Základným a dlhodobým problémom Slovenskej televízie je nesúlad medzi výnosmi z koncesionárskych poplatkov a z televíznej reklamy a predpokladanými nákladmi, ak by Slovenská televízia mala plniť všetky ciele, ktorej jej Zákon o STV stanovuje. Navyše by sa mala venovať aj obnove technológií, údržbe budov ,hnuteľného majetku a nebodaj digitalizácii..
Pred tromi mesiacmi som napísal, že : „Projekt výstavby spoločnej budovy pre potreby činnosti Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu a prípadne aj Tlačovej agentúry SR vrátane návrhu na využitie súčasných budov uvedených inštitúcií na zabezpečenie financovania tohto projektu môže byť dobrým krokom pre zefektívnenie ekonomiky daných inštitúcií. Predchádzať by mu mala dôkladná, nezávislá, odborná , ale rýchla analýza. „
Nuž, bolo vyslyšané, máme ju na stole . Štúdia uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu je nesporne z hľadiska právneho a ekonomického posúdenia zatiaľ tou najkomplexnejšou a najvýznamnejšou analýzou, ktorá bola doteraz spracovaná. Čaká sa na vyjadrenia manažmentov a rád príslušných inštitúcií. Výsledok toho čakania bude isto zaujímavý, hlavne po nie veľmi šťastnom vyjadrení ministra kultúry Mareka Maďariča : „Neviem si dosť dobre predstaviť, že by na jednej strane STV a SRo žiadali dotácie a na druhej strane odmietli dlhodobý nástroj na zníženie nákladov ."
Úplne by som sa pod jeho výrok podpísal, ak by to nemalo niekoľko úskalí.
To prvé je priamo zakotvené v legislatívnych podmienkách a za predpokladu, že Štúdia uskutočniteľnosti má úplnú pravdu. Poďme pekne poporiadku .
I.
Vláda SR 23. mája 2007 schválila informatívny materiál Ministerstva kultúry SR Návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania .
Materiál Návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov sa pokúša analyzovať súčasný stav a takisto predkladá istú víziu rozvoja verejnej služby na Slovensku. Stav je pomenovaný vcelku presne, ale analýza zdrojov financovania médií verejnej služby a niektoré systémovo nové prístupy a mechanizmy, ktoré sú obsiahnuté v materiáli, nie sú presné.
Materiál predpokladá, že realizáciou navrhovaných opatrení sa utvoria predpoklady na uplatnenie európskeho modelu verejnej služby a štandardizáciu trhu elektronických médií na Slovensku. Materiál sa takisto pokúša analyzovať súčasný stav a aj predkladá istú víziu rozvoja verejnej služby na Slovensku.
Stav je pomenovaný vcelku presne, ale analýza zdrojov financovania médií verejnej služby a niektoré systémovo nové prístupy a mechanizmy, ktoré sú obsiahnuté v materiáli, nie sú presné. Zavádzali by skutočne iba akýsi dočasný stav, ktorý by nevyhovoval nikomu. Nie je celkom pravdou, že realizáciou navrhovaných opatrení sa utvoria predpoklady na uplatnenie európskeho modelu verejnej služby a štandardizáciu trhu elektronických médií na Slovensku. Čo je to európsky model verejnej služby ? Je to všeobecné zaklínadlo, pod ktorým mnohí vidia úplne iné veci, ako sa boli myslené naozaj . Treba si uvedomiť, že vysielanie verejné služby vzniklo v Európe čistým politickým rozhodnutím. Európa prijala tézu, že iba informovaný občan môže vládnuť a rozhodovať o svojom živote a o svojej krajine. K tomu je potrebná slobodná konkurencia názorov a informácií. Európa prijala aj tézu , že národné kultúrne bohatstvo, tradíciu a históriu je potrebné udržovať a brániť. Nuž a toto je v skratke verejná služba.
V Európe sú spoločné princípy, ale rozdielne modely kreovania týchto médií a aj ich financovania. Každý model je takmer neprenositeľný na Slovensko, pretože vychádza buď z veľkosti krajiny, jej histórie , alebo vychádza z miestnej spoločenskej tradície, ako napríklad ojedinelý holandský model. Všetky spôsoby riešenia financovania médií verejnej služby a niektoré systémovo nové prístupy a mechanizmy, ktoré materiál obsahuje, sa mi zdajú byť zložité a dočasné.
Materiál je v mnohom protirečivý, akoby nebral do úvahy diváka, ktorého preferencie sú iné, ako ideál a kreatívnosť . Zavrhnutie ratingov, ale súčasne aj vízia o zachovaní najmenej tretinového podielu na diváckom trhu je typickým protirečivým prvkom . Materiál podceňuje predovšetkým u mladej generácie zmeny v diváckom správaní. Tie nie sú postupné, a rozhodne sú rýchlejšie, ako sa uvádza. Verejnoprávne médiá v tejto oblasti prechádzajú u nás ešte len procesom hľadania a jeho doba môže byť pre ne smrteľná. Dobrým východiskom môže byť zmluva medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti, ale o jej úskaliach píšem nižšie. Dočasná revízia percenta vysielacieho času, vyhradeného reklame je v príkrom rozpore s duálnym systémom, rozvojom digitalizácie a príchodom nových komerčných vysielateľov a, navyše, aj s tvrdením materiálu, že ratingy netreba fetišizovať . Na prechodné obdobie / ktoré by sa mohlo stať deformujúco trvalým / by verejnoprávne médiá zvýšili konkurenčný boj s komerčnými a stratili by tak do budúcnosti akékoľvek opodstatnenie. Navyše by STV a aj rozhlasu nepriniesli žiadané príjmy, pretože sú obmedzené samotným poslaním inštitúcií. / V STV je maximálny limit odhadovaný na 750 miliónov ročne z reklamy za predpokladu ešte silnejšj komercionalizácie /.
Zavedenie product placementu, ako jedného zo zdrojov financovania médií verejnej služby by som považoval za úplne scestnú amerikanizáciu vysielania , napriek tomu, že je súčasťou novej smernice Televízie bez hraníc. Už samotné dnešné zaraďovanie filmov z mohutným product placementom je diskutabilné z hľadiska označovania. Navyše, prínos product placementu na financovaní je viac než sporný.
Nadšenie z internetu je namieste, ale nedá sa predpokladať, že aj pri najoptimistickejšom vývoji by by z reklamy na internete televízna verejná služba mohla v horizonte 3-4 rokov vygenerovať dodatočné zdroje cca 100 až 150 mil. SKK ročne. Medziročný nárast objemu inzercie na internetových médiách prevádzkovaných členmi Asociácie internetových médií dosiahol v roku 2006 až 33 %. V hodnotovom vyjadrení to znamená publikovanú reklamu v objeme 306,7 mil. Sk. Je teda viac ako nereálne počítať s touto sumou. Zanedbať však nové médiá, ako sa to tým verejnoprávnym v súčasnosti darí , by bolo hriechom.
Takisto si nemyslím, že cesta sekundárnych bezplatných kanálov je cestou pre STV. STV bude mať sama ťažkosti s digitalizáciou a uvedením štyroch kanálov ú z toho dvoch nových /, pričom sa sama bezdôvodne a trestuhodne vzdala toho najcennejšie- informačného spravodajského digitálneho kanála.
II.
Treba pripomenúť , že MK SR predložilo do legislatívneho procesu návrh zákona o poplatkoch za služby verejnosti poskytované STV a SRo, ktorý novým spôsobom definuje predmet aj účel súčasného „koncesionárskeho“ poplatku. Doposiaľ však neprešlo Legislatívnou radou vlády a ak by sme aj predpokladali, že platiť začne od 1.januára 2008, tak reálne zavedenie do praxe / spoločný podnik na výber, databázy ap / a aj prvé zvýšené príjmy by boli v polovici roku 2008. Zlepšenie výberu poplatkov by STV mohlo priniesť navyše maximálne 400 miliónov ročne. Za predpokladu, že STV nedostane dotáciu za rok 2007 a z istoty, že STV skončí v strate okolo 200 miliónov sa dá predpokladať, že v roku 2008 jej bude chýbať okolo 1 milardy , ak nie viac. Vychádzam z predpokladu, že by konečne STV mala plniť skutočne všetky zákonom uložené povinnosti. A na to potrebuje minimálne tri miliardy. Takže nový Zákon to nevyrieši.
III.
Iste, môže to riešiť iná systémová zmena- Zmluva medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti .Náčrt postupy jej prípravy však zavádza príliš veľa štátu.
Vychádza to z mylnej predstavy o tom, že štát tú zmluvu finančne aj zabezpečuje. Nie- sú to len a len občania tejto krajiny. Štát len prerozdeľuje ich vlastné peniaze.
Preto mi absentuje Rada, alebo predstavenstvo verejnoprávneho média pri prvotnom schvaľovaní konceptu a jeho predkladaní nie ministerstvu, ale parlamentu. Takisto verejný odpočet by sa mala predkladať rada , či predstavenstvo – ale parlamentu. Podľa môjho názoru sme parlamentnou demokraciou / tá imituje vládu z vôle ľudu / a vláda je len exekutívou. Audiovizuálny fond by mohol byť doplnkom ku Zmluve, ale pochybujem , že v prípade existencie poplatkov za služby verejnosti poskytované STV a SRo v kombinácii z účelovými dotáciami a reklamou by sa priamo z mediálneho finančného okruhu získala čo i len koruna.
Už vôbec nehovorím o nákladoch STV na plnú digitalizáciu celého archívu STV , ktorá sa môže blížiť až ku 2 milardám nákladov do roku 2013. To STV nezvládne z vlastných zdrojov. A ani tých nových.
IV.
A na stole máme Štúdiu uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu, ktorú na zákazku Ministerstva kultúry vypracovala spoločnosť Deloitte Advisory,
Závery štúdie, ktoré sú v jednotlivých kapitolách dokumentu ďalej podrobne popísané je možné zhrnúť do troch základných téz:
· prevádzkové obmedzenia a vysoká miera nehospodárnosti vyplývajúce z kapacitných, ekonomických a technických parametrov súčasného priestorového usporiadania STV a SRo si vyžadujú dlhodobé koncepčné riešenie;
· takéto riešenie je možné principiálne hľadať (1) v rámci existujúceho priestorového usporiadania, (2) v rámci možností, ktoré môže ponúkať prípadné nasťahovanie oboch inštitúcií do priestorov jednej z nich a (3) vo vybudovaní spoločného mediálneho komplexu;
· na základe analýz uskutočnených v rámci štúdie je možné variant vybudovania nového spoločného mediálneho komplexu hodnotiť ako najvýhodnejší. Napriek tomu, že jeho realizácia je z pohľadu vlastníckeho, právneho a procesného náročná, prináša jednoznačné ekonomické efekty. Povedie z dlhodobého hľadiska k zásadnej redukcii nákladov spojených s prevádzkou budov a je veľmi perspektívna z pohľadu možností zapojenia súkromného investora ako možného zdroja financovania projektu. Tento variant súčasne ponúka i najväčšiu mieru flexibility pre napĺňanie poslania a súčasných i budúcich cieľov verejnoprávnych médií.
Tvrdenia by boli vcelku uveriteľné ak by :
-Predajom nepotrebného nehnuteľného majetku STV a SRo prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže, STV a SRo získali finančný majetok, použiteľný pre aspoň čiastočné financovanie záväzkov spojených s prvou transakciou.- zmluvou, na ktorej základe súkromný investor vybraný vo verejnej súťaži (verejnom výberovom konaní) na vlastné náklady postaví a počas dohodnutého obdobia bude spravovať a udržiavať budovu spoločného mediálneho komplexu, ktorá bude od počiatku vo vlastníctve obchodnej spoločnosti zriadenej štátom (OS 1) alebo vo vlastníctve spoločnosti zriadenej STV a SRo .Finančné prostriedky vygenerované štandartnou súťažou a súdno- znaleckými posudkami pre všeobecnú hodnotu stavby vygenerujú cca 663 miliónov za STV / BTP 193 miliónov, nástupná hala 48 miliónov, garáže 30 miliónov, pozemky 29 miliónov, zvukovýroba + pozemky cca 65 miliónov,, strojovňa vzduchotechniky + pozemky 98 miliónov, filmová výroba 100 miliónov + cca 100 miliónov ostatné pozemky / a 900 miliónov za komplex SRo ; spolu 1 miliarda 563 miliónov, čo sú zjavne nedostatočné prostriedky na zmluvný vzťah o zámene a môžu do budúcnosti vytvárať temer likvidačné podmienky pre obe inštitúcie .
-Náklady spojené s prevádzkou sú síce neúmerne vysoké ,ale nedá sa jednoznačne povedať, že sú jedným z významných dôvodov deficitného hospodárenia STV
- Slovenská televízia však má vo svojom majetku dva náročné a významné objekty –archív a ojedinelú zvukovýrobu, ktorá je riešená ako dom v dome.
- Štúdia akoby zámerne bagatelizovala význam a rozsah archívu STV / SRo takisto /. Nehovoriac o tom, že mediálny komplex by mal stáť v záplavovom území- viď foto.
Fakt, že komunisti naprojektovali SND v tomto území a my sme to dostavali, je dostatočne odstrašujúci argument .
Mimoriadneho Zlatého leva za celoživotnú tvorbu udelila porota talianskemu režisérovi Bernardovi Bertoluccimu, ktorý zomrel pred pár týždňami vo veku 66 rokov.Strieborného leva si z benátskeho Medzinárodného filmového festivalu odváža ruský režisér Nikita Michalkov, ktorého porota ocenila "za celkové dielo". Uznávaný tvorca predstavil svoj najnovší film nazvaný 12.
Za najlepšiu režiu udelila porota Strieborného leva americkému režisérovi Brianovi De Palmovi za jeho Redacted (Redigované). De Palma v ňom zrekonštruoval skutočný príbeh, ktorý je zároveň hlasnou a emotívnou kritikou počínania amerických jednotiek. Kritikom sa páčil tiež. Film je vytvorený formou záznamov televíznych kamier stiahnutých z internetu. Prináša znásilnenie 15-ročného dievčaťa i vyvraždenie celej rodiny. Na zločin sa pozerá očami účastníkov. Redacted nie je dokument, ale inscenácia skutočných udalostí.
Pohár Volpi za najlepší mužský herecký výkon získal americký herec Brad Pitt za svoju úlohu vo filmu The assassination of Jesse James by the coward Robert Ford (Zabitie Jesseho Jamesa zbabelcom Robertom Fordom) režiséra Andrewa Dominika. Dráma trvajúca 2,5-hodiny detailne rozoberá vzťah medzi charizmatickým zločincom a jeho obdivovateľkou. Za úlohu v snímke Todda Haynesa I˙am not There (Nie som tam) ako najlepšiu herečku ocenili Pohárom Volpi austrálsku umelkyňu Kate Blanchett.
Zvláštnu cenu poroty získal francúzsko-alžírsky filmár Abdellatíf Kechiche film La graine at le mulet (Zrno a mozog). Rovnaké ocenenie pripadlo i Haynesovi za jeho film o spevákovi Bobovi Dylanovi Nie som tam.
V tomto filme zažiarila francúzska herečka alžírsko-tuniského pôvodu Hafsía Herzíová, ktorú ako objav tohto ročníka ocenila porota Cenou Marcella Mastroianniho.
