RTVS poradí divákom s problémovými psíkmi v novej relácii Najvernejší

RTVS poradí divákom s problémovými

 

 

psíkmi v novej relácii Najvernejší

Už v nedeľu 29. januára odštartuje na Jednotke nový rodinný magazín Najvernejší. Herec a moderátor Juraj Bača a dogkauč Juraj Ferko budú v relácii pomáhať rodinám, v ktorých sa pes stal problémom a zároveň predstavia užitočné rady, zaujímavosti a príbehy, v ktorých sa pes stal nenahraditeľným členom rodiny. Prvú epizódu nového rodinného magazínu Najvernejší uvidia diváci už v nedeľu 29. januára o 17.25 h na Jednotke.



V novom rodinnom magazíne RTVS Najvernejší pozve Juraj Bača do rodiny, kde sa pes stal problémom, profesionálneho kouča psov Juraja Ferka. Ten urobí všetko preto, aby psov a ich majiteľov naučil spolupráci a zmenil ich spoločný život k lepšiemu.

„Podľa mňa je veľmi dôležité pomáhať ľuďom, ktorí sa s najlepším úmyslom dopúšťajú vážnych chýb pri výchove svojich domácich miláčikov. Ja som presne z tých, ktorí si myslia, že čím viac lásky psíkovi dajú, tým šťastnejší bude. S mojim prvým psom Nikinkom to tak aj fungovalo, ale s Nikinkou už nie a vedel som, že potrebuje výcvik, akurát som nevedel ako na to. Zrazu prišiel telefonát a ponuka moderovať Najvernejších s dogkoučom Jurajom Ferkom, ktorý je môj kamarát zo strednej školy. Vedel som o ňom, že s problematickými psami to naozaj vie a jeho práca má skutočné výsledky,“ hovorí o novej relácii moderátor Juraj Bača.

V prvej časti sa divákom predstavia príbehy Harryho a Cinka. V obidvoch prípadoch si ľudia zobrali psa s dobrým úmyslom, ale s rozdielnym výsledkom. Sú to dva kontrastné príbehy, s ktorými divákov zoznámi Juraj Bača a na pomoc si pozve špičkového kouča psov Juraja Ferka. Kríženec Harry mal byť rodinným miláčikom a priateľom detí. No vzhľadom k jeho minulosti to bol problém. Majitelia si ho totiž zobrali z útulku, predtým bol týraný v osade, a tak sa stal nevyspytateľným a agresívnym spoločníkom. Pohrýzol aj dieťa, niektorí členovia rodiny sa ho boja, obmedzuje ich v živote, skáče na kamarátov či ľudí v okolí, šteká a hryzie. V druhom príbehu sa stal labrador Cinko, špeciálne vycvičený pes, veľkým kamarátom päťročného Riška. Pomáha mu zvládať jeho hendikep, je výnimočným spoločníkom pre dieťa a spoľahlivým pomocníkom jeho mamy. Stal sa z neho nenahraditeľný člen rodiny.

Ako sa skúsenému dogkoučovi Jurajovi Ferkovi podarí zvládnuť útočného Harryho uvidíte v prvej premiérovej epizóde relácie Najvernejší už v nedeľu 29. januára o 17.25 h na Jednotke.

TO JE TV!

TO JE TV!

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA 

 

 

„Preto prídem s návrhom na zníženie platov poslancov, s tým, aby ten zvyšok doplácali politické strany, lebo vidím to na hospodárení nášho hnutia. Poslanci nemusia mať päťtisícové platy. V pohode môžu mať dvojtisícové platy a politické strany sú dostatočne bohaté na to, aby si platili svojich poslancov zo štátneho príspevku,“
Igor Matovič

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Ministerstvo spravodlivosti USA podalo v utorok žalobu na internetový vyhľadávač Google, dcérsku firmu spoločnosti Alphabet. Obvinilo ho, že zneužíva svoje dominantné postavenie v oblasti digitálnej reklamy. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Podľa ministerstva Google použil nezákonné prostriedky na odstránenie alebo výrazné eliminovanie akejkoľvek hrozby pre svoju dominanciu nad digitálnymi reklamnými technológiami. Žiada preto súd, aby prinútil spoločnosť Google vzdať sa takýchto praktík.
Google zatiaľ neodpovedal na žiadosť o komentár.
Táto žaloba je druhou zo strany vlády proti spoločnosti Google, ktorá údajne porušuje protimonopolné zákony v tom, ako získava alebo si udržiava svoju dominanciu na trhu. V roku 2020 podalo ministerstvo žalobu proti Google pre jeho monopolné postavenie pri internetovom vyhľadávaní a súd sa má začať v septembri.
K utorkovej žalobe ministerstva sa pripojilo osem štátov vrátane domovského štátu Google Kalifornie.
Podľa žaloby "Google zmaril zmysluplnú hospodársku súťaž, čo bráni inováciám v odvetví digitálnej reklamy, získal tak pre seba nadmerné zisky a zabránil spravodlivému fungovaniu voľného trhu na podporu záujmov inzerentov a vydavateľov".
Hoci Google zostáva dlhodobo lídrom na trhu, jeho podiel na príjmoch z digitálnej reklamy v USA klesá. Podľa údajov Insider Intelligence minulý rok klesol na 28,8 % z 36,7 % v roku 2016. Reklamná aktivita spoločnosti Google sa podieľa približne 80 % na jej príjmoch.



Americká spoločnosť Meta oznámila, že čoskoro obnoví osobné účty exprezidenta USA Donalda Trumpa na svojich sociálnych sieťach Facebook a Instagram. TASR správu prevzala vo štvrtok z agentúr AFP a AP.
Trumpovi účty oboch platformách pozastavili pred vyše dvoma rokmi, deň po útoku jeho stúpencov na sídlo amerického Kongresu zo 6. januára 2021.
"V priebehu nasledujúcich týždňov obnovíme účty pána Trumpa na Facebooku a Instagrame," vyhlásil v stredu prezident Meta Platforms pre globálne záležitosti Nick Clegg.
Obnovenie účtov však bude spojené s novými bezpečnostnými mechanizmami, ktoré by mali zaistiť, že bývalý šéf Bieleho domu nebude opätovne porušovať platné pravidlá.
"V prípade, že pán Trump opäť zverejní obsah porušujúcu pravidlá, bude tento obsah odstránený a jeho účty budú pozastavené na jeden mesiac až dva roky, v závislosti od závažnosti priestupku," upresnil Clegg.
Aktivisti monitorujúci nenávistné prejavy na internete označili rozhodnutie Meta Plaforms za katastrofu. Obnovením Trumpových účtov Meta podľa nich vysiela signál, že je možné porušovať pravidlá bez trvalých následkov.
Donald Trump na stredajšie oznámenie Mety reagoval vyhlásením, v ktorom ostro odsúdil skutočnosť, že ho pred vyše dvoma rokmi "vykázali" z Facebooku aj Instagramu. Podľa neho by sa už takáto "nespravodlivosť" nemala nikdy opakovať.
"FACEBOOK - ktorého hodnota klesla o miliardy dolárov odvtedy, čo odstránil zo svojich platforiem mňa, vášho obľúbeného prezidenta - práve oznámil, že obnovuje môj účet. Takáto vec (zrušenie účtov) by sa už nikdy viac nemala stať úradujúcemu prezidentovi ani nikomu inému...," napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Túto novú platformu si Trump založil v októbri 2021 po tom, ako boli jeho účty odstránené z Facebooku, Instagramu, Twitteri a ďalších sociálnych sietí. Vlani v novembri Trumpovi obnovili účet na Twitteri po tom, ako túto firmu spoločnosť kúpil miliardár Elon Musk.
Bezprostredne nebolo jasné, či, respektíve kedy začne Trump opäť používať účty na Facebooku a Instagrame. Na Twitteri od obnovenia účtu zatiaľ žiadne príspevky nezverejnil.

Copyright  © TASR 2023

 

Ruské úrady označili nezávislú spravodajskú webstránku Meduza za nežiaducu organizáciu. Je to najnovší krok štátnych orgánov zo série opatrení proti skupinám a publikáciám, ktoré sú kritické voči Rusku.
Nariadenie ruskej generálnej prokuratúry uvádza, že aktivity Meduzy, ktorá sídli v Lotyšsku, „predstavujú hrozbu pre základy ústavného poriadku a národnej bezpečnosti Ruskej federácie“. Médium je kritické voči ruskej vojne na Ukrajine. Rozhodnutie sa týka konkrétne organizácie Medusa Project, ktorá je vydavateľom Meduzy.
Meduza už je pritom označená za zahraničného agenta, čo oslabuje jej dôveryhodnosť, a musí sa takto označovať v textoch, ktoré zverejňuje. Na základe zákona z roku 2015 Rusi s väzbami na zahraničné organizácie označené za nežiaduce čelia pokutám a väzeniu.
Vo štvrtok tiež vydavateľa webu Mediazona, ktorý informuje o právnom systéme a presadzovaní práva, Pjotra Verzilova obvinili v neprítomnosti zo šírenia falošných a očierňujúcich informácií o ruskej armáde. Verzilova obvinili pre príspevky na sociálnych sieťach o meste Buča pri Kyjive, kde po stiahnutí sa ruských vojakov našli stovky zabitých civilistov. Ruský vyšetrovací výbor podľa štátnej tlačovej agentúry Tass vyhlásil, že Verzilov „vytvoril skutočnú hrozbu vytvorenia falošného názoru medzi občanmi o cieľoch a zámeroch špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine“.
Úrady v Moskve vo štvrtok zas nariadili ľudskoprávnemu Sacharovovmu centru, aby vyprázdnilo priestory, v ktorých sa nachádza. Vysťahovanie súvisí s decembrovým rozšírením zákona o zahraničných agentoch, ktorý zakazuje štátnu podporu organizáciám označeným ako agenti.

 

Copyright  © SITA 2023

 

Oznamovaciu povinnosť nemajú bežní používatelia sociálnych sietí

Oznamovaciu povinnosť nemajú bežní

 používatelia sociálnych sietí

 

Bežní používatelia sociálnych sietí a platforiem nemajú voči Rade pre mediálne služby (RpMS) oznamovaciu povinnosť. Spustenie video kanálu na platforme na zdieľanie videí musia hlásiť iba fyzické osoby, ktorých kanál spĺňa kritériá audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (AVMS). Vyplýva to z vyjadrenia hovorkyne rady Lucie Michelčíkovej.
"AVMS sa od iného zverejňovania videí na internete odlišuje najmä tým, že má primárne hospodársku povahu a je určená širokej verejnosti, práve preto podlieha istej regulácii," priblížil riaditeľ RpMS Martin Dorociak. Oznamovacia povinnosť nie je podľa neho spojená s úhradou poplatku.
Rada vysvetlila, že hospodárskou povahou AVMS sa nemyslí len samotná monetizácia kanálu v zmysle podmienok platformy. "Hospodárskou povahou AVMS môže byť napríklad aj to, ak ju jej poskytovateľ vytvorí s úmyslom propagácie svojich platených aktivít či umiestňovať v rámci videí reklamy," ozrejmila. Dôležitým je podľa nej okrem iného aj cieľ videí.
Dorociak rozumie dopytu verejnosti po jednoznačnom usmernení. Skonštatoval, že v súčasnosti ho však nie je možné poskytnúť. "Povinnosti v tejto oblasti sú nové nielen pre osoby, ktoré na platformách zdieľajú videá, ale aj pre regulátora. Špecifickejšie kritériá nad rámec zákonnej definície vyplynú až z aplikačnej praxe," doplnil. Pripomenul, že zmeny prinieslo transponovanie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorá platí pre celú Európsku úniu.
Právnické osoby oznamovaciu povinnosť neplnia, ale musia požiadať radu o udelenie autorizácie. Na RpMS sa podľa slov hovorkyne počas týždňa v tejto súvislosti obrátili stovky subjektov. "Mnohí z nich si v súlade s definíciou AVMS splnili svoju oznamovaciu povinnosť, viacerí požiadali o udelenie autorizácie poskytovania, iní radu požiadali len o konzultáciu," dodala.

Zdroj: TASR

Úmrtia novinárov v roku 2022 stúpli o 50 %

Úmrtia novinárov v roku 2022 

 

stúpli o 50 %

Zabitia novinárov na svete v roku 2022 v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyskočili o 50 %. Dôvodom sú najmä útoky na Ukrajine, v Mexiku a Haiti.

Podľa správy, ktorú v utorok zverejnil newyorský Výbor na ochranu novinárov (CPJ), vlani na celom svete zabili najmenej 67 pracovníkov médií, čo je najviac od roku 2018.

V Haiti v roku 2022 zabili sedem novinárov, čo je na malú 12-miliónovú ostrovnú krajinu obrovské číslo. Niektorých zabili násilné pouličné gangy, ktoré v podstate prevzali kontrolu nad hlavným mestom Port-au-Prince, no minimálne dvoch zastrelila polícia.

Výbor na ochranu novinárov uvádza, že viac ako polovica - 35 zo 67 zabití novinárov, pripadá na tri spomenuté krajiny - Ukrajinu, Mexiko a Haiti.

V Mexiku podľa výboru zabili 13 pracovníkov médií. Iné mediálnej organizácie však uvádzajú, že zabitých bolo 15, čo by znamenalo, že rok 2022 bol pre mexických novinárov najsmrteľnejší za najmenej tri desaťročia. Na Ukrajine sužovanej ruskou vojnou vlani zabili 15 pracovníkov médií, uvádza výbor.

CPJ pritom potvrdilo, že 41 zo 67 novinárov zabili „v priamej súvislosti s ich prácou“ a v prípade ďalších 26 zabití motívy ešte vyšetrujú.

V Mexiku sú úmrtia novinárov zjavne dôsledkom toxickej zmesi násilia páchaného drogovými gangmi, miestnej politickej korupcie a nedostatočných trestov pre páchateľov.

Novinári na Ukrajine podľa CPJ čelia obrovskému riziku. „Zástupcovia tlače sú počas pokrývania konfliktu často zranení pri bombardovaní a niektorí hlásia, že sa na nich ruské sily zamerali,“ uvádza výbor v správe.

V roku 2022 zabili aj štyroch novinárov na Filipínach a po dvoch v Kolumbii, Brazílii, Hondurase, Bangladéši, Indii, Mjanmarsku, Somálsku a Čade.

Zdroj: SITA

 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Mestské noviny Handlovský hlas zmenili od nového roka svoju periodicitu. Ako informovala ich šéfredaktorka a hovorkyňa mesta Jana Paulínyová, z dvojtýždenníka sa stal trojtýždenník, a tak v roku 2023 pripravia spolu 17 vydaní.
Handlovský hlas začal vychádzať v máji 2019 v dvojtýždňových intervaloch, k zmene periodicity tak vydavateľ pristúpil po tri a pol roku. „Dôvodom je šetrenie peňazí, ako i postupné napĺňanie vízie mesta, ktorou je znižovanie envirozáťaže. Znížením periodicity ušetrí mesto takmer 4 000 eur. Meniť sa nebude systém distribúcie novín a nové vydania budú vždy k dispozícii na tradičných distribučných miestach," podotkla Paulínyová.
Doplnila, že noviny budú aj naďalej vychádzať v náklade 6 500 kusov. Radnica sa podľa jej slov bude snažiť posilniť iné formy komunikácie, ktorými sú oficiálny facebookový profil mesta, webová stránka a tiež aplikácia Handlová.



Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v utorok schválili zmeny v pravidlách politickej reklamy. Podľa nich má byť volebný proces v EÚ transparentnejší a odolnejší voči vonkajšiemu zasahovaniu. Informuje o tom spravodajca TASR.
Za návrh zmien hlasovalo 31 poslancov výboru, nikto nebol proti a deviati sa zdržali hlasovania.
Zmeny upravujú návrh Európskej komisie, podľa ktorého by poskytovatelia reklamy mohli používať iba osobné údaje výslovne poskytnuté pre online politickú reklamu. Zakázalo by sa tým mikrozacielenie - stratégia, ktorá využíva spotrebiteľské a demografické údaje na identifikáciu záujmov konkrétneho užívateľa.
Výbor EP navrhol aj všeobecný zákaz používania údajov neplnoletých a vytvorenie úložiska pre všetky online politické reklamy a súvisiace údaje.
Má sa tiež uľahčiť získavanie informácií o tom, kto a akou sumou politickú reklamu financuje a odkiaľ pochádzajú peniaze. Zverejnené majú byť aj informácie o tom, či bola inzercia pozastavená pre porušenie pravidiel, údaje o cieľových skupinách a aké osobné údaje boli na to použité. Špecifické právo na získanie takýchto informácií by mali novinári.
Prijatý text posilňuje právomoci vnútroštátnych orgánov a umožňuje Európskemu výboru pre ochranu údajov prevziať vyšetrovanie porušení a presadzovať pravidlá. Aktéri mimo EÚ by mali zakázané platiť za politickú reklamu v priestore EÚ.
Spravodajca EP pre túto záležitosť, francúzsky poslanec Sandro Gozi upozornil, že EP musí účinnejšie bojovať proti všetkým formám dezinformácií a vonkajším zásahom do demokratických procesov v EÚ a zároveň zachovať otvorenosť verejnej diskusie.
"Dúfame, že po nadobudnutí účinnosti, ešte v roku 2023, budú voľby v EÚ transparentnejšie a odolnejšie voči manipuláciám, ako sme to videli pri škandále Cambridge Analytica," uviedol Gozi.
O tomto texte budú poslanci hlasovať na zasadnutí EP 1. a 2. februára v Štrasburgu s cieľom získať mandát na rokovanie s členskými štátmi. Tie zatiaľ k tejto otázke neprijali svoju pozíciu.

SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

Autorizáciu od Rady potrebujú aj internetové rádiá a webové archívy vysielania, „youtuberi“ majú oznamovaciu povinnosť

Autorizáciu od Rady potrebujú aj internetové rádiá a webové 

 

archívy vysielania, „youtuberi“ majú oznamovaciu povinnosť

Fyzické osoby, ktoré poskytujú audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie (AVMS) výlučne prostredníctvom platformy na zdieľanie videí, ktorej poskytovateľom je iný subjekt, teda napr. fyzické osoby, ktoré majú svoj kanál na YouTube, Facebook Watch či TikTok sú povinné najneskôr v deň spustenia tejto AVMS oznámiť jej poskytovanie Rade pre mediálne služby. Novinku zaviedol zákon o mediálnych službách a oznamovaciu povinnosť si mali dotknuté osoby splniť do 31. decembra 2022. „Ide o subjekty, ktoré doteraz voči Rade nemali žiadnu povinnosť, a tak je pravdepodobné, že jej zavedenie nepostrehli. Neoznámenie poskytovania je však v zákone spojené s peňažnou sankciou. Našim cieľom nie je pokutovanie, ale prevencia a edukácia, preto sa touto formou obraciame na spomenutých poskytovateľov s výzvou, aby si splnili svoju oznamovaciu povinnosť,“ ozrejmuje povinným osobám Martin Dorociak, riaditeľ Rady pre mediálne služby. Náležitosti oznámenia poskytovania sú uvedené na webovej stránke Rady. 

Novým zákonom zmena nastala aj pre ostatné AVMS, napr. webové archívy televízií či sekcie spravodajských portálov s ich vlastnými reláciami. Tieto služby mali doteraz len oznamovaciu povinnosť, ktorú si stačilo splniť v deň ich spustenia. Po novom už na svoju činnosť potrebujú autorizáciu udelenú Radou pre mediálne služby. Na jej udelenie má Rada 90 dní, preto je nutné požiadať o autorizáciu s dostatočným predstihom pred zamýšľaným spustením služby. „Všetky AVSM, ktoré sme evidovali už v zoznamoch Rady pre vysielanie a retransmisiu, sme na zmenu včas upozornili listom, aby sme pomohli predísť nezákonnému konaniu. Poskytovanie AVMS bez autorizácie je totiž zakázané a regulátor zaň môže uložiť sankciu,“ vysvetlil M. Dorociak.


Autorizáciu po novom potrebujú aj vysielatelia internetových rádií. Počas účinnosti predošlej legislatívnej úpravy sa poskytovanie výlučne zvukových záznamov prostredníctvom internetu nepovažovalo za AVMS ani vysielanie, preto nebolo spojené ani s plnením žiadnej povinnosti voči Rade. Platný zákon o mediálnych službách však akékoľvek šírenie programovej služby prostredníctvom internetu považuje za vysielanie prostredníctvom internetu. „Ide o tzv. webcasting, základný spôsob verejného prenosu, na ktorý je nutné udelenie autorizácie vysielania,“ objasnil M. Dorociak a doplnil, že túto autorizáciu musia mať dotknuté subjekty udelenú do 30. júna 2023, preto je potrebné, aby o ňu Radu včas požiadali. Naproti tomu simulcasting je šírenie programovej služby na internete simultánne s jej bežným vysielaním, príkladom je live vysielanie RTVS na jej webovej stránke. Na simultcasting vysielatelia potrebujú len doložku iného verejného prenosu; tú Rada udeľuje k ich autorizácii vysielania. Požiadať o ňu musia najneskôr 90 dní pred plánovaným spustením simulcastingu.


Zmeny sa dotkli aj klasických rádií a televízií - doterajšie licencie na vysielanie sa nahrádzajú autorizáciami vysielania. Noví vysielatelia už teda Radu žiadajú o ich udelenie, tým starým autorizácie Rada pre mediálne služby vydá do 30. júna 2023, kedy zo zákona stratia platnosť licencie vydané Radou pre vysielanie a retransmisiu. „Aj v tomto prípade sme rátali s tým, že držitelia licencií nemuseli zmenu zákona postrehnúť. Listom sme sa preto obrátili na viac ako 160 vysielateľov, aby sme ich informovali o všetkých údajoch, ktoré zákon požaduje uviesť pre prevod ich licencie na autorizáciu. Ak by si túto povinnosť nesplnili, o oprávnenie vysielať by prišli,“ zdôrazňuje M. Dorociak a dodáva, že obdobným spôsobom Kancelária Rady o zmenách informovala aj prevádzkovateľov retransmisie. „Všetky dotknuté subjekty sme pri tejto príležitosti zároveň upozornili aj na novú povinnosť zapísať sa v registri partnerov verejného sektora,“ uzavrel.