Zlatého leva Benátok získal film Chudiatko gréckeho režiséra Lanthimosa

Zlatého leva Benátok získal film Chudiatko 

 

gréckeho režiséra Lanthimosa

Zlatého leva, hlavnú cenu 80. ročníka medzinárodného filmového festivalu v Benátkach, získal film Chudiatko (Poor Things) gréckeho režiséra Jorgosa Lanthimosa. Oznámila to v sobotu večer porota, informuje TASR na základe správ agentúr DPA, AFP a ANSA.
Ocenená snímka je feministickou variáciou príbehu o Frankensteinovi s americkou herečkou Emmou Stoneovou v hlavnej úlohe. Ďalšie roly obsadili Willem Dafoe a Mark Ruffalo. Režisér Lanthimos (50) je známy filmami ako Favoritka, Homár či Zabitie posvätného jeleňa.
Za najlepšiu herečku vyhlásili tento rok Američanku Cailee Spaenyovú za úlohu v životopisnom filme Priscilla o manželke Elvisa Presleyho. Najlepším hercom je podľa poroty Američan Peter Sarsgaard ako muž trpiaci demenciou v snímke Memory.
Veľkú cenu poroty, druhú najvýznamnejšiu trofej benátskeho festivalu, si odniesol japonský režisér Rjúsuke Hamaguči za svoj film Aku wa sonzai šinai (Zlo neexistuje).
Strieborného leva za najlepšiu réžiu dostal taliansky tvorca Matteo Garrone za drámu Io capitano (Ja kapitán) o dvoch mladých mužoch zo Senegalu, ktorí zažijú hrôzy pri snahe utiecť z africkej krajiny do Talianska. Jeden z protagonistov, Seydou Sarr (21), získal cenu Marcella Mastroianniho pre vychádzajúcu hereckú hviezdu.
Osobitná cena poroty putovala poľskej režisérke Agnieszke Hollandovej za film Hranica o útrapách sýrskych a afrických migrantov na poľsko-bieloruskej hranici, ktorý kritizovala poľská pravicová vláda.
Medzinárodný filmový festival v talianskych Benátkach je najstarším podujatím svojho druhu na svete a popri festivale vo francúzskom Cannes a nemeckom Berlinale sa považuje za jeden z troch najvýznamnejších.
Jubilejný ročník sa konal od 30. augusta a o Zlatého leva pre najlepší film sa uchádzalo 23 diel. O oceneniach rozhodla medzinárodná porota, ktorej predsedom bol americký režisér Damien Chazelle.

Zdroj: TASR

Zomrel Juraj Svoboda

Zomrel Juraj Svoboda

V Prahe zomrel známy filmový, divadelný, televízny a rozhlasový tvorca.

V Prahe v piatok večer 8. septembra zomrel známy filmový, divadelný, televízny a rozhlasový režisér Juraj Svoboda.
Informáciu pre RTVS potvrdila dcéra zosnulého režiséra Martina Svobodová. Režisér zomrel v kruhu rodiny v prítomnosti svojich blízkych.
Celkovo za svoju kariéru zrežíroval 101 inscenácií a vychoval množstvo hercov a režisérov.
Narodil sa 30. decembra 1933 v Opave.
Viedol katedru réžie a herectva VŠMU v Bratislave v rokoch 1973 až 1976, neskôr v rokoch 1983 až 1988

.

Zomrela Táňa Tadlánková

Zomrela Táňa Tadlánková

Patrola medzi výrazné režisérske osobnosti Slovenského rozhlasu, niekoľkokrát získala ceny za réžiu na festivaloch pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry. Pracovala ako pedagogička Detskej rozhlasovej dramatickej družiny a detskí interpreti pod jej režijným vedením niekoľkokrát získali cenu na Festivale Zázračný oriešok. Režírovala aj v zahraničných rozhlasoch, televízii a v divadle.
V roku 2018 bola nominovaná na cenu Slovenka roka 2017 v kategórii Médiá a komunikácia. 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Amerického herca Dannyho Mastersona, známeho z televízneho seriálu Tie roky sedemdesiate, odsúdili vo štvrtok na najmenej 30 rokov väzenia za znásilnenie dvoch žien pred dvoma desaťročiami. TASR informácie prevzala od agentúry AFP.
Mastersona (47) uznali v máji za vinného z toho, že v rokoch 2001 – 2003 vo svojom dome vo štvrti Hollywood Hills v Los Angeles nadrogoval a znásilnil dve členky scientologickej cirkvi, do ktorej patrí aj sám.
Súdna porota sa nezhodla na verdikte v prípade obžaloby zo znásilnenia tretej ženy, toto obvinenie preto odvolali. Masterson od uznania viny čakal na vynesenie výšky trestu vo väzbe.
Herec sa stal známym úlohou v "retro" sitkome Tie roky sedemdesiate, ktorý sa vysielal od roku 1998. Stvárnil v ňom jednu z hlavným postáv popri hviezdach ako Mila Kunisová či Ashton Kutcher. S Kutcherom sa znova objavil v seriáli Ranč, z ktorého ho však v roku 2017 vyradili, keď polícia v Los Angeles potvrdila, že ho vyšetruje pre obvinenia z viacerých znásilnení.
Tri ženy, ktoré žalovali Mastersona, boli členkami scientologickej cirkvi. Dve z nich uviedli, že ich jej predstavitelia odrádzali od kontaktovania polície, čo táto organizácia poprela.

 

Copyright  © TASR 2023

 

Americká spoločnosť Google bude onedlho vyžadovať, aby z politických reklám na jej platformách bolo jasné, či obrazy a zvuk vytvorila umelá inteligencia. Tieto pravidlá firma pripravuje v reakcii na „silnejúci rozmach nástrojov, ktoré produkujú vymyslený obsah", uviedol pre BBC hovorca Googlu.
Uplatňovanie novej požiadavky je naplánované na november, čiže na obdobie približne rok pred americkými prezidentskými voľbami. Existujú totiž obavy, že umelá inteligencia zaplní predvolebnú kampaň dezinformáciami. Už doterajšia reklamná politika Googlu zakazuje manipuláciu s cieľom klamať a zavádzať ľudí v oblasti politiky, spoločenských otázok a vecí verejného záujmu. Avšak aktualizácia pravidiel bude vyžadovať, aby reklama súvisiaca s voľbami „viditeľne zverejnila", či obsahuje „vymyslený obsah".
V marci tohto roka bola na sociálnych sieťach zdieľaná falošná fotografia bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá nepravdivo zobrazovala jeho zatknutie. Obrázok bol vytvorený nástrojmi umelej inteligencie. Experti v oblasti umelej inteligencie pre BBC uviedli, že falošne obrázky nie sú ničím novým, ale rýchlosť pokroku v oblasti generatívnej umelej inteligencie a potenciál jej zneužitia je podľa nich niečo, čoho sa treba obávať. Google uviedol, že pokračuje v investovaní do technológií na vyhľadávanie a odstraňovanie takéhoto obsahu.

 

SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

VÝROKY TÝŽDŇA

  VÝROKY TÝŽDŇA

 

 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Výbor na ochranu novinárov (CPJ) žiada prepustenie novinára, ktorého v stredu v Mjanmarsku odsúdili na 20-ročné väzenie. TASR správu prevzala z webovej stránky CPJ a štvrtkovej správy denníka The Guardian.
Vojenský súd v Rangúne uznal za vinného fotoreportéra portálu Myanmar Now menom Sai Zaw Thaike z viacerých obvinení vrátane podnecovania k vzbure. Ide o najdlhší trest pre novinára od vojenského prevratu vo februári 2021.
Sai bol pôvodne obvinený zo šírenia dezinformácii a podnecovania. Počas procesu či väzby mu nebolo povolené stretnúť sa s právnikmi, píše CPJ.
"Groteskné odsúdenie novinára Myanmar Now Saia Zawa Thaikeho na 20 rokov na základe očividne nepravdivých obvinení je bezočivosť a malo by byť okamžite zvrátené," uviedol predstaviteľ CPJ pre juhovýchodnú Áziu Shawn W. Crispin. "Mjanmarská junta musí prestať väzniť zamestnancov médií len za zo, že si robia svoju prácu reportérov," dodal.
Sai Waz Thaike bol zatknutý 23. mája, keď spravodajsky pokrýval následky tropickej cyklóny Mocha neďaleko mesta Sittwe, metropoly mjanmarského štátu Rakhine. V tomto štáte žije množstvo príslušníkov moslimskej menšiny Rohingov.
Šéfredaktor Myanmar Now Swe Win odsúdenie novinára označil za ďalšie znamenie toho, že sloboda tlače je pod vládou vojenskej junty totálne potlačená. Armáda krátko po prevrate vo februári 2021 uskutočnila raziu v redakcii Myanmar Now v Rangúne a neskôr tomuto nezávislému portálu odobrala licenciu, pripomína CPJ.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Výboru pre kultúru a vzdelávanie (CULT) vo štvrtok pozmenili a doplnili návrh európskeho zákona o slobode médií (MFA). Informuje o tom spravodajca TASR.
Pozíciu k európskemu zákonu o slobode médií podporilo 24 členov CULT, traja boli proti a štyria sa zdržali. Zmenou chcú europoslanci zaistiť, aby nové pravidlá zaviazali členské štáty EÚ zabezpečiť a chrániť pluralitu a nezávislosť médií pred vládnymi, politickými a ekonomickými vplyvmi aj súkromnými záujmami.
Poslanci doplnili návrh zákona tak, aby sa požiadavky na transparentnosť vzťahovali na všetky mediálne obsahy, nielen na správy a aktuálne udalosti, ako navrhuje Európska komisia.
Poslanci zakazujú všetky formy zasahovania a nátlaku na médiá, vrátane nútenia novinárov zverejňovať svoje zdroje, povoliť prístup k šifrovanému obsahu na ich zariadeniach a používania spywaru proti nim. Používanie špionážneho softvéru nariadiť iba nezávislý súdny orgán pri vyšetrovaní závažných trestných činov ako je terorizmus alebo obchodovanie s ľuďmi.
Zákonodarcovia navrhujú tiež obmedziť verejnú reklamu pridelenú jednému poskytovateľovi médií, online platforme alebo vyhľadávaču na 15 percent z celkového rozpočtu na reklamu v danej krajine EÚ.
Médiá tiež budú musieť zverejňovať informácie o svojich vlastníkoch. Pozícia EP je, aby poskytovatelia mediálnych služieb informovali o akomkoľvek potenciálnom konflikte záujmov a o akýchkoľvek pokusoch o zasahovanie do redakčných rozhodnutí.
V snahe chrániť európske médiá pred veľkými online platformami, ktoré svojvoľne vymazávajú alebo obmedzujú svoj obsah, poslanci požadujú zavedenie postupu vyhlásení a overení, ktorý pomôže odlíšiť nezávislé médiá od tých nečestných. Navrhujú tiež 24-hodinové vyjednávacie okno so zapojením národných regulačných orgánov, kým veľká online platforma pristúpi k pozastaveniu alebo obmedzeniu nejakého obsahu.
Členské štáty by mali financovať verejnoprávne médiá prostredníctvom viacročných rozpočtov, aby zabránili politickým zásahom a zabezpečili rozpočtovú predvídateľnosť, tvrdí výbor EP. Poslanci tiež upravili pravidlá o systémoch merania sledovanosti, aby boli spravodlivejšie a transparentnejšie.
Okrem toho europoslanci chcú, aby nový orgán EÚ zriadený zákonom (Európska rada pre mediálne služby) bola právne a funkčne nezávislá od eurokomisie a mohla konať sama, nielen na žiadosť EK.
Text prijatý výborom CULT musí väčšinou hlasov odobriť aj plénum europarlamentu, hlasovanie je naplánované 2. – 5. októbra v Štrasburgu. Potom EP začne rokovať s Radou EÚ o konečnej podobe zákona o slobode médií.

Copyright  © TASR 2023

 

RTVS: Príjem z koncesií v prvom polroku 2023 prevýšil predpoklady

RTVS: Príjem z koncesií v prvom

 polroku 2023 prevýšil predpoklady

RTVS dosiahla v poslednom polroku výberu tzv. koncesionárskych poplatkov vyšší príjem ako plánovala. "Celková suma bola 39,8 milióna eur, čo bolo o približne 677.000 eur viac, ako sa predpokladalo," informovali zástupcovia manažmentu na štvrtkovom rokovaní Rady RTVS.
Ako objasnili, pod vyšší príjem sa podpísalo aj splatenie starých dlhov z doteraz nezaplatených poplatkov. "Nenaplnili sa našťastie hrozby, že pod vplyvom rýchlej a neodkomunikovanej legislatívnej zmeny môže prísť k výraznému zníženiu platobnej disciplíny, a tým aj výpadku príjmov," skonštatovalo vedenie RTVS.
Upozornilo tiež, že aj v ďalšom období bude pokračovať vymáhanie starých dlhov, rovnako však bude RTVS vracať časť poplatkov tým, ktorí uhradili poplatok za celý rok 2023, rovnako i tým, ktorí aj po 30. júni naďalej posielajú poplatok, keďže si nezmenili trvalý príkaz. Členka dozornej komisie rady Jarmila Mikušová ocenila manažment a ekonomické oddelenie RTVS za nastavenie procesov v agende.
Úhradu za služby verejnosti poskytované RTVS, tzv. koncesionárske poplatky, sa zrušili novelizáciou legislatívy k 30. júnu, dovtedajší hlavný zdroj príjmov RTVS nahradil nárokovateľný štátny príspevok. Koniec koncesií, ktoré zrušili v rámci novely zákona o dani z osobitných stavieb, si pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2023 presadila SaS.


Zdroj: TASR

TV JOJ NA HRANE

 TV JOJ NA HRANE

Televízia JOJ ponúka svojim divákom politickú diskusnú reláciu Na hrane. Každý štvrtok večer si nenechajte ujsť naživo politický duel, aktuálne témy aj exkluzívne prieskumy.

Každý týždeň, vo štvrtok večer, sa v štúdiu Na hrane stretávajú dvaja politici a venujú sa aktuálnym politickým a spoločenským témam. Diskusná relácia je výnimočná aj tým, že diváci majú možnosť zapojiť sa do diskusie a opýtať sa politikov, čo ich zaujíma prostredníctvom aplikácie. Ak sa otázky nepodarí zodpovedať v živom vysielaní, hostia sa im pokúsia venovať po skončení televíznej diskusie  na webe www.hrane.joj.sk.

Reláciu moderuje jej dramaturgička a skúsená politická redaktorka spravodajstva TV JOJ Jana Krescanko Dibáková.  

 
<p>Pozvanie do diskusie prijali vo štvrtok 7. septembra predseda Sme rodina Boris Kollár a Peter Pellegrini, predseda Hlas-SD. </p>

Hovoriť budú o aktuálnych politických otázkach, o mimoriadnych schôdzach NR SR, ale aj o situácii spojenej s prílevom migrantov na územie Slovenska.  

 
Sledujte Na hrane vo štvrtok 7. septembra o 21:50 na JOJke

Zomrel Giuliano Montaldo

 Zomrel Giuliano Montaldo

                              
 

Vo veku 93 rokov zomrel vo svojom dome v Ríme taliansky filmový režisér, scenárista a herec Giuliano Montaldo, oznámila v stredu jeho rodina. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry ANSA.
Montaldo režíroval vyše 20 filmov; debutoval filmom Tiro al piccione (1962). Medzi jeho ďalšie snímky patria Ad ogni costo (1967), Gli intoccabili (1969), Sacco e Vanzetti (1971), Giordano Bruno (1973), L'Agnese va a morire (1976), Muž so zlatými okuliarmi (1987), Je čas zabíjať (1990), Démoni Petrohradu (2008) či jeho posledné dielo L'industriale (2011).
Režíroval aj osemdielny historický televízny seriál Marco Polo (1982), ktorý získal cenu Emmy. Často spolupracoval s hudobným skladateľom Enniom Morriconem, ktorý zomrel v roku 2020.
Montaldo bol držiteľom niekoľkých hlavných ocenení z filmových festivalov v Cannes, Benátkach a Berlíne. Udelili mu tiež taliansky Zlatý glóbus alebo Donatellovho Dávida.

Zdroj: TASR

Aj túto jeseň to bude Na nože

Aj túto jeseň to bude Na nože

Už od stredy 6. septembra 2023 sa diváci TV Markíza môžu tešiť na ďalších osem premiérových epizód mimoriadne úspešnej kuchárskej šou Na nože.

Kuchárska reality šou Na nože sa na jar tešila na obrazovkách televízie Markíza obrovskému úspechu. V čisto slovenskej verzii celosvetovo populárneho formátu Kitchen Nightmares si srdcia divákov získal renomovaný a viacerými prestížnymi oceneniami ovenčený šéfkuchár Martin Novák, ktorý sa pustil do skutočne náročnej misie - podať pomocnú ruku reštauráciám, ktoré sa z najrôznejších dôvodov ocitli v kríze, alebo dokonca na hranici krachu. Nie vždy sa však jeho snaha okamžite stretla s pochopením a častokrát to boli práve majitelia, ktorí držali v podniku zatiahnutú ručnú brzdu. Aké výzvy čakajú na Martina tentoraz? To sa diváčky a diváci dozvedia už od 6. septembra 2023 v ďalších ôsmich premiérových častiach, ktoré budú vysielané vždy v stredu o 20:30 hod., alebo až v týždňovom exkluzívnom predstihu na Voyo.

„Veľmi nás teší, že si nová šou Na nože v jarnej sezóne získala toľko fanúšikov, pričom jej sledovanosť kontinuálne rástla od prvej epizódy až po poslednú. K jej úspechu nepochybne prispela kvalitná adaptácia pôvodného formátu v slovenských reáliách. Martinovi som veľmi vďačná, že sa s nami dal na túto cestu a že máme možnosť cez tento program pomáhať slovenským reštauráciám. Veríme, že sa nové príbehy budú divákom páčiť,“ povedala Silvia Majeská, programová riaditeľka skupiny Markíza.

V druhej sérii šéfkuchár Martin Novák navštívi ďalšie vybrané prevádzky po celom Slovensku a za prítomnosti televíznych kamier sa ich pokúsi vytiahnuť z problémov. Nekladie si pri tom servítku pred ústa a niekedy je aj poriadne prísnym kritikom, za každých okolností však tiež férovým poradcom s úprimným záujmom pomôcť.

„Okrem toho, že druhá séria prinesie nové príbehy reštaurácií, tak bude určite iná v tom, že už som si našiel taký svoj štýl ako pracovať s ľuďmi a najmä akým spôsobom im čo najlepšie pomôcť. Diváci sa rozhodne majú niečo tešiť,“ avizuje Martin Novák a dodáva: „Častý problém je, že podniky sú v zlej finančnej situácii a nedokážu prežiť z toho, čo zarobia. Veľakrát si majitelia do podnikov nalejú svoje financie a keď sa minú, tak si požičiavajú, zadlžia sa, založia domy, byty, lebo o svoje živobytie nechcú prísť. Nebude však núdza ani o kuchárske egá, mnohokrát chýbajúce gastronomické vedomosti, špinavé kuchyne, neporiadok, zlé uskladnenie potravín. Tie choroby každej kuchyne sú viac-menej rovnaké, len každý sa s nimi pasuje inak.“

Po nejakom čase Martin každú reštauráciu prekvapí svojou návštevou, aby preveril, či naozaj došlo k zlepšeniu. „V návratoch ukážeme, ako sa reštauráciám zmenilo fungovanie po mojom odchode. Nie je to vždy len o tom, že nastane obrat a že reštaurácia je zrazu plná a zarába veľké peniaze. V čase točenia návratov ešte epizódy v televízií odvysielané neboli, takže diváci uvidia najmä to, či do prevádzky majitelia zaviedli nejaké zásady a know-how, ktoré som im nechal, či sa z toho poučili a vykročili po tej správnej ceste a tiež či sa personál prispôsobil novému fungovaniu. Skutočnú realitu však reštaurácie zažijú až po odvysielaní,“ vysvetľuje.

V závere návratu Martin fungovanie a zapracovanie konceptu, ktorý danej reštaurácii navrhol, zhodnotí a odovzdá jej majiteľom nálepku. Tá si tak môže vyslúžiť 0 až 5 nožov, podľa toho, do akej miery je Martin so zmenou fungovania spokojný.

Aj táto sezóna šou Na nože bude plná emócií, gastronomického pekla, šialených kombinácií surovín, no predovšetkým nezištnej pomoci, ktorú Martin každému jednému podniku ponúkne. Či ju reštaurácie príjmu, uvidia diváci už od 6. septembra 2023 každú stredu o 20:30 hod. na obrazovkách TV Markíza.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Ruský súd udelil pokutu 95-tisíc prevádzkovateľom zoznamky Tinder. Spoločnosť Match Group podľa neho opakovane neplnila povinnosti pri zhromažďovaní osobných údajov, keď dáta o ruských občanoch neuchovávala v databázach na území Ruska.
Za rovnaký prečin dostal Tinder od ruského súdu pokutu 20-tisíc eur už vlani v júli.
Zákon o osobných údajoch prikazuje ruským a zahraničným spoločnostiam povinnosť uchovávať osobné údaje občanov Ruska len na území Ruskej federácie. Na zoznam sietí, od ktorých požadujú informácie o osobných údajoch užívateľov, ruské úrady zaradili Tinder v roku 2019.
Tinder má podľa uvedeného nariadenia povinnosť uchovávať všetky údaje o užívateľoch, ale aj ich správy, zvukové nahrávky či videonahrávky na serveroch vnútri Ruska po minimálne šesť mesiacov. A napríklad ruská tajná služba FSB môže požiadať o ich odovzdanie.

Česká televízia bude mať od októbra novú divíziu digitálnych služieb, ktorá bude okrem iného zahŕňať platformu iVysílání, ktorá sa má ďalej rozširovať. Povedie ju doterajší riaditeľ vývoja programu a nových médií Ján Maxa. Je jedným z nových šéfov divízií ČT, ktoré si priviedol nastupujúci generálny riaditeľ Ján Souček. Ten od októbra nahradí Petra Dvořáka. Súček zmeny predstavil na dnešnej tlačovej konferencii. Novým riaditeľom divízie spravodajstva a publicistiky bude namiesto Zdeňka Šámala doterajší šéf ČT24 Petr Mrzena.
Na digitalizáciu chce Souček klásť veľký dôraz. "Chcem, aby sa Česká televízia stala lídrom na českom audiovizuálnom trhu," povedal budúci riaditeľ. Maxa chce digitálne služby podľa svojich slov povýšiť na druhý zásadný pilier distribúcie obsahu ČT popri štandardnom programovom vysielaní. Maxu vo vývoji programu nahradí doterajšia šéfka HBO Tereza Polachová, ktorá povedie divíziu pod novým názvom Obsah.
Nový šéf spravodajstva Mrzena chce okrem iného udržať vysoký záujem o spravodajstvo a publicistiku a viac zapojiť do vysielania štúdia v Brne a Ostrave. V rámci ČT24 zavedie živé kontinuálne vysielanie aj v noci a nové formáty diskusií. Plánuje 50 percentné zastúpenie žien na všetkých úrovniach.
Na čele divízie Program zostane Milan Fridrich, ktorý bude pod sebou združovať všetky lineárne kanály mimo ČT24. Každý z nich bude mať svojho manažéra, teda novo aj ČT1 a ČT2. ČT1 povedie doterajší šéfredaktor ČRo Brno Jiří Kokmotos, ČT2 povedie producent Jan Štern, ČT art bude naďalej riadiť Tomáš Motl, podobne ČT: D Petr Koliha a ČT šport povedie Jiří Ponikelský.
"Chceme tiež medzi programami ČT vrátiť kanál ČT3 v trochu inej podobe. Mala by byť radcom a sprievodcom seniorom," uviedol Fridrich. ČT1 podľa neho bude klásť veľký dôraz na dramatickú tvorbu a pôvodnú zábavu a ČT2 by mala posilniť svoju verejnoprávnosť.
Novovytvorenú divíziu korporátnych služieb, ktorá zahŕňa komunikáciu, marketing a ľudské zdroje, povedie doterajší hovorca Home Creditu Michal Fila. Ten chce v nasledujúcich mesiacoch posilniť internú komunikáciu a tiež sa zasadiť o to, aby ČT bola aj naďalej vyhľadávaným zamestnávateľom. Marketing ČT v rámci tejto divízie od januára povedie Štěpánka Sunková.
Výrobu aj naďalej povedie Václav Myslík, divíziu Technika Michal Kratochvíl a Financie David Břinčil.
Z televízie naopak vedľa Šámala odchádza napríklad doterajší riaditeľ divízie korporátnych vzťahov, komunikácie a obchodu Vít Kolář. Hovorí sa aj o odchode šéfky komunikácie a PR Alžbety Plívovej, riaditeľky marketingu Denisy Kollárovej alebo ombudsmana Čestmíra Fraňka. Špekulovalo sa aj o odchode Břinčila ku koncu roka alebo šéfky právnikov Markéty Havlovej.

Copyright  © ČTK 2023

Ruská novinárka Xenija Sobčaková v pondelok na sociálnych sieťach zverejnila fotografiu, na ktorej je bývalý veliteľ skupiny ruských vojsk na Ukrajine generál Sergej Surovikin - ten sa na verejnosti neobjavil viac ako dva mesiace - od júnovej vzbury žoldnierov Vagnerovej skupiny. Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
"Generál Sergej Surovikin je vonku. Živý, zdravý, doma, so svojou rodinou, v Moskve. Dnešná fotografia," podpísala Sobčaková v titulku fotografie, pričom neuviedla, ako ju získala.
Na fotografii generál oblečený v civile ide v sprievode ženy - podľa ruských médií ide o Surovikinovu manželku - pravdepodobne po dvore vidieckeho domu. Počasie na fotografii zodpovedá letu.
Sobčaková, ale aj bývalý šéfredaktor vplyvnej rozhlasovej stanice Echo Moskvy Alexej Venediktov i rôzne ďalšie ruské médiá a kanály na platforme Telegram pred nedávnom - s odvolaním sa na zdroje - informovali, že generál bol po 24. júni "zbavený slobody", ale nebol vzatý do väzby.
Tvrdilo sa, že bol vypočúvaný vo veci možnej účasti na organizovaní ozbrojenej vzbury proti Moskve, ktorú organizoval Jevgenij Prigožin, ktorý zahynul pri nedávnom leteckom nešťastí. Okolnosti pádu lietadla, ktorým Prigožin so sprievodom cestoval, nateraz nie sú objasnené.
Neprítomnosť Surovikina na verejnosti a v ruských médiách si všimli aj zahraničné médiá.
Ako informovali ruské médiá, Surovikin bol v auguste odvolaný z postu hlavného veliteľa ruských leteckých a kozmických síl. Potom sa objavila správa, že z armády prepustený nebol a zostáva k dispozícii ministerstvu obrany. Kremeľ túto správu nepotvrdil ani nevyvrátil.
Sergej Surovikin velil ruským jednotkám na Ukrajine od októbra 2022 do januára 2023. Jeho meno sa spájalo najmä s vlnou útokov na energetický systém Ukrajiny, ako aj so stiahnutím sa ruských jednotiek z juhoukrajinského mesta Cherson a z celej pravobrežnej časti Chersonskej oblasti.
V júni tohto roku, počas takzvanej rebélie vagnerovcov, Surovikin nahral videoposolstvo adresované žoldnierom Vagnerovej skupiny, v ktorom ich vyzýval, aby sa vrátili do miest dislokácie svojich jednotiek.
Po zverejnení tohto videa sa Surovikin na verejnosti neobjavil a v médiách a na sociálnych sieťach kolovali dohady o jeho osude.
Surovikin svojho času pôsobil aj ako veliteľ ruských jednotiek nasadených v Sýrii, kde za svoje neľútostné metódy dostal prezývku Generál Armagedon.

Známy ruský novinár a nositeľ Nobelovej ceny za mier Dmitrij Muratov dočasne opustí post šéfredaktora denníka Novaja gazeta. S odvolaním sa na tento denník a Muratovov list zamestnancom redakcie o tom v pondelok informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Muratov v liste píše, že mieni na súde napadnúť svoj štatút tzv. zahraničného agenta, ktorý mu ruské ministerstvo spravodlivosti pridelilo minulý piatok. Kým bude trvať súdne konanie, bude ako šéfredaktor pôsobiť jeho doterajší zástupca Sergej Sokolov.
Redakcia spresnila, že Muratova vyhlásili za zahraničného agenta ako súkromnú osobu, takže pre tých, ktorí noviny Novaja gazeta podporujú, vrátane finančných darov, táto situácia nepredstavuje žiadne riziko.
Dmitrij Muratov je laureátom Nobelovej ceny za mier za rok 2021. Ocenenie dostal za snahu o ochranu slobody prejavu a za nezávislú žurnalistiku. Dňa 1. septembra sa jeho meno objavilo v zozname osôb vyhlásených v Rusku za zahraničných agentov.
Ministerstvo spravodlivosti svoje rozhodnutie zdôvodnilo tým, že Muratov sa podieľal na tvorbe a šírení mediálnych materiálov vytvorených inými zahraničnými agentmi a využíval mediálne platformy v zahraničí, aby tam vyjadroval názory "smerujúce k vytvoreniu negatívneho postoja k ruskej politike".
Nobelov výbor toto rozhodnutie ruského ministerstva spravodlivosti rozhodne odsúdil. "Je smutné, že sa ho ruské úrady teraz snažia umlčať. Obvinenia proti nemu sú politicky motivované," uviedla vo vyhlásení predsedníčka výboru Berit Reissová-Andersenová.
Novaja gazeta, ktorá začala v Rusku vychádzať v roku 1993, pozastavila svoju činnosť v marci 2022 – krátko po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu a zavedení nových represívnych zákonov. Časť redaktorov následne odišla do exilu a v Lotyšsku spustili nový projekt Novaja gazeta Európa (Novaya Gazeta Europe), ktorý vojnu Ruska voči susednej Ukrajine ostro kritizuje.
Moskovský mestský súd 7. februára tohto roka zrušil spoločnosti Novaja gazeta licenciu pre tlačené vydanie nezávislého ruského denníka Novaja gazeta. Platí to aj pre alternatívny projekt Novaja rasskaz-gazeta.
Označenie "zahraničný agent" (v Rusku sa používa skratka "inoagent" vytvorená z prvých slabík slov inostrannyj agent), pripomínajúce "nepriateľa ľudu“ zo sovietskej éry, sa v posledných rokoch v Rusku používa najmä v súvislosti s kritikmi Kremľa, novinármi či ľudskoprávnymi aktivistami obvinenými z vykonávania politickej činnosti financovanej zo zahraničia.




Zdroj: TASR

 

Hostia a témy diskusnej relácie TV Joj Analýzy Na hrane

  Hostia a témy diskusnej relácie 

 

TV Joj Analýzy Na hrane

Analýzy Na hrane - politická diskusná relácia, ktorá voľne naväzuje na štvrtkový formát Na hrane. 

Nová relácia má ambíciu ponúknuť priestor analytikom, odborníkom, ale napríklad aj politikom, ktorí nedostávajú priestor vo večernej relácii. Analýzy Na hrane majú predovšetkým webovú podobu, televízia ich vysiela na spravodajskej televízii JOJ 24, na stránke Novinyplus.sk, na svojich webových platformách a na facebookovej stránke Na hrane TV JOJ, kde si štvrtkový politický duel našiel svoju stálu divácku základňu. 

Hosťami relácie v utorok 5. septembra budú kandidátka na poslankyňu NR SR Lucia Ďuriš Nicholsonová (Demokrati – Jablko) a Béla Bugár (Modrí – Most Híd). Rozprávať sa budú o vývoji predvolebnej kampane malých strán, o straníckych a osobných plánoch do volieb a po voľbách, ale aj o potrebe opatrení po voľbách, o očakávaniach a hrozbách. 

Nenechajte si ujsť reláciu Analýzy Na hrane v utorok 5. septembra od 18:00.

Triumfálny návrat seriálového hitu Pán profesor, fantastický štart novej Farmy aj Mamy na prenájom

 Triumfálny návrat seriálového hitu Pán profesor, 

fantastický štart novej Farmy aj Mamy na prenájom

Skupina Markíza v pondelok prekonala niekoľkoročné rekordy v rámci dosiahnutého trhového podielu celodenne aj v komerčne najdôležitejšom prime-time.

Ostrý štart jesennej televíznej sezóny v pondelok 4. septembra 2023 potvrdil, že tú najlepšiu televíznu ponuku nájdu diváci jedine na Markíze. Večerné programové menu trhového lídra nedalo konkurencii najmenšiu šancu a ovládlo rebríčky sledovanosti. Skupina Markíza zároveň včera prekonala niekoľkoročné rekordy v rámci dosiahnutého trhového podielu celodenne aj v komerčne najdôležitejšom prime-time.

Suverénne najsledovanejším pondelkovým programom v obchodne podstatnej cieľovej skupine 12-54 sa stala úvodná epizóda 5. série diváckeho hitu Pán profesor. Pripísala si vynikajúci rating 8,4 % a vysoko nadpriemerný trhový podiel 30,1 % a doslova tak prevalcovala ponuku konkurencie. Seriál Hranica na TV Joj v rovnakej cieľovej skupine výrazne zaostal s podielom na trhu 13,1 % a film Tancovať ďalej zaznamenal na Jednotke RTVS podiel na trhu iba 5,5 %. Pán profesor si doslova podmanil najmä cieľovú skupinu mladých žien vo veku od 15 do 24 rokov, ktoré Markíze v čase vysielania seriálu zabezpečili podiel na trhu až 60,0 %.

Hviezdne obsadený seriál s Tomášom Maštalírom, Gabrielou Marcinkovou a Romanom Luknárom v hlavných úlohách, ktorý aj vo svojej novej sezóne dáva opäť šancu zažiariť aj množstvu mladých hereckých talentov, pritiahol k obrazovkám TV Markíza celkovo 352-tisíc divákov starších ako 12 rokov, pričom v čase vysielania Pán profesor zasiahol až 527-tisíc divákov (AvRch v CS 12+).

Fantastickým štartom sa môže pochváliť aj nasledujúca, v poradí už 15. sezóna dlhoročne obľúbenej reality šou Farma. V cieľovej skupine 12-54 bola jasnou jednotkou na trhu s výborným ratingom 4,4 % a vysoko nadpriemerným trhovým podielom 26,9 %. Konkurenčná TV Joj zaznamenala so zábavnou šou Inkognito v rovnakej cieľovej skupine trhový podiel iba 13,8 %.

Prvú epizódu Farmy s novým konceptom súboja troch generácií si nenechalo ujsť celkovo 233-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov, pričom dosah mala na 332-tisíc divákov (AvRch v CS 12+).

Jednotkou na trhu v oboch hlavných cieľových skupinách bola Markíza aj podvečer s premiérou úvodnej časti 2. série úspešného denného rodinného seriálu Mama na prenájom. V komerčnej cieľovej skupine 12-54 sa uviedla s výborným ratingom 4,4 % aj trhovým podielom 24,9 %. Taktiež výrazne oslovila cieľovú skupinu cieľovú skupinu mladých žien vo veku od 15 do 24 rokov, ktoré Markíze v čase vysielania seriálu zabezpečili podiel na trhu až 41,3 %.

Ďalšie osudy obľúbených seriálových postáv si vychutnalo celkovo 284-tisíc divákov starších ako 12 rokov, aspoň na tri minúty si Mamu na prenájom zaplo 371-tisíc divákov (AvRch v CS 12+).

Tradične vynikajúco si počínali aj večerné spravodajské relácie TV Markíza. V rámci univerzálnej cieľovej skupiny 12+ sa najsledovanejším pondelkovým programom stala relácia Počasie, ktorú si pozrelo 423-tisíc divákov. V cieľovej skupine 12-54 jej patrila druhá priečka v pondelkovom rebríčku sledovanosti so skvelým ratingom 6,6 % a trhovým podielom 26,0 %. Štvoricu divácky najúspešnejších včerajších programov uzatvárajú Televízne noviny (rating 6,6 % / share 30,5 % v CS 12-54) a Športové noviny (rating 6,2 % / share 23,0 % v CS 12-54).

Markíza robí divákom príjemnú spoločnosť už od skorého rána, keď stabilne úspešné Teleráno (share 30,3 % v CS 12-54) nedalo žiadnu šancu konkurenčným Ranným Novinám (share 13,4 % v CS 12-54) na TV Joj.

Výrazne zabodovala aj televízia Dajto, ktorej patrilo až sedem najvyšších priečok v pondelkovom rebríčku sledovanosti menších staníc. Prvé miesto obsadil kultový komediálny seriál Susedia (rating 1,6 % / share 6,5 % v CS 12-54). Ďalšie priečky patrili večernej akčnej komédii Zabijakov osobný strážca (rating 1,4 % / share 6,4 % v CS 12-54) a legendárnemu sitkomu M*A*S*H (rating 1,2 % / share 8,3 % v CS 12-54 a rating 1,2 % / share 7,0 % v CS 12-54). Nočná repríza akčného filmu 22 výstrelov zaznamenala v cieľovej skupine 12-54 vysoko nadpriemerný trhový podiel až 16,5 %.

Na obrazovkách televízie Doma si nadpriemerne počínala kultová telenovela Rosalinda, ktorá si popoludní pripísala podiely na trhu 6,9 % a 8,3 % v cieľovej skupine 12-54. Výborne sa darilo aj nasledujúcim seriálom Chicago Fire (rating 1,0 % / share 5,7 % v CS 12-54)  a V hre je láska (rating 1,0 % / share 4,6 % v CS 12-54), turecká romantika tak dosiahla nadpriemer aj v ostrej konkurencii hlavných spravodajských relácií.

Skupina Markíza (Markíza, Doma, Dajto, Markíza KRIMI) v pondelok v obchodne podstatnej cieľovej skupine 12-54 prekonávala rekordy. Celodenne dosiahla fantastický trhový podiel 38,5 %, ktorý naposledy pokorila v septembri 2016. V komerčne najdôležitejšom prime-time 19:00-23:00 zaznamenala ešte vyšší trhový podiel 39,2 %, ktorý je najlepší od októbra 2016.

Dáta sú uvedené v meraní LIVE+TS0-3+HOSTIA. Reach je uvedený s podmienkou tri minúty a viac. Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA

RTVS zaujala divákov počas víkendu zábavou a politickou diskusiou aj v súboji s konkurenčnými novinkami

RTVS zaujala divákov počas víkendu zábavou a politickou

 diskusiou aj v súboji s konkurenčnými novinkami

RTVS lákala počas víkendu divákov najmä zábavou a politickou diskusnou reláciou O 5 minút 12. V piatok, na Deň Ústavy SR, ponúkla verejnoprávny program a priamy prenos z osláv sviatku a Slovenského dňa kroja v Banskej Bystrici. V sobotu zaujala divákov tradične obľúbená šou Záhady tela a talkšou Petra Marcina Neskoro večer, ktoré zvádzali vyrovnaný súboj s konkurenčnou novinkou. V nedeľu sa vysokému diváckemu záujmu tešila politická diskusná relácia O 5 minút 12.

Vo štvrtok ponúkla RTVS divákom barážový futbalový zápas Aris Limassol - Slovan Bratislava v Európskej lige 2023/24. Prvý polčas na Dvojke sledovalo 139.000 divákov pri trhovom podiele 9,1 % a druhý polčas na :Športe si pozrelo 196.000 divákov pri trhovom podiele 12,2 % v cieľovej skupine 12+.

V piatok bola Jednotka takmer počas celého popoludnia najsledovanejším televíznym okruhom. Diváci si pozreli detektívny seriál Agatha Christie: Poirot (81.000 divákov, shr 10,4 %) a filmovú klasiku Po strnisku bosý (76.000 divákov, shr 9,9 %). V prime-time ponúkla Jednotka divákom galaprogram Deň Ústavy SR – Slovenský deň kroja, ktorý sledovalo 187.000 divákov pri trhovom podiele 11,1 % v cieľovej skupine 12+. Dvojka ponúkla divákom klasiku - popoludní Čenkovej deti (62.000 divákov, shr 8 %) a večer Sám vojak v poli (46.000 divákov, shr 2,7 %), a tiež premiérovým dokumentom Dotyky Slovenského raja (41.000 divákov, shr 2,7 %).

V sobotu večer oslovila Jednotka divákov už tradične zábavou. K televíznym obrazovkám ich prilákala šou Záhady tela, ktorú si nenechalo ujsť až 294.000 divákov pri trhovom podiele 18 % v univerzálnej cieľovej a relácia viedla vyrovnaný súboj s novinkou komerčného vysielateľa. Záujmu divákov sa tešila aj talkšou Petra Marcina Neskoro večer, ktorú sledovalo 292.000 divákov pri trhovom podiele až 20,3 % v cieľovej skupine 12+ a v danom čase bola lídrom v sledovanosti. Neskôr večer ponúkla Jednotka divákom koncert Posledný bohém – Karol Duchoň 70, ktorý sledovalo 95.000 divákov pri trhovom podiele 14,4 % v univerzálnej cieľovej skupine a taktiež bol jednotkou v sledovanosti v danom čase. Dvojka zaujala divákov v prime-time filmom Colette (77.000 divákov, shr 4,9 %).

V nedeľu prilákala divákov k televíznym obrazovkám diskusná relácia O 5 minút 12, ktorá sav danom čase stala najsledovanejšou televíznou reláciou. Na Jednotke si ju nenechalo ujsť 369.000 divákov pri trhovom podiele až 34,2 % v cieľovej skupine 12+. Na spravodajskom okruhu :24 sledovalo reláciu ďalších 70.000 divákov pri trhovom podiele 6,5 % v univerzálnej cieľovej skupine.

Podvečer odštartovala na Jednotke nová séria rodinnej šou Najvernejší s hercom Jurajom Bačom a psím koučom Jurajom Ferkom, ktorú si nenechalo ujsť 137.000 divákov pri trhovom podiele 9,9 % v cieľovej skupine 12+. V prime-time sledovalo predstavenie prvých nominácií na ocenenie Voda spieva 159.000 divákov pri trhovom podiele 8,4 % v univerzálnej cieľovej skupine.

Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Napriek tomu, že webové vyhľadávače existovali už od počiatkov internetu, k usporiadaniu svetových informácii a ich všeobecnej dostupnosti dopomohol až Google. Slovo "googlovanie" sa stalo synonymom pre "vyhľadávanie" akejkoľvek informácie.
Americká spoločnosť Google, ktorá od roku 2015 patrí pod technologickú holdingovú spoločnosť Alphabet, vybavuje v súčasnosti viac ako 70 percent celosvetových požiadaviek na online vyhľadávanie, čím sa denne dostáva do centra záujmu väčšiny používateľov internetu. Úspešne však podniká i v mnohých ďalších oblastiach.
V pondelok 4. septembra uplynie 25 rokov, odkedy oficiálne vznikol internetový vyhľadávač Google.
História Googlu siaha do roku 1995, kedy počítačoví experti Larry Page a Sergey Brin začali na Stanfordovej univerzite spolupracovať na vytvorení vyhľadávača s názvom BackRub, pomenovaného podľa jeho schopnosti vykonávať analýzu spätných odkazov. Mal určiť ako na konkrétnu webovú stránku odkazujú iné webové stránky, a tým sledoval jej dôležitosť. V tom čase totiž vyhľadávače zaraďovali výsledky na základe toho, ako často sa hľadaný výraz objavoval na webovej stránke.
Adekvátnejšie vyhľadávanie sa dvojici podarilo vyvinúť podľa algoritmu s názvom PageRank. Jeho úlohou bolo určiť relevantnosť webových stránok, pričom zohľadnil počet stránok spolu s ich významom, ktoré sa spájali s pôvodnou stránkou. Page a Brin totiž usúdili, že webová stránka s tisíckami odkazov by mala byť hodnotnejšia ako stránka s niekoľkými odkazmi. Vyhľadávač by preto silne prepojenú stránku mal logicky umiestniť vyššie v zozname možností. Takýmto spôsobom fungoval vyhľadávač, ktorý pomenovali Google.
Názov odvodili od matematického pojmu googol, ktorý predstavuje číslo 1 a za ním nasleduje 100 núl. Mal byť teda symbolom obrovského množstva informácií, ktoré musí prefiltrovať.
Spoločnosť Google Inc. sa oficiálne zrodila 4. septembra 1998 aj vďaka informatikovi a spoluzakladateľovi spoločnosti Sun Microsystems Andreasovi von Bechtolsheimovi, ktorý poskytol Larrymu a Sergeyovi šek v hodnote 100.000 dolárov. Spolu s dostatočnými finančnými prostriedkami otvorila spoločnosť Google Inc. svoju prvú kanceláriu v garáži v kalifornskom meste Menlo Park. V roku 2000 sa firme podarilo nasadiť reklamný systém Adwords, ktorý jej zabezpečil zisk 7 miliónov dolárov. Do svojho súčasného sídla, známeho ako Googleplex v Mountain View v Kalifornii, sa Google presťahoval v roku 2003.
V apríli 2004 spustil Google vlastnú e-mailovou službu Gmail a v tom istom roku tiež vstúpil na burzu. Nasledujúci rok spoločnosť vytvorila mapový server známy ako Google Maps a v roku 2006 za 1,65 miliardy amerických dolárov kúpila server pre zdieľanie videí - YouTube. Z Googlu vzišiel napríklad aj veľmi populárny internetový prehliadač Chrome, operačný systém Android pre telefóny a tablety či počítačové okuliare Google Glass.
Spoločnosť Google sa v auguste 2015 reorganizovala a stala sa dcérskou spoločnosťou holdingovej spoločnosti Alphabet Inc. Za generálneho riaditeľa spoločnosti Google bol v októbri 2015 vymenovaný Sundar Pichai. Na tomto poste tak nahradil Larryho Pagea, ktorý sa stal generálnym riaditeľom spoločnosti Alphabet. Od 3. decembra 2019 je však Sundar Pichai aj generálnym riaditeľom spoločnosti Alphabet.
V súčasnosti je spoločnosť Google zaradená medzi 10 najhodnotnejších značiek na svete. Podľa webu fitsmallbusiness.com je Google najnavštevovanejšou webovou stránkou na svete a za deň spracuje 8,5 miliardy vyhľadávaní. Najväčší podiel príjmov spoločnosti plynie z reklamy.

Copyright  © TASR 2023

 

Americká internetová spoločnosť Meta Platforms zvažuje, že ponúkne používateľom v Európskej únii platené verzie svojich sociálnych sietí Facebook a Instagram, ktoré nebudú obsahovať reklamu. Informoval o tom denník The New York Times s odvolaním sa na zdroje oboznámené s plánmi podniku. Firma tak podľa zdrojov reaguje na regulačnú politiku EÚ obmedzujúcu jej praktiky pri zbere osobných údajov.
Ponuka platených verzií sietí Facebook a Instagram bez reklám by podľa zdrojov mohla firme pomôcť rozptýliť obavy európskych regulátorov ohľadom ochrany súkromia, pretože by používateľom poskytla alternatívu k službám založeným na reklame, ktoré využívajú analýzu osobných údajov.
Zatiaľ nie je jasné, koľko by platené verzie stáli a kedy by ich firma mohla spustiť. Okrem platených verzií by Meta v EÚ ďalej ponúkala aj bezplatné verzie založené na reklame, uviedli zdroje. Hovorca spoločnosti Meta sa k informáciám denníka The New York Times odmietol vyjadriť.
Základným podnikateľským modelom spoločnosti Meta je už takmer dve desaťročia ponuka bezplatných služieb v oblasti sociálnych sietí a predaj reklamy podnikom, ktoré chcú užívateľov týchto sietí osloviť. Zavedenie platených služieb by bolo jedným z najhmatateľnejších príkladov toho, ako musia firmy upravovať svoje produkty, aby sa prispôsobili pravidlám na ochranu osobných údajov a ďalším predpisom, a to najmä v Európe, píše The New York Times.
Najvyšší súd EÚ v júli firme Meta prakticky zakázal kombinovať údaje zhromaždené o používateľoch naprieč jej platformami aj z iných webových stránok a aplikácií, pokiaľ nezíska výslovný súhlas používateľov. Írsky úrad pre ochranu osobných údajov (DPC) firme v januári vymeral pokutu 390 miliónov eur (zhruba 9,4 miliardy Sk) za to, že nútila užívateľa akceptovať cielenú reklamu ako podmienku pre používanie siete Facebook, pripomína The New York Times.
Európa je podľa denníka pre Metu druhým najlukratívnejším regiónom po Severnej Amerike. Finančná riaditeľka firmy Susan Li v apríli uviedla, že reklama v Európskej únii sa podieľa zhruba desiatimi percentami na celkových obchodných aktivitách podniku.
Meta v EÚ kvôli neistote v oblasti regulácie ochrany osobných údajov zatiaľ nespustila svoju novú sieť Threads. Tou sa firma snaží konkurovať sieti X, predtým twitter, amerického miliardára Elona Muska. 

                        

Holding Agrofert zo zverenských fondov bývalého premiéra Andreja Babiša (ÁNO) predal chemičku Synthesia, mediálnu spoločnosť Mafra a firmu Londa skupine Kaprain podnikateľa Karla Pražáka. O dohode na transakcii, ktorú ešte budú posudzovať protimonopolné úrady, informoval ČTK hovorca Agrofertu Pavel Heřmanský. Cenu neuviedol, podľa serveru Hospodárskych novín (HN) sa špekuluje o viac ako desiatich miliardách korún.
"Odpredaj týchto aktív nám umožní sa do budúcnosti viac sústrediť na kľúčové segmenty nášho podnikania," uviedol predseda predstavenstva Agrofertu Zbyněk Průša. "Dnes sme podpísali našu doposiaľ najväčšiu akvizíciu. Vďaka akvizícii Synthesie výrazne posilníme na európskom trhu špeciálnu chémiu," komentoval transakciu Pražák. Nákupom vydavateľa Mafra a firmy Londa, ktorá prevádzkuje rozhlasové stanice Impuls a RockZone, jeho skupina vstupuje do nového odboru.
Agrofert mohla na predaj firiem Mafra a Londa motivovať nové pravidlá, podľa ktorých od budúceho roka nebudú smieť vrcholní politici vlastniť prevádzkovateľa rozhlasového a televízneho vysielania a vydavateľa periodickej tlače ani prostredníctvom trustového fondu. Nový zákon sa pritom vzťahuje aj na poslancov, ktorým Babiš v súčasnosti je.
Mafra vydáva okrem iného denníky Mladá fronta Dnes, Ľudové noviny a Metro alebo týždenníky Téma a 5plus2. Je prevádzkovateľom serverov iDNES.cz, Expres.cz alebo portálu s cestovnými poriadkami iDOS.cz. Prevádzkuje aj hudobnú televíziu Óčko a virtuálneho operátora Mobil.cz. Vlani znížila stratu na 85 miliónov korún z predvlaňajších 113 miliónov.
Synthesia Pardubice sa zaoberá výrobou produktov pre odvetvie náterových hmôt a tlačových farieb alebo farbív pre textilný, papierenský a kožiarsky priemysel. Vyrába tiež nitrocelulózu, oxycelulózu a množstvo organických a anorganických chemikálií. Agrofertu patrí od roku 2002. Vlani zvýšila zisk po zdanení o 19 miliónov na 183 miliónov korún. V chemickom priemysle už skupina Kaprain podniká. Jedným z jej pilierov je spoločnosť Spolchemie, ktorá patrí medzi najväčších výrobcov živíc v Európe a má silnú pozíciu vo výrobe náterových hmôt. Súčasťou skupiny je aj tradičná slovenská chemička Fortischem.

 

Copyright  © ČTK 2023