RTVS odvysiela v premiére štvrtú sériu oceňovaného seriálového hitu Príbeh služobníčky

 RTVS odvysiela v premiére štvrtú sériu oceňovaného 

 

seriálového hitu Príbeh služobníčky

Na obrazovky Dvojky RTVS prichádza desať častí štvrtej série amerického dystopického seriálu Príbeh služobníčky v hlavnej úlohe s Elisabeth Moss. RTVS novú sériu prináša divákom vo chvíli, keď jej to umožňuje uvoľnenie vysielacích práv. Premiéru oceňovanej série odštartuje RTVS na Dvojke už v sobotu 30. apríla od 22.15 h v dvoch častiach za sebou a následne každú sobotu po 22.00 h.

Tretia séria, ktorú prednedávnom RTVS odvysielala v reprízach, priniesla čiastočnú úľavu a zároveň aj čiastočné napätie. V napínavom príbehu sa June Osbourne (Elisabeth Moss) z Gileádu podarilo zachrániť plné lietadlo žien a detí. Diváci boli svedkami dojímavej scény, kedy v úplne opačnom civilizovanom svete, v Kanade, pristálo lietadlo plné vystrašených zajatkýň. A zatiaľ čo sa teta Lýdia (Ann Dowd) vyrovnáva s tým, že prišla o 86 zverených detí a žien, June ostala ležať v lese veľmi vážne zranená po strelnej rane.

Dej štvrtej série, ktorej výroba aj svetová premiéra boli posunuté kvôli pandémii, sa odohráva čiastočne v slobodnej Kanade a čiastočne v diktátorskom Gileáde, ktoré leží na území USA. Do bezpečia slobodného sveta sa podarilo dostať už množstvu hrdinov seriálu. Je tam aj manžel June, Luke (O. T. Fagbenle), ktorý sa stará o Juninu dcéru Nicol, ktorú porodila v Gileáde. V Kanade sa ocitá nielen Emily (Alexis Bledel) a Moira (Samira Wiley), ale najnovšie už aj Rita (Amanda Brugel), ktorá s hlavnou hrdinkou June slúžila u Waterfordových. Stále sú však v Gileáde mnohí, ktorých odtiaľ treba dostať, ako napríklad Junina a Lukova dcéra Hannah (Jordana Blake).

Okrem zreteľnejšej konfrontácie dvoch svetov, bude nová séria čiastočne aj psychologickým ponorom do duší tých, ktorí sa ocitli na slobode. Diváci budú svedkami toho, ako sa vyrovnajú s minulosťou, ktorú si neustále v sebe nesú i toho, ako veľmi sa dokážu prispôsobiť novému životu. Dôraz novej série je kladený aj na kontroverzný pár Waterfordových, Serenu (Yvonne Strahovski) a veliteľa Freda (Joesph Fiennes). Zatiaľ čo sa ostatní budú tešiť z nového života na slobode, manželom Waterfordovým bude nastavené zrkadlo a budú konfrontovaní s tým, čo v Gileáde napáchali. Nová séria divákom ponúkne 10 častí, z ktorých tri dokonca aj režírovala samotná herečka Elisabeth Moss.

Seriál Príbeh služobníčky, jeho tvorcovia a protagonisti od svojho začiatku až doposiaľ zožali množstvo nominácií, ktoré premenili na viac ako štyri desiatky ocenení, medzi ktorými samozrejme patria aj ceny Zlatých Glóbusov a prestížne americké TV ocenenia Emmy. RTVS seriál odvysiela každú sobotu po 22.00 h. Seriál odštartuje na Dvojke už v sobotu 30. apríla od 22.15 h v dvoch častiach za sebou.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

 

 

Hlavný ruský propagandista a proputinovský televízny moderátor Vladimir Soloviov si vzal v stredu na mušku Českú republiku, keď ju spomenul ako príklad krajiny, ktorá podporuje vojnu. Dodal, že to Česi robili už pre Nemcov za druhej svetovej vojny. Informácie priniesol vo štvrtok český portál Novinky.cz s poznámkou, že čím horšie sa pre Rusko vyvíja vojna na Ukrajine, tým viac ruská propaganda silnie.

V takzvanom diskusnom programe Večer s Vladimirom Soloviovom na ruskej štátnej televízii moderátor, ktorý mal byť údajne cieľom atentátnikov, povedal, že vojna na Ukrajine je vlastne pokračovaním Veľkej vlasteneckej vojny. Takto Rusi označujú druhú svetovú vojnu, ale jej začiatok datujú do roku 1941 a k predchádzajúcemu sovietsko-nemeckému paktu Molotov-Ribbentrop sa veľmi nepriznávajú.
Soloviov uviedol, že Západ poštval proti Rusku krajinu, o ktorú sa v podstate nestará. "(Západné krajiny) presvedčili a skorumpovali ich (ukrajinskú) patetickú a skorumpovanú nacistickú vládu," povedal Soloviov a dodal, že Západ bude zasa s radosťou dodávať zbrane.
"Pozrite sa na Čechov. Tí tak ako v časoch Nemecka, tak aj teraz s radosťou opravujú a dodávajú ťažkú techniku," vyhlásil moderátor. Narážal tým na správy z polovice apríla, keď česká vláda informovala, že české zbrojovky pomôžu Ukrajincom opravovať techniku. Prvou zákazkou bola oprava tankov T-64, pripomenuli Novinky.cz.
Pozoruhodné výroky vyslovila aj novinárka a manažérka prokremeľských médií Russia Today či Sputnik Margarita Simonianová. Povedala, že je pravdepodobnejšie, že by začala tretia svetová vojna, než že by Rusko na Ukrajine prehralo. Soloviov zareagoval: "My prídeme do neba a oni sa rozpadnú." Simonianová ho doplnila: "Všetci raz umrieme."
Ruská propaganda využíva tému použitia jadrových zbraní vo vojne čoraz častejšie. Dôvodom môže byť zvýšená intenzita dodávok zbraní od Západu a aktuálna bojová situácia na Ukrajine, keď Rusi postupujú, ale zatiaľ príliš pomaly a za cenu veľkých strát, píšu Novinky.cz.

Do celoštátnej súťaže stredoškolských mediálnych tvorcov MEDart sa v tomto roku zapojilo 165 autorov z 31 gymnázií a stredných škôl. Pripravili 315 príspevkov v štyroch okruhoch – tlač, televízia, fotka a rozhlas. Vyhodnotenie súťaže bolo vo štvrtok na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity (FF KU) v Ružomberku.
Najlepší text napísal Samuel Skala zo Strednej odbornej školy masmediálnych a informačných štúdií v Bratislave. "V kategórii televízia vyhral Oliver Skukálek zo Súkromnej školy umeleckého priemyslu animovanej tvorby v Bratislave," uviedol pre TASR zástupca vedúceho katedry žurnalistiky Peter Kravčák. Doplnil, že v kategórii rozhlas skončila na prvom mieste Adela Kováčová zo Strednej odbornej školy masmediálnych a informačných štúdií v Bratislave. V kategórii fotografia vyhral Hugo Kollár zo Súkromnej školy umeleckého priemyslu a animovanej tvorby v Bratislave.
Formu, obsah a kreatívnu zložku príspevkov hodnotila odborná porota. Jej členmi boli fotograf Branislav Račko, redaktori a moderátori Miroslav Frindt a Marcel Páleš. Hlavným porotcom v textovej časti súťaže bol novinár Peter Kováč. Novinárov pri výbere najlepších študentských prác dopĺňali pedagógovia z Katedry žurnalistiky FF KU v Ružomberku, ktorá súťaž organizuje.
"Práca s textom, kamerou, zvukom a fotografiou je náročná, plná pravidiel, ale je aj kreatívna. Práve takéto stretnutia pomôžu účastníkom získať profesionálnu spätnú väzbu a zistiť, na akej úrovni sú v porovnaní s ich rovesníkmi," vysvetlil vedúci Katedry žurnalistiky FF KU Pavel Izrael.

Americké spravodajské služby sú presvedčené, že útok acetónovou farbou na šéfredaktora ruského nezávislého denníka Novaja gazeta a laureáta Nobelovej ceny Dmitrija Muratova zosnovali ruské tajné služby. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na štvrtkové informácie z amerických denníkov New York Times a Washigton Post.
K útoku na známeho žurnalistu kritického voči Kremľu došlo 7. apríla počas nočnej cesty vlakom na trati Moskva-Samara. Jeden z páchateľov vylial na Muratova červenú olejovú farbu obsahujúcu acetón, ktorá sa mu zostala na tvári, oblečení a osobných veciach, ako aj na zariadení lôžkového kupé.
Novinára následne veľmi štípali oči, čo vyvolalo obavy z ich možného poškodenia. Muratov však na druhý deň z nemocničného lôžka napísal, že jeho oči sú v poriadku.
Americké tajné služby - podľa zistení novín New York Times a Washigton Post - dospeli k záveru, že útok na Muratova zorganizovali operatívci ruských spravodajských služieb.
Agentúra Reuters celú udalosť opisuje ako chemický útok, v spojitosti s ktorým už ruské úrady zadržali minimálne jednu podozrivú osobu. Podľa správ ruských médií Muratova napadli dvaja bývalí vojaci, ktorí sa mu chceli pomstiť za kritiku ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine.
Denník Novaja gazeta ešte pred útokom na svojho šéfredaktora oznámil, že po opakovaných výstrahách zo strany ruských úradov pozastavuje svoju činnosť až do ukončenia bojov na Ukrajine. Investigatívne noviny sa taktiež rozhodli odstrániť zo svojej webovej stránky všetok materiál spojený s tzv. "špeciálnou vojenskou operáciou" na Ukrajine. Išlo o reakciu na hrozbu trestného stíhania novinárov tohto periodika a občanov, ktorých vyjadrenia by neboli v súlade s oficiálnym postojom ruskej vlády.
K útoku na Muratova sa na sociálnej sieti Telegram prihlásila vojensko-nacionalistická skupina s tým, že išlo o pomstu v mene ruských vojakov padlých na Ukrajine. Príspevok bol neskôr vymazaný.
Muratov získal vlani Nobelovu cenu mieru spolu s filipínskou novinárkou Mariou Ressovou. Túto cenu vtedy venoval šiestim novinárom denníka Novaja gazeta, ktorí boli zavraždení pre svoju prácu.

Copyright  © TASR 2022

Kvartálny zisk firmy Twitter, jej tržby a denný počet používateľov jej platformy v prvom štvrťroku stúpli. Správa spoločnosti o kvartálnych výsledkoch, ktorú zverejnili niekoľko dní po dohode, že Twitter kúpi miliardár Elon Musk, však neponúkla takmer žiadne podrobnosti o tom, čo spoločnosť vo finančnej oblasti očakáva počas zvyšku roka.
Twitter za január až marec vykázal čistý zisk 513 miliónov dolárov čiže 61 centov na akciu. Tento výsledok však zahŕňa jednorazový prínos z predaja mobilnej reklamnej platformy MoPub, čo zahmlieva medziročné porovnanie. Príjmy spoločnosti medziročne stúpli o 16 percent na 1,2 miliardy dolárov. Twitter uviedol, že priemerný denný počet jeho používateľov medzikvartálne vzrástol o 14 miliónov na 229 miliónov.
„Vzhľadom na prevzatie Twittera Elonom Muskom nebudeme poskytovať nijaký plán do budúcnosti a sťahujeme všetky v minulosti zverejnené plány a výhľad,“ uviedla firma. Elon Musk, ktorý má za Twitter zaplatiť 44 miliárd dolárov, sa o kvartálnych výsledkoch firmy verejne nevyjadril.

Pri štvrtkovom ruskom raketovom útoku na Kyjiv zahynula novinárka Rádia Sloboda. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na rozhlasovú stanicu.
Vera Hyryč bola doma, keď budovu zasiahla raketa, uvádza sa vo vyhlásení Rádia Sloboda, ktoré ju opísalo ako „láskavého človeka a skutočnú profesionálku“.
Rádio Sloboda, známe aj ako Rádio Slobodná Európa, je Spojenými štátmi financovaná organizácia, ktorá vysiela spravodajstvo v oblastiach sveta, kde sú slobodné médiá obmedzené alebo ešte riadne nefungujú.
Kyjivský starosta Vitalij Kličko už skôr informoval, že pod troskami bytového domu, ktorý vo štvrtok zasiahla ruská raketa, zahynul jeden človek. V tom čase však nezverejnili podrobnosti o totožnosti obete.
Moskva potvrdila, že vo štvrtok odpálila viacero rakiet na Ukrajinu vrátane oblasti Kyjiva. Nevyjadrila sa však k zásahu obytnej budovy.

 

©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Ministerstvo vnútra bude mať novú hovorkyňu

 Ministerstvo vnútra bude mať 

novú hovorkyňu

Novou hovorkyňou Ministerstva vnútra SR (MV SR) bude od nedele 1. mája Zuzana Eliášová, ktorá šesť rokov pôsobila na Ministerstve zdravotníctva ako hovorkyňa a šéfka odboru komunikácie. Informoval o tom portál omediach.com.

Vedúcou tlačového odboru na MV SR bola od nástupu Romana Mikulca (OĽaNO) Barbara Túrosová, tá podľa portálu omediach.com odišla z rezortu na vlastnú žiadosť z dôvodu rozdielnych pohľadov na spôsob a mieru komunikácie ministerstva. Po jej odchode pozíciu hovorkyne MV SR dočasne zastávala Soňa Valášiková, ktorá sa na post hovorkyne vracia do Národného ústavu srdcových chorôb.

Novou hovorkyňou Ministerstva zdravotníctva bude od 1. mája Petra Lániková, bývalá redaktorka tlačovej agentúry SITA, ktorá od 1. februára pôsobila ako hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

 

Zdroj: SITA

VÝROKY TÝŽDŇA

  VÝROKY TÝŽDŇA

"Naplnili sa naše slová. Štátna mafia vedená Čaputovou, Hegerom, Lipšicom a Matovičom, ktorá zneužila vyšetrovateľov NAKA, dovydierala generálneho prokurátora a sudcov Špecializovaného trestného súdu, sa rozhodla všetkých oponentov pozatvárať.Sobotou sa začína na Slovensku doba temna, kde sa opozícii zatvárajú ústa putami".
Ján Mažgút, vedúci tlačového oddelenia Smeru-SD 

 

"Existuje taká pani komisárka Európskej komisie (EK) pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť, pani Jourová z Českej republiky. Keďže miluje Matoviča, Lipšica a Čaputovú, vôbec nás doteraz neprekvapilo, že ani raz nereagovala na totálny rozklad spravodlivosti na Slovensku, hoci je to jej náplňou práce, za ktorú dostáva tak 20-tisíc eur mesačne. Nevadí jej, že sa na Slovensku zatvárajú ľudia bez dôvodov, že policajti v NAKA chcú podpáliť auto svojej kolegyni, že vo výkone väzby sa porušujú práva ako na bežiacom páse, že opozícia je likvidovaná cez zneužívanie trestného práva. Ale vadí jej, že nazývam slovenskú prezidentku americkou paničkou. Hoci pani Čaputová je v podstate predovšetkým americkou agentkou poslušne vykonávajúcou pokyny veľvyslanectva USA v Bratislave. A slovo panička používam len preto, aby som bol zdvorilý k hlave štátu. Chcel by som požiadať pani Jourovú, aby sa venovala svojej kráľovsky platenej práci. A ak chce komentovať vnútornú politiku nejakého štátu, nech sa sústredí na svoju krajinu. Neviem o to, že by pri tých najvulgárnejších útokoch na prezidenta M. Zemana, mimochodom vzdelaného a múdreho človeka, čo len zdvihla brvu. Ak jej teda nevadí likvidácia a bezdôvodné zatváranie predstaviteľov slovenskej opozície, dávam jej do pozornosti, že za niečo viac ako rok Ústavný súd SR konštatoval 16 porušení základných práv a slobôd obetí tejto politickej perzekúcie, či iné perly ducha hviezd slovenskej polície a prokuratúry, hrajúcich sa na komisára Cataniho. Tie sa najnovšie predvádzajú v prítomnosti najbohatšej novinárky a najväčšej Lipšicovej zloby v strednej Európe, Tódovej z Denníka N a robia turné po Slovensku so svojimi pre demokraciu a právny štát doslova nebezpečnými názormi. Viete si predstaviť, vážení priatelia, že by sa napríklad v ČR, pravda pani Jourová (?), v prítomnosti absolútne zaujatého novinára, nechal odfotiť prezident PZ SR pán Hamran s takýmto letákom? Alebo šéf NAKA Daňko s takýmto a prokurátor ÚŠP Šanta s takýmto? Oni sa naoz j všetci zbláznili. Ako sa dá veriť takýmto orgánom činným v trestnom konaní, kde je prezumpcia neviny? Už to asi musíme trochu odľahčovať. Pravdepodobne poznáte výborný vtip, ako sedí Šanta s Hamranom a Daňkom vo vagóne a oproti nim sedí neznámy muž. Tak sa ho pýtajú, lebo sú to policajti a prokurátor. Ako sa voláš? On odpovie, že Kočiš. Trio vybuchne od smiechu a nahlas kričí, to je skvelé, to je skvelé, Kočiš, Kočiš, po pivo nám skočíš a výborne sa na tom zabávajú. Hneď na to sa múdry pán Kočiš spýta na ich mená. Oni sa predstavia – Šanta, Hamran, Daňko – a pán Kočiš hovorí – Šanta, Hamran, Daňko, Šanta, Hamran, Daňko, ste vy ale banda tupých hláv. Uvedomme si, že ľudia ako Šanta, Hamran a Daňko majú právomoci nakladať s osudmi ľudí, či budú alebo nebudú spravodlivo mesiace až roky zatvorení. A namiesto serióznosti a dôsledného dodržiavania prezumpcie neviny vidíme krvavé oči a lacný mediálny cirkus. Pani Jourová, stále nič?"
Robert Fico

 

"Idem do roboty, ideme to vyskúšať."
Marian Kotleba 

 

„Belgorodský, Voronežský a Kurský región taktiež začínajú aktívne spoznávať koncept demilitarizácie.Ako sa to dá vysvetliť? Veľmi jednoducho. Ak sa vy [Rusi] rozhodnete hromadne zaútočiť na inú krajinu, všetkých tam hromadne zabiť, mierumilovných ľudí hromadne rozdrviť tankmi a využiť sklady vo svojich regiónoch na podporu zabíjania, potom skôr či neskôr budú musieť byť dlhy splatené. Preto je znefunkčnenie skladov absolútne prirodzený proces. Karma je krutá vec.“
Mychajlo Podoľak,poradca ukrajinského prezidenta

Zomrel Klaus Schulze

Zomrel Klaus Schulze

Vo veku 74 rokov zomrel nemecký hudobník Klaus Schulze, ktorý ovplyvnil celý rad umelcov - od Davida Bowieho po Kanyeho Westa. Schulze bol po celom svete známy ako priekupník elektronickej hudby a významný predstaviteľ nemeckého hudobného hnutia krautrock.
O jeho úmrtí v piatok informovala agentúra AFP na základe oznámenia, ktoré na sociálnej sieti Facebook zverejnil hudobníkov syn Maximilian.
Schulze bol plodný autor, producent a interpret s desiatkami albumov na svojom konte. Kariéru začal koncom 60. rokov ako bubeník krautrockovej skupiny Tangerine Dream. Čoskoro z nej však odišiel a založil kapelu Ash Ra Tempel.
V roku 1972 vydal debutový album Irrilicht. Následne pokračoval v sólovej kariére, pričom vydal viac ako 50 albumov. Schulze v nich aj pomocou syntezátorov vytváral zložito prekomponované celky a stál i pri zrode žánrov ambient a techno.
Pracoval aj na filmových soundtrackoch - naposledy spolupracoval so skladateľom Hansom Zimmerom na filme Duna z roku 2021.
Inšpirovaný touto spoluprácou začal Schulze pracovať na ďalšom albume - Deus Arrakis. Jeho vydanie je naplánované na 10. júna.
O Schulzeho smrti informoval v stredu jeho syn. Otec podľa neho zomrel po dlhej chorobe v utorok 26. apríla.

Zdroj: TASR

      

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS

 

Akcie materskej spoločnosti Facebooku Meta Platforms vyskočili v predĺženom obchodovaní o 18 %. Zisk firmy v 1. kvartáli totiž prekonal očakávania trhu. Tržby však zaostali za prognózami.
Čistý zisk za tri mesiace od januára do konca marca klesol na 7,47 miliardy USD (7,06 miliardy eur) alebo 2,72 USD na akciu z 9,50 miliardy USD alebo 3,30 USD na akciu v rovnakom období pred rokom. Analytici v priemere počítali so ziskom 2,56 USD na akciu. Tržby stúpli o 6,6 % na 27,91 miliardy USD z 26,17 miliardy USD, pričom analytici predpovedali 28,2 miliardy USD.
Počet aktívnych denných používateľov Facebooku sa v 1. štvrťroku zvýšil z 1,93 miliardy na 1,96 miliardy, pričom analytici prognózovali 1,95 miliardy. Počet aktívnych mesačných používateľov dosiahol 2,94 miliardy oproti očakávaným 2,97 miliardy. Priemerný výnos na používateľa (ARPU) predstavoval 9,54 USD, pričom trh počítal s 9,50 USD.
Meta očakáva v prebiehajúcom kvartáli tržby v pásme 28 miliárd USD až 30 miliárd USD, pričom analytici prognózujú 30,63 miliardy USD. Podľa spoločnosti vyhliadky odrážajú aktuálnu situáciu vrátane vojny na Ukrajine. Dodala, že tiež monitoruje potenciálne vplyvy regulačných zmien v Európe.
(1 EUR = 1,0583 USD)

Rusko plánuje pozvať vybraných zahraničných novinárov na prehliadku obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol. Informovala o tom britská televízia Sky News s odvolaním sa na spravodajský web Ukrajinska pravda.
Prehliadka sa má konať vo štvrtok. Na akciu, označovanú Kyjevom za propagandistickú, boli pozvaní západní novinári lojálni Moskve. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ich vyzvalo, aby sa na nej nezúčastnili.
Podľa Ukrajinskej pravdy budú novinári na Ukrajinu cestovať cez Rostov na Done ležiaci na juhu Ruska. Počas cesty budú novinárom poskytnuté "alternatívne fakty" o konflikte v Mariupole.
Web Ukrajinska pravda v tejto súvislosti citoval vyjadrenie hlavnej správy rozviedky (GUR) ukrajinského ministerstva obrany, ktorá uviedla, že "špeciálne vyškolení 'svedkovia' budú napríklad opisovať, ako ukrajinskí obrancovia údajne bombardovali mesto a sami zabíjali miestnych obyvateľov".
Predstavitelia GUR poznamenali, že toto "novinárske turné" bude pokračovaním série ruských dezinformácií o dianí na Ukrajine, ktorých cieľom je, aby ruské sily preniesli vinu za svoje zločiny na Ukrajinu.
GUR v tejto súvislosti deklaroval, že prípady "Jarošovej vizitky" a údajne ukrižovaného chlapca v Donbase "sa menia na samozničenie Buče a Mariupola".
"Jarošova vizitka" mala v roku 2014 poslúžiť ako dôkaz účasti krajne pravicového Pravého sektora na streľbe v meste Sloviansk, čo táto formácia rozhodne odmietla. Internetom sa následne šírili vtipy a mémy založené na tom, že autá útočníkov úplne zhoreli, ale ich osobné veci - vrátane vizitky - zostali nedotknuté.
Práve tento fakt sa v internetovom priestore stal inšpiráciou pre sériu mémov zosmiešňujúcich ruskú mediálnu propagandu a proruských separatistov z Ukrajiny.
V mediálnom a internetovom prostredí stále žije aj príbeh z roku 2014 o malom ruskom chlapcovi, ktorého podľa nepodložených tvrdení ruských médií údajní ukrajinskí "fašisti" ukrižovali v centre Slovianska pred očami jeho matky.
Mariupol je momentálne dejiskom najhoršej humanitárnej krízy na Ukrajine, pretože ho už niekoľko týždňov ostreľujú a bombardujú ruské jednotky. Mesto však stále odoláva úplnej okupácii.
Toto donedávna prosperujúce prístavné mesto sa nachádza na mieste, ktoré je pre Rusko strategicky dôležité. Jeho dobytím by sa totiž vytvoril pozemný koridor medzi anektovaným Krymom a oblasťou, ktorú ovládajú proruskí separatisti vo východnom Donbase.

Európska únia, Spojené štáty americké a viacerí medzinárodní partneri, vrátane Austrálie, Japonska, Kanady a Spojeného kráľovstva, predstavili vo štvrtok Deklaráciu o budúcnosti internetu, ktorá stanovuje víziu a princípy dôveryhodného internetu. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli na základe správy Európskej komisie (EK).
Komisia pripomenula, že partneri podporujú budúcnosť internetu, ktorý je otvorený, bezplatný, globálny, interoperabilný, spoľahlivý a bezpečný, a potvrdzujú svoj záväzok chrániť a rešpektovať ľudské práva on-line a v digitálnom svete.
Deklaráciu zatiaľ podporilo 60 krajín vrátane všetkých členských štátov EÚ a očakáva sa, že v nasledujúcich týždňoch budú nasledovať ďalšie krajiny.
Deklarácia je v súlade s právami a zásadami zakotvenými v EÚ a vychádza z Deklarácie o digitálnych právach a zásadách, ktorú EK navrhla podpísať spolu s Európskym parlamentom a Radou EÚ.
Deklarácia o budúcnosti internetu bola spustená vo štvrtok na hybridnom podujatí vo Washingtone, ktoré zorganizovala Rada pre národnú bezpečnosť Bieleho domu. Za EÚ sa na videokonferencii zúčastnila podpredsedníčka EK zodpovedná za digitalizáciu Margrethe Vestagerová a eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton.
Partneri v deklarácii potvrdzujú, že internet musí posilňovať základné demokratické princípy, základné slobody a ľudské práva, ako sú vyjadrené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Zdieľajú presvedčenie, že internet by mal fungovať ako jediná decentralizovaná sieť sietí, kde sa digitálne technológie používajú dôveryhodným spôsobom, pričom sa vyhýbajú nespravodlivej diskriminácii medzi jednotlivcami a umožňujú súťaživosť on-line platforiem, ako aj spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi.
Podporou tejto deklarácie partneri vyjadrili svoje obavy z potláčania slobôd internetu niektorými autoritárskymi vládami, používania digitálnych nástrojov na porušovanie ľudských práv, rastúceho vplyvu kybernetických útokov, šírenia nezákonného obsahu a dezinformácií a nadmernej koncentrácie ekonomickej sily. Zaviazali sa spolupracovať na riešení týchto výziev a rizík. Zdieľajú tiež víziu, že digitálne technológie majú potenciál podporovať konektivitu, demokraciu, mier, právny štát a trvalo udržateľný rozvoj.
Ostatné zainteresované strany, vrátane občianskej spoločnosti a priemyslu, budú vyzvané, aby podporili túto deklaráciu a uľahčili jej implementáciu.

Copyright  © TASR 2022

 

©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

 

 

Tržby spoločnosti Twitter, ktorá prevádzkuje rovnomennú sociálnu sieť a ktorou sa chystá za 44 miliárd dolárov kúpiť šéf automobilky Tesla Elon Musk, v prvom štvrťroku mierne zaostali za očakávaním. Zvýšili sa medziročne o 16 percent na 1,2 miliardy dolárov, zatiaľ čo analytici ich odhadovali na 1,23 miliardy USD. Nad očakávaniami silne sa ale zvýšil počet aktívnych užívateľov, oznámila dnes firma. Počet aktívnych užívateľov twittera za tri mesiace do konca marca vystúpil na 229 miliónov zo 199 miliónov pred rokom. Analytici ich počet odhadovali na 226,8 milióna. Čistý zisk potom firma zvýšila na 513 miliónov dolárov zo 68 miliónov USD v rovnakom období vlani. Tržby z reklamy stúpli o 23 percent na 1,11 miliardy dolárov, tržby z predplatného a ďalšie výnosy ale o 31 percent klesli a dosiahli 94 miliónov USD. Twitter sa snaží vymaniť sa zo stagnácie svojej užívateľskej základne, pracuje na zlepšení zacielenia a merania reklamy a na testovaní reklamných formátov elektronického obchodovania. Silne tiež míňa za iniciatívy, ako sú napríklad videoreklamy. Musk zatiaľ nespresnil, ako chce Twitter vylepšiť. Hovorí o obchodnom modeli založenom na predplatnom a o záťahu proti robotickým účtom, pripomenula agentúra Reuters.

 

Copyright  © ČTK 2022

 

HOAX: Na obrázku nie je laboratórium NATO, je z projektu stolovej hry

HOAX: 

Na obrázku nie je laboratórium NATO, je z projektu stolovej hry

Tisíce slovenských používateľov Facebooku zdieľali obrázok s textom, v ktorom sa tvrdilo, že znázorňuje tajné biologické laboratórium Severoatlantickej aliancie (NATO) nachádzajúce sa pod závodom Azovstaľ v ukrajinskom meste Mariupol. Pochádza však z neúspešného projektu stolovej hry a na internete je k dispozícii minimálne od roku 2017. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Pomocou reverzného vyhľadávača obrázkov TinEye agentúra AFP identifikovala, že záber bol zverejnený 15. decembra 2017 na webovej platforme Kickstarter. Tá je určená na získavanie verejnej finančnej pomoci pri vzniku nových projektov. Spomínaný vizuál bol súčasťou projektu stolovej hry s názvom Blackout 1.0. Projekt bol neskôr zrušený a následne premenovaný na Blackout: Journey into Darkness, ale nebol nikdy dokončený.
AFP sa pokúsila kontaktovať dvoch umelcov, ktorí sú autormi niektorých kresieb zverejnených na platforme Kickstarter. Emmy Wahlbäcková, umelkyňa z Malmö, ktorá pracovala na niektorých častiach projektu, pre AFP 21. apríla 2022 uviedla, že obrázok z hry pozná. "Pracovala som na projekte ako umelecká autorka konceptu hry, ale nie na tomto konkrétnom obrázku. Poznám ten obrázok a viem, že je z hry, ale vytvoril ho iný umelec."
Obrázok použitý na znázornenie údajného laboratória či bunkra v Mariupole sa mierne odlišuje od vizuálu z pripravovanej hry, a to v tom, že obsahuje popisky v ruštine. Tie však zodpovedajú pôvodnému anglickému textu.
Na obrázku, ktorý sa šíril na sociálnych sieťach, je aj označenie používateľského mena "@savunmaisleri". Pri hľadaní tohto mena AFP našla turecký účet Savunma şleri na Twitteri, ktorý pravidelne zverejňuje obrázky a videá týkajúce sa vojenskej techniky a Ruska.
Účet na Twitteri zverejnil obrázok 3. apríla 2022 s textom: "#Ukrajina: nové domy budú navrhnuté s protibombovým krytom a zosilneným podzemným parkoviskom. Táto predstava vlastne nie je nová, v Izraeli sa takto stavia veľa domov už dlhší čas a niektoré byty majú dokonca pancierové sklady."
Reverzné vyhľadávanie obrázku dokazuje, že sa šíril nezávisle od kontextu stolovej hry. Agentúra AFP však nenašla žiadne verzie, ktoré by boli staršie ako hra samotná. Niektoré verzie sú vtipy, iné ho prezentujú ako možný návrh bunkra, ale v týchto prípadoch si ľudia zrejme uvedomujú, že ide o umelecké dielo, nie o plány existujúceho zariadenia.
Aj stránka slovenskej polície na Facebooku upozornila na to, že tvrdenie, podľa ktorého je na obrázku tajný bunker pod Azovstaľom, nie je pravdivé.

Zdroj TASR 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Svetovú cenu slobody tlače, ktorú každoročne udeľuje Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), dostala tento rok Bieloruská asociácia novinárov (BAŽ). Ocenili ju za snahy udržať fungovanie nezávislých médií v Bielorusku napriek represiám zo strany režimu Alexandra Lukašenka. V stredu o tom informovala agentúra AFP.
Asociácia bola založená v roku 1995, krátko po Lukašenkovom nástupe k moci, a to s cieľom vyvíjať tlak na vedenie krajiny v oblasti rešpektovania slobody tlače.
BAŽ má 1300 členov. V roku 2021 - v čase vlny represií proti opozícii a protivládnym aktivistom - dostala súdny príkaz na ukončenie svojej činnosti.
"Udelením ceny združeniu BAŽ stojíme na strane všetkých novinárov na celom svete, ktorí kritizujú, oponujú a odhaľujú autoritárskych politikov a režimy tým, že prinášajú pravdivé informácie a podporujú slobodu prejavu," uviedol Alfred Lela, predseda medzinárodnej poroty ceny pomenovanej po Guillermovi Canovi.
Andrej Bacunec, predseda BAŽ, privítal ocenenie, ktoré bolo po prvýkrát v 25-ročnej histórii udelené skupine, a nie jednotlivcovi. "Je to veľmi nečakané. Je to uznanie pre všetkých nezávislých bieloruských novinárov, ktorí v posledných dvoch rokoch pracovali napriek všetkým tlakom, zákazom publikovania a zatýkaniam," povedal v telefonickom rozhovore pre agentúru AFP.
Podľa databázy, ktorú BAŽ vedie, je v súčasnosti v Bielorusku za mrežami 24 novinárov.
"Prakticky všetky nezávislé médiá v Bielorusku boli zakázané ako údajne extrémistické, prístup k nim je v krajine zablokovaný, dostupné sú len cez VPN (virtuálnu súkromnú sieť). Mnohí novinári opustili Bielorusko, ale niektorí stále pracujú a píšu pre médiá, ktoré teraz sídlia mimo krajiny," povedal Bacunec, ktorý vlani sám odišiel z Bieloruska a teraz žije na neznámom mieste v zahraničí.
Spresnil, že bieloruské médiá boli od chvíle, keď sa Lukašenko dostal k moci, pod neustálym tlakom, keďže cieľom každého autoritatívneho vodcu je kontrola informácií. Tento tlak voči médiám, ale aj občianskej spoločnosti sa vystupňoval v roku 2020, keď sa v Bielorusku konali prezidentské voľby, ktorých priebeh i výsledok Západ považuje za zmanipulované.
Podľa správ BAŽ a ďalších mimovládnych skupín represie voči novinárom v Bielorusku pokračovali aj v posledných týždňoch.
Kaciaryna Andrejevová, novinárka z Poľska vysielajúceho televízneho kanálu Belsat, bola tento mesiac obvinená z vlastizrady a hrozí jej až 15 rokov väzenia. Súdny proces s ňou sa začne v máji. Minulý týždeň bola zadržaná šéfredaktorka týždenníka Novy čas Axana Kolbová, ktorá bola obvinená z narušovania verejného poriadku.
Cena Guillerma Cana, ktorej slávnostné odovzdávanie sa uskutoční 2. mája v Uruguaji, je pomenovaná po kolumbijskom novinárovi Guillermovi Canovi Isazovi.
Cano bol zakladateľom kolumbijského denníka El Espectador. Zavraždili ho 17. decembra 1986 pred sídlom redakcie tohto denníka v Bogote. Stal sa obeťou drogovej mafie, pretože kritizoval obchodovanie s narkotikami a poukazoval na ich škodlivé vplyvy na kolumbijskú spoločnosť.

Internetové služby vo viacerých francúzskych mestách v stredu buď vôbec nefungovali, alebo pripojenie k internetu bolo len veľmi pomalé. Jeden z operátorov i ministerstvo hospodárstva uviedli, že poruchu spôsobil zrejme vandalský útok na optické káble, informovala agentúra AFP.
Telekomunikačná skupina Free oznámila, že v noci došlo k "viacerým zlomyseľným činom", ktorých terčom boli jej optické káble. Ministerstvo hospodárstva uviedlo, že bolo informované o "prerezaných kábloch" ako zdroji problémov.
Podľa spravodajskej televízie BFM jej nemenovaný zdroj uviedol, že "približne o 03.20 h, 03.40 h a 05.20 h (SELČ) boli čiastočne prerušené káble niekoľkých diaľkových optických sietí" vedúce z Paríža do Štrasburgu, Lyonu a Lille.
Tieto optické káble spájajú veľké francúzske mestá a sú určené najmä pre infraštruktúru, ako sú dátové centrá. Prostredníctvom nich sa realizuje aj pevný prístup na internet (ADSL a optické pripojenie) a niektoré telefónne linky.
Nemenovaný oficiálny zdroj pre web L'Obs označil celú situáciu za "koordinovaný akt zlomyseľnosti", ktorý je mimoriadne závažný a veľmi zriedkavý.
Zdroj z prostredia telekomunikačnej infraštruktúry podľa L'Obs hovoril o útoku, ktorý možno prirovnať ku „kyberterorizmu". Dodal, že na monitorovanie v teréne bude mobilizované žandárstvo.

 

Generálna tajomníčka Rady Európy (RE) Marija Pejčinovičová Buričová vyjadrila v stredu ľútosť nad "eróziou" slobody tlače v Európe a znepokojenie z rýchlo rastúcich hrozieb voči novinárom. Informuje o tom spravodajca TASR s odkazom na správu 15 partnerských organizácií Platformy pre posilnenie ochrany a bezpečnosti novinárov v rámci Rady Európy.
Rada Európy uviedla, že počet upozornení nahlásených tejto platforme v súvislosti s vážnymi hrozbami pre slobodu tlače v členských štátoch tejto organizácie vzrástol z 200 v roku 2020 na 282 v roku 2021, čo predstavuje nárast o 41 percent.
Pejčinovičová Buričová poukázala najmä na to, že novinári sa nedávno stali terčom útokov ruskej armády počas invázie na Ukrajine, pri ktorej mnohí z nich prišli o život. Pripomenula vládam členských krajín RE, že musia podniknúť kroky na ochranu novinárov, a to aj v čase vojny.
"Sloboda prejavu a sloboda tlače dnes v Európe čelia mnohým prekážkam. Hoci v niektorých krajinách dochádza k čiastočným zlepšeniam, všeobecným trendom je narúšať tieto slobody. V týchto krízových časoch, poznačených stále prítomnou pandémiou ochorenia COVID-19 a ničivou vojnou na Ukrajine, musíme zintenzívniť úsilie na obranu životne dôležitých princípov našich demokracií, ktorými sú sloboda prejavu a nezávislosť tlače," uviedla generálna tajomníčka v správe pre médiá.
Dodala, že vlani zomrelo počas výkonu svojej profesie v Európe šesť novinárov, z ktorých štyria boli úmyselne napadnutí.
Rada Európy upozornila aj na 82 prípadov útokov na bezpečnosť a fyzickú integritu novinárov, najmä počas protestov proti opatreniam zavedeným v rámci boja proti pandémii koronavírusu, čo predstavuje medziročný nárast prípadov o 51 percent.
V roku 2021 zostalo nepotrestaných 26 útokov na novinárov a 56 novinárov bolo odsúdených na pobyt vo väzení.
Správa, na ktorú sa odvoláva RE, ďalej poukazuje na zvyšujúci sa počet prípadov súdneho zastrašovania novinárov s narastajúcim využívaním právnych konaní za ohováranie s cieľom umlčať kritické médiá.
Partneri platformy pre posilnenie ochrany a bezpečnosti novinárov vyjadrili ľútosť, že členské štáty Rady Európy reagovali len na tretinu upozornení týkajúcich sa ohrozovania novinárov, ktoré boli na tejto platforme zverejnené v roku 2021.


Copyright © TASR 2022

Ceny Anděl 2022

 Ceny Anděl  2022

Hudobnú cenu Anděl v kategórii Sólová interpretka získala Ewa Farna za album Umami. So štyrmi nomináciami patrila medzi favoritov tohto ročníka cien. Skladateľ a spevák David Strypka získal posmrtne Anjela v kategórii Sólový interpret za nahrávku Dýchej. Stypka pre album všetky pesničky napísal a pripravil. Tesne pred natáčaním v januári roku 2021 podľahol ťažkej chorobe. Rozpracovanú nahrávku zaňho dokončili jeho spoluhráči z kapely Bandjeez. 

 

 

Skupinou roka sa stali Mirai za platňu Maneki Neko. Kapela na čele so spevákom a skladateľom japonského pôvodu Mirai Navrátilom sa už v roku 2018 vďaka debutovému albumu Konnichiwa stala objavom roku cien Anjel. Na úvod  slávnostného vyhlásenia v pražskom Veľtržnom paláci Mirai zahrali pieseň Vedľa teba zaspávam. 

 

Spevák Vladimír Mišík, ktorý pred dvoma rokmi získal šesť cien Anjel za nahrávku Raz ťa stretnem, tentoraz s albumom Nočný obraz zvíťazil v kategórii Folk. 

 

Kategóriu Jazz ovládla klaviristka Nikol Bóková s albumom Prometheus. Tento rok členovia Českej hudobnej akadémie (ČHA) v Anjeloch rozhodovali o najlepších nahrávkach vydaných v roku 2021 v 14 základných i žánrových kategóriách a novom laureátovi Siene slávy. Okrem poslednej kategórie sa hlasovalo novým trojkolesovým systémom. Do Siene slávy bude tradične uvedená osobnosť, ktorá už v prvom kole nazbierala od akademikov najviac hlasov. Aj tentoraz ceny doplní multižánrová cena popularity, v ktorej o víťazovi rozhoduje verejnosť prostredníctvom on-line hlasovania na webe cien Anjel. "Celkovo je vo všetkých kategóriách nominovaných 33 albumov alebo piesní rôznych žánrov od popu až po vážnu hudbu. Za pozorné počúvanie stojí každá z nich," uviedol predseda rady ČHA Honza Vedral. O držiteľoch cien Anjel od roku 1991 hlasujú členovia ČHA, ktorá je zložená z muzikantov, producentov, dramaturgov, novinárov a ďalších osobností tuzemskej hudobnej scény. O víťazoch tento rok pod dohľadom notára rozhodovalo 461 akademikov. Od roku 1995 je vyhlasovateľom cien Anjel Česká národná skupina Medzinárodnej federácie hudobného priemyslu. 

 

Do Siene slávy hudobných cien Anjel  uviedli sedemdesiatšesťročného Jaroslava Uhlířa. Hudobný skladateľ, spevák a moderátor Uhlíř je známy z autorskej dvojice so Zdeňkom Svěrákom. Spolu s týmto hercom a scenáristom napísali mnoho hitov pre deti i dospelých. Patrí medzi ne Holubí dom, Nie je nutné, Robenie alebo Severný vietor. Vydali aj albumy a knihy, účinkovali v detských predstaveniach z televízneho cyklu Hodina spevu. So Zverákom sa stretli zamlada v rozhlasovom štúdiu, spolupracujú od roku 1967. Takmer vždy píše Uhlíř hudbu na hotový text. "Zdeněk Svěrák hovorí, že náš spev je návodný. Návodný v tom zmysle, že keď ma alebo Zdeňka niekto počuje spievať, tak si povie, že keď my dvaja, tak to môže spievať tiež," uviedol pred časom v rozhovore pre ČTK Uhlíř. Podľa údajov Ochranného zväzu autorského (OSA) napísali počas viac ako pol storočia trvajúca spolupráca cez 400 pesničiek, z ktorých rad zľudovel. Pred dvoma rokmi Uhlíř získal Zlatú cenu OSA za celoživotný prínos hudbe. Ďalších približne 100 piesní zložil Uhlíř spoločne s Karlom Šípom ak tomu mnoho ďalších s inými textármi. Uhlíř je tak autorom a často aj interpretom približne 700 piesní. Skladby pôvodne určené deťom si zaspievali aj rockeri na festivaloch. Na tieto pódiá Uhlíře priviedla v roku 2004 kapela Tri sestry. "Pôvodne som si myslel, že ma tam to publikum zmláti, ale opak sa stal pravdou," konštatoval Uhlíř. Rodák z pražského Žižkova začínal s hudbou ako člen rôznych kaviarenských kapiel. Neskôr získal angažmán u Evy Pilarovej a bol členom skupín Prominence a Faraon. V tom čase Uhlíř napísal pre speváka Jiřího Schelingera hit René, ja a Rudolf a hlavne Holubí dom. V druhej polovici 70. rokov sa začal venovať komponovaniu filmovej hudby. Po roku 1977 začal študovať dirigovanie a skladbu na konzervatóriu. V 80. rokoch a prvej polovici 90. rokov potom Uhlíř spolu so Šípom pripravovali úspešné televízne programy Hitšaráda a Galasuperšou. Uhliar je podpísaný pod hudbou k filmom Či žijú duchovia, Vrchní, prchni, Princovia sú na draka, Traja veteráni, S čertmi nie sú žarty, Lotrando a Zubejda, Vratné fľaše alebo Traja bratia. V roku 2014 získal na zlínskom detskom filmovom festivale Uznanie za tvorivý prínos vo filmovej tvorbe pre deti a mládež. O rok neskôr prevzal diamantovú platňu za 500.000 predaných nosičov, ktoré vyšli pod hlavičkou Universal Music. V roku 2016 potom Uhlíř so Zverákom dostali diamantovú dosku od Supraphonu.

 

Zdroj: ČTK

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

Na zasadnutí dňa 23. 2. 2022 Rada rozhodla, že s účinnosťou od 1. 4. 2022 upúšťa od opatrení, ktoré zaviedla Vyhlásením zo dňa 25. 3. 2021, na základe ktorého ukladala pri porušení zákona sankcie na najnižšej zákonom prípustnej úrovni.

Na dnešnom zasadnutí Rada neuložila žiadnu sankciu, začala štyri správne konania, tri konania zastavila, šestnásť sťažností uzavrela ako neopodstatnené alebo sčasti neopodstatnené, zvyšok programu tvorila licenčná agenda. Rada

• zamietla žiadosť o predĺženie platnosti licencie na vysielanie programovej služby Rádio KISS držiteľa licencie KISS rádio s.r.o., Košice;
• začala správne konanie voči vysielateľovi Rádio Vlna, s.r.o. (program. služba Rádio Vlna) vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. l) ZVR v súvislosti s tým, že nedodal Rade na jej vyžiadanie súvislé záznamy vysielania zo dňa 25. 2. 2022 v čase od 8. do 9. hodiny a zároveň uznala za nepreskúmateľnú sťažnosť na vysielanie reklamného spotu na spoločnosť Cetelem v uvedenom čase, ktorá v ňom bola podľa sťažovateľa nesprávne označená ako banka;
• začala správne konanie voči spoločnosti Kocianovci s.r.o. vo veci možného porušenia § 63a ods. 1 ZVR v súvislosti s možným poskytovaním AVMS na internetovej stránke www.tvjanosik.com v sekcii Archív bez oznámenia jeho poskytovania Rade a vo veci možného porušenia § 20 ods. 3 ZVR v súvislosti s tým, že na uvedenej AVMS poskytovala dňa 22. 3. 2022 v čase o cca 8:14 hod. program Čo sa to deje s ľuďmi? bez označenia piktogramom vekovej nevhodnosti, čiže klasifikovaný ako vhodný pre všetky vekové skupiny maloletých, čím mohla nesprávne uplatniť JSO;
• začala správne konanie voči vysielateľovi Televízia Turiec, s.r.o. (program. služba Televízia Turiec (TVT)) vo veci možného porušenia § 31a ods. 4 ZVR v súvislosti s vysielaním príspevku Lahôdky pre fanúšikov filmu v programe Správy TVT dňa 9. 2. 2022 obsahujúcom informácie o Kine Moskva, ktoré mohli naplniť definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie a zároveň uznala za neopodstatnenú sťažnosť na údajné porušenie povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských príspevkov v súvislosti s vysielaním uvedeného príspevku;
• začala správne konanie voči prevádzkovateľovi retransmisie Televízne káblové rozvody, s.r.o., Humenné vo veci možného porušenia § 17 ods. 1 písm. c) ZVR v súvislosti s možným poskytovaním retransmisie programových služieb Eurosport 1 HD a Eurosport 2 HD bez súhlasu ich pôvodného vysielateľa a zároveň uznala za neopodstatnenú sťažnosť týkajúcu sa poskytovania programových služieb Sport 1, Sport 2, AMC a Film+;
• zastavila správne konanie voči vysielateľovi MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o. (program. služba TV MARKÍZA) vedené vo veci možného porušenia § 18aa ods. 1 písm. a), b) a c) ZVR v súvislosti s vysielaním titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím k programu Dva a pol chlapa dňa 4. 7. 2021;
• zastavila správne konanie voči vysielateľovi RTVS (program. služba Trojka) vedené vo veci možného porušenia § 18aa ods. 1 písm. b) a c) ZVR v súvislosti s vysielaním titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím k programu Žena za pultom dňa 19. 9. 2021;
• uznala za neopodstatnené sťažnosti na vysielanie
  • programu Správy RTVS (RTVS, Jednotka) dňa 20. 2. 2022, ktorý sťažovateľ považoval za tendenčný, jednostranný a propagandistický, keďže v ňom bol podľa neho prezentovaný len ukrajinský pohľad na konflikt bez sprostredkovania stanoviska separatistických republík k aktuálnemu dianiu,
  • programu Správy RTVS (RTVS, Jednotka) dňa 9. 3. 2022, v ktorom došlo k odvysielaniu podľa sťažovateľa propagandistickej mapy Ukrajiny s ukrajinským územím označeným ako ruské,
  • programu O 5 minút 12 (RTVS, Jednotka) dňa 20. 2. 2022, ktorý bol podľa sťažovateľa nevyvážený a jednostranný vzhľadom na výber hostí diskusie o reforme súdnictva,
  • programu Slovakia segodnya, Magazín o Slovensku v ruskom jazyku (RTVS, Rádio Slovakia International) dňa 2. 3. 2022, v ktorom sťažovateľ namietal výber tém príspevkov, podľa neho neadekvátny vzhľadom na aktuálne dianie (vojenský konflikt a príchod utečencov),
  • programu V politike (C.E.N. s.r.o., TA3) dňa 13. 2. 2022, v ktorom sťažovateľ namietal správanie moderátora voči hosťovi relácie E. Tomášovi,
  • programu Bez servítky (MAC TV, s.r.o., TV JOJ) dňa 22. 2. 2022, v ktorom sťažovateľovi prekážali sexuálne narážky, nevhodný slovník a tým aj nevhodný vysielací čas,
  • programu Čo ja viem (RTVS, Jednotka) dňa 10. 2. 2022, v ktorom podľa sťažovateľa došlo k propagácii symbolov cudzích štátov tým, že jeden zo súťažiacich mal na tričku vyobrazenú vlajku pripomínajúcu vlajku USA,
  • údajnej reklamy na pivo nevhodne zaradenej do vysielania pred detským programom Krtko (MAC TV, s.r.o., Jojko) dňa 27. 2. 2022 o cca 20:25 hod.,
  • reklamného spotu Slovenskej sporiteľne, ktorý podľa sťažovateľa porušuje jazykový zákon, pretože v ňom znie pieseň v angličtine,
  • reklamného spotu Fio Banky, ktorého obsah považuje sťažovateľ za nevhodný a neetický, pretože sa v ňom navzájom bijú členovia rodiny.

RADA RTVS

RADA RTVS

Súčasný manažment RTVS sa počas svojho päťročného mandátu musel vysporiadať nielen s pandémiou ochorenia COVID-19, pretrvávajúcou finančnou poddimenzovanosťou či súčasným vojnovým konfliktom na Ukrajine, ale aj politických zmenami, keď vládnucu garnitúru vystriedala druhá, stojaca na opačnej strane. Vo svojom odpočte plnenia Koncepcie riadenia a rozvoja RTVS to na stredajšom rokovaní Rady RTVS uviedol generálny riaditeľ telerozhlasu Jaroslav Rezník.
Vyjadril presvedčenie, že manažment RTVS naplnil ambíciu z roku 2017. "Verím, že sa mi spoločne s mojím tímom podarilo naplniť verejnoprávne poslanie, a teda informovať, vzdelávať a zabávať našich poslucháčov a divákov," uviedol Rezník v rámci svojej prezentácie.
Za najdôležitejší ekonomický úspech vo svojom doterajšom funkčnom období považuje generálny riaditeľ RTVS to, že od roku 2018 dokázal telerozhlas hospodáriť každoročne s účtovným ziskom. „Efektívnosť riadenia i zníženia nákladov vytvorili priestor na spustenie ďalších televíznych okruhov," upozornil Rezník v súvislosti so začiatkom vysielania programových služieb Trojka, Šport a tiež spravodajského vysielania :24.
V rámci hospodárenia zdôraznil efektívne využívanie eurofondových zdrojov, pripomenul v tomto kontexte budovanie kreatívnych centier RTVS v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Zvýraznil takisto investičné priority do znižovania stavebného dlhu prostredníctvom opráv, rekonštrukcií akútnych a havarijných stavov. "Predpokladaný súhrn finančných prostriedkov investovaných do majetku RTVS formou EPC je na úrovni 4,2 milióna eur,“ uviedol.
Pri kvalitatívnom hodnotení programu a produkcie RTVS počas predchádzajúceho obdobia Rezník upozorňuje na výsledky v sledovanosti a podiele na trhu. "Celodenný podiel na trhu bol v roku 2021 najlepší výsledok za ostatných 11 rokov. Hlavnú spravodajskú reláciu si v roku 2021 pozrelo v priemere 361.000 divákov, čo je najvyššia sledovanosť za posledných 13 rokov," pripojil Rezník niektoré z konkrétnych faktov, pričom konštatoval aj dominanciu RTVS v rámci prieskumov hodnotiacich objektívnosť spravodajstva.
Zvýraznil posilnenie produkcie a vysielania detskej tvorby RTVS i úlohu telerozhlasu v prípade filmovej koprodukcie. "Za obdobie 2017 - 2022 bola RTVS koproducentom až 84 filmov a seriálov a 106 dokumentov, v období predchádzajúcich piatich rokov bolo ocenených až 99 diel, na ktorých participovala RTVS," bilancoval.
Generálny riaditeľ RTVS poukázal takisto na stabilnú pozíciu Slovenského rozhlasu a jeho úlohu média verejnej služby. "Týždenne si niektoré zo šiestich rozhlasových okruhov naladí vyše 1,6 milióna poslucháčov, denne je to takmer 900.000 poslucháčov," upozornil.
V odpočte svojej činnosti spomenul Rezník aj posilnenie autonómneho postavenia regionálnych štúdií RTVS i zvýšenie podielu národnostného vysielania. "V roku 2021 sa zdvojnásobil objem televízneho vysielacieho času pre národnosti a bol vybudovaný aj spravodajský web v maďarskom jazyku," pripomenul.

 

Koncom mája RTVS opätovne obnoví vysielanie Trojky na novej frekvencii. Stanica :24 so spravodajským obsahom zostane na pôvodnom treťom televíznom okruhu. Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník o tom informoval na stredajšom rokovaní Rady RTVS, pri prezentácii odpočtu plnenia svojho projektu vo funkcii šéfa telerozhlasu.
"Samozrejme, počítame s kontinuálnym zlepšovaním programovej skladby :24 tak, aby sa stala plnohodnotnou spravodajskou televíziou," povedal v tejto súvislosti Rezník.
Spravodajské vysielanie :24 spustila RTVS v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine, dočasne nahradilo programovú skladbu Trojky. V marci požiadala RTVS o licenciu pre :24 ako piaty programový okruh.

Hoci sa niektoré veci dali určite urobiť lepšie, pozitívnu ekonomickú faktografiu i realizáciu množstva rozvojových projektov v predchádzajúcom päťročnom období RTVS nemožno prehliadnuť. Členovia Rady RTVS to na svojom stredajšom rokovaní konštatovali pri hodnotení odpočtu plnenia Koncepcie riadenia a rozvoja RTVS súčasného generálneho riaditeľa Jaroslava Rezníka. Zhodli sa tiež, že Rezník svoj projekt dokázal naplniť.
Predseda Rady RTVS Igor Gallo na základe faktov vychádzajúcich z programového i ekonomického odpočtu skonštatoval, že verejnoprávny vysielateľ sa za Rezníkovho pôsobenia kvalitatívne posunul. "Či sa už súčasný riaditeľ rozhodne znovukandidovať alebo nie možno povedať, že Jaroslav Rezník dostal RTVS do dobrej kondície," skonštatoval Gallo vyzdvihujúci plnenie všetkých hlavných úloh RTVS.
Členka Rady, odborníčka v oblasti ekonómie, Jarmila Mikušová zvýraznila schopnosť súčasného manažmentu hospodáriť s účtovným ziskom napriek pretrvávajúcemu problému financovania RTVS "bez viditeľnej snahy zákonodarcov urobiť v tejto oblasti systémovú zmenu". Mikušová ocenila efektívny výber koncesionárskych poplatkov vrátane vymáhania starých dlhov, rast reklamných príjmov i úspešnosť eurofondových projektov s ich perspektívou pre budúcnosť RTVS. "Jaroslav Rezník zvládol aj úlohu krízového manažéra v období pandémie ochorenia COVID-19. Dobré hospodárenie potvrdil aj Najvyšší kontrolnú úrad (NKÚ), ktorý pri kontrole neidentifikoval závažné porušenia, len procesné chyby," upozornila Mikušová.
Podpredseda Rady RTVS Martin Kákoš zvýraznil spustenie nových televíznych programových služieb. Ocenil Rezníkovu snahu udržiavať a rozvíja verejnoprávny formát. "Napriek tomu RTVS v konkurenčnom boji nezaznamenala zníženie, ale, naopak, zvýšenie sledovanosti i dôveryhodnosti," upozornil Kákoš. Pripomenul zároveň aj turbulentné obdobie, ktoré sa týkalo napätých vzťahov v sekcii spravodajstva v úvodnej časti Rezníkovho mandátu. Kákoš zároveň skonštatoval, že toto napätie ovplyvňovali aj politické tlaky, ktoré sa na manažment i samotnú inštitúciu vyvíjali. Myslí si tiež, že vtedajšia nie celkom zvládnutá komunikácia zo strany vedenia bola pre manažment poučením do budúcnosti.
Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník nastúpil do tejto pozície na začiatku augusta 2017. Či sa bude uchádzať o pokračovanie mandátu a predloží svoju kandidatúru v aktuálne zverejnenej výzve zatiaľ nepotvrdil ani nevylúčil.

Zdroj: TASR