MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

 

Poslanci dolnej komory poľského parlamentu (Sejm) schválili v piatok novelu sporného mediálneho zákona, o ktorom jeho kritici hovoria ako o pokuse tamojšej pravicovo-populistickej vlády umlčať spravodajskú stanicu TVN24 s americkými vlastníkmi za jej kritické reportáže. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.
Na schválenie novely je ešte potrebný podpis prezidenta Andrzeja Dudu. Ten však už avizoval, že ho bude vetovať z obáv o slobodu podnikania a prejavu a tiež o vzťahy so zahraničnými partnermi, predovšetkým USA.
Túto spornú novelu zákona schválil v lete Sejm, následne potom ho však horná komora poľského parlamentu, stočlenný Senát, v ktorom má tesnú prevahu opozícia, 9. septembra odmietla. Senát však nemá právomoc legislatívu úplne zastaviť, píše Reuters.
Podľa navrhovanej novely subjekty vlastniace médiá v Poľsku nesmú byť závislé od spoločností či osôb registrovaných mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHS). Kritici však tento zákon vnímajú ako útok na TVN24, ktorú vlastní americká spoločnosť Discovery prostredníctvom subjektu registrovaného v Holandsku. Prípadné schválenie predmetnej novely by prinútilo spoločnosť Discovery predať svoj väčšinový podiel v TVN, jednej z najväčších poľských súkromných televíznych sietí. TVN24 je jej spravodajský kanál, pripomína AFP.
Poľský vládny kabinet tvrdí, že novela zákona ochráni poľské mediálne prostredie pred potenciálne nepriateľskými aktérmi, ako je Rusko.
Spojené štáty dávnejšie vyhlásili, že novelou poľského mediálneho zákona sú "hlboko znepokojené“, a varovali pred jeho možným negatívnym vplyvom na slobodu tlače v Poľsku i podnikateľské prostredie pre zahraničných investorov.

 

Slovensko sa stalo súčasťou Partnerstva pre informácie a demokraciu. Ide o nezáväznú medzivládnu dohodu, ktorá vznikla v rámci 73. Valného zhromaždenia OSN v roku 2019 a združuje 43 štátov z celého sveta. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
Cieľom tejto dohody je vytvoriť platformu rovnako zmýšľajúcich krajín, ktoré podporujú demokratické princípy pri získavaní, zdieľaní a nakladaní s informáciami.
Jedným z kľúčových cieľov partnerstva je aj posilnenie ochrany novinárov pri ich práci. "Proti dezinformáciám musíme bojovať kvalitnou a nezávislou žurnalistikou. Musíme dostať kvalitné informácie bližšie k bežným ľudom," zdôraznil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.
Slovensko má ambíciu aktívne sa venovať téme ochrany novinárov na pôde medzinárodných organizácií, počas diskusií v Európskej únii ako aj v rámci rozvojových projektov, ktoré sú financované z prostriedkov SlovakAid. "O pár mesiacov si pripomenieme smutné výročie – vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Je našou povinnosťou pripomínať si ich odkaz a aktívne sa zasadzovať, aby sa podobná udalosť už nikdy vo svete nezopakovala," konštatoval Korčok.
Slovensko zároveň aktívne podporuje plány Európskej komisie pre zvýšenie ochrany novinárov v rámci EÚ. Ide predovšetkým o Odporúčania na zabezpečenie ochrany, bezpečnosti a posilnenia postavenia novinárov a médií v EÚ, ktoré boli vydané v septembri. Európska komisia zároveň plánuje v roku 2022 vydať tzv. Media Freedom Act, ktorého cieľom bude zabezpečiť nezávislosť médií a poskytnúť vyššiu úroveň ochrany novinárov.

Spojené štáty vyjadrili "hlboké sklamanie" v reakcii na schválenie novely sporného poľského mediálneho zákona, ktorý v piatok odobrila dolná komora poľského parlamentu (Sejm). Informovali o tom agentúry AP a Reuters.
"Spojené štáty sú hlboko sklamané z dnešného schválenia mediálneho zákona Sejmom. Očakávame, že prezident Andrzej Duda bude konať v súlade s jeho predchádzajúcimi vyhláseniami a využije svoje právomoci na ochranu slobody prejavu a podnikania," napísal podľa agentúry AP na Twitteri americký chargé d'affaires vo Varšave Bix Aliu.
Sejm schválil v piatok novelu sporného mediálneho zákona, o ktorom jeho kritici hovoria ako o pokuse tamojšej pravicovo-populistickej vlády umlčať spravodajskú stanicu TVN24 s americkými vlastníkmi za jej kritické reportáže.
Na schválenie novely je ešte potrebný podpis prezidenta Andrzeja Dudu. Ten je síce spriaznený s vládnou konzervatívnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS), no avizoval už, že návrh zákona bude vetovať z obáv o slobodu podnikania a prejavu a tiež o vzťahy so zahraničnými partnermi, predovšetkým USA.
Podľa navrhovanej novely subjekty vlastniace médiá v Poľsku nesmú byť závislé od spoločností či osôb registrovaných mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHS). Kritici však tento zákon vnímajú ako útok na TVN24, ktorú vlastní americká spoločnosť Discovery prostredníctvom subjektu registrovaného v Holandsku. Prípadné schválenie predmetnej novely by prinútilo spoločnosť Discovery predať svoj väčšinový podiel v TVN, jednej z najväčších poľských súkromných televíznych sietí. TVN24 je jej spravodajský kanál, pripomína agentúra AFP.
TVN vo vyhlásení označila schválenie novely mediálneho zákona za "bezprecedentný útok na slobodné médiá" a vyjadrila nádej, že Duda ju bude vetovať.
Spoločnosť Discovery uviedla, že výsledok piatkového "prekvapivého hlasovania v poľskom parlamente by sa mal hlboko dotknúť každej spoločnosti investujúcej v Poľsku i každého, komu záleží na demokracii a slobode tlače". Discovery taktiež apelovala na Dudu, aby návrh zákona nepodpísal. Poľský prezident v piatok sľúbil, že predmetný zákon "veľmi dôkladne" preskúma.
Agentúra Reuters pripomína, že poslanci poľského parlamentu nemali v piatok hlasovanie o návrhu mediálneho zákona na pláne, ale po rýchlom zvolaní parlamentného výboru pre kultúru a médiá, aby bola táto otázka prediskutovaná, bolo hlasovanie o novele zaradené do programu a v priebehu niekoľkých minút za ňu poslanci zahlasovali. Opoziční poslanci uviedli, že spôsob, akým bol výbor zvolaný, bol nezákonný a porušoval demokratické štandardy.

Hovorca českého prezidenta Jiří Ovčáček mal byť v noci na piatok prevezený do nemocnice. Podľa webu aktu.cz pri prevoze asistovala polícia, pretože bol opitý a agresívny. Pre spravodajský sever iDNES.cz to taktiež potvrdil dobre informovaný zdroj z okolia hradnej kancelárie.
"Bolo to v piatok okolo tretej hodiny rannej. Môžem potvrdiť, že policajti vyrážali na oznámenie do ulice Dělnická v pražských Holešoviciach, kde sa nachádzal muž vo vozidle taxislužby a odmietal vozidlo opustiť," povedal hovorca pražskej polície Richard Hrdina.
Podľa jeho slov po príchode na miesto policajti zistili, že muž je značne pod vplyvom alkoholu. "Následne ho privolaná záchranná služba previezla do nemocnice na vyšetrenie. Išlo o muža ročník 1979," dodal.
Ovčáček sa narodil 13. januára 1979, píše iDNES.cz. Zdroj z okolia Hradu serveru následne potvrdil, že išlo o Jiřího Ovčáčka.
Zásah potvrdila i hovorkyňa pražskej záchranky Jana Poštová s tým, že muža previezli do pražskej Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN) na vyšetrenie.
Redakcia iDNES.cz požiadala Ovčáčka o vyjadrenie, ten doteraz nereagoval.
Jiří Ovčáček chýbal na piatkovom ceremoniáli, počas ktorého český prezident Miloš Zeman menoval na zámku v Lánoch ministrov novej vlády Petra Fialu, všíma si na svojom webe česká televízia CNN Prima news.

Copyright © TASR 2021

TO JE TV

 TO JE TV!

Jitka Obzinová nebude šéfkou spravodajstva verejnoprávneho rádia

  Jitka Obzinová nebude šéfkou 

 

spravodajstva verejnoprávneho rádia

 

Nový pôvodný seriál RTVS Priznanie má titulnú skladbu od kapely Peter Bič Project

 Nový pôvodný seriál RTVS Priznanie má titulnú

 

 skladbu od kapely Peter Bič Project

Nový seriál RTVS Priznanie, ktorý je voľným pokračovaním divácky úspešného seriálového hitu Hniezdo, má aj novú titulnú pieseň. Rovnako, ako pri seriáli Hniezdo, je jej autorom hudobník Peter Bič. Pieseň, ktorú nahrala kapela Peter Bič Project, nesie rovnomenný názov Priznanie.

Seriál Priznanie, ktorý na obrazovkách RTVS budú môcť diváci sledovať už od 9. januára 2022, má hotovú aj svoju titulnú skladbu. „Vznikla tak, že mi režisér Braňo Mišík zavolal, že má výborný scenár. Keď sme sa stretli a rozprával mi o novom príbehu, bolo to zvláštne, ale melódiu som mal hneď v hlave. Hneď v ten deň som to dal dokopy, poslal Vladovi Krauszovi a ten pripravil krásny text,“ opísal zrod piesne jej autor i spevák Peter Bič. Spev nahral aj so speváčkou kapely Peter Bič Project Viktóriou Vargovou, autorom textu je Vlado Krausz.

Skladba s názvom Priznanie je zároveň súčasťou nového albumu Hlava kapely Peter Bič Project. Nachádza sa na ňom hneď dvakrát. Má pomalšiu verziu (Priznanie II.), ktorá je titulnou skladbou seriálu, i rýchlejšiu verziu. „Keďže som o seriáli Priznanie veľa počul a videl som aj ukážky, môžem povedať, že diváci to budú mať radi. Je to napínavé, je tam tajomná zápletka a dobrí herci,“ prezradil Peter Bič.

„Peter Bič je vynikajúci autor, muzikant a interpret a som rád, že sa zhostil úlohy pripraviť titulnú pieseň k novému seriálu RTVS Priznanie. Som si istý, že si poslucháči túto pieseň obľúbia a rovnako verím, že aj diváci Jednotky si obľúbia náš nový seriál,“ povedal generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník. Novú skladbu Priznanie si budú môcť už od začiatku roka 2022 vypočuť aj poslucháči v éteri Rádia Slovensko.

O seriáli Priznanie

Desaťdielny dramatický seriál Priznanie je voľným pokračovaním úspešného seriálu Hniezdo, vysielaného na obrazovkách RTVS začiatkom roku 2020. Jeho hlavné postavy končili v nádeji, že po všetkých dramatických udalostiach sa ich životy a vzťahy usporiadajú. No to, či sa tieto nádeje aj skutočne naplnia, ostalo otvorené. Problematická minulosť striehne na príležitosť znova preveriť väzby spoločenské, rodinné aj priateľské. A dezilúzie aj subjektívne emócie môžu byť až tragicky deštrukčné. Popri, už divákom známej, rodine Važanovcov, ktorá si v pokračovaní ich osudov bude musieť prejsť novou osobnou drámou, vstupujú do seriálu Priznanie nové postavy, ktoré prinášajú, ako to v pôvodných seriáloch RTVS býva dobrým zvykom, aj zaujímavú spoločenskú tému. V Priznaní je to problém masovej imigrácie, snaha utečencov z ohrozených krajín etablovať sa v novom prostredí s nádejou na nový život. Je to ťažká skúška ľudskej solidarity v zápase s prejavmi intolerancie. Príbeh Kristíny a Michala Važanovcov, prepojený s osudom Sýrčanky Lejly, má spoločný leitmotív – rodičovstvo. Lebo láska k dieťaťu a obeta v jej mene je tým najprirodzenejším ľudským citom, bez ohľadu na rozdiely zemepisné, náboženské či sociálne.

Režisérom seriálu je Braňo Mišík, pod scenármi sú podpísaní Zuzana Líšková, Naďa Jurkemik a Peter Nagy. Nový seriál Priznanie vzniká z idey dramaturgičky Dany Gargulákovej a jeho námet i storyline spracovali Zuzana Líšková, Naďa Jurkemik a Braňo Mišík. Šéfdramaturgičkou projektu je Jana Kákošová a producentkou Zuzana Balkóová. Diváci sa môžu tešiť na hlavnú hrdinku Lejlu v podaní herečky Angeliky Sbouli, na známu rodinu Važanovcov, ktorých stvárňujú Alexander Bárta a Soňa Norisová, ale aj na plejádu nových postáv, v ktorých sa predstavia Rebeka Poláková, Kamil Mikulčík, Martina Zábranská, Robert Sipos, Ondrej Daniš, Ivan Krúpa a ďalší. Priznanie odštartuje na obrazovkách Jednotky RTVS už 9. januára.

Slovensko musí byť v podpore nezávislosti médií ambicióznejšie

Slovensko musí byť v podpore

 

 nezávislosti médií ambicióznejšie

Desať mesiacov po tom, ako sa zástupcovia medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) stretli v Paríži so slovenskou vládnou delegáciou vedenou vtedajším premiérom Igorom Matovičom (OĽANO), vníma RSF výsledky snahy SR o podporu slobody tlače ako "zmiešané". Organizácia to uviedla v najnovšej hodnotiacej správe. TASR o tom v piatok informoval šéf oddelenia RSF pre EÚ a Balkán Pavol Szalai.
"Igor Matovič a jeho kolegovia sa vo februári zaviazali k podpore tlače na Slovensku. Predstavili nám niektoré opatrenia, ako to dosiahnuť. Vláda SR už navrhla konkrétne znenie týchto opatrení. Preto si myslíme, že je vhodný čas na to, zhodnotiť, do akej miery boli opatrenia na zlepšenie slobody tlače účinné, pretože ešte je čas ich meniť," povedal Szalai.
RSF ešte vo februári vyzvala slovenskú vládu "prejsť od sľubov k činom". Vláda SR následne pristúpila k revízii mediálnej legislatívy a navrhla niekoľko zákonov týkajúcich sa médií a šírenia informácií. Niektoré z opatrení sú podľa RSF povzbudivé, iné však "môžu ohroziť slobodu tlače a nezávislosť médií", upozorňuje organizácia.
RSF si napríklad všíma pripravovanú novelu trestného zákona z dielne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorá by kriminalizovala vytváranie alebo šírenie nepravdivých informácií. "Návrh kriminalizovať výrobu a šírenie falošných správ (fake news) sa podobá na zákon schválený v roku 2020 v Maďarsku alebo na právnu normu prijatú tento rok v Grécku. Oba tieto zákony organizácia RSF kritizovala. Nemyslíme si, že správna cesta je kriminalizovať šírenie falošných správ. Vo všeobecnosti je veľmi ťažké pre štát definovať tento zločin. Zatiaľ čo niektoré prvky v definícii tohto zločinu sú obzvlášť vágne, trest by bol mimoriadne prísny," spresnil Szalai.
Ministerka spravodlivosti prostredníctvom novely Trestného zákona navrhuje vytvoriť novú skutkovú podstatu trestného činu šírenia nepravdivej informácie. Cieľom novely je reagovať na čoraz väčší počet nepravdivých informácií, ktoré sa vyrábajú a šíria najmä v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a ktoré sú spôsobilé ohroziť životy a zdravie ľudí. Ako sa ďalej v návrhu uvádza, objektom trestného činu je ochrana obyvateľstva pred šírením nepravdivých informácií.
Reportéri bez hraníc sú zároveň sklamaní z rozhodnutia ministerky kultúry SR Natálie Milanovej upustiť od plánovanej reštrukturalizácie RTVS. "Spolu s Transparency International Slovensko a MEMO 98 sme navrhli zmenu voľby generálneho riaditeľa RTVS. Cieľom bolo, aby sa zvýšila finančná nezávislosť tohto verejnoprávneho média. Reformu, žiaľ, blokuje časť vládnej koalície, ktorá chce zachovať možnosť voľby generálneho riaditeľa parlamentom," spresnil Szalai.
Návrh novely zákona o RTVS Ministerstvo kultúry SR do konca roka nepredloží. V súčasnosti nie je možné ani predpokladať, kedy sa tak stane. Vyplýva to z návrhu na zrušenie legislatívnej úlohy pre rezort kultúry, ktorý v utorok schválil vládny kabinet. "Vzhľadom na skutočnosť, že kľúčové oblasti, ktoré mali byť predmetom navrhovanej právnej úpravy (zmena spôsobu financovania Rozhlasu a televízie Slovenska a prehodnotenie vymedzenia služieb poskytovaných vo verejnom záujme), si vyžadujú širšiu spoločenskú diskusiu vedúcu k riešeniu, ktoré bude akceptované všetkými zainteresovanými stranami, a vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je možné z časového hľadiska predpokladať, kedy bude dotknutá právna úprava predložená do legislatívneho procesu, sa navrhuje z Plánu legislatívnych úloh vlády SR zrušiť," odôvodnilo ministerstvo kultúry.
Slovenskej republike patrí v aktuálnom vydaní indexu slobody tlače (World Press Freedom Index 2021) 35. miesto, čo je pokles o dve miesta oproti vlaňajšku. Šéf oddelenia RSF pre EÚ a Balkán vysvetlil, že SR zaznamenala prepad v rebríčku slobody tlače po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
"Z pohľadu slobody tlače je najkľúčovejšie vyšetrenie tejto vraždy a potrestanie vinníkov. Slovensko je však – čo sa týka slobody tlače – na tom lepšie ako ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky (V4). SR je na tom obzvlášť lepšie ako Maďarsko (92. priečka) a Poľsko (64. priečka). Z tohto pohľadu má Slovensko akúsi zodpovednosť za región V4," myslí si Szalai.
Reportéri bez hraníc (Reporters sans frontieres) je mimovládna organizácia so sídlom v Paríži, ktorá obhajuje slobodu tlače a médií. Za svoje aktivity získala organizácia od Európskeho parlamentu v roku 2005 Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.

Zdroj: TASR

Budúcoročný rozpočet zaistí plnohodnotné vysielanie výmenou za nízky podiel vlastnej tvorby a obmedzený rozvoj technickej infraštruktúry

Budúcoročný rozpočet zaistí plnohodnotné vysielanie výmenou za nízky

 

 podiel vlastnej tvorby a obmedzený rozvoj technickej infraštruktúry


Rozpočet Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) na rok 2022 síce zabezpečuje plnohodnotné vysielanie vo všetkých programových službách, ale za cenu nízkeho podielu výroby vlastnej tvorby a obmedzeného rozvoja technickej infraštruktúry RTVS. Vyplýva to z výpisu z uznesení Rady RTVS z rokovania vo štvrtok 16. decembra, ktoré poskytol tajomník Rady RTVS Adam Mozolák. Rada RTVS na svojom rokovaní prerokovala a schválila Návrh rozpočtu a programového konceptu RTVS na rok 2022 vrátane návrhu záväzných ukazovateľov rozpočtu RTVS na rok 2022. Tie sú na bežne výdavky vo výške takmer 144 milióna eur, na kapitálové výdavky vo výške zhruba 30 miliónov eur a na celkový prebytok 200-tisíc eur.

Rada konštatovala, že budúcoročný rozpočet je vzhľadom na dlhodobo systémovo neriešené zdrojové obmedzenia predložený opätovne ako konzervatívny. Aj keď zabezpečuje plnohodnotné vysielanie vo všetkých programových službách, je to za cenu nízkeho podielu výroby vlastnej tvorby a obmedzeného rozvoja technickej infraštruktúry RTVS, kde naopak dochádza k ďalšiemu prehlbovaniu investičného dlhu. Na riziká daného rozpočtu upomína z dôvodov očakávaného finančného dopadu zákona o mediálnych službách v prípade absencie plnohodnotnej kompenzácie zo strany štátu, neočakávaných výdavkov v súvislosti s prípadnými ďalšími vlnami pandémie či chýbajúcich zdrojov na vytvorenie dostatočných finančných rezerv na krytie prípadných plnení z prebiehajúcich súdnych sporov. Zároveň opätovne upozorňuje na nevyhovujúci model financovania RTVS. Konkrétne na absenciu systémových krokov v riešení pretrvávajúcej situácie zo strany štátu, čo podľa Rady RTVS konštatovala aj záverečná správa o výsledku kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ SR) v RTVS a na neudržateľnosť riešenia finančnej situácie RTVS formou čiastkových kompenzačných príspevkov.



Zdroj: SITA

VÝROKY TÝŽDNA

   VÝROKY TÝŽDNA 

 

 

“Zákon v tejto podobe pôjde na hlasovanie aj s touto výškou deficitu 4,94 %, ale tak, ako tu stojím, ako minister financií nedovolím čerpať z tých prostriedkov nad 4,3 %, ktoré skončia vo VPS  nedovolím čerpať ani euro bez toho, aby tieto ústavné zmeny boli prijaté.”
Igor Matovič 

"Nie, Santa Claus neexistuje. Naozaj. A červené šaty, ktoré nosia, vybrala Coca-Cola výhradne na účely reklamy."
Antonio Stagliano, taliansky biskup 

 

" Nie je dôležité, čo je na papieri, dôležitá je realita."

Igor Matovič

 

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS

 

V súčasnosti je vo svete zadržiavaných 488 novinárov vrátane 60 žien. Ďalších 46 žurnalistov bolo počas tohto roka zabitých. Vyplýva to zo štvrtkovej výročnej správy medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc (RSF).
V polovici decembra bolo 488 novinárov a pracovníkov médií zadržiavaných s dôvodov súvisiacich s ich prácou, uvádza sa v správe.
Tento počet sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o 20 percent a je najvyšší od začiatku oficiálnych záznamov organizácie RSF. Ďalších 65 žurnalistov držia ako rukojemníkov.
Najviac, až 127 novinárov, je zadržiavaných v Číne. Nasledujú Vietnam (43), Bielorusko (32) a Saudská Arábia (31).
"Nesmierne vysoký počet svojvoľne zadržiavaných žurnalistov je prácou troch diktátorských režimov," povedal generálny tajomník RSF Christophe Deloire. RSF v tejto súvislosti pripomenula zásahy voči novinárom v Mjanmarsku, Bielorusku a Hongkongu.
Množstvo úmrtí novinárov je najnižšie za posledných 20 rokov. RSF tento pokles pripisujú zmierneniu intenzity ozbrojených konfliktov v Sýrii, Iraku či Jemene a aktivite organizácii na ochranu slobody tlače. Za najnebezpečnejšie krajiny označili Reportéri bez hraníc Mexiko a Afganistan.
Medzi zadržiavanými novinármi je 60 žien, čo je podľa RSF najvyšší počet od začiatku oficiálnych záznamov. V porovnaní s rokom 2020 to predstavuje nárast o jednu tretinu (33 percent).
Najviac, až 19, žien-novinárok je zadržiavaných v Číne vrátane Čang Čan, ktorá je jednou z osôb nominovaných na cenu za slobodu tlače, udeľovanú organizáciou RSF.
V Bielorusku je zadržiavaných 17 žien a 15 mužov. Medzi zadržiavanými novinárkami sú i Darja Čuľcovová a Kaciaryna Andrejevová, obe z internetovej televízie Belsat. Vo februári ich odsúdili na dva roky väzenia za riadenie "masových akcií, ktoré hrubo porušujú verejný poriadok". Reportérky spravodajsky pokrývali protesty proti režimu prezidenta Alexandra Lukašenka.

Holandský súd v stredu nariadil pravicovému politikovi Thierrymu Baudetovi, aby epidemiologické obmedzenia prestal prirovnávať k holokaustu. Informovala o tom agentúra DPA.
Baudet, poslanec a líder pravicovo-populistickej strany Fórum pre demokraciu (FVD), musí v súlade s verdiktom zo svojich účtov na sociálnych sieťach odstrániť príspevky, v ktorých sa takýchto porovnaní dopustil. V diskusiách o pandemických opatreniach má tiež zakázané používať fotografie zobrazujúce výjavy z holokaustu.
Žalobu voči politikovi podali dve židovské organizácie a štyria ľudia, ktorí holokaust prežili.
Baudet (38) pred časom na sociálnych sieťach prirovnával ľudí nezaočkovaných proti covidu, ktorí majú v súlade s epidemiologickými opatreniami zakázaný vstup na viaceré miesta v Európe, k Židom a k tomu, ako ich nacisti vylučovali z verejného života, kým sa ich rozhodli vyhladiť.
Predmetné príspevky musí Baudet odstrániť do 48 hodín. Za prípadne neuposlúchnutie tohto nariadenia mu hrozí pokuta vo výške 25.000 eur, a to za každý ďalší deň omeškania, približuje agentúra AFP.
Sudca rozhodol, že Baudet takýmito príspevkami "nezmyselne urážal obete a preživších holokaust a ich príbuzných".
Baudet avizoval, že sa voči rozsudku odvolá. Na súde tvrdil, že obvineniami je obmedzená sloboda jeho prejavu, a uvádzal tiež, že holokaust svojimi vyjadreniami nikdy nechcel bagatelizovať.
Sudca súhlasil s tým, že Baudet nemal v úmysle holokaust bagatelizovať. Upozornil však na to, že keď prenasledovanie Židov prirovnal k politickej reakcii na pandémiu, skúsenosti Židov tým bagatelizoval a vytvoril tak prostredie napomáhajúce šíreniu antisemitizmu.

Americký spevák Bruce Springsteen predal práva na svoje diela spoločnosti Sony za odhadovaných 500 miliónov dolárov. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP s odvolaním sa na správy z amerických médií.
Predaj zahŕňa všetky spevákove nahrávky i texty piesní vrátane jedného z jeho najznámejších singlov Born in the USA.
Spoločnosť Sony na žiadosti AFP o vyjadrenie bezprostredne nereagovala.
Springsteen (72) počas celej svojej kariéry spolupracuje s nahrávacou spoločnosťou Columbia Records, ktorá je súčasťou spoločnosti Sony Music Entertainment.
Spevák a skladateľ Bruce Springsteen sa narodil 23. septembra 1949 v meste Long Branch v americkom štáte New Jersey. Za svoju kariéru vydal 20 štúdiových albumov.
Americký spevák Bob Dylan vlani odpredal svoje kompletné hudobné dielo hudobnému vydavateľstvu Universal Music Group (UMG) za 300 miliónov dolárov. Speváčka Stevie Nicksová časť svojho diela predala za údajných 100 miliónov dolárov. Podobný odpredaj uskutočnil aj kanadský spevák Neil Young.

Počas budúcoročného 72. ročníka prestížneho filmového festivalu Berlinale udelia čestného Zlatého medveďa za celoživotné dielo svetoznámej francúzskej herečke Isabelle Huppertovej (68). Oznámili to vo štvrtok organizátori festivalu, píše agentúra AFP.
Riaditelia festivalu Mariette Rissenbeeková a Carlo Chatrian vo vyhlásení uviedli, že Isabelle Huppertová je "viac než oslavovaná herečka - je nenapodobiteľná umelkyňa, ktorá neváha riskovať alebo ignorovať mainstreamové trendy".
Zatiaľ čo niektorí herci sú "nástrojmi v rukách filmárov" alebo len obyčajnými múzami, Huppertová je podľa nich "jasným príkladom toho, že dynamika (medzi hercom a režisérom) môže prerásť do skutočnej vzájomnej výmeny".
Isabelle Huppertová je jednou z najznámejších francúzskych herečiek a získala už množstvo prestížnych filmových ocenení vrátane dvoch Césarov, ktoré sú francúzskou obdobou Oscara, či cenu BAFTA Britskej filmovej a televíznej akadémie. Má aj jednu nomináciu na Oscara.
Huppertová sa preslávila stvárnením chladných a morálne nejednoznačných charakterov. Účinkovala napríklad vo filme Pianistka (2001) v réžii Michaela Hanekeho, v snímke 8 žien Françoisa Ozona či v trileri Elle (2016) Paula Verhoevena.
Berlinale patrí spolu s festivalmi v Cannes a Benátkach k trom najprestížnejším a najväčším podujatiam svojho druhu. Ďalší ročník sa uskutoční v termíne 10. - 20. februára 2022 a prinesie i retrospektívnu sekciu najznámejších filmov, v ktorých si Huppertová zahrala.
Hoci tento rok prebehol festival pre pandémiu nového koronavírusu v hybridnom formáte - v marci sa konala on-line fáza pre odborníkov a v júni zase druhá pre verejnosť -, organizátori ho plánujú na budúci rok aj v prítomnosti divákov.

  

Copyright © TASR 2021

Otevřený dopis Generálnímu řediteli Českého rozhlasu Renému Zavoralovi

Otevřený dopis Generálnímu řediteli Českého 

 

rozhlasu Renému Zavoralovi

Vážený pane generální řediteli,

velice nás překvapilo Vaše sdělení na zasedání Rady Českého rozhlasu dne 15. prosince 2021 o výměně na postu ředitele zpravodajství. Protože jste tuto výměnu oznámil na veřejném jednání, obracíme se na Vás i my veřejně.

Jsme hluboce přesvědčeni, že v sázce je nezávislost, vyváženost a objektivita zpravodajství Českého rozhlasu. Tedy hodnoty, které jsou nejen vodítkem pro naši práci, ale přímo nám je ukládá Kodex Českého rozhlasu.

Odvolání a jmenování ředitele zpravodajství je plně ve Vaší kompetenci a máte na ně samozřejmě právo. Vámi oznámená nová ředitelka zpravodajství ČRo Jitka Obzinová není zárukou nezávislosti zpravodajství, ba právě naopak. Jsme přesvědčeni, že Jitka Obzinová nezávislost zpravodajství přímo ohrožuje a v minulosti to svými kroky dostatečně dokázala.

Jitka Obzinová se přímo podílela na manipulaci zpravodajství. Názorně to dokládá zdokumentovaná a médii popsaná událost ze září 2015. Na poradě vedení FTV Prima tehdy Jitka Obzinová coby vedoucí zpravodajství přímo ovlivňovala vyznění reportáží o uprchlících tak, aby vzbuzovaly protiimigrační vášně.

„Jsme tady všichni zaměstnaní, máme zaměstnavatele, který má nějaký postoj. Jestliže ho akceptuji já, akceptuje ho vedoucí vydání, tak vy prostě poslechnete příkazů vedoucího vydání,“ řekla na poradě. „Pokud to tak není, tak vlastně neakceptujete fakt, že jste tady zaměstnaní a pak nemá cenu, abyste tady byli zaměstnaní,“ uzavřela Obzinová výhružkou. Manipulaci faktů v reportážích konstatovala i Rada pro rozhlasové a televizní vysílání.

Neobjektivní přístup projevila Jitka Obzinová i v roce 2013 v době prezidentských voleb, kdy redakce zpravodajství měla ve vysílání stranit Miloši Zemanovi a opět na přání majitele. Takto to popsal tehdejší člen redakce zpravodajství Primy Tomáš Drahoňovský:

„V roce 2013 jsme měli v prezidentských debatách stranit MZ. Odmítl jsem se pod ně jako tehdejší dramaturg podepsat. Následovaly výhrůžky, že si už nikdy v žádné TV neškrtnu a postupná degradace. Takové bylo zpravodajství pod vedením Jitky Obzinové.“

Mediální manažer, který takto flagrantně porušuje základní novinářské principy vyváženosti a nestrannosti, by měl být automaticky diskvalifikován pro práci ve veřejnoprávním médiu.

Předpokladem pro funkci ředitele zpravodajství by měla být nejen schopnost umět ušetřit a propouštět zaměstnance, ale především zastávat a sdílet hodnoty veřejnoprávního zpravodajství, novinářské objektivity a nezávislosti. Minulost Jitky Obzinové nás utvrzuje v tom, že tímto člověkem není.

Vážený pane řediteli, vyzýváme Vás, abyste své rozhodnutí přehodnotil a jmenování Jitky Obzinové novou ředitelkou zpravodajství zrušil. Máte právo odvolávat a jmenovat si své nejbližší spolupracovníky. Ale nemáte právo ohrožovat nezávislost zpravodajství veřejnoprávního média Českého rozhlasu.

--------------------------------------

Podepsaní (jméno, příjmení a funkce)

Jan Dražan, šéfeditor zpravodajství

Pavel Šuba, editor Radiožurnálu

Markéta Chaloupská, vedoucí investigativního oddělení Radiožurnálu

Filip Nerad, vedoucí zahraniční redakce zpravodajství

Jan Bartoněk, editor iROZHLAS

Jiří Chum, moderátor, Radiožurnál

Viktorie Hošková, zástupkyně vedoucího domácí redakce zpravodajství

Petr Bušta, šéfeditor zpravodajství

Lenka Kabrhelová, moderátorka podcastu Vinohradská 12

Jana Gulda, zprávařka, Radiožurnál

Martin Prachař, editor iROZHLAS

Ivana Milenkovičová, zpravodajka ČRo v Rusku

Hana Shánělová, moderátorka ČRo

Michal Žák, editor iROZHLAS

Lucie Vopálenská, redaktorka a moderátorka ČRo Plus

Petr Kočí, datový novinář iROZHLAS

Martin Štorkán, redaktor iROZHLAS

Jana Uttendorfská, zprávařka, Radiožurnál

Václav Štefan, editor ČRo Plus

Martin Balucha, redaktor zahraniční redakce

Matěj Skalický, reportér Radiožurnálu

Vít Svoboda, redaktor iROZHLAS

Tomáš Pika, redaktor iROZHLAS

Kamila Štichová, šéfeditorka zpravodajství

Jiří Štefl, moderátor Radiožurnálu a kulturní reportér, Radiožurnál

Petr Jadrný, redaktor iROZHLAS

Zuzana Švejdová, redaktorka ekonomické redakce, Radiožurnál

David Macháček, vedoucí ekonomické redakce Radiožurnál

Zuzana Machálková, redaktorka zpravodajství, Radiožurnál

Luděk Hubáček, redaktor zpravodajství, Radiožurnál

Anna Kottová, redaktorka iROZHLAS

Šárka Fenyková, editorka, moderátorka, ČRo Plus

Martin Hrnčíř, redaktor kulturní redakce, Radiožurnál

Vít Kubant, redaktor iROZHLAS

Lucie Korcová, reportérka, Radiožurnál

Stanislav Vintr, dramaturg Český rozhlas Plus

Marie Veselá, redaktorka zpravodajství, Radiožurnál

Zdeněk Novák, redaktor zahraničního zpravodajství, Radiožurnál

Dominika Kubištová, redaktorka iROZHLAS a rešeršistka podcastu Vinohradská 12

Barbora Kladivová, redaktorka ekonomické redakce Radiožurnál

Tomáš Kohout, editor domácí redakce

Jakub Lucký, redaktor zahraniční redakce, Radiožurnál

Vendula Vrbová, editorka zpravodajství

Pavlína Nečásková, redaktorka zahraniční redakce, Radiožurnál

Šimon Holý, redaktor Radio Wave

Lukáš Matoška, moderátor, Český rozhlas Plus

Jiří Brechličuk, editor zpravodajství

Jiří Špaček, projektový manažer iROZHLAS

Tereza Čapková, koeditorka Český rozhlas Plus

Matěj Válek, editor ČRo Plus a podcastu Vinohradská 12

Stanislav Jurík, moderátor Český rozhlas Plzeň

Eva Kobrlová, redaktorka zahraničního zpravodajství

Lubica Bergmanová, koordinátorka RZZ

David Kabele, editor Radiožurnálu

Michal Kašpárek, editor datového týmu iROZHLAS

Karolína Kašparová, editorka Český rozhlas Plus

Eva Mikulka Šelepová, redaktorka domácí redakce, Radiožurnál a Český rozhlas

Kristina Roháčková, redaktorka iROZHLAS

Jan Cibulka, datový novinář iROZHLAS

Zdeňka Trachtová, reportérka domácí redakce

Anna Urbanová, redaktorka iROZHLAS

Adéla Krapková, produkční iROZHLAS

Jakub Horáček, redaktor zpravodajství

Veronika Šírová, redaktorka zpravodajství

Jana Karasová, redaktorka zpravodajství

Ondřej Vaňura, reportér domácí redakce

Anna Košlerová, datová novinářka Zpravodajství

Jan Bumba, moderátor Český rozhlas Plus

Jonáš Zbořil, redaktor Radio Wave

Jaroslav Hroch, redaktor Zpravodajství

Lenka Pištěková, koeditorka Český rozhlas Plus

Pavel Novák, redaktor, redakce zahraničního zpravodajství

Kateřina Součková, redaktorka zpravodajství, Radiožurnál

Eva Svobodová, redaktorka publicistiky, Radio Wave

Ernestina Černá, redaktorka iROZHLAS

Timon Láska, redaktor iROZHLAS

Kateřina Havlíková, redaktorka zahraniční redakce

Karolína Peřestá, redaktorka zpravodajství CZP Brno

Natalie Máchová, editorka sociálních sítí, Radiožurnál 

Artur Janoušek, člen investigativního týmu Radiožurnálu

Marcel Faltys, redaktor zahraniční redakce, Radiožurnál

Václav Jabůrek, zahraniční zpravodaj Českého rozhlasu v Německu

Helena Korecká, produkce regionálního zpravodajství, Radiožurnál

Renáta Prátová, regionální koordinátorka

Ladislav Bruštík, webeditor Radio Wave

Miloslav Hamřík, editor sociálních sítí, Radiožurnál

Lenka Buriánková, editorka, ČRo Plus

Martina Mašková, moderátorka ČRo Plus

Alžběta Zahradecká Havlová, zástupkyně vedoucí kulturní redakce, editorka

Tomáš Kremr, redaktor Zpravodajství

Tea Veseláková, slovesná redaktorka, TS Publicistika

Barbora Sochorová, editorka podcastu Vinohradská 12

Pavel Vondra, editor podcastu Vinohradská 12

Jiří Klečka, Redaktor zahraničí redakce, Radiožurnál

Ivana Šulcová, produkce zpravodajství, Plus a Radiožurnál

Klára Pavlíková - zahraniční redaktorka 

Janetta Němcová, redaktorka, domácí redakce, Radiožurnál

Karel Vladyka, moderátor Radio Wave

Tereza Beránková, redaktorka zpravodajství

Viktor Daněk, zahraniční zpravodaj

Pavel Sladký, externí kulturní redaktor

Jaroslav Petřík, moderátor, Radio Wave

Andrea Kubová, redaktorka domácího zpravodajství, Radiožurnál

Alena Hesová, redaktorka zpravodajství.

Hana Řičicová, moderátorka Radio Wave

Petr Tichý, redaktor zpravodajství

Ladislav Novák, zpravodaj ČRo v Bratislavě

Tereza Žižková, editorka ČRo Plus a podcastu Vinohradská 12

Ondřej Himmer, redaktor zahraniční redakce, Radiožurnál

Jakub Troníček, investigativní reportér

Kristína Zákopčanová, designerka datových vizualizací, iROZHLAS.cz

Andrea Čánová, redaktorka, Zpravodajství Ostrava

Zuzana Pavlíková, produkční

Kateřina Schmiedová, redaktorka zahraničního zpravodajství

Barbora Linková, multimediální redaktorka Radio Wave

Anna Horáčková, redaktorka zpravodajství ČRo a zprávařka Radiožurnálu

Gabriela Gálová, redaktorka zpravodajství

Lucie Pávová, redaktorka domácího zpravodajství Radiožurnál

Lukáš Michalík, redaktor zpravodajství

Hana Florianová, redaktorka zpravodajství

Helena Berková, redaktorka zahraniční redakce

Kateřina Dušková, produkční Radio Wave

Nikol Černá, produkční Radio Wave

Alena Benešová, sportovní redaktorka, Radiožurnál Sport 

Martina Foldynová, moderátorka Radio Wave

Miroslav Tomek, rešeršní specialista

Jan Kaliba, zpravodaj v USA

Zdeněk Trnka, redaktor regionálního zpravodajství Karlovy Vary

Lenka Rákosová, Koeditor Český rozhlas Plus

Ivana Sedláčková, redaktorka zpravodajství

Dominik Hron, redaktor zpravodajství

Ondřej Franta, rešeršista

Veronika Žeravová, redaktorka zpravodajství Zlín 

Jiří Svatoš, koordinátor zpravodajství

Adam Javůrek, analytik webu

Michaela Sladká, editorka a dramaturgyně Radio Wave

Marie Krejbichová, editorka zpravodajství ČRo Plzeň

Tereza Kunderová, webeditorka Radia Wave

Andrea Strohmaierová, redaktorka zpravodajství Karlovy Vary

Monika Červená, vedoucí redakce zpravodajství Plzeň a Karlovy Vary

Vít Andrle, redaktor zpravodajství

Vojtěch Tomášek, redaktor zpravodajství

Eliška Kubátová, redaktorka iROZHLAS

Markéta Černá, editorka Českého rozhlasu Plus