Dlugolinský zmizni!

 Dlugolinský zmizni!

Profesijné organizácie v audiovízii považujú vymenovanie Štefana Dlugolinského do Rady Audiovizuálneho fondu za netransparentné a neodborné, je podľa nich „blízke praktikám straníckeho klientelizmu“. Ministerku Šimkovičovú vyzývajú, aby odôvodnila jeho odbornú kvalifikáciu.

Dlugolinský má v Rade AVF zastupovať oblasť nezávislých producentov na šesť rokov, a teda až do roku 2030.

Ministerka kultúry vymenovala Dlugolinského za člena rady 12. augusta. Podľa zákona ide o pozíciu, ktorú má ministerka obsadiť na základe návrhu z prostredia profesijných organizácií v audiovízii.

Tie svoj návrh predložili. Všetky aktívne pôsobiace organizácie v oblasti nezávislých producentov sa zhodli na tom, že túto oblasť môže v rade „kvalifikovane zastupovať Adriana Tomanová, ktorá má dlhoročné odborné aj právnické skúsenosti súvisiace s produkciou audiovizuálnych diel, ich šírením a aktívne s producentmi spolupracuje“, uvádzajú v stanovisku Slovenská filmová a televízna akadémia, Asociácia producentov animovaného filmu, Asociácia nezávislých producentov, Asociácia slovenského dokumentárneho filmu a Slovenská asociácia producentov v audiovízii.

Ministerku Šimkovičovú vyzývajú, aby vysvetlila, kto z audiovízie predložil návrh vymenovať práve Dlugolinského a prečo neakceptovala návrh profesijných organizácií na vymenovanie Adriany Tomanovej. Zároveň žiadajú, aby preukázateľnými výsledkami odôvodnila odbornú kvalifikáciu Štefana Dlugolinského a aby on sám verejne prezentoval odborné priority svojho pôsobenia v Rade AVF.

„Nevieme, kto navrhol ministerstvu kultúry za člena rady AVF Štefana Dlugolinského a ako reprezentuje nezávislých producentov (…) Vieme však, že potrebné profesijné skúsenosti ani odborné znalosti nemohol nadobudnúť ako prvý námestník ústredného riaditeľa STV Igora Kubiša počas doteraz najhrubšieho zneužívania verejnoprávnej televízie na politické účely v období mečiarizmu.

Ani ako predseda predstavenstva či člen dozornej rady akciovej spoločnosti Štúdio Koliba v časoch netransparentnej privatizácie a postupnej likvidácie filmovej výroby a filmových laboratórií na Slovensku. A už vôbec nie ako predseda Slovenskej asociácie novinárov – neživej organizácie, ktorej podpredsedom a dvojnásobným laureátom výročnej ceny je podľa informácií na webovom sídle aj Roman Michelko, poslanec za SNS a spoluautor pokútne predloženej a politicky účelovo pretlačenej novely zákona o Audiovizuálnom fonde,“ uvádzajú svoje výhrady.

Audiovizuálny fond pritom čaká aj na ďalších štyroch nových členov v Rade AVF, ktorých do rady na základe schválenej novely menuje priamo ministerka – už bez návrhu z jednotlivých oblastí audiovízie. Podľa zákona mali byť vymenovaní do 15. augusta, ministerstvo ani fond zatiaľ ich mená neoznámili.

Celé vyhlásenie sociácie spisovateľov Slovenska:

 Celé vyhlásenie 

Asociácie spisovateľov Slovenska:

„Slovenská literatúra, umenie a celá kultúra nie je vlastníctvom jednej strany ani záujmovej skupiny, ale je súčasťou kultúrnych prúdov krajín Európy. Slovenská poézia, próza, literatúra pre deti a mládež vytvorená našimi spisovateľmi má v prúde času svoje stále miesto medzi kultúrnymi hodnotami na domácej aj medzinárodnej scéne.

My, spisovatelia a spisovateľky združení v Asociácii spisovateľov Slovenska (ASOS), sa spolu s našimi literárnymi priaznivcami hlásime k najlepším tradíciám literatúry a kultúry a v tomto duchu sa usilujeme tvoriť a budovať aj dnešné kultúrne prostredie. Usilujeme sa, aby náš tvorivý zápal pretavený do literárneho diela prinášal všetko, čo sa od dobrej literatúry očakáva: impulzy na uvažovanie, obohacovanie ľudských poznatkov o svete, ako aj pokoj, pohodu či rozptýlenie.

Chceme našich priaznivcov podnecovať do vzájomného umeleckému dialógu a podieľať sa na lepšom poznávaní sveta. Dovoľujeme si konštatovať, že pri našej rôznosti a rozdielnosti sa túto úlohu slovenskej literatúre úspešne darí plniť.

Jej úspechy sú výsledkom synergických efektov spisovateľov, ale aj organizácií, inštitúcií, vydavateľov a osôb pôsobiacich v ústraní, zato s veľkým kultúrnym významom. Sú to tiež redaktori, učitelia literatúry, vedúci literárnych krúžkov, pracovníci knižníc, autori učebníc a mnohí ďalší anonymní pracovníci so svojím podielom na kultivovaní slovenského literárneho priestoru.

Ako tvorcovia hodnôt citlivo vnímame, ako štátna moc spravuje a riadi kultúrny verejný priestor, ktorému my tvorcovia odovzdávame svoj čas a sily. Sme bytostnou súčasťou kultúry a pri necitlivých zásahoch do literárneho a kultúrneho diania sme povinní sa ozvať. Preto sa ozývame aj teraz, keď sa správa vecí kultúry a literatúry začala stavať nad samotnú tvorbu a už niekoľko mesiacov svojvoľne zasahuje do riadenia kultúrnych inštitúcií s cieľom podmaniť si ich, vnútiť im umelecké témy a obmedzovať slobodnú tvorbu.

Aktivity ministerstva kultúry pripomínajú ideologický diktát, ktorý v dvadsiatom storočí paralyzoval spoločnosť najprv v 50. rokoch a neskôr, po roku 1968, pod perfídnym označením „normalizácia“. Tá bola návratom do obdobia tuhej diktatúry, pretože totalitná správa spoločnosti práve diktát považuje za svoju normu. Nemôžeme akceptovať dnešný návrat k personálnym čistkám v inštitúciách, rovnako ani pri vyhrážkach umelcom, otvorenom šikanovaní kritikov a pri plánoch na ďalšie obmedzovanie slobody tvorby.

Mnohí z členov ASOS prežili normalizáciu na vlastnej koži, zažili ponižovanie, obmedzovanie slobody, kriminalizáciu slobodného vyjadrovania a v neposlednom rade aj útlm kvality časti pôvodnej literatúry. Dnes, po takmer tridsiatich piatich rokoch budovania demokracie, rázne odmietame návrat diktátu, nech má akékoľvek vznešené či spásonosné prívlastky.

Vyjadrenia ministerky kultúry a jej vysokého úradníka o regulácii kultúry a tvorby považujeme za veľké nedorozumenie vedúcich osobností bez pozoruhodného umeleckého či kultúrneho diela. Ich zásahy do inštitúcií považujeme za zlyhanie v správe vecí kultúry a pripomíname, že búranie a narúšanie funkčných vzťahov nepovažujeme za dielo múdreho správcu.

Ako Asociácia spisovateľov Slovenska spolu s ďalšími spisovateľmi a priaznivcami literatúry sa pridávame k jednotnému protestnému hlasu proti neadekvátnym zásahom do kultúry.

Očakávame, že sa vláda a prezident Slovenskej republiky vyjadria k iniciatívam ministerstva kultúry a k znepokojenej reakcii širokej kultúrnej obce.“

Zomrela Eliška Nosálová

Zomrela Eliška Nosálová

Vo veku 93 rokov zomrela v stredu (14. 8.) dlhoročná členka hereckého súboru Slovenského komorného divadla (SKD) v Martine Eliška Nosálová. TASR o tom v piatok informoval riaditeľ SKD Tibor Kubička.
Eliška Nosálová sa narodila 7. mája 1931 v Kroměříži. Členkou Divadla Slovenského národného povstania v Martine sa stala v roku 1949 po skúsenostiach s účinkovaním v mládežníckom ochotníckom súbore. "Patrila do generácie divadelníkov, ktorí stáli pri zrode profesionálnej divadelnej siete na Slovensku. Postupne sa vypracovala na protagonistku hereckého súboru a za takmer šesť desaťročí vytvorila bohatú galériu postáv, ktoré patria do zlatého fondu martinského divadla," uviedol Kubička.
V počiatkoch jej hereckej kariéry Nosálová podľa neho pútala pozornosť divákov svojím mladistvým zjavom a vrúcnym prejavom, neskôr to boli úlohy, v ktorých uplatnila ženskú gracióznosť pohybu spojenú s dokonalou slovnou konverzáciou. Veľmi úspešné kreácie vytvorila aj v groteskných a veseloherných postavách v hrách slovenskej klasiky. Jej herecký životopis tvoria mnohé významné postavy svetovej dramatiky ako Manon v Manon Lescaut, Ranevská vo Višňovom sade, Paula v hre Keď sa mačky hrajú, Titania v Sne noci svätojánskej.
K výnimočným postavám patrí aj Vera v rozlúčkovej inscenácii jej ženskej hereckej generácie Najstaršie remeslo. Posledné tri inscenácie, v ktorých účinkovala, boli Pamäť, Anjeli všedného dňa a Cesta životom.
"Eliška Nosálová zanechala výraznú stopu aj tvorbou v rozhlasových a dabingových štúdiách, ako aj pred televíznymi a filmovými kamerami. Za všetky spomeňme postavu slepej manželky, matky v legendárnom filme Štefana Uhra Slnko v sieti," doplnil Kubička.
Martinské divadlo a celé dramatické umenie na Slovensku podľa neho stráca v zosnulej Eliške Nosálovej výraznú osobnosť, ktorá svojím tvorivým vkladom obohatila pokladnicu národnej kultúry. "Jej herecké majstrovstvo ostane natrvalo zapísané vo vedomí a srdciach divákov," skonštatoval.
Posledná rozlúčka so zosnulou bude v pondelok 19. augusta o 11.30 h v Dome smútku v Martine.



Zdroj: TASR

VÝROKY TYŽDŇA

VÝROKY TYŽDŇA

"My sme zástupcovia slovenského štátu, štátu, ktorý patrí všetkým občanom, a štátu, ktorý má zabezpečiť kultúru pre všetkých, ktorí v slovenskej kultúre pôsobia," hovoril Machala. "Nielen pre úzke skupinky, ktoré si tu za desať, za dvadsať rokov najmä v Bratislave a priľahlých kaviarňach vybudovali mocenské a záujmové štruktúry. Nás nikdy nezastraší, ani nás nebude zaujímať plač, nárek a štekot tých, ktorí žijú bezbrehým spôsobom z vašich daní Prihováram sa spoluobčanom, ktorí každý deň chodia o štvrtej, piatej, šiestej do montážnych liniek".
Lukáš Dement Machala

„Budete platiť odškodné, všetci, čo ste drzí, nevychovaní a primitívni.Verejne im odkazujem: váš čas, že nás verejne dehonestujete a znevažujete, najmä pani ministerku, už skončil. Zakročiť chceme aj proti médiám a drzým, primitívnym krikľúňom.

Lukáš Machala, syn eštebáka  a otec zločinca

„Hvorecký nemá ani šajnu o tom, čo toto slovo vyjadruje a ako to bolo kedysi,Pre vás, Denník N, demokracia nič neznamená. Vy máte svoj svet, svoju bublinu, ktorú si držíte ešte spred covidu. V tejto bubline žijete a do tej vašej bubliny chcete dať čo najväčšie množstvo ľudí a potom ich budete tĺcť, ako tlčiete aj nás, aby vás všetci poslúchali.“
Martina Šimkovičová

Zomrela Gena Rowlandsová

Zomrela Gena Rowlandsová 

Americká herečka Gena Rowlandsová zomrela v stredu vo veku 94 rokov, uvádzajú americké médiá. Známou sa stala najmä vďaka účinkovaniu vo filmoch svojho prvého manžela, režiséra Johna Cassavetesa. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Oficiálna príčina smrti nie je bezprostredne známa, jej syn Nick Cassavetes však podľa denníka New York Times ešte v júni uviedol, že posledných päť rokov trpela Alzheimerovou chorobou. Rowlandsová zomrela vo svojom dome v meste Indian Wells v štáte Kalifornia, ozrejmil americký portál TMZ.
Počas svojej kariéry hrala v desiatich filmoch Johna Cassavetesa a bola zaňho vydatá 35 rokov, až do jeho smrti v roku 1989. Za herecký výkon v manželovom filme A Woman Under the Influence (Žena pod vplyvom) získala aj Zlatý glóbus a prvú z dvoch nominácií na Oscara za najlepší ženský herecký výkon. Druhú nomináciu na prestížne ocenenie získala za hlavnú úlohu vo filme Gloria z roku 1980. Jej syn ju obsadil aj do úlohy v známej romantickej dráme Zápisník jednej lásky z roku 2004.
Herečka účinkovala aj v divadle či v televízii, vďaka čomu získala aj štyri ceny Emmy a ďalší Zlatý glóbus.
Do hereckého dôchodku odišla v roku 2015 a v tom istom roku dostala čestného aj Oscara.


Zdroj: TASR

Zomrel Ľubomír Paulovič

Zomrel Ľubomír Paulovič

Vo veku 71 rokov zomrel herec a režisér Ľubomír Paulovič. Jeho úmrtie na sociálnej sieti oznámila jeho priateľka Lolla Fukari.

Paulovič sa narodil 7. novembra 1952 v obci Prašice. Po ukončení štúdia na Vysokej školy múzických umení v Bratislave nastúpil do Divadla Slovenského národného povstania v Martine. V roku 1984 sa stal členom Slovenského národného divadla (SND). Odtiaľ v roku 1996 odišiel, keď odstúpil z funkcie riaditeľa Činohry SND.
V rokoch 1997 až 1998 a 2001 až 2002 bol umeleckým šéfom i režisérom Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Neskôr sa opäť stal členom Činohry SND.
Na javisku stvárnil desiatky divadelných postáv. Zahral si vo viac ako 150 televíznych tituloch a približne v 45 celovečerných filmoch, ako napríklad Pásla kone na betóne, Soľ nad zlato, Na krásnom modrom Dunaji či Legenda o lietajúcom Cypriánovi. Zrežíroval niekoľko divadelných inscenácií a muzikálov.
V roku 2017 získal cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo.



Zdroj: TASR

Zomrela Andrea Beňová

Zomrela Andrea Beňová

Podieľala sa na tisíckach národnostných vysielaní 14. 08. 2024 |Bola oporou vysielania viac ako dvadsať rokov. Vo veku 62 rokov zomrela dlhoročná vedúca výrobného štábu v Slovenskej televízii Mgr. Andrea Beňová, rodená Makóová. Podľahla ťažkej chorobe v pondelok 12. augusta. Pre národnostné vysielanie Slovenskej televízie pracovala Andrea Beňová od roku 2003. Ako sa vyjadril riaditeľ Sekcie národnostného vysielania STVR Attila Lovász na túto smutnú tému: „Vždy bola spoľahlivá a pracovitá, bola oporou vysielania. Bude nám chýbať.“ Medzi kolegami si za čas pôsobenia v Slovenskej televízii Andrea Makóová získala obľubu pre svoju priateľskú povahu ako dobrý človek. Jej kolega dramaturg STVR Ferenc Csenger dodal: „Znie to neuveriteľne, ale je to pravda, za čas pôsobenia v Slovenskej televízii sa podieľala na tisíckach maďarských vysielaní.“

Zdroj: RTVS

Neschopný Mečiarov podržtaška

 Neschopný Mečiarov podržtaška

Ministerka Šimkovičová vymenovala do Rady Audiovizuálneho fondu Štefana Dlugolinského. V rade má zastupovať oblasť nezávislých producentov, jeho meno je už uvedené na webe Audiovizuálneho fondu.

Dlugolinský bol námestníkom STV v časoch Mečiara, neskôr naňho televízia podala trestné oznámenie za ohováranie.

Grand Prix Slovak Press Photo 2024 udelili R. Stoklasovi

Grand Prix Slovak Press Photo 2024

-

 udelili R. Stoklasovi

Grand Prix Slovak Press Photo 2024 získal Radovan Stoklasa. Meno víťaza hlavnej ceny 13. ročníka súťaže novinárskej fotografie oznámila medzinárodná porota v pondelok v Bratislave. Cenu víťaznej fotografii udelili "podľa aktuálnosti a závažnosti udalosti, ktorú fotografia zachytáva".
"Víťazná fotka vyhrala ako aktualita, hlavná udalosť, ako memento do budúcnosti, aby sa také niečo nikdy neopakovalo, lebo ide o ľudský život," povedala pre TASR riaditeľka súťaže Jana Garvoldtová k fotografii s názvom Atentát zachytávajúcej ochrankárov, ktorí odvážajú postreleného slovenského premiéra Roberta Fica po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej 15. mája.
"Je to fotografia zo série fotiek. Zachytáva už ten moment, keď odvážajú premiéra po tom, ako bol zasiahnutý. Napriek tomu, že na tej fotografii nie je, je pre mňa paradoxom, že všetci vieme, o čo tam ide," komentoval Stoklasa fotografiu, ktorá obletela celý svet. Ocenenie vníma ako veľkú satisfakciu po takmer 25 rokoch v spravodajstve.
Prihlásené fotografie hodnotila porota v zložení: francúzska kurátorka Maral Deghati, francúzska fotoeditorka Magdalena Herrera, turecký fotograf Bulent Killič, český fotograf a pedagóg Jindřich Štreit a fotografka, pedagogička Jana Hojstričová, ktorá je zároveň garantom projektu.
Garvoldtová informovala, že do súťaže sa zaregistrovalo 204 fotografov, čo je najväčší počet od začiatku Slovak Press Photo. Svoje práce do nej prihlásili fotografi z krajín V4 a Ukrajiny. Tento rok sa organizátorom podarilo znovu otvoriť kategóriu Krátke video.
Medzi súťažnými prácami dominovali témy parlamentných a prezidentských volieb, protesty a teroristický útok na premiéra. Veľké množstvo súťažiacich mapovalo vo svojich prácach rôzne sociálne problémy, ochranu životného prostredia, klimatickú krízu a vojnu na Ukrajine. Porota vyjadrila veľkú spokojnosť v medzinárodných kategóriách Príroda a životné prostredie a Študenti a mladí fotografi do 26 rokov, ktorých úroveň podľa porotcov výrazne presahovala úroveň ostatných kategórií.
Mená všetkých finalistov zverejní organizátor súťaže najneskôr týždeň pred slávnostným odovzdávaním cien. To sa uskutoční 19. septembra o 17.00 h v Bratislave. Následne otvoria výstavu všetkých finalistov a víťazov jednotlivých kategórií. S ich prácami sa bude môcť verejnosť zoznámiť na Hviezdoslavovom námestí do 27. októbra.



Zdroj: TASR

Zomrela Janka Kállayová Šomošiová

Zomrela Janka Kállayová Šomošiová

Pre operu sa rozhodla vďaka spevu maestra Petra Dvorského.

Ako v nedeľu 11. augusta večer oznámil Martin Kállay na sociálnej sieti, operná a operetná speváčka a jeho manželka Janka Kállayová Šomošiová odišla do hudobného neba. Mala 61 rokov.

Rodená Košičanka začínala so spevom už ako dieťa v Zlatej bráne v Slovenskej televízii v štúdiu Košice. A ako uvádza košický Korzár, pre štúdium operného spevu sa rozhodla potom, ako počula spievať maestra Petra Dvorského v Štátnom divadle v Košiciach, kam na jeho predstavenie ju priviedla jej mama. Neskôr sa s Petrom Dvorským stretla na javisku už ako jeho kolegyňa. Podľa medializovaných informácií podľahla Janka Kállayová Šomošiová zákernej chorobe.

Hoci speváčka Janka Kállayová Šomošiová vyštudovala operný a koncertný spev v Bratislave, kde od štúdia začala pôsobiť aj ako muzikálová speváčka, pravidelne spolupracovala so Štátnou filharmóniou Košice v rodnom meste. Na prelome tisícročia tu vystúpila na Megakoncerte Millénium pod dirigentskou taktovkou Ruda Geriho. Zároveň v metropole východu pripravila aj vlastný projekt Jana Šomošiová a jej hostia. Slovenská televízia tieto koncerty niekoľkokrát zaradila do svojho vysielania.

Ako pre košický Korzár Janka Kállayová Šomošiová dodala: "Umelecké vlohy som zdedila po ockovi, hoci bol učiteľom na elektrotechnickej priemyslovke, celá jeho rodina bola veľmi muzikálna. Najlepšou speváčkou bola moja teta Manca."ň



Zdroj: RTVS

Zomrel Rudolf Jelínek

Zomrel Rudolf Jelínek

Vo veku 89 rokov dnes zomrel herec Rudolf Jelínek. Jeho dcéra Barbora Hartová a jej rodina to oznámili ČTK. Jelínek stvárnil desiatky filmových, televíznych a divadelných úloh a pôsobil aj v rozhlase. V roku 2020 získal Cenu Františka Filipovského za celoživotné herecké majstrovstvo v dabingu. "So smútkom v srdci musíme oznámiť, že herec Rudolf Jelínek zomrel dnes ráno v pokojnom spánku. Milovaný manžel, otec, starý otec a prastarý otec," uviedla Jelínkova rodina pre ČTK. Rudolf Jelínek sa narodil v roku 1935 v Kutnej Hore, kde vyštudoval gymnázium a zažil svoje prvé úlohy v miestnom amatérskom spolku. V roku 1957 ukončil štúdium na DAMU. Najprv pôsobil v Beskydskom divadle v Novom Jičíne a v Divadle F. X. Šaldu v Liberci, v Prahe najprv hral v Divadle S. K. Neumanna (dnešné Divadlo Palmovka) a v Divadle Otomara Krejču za bránou. V rokoch 1973 – 2004 bol členom činoherného súboru Vinohradského divadla, potom sa vrátil na Palmovku. Diváci poznajú jeho tvár aj z desiatok filmov, televíznych produkcií a seriálov. Medzi jeho najznámejšie filmové úlohy patria jazdec Tomáš Bouček vo filme Smrť v sedle, Jan Kubiš vo filme Atentát a major Jiří Hradec v seriáli Tridsať prípadov majora Zemana. Hercovou prvou manželkou bola Jarmila Hlavatá, s ktorou mal syna a dcéru. Po jej smrti sa Jelínek znovu oženil, jeho druhou manželkou bola dostihová trénerka Martina Růžičková, ktorá ako džokejka niekoľkokrát jazdila aj na Veľkej pardubickej steeplechase. 

 Zdroj: ČTK