NO COMMENT
Na margo: Koncesionári STV sa poskladajú...
Keby autorka článku Koncesionári STV sa poskladajú... (Plus 7 dní, 2/2010) dostala za úlohu napísať rozprávku pre deti, Bajaja by stínal hlavy trpaslíkom, v perníkovej chalúpke by si hovel sedemhlavý drak, a Popoluška by so Snehulienkou a Šípkovou Ruženkou hrali mariáš.
Zostáva len dúfať, že išlo o nedorozumenie, a nie o zámer redakcie vedome poškodiť dobré meno Slovenskej televízie. Preto by sme na tomto mieste radi uviedli niekoľko vecí z predmetného článku na pravú mieru.
1. Medzi bezodplatnými programami a koprodukčnými projektmi je zásadný rozdiel. Bezodplatné programy vysielané Slovenskou televíziou sú napríklad dokumentárne a publicistické diela, vzdelávacie kampane, ale aj študentské filmy, filmy z produkcie Ústavu pamätí , národa, Filmového ústavu, filmy regionálnych televízií... Žiaden z týchto programov nie je sponzorovaný komerčnými subjektami. Keďže tieto programy sú bezodplatné, STV za ne nič neplatí a teda argumentácia v predmetnom článku, že televízia „kupčí s vysielacím časom“, je skoro až trestuhodná. Slovenská televízia dokáže zdokumentovať všetkých 83 programov (jednorázových i cyklických relácií), s celkovou dĺžkou 7 513 minút.
2. Program Páni zo semafora, ktorý týždenníku Plus 7 dní leží tak veľmi v žalúdku, je koprodukčným projektom, kde vklad Slovenskej televízie spočíva výlučne vo vecnom plnení (poskytnutie štúdia, technika, kameramani, osvetľovači, promo), kým financovanie projektu realizuje koproducent, ATelier s.r.o.. Takto znelo aj oficiálne stanovisko, ktoré STV poskytla týždenníku Plus 7 dní. Všetko ostatné v inkriminovanom článku sú fabulácie autorky, ktoré jednoducho nie sú pravdivé. Neznalosť problematiky potom vedie autorku k argumentácii, že „kabátikom detskej relácie sa prikryje úplne drzo urobený kšeft za peniaze koncesionárov“, hoci sama priznáva, že STV neinvestovala do výroby programu ani cent. Tak akéže peniaze koncesionárov?!
3. Redakciu Plus 7 dní aj jej čitateľov Slovenská televízia ubezpečuje, že určite má záujem o všetky sponzorské výnosy. Ten, kto sa čo i len trochu pohybuje v komerčnej sfére však dobre vie, že peniaze zo sponzoringu môže sponzorovaný subjekt dostať len vtedy, keď ich je potenciálny klient ochotný zaplatiť!!! Preto napísať, že „Ak vezmeme do úvahy, koľko stojí šírenie signálu, jeho rozdávaním STV prichádza o desaťtisíce eur, ktoré by mohla zinkasovať,“ je na smiech. Platilo by to len vtedy, ak by sa sponzori o priestor vo vysielaní trhali. Navyše, v citovanej vete je priamy rozpor, ktorý vyplýva z nepochopenia situácie: STV žiaden signál nerozdáva, a už vôbec je scestné spájať cenu za šírenie signálu s cenníkom inzercie či sponzoringu. STV má zo zákona povinnosť vysielať televízny program (vlastné programy a programy nakúpené na základe zmluvného vzťahu od iných subjektov) a v jeho rámci je presne určené percento času, ktoré môže tvoriť reklama, sponzoring a telenákup.
4. Na margo argumentov p. Rybníčka, ktorý tvrdí, že STV nemá nič spoločné s reláciou Páni zo semafora – Slovenská televízia opäť prízvukuje, že ide o koprodukčný projekt, v ktorom STV poskytuje materiálové plnenie. Inými slovami: STV má s programom ako koproducent spoločné všetko. Okrem iného aj propagáciu. Napokon, bolo by kontraproduktívne, ak by sme sa nestarali o programy, na výrobe ktorých sa podieľame: pre koprodukčné projekty zariaďujeme promo, štandardne spoluorganizujeme tlačové konferencie, predpremiéry, slávnostné uvedenia, a rovnako ich podporujeme pri distribúcii.
5. Zavádzajúci je aj výpočet ceny sponzoringu, ktorým argumentuje autorka článku. Presviedča totiž čitateľov, že pred reláciou bolo 7 sponzorských odkazov a následným násobením sa dostane k ohurujúcej sume 125 000 eur. Pravdou však je, že pred reláciou Páni zo semafora je JEDEN sponzorský odkaz v trvaní 10 sekúnd. Nikde neplatí, že ak je v jednom sponzorskom odkaze viac subjektov, každému z nich sa naúčtuje celková suma! Navyše, autorka článku zámerne zamlčala, že cenníková cena je stanovená pre 30-sekundový sponzorský odkaz a nepoužila vzorec pre výpočet ceny pre 10-sekundový sponzorský odkaz, ktorý je súčasťou cenníka reklamy STV.
6. Je nehorázne porovnávať nakladanie s reklamným časom v časoch predchádzajúcich manažmentov Slovenskej televízie so súčasným stavom. Tam kde kedysi mali povolené obchodovať s reklamným časom aj tretie strany, dnes platia prísne pravidlá: predaj reklamného priestoru i sponzoring sú absolútne pod kontrolou STV, tak ako sa toho dožaduje p. Rybníček.
7. A naostatok, hoci s o nič menšou dôležitosťou: zostáva záhadou, odkiaľ redaktorka vzala údaj, že STV ráta na ďalší rok s účtovnou stratou 7 miliónov (!) eur. Účtovná strata (rozdiel nákladov a výnosov) na rok 2010 je plánovaná vo výške 3,66 mil.€. Faktom je, že manažment STV pod vedením Štefana Nižňanského postavil na rok 2010 vyrovnaný rozpočet (príjmov a výdavkov). Zamieňanie si účtovnej straty s kumulatívnou stratou (nahromadeným dlhom STV za posledných 5 rokov, ktorý sa prenáša do ďalších období) je vážnym omylom.
Je očividné, že týždenníku Plus 7 dní najväčšmi leží v žalúdku ani nie tak hospodárenie Slovenskej televízie, ako fakt, že program Páni zo semafora vyrába firma dcéry predsedu ĽS-HZDS Magdalény Gálikovej. Proti gustu niet dišputát. Ale zneužívať Slovenskú televíziu na politické ciele prekrúcaním čísiel a faktov je prinajmenšom nechutné. STV
Komentar k listu
1. Ak pri bezodplatne programe (Motoristicky magazin, Postav dom, zasad strom) je odvysielana reklama/sponzoring/propagacia vyrobkov, z ktorych STV nema nic, poskytuje svoj vysielaci cas na biznis externej firme. Ak to nie je kupcenie, potom to nazvime dobrocinnostou.
2. Citujem z uverejneneho clanku: "Draho zaplatený signál využívajú na svoj súkromný biznis aj externé firmy, ktoré STV "akože "zadarmo" dodávajú rôzne magazíny. Poniektorí vyvolení, napríklad aj firma dcéry Vladimíra Mečiara Magdalény Gálikovej ATelier, s. r. o., si dokonca svoj detský program Páni zo semaforu vyrobia v štúdiách televízie a s jej technikou. Tie, samozrejme, poskytne STV zdarma pod hlavičkou "materiálový vstup". No nepodnikajte za takýchto skvelých podmienok!"
Moja otazka na STV znela "Kolko relacii zadarmo dodavaju na Jednotku, Dvojku a Trojku externe firmy?" a hovorca do odpovede na tuto otazku zaradil aj Panov zo semaforu. Nikde predsa nepopierame, ze nejde o koprodukcny projekt, ved sami piseme, ze STV dava materialovy vstup.
Odpovede hovorcu STV boli v pisomnej forme velmi zmatocne a nekompetentne, natahoval cas, museli sme si veci ujasnovat aj cez telefon, co bolo nemenej zmatocne. Rovnako zmatocna je aj tato jeho reakcia. Zaroven treba konstatovat, ze v mediach odznela informacia o tom, ze cyklus 13-tich desaťminutových relácií Pani zo semaforu stojí cca 430 tisíc Eur, aj ked pani Galikova odmietla odpovedat na otazku kolko stoji vyroba jednej relacie. Pan Susko nijako nevyvratil, ba priam potvrdil, ze STV nema financne nic z toho, a ze partnerov, a teda sponzorov, ktori financuju tuto relaciu ziskala externa firma.
3. V clanku netvrdime, ze STV neinvestovala ani cent. Tvrdime, ze nezarobi ani cent. Kazdopadne, ak je to koprodukcia, bolo by logicke, aby cast sponzorskeho vynosu dostala aj STV. Opakujem: STV investovala formou materialoveho vkladu (studia+technika+obsluzny personal) ale zo sponzorskych vynosov nedostala nic. STV argumentuje, ze sponzori sa netrhaju. V pripade Panov zo semafora vsak sponzori su. Chcela som upozornit prave na fakt, ze ked externe prostredie zozenie peniaze na relaciu, tak vsetky vynosy zostavaju externej firme, ktora na rozdiel od STV tych sponzorov ziskat vie. STV to "nepriamo" zaplati poskytnutim techniky a kapacit a poskytne vysielaci cas. Vynos ziadny. To je problem,na ktory upozornujem a existuje.
4. Tvrdenia pana Rybnicka nekomentujeme, su to jeho tvrdenia a su citovane v uvodzovkach.
5. Sponzorske odkazy: Pred relaciou je jeden sponzorsky odkaz a po jej skonceni je ten isty sponzorsky odkaz. Oba trvaju po desat sekund. V clanku uvadzame, citujem: "Podľa cenníka reklamy uvedeného na internetovej stránke Slovenskej televízie stál vlani na jeseň sponzorský odkaz v trvaní dvakrát po desať sekúnd 686 eur." V cenniku vo formate .pps je uvedena tabulka s nazvami detskych relacii, kde je cena sponzorskeho odkazu v trvani 2x10sekund 686 eur bez dph. Informacia je presna, dokument v prilohe.
7. Strata 7 milionov: v tabulke je uvedena kumulativna strata, ciselny udaj pochadza z oficialnych verejne pristupnych dokumentov. Suma cca 7 milionov eur je kumulativna uctovna strata za roky 2009 a 2010. Pan Susko si zrejme neoveril dolezity fakt, ze uctovna strata sa neurcuje z porovnania prijmov a vydajov, ako sa nam snazi nahovorit, ale nakladov a vynosov. Zo zdroja www.stv.sk je zrejme, ze STV povodne planovala na rok 09 uctovnu stratu vo vyske 6,6 mil. Eur. Koncom roka dostala STV necakanu dotaciu vo vyske 2,8 mil. Eur, cim sa uctovna strata 09 znizi na 3,8 mil. Eur. V schvalenom rozpocte na rok 2010 je naplanovana uctovna strata vo vyske 3,6 mil. Eur, uz aj po zapocitani dotacie na povodnu tvorbu na zaklade zmluvy so statom. Rovnako sa v schvalenom rozpocte na buduci rok pocita s dotaciou 6,9 mil. Eur (zdroj zvukovy zaznam zo zasadnutia Rady STV k rozpoctu na rok 2010).
Vzhladom k tomu, ze STV si zo zakona nemoze zobrat uver, a ani neplanuje na tento rok zisk, z ktoreho by sa uctovna strata mohla zlikvidovat alebo znizit, ale pocita s dotaciou, je jasne, ze ak ju nedostane, uctovna strata za rok 09 a planovana strata na rok 2010 sa zkumuluje do vysky 7,4 mil. Eur. Dotacia nie je od vlady este slubena a tym padom ani ista, takze toto su oficialne cisla a udaje zo zasadntutia Rady STV a z internetovej stranky STV.
Asi Lučaiová
Hollywoodska herečka Jean Simmonsová, ktorú dvakrát nominovali na Oscara, zomrela v piatok vo veku 80 rokov na rakovinu pľúc. Novinám Los Angeles to dnes potvrdila jej agentka.
Simmonsová pochádzajúca z Británie svojou krásou uchvátila mnohých hereckých partnerov od Kirka Douglasa po Laurenca Oliviera.
V britských filmoch sa objavila už ako 15-ročná, neskôr sa presťahovala do USA, kde získala americké občianstvo.
Prvú oscarovú nomináciu získala za film Hamlet z roku 1948, v ktorom po boku Oliviera účinkovala v roli Ofélie. V 50. a 60. rokoch hrala vo viac ako 30 snímkach, ako bol Spartakus (1960) režiséra Stanleyho Kubricka, či v muzikáli Frajeri a sadze (1955), kde spievala po boku Marlona Branda a za ktorý získala Zlatý glóbus. Počas svojej 60-ročnej kariéry sa celkovo objavila vo vyše 50 filmoch a mnohých televíznych produkciách.
Svoju druhú nomináciu na Cenu akadémie získala za film The Happy Ending z roku 1969, ktorý režíroval jej vtedajší manžel Richard Brooks. Televízne ocenenie Emmy Award dostala za účinkovanie v seriáli Vtáky v tŕní (1983), objavila sa aj v epizóde seriálu Star Trek: Nová generácia.
Jej prvé manželstvo s hercom Stewartom Grangerom, ako aj druhé s hercom a režisérom Richardom Brooksom skončilo rozvodom.
Simmonsová zomrela vo svojom dome v kalifornskej Santa Monice.
V súvislosti so zničujúcim zemetrasením na Haiti bude MTV vysielať charitatívny globálny teleton „Hope For Haiti Now“. Jeho spoluproducentom je aj americký herec George Clooney, podľa ktorého už potvrdilo účasť viac ako sto umelcov a celebrít – naživo vystúpi napríklad Coldplay, Bono a The Edge z U2, Jay-Z, Justin Timberlake, Alicia Keys, Sting, Bruce Springsteen, Rihanna, Stevie Wonder, ale aj mnoho ďalších filmových a televíznych osobností. Z Los Angeles bude benefíciu moderovať sám George Clooney, z New Yorku bude programom sprevádzať americký muzikant haitského pôvodu Wyclef Jean, priamo na Haiti bude reportér CNN Anderson Cooper.
Záznam tohto svetového benefičného koncertu na pomoc ľuďom Haiti ponúkne divákom exkluzívne televízia DOMA v sobotu, 23. januára o 10:30.
Konateľka Interblue Jana Lütken poslala ministrovi životného prostredia Jozefovi Medveďovi list, v ktorom tvrdí, že ju zranil redaktor televízie Markíza Michal Kovačič. Informuje o tom portál tv.sme.sk. Televízia v stredu nakrúcala reportáž zo stretnutia zástupcov Ministerstva životného prostredia SR s Lütken, kde sa mali strany dohodnúť, či Interblue zaplatí Slovensku dlh 15 miliónov eur. Po rokovaní sa pokúšal štáb získať reakciu konateľky, ktorá pred ním utekala. Podľa šéfredaktora Televíznych novín Lukáša Dika zvažuje vedenie televízie voči Lütken právne kroky za ohováranie. "Pani Lütken sa v situácii, ktorú opisuje, zachovala presne tak, ako ste mali možnosť vidieť na zázname, ktorý TV Markíza odvysielala 21. januára 2010. Okrem iného je z tohto záznamu zrejmé, že pani Lütken opúšťa budovu v poriadku a bez zjavných zdravotných problémov," konštatoval Diko.
V jednom momente za sebou Lütken zabuchla dvere a krátky moment sa s redaktorom Markízy pretláčala. "Keď som sa snažila opätovne vojsť na slovenský konzulát, títo dvaja muži (redaktor a kameraman, pozn. SITA) ma nasledovali. Udreli ma do hlavy vstupnými kovovými dverami na konzuláte, keď som sa ich za sebou snažila zatvoriť," uvádza Lütken v liste. Ako ďalej píše, na pomoc si musela zavolať vodiča. Celý incident vraj môže dosvedčiť niekoľko osôb. "Takéto správanie a psychické násilie je možno normálne na Slovensku, no vo Švajčiarsku je neakceptovateľné," sťažuje sa Lütken Medveďovi.
V liste, ktorý v piatok poslala aj do denníka SME, tvrdí, že utrpela otras mozgu a nemôže viac rokovať o emisiách. "Z tohto dôvodu mi neurológ nedovolil pracovať, preto budem musieť rezignovať - možno len dočasne - ako členka v rade Interblue Group (Europe) AG," konštatuje Lütken s tým, že bude slovenskú stranu informovať, kto prevezme riadenie spoločnosti. Rezort životného prostredia sa k obsahu listu pre médiá odmietol vyjadriť.
