Titul s aktualizačným prvkom...
Ernest ide do tábora . Rodinná komédia. Utekajte, už ide... Nedeľa ,Jednotka.
Skupina mladých krimálnikov je poslaná na prevýchovu do kempu , kde sa má o nich postarať známy babrák Ernest. Ten má problémy postarať sa sám o seba. Naviac ostatné deti vysielajú k novým obyvateľom tábora mimoriadne negatívne signály, lenže títo chlapci veľmi dobre vedia, ako sa takýmto prejavom ubrániť. Zdá sa ale, že znepriatelené skupiny budú musieť nájsť spoločnú reč, pretože táboru hrozí zbúranie...
Ivan Tásler, nový držiteľ Ceny SOZA pre najúspešnejšieho autora hudobných diel si pre chorobu nemohol prísť ocenenie prevziať. Cenu za najúspešnejšie uvádzanie tvorby v zahraničí získal Miroslav Žbirka, ktorému ju neskôr predá jeho dcéra Denisa. Ocenenie, ktoré sa odovzdáva v dvanástich kategóriách, osobitne v oblasti vážnej, populárnej, folklórnej a dychovej hudby tiež dostal Jozef Baláž za dychovú pieseň Za mňa i za teba, či Štefan Molota za folklórnu skladbu Vinárska krútená. Najúspešnejším nosičom zvukového alebo zvukovo-obrazového záznamu tvorby slovenských autorov sa stalo Okey Piánko 3. Medzi zahraničnými nosičmi dominoval v podobnej kategórii album Bílá orchidej. Najúspešnejšou skladbou zahraničného autora za minulý rok sa stala pieseň Femme Like U, od autorskej dvojice Louis Joachim Cote a Cyril Kamar zo skupiny K-Maro. Osobitnú cenu SOZA za najvyšší podiel domáceho repertoáru vo vysielaní získalo Rádio Hey. Do Zlatej knihy in-memoriam zapísali hudobného skladateľa Dezidera Kardoša a folkloristu a zberateľa ľudových piesní Pavla Tonkoviča. Veľkú cenu SOZA získal skladateľ Miroslav Bázlik. Spevák skupiny Desmod Mário "Kuly" Kollár vyhlásil na tohoročnom odovzdávaní cien Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA) "džihád" americkým rozprávkam. V bratislavskom hoteli Holiday Inn ho totiž vo svojom príhovore vystrašil skladateľ Juraj Hatrík, ktorý si tu prevzal cenu za najúspešnejšiu skladbu v oblasti vážnej hudby O Markulke a vĺčkovi Jabĺčkovi. "Počet výchovných koncertov vďaka kultúrnym poukazom rapídne klesol. Počul som, že deti radšej za ne chodili na americké rozprávky. Tento trend ohrozuje vážnu hudbu a nielen tú. Ďakujem všetkým, ktorí majú radi deti," uviedol v ďakovnom príhovore Hatrík. Kuly mu po prevzatí ocenenia za najúspešnejšiu skladbu v oblasti populárnej hudby Pár dní, ktorú si okrem neho prišli prevziať aj ďalší členovia skupiny Desmod odkázal, že to takto nenechá. "Som sa normálne zľakol, čo hovorí o tých slovenských rozprávkach," s úsmevom priznal Kuly.
Slovenský ochranný zväz autorský udeľuje ceny na základe výsledkov štatistického spracovania údajov z uplynulého roka o použití hudby vo vysielaní rádií, televízií alebo na koncertoch. O udelení Zápisu do Zlatej knihy a Veľkej cene rozhoduje Výbor SOZA. Osobitná cena sa odovzdáva za najvyšší podiel domáceho repertoáru vo vysielaní rozhlasových staníc.
Panarabská televízna stanica al-Džazíra začala v stredu z katarskej Dauhy vysielať v anglickom jazyku. Ako uviedla al-Džazíra, vysielanie spúšťa "v novej ére medzinárodného spravodajstva", pričom to dnešné premiérové začala správami z Pásma Gazy, zo sudánskeho Dárfúru a iránskeho Teheránu. Anglofónne vysielanie al-Džazíry, ktorú financuje katarská kráľovská rodina, bude môcť sledovať až 80 miliónov príjemcov signálu.
Arabská verzia televízie začala svoje vysielanie pred desiatimi rokmi a odvtedy sa jej podarilo pohnevať si viacerých svetových lídrov. Jej vysielanie postupne zakázali v osemnástich krajinách sveta a do štyroch krajín nemajú novinári televízie povolený vstup.
Poslanci Európskeho parlamentu v stredu schválili dlho očakávanú smernicu o službách, ktorej cieľom je otvorenie trhu služieb v EÚ a odstránenie administratívnych bariér pre ich voľný pohyb. Poslanci tak hlasovaním podporili spoločné stanovisko Rady EÚ, ktoré až na niekoľko detailov zohľadňuje požiadavky EP z februárového prvého čítania. Legislatívny proces sa tým ocitol vo finále a smernica čoskoro vstúpi do platnosti. Smernicu musia do konca roka formálne schváliť ministri členských krajín a najneskôr do troch rokov vstúpi do platnosti.
Návrh smernice o liberalizácii trhu služieb vypracovala a v roku 2004 verejnosti predstavila Európska komisia ako jeden z hlavných prvkov reformy lisabonskej stratégie. Cieľom je umožniť poskytovateľom služieb z celej EÚ jednoduchšie uplatňovanie práva na voľný pohyb služieb a práva usadiť sa na tieto účely v inej členskej krajine únie. Návrh vypracoval vtedajší eurokomisár pre vnútorný trh Frits Bolkestein, preto je nariadenie známe aj ako "Bolkesteinova smernica".
Kompromisný text je výsledkom rokovaní, ktoré od februára, keď parlament hlasoval o návrhu prvý raz, absolvovali Európska komisia a Rada ministrov. Prvá verzia z roku 2004 otriasla časťou európskej spoločnosti, ktorá sa zľakla "poľského alebo slovenského údržbára" pracujúceho za nízky plat a bez akýchkoľvek noriem. Časť starších členských štátov považovala smernicu za formu sociálneho dumpingu, zatiaľ čo noví členovia tvrdili, že iba napĺňa jedno zo štyroch základných práv únie - voľný pohyb služieb. Po parlamentnej "bitke" o rekordných 1600 pozmeňovacích návrhov, z ktorých poslanci schválili 213, nakoniec zostal text, ktorý síce garantuje slobodu poskytovania služieb v ostatných členských krajinách, no zároveň vytvára sériu obmedzení. Konečné znenie smernice podporuje pôvodný zámer - zjednodušenie administratívnych postupov pre voľný pohyb služieb v EÚ. Členský štát tak už nebude môcť komplikovať poskytovateľovi služieb z inej členskej krajiny jeho činnosť množstvom administratívnych prekážok. Smernica ďalej zavádza zriadenie tzv. jednotného miesta kontaktu pre vybavovanie všetkých formalít súvisiacich s rozbiehaním služieb v inom členskom štáte, či umožnenie nenákladnej registrácie poskytovateľov služieb prostredníctvom internetu. Legislatíva je zameraná najmä na uľahčenie činnosti malým podnikateľom v EÚ.
Najvýraznejším kompromisom zostáva otázka tzv. princípu krajiny pôvodu, ktorý umožňoval východoeurópskym firmám pracovať v západnej Európe, no podľa zákonov platných u nich doma. Nová verzia zachováva princíp krajiny pôvodu, no umožňuje hostiteľskej krajine z dôvodov ochrany verejného zdravia, ochrany životného prostredia a bezpečnosti kontrolovať činnosť zahraničných poskytovateľov služieb na ich území. Kompromis napríklad umožňuje Francúzsku kontrolovať vyše stotisíc Poliakov pracujúcich na stavbách, ktorí podľa októbrovej správy francúzskeho parlamentu dostávajú o tretinu nižší plat ako Francúzi.
Fínska poslankyňa Anneli Jäätteenmäkiová označila služby za centrálnu podmienku rastu a zamestnanosti v Európe a pripomenula, že pri poslednom rozšírení iba Švédsko, Fínsko a Veľká Británia otvorili svoj trh zamestnancom z nových krajín a ostatné krajiny naďalej vytvárajú prekážky. Takéto konanie označila za "krok späť", ktorého protipólom bude zavedenie smernice. Podľa Francisa Wurtza možno označiť za "kapituláciu" rozhodnutie veľkých politických skupín, ktoré ustúpili Rade EÚ a Európskej komisii. Za problematické označil najmä oblasti pracovného práva a sociálnych služieb. Jens-Peter Bonde vyhlásil, že smernica obsahuje množstvo nejasností, o výklade ktorých bude musieť rozhodnúť Európsky súdny dvor.
Ozbrojenci zabili v stredu irackú novinárku Fadiu Muhammad Abídovú a jej šoféra v severnej časti mesta Mósul, uviedla polícia. Plukovník Abdil Karím al-Džubúrí povedal, že "novinárka pracujúca pre nezávislé noviny bola na ceste do práce spolu so šoférom, keď ich zabili neznámi útočníci."
Minulý týždeň atentátnici zabili Muhammada al-Bana, kameramana súkromnej irackej televízie Šarkíja, pred jeho domom v Mosule.
Novinárka je v poradí už 130. žurnalistom, ktorý prišiel o život násilnou smrťou od americkej invázie do Iraku v roku 2003. Najkrvavejší útok na novinárov sa za posledné týždne stal 12. októbra, keď ozbrojenci vtrhli do priestorov televízie Šaabijá a zabili najmenej deviatich pracovníkov televízie, vrátane reportérov a riaditeľa.
Dôvodová správa
V pondelok sa začalo súdne pojednávanie s dvoma dánskymi novinármi pre zverejnenie správy tajnej služby, ktorá spochybnila existenciu zbraní hromadného ničenia v Iraku pred inváziou pod vedením USA.
Po prvý raz v modernej histórii Dánska, ktoré je zapáleným obhajcom slobody prejavu, novinárov obvinili z prezradenia štátneho tajomstva. Ak ich súd uzná vinnými, hrozí im väzenie až do dvoch rokov. Súd by mal rozhodnúť do konca mesiaca alebo začiatkom decembra.
Michael Bjerre a Jesper Larsen, reportéri konzervatívneho denníka Berlingske Tidende, zverejnili v roku 2004 sériu článkov, pričom čerpali z vnútornej analýzy predstaviteľa dánskej spravodajskej služby Franka Grevila. V závere Grevilovej správy vypracovanej ešte pred inváziou do Iraku, ktorú podporilo aj Dánsko, sa píše, že "neexistujú zaručené informácie o funkčných zbraniach hromadného ničenia" v Iraku. Po zverejnení článkov a citátov z Grevilovej správy vo februári a marci 2004, bol jej autor odsúdený na štvormesačné väzenie za poskytnutie údajov novinárom.
Vnútorná analýza a novinové články spätne vrhli pochybnosť na oprávnenie vlády konzervatívcov pripojiť sa k americkým a britským silám v Iraku. Bjerre a Larsen povedali, že informáciu odhalili preto, lebo bola predmetom verejného záujmu.
Z rovnakého činu ako reportérov obvinili aj šéfredaktora novín Nielsa Lundeho. Ten v rozhovore pre dánsky rozhlas Ritzau v sobotu povedal: "Chceme byť zbavení viny, pretože sme chceli verejnosť a dánsky parlament oboznámiť s dôležitými informáciami." Noviny mali podľa neho právo "zverejniť dôležité informácie, ktoré prinášajú nový pohľad na dôvody dánskej vlády zapojiť sa do vojny v Iraku".
Novely zákonov o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase , známe tiež aj ako Jarjabkove novely, začnú platiť v stredu. Obe predložil do parlamentu poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek a Národná rada SR ich schválila 24. októbra. Novely zhodne riešia voľbu generálneho riaditeľa a menovanie dočasných štatutárnych zástupcov do zvolenia šéfa verejnoprávneho média. Pri voľbe generálneho riaditeľa znižujú v treťom hlasovaní kvórum potrebné na zvolenie z dvojtretinovej na nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov rady. Na zvolenie tak v opakovanom hlasovaní druhého kola voľby stačí osem zo všetkých 15 hlasov členov rady. V ostatných hlasovaniach potrebuje kandidát na zvolenie stále aspoň 10 hlasov. Novely zároveň zakazujú kandidovať členom rád a dozornej komisie na post riaditeľa STV resp. SRo. Rozhlasová rada a Rada STV zároveň podľa noviel dostali novú kompetenciu - možnosť určiť dočasného štatutára na čas od odchodu starého a do nástupu nového generálneho riaditeľa.
Ako uviedol D. Jarjabek, vychádzal z návrhu, ktorý počas voľby šéfa SRo pripravilo začiatkom roka ministerstvo kultúry. Neobáva sa, že by jeho ustanovenia mohol niekto spochybniť, keďže obe novely konzultoval s právnikmi a prešli aj ministerstvom kultúry, Národnou radou a legislatívnou radou vlády. Podľa neho zákaz kandidovať na generálneho riaditeľa pre členov rady a dozornej komisie verejnoprávneho média nie je v slovenskej legislatíve výnimočný a takýchto obmedzení je viac. Tvrdí, že nejde o porušenie práva na prístup k verejným funkciám. Cieľom podľa Jarjabka je zabrániť možnému konfliktu záujmov.
Jarjabkovo tvrdenie potvrdzuje aj Martin Sečanský z právnickej kancelárie SSP. Ako vyplýva z právneho stanoviska, skutočnosť, že kandidát na zvolenie za generálneho riaditeľa STV alebo SRo nemôže byť zároveň členom Rady STV alebo Rozhlasovej rady a ani členom Dozornej komisie STV či SRo nie je porušením ústavného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám. Právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám upravuje Ústava SR, a to tak, že "občania majú za rovnakých podmienok prístup k takýmto funkciám, čo neznamená len právo uchádzať sa o takúto funkciu, ale aj požiadavku na splnenie všetkých podmienok, ktoré sú pre určitú funkciu určené," konštatuje sa v stanovisku. "Ak sa funkcia generálneho riaditeľa STV považuje za verejnú funkciu, na ktorú sa vzťahuje ústavné právo, tak podľa nášho názoru by novelou zákona nedošlo k porušeniu tohto práva, nakoľko podmienky pre prístup k funkcii generálneho riaditeľa STV by pre všetkých občanov zostali rovnaké, a to vrátane podmienky, že kandidovať na funkciu generálneho riaditeľa nemôže žiadny člen Rady STV alebo Dozornej komisie," uvádza Sečanský. Sečanský nepovažuje novelu zákona o STV za retroaktívnu. Novela začne platiť v stredu 15. novembra, pričom voľby riaditeľa boli vyhlásené už 25. októbra. "Ústava SR, s ktorou by novela zákona potenciálne mohla byť v rozpore, upravuje zákaz retroaktivity, a to len pre oblasť trestného práva. V civilnom práve, najmä v procesných predpisoch, je však bežné, že novým zákonom sa upravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúceho zákona, pričom však právne účinky, ktoré nastali za účinnosti predchádzajúceho zákona, zostávajú zachované," tvrdí Sečanský. V tomto prípade sa tak voľba generálneho riaditeľa STV dokončí podľa novelizovaného zákona.
Najbližšie tri roky vedie Spolok lokálnych televíznych staníc Slovenska (LOToS) Nataša Petrová, agentúru SITA o tom informoval spolok. Kongres spolku ju vo funkcii výkonnej riaditeľky LOToS potvrdil vo štvrtok 9. novembra na svojom rokovaní v Martine. Hlavným bodom programu kongresu boli voľby do správnych orgánov spolku - rady a revíznej komisie.
LOToS založilo v decembri 1997 päť lokálnych TV a dnes zastrešuje 46 lokálnych televízií. Sídli v Martine a jednou z jeho hlavných úloh je presadzovanie nezávislého šírenia informácií, nezávislosti vysielania a rozvoj duálneho TV vysielania. LOToS pôsobí ako centrálny koordinátor pre zjednotenie technického vybavenia TV štúdií a pravidelne aktualizuje informácie o stave lokálneho TV vysielania na Slovensku. Podieľa sa na výrobe, distribúcii a vysielaní spoločných programov. LOToS pripravuje odborné školenia pre pracovníkov lokálnych TV. Vyvrcholením jeho celoročnej práce je Workshop - celoslovenská prehliadka lokálnych televíznych staníc. 
