Oddimenzovanie
Ministerstvo kultúry chce do konca októbra pripraviť návrh zákona o poplatkoch za služby verejnosti poskytované SRo a STV. Tento návrh by mal zohľadniť reálne potreby a dlhodobé ekonomické poddimenzovanie verejnoprávnych médií. Rezort kultúry sa k tomu zaviazal v informatívnom materiáli, ktorý zobrala dnes vláda na vedomie. Ako sa uvádza v tlačovej informácii rezortu kultúry, v novom zákone by sa mala odraziť aj potreba efektívnejšieho výberu koncesionárskych poplatkov.
Ministerstvo kultúry ďalej v materiáli zaujalo postoj tiež k zahraničnému vysielaniu SRo. Rezort kultúry považuje za nevyhnutné v spolupráci s SRo urýchlene obnoviť vysielanie Radia Slovakia International na krátkych vlnách. Tento zámer vyplýva nielen z toho, že súčasné vysielanie cez internet a satelit predstavuje len doplnkové platformy šírenia programov RSI, ale aj vzhľadom na negatívne reakcie poslucháčov z celého sveta proti zastaveniu krátkovlnného vysielania RSI. Rezort kultúry v materiáli načrtol aj prístup k možnému vytvoreniu jednotného inštitucionálneho zázemia verejnoprávneho vysielania. Najprv experti musia posúdiť opodstatnenosť a ekonomický prínos takéhoto prípadného spojenia. Do konca marca by mal byť vypracovaný návrh optimalizácie ich infraštruktúry v podmienkach digitalizácie vysielania, uvádza sa v materiáli.*
*Predkladacia správa
Informácia o návrhu opatrení na zabezpečenie verejnoprávneho vysielania a rozvoja infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania sa predkladá na základe uznesenia vlády SR č. 420 z 10. mája 2006 bod B.10.
Na základe analýzy sa navrhuje vytvoriť pravidlá financovania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie ako verejnoprávnych vysielateľov, ktoré zohľadnia Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (96) 10 o zabezpečení nezávislosti verejnoprávneho vysielania, z ktorého vyplýva záväzok členských štátov Rady Európy udržovať – a tam, kde je to potrebné, vytvoriť – primeraný, bezpečný a transparentný rámec financovania verejnoprávneho vysielania, ktorý verejnoprávnym vysielateľom zabezpečí prostriedky potrebné na napĺňanie svojho poslania. Platná legislatíva upravujúca postavenie, poslanie a úlohy verejnoprávnych vysielateľov – zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase a zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii – uvedené finančné požiadavky osobitne nerieši. Navrhovaný systém zohľadňuje zaužívaný systém platenia samostatnej verejnej platby - koncesionárskych poplatkov (zákon č. 212/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorý sa v Európe v súčasnosti s ohľadom na existenciu verejnoprávnych vysielateľov považuje za najoptimálnejší.
V kontexte riešenia financovania verejnoprávneho vysielania resp. verejnoprávnych vysielateľov informácia rozpracúva aj pozitívny záväzok štátu v oblasti prístupu ku kultúrnemu bohatstvu, ako aj podpory národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí. V nadväznosti na právnu teóriu a platný právny systém zohľadňuje vzťah štátu a verejnoprávnych vysielateľov rešpektujúc analytickú opodstatnenosť ich financovania.
V kontexte stratégie prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie, ktorá bola prijatá uznesením vlády SR č. 646 z 26. júla 2006 v SR sa rešpektuje aj osobité postavenie a úlohy verejnoprávnych vysielateľov zdôrazňujúc nevyhnutnosť ďalšieho rozpracovania optimálnej infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v kontexte digitalizácie vysielania.
Informácia o návrhu opatrení na zabezpečenie verejnoprávneho vysielania a rozvoja infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania
I. Financovanie verejnoprávnych vysielateľov
Slovenský rozhlas (ďalej len „SRo“) podľa zákona o SRo (zákon č. 619/2003 Z. z.) a Slovenská televízia (ďalej len „STV“) podľa zákona o STV (zákon č. 16/2004 Z. z.) sú verejnoprávnymi, národnými, nezávislými, informačnými, kultúrnymi a vzdelávacími inštitúciami, ktoré poskytujú službu verejnosti v oblasti vysielania. Sú zriadené na poskytovanie verejnej služby a na zabezpečenie ústavou zaručeného práva na vzdelávanie (čl. 42 ods. 2 Ústavy SR), práva na informácie (čl. 26 ods. 1 Ústavy SR) a práva na prístup ku kultúrnemu bohatstvu (čl. 43 ods. 2 Ústavy SR). SRo v súčasnosti zabezpečuje aj úlohu štátu v oblasti podpory národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí (čl. 7a Ústavy SR).
Najvýznamnejším zdrojom financovania SRo a STV sú koncesionárske poplatky, ktoré ustanovuje zákon o koncesionárskych poplatkoch (zákon NR SR č. 212/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov). Tento zákon však už dlhodobo nezabezpečuje primeraný, bezpečný a transparentný rámec financovania verejnoprávneho vysielania. Ani ostatná novela zákona z roku 2003 nevyriešila základný nedostatok, a to vymožitelnosť práva verejnoprávnych vysielateľov na koncesionársky poplatok. Táto novela upravovala len výšku poplatku tak, aby sa dočasne pokryl finančný deficit verejnoprávnych vysielateľov, ktorý sa však najmä v prípade SRo vytváral aj v nasledujúcich rokoch. V súčasnosti je však zrejmé, že jednorazové dotácie zo štátneho rozpočtu na oddlženie nie sú vhodným ani systémovým riešením zabezpečenia financovania verejnoprávnych vysielateľov. Dlhodobé neriešenie tejto problematiky limituje dnes výkon verejnej služby verejnoprávnymi vysielateľmi, čo zároveň ohrozuje aj samotnú existenciu už vybudovaného inštitucionálneho zázemia a dlhodobo vytváraného kultúrneho bohatstva.
Za najdôležitejšie z hľadiska existencie verejnoprávneho vysielania, a to aj v medzinárodnom kontexte, možno považovať to, že ako súčasť duálneho systému vysielania vytvára neopakovateľný systém plurality v oblasti slobody prejavu a práva na informácie, ako aj to, že sa významne podieľa na vytváraní audiovizuálneho bohatstva.
Reflektujúc význam verejnoprávneho vysielania sa neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o ES stal prvý odsek Protokolu o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, ktorý bol prijatý v Amsterdame 2. októbra 1997: „Systém verejnoprávneho vysielania v členských štátoch EÚ je v priamom vzťahu k demokratickým, spoločenským a kultúrnym potrebám každej spoločnosti, a k potrebe zachovania plurality médií.“
Odporúčaním Parlamentného zhromaždenia 1641 z 27. januára 2004 žiada Rada Európy vlády členských štátov aby potvrdili svoje odhodlanie udržiavať silné, životaschopné a nezávislé verejnoprávne vysielanie, ktoré zároveň prispôsobia požiadavkám digitálneho veku a aby definovali vhodný legislatívny, inštitucionálny a finančný rámec na fungovanie verejnoprávneho vysielania.
V súčasnosti tak existuje v Európe všeobecná zhoda o nevyhnutnosti podpory a uchovania duálneho systému, v ktorom prosperujú bok po boku súkromní a verejnoprávni vysielatelia. Verejnoprávne vysielanie je základným pilierom duálneho systému a predstavuje tak podobne ako iné verejné služby neoddeliteľnú súčasť európskeho modelu spoločnosti. Na jeho zachovanie je nevyhnutné zabezpečiť primeraný a dostatočný legislatívny, organizačný a finančný rámec.
Zákon o SRo a zákon o STV posilnili ich verejnoprávny charakter, vytvorili novú organizačnú štruktúru a nanovo definovali úlohy verejnoprávnych vysielateľov. Zákony upravujú aj zodpovednosť k používaniu verejných zdrojov a systém kontroly, neriešia však priamo spôsob financovania verejnoprávnych vysielateľov.
Koncesionárske poplatky sú ako verejná platba tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania; pôvodne boli chápané ako platba za povolenie prijímať rozhlasové a televízne služby prostredníctvom prijímača.
Analýzou a porovnaním zahraničných foriem a spôsobov finančného zabezpečenia televíznej a rozhlasovej programovej služby verejnoprávnych vysielateľov, s dôrazom na systémy členských krajín Európskej únie, možno konštatovať, že najvhodnejším riešením financovania je zavedený systém koncesionárskych poplatkov, založený na legitímnych nárokoch verejnoprávnych vysielateľov v kontexte poskytovanej verejnej služby.
S ohľadom na slobodu prijímania informácií, (čl. 10 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 Listiny základných práv a slobôd) príjem rozhlasového alebo televízneho vysielania nie je možné viazať na súhlas štátnych orgánov alebo na princíp kódovanej služby. Napriek tomu, že koncesionársky poplatok je v súčasnosti naviazaný na prijímač, je vo všeobecnosti považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom ustanovených povinností a úloh verejnoprávnych vysielateľov.
Európsky systém rozhlasových a televíznych poplatkov je založený na princípe solidárnej platby. Sadzba poplatku nie je náhodne určovaná suma, ale suma vyjadrujúca podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržanie programových záväzkov verejnoprávnych vysielateľov. Napríklad v Spolkovej republike Nemecko je výška poplatku stanovená na základe odporúčania mimovládnej komisie (Kommission zur Ermittlung des Finanzbedarfs der Rundfunkanstatten – KEF) na obdobie štyroch rokov. Výška poplatku je určená tak, aby sa v prvej časti poplatkového obdobia vytvorili určité finančné prebytky a rezervy, ktoré môžu pokryť prirodzene vznikajúci deficit v druhej polovici. Sadzbu poplatkov pre britskú BBC určuje vláda na obdobie piatich rokov a súčasne je viazaná na rast indexu spotrebiteľských cien. Pri svojom rozhodovaní sa opiera o odporúčania nezávislej komisie pre užívateľské poplatky. Osobitným príkladom je Nórsko, kde poplatok vypočítavajú podľa priemernej ceny dennej tlače, t.j. násobkom dní cenou denníka.
Mechanizmus financovania verejnej služby, prostredníctvom ktorého majú verejní vysielatelia zabezpečiť aj kontinuálne a stabilné plánovanie nákladov, musí zohľadniť základné princípy, a to:
a) stabilitu - finančné prostriedky by sa mali poskytovať na pevné časové obdobie, pričom je nevyhnutné brať do úvahy také faktory, ako je inflácia, či pravdepodobný pokles komerčných príjmov;
b) nezávislosť - mechanizmus financovania a zvlášť rozhodovací proces by mal zabrániť tomu, aby boli verejnoprávni vysielatelia pri zostavovaní programu vystavení ekonomickému, či politickému ovplyvňovaniu;
c) proporcionalitu - objem finančných prostriedkov poskytovaných verejnoprávnym vysielateľom musí vychádzať z priebežných analýz oprávnených požiadaviek verejnoprávnych vysielateľov na plnenie verejnej služby;
d) transparentnosť - plnenie záväzkov verejnej služby a hospodárenie s pridelenými financiami musí podliehať priebežnej verejnej kontrole.
Uvedené princípy sú z časti súčasťou zákonov o STV a SRo, zodpovedajúci princíp solidárnej verejnej platby by však mal byť vytvorený na základe novej úpravy financovania verejnoprávnych vysielateľov. Tá by mala v nadväznosti na zákony o STV a SRo prekvalifikovať poplatok za vlastníctvo prijímača na poplatok za služby verejnosti poskytované SRo a STV. Nová právna úprava by však mala reflektovať rovnomerné/spravodlivé zaťaženie spoločnosti, ktoré by zohľadňovalo najmä
- štatistické ukazovatele o reálnom prístupe k službe verejnoprávnych vysielateľov, z ktorých vyplynulo, že takmer 100% domácností vlastní tv-prijímač a všetky domácnosti vlastnia rozhlasový prijímač – je teda nedôvodné a neefektívne skúmať či nejaká osoba v domácnosť má alebo nemá vo vlastníctve tento prijímač;
- skutočnosť, že technický pokrok v oblasti diapazónu prijímačov vysielania už zďaleka nie je viazaný iba na tv-prijímač alebo rozhlasový prijímač;
- reálny prístup ku službe verejnoprávnych vysielateľov;
- možnosť jednej platby prostredníctvom osobitnej právnickej osoby;
- ďalšie benefity verejnoprávnych vysielateľov (napr. watchdog, vzdelávanie, výchova, podpora umenia, atď.);
- rozloženie finančného zaťaženia na spoločnosť v kontexte využitia služby aj právnickými osobami v súlade s princípom solidarity;
- zjednocujúci prvok umožňujúci efektívny výber verejnej platby (napr. odber elektrickej energie zabezpečuje dostatočnú identifikáciu domácností a zohľadňuje aj najnovšie tendencie v oblasti IT-technológií - v budúcnosti sa počíta s vysokorýchlostným prenosom dát (internet) práve cez elektrické káble).
Podľa podkladov SRo je optimálna úroveň nákladov potrebných ročne na plnenie zákonom ustanovených úloh a priebežný technický a technologický rozvoj v sume 1,1 miliardy Sk. Reštriktívny rozpočet na rok 2006 predpokladá náklady v sume 992 438 tis. Sk, príjem z koncesionárskych poplatkov s ohľadom na platnú právnu úpravu je (v ideálnom prípade) v sume 678 117 tis. Sk. Podľa podkladov STV je optimálna úroveň nákladov potrebných ročne na plnenie zákonom ustanovených úloh a priebežný technický a technologický rozvoj v sume 2,2 miliardy Sk. Rozpočet na rok 2006 predpokladá náklady v sume 2 075 500 tis. Sk, príjem z koncesionárskych poplatkov s ohľadom na platnú právnu úpravu je (v ideálnom prípade) v sume 1 420 000 tis. Sk, príjmy z reklamy v sume 520 000 tis. Sk.
Na základe porovnania príjmov a výdavkov STV a SRo možno uviesť, že súčasné nastavenie príjmu z koncesionárskych poplatkov nezohľadňuje reálne potreby STV a SRo a dochádza tak k dlhodobému ekonomickému poddimenzovaniu týchto inštitúcií. V prípade SRo je podiel rozdielu medzi reálnymi nákladmi a príjmami na celkovom rozpočte vyšší. Pripravovaná právna úprava by preto mala zohľadniť deficit oboch inštitúcií a prípadne nanovo prerozdeliť príjmy z verejnej platby medzi SRo a STV podľa ich reálnych potrieb.
SRo a STV boli zriadené na účely plnenia len verejnej služby, pričom na jej financovanie štát vytvoril aj legálny zdroj – koncesionársky poplatok. Samotné príjmy z koncesionárskeho poplatku však neboli, vzhľadom na ich reálny objem vo vzťahu k ekonomickým požiadavkám (minimálnym) verejnoprávnych vysielateľov, dostatočnou zárukou očakávaného plnenia verejnej služby. Z tohto dôvodu si štát vytvoril možnosť financovať niektoré obsahy z poskytovanej verejnej služby:
- zákon o STV - jedným zo zdrojov príjmu môže byť transfer zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok, určený na uskutočnenie niektorých programov vo verejnom záujme, ako aj kapitálový transfer zo štátneho rozpočtu na uskutočnenie účelových investičných projektov;
- zákon o SRo - jedným zo zdrojov príjmu môže byť transfer zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok určený na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania v pásme stredných vĺn, transfer zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok určený na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia, transfer zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok určený na uskutočnenie niektorých programov vo verejnom záujme, ako aj kapitálový transfer zo štátneho rozpočtu na uskutočnenie účelových investičných projektov.
Vytvorenie funkčného mechanizmu oprávneného financovania verejnej služby štátom predpokladá precíznejšiu právnu úpravu, a to aj vzhľadom na nedostatok zvyklostí a neschopnosť aplikačnej praxe.
Z rokovaní s SRo a STV možno s poukazom na uvedené vyvodiť dve úrovne vzťahu štátu k verejnoprávnym vysielateľom
a) činnosť verejnoprávnych vysielateľov ako služba štátu - najmä zabezpečenie vysielania do zahraničia, zabezpečenie vysielania v pásme stredných vĺn a niektoré účelových investičné projekty (napr. digitalizácia vysielania);
b) činnosť verejnoprávnych vysielateľov ako služba verejnosti, uskutočňovanie niektorých programov vo verejnom záujme, prípadne niektoré účelové investičné projekty (napr. digitalizácia archívu).
Vysielanie kultúrnych a informačných programov do zahraničia (ďalej len „zahraničné vysielanie“) je podľa § 5 ods. 1 písm. k) zákona o SRo hlavnou činnosťou SRo, pričom SRo nemôže svoje práva a povinnosti vysielateľa rozhlasovej programovej služby previesť zmluvou ani iným právnym úkonom na inú právnickú alebo na fyzickú osobu. Z pohľadu služby verejnosti treba uviesť, že v tomto prípade zahraničné vysielanie je službou štátu, a preto, ak štát garantuje alebo určuje rozsah a formu takéhoto vysielania musí zabezpečiť aj jeho individuálne financovanie formou transferu zo štátneho rozpočtu.
Zahraničné vysielanie sa vo vyspelých európskych štátoch spravidla financuje z prostriedkov rezortu zahraničných vecí. Rokovania Ministerstva kultúry SR s Ministerstvom zahraničných vecí SR jednoznačne poukázali na skutočnosť, že financovanie zahraničného vysielania z rozpočtovej kapitoly rezortu zahraničných vecí nebude možné, a to vzhľadom na limitované prostriedky tejto kapitoly.
Vzhľadom na význam zahraničného vysielania ako dôležitej súčasti štátnej propagácie Slovenskej republiky v zahraničí, informovania o aktuálnych otázkach spoločensko-politického a kultúrneho života na Slovensku Ministerstvo kultúry SR považuje za nevyhnutné v spolupráci so SRo urýchlene obnoviť vysielanie Radia Slovakia International (RSI) na krátkych vlnách. O negatívnom dosahu ukončenia vysielania kultúrnych a informačných programov do zahraničia prostredníctvom krátkych vĺn od 1. júla 2006 svedčia aj ohlasy poslucháčov RSI z mnohých krajín sveta vrátane našich krajanov a ich organizácií. Vysielanie cez internet a satelit predstavujú len doplnkové platformy šírenia programov RSI a preto nemôže ani v najbližších rokoch plnohodnotne nahradiť vysielanie na krátkych vlnách, ktoré navyše v procese digitalizácie nadobúda kvalitatívne vyššie technické i ekonomické parametre.
Záver
1. Ministerstvo kultúry SR v spolupráci so SRo a STV pripraví do 31. októbra 2006 návrh zákona o poplatkoch za služby verejnosti poskytované SRo a STV.
2. Ministerstvo kultúry SR v spolupráci so SRo zabezpečí do 31. októbra 2006 obnovenie zahraničného vysielania Radio Slovakia International na krátkych vlnách.
II. Rozvoj infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v kontexte pripravovanej digitalizácie vysielania
Rada Európy priznala verejnoprávnym vysielateľom v Barcelone v roku 2002 úlohu priekopníkov digitálnej televízie podporujúc Lisabonskú stratégiu EÚ ekonomiky založenej na vzdelaní.
Digitálna televízia bola identifikovaná ako spôsob preklenutia digitálnej priepasti a podporenia sociálnej kohézie a inklúzie. eEurope 2002 napríklad žiada členské štáty o „uľahčenie zavádzania služieb digitálnej televízie s prepojením na internet a o podporu interoperability“.
[1]) eEurope 2005 tiež zdôrazňuje význam multiplatformového prístupu k internetu, „t.j. možnosť pripojenia k internetu aj iným spôsobom než cez počítač, napríklad digitálnou televíziou a mobilnými službami 3G“. Toto je dokonca považované za „základnú podmienku zapojenia všetkých občanov“.[2]) Lisabonská stratégia podporila sociálnu kohéziu ako súčasť znalostnej ekonomiky a stanovila pre tento prístup program svojím vyhlásením, že „každý občan musí byť vybavený zručnosťami, ktoré potrebuje na život a prácu v novej informačnej spoločnosti. Informačnej exklúzii treba zabrániť rozmanitosťou možností.“[3]) Na barcelonskom stretnutí Rada Európy pri hodnotení napĺňania Lisabonskej stratégie vyzvala Európsku Komisiu aj členské štáty, aby „podporovali využívanie otvorených platforiem na dosiahnutie slobodnej voľby občanmi pri prístupe k aplikáciám a službám informačnej spoločnosti, najmä prostredníctvom digitálnej televízie, mobilných služieb 3G a ďalších platforiem, ktoré technologická konvergencia môže priniesť v budúcnosti“.
Dôležitú úlohu, verejnoprávnych vysielateľov v informačnej a vzdelanej spoločnosti vytváraním nových služieb a technológií, opätovne priznali všetky európske štáty na konferencii v Amsterdame.[4])
Osobitné postavenie verejnoprávnych vysielateľov, v kontexte stratégie prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie (prijatá uznesením V SR č. 646 z 26. júla 2006) reflektujú aj základné zásady návrhu zákona o digitalizácii vysielania, ktorý bude do konca septembra predložený na rokovanie vlády SR.
V kontexte digitalizácie vysielania sa vyskytli aj úvahy o možnom vytvorení jednotného inštitucionálneho zázemia verejnoprávneho vysielania.
Otázky spoločenskej opodstatnenosti a ekonomického prínosu možného spojenia infraštruktúr, prípadne inštitúcií samotných, bude treba posúdiť na expertnej úrovni, pričom v prvom rade treba skúmať otázku efektivity prevádzkových nákladov oboch inštitúcií spojenú s nadmerným finančným zaťažením súvisiacim so zastaranými a nadrozmernými budovami, otázku technologického a technického zabezpečenia, kde napriek rozdielnym technológiám oboch vysielateľov existuje veľa spoločných a navzájom sa prekrývajúcich aktivít (ide najmä o oblasť zvukovej, vysielacej a spojovej techniky, investičnú výstavbu, technické zabezpečenie pri rôznych prenosoch a iných aktivitách), ako aj otázkou zefektívnenia činností obslužných zložiek oboch inštitúcií, pri zachovaní programovej autonómie televízneho a rozhlasového vysielania. V zdrojovej oblasti príjmov oboch inštitúcií možno za pozitívny považovať návrh na zjednotenie dvoch poplatkov do jedného – je to možné vzhľadom na uvažované zjednotenie databázy povinných osôb - čím by sa nepochybne zefektívnil aj výber samotný.
K možným ekonomickým úsporám by mohlo dôjsť aj vzájomnou propagáciou ťažiskových programov, vybudovania spoločnej siete zahraničných korešpondentov a prípadné vzájomné využívanie tvorivých kapacít. Výhodou užšej spolupráce verejnoprávnych vysielateľov by mohla byť efektívnejšia komunikácia s orgánmi verejnej správy v oblasti telekomunikácií (spoločné pozícia pri vyjednávaní cien za prenájom vysielacích sietí vo vzťahu k Rádiokomunikáciám, a.s.) a aj možnosť jednotnej reprezentácie v European Broadcasting Union (EBU).
V tejto súvislosti treba vyhodnotiť všetky alternatívy s dôrazom na najvhodnejší systém fungovania verejnoprávnych vysielateľov (napr. autonómne inštitúcie s osobitnými poplatkami, autonómne inštitúcie s jedným poplatkom, autonómne inštitúcie so spoločnou infraštruktúrou, čiastočne autonómne inštitúcie so spoločnými obslužnými zložkami, konvergovaná inštitúcia).
Záver
Ministerstvo kultúry SR v spolupráci so SRo a STV vypracuje do 31. marca 2007 návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania.
[1]) COM(2001) 140: eEurope 2002: Dopad a priority.
[2]) COM(2002) 263: eEurope 2005: Informačná spoločnosť pre všetkých.
[3]) Závery Lisabonského zasadnutia rady, marec 2000.
[4]) Kľúčová úloha verejnoprávneho vysielania v európskej spoločnosti 21. storočia, 1.-3.9.2004, Amsterdam.
Novým výkonným riaditeľom Rádia Okey sa od 1. septembra stane dlhoročný moderátor jeho ranného vysielania Milan Urbaník, agentúru SITA o tom informoval PR manažér spoločnosti Forza Martin Šesták. Na tomto poste nahradí súčasného riaditeľa Juraja Dobiša. Podľa Milana Urbaníka jeho prvé aktivity povedú k "zvyšovaniu štandardu vysielania so zavádzaním nových prvkov", uviedol Šesták.
Rádio Okey vzniklo 1. marca 2001. Vysiela denne na siedmich frekvenciách v rámci celého Slovenska. Ponúka svetové hity a aj piesne slovenských interpretov. V programovej štruktúre dominuje hudba doplnená spravodajstvom z domova, zahraničia, športu, šoubiznisu, kultúry, vedy a techniky.
Členovia Rady Slovenskej televízie (STV), ktorí sa rozhodnú kandidovať za šéfa STV, sa nebudú môcť zúčastniť na voľbe ako členovia rady. Zhodla sa na tom Rada STV, ktorá si nechala k tejto veci vypracovať posudok ústavného právnika Radoslava Procházku. Jeho odporúčania rada zapracovala do svojho rokovacieho poriadku na augustom rokovaní a schválila ich. Ako uviedol predseda Rady STV Miroslav Kollár pre médiá, rokovací poriadok rady doplnili o nové body, ktoré stanovujú, že ak člen rady kandiduje nesmie sa zúčastňovať práce rady, ktorá súvisí s voľbou generálneho riaditeľa, nesmie sa oboznamovať s projektmi a je povinný najneskôr na výzvu predsedajúceho pred otváraním obálok oznámiť, že kandiduje. "Pokiaľ to neurobí a bude sa zúčastňovať na otváraní obálok, tak to automaticky znamená späťvzatie jeho kandidatúry. Pozerá sa naňho ako keby nekandidoval," konštatoval Kollár. Ak však člen rady neuspeje v prvom kole voľby generálneho riaditeľa STV, alebo uspeje v prvom kole, ale účasti v druhom kole sa vzdá, tak na druhom kole voľby sa zúčastňuje už ako riadny člen rady - je na opätovnom vypočutí kandidátov a hlasuje o nich. Členom Rady STV ako aj Dozornej komisie STV navrhuje zákaz možnosti kandidovať za šéfa STV aj novela zákona o STV, ktorú do parlamentu predložil poslanec za stranu Smer-SD Dušan Jarjabek. Rovnako to Jarjabek navrhuje aj návrhu novely zákona o SRo. Ak by člen rady alebo dozornej komisie kandidovať chcel, musel by sa vzdať funkcie. Na tento zákaz prístupu k funkcii šéfa STV však majú právnici rôzne názory. Pripúšťa to aj Kollár, no zároveň dodáva, že nie je ústavný právnik a teda to nevie vyhodnotiť. Ak by sa podľa predsedu rady Kolára ukázalo, že zákaz kandidatúry pre členov Rady STV a Dozornej komisie STV na generálneho riaditeľa verejnoprávnej televízie je v súlade s ústavou, nebude s tým mať problém. Kollár zároveň poukazuje na podobný prípad, ktorý sa riešil počas volieb predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR Súdnou radou SR, keď sudca Štefan Harabin "ako člen Súdnej rady aj kandidoval, dokonca aj za seba hlasoval". Napríklad v nedávnej voľbe šéfa Slovenského rozhlasu (SRo), ktorá sa v apríli skončila až po siedmich mesiacoch, kandidoval aj vtedajší predseda Rozhlasovej rady Michal Dzurjanin. Na hlasovaní o svojej osobe a projekte sa však nezúčastňoval a rada tak rozhodovala len 14 hlasmi z 15.
Výtvarníci, galeristi, teoretici a kritici výtvarného umenia vyzývajú politické elity Slovenska a Maďarska, kompetentné orgány i orgány činné v trestnom konaní, aby pristupovali k prejavom xenofóbie, národnej a národnostnej intolerancie so všetkou vážnosťou. Ako sa uvádza v materiáli, zvlášť sa obracajú na predsedu vlády Roberta Fica a žiadajú ho, aby svojimi vyhláseniami nebagatelizoval fyzické útoky na občanov SR a aby svojím alibistickým postojom nelegitimoval násilie a prejavy intolerancie. Vo výzve sa obracajú aj na maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya, aby nezneužíval tieto udalosti vo svoj prospech v maďarskej vnútornej politike. "Odsudzujeme násilie spáchané v Nitre a v Sládkovičove, rovnako aj prejavy xenofóbie na futbalových štadiónoch na Slovensku aj v Maďarsku," zdôrazňujú výtvarníci, galeristi, teoretici a kritici výtvarného umenia vo vyhlásení. Zároveň žiadajú slovenské a maďarské médiá, najmä elektronické, aby zachovali vecnosť pri informovaní o týchto udalostiach.
Pod výzvou sú podpísaní: Juraj Bartusz - výtvarník, profesor Fakulty umení, Košice, Vladimír Beskid - teoretik umenia, riaditeľ GJK v Trnave, Erik Binder - výtvarník, Bratislava, Jana Bodnárová - teoretička umenia, spisovateľka, Prešov, Juraj Čarný - teoretik umenia, riaditeľ Galerie Space, šéfredaktor slovenskej edície Flash Art, Bratislava, Daniel Fischer - výtvarník, profesor VŠVU, Bratislava, Jana Geržová - teoretička umenia, šéfredaktorka výtvarného časopisu Profil, predsedníčka Slovenskej sekcie AICA, Dobrohošť, Richard Gregor - teoretik umenia, odborný asistent Akadémie umenia v Banskej Bystrici, Gábor Hushegyi - estetik, výtvarný kritik, Bratislava, József Juhász R. - multimediálny umelec, organizátor festivalov Studio erté, Nové Zámky, Csaba Kiss - galerista, At Home Gallery, Šamorín, Suzanne Kiss - galeristka, At Home Gallery, Šamorín, Klára Kubičková - teoretička umenia, Banská Bystrica, Ilona Németh - výtvarníčka, vedúca Ateliéru in na VŠVU Bratislava, Dunajská Streda, Marián Ravasz - architekt, Dunajská Streda, Katarína Rusnáková - teoretička umenia, Žilina, Lucia Stachová - teoretička umenia, šéfredaktorka časopisu Dart, Bratislava, Ádám Szentpétery - výtvarník, docent Fakulty umení v Košiciach, Rožňava, Lucia Tkáčová - výtvarníčka, odborná asistentka VŠVU, Bratislava, Emöke Vargová - výtvarníčka, odborná asistentka VŠVU, Bratislava.
Matica slovenská (MS) so znepokojením pozoruje zvyšujúce sa etnické napätie medzi Slovákmi a Maďarmi. Uvádza sa to vo vyhlásení predsedníctva, v ktorom vyzývajú na zmierlivý postup, vzájomné pochopenie a úctu a váženie si hodnôt oboch národov. Matica slovenská odsudzuje extrémizmus na oboch stranách a jeho politické zneužívanie stranami. Slováci a Maďari sú odkázaní žiť vedľa seba v pokoji a rôzne výzvy na nepriateľstvo sú podľa Matice slovenskej nezmyselné. Matica slovenská vyzýva politikov a médiá na oboch stranách, aby k vzniknutej situácii pristupovali a vyjadrovali sa zodpovedne, aby nepreceňovali, ale ani nepodceňovali vyčíňanie nezodpovedných asociálov. Zároveň vo vyhlásení zdôrazňujú, že sú proti akýmkoľvek protispoločenským javom, ale i proti zasahovaniu do vnútorných vecí SR.
Signatári tradičných stretnutí Slovákov z južného Slovenska v Šuranoch ostro protestujú proti provokáciám voči Slovákom v Maďarsku i na Slovensku. Súčasnú mediálnu i politickú sústredenosť na interetnické vzťahy vnímajú ako organizovaný scenár na spochybňovanie Slovenska v očiach medzinárodného spoločenstva. "Provokácie v minulých rokoch ponechala vláda i Národná rada SR bez povšimnutia napriek tomu, že signatári i Matica slovenská na ne vytrvalo upozorňovali," dodal Bajaník. Vyzývajú Vládu SR a Národnú radu SR, aby nepodľahli organizovanej hystérii a správali sa ako orgány suverénnej Slovenskej republiky v rámci Európskej únie a nie úklonom voči maďarským politickým výzvam, ktoré majú za cieľ spochybňovať politickú a občiansku stabilitu SR pred medzinárodným spoločenstvom.
