'Vine Joy Randolph - Zimné prázdniny
Pôvodná hudba: Oppenheimer
Kasting: Zimné prázdniny
Kamera: Oppenheimer
Strih: Oppenheimer
Výprava: Chudiatko
Kostýmy: Chudiatko
Masky: Chudiatko
Zvuk: Zóna záujmu
Špeciálne vizuálne efekty: Chudiatko
Britský krátky animovaný film: Crab Day
Britský krátky film: Jellyfish and Lobster
Cena za výnimočný výkon britského režiséra, scenáristu alebo producenta na ich prvom filme: Earth Mama
EE Rising Star Award (v tejto kategórii hlasuje verejnosť): Mia McKenna-Bruce
Bafta Fellowship: Samantha Morton
Výnimočný britský prínos kinematografii: June Givanni




Zdroj: SITA

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

 NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

 

TA3 V politike v nedeľu o 11.00:

Hosťami budú:

• Andrej Danko (predseda SNS)
• Milan Majerský (predseda KDH)

Rozprávať sa budeme o:

• Novela Trestného zákona a rozhodnutie prezidentky
• Situácia v NR SR
• Spolupráca opozície

 

O 5 minút 12, naživo v nedeľu od 11:55 h, Jednotka a vo vysielaní RTVS:24.

Hostia:

• minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR, podpredseda strany Erik Tomáš (Hlas-SD);
• poslanec NR SR, podpredseda hnutia Michal Truban (PS).

Témy:

• aktuálna politická situácia a vývoj po prijatí zmien v trestnej legislatíve;
• nové nastavenie 13. dôchodkov a napĺňanie ďalších priorít a výziev v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny.

Reláciu moderuje Marek Makara.

Reláciu moderuje Marek Makara.

Po šiestich dňoch premiér Fico podpísal novelu Trestného zákona. Prezidentka s ňou nesúhlasí a napadla ju na Ústavnom súde. Aby ten stihol rozhodnúť, zákon nevetovala. Koalícia ešte predtým pripustila, že premlčacie lehoty pri znásilneniach opraví, ak ich Zuzana Čaputová vráti do parlamentu.

Vláda navrhla nového šéfa SIS – má ním byť advokát Pavol Gašpar, syn poslanca Smeru Tibora Gašpara. Opozícia nomináciu kritizuje a vyzýva hlavu štátu na jeho nevymenovanie. Tá zatiaľ hovorí, že sa pri rozhodnutí nebude ponáhľať.


Nielen o týchto témach sa bude už túto nedeľu 18. februára 2024 moderátor Michal Kovačič rozprávať v relácii Na telo s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Relácia Na telo sa tradične začína o 13:00 hod. na obrazovkách TV Markíza a na webe TVNOVINY.sk.