2. 9. 2006

Prix Europa 2006

Prix Europa 2006
Päť diel slovenskej produkcie získalo nomináciu na európsky mediálny festival Prix Europa 2006. Do súťaže, ktorá bude od 14. do 21. októbra v Berlíne a v Postupime, sa dosiaľ prihlásilo 209 televíznych, rozhlasových a internetových staníc z 35 krajín sveta. Na festival je nominovaných viac ako 600 diel, ktoré budú súťažiť v deviatich kategóriách. Hlavnou témou podujatia je dosah globalizácie na život v Európe, ktorá sa objavuje vo väčšine prihlásených príspevkov. Slovenská televízia uspela dvoma nomináciami: fikciou Ticho režisérky Zuzany Liovej a dielom Mesto lietajúcich slov od Martiny Diosiovej. Nomináciu dostal aj rozhlasový dokument Nepriatelia štátu - veriaci autorky Márie Samuhelovej z produkcie Slovenského rozhlasu, ktorý do súťaže prispeje aj ďalšími dvoma príspevkami. Z kategórie dramatickej rozhlasovej tvorby je to Dievča na telefón Ivice Ruttkayovej a internetové vysielanie radioART zamerané na súčasné akustické umenie. Informácie poskytla tlačová kancelária Prix Europa 2006.

4. ročník súťaže pre lokálne televízne stanice

4. ročník súťaže pre lokálne televízne stanice
Protidrogový fond a LOToS - spolok lokálnych televíznych staníc Slovenska vyhlasujú 4. ročník súťaže pre lokálne televízne stanice v SR v tvorbe audiovizuálnych diel s protidrogovou tematikou. Do súťaže by mali zaslať spravodajský príspevok alebo reportáž, publicistiku, publicistický film, dokument, reklamný spot, videoklip, prípadné iné. Uzávierka je 15. novembra. Dielo musí byť vyrobené v tomto roku. Súčasťou prihlášky musí byť záväzok súťažiacej lokálnej televízie na odvysielanie víťazných diel. Počet prihlásených príspevkov od jedného autora, alebo jednej lokálnej televízie nie je obmedzený. Súťažné diela je potrebné zasielať na adresu LOToS - spolok lokálnych televíznych staníc, Sokolíka 2, 036 01 Martin a obálku označiť heslom "SÚŤAŽ". Odborná porota a organizátori určia víťazov, ktorých odmenia finančnou čiastkou. Výsledky súťaže sa zverejnia na slávnostnom vyhodnotení v novembri v Martine počas dvojdňového workshopu. Súťaž je financovaná z prostriedkov Protidrogového fondu v Bratislave a môžu sa v nej zúčastniť všetky lokálne a regionálne televízie z celej SR s platnou licenciou na vysielanie.

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Novým výkonným riaditeľom Rádia Okey sa od 1. septembra stane dlhoročný moderátor jeho ranného vysielania Milan Urbaník, agentúru SITA o tom informoval PR manažér spoločnosti Forza Martin Šesták. Na tomto poste nahradí súčasného riaditeľa Juraja Dobiša. Podľa Milana Urbaníka jeho prvé aktivity povedú k "zvyšovaniu štandardu vysielania so zavádzaním nových prvkov", uviedol Šesták. Rádio Okey vzniklo 1. marca 2001. Vysiela denne na siedmich frekvenciách v rámci celého Slovenska. Ponúka svetové hity a aj piesne slovenských interpretov. V programovej štruktúre dominuje hudba doplnená spravodajstvom z domova, zahraničia, športu, šoubiznisu, kultúry, vedy a techniky.

Ku koncu augusta sa znížil počet zamestnancov Slovenského rozhlasu (SRo) o 50. K 31. augustu odišlo z rôznych pracovných pozícií verejnoprávneho rozhlasu 50 zamestnancov dohodou, výpoveďou alebo zrušením miesta. Od 1. augusta, odkedy sa v rozhlase začala zavádzať nová organizačná štruktúra, bolo zrušených 88 funkčných miest, z ktorých boli niektoré obsadené a niektoré neboli. Pred začiatkom personálnych zmien bolo v SRo 825 zamestnancov a v súčasnosti ich je 775. Pre rozhlas naďalej pracujú aj externí pracovníci. Po zmene organizačnej štruktúry SRo museli zamestnanci podpísať novú zmluvu. Väčšina tak urobila a rokuje sa s tými, ktorí to odmietli. Zmluvy sú interné a väčšina je na čas neurčitý. V súčasnosti sa podľa Jobbikovej pracuje na novom katalógu funkčných miest. Prepúšťanie vyplýva z projektu novej generálnej riaditeľky SRo Miloslavy Zemkovej, podľa ktorého by rozhlas mal do konca budúceho roka celkovo prepustiť 180 zamestnancov. Nová organizačná štruktúra rozhlasu je len prvým krokom jeho transformácie pod novým vedením. Druhým bude od začiatku budúceho roka nová programová štruktúra a následne zavádzanie nových technológii. Prepúšťanie súvisí so zavádzaním novej organizačnej štruktúry, programu a technológií. Nový program rozhlasu by sa mal spustiť od januára 2007.

Na trhu dennej tlače pribudne od pondelka, 4. septembra, nový titul - denník Plus jeden deň. Pred jeho prvým uvedením sa vydavateľstvo denníka - Spoločnosť 7 Plus, k novému titulu nevyjadrovalo, inzerciu na jeho prvé číslo však zverejnil týždenník Plus 7 dní. Denník Plus jeden deň by mal nadviazať na tradíciu a filozofiu týždenníka Plus 7 dní a na trhu denníkov by mal vyplniť priestor medzi bulvárnou a mienkotvornou tlačou. Jeho zámerom je prinášať významné udalosti na domácej a zahraničnej politickej scéne, aktuality zo šoubiznisu slovenských i zahraničných celebrít. Čitatelia by v ňom tiež mali nájsť regionálne udalosti a praktické informácie. Denník Plus jeden deň by mal vychádzať denne okrem nedele na 24 a viac stranách.

Slovenský rozhlas (SRo) súhlasí s návratom na krátkovlnné vysielanie v čo najkratšom čase, ak štát garantuje finančné pokrytie tohto vysielania. Uvádza sa to v stanovisku verejnoprávneho rozhlasu na vyjadrenia ministra kultúry Mareka Maďariča o možnej obnove zahraničného vysielania SRo, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa SRo Adriana Jobbiková. Šéf rezortu kultúry v pondelok, 28. augusta, na stretnutí s predsedníčkou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilmou Prívarovou vyjadril plnú podporu obnoveniu tohto vysielania. Vedenie SRo však doteraz podľa Jobbikovej nedostalo žiadne sťažnosti od zahraničných Slovákov na zrušenie krátkovlnného vysielania. Hovorkyňa SRo tiež pripomenula, že v súčasnosti toto vysielanie SRo programovo pokrýva prostredníctvom internetu a cez satelit. Podľa vedenia SRo je riešenie problematiky krátkych vĺn najmä záujmom štátu, ktorý musí v tejto veci rozhodnúť. Po skončení transformácie Rádia Slovakia International (RSI), ktorá súvisela so zrušením jeho vysielania na krátkych vlnách a s prechodom redakcie po internetový okruh SRo - Rádio Inet, odišlo z RSI k 1. augustu k 29 ľudí. Podľa programového riaditeľa SRo Ľuboša Machaja, vysielanie do zahraničia zabezpečuje v rámci Rádia Inet 12 redaktorov z RSI. Jeho rozsah v slovenčine, angličtine, nemčine, vo francúzštine, ruštine a v španielčine je zachovaný. Machaj považuje vysielanie na krátkych vlnách za anachronizmus a tvrdí, že podľa odoziev od poslucháčov, ho väčšina počúva cez satelit alebo cez internetové vysielanie. Tvrdí, že aj vysielanie do zahraničia cez satelit a internet by mal platiť štát. "Táto služba nie je verejnou službou SRo, je to služba, ktorá by mala byť v záujme štátu. Všade štandardne, vo všetkých okolitých krajinách, je to priamo napojené na štátny rozpočet," povedal pre agentúru SITA Machaj. Rozpočet na vysielanie rozhlasu na krátkych vlnách bol ročne 55 miliónov, pričom tento typ vysielania je najdrahším spôsobom šírenia rozhlasového signálu. Vysielanie SRo do zahraničia si objednáva zo zákona štát, ktorý ho dlhodobo nedostatočne financuje. Na tento rok poslanci NR SR neschválili v štátnom rozpočte RSI dotáciu. Vláda naň dodatočne na konci roka 2005 schválila 10 miliónov, čo však jeho náklady nepokrýva. SRo ukončil vysielanie RSI na krátkych vlnách 30. júna podľa zmluvy, ktorú uzavrelo jeho bývalé vedenie s Rádiokomunikáciami. Následne začala transformácia RSI, ktorá súvisí so zmenami v organizačnej štruktúre rozhlasu. Zrušením krátkych vĺn by mal SRo ročne ušetriť približne 35 miliónov korún. Zahraničné vysielanie na krátkych vlnách začal SRo v januári 1993 a vysielanie si podľa zákona objednával a platil štát. Rozhlas najprv vysielal len pre zahraničných Slovákov, neskôr začal vysielať o Slovensku a propagovať ho aj v cudzích jazykoch. Vysielanie na krátkych vlnách sa používa iba na šírenie rozhlasových programov určených pre veľmi vzdialené územia, prakticky na ľubovoľné miesto na zemeguli. Nedá sa použiť pre šírenie v blízkom okolí, preto sa nedá využiť na šírenie programov pre územie Slovenska.

MTV Video Music Awards

MTV Video Music Awards

V newyorskej Radio City Music Hall v noci na dnes udeľovali hudobné ceny MTV Video Music Awards. Najlepším videoklipom roka sa stal klip k piesni I Write Sins Not Tragedies od skupiny Panic! At The Disco. Najviac ocenení, teda dve si odniesol britský spevák James Blunt s videoklipom You're Beautiful, rovnako ako britské duo Gnars Barkley a videoklip Crazy. Medzi ženami bodovala Kelly Clarkson s videoklipom Because Of You. Najlepším videoklipom skupiny je Move Along od kapely All-American Rejects.

Víťazi MTV Video Music Awards 2006

Najlepší videoklip roka -Panic! At The Disco - I Write Sins Not Tragedies Najlepší ženský videoklip roka -Kelly Clarkson - Because of You Najlepší mužský videoklip roka - James Blunt - You're Beautiful Najlepší videoklip skupiny -All-American Rejects - Move Along Najlepší rapový videoklip -Chamillionaire featuring Krayzie Bone Najlepší r'n'b videoklip -Beyoncé featuring Slim Thug & Bun B - Check On It (Pink Panther) Najlepší hip-hopový videoklip -Black Eyed Peas - My Humps Najlepší tanečný videoklip -Pussycat Dolls featuring Snoop Dogg - Buttons Najlepší rockový videoklip -A.F.I. - Miss Murder Najlepší popový videoklip -Pink - Stupid Girls (víťaz) Najlepší videoklip nováčika -Avenged Sevenfold - Bat Country Réžia -Robert Hales za videoklip: Gnarls Barkley - Crazy

Choreografia -Sho-tyme za videoklip: Shakira featuring Wyclef Jean - Hips Don't Lie Špeciálne efekty -Louis Mackall za videoklip: Missy Elliott - We Run This Výprava -Justin Dragonis za videoklip: Red Hot Chili Peppers - Dani California Strih -Ken Mowe za videoklip: Gnarls Barkley - Crazy Kamera -Robbie Ryan za videoklip: James Blunt - You're Beautiful Najlepší soundtrack videohry -Marc Ecko's Getting Up (Atari) Najlepšie telefónne zvonenie roka -Fort Minor - Where'd You Go

STV NEWS

STV NEWS
Spolu vyše 30 tisíc návštevníkov zavítalo do priestorov Slovenskej televízie v Bratislave, a do jej regionálnych štúdií v Banskej Bystrici a Košiciach počas dnešného Dňa otvorených dverí STV. Verejnosť mohla nazrieť do zákulisia výroby programov, vyskúšať si televíznu techniku, fungovanie virtuálneho štúdia, či stretnúť sa s osobnosťami STV a získať ich podpis. V bratislavskej Mlynskej doline si záujemcovia mohli aj zmeniť svoj výzor pod rukami profesionálnych vizážistov z relácie Zmenáreň, deti sa mohli zahrať s hercami relácie Gombíkovo. Pri príležitosti 50. výročia STV bola pripravená expozícia fungovania televízie od jej vzniku. Počas dňa otvorených dverí vystúpili aj viaceré slovenské kapely a speváci, ako Gladiátor, Peha či Pavol Hammel. Pravidelné vysielanie z bratislavského televízneho štúdia sa začalo 3. novembra 1956. Prvý farebný program na Slovensku sa vysielal 14. februára 1970. Od 4. septembra 1990 začal v rámci československej televízie pôsobiť samostatný vysielací okruh S 1 pre Slovensko. Federálny program F 1 zanikol 31. decembra 1992 spolu s ČSFR. Členovia Rady Slovenskej televízie (STV), ktorí sa rozhodnú kandidovať za šéfa STV, sa nebudú môcť zúčastniť na voľbe ako členovia rady. Zhodla sa na tom Rada STV, ktorá si nechala k tejto veci vypracovať posudok ústavného právnika Radoslava Procházku. Jeho odporúčania rada zapracovala do svojho rokovacieho poriadku na augustom rokovaní a schválila ich. Ako uviedol predseda Rady STV Miroslav Kollár pre médiá, rokovací poriadok rady doplnili o nové body, ktoré stanovujú, že ak člen rady kandiduje nesmie sa zúčastňovať práce rady, ktorá súvisí s voľbou generálneho riaditeľa, nesmie sa oboznamovať s projektmi a je povinný najneskôr na výzvu predsedajúceho pred otváraním obálok oznámiť, že kandiduje. "Pokiaľ to neurobí a bude sa zúčastňovať na otváraní obálok, tak to automaticky znamená späťvzatie jeho kandidatúry. Pozerá sa naňho ako keby nekandidoval," konštatoval Kollár. Ak však člen rady neuspeje v prvom kole voľby generálneho riaditeľa STV, alebo uspeje v prvom kole, ale účasti v druhom kole sa vzdá, tak na druhom kole voľby sa zúčastňuje už ako riadny člen rady - je na opätovnom vypočutí kandidátov a hlasuje o nich. Členom Rady STV ako aj Dozornej komisie STV navrhuje zákaz možnosti kandidovať za šéfa STV aj novela zákona o STV, ktorú do parlamentu predložil poslanec za stranu Smer-SD Dušan Jarjabek. Rovnako to Jarjabek navrhuje aj návrhu novely zákona o SRo. Ak by člen rady alebo dozornej komisie kandidovať chcel, musel by sa vzdať funkcie. Na tento zákaz prístupu k funkcii šéfa STV však majú právnici rôzne názory. Pripúšťa to aj Kollár, no zároveň dodáva, že nie je ústavný právnik a teda to nevie vyhodnotiť. Ak by sa podľa predsedu rady Kolára ukázalo, že zákaz kandidatúry pre členov Rady STV a Dozornej komisie STV na generálneho riaditeľa verejnoprávnej televízie je v súlade s ústavou, nebude s tým mať problém. Kollár zároveň poukazuje na podobný prípad, ktorý sa riešil počas volieb predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR Súdnou radou SR, keď sudca Štefan Harabin "ako člen Súdnej rady aj kandidoval, dokonca aj za seba hlasoval". Napríklad v nedávnej voľbe šéfa Slovenského rozhlasu (SRo), ktorá sa v apríli skončila až po siedmich mesiacoch, kandidoval aj vtedajší predseda Rozhlasovej rady Michal Dzurjanin. Na hlasovaní o svojej osobe a projekte sa však nezúčastňoval a rada tak rozhodovala len 14 hlasmi z 15.

1. 9. 2006

Chválime

Chválime
Chválime, že Richard Rybníček má dostatok času i informácií,aby sa ako jeden z prvých podpísal pod výzvu kampane Podporte vyhlásenie proti extrémizmu a n árodnostnej nevraživosti , s podtitulom : Nechceme sa vracať do obdobia, keď bolo verbálne podpaľačstvo súčasťou vládnej politiky a doviedlo Slovensko do medzinárodnej izolácie! Škoda, že si nenašiel čas na židov. Aspoň v STV.

Zomrel Joseph Stefano

Zomrel Joseph Stefano
Pred týždňom , v piatok 25. augusta ,zomrel vo veku 84 rokov scenárista filmu Alfreda Hitchcocka Psycho - Joseph Stefano. Okrem Psycha sa preslávil televíznym seriálom The Outer Limits. Presná príčina jeho smrti však nie je známa. Scenárista prišiel do New Yorku v roku 1940, kde sa chcel pôvodne presadiť ako zabávač. Hral na klavíri, výborne tancoval aj spieval a bol to navyše talentovaný textár. Spočiatku vystupoval v tanečnej skupine, no živil sa rôzne. V roku 1953 stretol v jednom z tamojších barov svoju budúcu manželku Marilyn Epstein. "Práve som si vyberala pieseň v jukeboxe, keď zrazu ku mne pristúpil krásny muž v čiernej bunde, džínsoch a čižmách a povedal mi, ktorú mám zahrať. Vraj ju napísal on," povedala pred časom Marilyn pre The Philadelphia Inquirer. Onedlho sa zobrali. Stefano sa v televízii po prvý raz zviditeľnil v 50-tych rokoch, keď ho najali tvorcovia filmu Ted Mack Family Hour. Napísal k filmu scenár a neskôr o jeho služby prejavili záujem aj tvorcovia filmu Čierna orchidea z roku 1958 so Sophiou Loren a Anthonym Quinnom. Potom začal Stefano pracovať pre spoločnosť 20th Century Fox a presťahoval sa do Hollywoodu, kde ho oslovil slávny Alfred Hitchcock. Čoskoro verejnosti predstavili filmový trhák Psycho.

Nedajme si uherák !

Nedajme si uherák !
Predstavitelia troch mládežníckych organizácií žiadajú predstaviteľov slovenských i maďarských médií, aby sa v záujme všetkých národnostných menšín žijúcich na Slovensku a v Maďarsku vyhýbali vyvolávaniu hystérie a nepropagovali xenofóbne činy a vyjadrenia úzkych extrémistických skupín. Občiansko-demokratická mládež, Mládežnícka skupina Strany Maďarskej Koalície a Kresťanskodemokratická mládež Slovenska vyjadrujú hlboké znepokojenie pre množiace sa konflikty medzi Slovákmi a Maďarmi a odsudzujú každú formu prejavu extrémizmu a nenávisti v Maďarsku i na Slovensku. "Vyzývame najmä mladú generáciu, aby pozitívnym príkladom a aktivitami zameranými na spoznávanie kultúry menšín žijúcich na území Slovenska a Maďarska prispievala k potlačeniu prejavov extrémizmu v spoločnosti na čo najnižšiu úroveň," uvádza sa vo vyhlásení troch mládežníckych organizácií.

Zomrel Glenn Ford

Zomrel Glenn Ford
Vo veku 90 rokov zomrel v Kalifornii americký herec Glenn Ford. Herca našli mŕtveho v jeho dome v stredu 30. augusta v poobedňajších hodinách. Potvrdil to policajný seržant Terry Nutall. Jeho zdravie poznačila najmä séria mozgových príhod, ktoré prekonal koncom 90-tych rokov. Zhoršujúce sa zdravie mu zabránilo zúčastniť sa aj na veľkej oslave jeho 90. narodenín, ktoré oslávil 1. mája tohto roku. Ford sa presadil v niekoľkých desiatkach filmov, exceloval najmä v snímkach The Blackboard Jungle z roku 1955, Gilda z roku 1946 a The Big Heat z roku 1953. Poznáme ho aj z filmov ako Midway, 3:10 to Yuma,Superman, Hollywoodu ostal verný celých 53 rokov, pričom od roku 1939, kedy debutoval, natočil do roku 1991 spolu 85 filmov.

Každý iný - všetci rovní

Každý iný - všetci rovní
Kampaň Európskej únie za ľudské práva, boj proti rasizmu a participáciu Každý iný - všetci rovní sa začína dnes ,1. septembra. Ako dnes na tlačovej besede informovala Beatrica Bánhegyiová zo sekretariátu kampane, Slovensko sa do projektu zapojilo ako jedna zo 48 krajín. Na projekte sa svojimi aktivitami zúčastní občianske združenie Ľudia proti rasizmu cez lokálne dobrovoľnícke centrá a projektom Umelci a rozmanitosť, kde budú môcť mladí umelci prezentovať svoj postoj. Občianske združenie Trival bude organizovať stretnutia mladých ľudí z viacerých kultúrnych a sociálnych vrstiev a projekt vyvrcholí tvorbou multikultúrneho hudobného CD. Do kampane sa zapojí aj Slovenský zväz telesne postihnutých, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Nových Zámkoch, Regionálna rada mládeže Prešovského kraja a občianske združenie Iuventa. Súčasťou kampane sú aj motivačné stretnutia, informujúce o možnosti zapojenia sa do kampane cez vlastné podujatia, ktoré spĺňajú jej filozofiu a možnosti ako realizovať túto aktivitu pod logom kampane. Projektom chcú organizátori osloviť mladých ľudí, školy a občianske združenia pracujúce s mládežou. Informačné stretnutia sa uskutočnia v Košiciach, Žiline, Prievidzi a v Bratislave. Do kampane Každý iný - všetci rovní sa môžu zapojiť aj stredné umelecké školy cez súťaž o najlepší návrh na propagačné materiály, odevný doplnok, propagačný plagát a pozadie na mobilný telefón na témy kampane. Cieľom je zistiť postoje a vnímanie mladými ľuďmi, zmapovať aký je ich záujem o ľudské práva, boj proti rasizmu a participáciu. Vyhodnotenie kampane bude v septembri 2007. Kampaň s rovnakým názvom, ktorá prebehla v roku 1995, 50 rokov po ukončení 2. svetovej vojny, mala za cieľ podporiť boj proti rasizmu, antisemitizmu, xenofóbii a intolerancii. Toto úsilie Rady Európy pokračuje aj v novej kampani za rozmanitosť, ľudské práva a aktívnu participáciu, ktorá vychádza z toho istého hesla.

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA
.slabota

"Dzurinda ma ničím neprekvapil - pretvárku a faloš doviedol k dokonalosti. Je to v podstate veľký milovník hygieny - vždy chce mať čisté ruky a koho môže, po použití zahodí." Pavol Rusko

"Vyberať poplatky sme sa rozhodli v s súlade s vyššou právnou normou. Zdroje verejného zdravotníctva sú totiž určené na hradenie zdravotnej starostlivosti, ktorou nie sú služby s ňou súvisiace. Na základe toho tvrdíme, že nasmerovanie dvoch miliárd korún na kompenzáciu poplatkov z prostriedkov povinného verejného zdravotného poistenia by bol nezákonný postup. Z určitého pohľadu to možno nazvať aj spreneverou zdrojov verejného zdravotného poistnia na volebnú kampaň politickej strany. Za protiústavne a v rozpore so zákonmi EÚ považujem toto nariadenie vlády, ktoré prikazuje jasne definovanú činnosť, vyžadujúcu si určité náklady, vykonávať za nula korún. Ak vláda chce oslobodiť pacientov od poplatkov, riešenie vidí únia v ich náhrade financovaním z vládnych rezerv alebo štátneho rozpočtu, ale zásadne mimo zdrojov verejného zdravotného poistenia." Andrej Janco ,prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov

"Fica nemusíme mať radi, ale oni, prebehlíci, sú ešte horší. "

Štefan Hríb, .týždeň

TOM 2006

TOM 2006
Novým držiteľom absolútneho TOM-a sa dnes večer stal vďaka 87 658 diváckym hlasom Vilo Rozboril. Sklenenú sošku mu odovzdal herec Milan Lasica. Zároveň si odniesol aj TOM-a ako najlepší zabávač. Najobľúbenejším moderátorom za rok 2006 sa stal Rastislav Žitný. Ďalší TOM putoval do rúk populárnej moderátorky Martiny Šimkovičovej. V kategórii spravodajsko-publicistická relácia zvíťazili po 10. raz, už tradične Televízne noviny. K divácky najúspešnejším programom sa zaradila aj relácia DEKA a zábavná relácia Hurikán s Andym Krausom a Petrom Marcinom. Slávnostný gala večer moderoval Maroš Kramár a spestrili ho hudobné vystúpenia zlatých slávikov ako Karel Gott, Miro Žbirka a Helena Vondráčková.

31. 8. 2006

Deň otvorených dverí v STV

Deň otvorených dverí v STV
Slovenská televízia odvysiela dnes na Jednotke niekoľko priamych vstupov a zostrih z 2. ročníka akcie Dňa otvorených dverí. V čase od 10.00 do 17.00 bude možnosť prezrieť si priestory STV v Bratislave, Mlynskej doline, Banskej Bystrici a Košiciach. Verejnosť bude mať možnosť navštíviť priestory televízie, vidieť výrobu programov, televíznu techniku, fungovanie virtuálneho štúdia, stretnúť sa s osobnosťami STV a získať podpis na autogramiáde. Pre deti je pripravený samostatný program s postavičkami a hercami z detských relácií.Pri príležitosti 50. výročia Slovenskej televízie bude pripravená aj expozícia fungovania Slovenskej televízie od jej vzniku. Počas dňa otvorených dverí vystúpia aj viaceré slovenské kapely ako napríklad: GLADIÁTOR, PEHA, PAVOL HAMMEL.

Morálna výzva ?

Morálna výzva ?
Na Slovensku opätovne vznikla zaujímavá morálna výzva a ako je na Slovensku zvykom- bez opory v zákone a, ako je na Slovensku zvykom-podporovaná aj členom rady STV, ktorého tam nominovali aj - Odbory audiovizuálnych tvorcov a Občianske združenie Vec verejná. Navrhuje odvolať a ihneď nahradiť povedzme touto pätnástkou : Mária Biľová, Erzsébet Dolník, Pavol Holeštiak ,Peter Nižňanský, Naďa Lazarová,Jozef Šimonovič ,Martin Šmatlák, Marián Kleis, Dušan Tittel ,Jana Miklovičová. Štefánia Gorduličová, Ivetu Švecová. Vyzerá to tak, že Štefan Fejko a Bohumír Bobocký by tam mali jediní ostať.

Titl. Národná rada Slovenskej republiky, Výbor pre kultúru a médiá, Námestie A. Dubčeka 1,811 01 Bratislava Bratislava :1.9.2006 Vec: Výzva
Vážení páni poslanci,udalosti posledných týždňov v STV potvrdili, že Rada STV svojou nečinnosťou, neodbornosťou a alibistickými postojmi voči správaniu sa menežmentu riadeného bývalým generálnym riaditeľom Richardom Rybníčkom, si zo zákona nesplnila svoju základnú povinnosť, kontrolovať činnosť vedenia STV.Svojou preukázateľnou nezodpovednosťou a neodbornosťou sa takto spolupodieľala na porušovaní zákonov, mravnom, kultúrnom, a spoločenskom rozklade STV. Preukázala, že sama nemá dostatok schopností vykonávať kontrolnú činnosť vyplývajúcu zo zákona o STV. Sme presvedčení, že Rada STV - v súčasnom personálnom zložení - stratila akékoľvek morálne právo naďalej rozhodovať o ďalšom smerovaní Slovenskej televízie a preto OAT a občianske združenie "Vec verejná" vyzývajú poslancov NR SR, aby všetkých členov Rady STV na čele s jej predsedom Miroslavom Kollárom odvolali.
MgA .Peter Tóth ,prezident OAT
Igor Kňazovický ,Vec verejná - OZ

WTF ?

WTF ?

Stojaté vody slovenskej kinematografie konečne rozhýbal Richard Rybníček. Vložil zverené verejné prostriedky do celovečerného filmu Nedodržaný sľub produkčnej spoločnosti GENTA FILM s.r.o. Márie Rehákovej *, v čase keď sa už dávno mal vyrábať pre deti s názvom Brngalky. Vlastne mal byť vyrobený. Peniaze na výrobu detského filmu STV však nevyčlenila, pretože ich spotrebovali odmeny a Reháková . Minuloročné dvojmesačné odmeny to vlastne urobili dokonale. .Nedodržaný sľub stál STV 10 miliónov. Nedodržaný sľub Richarda Rybníčka dohromady 17.... Alebo je to tým, že Richard Rybníček a Mária Reháková boli svedkovia na svadbe Vlada Černého ? Aby sme však boli vyvážení , tak STV vložila zverené prostriedky / takisto desať milónov / aj do celovečerného filmu Love Story Bathory produkčnej spoločnosti JAKUBISKO FILM, s. r. o. Vzhľadom na fakt, že zmluva bola podpísaná 7.7. 2006 i na fakt, že pri celkovom rozpočte 380.000.000,- Sk a štruktúre koproducentov Eurofilm Studio KFT (HU), Jakubisko Film, Slovakia sro (SK), Jakubisko Film, sro (CZ), Lunar Films Ltd (UK) a Concorde Film Trust (HU) , nie je celkom jasný benefit pre Slovenskú televíziu, okrem práv na šírenie na 10 rokov.

*GENTA FILM s.r.o. Dr. Vladimíra Clementisa 10 **Bratislava 821 02 ,Spoločníci: Ing. Mária Reháková ,JUDr. Ivan Macák **Na tejto adrese, zhodou okolností, sídlia firmy : media2, a.s. , predstavenstvo ,Ing. Ladislav Rehák - predseda ,Martin Lengyel - člen Ing. Danka Durnáč-len ,STARPRESS, s.r.o. , Spoločníci: Michal Hošťák ,Radomír Brhlík ,Ing. Ladislav Rehák,Harad, a.s. ,predstavenstvo (Martin Lengyel - predseda predstavenstva Vladimír Kulich ,Ragtime, spol. s r. o. ,konatelia Martin Langyel ,Ing. Vladimír Kulich,UNITED AQS, a.s. predstavenstvo :Ing. Ladislav Rehák ,Martin Lengyel ,AGENTÚRA PROMOTION, s.r.o. ,konateľ :Ing. Mária Reháková ,Estrella, a.s. predstavenstvo :Ing. Jozef Bartošovič - predseda predstavenstva a Ing. Peter Múčka - člen Martin Rehák - člen dozorná rada :Ing. Ladislav Rehák - predseda ,Juraj Rehák - člen ,Ing. Mária Reháková , Galileo Production, s.r.o. ,konateľ Ing. Mária Reháková ,Gold Production, s.r.o. ,Spoločníci: Ing. Mária Reháková, Monika Kanková .

Apropos z anonymného cyberspacu - : Ladislav Rehak, bytom Soltesovej 2, Bratislava, ktory je sponzorom KDH a priblizne kazdy mesiac im dava 50.000,-Sk? Aspon teda podla zoznamu fyzickych osob - darcov uvedenych v Prilohe 7B Vyrocnej financnej spravy KDH za rok 2004 by to mohol byt on. Pokial je to tak, tak je potom samozrejme, ze je jeho syn na zozname omylom, urcite nie je mafian a Palko to uz da do poriadku. ved sam Vladimir P. prispieva mesacne iba 1.500,-Sk, tak si predsa nebude srat do vlastneho hniezda :-)http://www.kdh.sk/financnaSprava2004.aspx

Apros 2 -2005 : Na zozname je aj syn známeho podnikateľa Ladislava Reháka, ktorý je napríklad predsedom predstavenstva spoločnosti Orange. Martin Rehák je uvedený ako záujmová osoba, rovnako ako Mercedes G patriaci firme Reháková a synovia. Na ňom Martin Rehák jazdí. Ladislav Rehák si účasť syna na zozname vysvetľuje tým, že bývajú na tej istej ulici ako Piťo - šéf jednej zo skupín podsvetia. Hovorí, že syn Martin, ktorý je dnes právnik, s Piťom chodil do školy, ale nepodnikajú spolu. Auto Ladislava Reháka, keď v ňom sedel s manželkou a synom, kontrolovala nedávno hliadka spolu s kukláčmi. Auto prehliadal aj pes. "Správali sa ku mne slušne,"

30. 8. 2006

Tri výzvy aj pre médiá

Tri výzvy aj pre médiá
Výtvarníci, galeristi, teoretici a kritici výtvarného umenia vyzývajú politické elity Slovenska a Maďarska, kompetentné orgány i orgány činné v trestnom konaní, aby pristupovali k prejavom xenofóbie, národnej a národnostnej intolerancie so všetkou vážnosťou. Ako sa uvádza v materiáli, zvlášť sa obracajú na predsedu vlády Roberta Fica a žiadajú ho, aby svojimi vyhláseniami nebagatelizoval fyzické útoky na občanov SR a aby svojím alibistickým postojom nelegitimoval násilie a prejavy intolerancie. Vo výzve sa obracajú aj na maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya, aby nezneužíval tieto udalosti vo svoj prospech v maďarskej vnútornej politike. "Odsudzujeme násilie spáchané v Nitre a v Sládkovičove, rovnako aj prejavy xenofóbie na futbalových štadiónoch na Slovensku aj v Maďarsku," zdôrazňujú výtvarníci, galeristi, teoretici a kritici výtvarného umenia vo vyhlásení. Zároveň žiadajú slovenské a maďarské médiá, najmä elektronické, aby zachovali vecnosť pri informovaní o týchto udalostiach. Pod výzvou sú podpísaní: Juraj Bartusz - výtvarník, profesor Fakulty umení, Košice, Vladimír Beskid - teoretik umenia, riaditeľ GJK v Trnave, Erik Binder - výtvarník, Bratislava, Jana Bodnárová - teoretička umenia, spisovateľka, Prešov, Juraj Čarný - teoretik umenia, riaditeľ Galerie Space, šéfredaktor slovenskej edície Flash Art, Bratislava, Daniel Fischer - výtvarník, profesor VŠVU, Bratislava, Jana Geržová - teoretička umenia, šéfredaktorka výtvarného časopisu Profil, predsedníčka Slovenskej sekcie AICA, Dobrohošť, Richard Gregor - teoretik umenia, odborný asistent Akadémie umenia v Banskej Bystrici, Gábor Hushegyi - estetik, výtvarný kritik, Bratislava, József Juhász R. - multimediálny umelec, organizátor festivalov Studio erté, Nové Zámky, Csaba Kiss - galerista, At Home Gallery, Šamorín, Suzanne Kiss - galeristka, At Home Gallery, Šamorín, Klára Kubičková - teoretička umenia, Banská Bystrica, Ilona Németh - výtvarníčka, vedúca Ateliéru in na VŠVU Bratislava, Dunajská Streda, Marián Ravasz - architekt, Dunajská Streda, Katarína Rusnáková - teoretička umenia, Žilina, Lucia Stachová - teoretička umenia, šéfredaktorka časopisu Dart, Bratislava, Ádám Szentpétery - výtvarník, docent Fakulty umení v Košiciach, Rožňava, Lucia Tkáčová - výtvarníčka, odborná asistentka VŠVU, Bratislava, Emöke Vargová - výtvarníčka, odborná asistentka VŠVU, Bratislava. Matica slovenská (MS) so znepokojením pozoruje zvyšujúce sa etnické napätie medzi Slovákmi a Maďarmi. Uvádza sa to vo vyhlásení predsedníctva, v ktorom vyzývajú na zmierlivý postup, vzájomné pochopenie a úctu a váženie si hodnôt oboch národov. Matica slovenská odsudzuje extrémizmus na oboch stranách a jeho politické zneužívanie stranami. Slováci a Maďari sú odkázaní žiť vedľa seba v pokoji a rôzne výzvy na nepriateľstvo sú podľa Matice slovenskej nezmyselné. Matica slovenská vyzýva politikov a médiá na oboch stranách, aby k vzniknutej situácii pristupovali a vyjadrovali sa zodpovedne, aby nepreceňovali, ale ani nepodceňovali vyčíňanie nezodpovedných asociálov. Zároveň vo vyhlásení zdôrazňujú, že sú proti akýmkoľvek protispoločenským javom, ale i proti zasahovaniu do vnútorných vecí SR. Signatári tradičných stretnutí Slovákov z južného Slovenska v Šuranoch ostro protestujú proti provokáciám voči Slovákom v Maďarsku i na Slovensku. Súčasnú mediálnu i politickú sústredenosť na interetnické vzťahy vnímajú ako organizovaný scenár na spochybňovanie Slovenska v očiach medzinárodného spoločenstva. "Provokácie v minulých rokoch ponechala vláda i Národná rada SR bez povšimnutia napriek tomu, že signatári i Matica slovenská na ne vytrvalo upozorňovali," dodal Bajaník. Vyzývajú Vládu SR a Národnú radu SR, aby nepodľahli organizovanej hystérii a správali sa ako orgány suverénnej Slovenskej republiky v rámci Európskej únie a nie úklonom voči maďarským politickým výzvam, ktoré majú za cieľ spochybňovať politickú a občiansku stabilitu SR pred medzinárodným spoločenstvom.

RADA STV

RADA STV

Rada Slovenskej televízie dnes , okrem iného, prerokovala spôsob výroby dabingu STV prostredníctvom STV Production & Technology a zaviazala STV, aby vypracovala kompexnú správu o dabingu v STV so zameraním sa na otázky reálnych nákladov, stavu dabingových štúdií , investícií, vzťahu k externým subjektom, postaveniu Marcel Paru ,firiem Kabel Plus, s.r.o.,Kabel Plus consulting ,STV Production & Technology aTV GLOBAL, a.s. v súvislosti s dabingom .Rada prerokovala aj stanovisko DK STV k výške a spôsobu vyplácania odmien manažérom STV v rokoch 2003 – 2006. Rada STV požiadala štatutárneho zástupcu STV , aby jej predložil postup pri prehodnocovaní pracovnoprávnych podmienok tvorivých pracovníkov so zmluvami trvalými a ich mzdovými podmienkami. Rada STV žiada štatutárneho zástupcu STV, aby jej preložil zmluvné záväzky na celovečerné filmy Love Story Bathory produkčnej spoločnosti JAKUBISKO FILM, s. r. o. a Nedodržaný sľub produkčnej spoločnosti GENTA FILM s.r.o. Rada skonštatovala, že Richard Rybníček nepostupoval v súlade so Zákonom o STV pri k odpredaju nepotrebného nehnuteľného majetku-objektov Vinosady, Trnávka, Limbach Rada STV schválila novelu Rokovacieho poriadku Rady STV v súvislosti s kandidovaním členov Rady STV vo voľbe GR STV. rada STV schválila Správu o činnosti a hospodárení STV za I. polrok 2006, 7. Informácia o odpredaji majetku STV – (predkladajú štatutárni zástupcovia GR STV) ,Rada STV zaviazala STV, aby pripravila základné materiály a finančné ohodnotenie k procesu prechodu na DVB-T . Výška a spôsob vyplácania odmien v Slovenskej televízii (STV) v rokoch 2003 až 2006 neboli v rozpore so zákonmi, konštatovala to Dozorná komisia STV na dnešnom rokovaní Rady STV. Dozorná komisia prekontrolovala pracovné zmluvy a dohody o mzdách manažmentu STV v uvedenom období. Z posudku Dozornej komisie STV o tom, či vyplácanie odmien v posledných troch rokoch bolo v súlade so zákonmi a internými predpismi STV, je podľa predsedu Rady STV Miroslava Kollára zrejmé, že sa neporušili nielen zákony, ale ani interný predpis, keďže interný predpis v tomto smere neexistuje. Z informácií o odmenách, ktoré dostali viaceré médiá či členovia Rady STV, napríklad vyplýva, že najvyššie mesačné odmeny mal údajne dostať bývalý štatutárny zástupca STV Marcel Para, a to napríklad vo výške 600-tisíc a raz až 1 milión korún. Rada v súvislosti s odmenami odporúčala štatutárom vypracovať systemizačný projekt a mzdový predpis. Rada STV sa dnes tiež venovala auditu v dcérskych spoločnostiach STV. Štatutárni zástupcovia STV Branislav Zahradník a Ľubor Košút radu informovali o personálnych zmenách v dcérskych spoločnostiach a o tom, že vedenie televízie pripravuje audit približne 20 problematických zmlúv. Výsledky auditu, ktorý by nemal byť drahší ako jeden milión korún, by mali byť známe v druhej polovici októbra, začiatkom novembra. Predmetom forenzného auditu bude preverenie skutočností, týkajúcich sa 15 – 20 zmlúv vybraných manažmentom a Dozornou komisiou STV , ktoré sa zameria predovšetkým na : a) analýza predmetu zmluvy a jej ekonomický a iný dopad ,b) posúdenie, či zmluva bola schválená a uzavretá v súlade s internými predpismi STV , c) identifikáciu neobvyklých či nevýhodných ustanovení ,d) zistenie, či zmluva bola realizovaná, prípadne akým spôsobom a kým ,e) zistenie okolností a spôsobu kontroly plnenia predmetu zmluvy zo strany STV,f) identifikáciu uskutočnených a budúcich finančných tokov súvisiacich so zmluvou . Ďalej- analýzu databázy zmlúv s cieľom identifikácie neobvyklých či nevýhodných zmluvných záväzkov - predovšetkým sa zameraním na identifikovanie : a) delených zmlúv pod hranicou výberových konaní ,b) zmlúv s neobvyklými partnermi ,c) zmlúv s nejasným predmetom činnosti ,d) zmlúv s neobvyklými zmluvnými podmienkami ,e) zmlúv so spriaznenými stranami f) zmlúv podpísaných tesne pred rezignáciou bývalého generálneho riaditeľa g) zmlúv uzavretých bez riadneho schvaľovacieho procesu 3. identifikáciu potenciálnych zmluvných či iných záväzkov s ohľadom najmä na zmluvné a iné záväzky, ktoré by mohli mať negatívny dopad na hospodárenie STV. Výzva na predloženie ponuky bola zaslaná týmto spoločnostiam : PriceWaterHouseCoopers Slovensko ,KPMG Slovensko ,Ernst and Young Slovakia a Deloitte and Touche Slovakia Štatutárni zástupcovia STV B. Zahradník a Ľ. Košút 18. augusta odvolali na odporúčanie Rady STV z funkcií konateľov štyroch dcérskych spoločností STV. Odvolaní boli: Marcel Para v spoločnostiach STV Broadcasting, s.r.o. a STV Production and Technology, s.r.o., Jana Bucková v spoločnosti TV KE, s.r.o. a Brian Lipták v spoločnosti Koncesia, s.r.o. Odvolaní konatelia prestali byť zamestnancami STV. Za nových konateľov boli vymenovaní Peter Kavecký v spoločnosti STV Production and Technology, Jozef Holečko v STV Broadcasting, Tatiana Košťanová v TV KE a Tibor Nemčok v spoločnosti Koncesia. Všetci noví konatelia sú zamestnancami STV. Po audite v dcérskych spoločnostiach sa zhodnotí ich prínos pre STV a štatutári nevylučujú, že v prípade niektorých požiadajú Radu STV o súhlas s ich zrušením. Štatutári STV dnes tiež Radu STV okrem iného informovali o rokovaniach s Ochranným zväzom interpretov Slovenska (OZIS). Zmluva medzi STV a OZIS na tento rok totiž nebola uzavretá a obe strany sa v súčasnosti snažia dohodnúť na riešení tohto stavu, na čo vedenie televízie vyzvala aj Rada STV. Spôsob a výška vyplácaných odmien manažmentu Slovenskej televízie (STV) v rokoch 2003 až 2006 neboli v rozpore so zákonmi, konštatovala to Dozorná komisia STV na dnešnom rokovaní rady STV. Podľa komisie, ktorá prekontrolovala pracovné zmluvy a dohody o mzdách manažmentu STV v uvedenom období, v STV neexistuje ani interný predpis, ktorý by to upravoval.

Oddimenzovanie

Oddimenzovanie
Ministerstvo kultúry chce do konca októbra pripraviť návrh zákona o poplatkoch za služby verejnosti poskytované SRo a STV. Tento návrh by mal zohľadniť reálne potreby a dlhodobé ekonomické poddimenzovanie verejnoprávnych médií. Rezort kultúry sa k tomu zaviazal v informatívnom materiáli, ktorý zobrala dnes vláda na vedomie. Ako sa uvádza v tlačovej informácii rezortu kultúry, v novom zákone by sa mala odraziť aj potreba efektívnejšieho výberu koncesionárskych poplatkov. Ministerstvo kultúry ďalej v materiáli zaujalo postoj tiež k zahraničnému vysielaniu SRo. Rezort kultúry považuje za nevyhnutné v spolupráci s SRo urýchlene obnoviť vysielanie Radia Slovakia International na krátkych vlnách. Tento zámer vyplýva nielen z toho, že súčasné vysielanie cez internet a satelit predstavuje len doplnkové platformy šírenia programov RSI, ale aj vzhľadom na negatívne reakcie poslucháčov z celého sveta proti zastaveniu krátkovlnného vysielania RSI. Rezort kultúry v materiáli načrtol aj prístup k možnému vytvoreniu jednotného inštitucionálneho zázemia verejnoprávneho vysielania. Najprv experti musia posúdiť opodstatnenosť a ekonomický prínos takéhoto prípadného spojenia. Do konca marca by mal byť vypracovaný návrh optimalizácie ich infraštruktúry v podmienkach digitalizácie vysielania, uvádza sa v materiáli.* *Predkladacia správa Informácia o návrhu opatrení na zabezpečenie verejnoprávneho vysielania a rozvoja infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania sa predkladá na základe uznesenia vlády SR č. 420 z 10. mája 2006 bod B.10. Na základe analýzy sa navrhuje vytvoriť pravidlá financovania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie ako verejnoprávnych vysielateľov, ktoré zohľadnia Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (96) 10 o zabezpečení nezávislosti verejnoprávneho vysielania, z ktorého vyplýva záväzok členských štátov Rady Európy udržovať – a tam, kde je to potrebné, vytvoriť – primeraný, bezpečný a transparentný rámec financovania verejnoprávneho vysielania, ktorý verejnoprávnym vysielateľom zabezpečí prostriedky potrebné na napĺňanie svojho poslania. Platná legislatíva upravujúca postavenie, poslanie a úlohy verejnoprávnych vysielateľov – zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase a zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii – uvedené finančné požiadavky osobitne nerieši. Navrhovaný systém zohľadňuje zaužívaný systém platenia samostatnej verejnej platby - koncesionárskych poplatkov (zákon č. 212/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorý sa v Európe v súčasnosti s ohľadom na existenciu verejnoprávnych vysielateľov považuje za najoptimálnejší. V kontexte riešenia financovania verejnoprávneho vysielania resp. verejnoprávnych vysielateľov informácia rozpracúva aj pozitívny záväzok štátu v oblasti prístupu ku kultúrnemu bohatstvu, ako aj podpory národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí. V nadväznosti na právnu teóriu a platný právny systém zohľadňuje vzťah štátu a verejnoprávnych vysielateľov rešpektujúc analytickú opodstatnenosť ich financovania. V kontexte stratégie prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie, ktorá bola prijatá uznesením vlády SR č. 646 z 26. júla 2006 v SR sa rešpektuje aj osobité postavenie a úlohy verejnoprávnych vysielateľov zdôrazňujúc nevyhnutnosť ďalšieho rozpracovania optimálnej infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v kontexte digitalizácie vysielania.

Informácia o návrhu opatrení na zabezpečenie verejnoprávneho vysielania a rozvoja infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania

I. Financovanie verejnoprávnych vysielateľov

Slovenský rozhlas (ďalej len „SRo“) podľa zákona o SRo (zákon č. 619/2003 Z. z.) a Slovenská televízia (ďalej len „STV“) podľa zákona o STV (zákon č. 16/2004 Z. z.) sú verejnoprávnymi, národnými, nezávislými, informačnými, kultúrnymi a vzdelávacími inštitúciami, ktoré poskytujú službu verejnosti v oblasti vysielania. Sú zriadené na poskytovanie verejnej služby a na zabezpečenie ústavou zaručeného práva na vzdelávanie (čl. 42 ods. 2 Ústavy SR), práva na informácie (čl. 26 ods. 1 Ústavy SR) a práva na prístup ku kultúrnemu bohatstvu (čl. 43 ods. 2 Ústavy SR). SRo v súčasnosti zabezpečuje aj úlohu štátu v oblasti podpory národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí (čl. 7a Ústavy SR). Najvýznamnejším zdrojom financovania SRo a STV sú koncesionárske poplatky, ktoré ustanovuje zákon o koncesionárskych poplatkoch (zákon NR SR č. 212/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov). Tento zákon však už dlhodobo nezabezpečuje primeraný, bezpečný a transparentný rámec financovania verejnoprávneho vysielania. Ani ostatná novela zákona z roku 2003 nevyriešila základný nedostatok, a to vymožitelnosť práva verejnoprávnych vysielateľov na koncesionársky poplatok. Táto novela upravovala len výšku poplatku tak, aby sa dočasne pokryl finančný deficit verejnoprávnych vysielateľov, ktorý sa však najmä v prípade SRo vytváral aj v nasledujúcich rokoch. V súčasnosti je však zrejmé, že jednorazové dotácie zo štátneho rozpočtu na oddlženie nie sú vhodným ani systémovým riešením zabezpečenia financovania verejnoprávnych vysielateľov. Dlhodobé neriešenie tejto problematiky limituje dnes výkon verejnej služby verejnoprávnymi vysielateľmi, čo zároveň ohrozuje aj samotnú existenciu už vybudovaného inštitucionálneho zázemia a dlhodobo vytváraného kultúrneho bohatstva. Za najdôležitejšie z hľadiska existencie verejnoprávneho vysielania, a to aj v medzinárodnom kontexte, možno považovať to, že ako súčasť duálneho systému vysielania vytvára neopakovateľný systém plurality v oblasti slobody prejavu a práva na informácie, ako aj to, že sa významne podieľa na vytváraní audiovizuálneho bohatstva. Reflektujúc význam verejnoprávneho vysielania sa neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o ES stal prvý odsek Protokolu o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, ktorý bol prijatý v Amsterdame 2. októbra 1997: „Systém verejnoprávneho vysielania v členských štátoch EÚ je v priamom vzťahu k demokratickým, spoločenským a kultúrnym potrebám každej spoločnosti, a k potrebe zachovania plurality médií.“ Odporúčaním Parlamentného zhromaždenia 1641 z 27. januára 2004 žiada Rada Európy vlády členských štátov aby potvrdili svoje odhodlanie udržiavať silné, životaschopné a nezávislé verejnoprávne vysielanie, ktoré zároveň prispôsobia požiadavkám digitálneho veku a aby definovali vhodný legislatívny, inštitucionálny a finančný rámec na fungovanie verejnoprávneho vysielania. V súčasnosti tak existuje v Európe všeobecná zhoda o nevyhnutnosti podpory a uchovania duálneho systému, v ktorom prosperujú bok po boku súkromní a verejnoprávni vysielatelia. Verejnoprávne vysielanie je základným pilierom duálneho systému a predstavuje tak podobne ako iné verejné služby neoddeliteľnú súčasť európskeho modelu spoločnosti. Na jeho zachovanie je nevyhnutné zabezpečiť primeraný a dostatočný legislatívny, organizačný a finančný rámec. Zákon o SRo a zákon o STV posilnili ich verejnoprávny charakter, vytvorili novú organizačnú štruktúru a nanovo definovali úlohy verejnoprávnych vysielateľov. Zákony upravujú aj zodpovednosť k používaniu verejných zdrojov a systém kontroly, neriešia však priamo spôsob financovania verejnoprávnych vysielateľov. Koncesionárske poplatky sú ako verejná platba tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania; pôvodne boli chápané ako platba za povolenie prijímať rozhlasové a televízne služby prostredníctvom prijímača. Analýzou a porovnaním zahraničných foriem a spôsobov finančného zabezpečenia televíznej a rozhlasovej programovej služby verejnoprávnych vysielateľov, s dôrazom na systémy členských krajín Európskej únie, možno konštatovať, že najvhodnejším riešením financovania je zavedený systém koncesionárskych poplatkov, založený na legitímnych nárokoch verejnoprávnych vysielateľov v kontexte poskytovanej verejnej služby. S ohľadom na slobodu prijímania informácií, (čl. 10 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 Listiny základných práv a slobôd) príjem rozhlasového alebo televízneho vysielania nie je možné viazať na súhlas štátnych orgánov alebo na princíp kódovanej služby. Napriek tomu, že koncesionársky poplatok je v súčasnosti naviazaný na prijímač, je vo všeobecnosti považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom ustanovených povinností a úloh verejnoprávnych vysielateľov. Európsky systém rozhlasových a televíznych poplatkov je založený na princípe solidárnej platby. Sadzba poplatku nie je náhodne určovaná suma, ale suma vyjadrujúca podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržanie programových záväzkov verejnoprávnych vysielateľov. Napríklad v Spolkovej republike Nemecko je výška poplatku stanovená na základe odporúčania mimovládnej komisie (Kommission zur Ermittlung des Finanzbedarfs der Rundfunkanstatten – KEF) na obdobie štyroch rokov. Výška poplatku je určená tak, aby sa v prvej časti poplatkového obdobia vytvorili určité finančné prebytky a rezervy, ktoré môžu pokryť prirodzene vznikajúci deficit v druhej polovici. Sadzbu poplatkov pre britskú BBC určuje vláda na obdobie piatich rokov a súčasne je viazaná na rast indexu spotrebiteľských cien. Pri svojom rozhodovaní sa opiera o odporúčania nezávislej komisie pre užívateľské poplatky. Osobitným príkladom je Nórsko, kde poplatok vypočítavajú podľa priemernej ceny dennej tlače, t.j. násobkom dní cenou denníka. Mechanizmus financovania verejnej služby, prostredníctvom ktorého majú verejní vysielatelia zabezpečiť aj kontinuálne a stabilné plánovanie nákladov, musí zohľadniť základné princípy, a to: a) stabilitu - finančné prostriedky by sa mali poskytovať na pevné časové obdobie, pričom je nevyhnutné brať do úvahy také faktory, ako je inflácia, či pravdepodobný pokles komerčných príjmov; b) nezávislosť - mechanizmus financovania a zvlášť rozhodovací proces by mal zabrániť tomu, aby boli verejnoprávni vysielatelia pri zostavovaní programu vystavení ekonomickému, či politickému ovplyvňovaniu; c) proporcionalitu - objem finančných prostriedkov poskytovaných verejnoprávnym vysielateľom musí vychádzať z priebežných analýz oprávnených požiadaviek verejnoprávnych vysielateľov na plnenie verejnej služby; d) transparentnosť - plnenie záväzkov verejnej služby a hospodárenie s pridelenými financiami musí podliehať priebežnej verejnej kontrole. Uvedené princípy sú z časti súčasťou zákonov o STV a SRo, zodpovedajúci princíp solidárnej verejnej platby by však mal byť vytvorený na základe novej úpravy financovania verejnoprávnych vysielateľov. Tá by mala v nadväznosti na zákony o STV a SRo prekvalifikovať poplatok za vlastníctvo prijímača na poplatok za služby verejnosti poskytované SRo a STV. Nová právna úprava by však mala reflektovať rovnomerné/spravodlivé zaťaženie spoločnosti, ktoré by zohľadňovalo najmä - štatistické ukazovatele o reálnom prístupe k službe verejnoprávnych vysielateľov, z ktorých vyplynulo, že takmer 100% domácností vlastní tv-prijímač a všetky domácnosti vlastnia rozhlasový prijímač – je teda nedôvodné a neefektívne skúmať či nejaká osoba v domácnosť má alebo nemá vo vlastníctve tento prijímač; - skutočnosť, že technický pokrok v oblasti diapazónu prijímačov vysielania už zďaleka nie je viazaný iba na tv-prijímač alebo rozhlasový prijímač; - reálny prístup ku službe verejnoprávnych vysielateľov; - možnosť jednej platby prostredníctvom osobitnej právnickej osoby; - ďalšie benefity verejnoprávnych vysielateľov (napr. watchdog, vzdelávanie, výchova, podpora umenia, atď.); - rozloženie finančného zaťaženia na spoločnosť v kontexte využitia služby aj právnickými osobami v súlade s princípom solidarity; - zjednocujúci prvok umožňujúci efektívny výber verejnej platby (napr. odber elektrickej energie zabezpečuje dostatočnú identifikáciu domácností a zohľadňuje aj najnovšie tendencie v oblasti IT-technológií - v budúcnosti sa počíta s vysokorýchlostným prenosom dát (internet) práve cez elektrické káble). Podľa podkladov SRo je optimálna úroveň nákladov potrebných ročne na plnenie zákonom ustanovených úloh a priebežný technický a technologický rozvoj v sume 1,1 miliardy Sk. Reštriktívny rozpočet na rok 2006 predpokladá náklady v sume 992 438 tis. Sk, príjem z koncesionárskych poplatkov s ohľadom na platnú právnu úpravu je (v ideálnom prípade) v sume 678 117 tis. Sk. Podľa podkladov STV je optimálna úroveň nákladov potrebných ročne na plnenie zákonom ustanovených úloh a priebežný technický a technologický rozvoj v sume 2,2 miliardy Sk. Rozpočet na rok 2006 predpokladá náklady v sume 2 075 500 tis. Sk, príjem z koncesionárskych poplatkov s ohľadom na platnú právnu úpravu je (v ideálnom prípade) v sume 1 420 000 tis. Sk, príjmy z reklamy v sume 520 000 tis. Sk. Na základe porovnania príjmov a výdavkov STV a SRo možno uviesť, že súčasné nastavenie príjmu z koncesionárskych poplatkov nezohľadňuje reálne potreby STV a SRo a dochádza tak k dlhodobému ekonomickému poddimenzovaniu týchto inštitúcií. V prípade SRo je podiel rozdielu medzi reálnymi nákladmi a príjmami na celkovom rozpočte vyšší. Pripravovaná právna úprava by preto mala zohľadniť deficit oboch inštitúcií a prípadne nanovo prerozdeliť príjmy z verejnej platby medzi SRo a STV podľa ich reálnych potrieb. SRo a STV boli zriadené na účely plnenia len verejnej služby, pričom na jej financovanie štát vytvoril aj legálny zdroj – koncesionársky poplatok. Samotné príjmy z koncesionárskeho poplatku však neboli, vzhľadom na ich reálny objem vo vzťahu k ekonomickým požiadavkám (minimálnym) verejnoprávnych vysielateľov, dostatočnou zárukou očakávaného plnenia verejnej služby. Z tohto dôvodu si štát vytvoril možnosť financovať niektoré obsahy z poskytovanej verejnej služby: - zákon o STV - jedným zo zdrojov príjmu môže byť transfer zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok, určený na uskutočnenie niektorých programov vo verejnom záujme, ako aj kapitálový transfer zo štátneho rozpočtu na uskutočnenie účelových investičných projektov; - zákon o SRo - jedným zo zdrojov príjmu môže byť transfer zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok určený na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania v pásme stredných vĺn, transfer zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok určený na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia, transfer zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok určený na uskutočnenie niektorých programov vo verejnom záujme, ako aj kapitálový transfer zo štátneho rozpočtu na uskutočnenie účelových investičných projektov. Vytvorenie funkčného mechanizmu oprávneného financovania verejnej služby štátom predpokladá precíznejšiu právnu úpravu, a to aj vzhľadom na nedostatok zvyklostí a neschopnosť aplikačnej praxe. Z rokovaní s SRo a STV možno s poukazom na uvedené vyvodiť dve úrovne vzťahu štátu k verejnoprávnym vysielateľom a) činnosť verejnoprávnych vysielateľov ako služba štátu - najmä zabezpečenie vysielania do zahraničia, zabezpečenie vysielania v pásme stredných vĺn a niektoré účelových investičné projekty (napr. digitalizácia vysielania); b) činnosť verejnoprávnych vysielateľov ako služba verejnosti, uskutočňovanie niektorých programov vo verejnom záujme, prípadne niektoré účelové investičné projekty (napr. digitalizácia archívu). Vysielanie kultúrnych a informačných programov do zahraničia (ďalej len „zahraničné vysielanie“) je podľa § 5 ods. 1 písm. k) zákona o SRo hlavnou činnosťou SRo, pričom SRo nemôže svoje práva a povinnosti vysielateľa rozhlasovej programovej služby previesť zmluvou ani iným právnym úkonom na inú právnickú alebo na fyzickú osobu. Z pohľadu služby verejnosti treba uviesť, že v tomto prípade zahraničné vysielanie je službou štátu, a preto, ak štát garantuje alebo určuje rozsah a formu takéhoto vysielania musí zabezpečiť aj jeho individuálne financovanie formou transferu zo štátneho rozpočtu. Zahraničné vysielanie sa vo vyspelých európskych štátoch spravidla financuje z prostriedkov rezortu zahraničných vecí. Rokovania Ministerstva kultúry SR s Ministerstvom zahraničných vecí SR jednoznačne poukázali na skutočnosť, že financovanie zahraničného vysielania z rozpočtovej kapitoly rezortu zahraničných vecí nebude možné, a to vzhľadom na limitované prostriedky tejto kapitoly. Vzhľadom na význam zahraničného vysielania ako dôležitej súčasti štátnej propagácie Slovenskej republiky v zahraničí, informovania o aktuálnych otázkach spoločensko-politického a kultúrneho života na Slovensku Ministerstvo kultúry SR považuje za nevyhnutné v spolupráci so SRo urýchlene obnoviť vysielanie Radia Slovakia International (RSI) na krátkych vlnách. O negatívnom dosahu ukončenia vysielania kultúrnych a informačných programov do zahraničia prostredníctvom krátkych vĺn od 1. júla 2006 svedčia aj ohlasy poslucháčov RSI z mnohých krajín sveta vrátane našich krajanov a ich organizácií. Vysielanie cez internet a satelit predstavujú len doplnkové platformy šírenia programov RSI a preto nemôže ani v najbližších rokoch plnohodnotne nahradiť vysielanie na krátkych vlnách, ktoré navyše v procese digitalizácie nadobúda kvalitatívne vyššie technické i ekonomické parametre.

Záver 1. Ministerstvo kultúry SR v spolupráci so SRo a STV pripraví do 31. októbra 2006 návrh zákona o poplatkoch za služby verejnosti poskytované SRo a STV. 2. Ministerstvo kultúry SR v spolupráci so SRo zabezpečí do 31. októbra 2006 obnovenie zahraničného vysielania Radio Slovakia International na krátkych vlnách. II. Rozvoj infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v kontexte pripravovanej digitalizácie vysielania Rada Európy priznala verejnoprávnym vysielateľom v Barcelone v roku 2002 úlohu priekopníkov digitálnej televízie podporujúc Lisabonskú stratégiu EÚ ekonomiky založenej na vzdelaní. Digitálna televízia bola identifikovaná ako spôsob preklenutia digitálnej priepasti a podporenia sociálnej kohézie a inklúzie. eEurope 2002 napríklad žiada členské štáty o „uľahčenie zavádzania služieb digitálnej televízie s prepojením na internet a o podporu interoperability“.

[1]) eEurope 2005 tiež zdôrazňuje význam multiplatformového prístupu k internetu, „t.j. možnosť pripojenia k internetu aj iným spôsobom než cez počítač, napríklad digitálnou televíziou a mobilnými službami 3G“. Toto je dokonca považované za „základnú podmienku zapojenia všetkých občanov“.[2]) Lisabonská stratégia podporila sociálnu kohéziu ako súčasť znalostnej ekonomiky a stanovila pre tento prístup program svojím vyhlásením, že „každý občan musí byť vybavený zručnosťami, ktoré potrebuje na život a prácu v novej informačnej spoločnosti. Informačnej exklúzii treba zabrániť rozmanitosťou možností.“[3]) Na barcelonskom stretnutí Rada Európy pri hodnotení napĺňania Lisabonskej stratégie vyzvala Európsku Komisiu aj členské štáty, aby „podporovali využívanie otvorených platforiem na dosiahnutie slobodnej voľby občanmi pri prístupe k aplikáciám a službám informačnej spoločnosti, najmä prostredníctvom digitálnej televízie, mobilných služieb 3G a ďalších platforiem, ktoré technologická konvergencia môže priniesť v budúcnosti“. Dôležitú úlohu, verejnoprávnych vysielateľov v informačnej a vzdelanej spoločnosti vytváraním nových služieb a technológií, opätovne priznali všetky európske štáty na konferencii v Amsterdame.[4]) Osobitné postavenie verejnoprávnych vysielateľov, v kontexte stratégie prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie (prijatá uznesením V SR č. 646 z 26. júla 2006) reflektujú aj základné zásady návrhu zákona o digitalizácii vysielania, ktorý bude do konca septembra predložený na rokovanie vlády SR. V kontexte digitalizácie vysielania sa vyskytli aj úvahy o možnom vytvorení jednotného inštitucionálneho zázemia verejnoprávneho vysielania. Otázky spoločenskej opodstatnenosti a ekonomického prínosu možného spojenia infraštruktúr, prípadne inštitúcií samotných, bude treba posúdiť na expertnej úrovni, pričom v prvom rade treba skúmať otázku efektivity prevádzkových nákladov oboch inštitúcií spojenú s nadmerným finančným zaťažením súvisiacim so zastaranými a nadrozmernými budovami, otázku technologického a technického zabezpečenia, kde napriek rozdielnym technológiám oboch vysielateľov existuje veľa spoločných a navzájom sa prekrývajúcich aktivít (ide najmä o oblasť zvukovej, vysielacej a spojovej techniky, investičnú výstavbu, technické zabezpečenie pri rôznych prenosoch a iných aktivitách), ako aj otázkou zefektívnenia činností obslužných zložiek oboch inštitúcií, pri zachovaní programovej autonómie televízneho a rozhlasového vysielania. V zdrojovej oblasti príjmov oboch inštitúcií možno za pozitívny považovať návrh na zjednotenie dvoch poplatkov do jedného – je to možné vzhľadom na uvažované zjednotenie databázy povinných osôb - čím by sa nepochybne zefektívnil aj výber samotný. K možným ekonomickým úsporám by mohlo dôjsť aj vzájomnou propagáciou ťažiskových programov, vybudovania spoločnej siete zahraničných korešpondentov a prípadné vzájomné využívanie tvorivých kapacít. Výhodou užšej spolupráce verejnoprávnych vysielateľov by mohla byť efektívnejšia komunikácia s orgánmi verejnej správy v oblasti telekomunikácií (spoločné pozícia pri vyjednávaní cien za prenájom vysielacích sietí vo vzťahu k Rádiokomunikáciám, a.s.) a aj možnosť jednotnej reprezentácie v European Broadcasting Union (EBU). V tejto súvislosti treba vyhodnotiť všetky alternatívy s dôrazom na najvhodnejší systém fungovania verejnoprávnych vysielateľov (napr. autonómne inštitúcie s osobitnými poplatkami, autonómne inštitúcie s jedným poplatkom, autonómne inštitúcie so spoločnou infraštruktúrou, čiastočne autonómne inštitúcie so spoločnými obslužnými zložkami, konvergovaná inštitúcia). Záver Ministerstvo kultúry SR v spolupráci so SRo a STV vypracuje do 31. marca 2007 návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania. [1]) COM(2001) 140: eEurope 2002: Dopad a priority. [2]) COM(2002) 263: eEurope 2005: Informačná spoločnosť pre všetkých. [3]) Závery Lisabonského zasadnutia rady, marec 2000. [4]) Kľúčová úloha verejnoprávneho vysielania v európskej spoločnosti 21. storočia, 1.-3.9.2004, Amsterdam.