Srbská polícia od štvrtka pátra po nezvestnom novinárovi Stefanovi Cvetkovičovi, informuje spravodajský server srbskej televízie RTS.
Cvetkovič sa venoval citlivým kauzám kriminality či korupcie, okrem iného písal o prípade vraždy významného kosovskosrbského politika Olivera Ivanoviča, ktorého zastrelili v Kosovskej Mitrovici 16. januára tohto roka.
Novinár zmizol vo vojvodinskom mestečku Bela Crkva blízko rumunských hraníc v noci na štvrtok. Objavili už len jeho opustené vozidlo s otvorenými dverami, zapnutými svetlami a hrajúcim rádiom, informovali srbské médiá. Vedľa osobného auta, ktoré novinár používal, sa našli aj jeho poškodené náramkové hodinky.
Polícia spustila v oblasti rozsiahle pátranie, do ktorého sa zapojili desiatky kriminalistov, vrtuľníky i potápači, ktorí prehľadávali jazero i sieť plavebných kanálov Dunaj-Tisa-Dunaj. Doposiaľ bezvýsledne, pripomína RTS. Znepokojenie v súvislosti so zmiznutím novinára vyjadrili vo štvrtok združenia novinárov v Srbsku, ktoré vyzvali políciu, aby prípad čo najrýchlejšie objasnila.
Od roku 2013 sa Cvetkovič podľa médií sťažoval na vyhrážky, píše agentúra APA. Krátko po zavraždení kosovskosrbského vodcu Ivanoviča novinár vystúpil na tlačovej konferencii, kde uviedol, že má informácie o vykonávateľoch aj objednávateľoch tohto zločinu. Predložil fotografie niekoľkých osôb, ich mená však nezverejnil. Vyhlásil, že za vraždou nestoja kosovskí Srbi ani Albánci, ale vplyvná zločinecká skupina a atentát nemá politické ani etnické, ale výlučne kriminálne pozadie s cieľom vyvolať a udržiavať nestabilitu a atmosféru strachu, ktorá kriminálnikom vyhovuje. Zverejnil tiež informáciu, podľa ktorej objednávateľ vraždy zaplatil za Ivanovičovu likvidáciu 40.000 eur, píše spravodajský server B92.net. Zločinecká skupina zodpovedná za vraždu je podľa neho "etnicky zmiešaná". "Ani pravoslávni, ani moslimovia, ani Srbi, ani Albánci, ani Číňania, ale zločinci," povedal.
Prípad stále nie je uzavretý a mená páchateľov ani pozadie tejto vraždy nie sú známe ani po piatich mesiacoch.
Copyright ©TASR 2018
Deti si asi budú môcť samy založiť účet na sociálnej sieti až od 15 rokov veku. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky túto hranicu zrejme nezníži na 13 rokov, ako to s ohľadom na realitu a v súlade s európskymi pravidlami ochrany osobných údajov (GDPR) požadujú niektorí poslanci či experti. Ústavnoprávny výbor to včera podobne ako ďalšie výbory dolnej komory neodporučil.
Vládny návrh predpokladá, že deti do 15 rokov totiž nebudú môcť bez súhlasu rodičov udeliť prevádzkovateľom internetových služieb súhlas so spracovaním osobných údajov. Ministerstvo vnútra pôvodne navrhovalo dvojročné zníženie, vláda ale stanovila 15 rokov v súlade s vekovou hranicou občianskoprávne a trestnoprávne zodpovednosťou detí.
Zníženie vekovej hranice vo výbore márne presadzovali Piráti a Dominik Feri (TOP 09). "Poďme robiť zákony, ktoré sú aspoň trochu v súlade s realitou," uviedol Mikuláš Ferjenčík (Piráti), podľa ktorého by poslanci nemali byť vnímaní deťmi ako "páprdové" a "kašparové". Jakub Michálek (Piráti) pripomenul prieskum, podľa ktorého tri pätiny detí vekové obmedzenia na internete ignorujú a alebo uvádzajú vek vyšší ako skutočný.
"Chránime aj proti vôli tých trinásťročných tých trinásťročných," namietala bývalá ministerka spravodlivosti Helena Válková (ANO), ktorá podobne ako Jana Levová (SPD) argumentovala potrebou zrelosti dieťaťa. Podľa Marka Bendu (ODS) by zníženie hranice rozšírilo internetovým spoločnostiam prístup k osobným údajom na ďalšie vekové skupiny. "Netuším, prečo znižovaním hranice tým spoločnostiam vychádzať v ústrety," uviedol. Tiež predsedníčka Úradu pre ochranu osobných údajov Ivana Janů bola pre aspoň 15 rokov veku. "Som toho názoru, že rodičia nesú hlavnú zodpovednosť za pohyb detí na sieti, je nutné, aby bol ten vek vyšší," uviedla.
Norma Európskej únie umožňuje štátom zvoliť vekovú hranicu pre súhlas so spracovaním údajov medzi 13 a 16 rokmi. Odbory aj zamestnávateľskej zväzy požadovali najvyššiu hranicu. Ministerstvo vnútra ale označovalo za neprimerané, aby takmer šestnásťročnej dieťa potrebovalo súhlas svojich zákonných zástupcov napríklad na inštaláciu a využívanie komunikačné aplikácie alebo sociálne siete, keď je plne trestne zodpovedné.
Copyright © ČTK 2018
Spravodajstvo severokórejských médií z americko-severokórejského summitu, ktorý sa konal v utorok v Singapure, prekvapilo úplnou zmenou pohľadu na Spojené štáty a amerického prezidenta Donalda Trumpa. Doteraz šéfa Bieleho domu označovali médiá v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR) tými najrôznejšími nadávkami a hanlivými výrazmi. Vo výnimočných prípadoch, keď ho chceli vykresliť v neutrálnom svetle, volali ho proste len "Trump", bez akýchkoľvek prívlastkov či titulov. Po summite sa situácia úplne zmenila a severokórejskí moderátori začali oslavným tónom hovoriť o "prezidentovi Spojených štátov amerických" alebo dokonca o "najvyššom vodcovi" svojej krajiny, čo je jeden z termínov, ktorý sa v KĽDR používa v súvislosti s vodcom Kim Čong-unom.
Agentúra Associated Press (AP) píše, že k Severokórejčanom sa dostalo spravodajstvo zo summitu až vo štvrtok, teda dva dni po samotnom summite a deň po tom, čo sa z neho Kim vrátil do vlasti. To podľa AP dokumentuje, ako starostlivo si severokórejská propagandistická mašinéria dáva záležať na tom, ako túto udalosť obyvateľom krajiny predstaví.
Hlavným hrdinom 42-minútového spravodajského príspevku zo summitu bol samozrejme Kim, Trump sa v ňom prvýkrát zjavil až v dvadsiatej minúte. Spôsob, akým o ňom a o Spojených štátoch severokórejská televízia informovala, sa však s doterajším negatívnym spravodajstvom o USA nedal vôbec porovnávať.
V príspevku zároveň nechýbali ani zábery, ktoré Trumpa ukazovali v nie práve najreprezentatívnejšej polohe, ako napríklad scénka, keď Trump podával ruku predstaviteľovi severokórejskej armády, no ten mu namiesto podania ruky zasalutoval.
Spoločnosť AT&T dokončila prevzatie firmy Time Warner dva dni po tom, čo transakciu v hodnote 81 mld. USD odobril federálny súd. AT&T o tom informovala vo štvrtok. Oficiálny termín pre dokončenie fúzie bol stanovený na budúci týždeň.
Federálny súd v utorok odmietol žalobu ministerstva spravodlivosti, ktoré napadlo zlúčenie firiem AT&T a Time Warner vlani v novembri. Napriek očakávaniam časti expertov sudca prevzatie schválil bez stanovenia akýchkoľvek osobitných podmienok. Ministerstvo spravodlivosti by sa ešte mohlo proti rozhodnutiu odvolať a jeho nemenovaný predstaviteľ pre agentúru AP vo štvrtok uviedol, že regulačné úrady túto možnosť stále zvažujú.
AT&T je najväčším americkým poskytovateľom služieb v oblasti tradičného satelitného televízneho vysielania a v oblasti káblovej televízie. Time Warner vlastní televízne kanály HBO, CNN, TBS a filmové štúdiá Warner Bros. Ministerstvo spravodlivosti fúziu napadlo s tým, že spojenie AT&T a Time Warner by vážne poškodilo spotrebiteľov zvýšením poplatkov za príjem televízneho vysielania a brzdením inovácie, osobitne v oblasti internetového televízneho vysielania.
Nesúhlas vlády s akvizíciou v tom čase prekvapil mnohých znalcov trhu, ktorí poukazovali na to, že AT&T a Time Warner nie sú priamymi konkurentmi a "vertikálne" spojenia medzi takýmito firmami zvyčajne ľahšie získavali súhlas vlády ako transakcie spájajúce konkurentov.
Anglická herečka Millie Bobby Brown, známa najmä z mysteriózneho seriálu Stranger Things (2016), si vymazala celý svoj účet na Twitteri. Niektoré médiá, ako napríklad agentúra Associated Press či britská BBC, to dávajú do súvislosti so záplavou príspevkov, ktoré sa v posledných týždňoch objavili na viacerých sociálnych sieťach, a ktoré sa snažia navodiť dojem, že herečka je proti homosexuálom. Millie Bobby Brown je pritom v skutočnosti hlasnou podporovateľkou LGBTI komunity.
K vymazaniu twitterového účtu sa zatiaľ nevyjadrila samotná herečka ani nikto z jej okolia, a preto nie je jasné, či tento krok súvisí s materiálmi, ktoré ju vykresľujú ako homofóbnu osobu. Ide zväčša o upravené fotografie sprevádzané údajnými herečkinými citátmi, ktoré znevažujú homosexuálov.
Herečka si v lete minulého roka vytvorila popri svojom hlavnom účte na Twitteri aj druhý, volá sa Milliestopshate a ten je naďalej aktívny.
BBC pripomína, že ak by dôvodom stiahnutia herečkinho profilu bola "kampaň" s jej upravenými fotografiami, nebola by prvou celebritou, ktorá sa po podobnej nátlakovej akcii zo strany fanúšikov či odporcov stiahla zo sociálnych sietí.
Po podobnej kampani sa pred troma rokmi načas stiahla z Instagramu aj Snapchatu speváčka Demi Lovato, ktorej pre zmenu "vkladali do úst" výroky hanobiace postihnutých ľudí.
V roku 2016 na pol roka stiahol svoj profil z Instagramu aj spevák Justin Bieber. Stalo sa tak po tom, ako naňho množstvo fanúšikov dobiedzalo v súvislosti s jeho vtedajšou priateľkou Sofiou Ritchie. "Ak by ste naozaj boli mojimi fanúšikmi, neboli by ste takí zlí na ľudí, ktorých mám rád," odkázal vtedy svojím priaznivcom Bieber.
Na celý rok sa zo sociálnych sietí stiahol aj spevák Ed Sheeran. "Zistil som, že sa pozerám na svet cez obrazovku a nie mojimi očami," napísal v decembri 2015 s tým, že sa odpája odvšadiaľ a bude celý rok iba cestovať a spoznávať svet.
2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
