Eurovision Song Contest - Helsinki 2007
Víťazkou pesničkovej súťaže Eurovision Song Contes 2007 sa stala 22-ročná srbská speváčka Marija Śerifović so skladbou Molitva, čo v slovenskom preklade znamená motlitba. Srbka, ktorá sa do finále prebojovala zo štvrtkového semifinále, dostala najviac bodov od divákov v 42 krajinách, kde sa súťaž vysielala. Podľa odhadov organizátorov ju sledovalo viac ako 100 miliónov divákov. Śerifović vyhrala aj vďaka tomu, že sa dostala na prvé miesto vo všetkých zúčastnených krajinách bývalej Juhoslávie.
Srbsko sa súťaže zúčastnilo po prvýkrát a hneď ju vyhralo. Na budúci rok bude mať táto balkánska krajina možnosť organizovať európske semifinále a finále.
Slovensko sa naposledny zúčastnilo ceny Eurovízie v roku 1998, keď Katarína Hasprová so skladbou Motlitba skončila na 21. mieste. V roku 1996 nás reprezentoval Marcel Palonder a dva roky pred ním Maťo Ďurinda a Tublatanka. V oboch prípadoch sme však skončili na konci prvej dvadsiatky.
Neúspechom tradičných účastníckych krajín zo západnej Európy sa skončilo štvrtkové semifinále .Spomedzi 28 súťažných príspevkov, z ktorých európski televízni diváci vybrali hlasovaním 10 ostatných účastníkov sobotňajšieho finále, totiž nepostúpili vo fínskych Helsinkách ani zástupcovia Belgicka, Dánska, Izraela, či Nórska, teda krajín, ktoré sa už v minulosti tešili z triumfu na tomto podujatí. Rovnako neuspeli ani pesničky z Islandu a Portugalska, či historicky prvý súťažný príspevok z Českej republiky v podobe piesne Malá dáma skupiny Kabát. Triumfovali melodické a zväčša dynamické príspevky z Balkánu a z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, jedinou výnimkou bola v tomto smere pieseň Maličké blues v interpretácii maďarskej Megastar, víťazky súťaže speváckych talentov Magdi Rúzsovej.
Včera súťažilo o víťazstvo v 52. ročníku súťaže, ktorej dejiskom bola tentoraz Hartwall Areena vo fínskej metropole, 24 finálových účastníkov. Tam doplnili postupujúcich 10 kvalifikantov piesne z vlani najúspešnejších desiatich krajín podujatia, ako aj zástupcovi štyroch tradične nasadených krajín, spoluzakladateľov podujatia a najväčších finančných prispievateľov - Francúzska, Nemecka, Španielska a Veľkej Británie.
Doteraz najúspešnejšími krajinami podujatia sú s piatimi víťazstvami Francúzsko, Luxembursko a Veľká Británia. O jeden triumf menej zaknihovali Holandsko a Švédsko, vo farbách ktorého odštartovala v roku 1974 práve víťazstvom v tejto súťaži závratná kariéra kvarteta ABBA. Veľká cena Eurovízie sa však stala i odrazovým mostíkom v kariére mnohých ďalších stálic hudobnej scény, vrátane Giglioly Cinquettiovej z Talianska, Uda Jürgensa z Rakúska, gréckej speváčky Vicky Leandrosovej, Kanaďanky Céline Dionovej, ktorá v roku 1988 vybojovala prvenstvo pre Švajčiarsko, či talianskeho pesničkára Tota Cutugna.V jednotlivých súťažných ročníkoch sa však predstavil celý rad medzičasom renomovaných interpretov, ktorí nie vždy odchádzali s palmou víťazstva, ale ich súťažné pesničky sú už v súčasnosti evergreenmi, napríklad Volare Domenica Modugna, či Congratulations Cliffa Richarda.Najúspešnejším jednotlivcom je Ír Johnny Logan, ktorého slovenskí priaznivci populárnej hudby mohli vidieť svojho času aj ako hosťa festivalu Bratislavská lýra. Ten zvíťazil v rokoch 1980 a 1987 ako interpret víťazného príspevku, kým v roku 1992 si vzácnu trofej prevzal ako autor najúspešnejšej skladby.
Slovenská televízia by mala povinne vysielať celé záznamy z rokovania Národnej rady SR nasledujúci deň po rokovaní od 8:00 na svojom druhom programe. Navrhujú to poslankyne za ĽS-HZDS Ľudmila Mušková, Zdenka Kramplová a Katarína Tóthová v novele zákona o STV.
Občania podľa Tóthovej nedostávajú informácie o dôležitých zákonoch a ich prerokúvaní v parlamente."Vysielanie v dnešnej podobe v neskorých nočných hodinách na druhom programe STV je len formálne riešenie, aby nevznikol dojem, že STV nemá záujem o dianie v parlamente a že si neplní svoju verejnoprávnu funkciu," povedala Tóthová pred poslancami. Položila otázku, či má naša spoločnosť záujem, aby informácie z parlamentu boli čo najmenej sledované. "Sledovanie parlamentu, kde sa rozhoduje o základných otázkach riadenia štátu, je aj určitá kontrola činnosti zvolených zástupcov občanov," pokračovala Tóthová a opýtala sa, či je záujem o takúto kontrolu. "My musíme mať záujem na tom, aby naša činnosť bola kontrolovaná," povedala Tóthová. Nesúhlasila s názormi, že prenosy z parlamentu sú nezáživné, lebo podľa nej si občania radi pozrú prerokúvanie zákona, ktorý sa ich dotýka. Priame prenosy sú podľa Tóthovej svetový trend.
"Informácia z prvej ruky, ktorú dáva nedeformovaná ponuka, je aj pre nás výhodná, veď v tlači prevažuje názor, čo robia tí v parlamente za vysoké platy. O čo sme zlepšili imidž parlamentu," povedala Tóthová a vyzvala poslancov, aby "brojili" za televízne prenosy a záznamy v lepších vysielacích časoch. Podľa Tóthovej si STV neplní svoje povinnosti v oblasti informovania o dianí v parlamente, preto treba túto povinnosť zakotviť v zákone.
Podľa Tomáša Galbavého (SDKÚ-DS) občania majú právo na informácie a v takom prípade by bolo treba vysielať aj prenosy z rokovania vlády a nie pokúšať sa utajiť záznamy z rokovania kabinetu, ako sa o to podľa neho pokúsila súčasná koalícia. Parlament posunul do druhého čítania návrh novely zákona o Slovenskej televízii (STV), ktorý predložili poslankyne za ĽS-HZDS Ľudmila Mušková, Zdenka Kramplová a Katarína Tóthová. Slovenská televízia (STV) by podľa neho mala povinne vysielať celé záznamy z rokovania Národnej rady (NR) SR nasledujúci deň po rokovaní od 8:00 na svojom druhom programe.
Podpredseda parlamentu Viliam Veteška informoval, že pôvodne na dnes plánované tajné voľby kandidátov na člena Rady STV sa na základe dohody poslaneckých klubov presunuli na utorok.
Vyriešiť aktuálne problémy audiovízie na Slovensku, ale aj zapracovať povinnosti, ktoré Slovensku vyplývajú z Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva, je cieľom nového audiovizuálneho zákona. Poslanci ho dnes prerokovali v prvom čítaní. Nový zákon vychádza z platnej normy a rozširuje ju najmä o povinnosti súvisiace s ochranou slovenského audiovizuálneho dedičstva. Návrh pokrýva i šírenie audiovizuálneho, zvukového a prípadne multimediálneho diela cez internet, ak je prístup k nim platený. Návrhom nového audiovizuálneho zákona chce rezort kultúry presadiť nový systém označovania programov vekovým logom. Systém by mal informovať o neprístupnosti, nevhodnosti a vhodnosti audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckého výkonu, multimediálnych diel a televíznych programov pre vekové skupiny do 7, 12, 15 a 18 rokov. 
Hudobným vyvrcholením XV. ročníka medzinárodného filmového festivalu ArtFilm bude 29. júna koncert svetoznámeho bosnianskeho hudobníka a skladateľa Gorana Bregovića. Hudobník sa preslávil najmä ako autor hudby k filmom režiséra Emira Kusturicu Dom pre obesenca (1988), Arizona Dream (1991), no najmä Underground (1995). Pôsobivú fúziu balkánskeho folklóru, pravoslávnej hudby, džezu a rocku si budú môcť vychutnať všetci návštevníci festivalu v historickom centre Trenčína na Mierovom námestí.
Goran Bregović sa narodil 22. marca 1950 v Sarajeve srbskej matke a chorvátskemu otcovi. Len z donútenia sa učil hre na husle v sarajevskom konzervatóriu. Ako 16-ročný hral v skupine Bestije, v roku 1974 založil kapelu Bijelo Dugme (Biela gombička), ktorá bola až do rozpadu v roku 1988 jednou z vtedajších najvplyvnejších juhoslovanských hudobných formácií. Študoval filozofiu a sociológiu, ale rozhodol sa profesionálne venovať hudbe. K filmu sa dostal už na sklonku sedemdesiatych rokov snímkou Nije Nego (1978) v réžii Micu Miloševića. V roku 1989 skomponoval hudbu k "rómskej epopeji" Emira Kusturicu Dom pre obesenca. Za Bregovićovu najúspešnejšiu spoluprácu s Kusturicom ale kritici označujú film Underground (1995). Film sa však rodil tri roky a obaja umelci odvtedy nemajú záujem znovu spolu pracovať. Kľúčovú rolu v Undergrounde hrá dychová hudba Bobana Markovića. Bregovićove skladby v jej podaní sa stali evergreenmi a spopularizovali balkánsku hudbu po celom svete. Po rozpade Juhoslávie Bregović pôsobil vo Francúzsku, Grécku, Turecku a Poľsku. Pracoval s Iggym Popom, so židovsko-jemenskou speváčkou Ofrou Haza, s Grékom Georgeom Dalarasom, tureckou interpretkou Sezen Aksu a poľskou speváčkou Kayah.
Ako koncertný hudobník sa vrátil na pódiá v roku 1995. Po úspechu Undergroundu na festivale v Cannes sa vybral na turné po Grécku a Švédsku s desiatkou ľudových muzikantov, päťdesiatčlenným zborom a symfonickým orchestrom. Tak vzniklo teleso Wedding and Funeral Band, ktoré má v repertoári skladby z filmov Dom obesenca, Arizona Dream, Underground aj Kráľovná Margot (1994). Účinkuje na open-air festivaloch, vystupoval v Montreale, Chicagu, New Yorku, Soule. Na Námestí sv. Jána v Ríme hral pre viac ako pol milióna divákov. Dnes tvorí Bregovićov Wedding and Funeral Band dychová sekcia z Belehradu, štvorica bulharských speváčok, pravoslávny mužský zbor, sláčiková sekcia z Poľska, perkusie, dirigent a zbormajster Ognjan Radivojević. Sám Bregović hrá na elektrickú gitaru. 
Zajtra bude v Bratislave a Prahe horúco .
Budú sa páliť hokejky.
Pri irackom ropnom meste Kirkúk v stredu zahynuli štyria irackí novinári. Zabili ich ozbrojení muži, ktorí na novinárov vezúcich sa v aute spustili paľbu z guľometov. Incident sa stal o 14. hodine miestneho času, 30 kilometrov juhozápadne od Kirkúku, uviedla polícia. Novinári pracovali pre nezávislú mediálnu spoločnosť Raad, ktorá vydáva niekoľko týždenníkov a mesačníkov zameraných na politiku, školstvo a umenie. Medzi obeťami útoku je riaditeľ spoločnosti Raad Mutašár a jeho traja kolegovia.
