2. 9. 2006
Prix Europa 2006
4. ročník súťaže pre lokálne televízne stanice
SLOVAK MEDIA NEWS
Novým výkonným riaditeľom Rádia Okey sa od 1. septembra stane dlhoročný moderátor jeho ranného vysielania Milan Urbaník, agentúru SITA o tom informoval PR manažér spoločnosti Forza Martin Šesták. Na tomto poste nahradí súčasného riaditeľa Juraja Dobiša. Podľa Milana Urbaníka jeho prvé aktivity povedú k "zvyšovaniu štandardu vysielania so zavádzaním nových prvkov", uviedol Šesták. Rádio Okey vzniklo 1. marca 2001. Vysiela denne na siedmich frekvenciách v rámci celého Slovenska. Ponúka svetové hity a aj piesne slovenských interpretov. V programovej štruktúre dominuje hudba doplnená spravodajstvom z domova, zahraničia, športu, šoubiznisu, kultúry, vedy a techniky.
Ku koncu augusta sa znížil počet zamestnancov Slovenského rozhlasu (SRo) o 50. K 31. augustu odišlo z rôznych pracovných pozícií verejnoprávneho rozhlasu 50 zamestnancov dohodou, výpoveďou alebo zrušením miesta. Od 1. augusta, odkedy sa v rozhlase začala zavádzať nová organizačná štruktúra, bolo zrušených 88 funkčných miest, z ktorých boli niektoré obsadené a niektoré neboli. Pred začiatkom personálnych zmien bolo v SRo 825 zamestnancov a v súčasnosti ich je 775. Pre rozhlas naďalej pracujú aj externí pracovníci. Po zmene organizačnej štruktúry SRo museli zamestnanci podpísať novú zmluvu. Väčšina tak urobila a rokuje sa s tými, ktorí to odmietli. Zmluvy sú interné a väčšina je na čas neurčitý. V súčasnosti sa podľa Jobbikovej pracuje na novom katalógu funkčných miest. Prepúšťanie vyplýva z projektu novej generálnej riaditeľky SRo Miloslavy Zemkovej, podľa ktorého by rozhlas mal do konca budúceho roka celkovo prepustiť 180 zamestnancov. Nová organizačná štruktúra rozhlasu je len prvým krokom jeho transformácie pod novým vedením. Druhým bude od začiatku budúceho roka nová programová štruktúra a následne zavádzanie nových technológii. Prepúšťanie súvisí so zavádzaním novej organizačnej štruktúry, programu a technológií. Nový program rozhlasu by sa mal spustiť od januára 2007.
Na trhu dennej tlače pribudne od pondelka, 4. septembra, nový titul - denník Plus jeden deň. Pred jeho prvým uvedením sa vydavateľstvo denníka - Spoločnosť 7 Plus, k novému titulu nevyjadrovalo, inzerciu na jeho prvé číslo však zverejnil týždenník Plus 7 dní. Denník Plus jeden deň by mal nadviazať na tradíciu a filozofiu týždenníka Plus 7 dní a na trhu denníkov by mal vyplniť priestor medzi bulvárnou a mienkotvornou tlačou. Jeho zámerom je prinášať významné udalosti na domácej a zahraničnej politickej scéne, aktuality zo šoubiznisu slovenských i zahraničných celebrít. Čitatelia by v ňom tiež mali nájsť regionálne udalosti a praktické informácie. Denník Plus jeden deň by mal vychádzať denne okrem nedele na 24 a viac stranách.
Slovenský rozhlas (SRo) súhlasí s návratom na krátkovlnné vysielanie v čo najkratšom čase, ak štát garantuje finančné pokrytie tohto vysielania. Uvádza sa to v stanovisku verejnoprávneho rozhlasu na vyjadrenia ministra kultúry Mareka Maďariča o možnej obnove zahraničného vysielania SRo, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa SRo Adriana Jobbiková. Šéf rezortu kultúry v pondelok, 28. augusta, na stretnutí s predsedníčkou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilmou Prívarovou vyjadril plnú podporu obnoveniu tohto vysielania. Vedenie SRo však doteraz podľa Jobbikovej nedostalo žiadne sťažnosti od zahraničných Slovákov na zrušenie krátkovlnného vysielania. Hovorkyňa SRo tiež pripomenula, že v súčasnosti toto vysielanie SRo programovo pokrýva prostredníctvom internetu a cez satelit. Podľa vedenia SRo je riešenie problematiky krátkych vĺn najmä záujmom štátu, ktorý musí v tejto veci rozhodnúť. Po skončení transformácie Rádia Slovakia International (RSI), ktorá súvisela so zrušením jeho vysielania na krátkych vlnách a s prechodom redakcie po internetový okruh SRo - Rádio Inet, odišlo z RSI k 1. augustu k 29 ľudí. Podľa programového riaditeľa SRo Ľuboša Machaja, vysielanie do zahraničia zabezpečuje v rámci Rádia Inet 12 redaktorov z RSI. Jeho rozsah v slovenčine, angličtine, nemčine, vo francúzštine, ruštine a v španielčine je zachovaný. Machaj považuje vysielanie na krátkych vlnách za anachronizmus a tvrdí, že podľa odoziev od poslucháčov, ho väčšina počúva cez satelit alebo cez internetové vysielanie. Tvrdí, že aj vysielanie do zahraničia cez satelit a internet by mal platiť štát. "Táto služba nie je verejnou službou SRo, je to služba, ktorá by mala byť v záujme štátu. Všade štandardne, vo všetkých okolitých krajinách, je to priamo napojené na štátny rozpočet," povedal pre agentúru SITA Machaj. Rozpočet na vysielanie rozhlasu na krátkych vlnách bol ročne 55 miliónov, pričom tento typ vysielania je najdrahším spôsobom šírenia rozhlasového signálu. Vysielanie SRo do zahraničia si objednáva zo zákona štát, ktorý ho dlhodobo nedostatočne financuje. Na tento rok poslanci NR SR neschválili v štátnom rozpočte RSI dotáciu. Vláda naň dodatočne na konci roka 2005 schválila 10 miliónov, čo však jeho náklady nepokrýva. SRo ukončil vysielanie RSI na krátkych vlnách 30. júna podľa zmluvy, ktorú uzavrelo jeho bývalé vedenie s Rádiokomunikáciami. Následne začala transformácia RSI, ktorá súvisí so zmenami v organizačnej štruktúre rozhlasu. Zrušením krátkych vĺn by mal SRo ročne ušetriť približne 35 miliónov korún. Zahraničné vysielanie na krátkych vlnách začal SRo v januári 1993 a vysielanie si podľa zákona objednával a platil štát. Rozhlas najprv vysielal len pre zahraničných Slovákov, neskôr začal vysielať o Slovensku a propagovať ho aj v cudzích jazykoch. Vysielanie na krátkych vlnách sa používa iba na šírenie rozhlasových programov určených pre veľmi vzdialené územia, prakticky na ľubovoľné miesto na zemeguli. Nedá sa použiť pre šírenie v blízkom okolí, preto sa nedá využiť na šírenie programov pre územie Slovenska.
MTV Video Music Awards
V newyorskej Radio City Music Hall v noci na dnes udeľovali hudobné ceny MTV Video Music Awards. Najlepším videoklipom roka sa stal klip k piesni I Write Sins Not Tragedies od skupiny Panic! At The Disco. Najviac ocenení, teda dve si odniesol britský spevák James Blunt s videoklipom You're Beautiful, rovnako ako britské duo Gnars Barkley a videoklip Crazy. Medzi ženami bodovala Kelly Clarkson s videoklipom Because Of You. Najlepším videoklipom skupiny je Move Along od kapely All-American Rejects.
Víťazi MTV Video Music Awards 2006
Najlepší videoklip roka -Panic! At The Disco - I Write Sins Not Tragedies Najlepší ženský videoklip roka -Kelly Clarkson - Because of You Najlepší mužský videoklip roka - James Blunt - You're Beautiful Najlepší videoklip skupiny -All-American Rejects - Move Along Najlepší rapový videoklip -Chamillionaire featuring Krayzie Bone Najlepší r'n'b videoklip -Beyoncé featuring Slim Thug & Bun B - Check On It (Pink Panther) Najlepší hip-hopový videoklip -Black Eyed Peas - My Humps Najlepší tanečný videoklip -Pussycat Dolls featuring Snoop Dogg - Buttons Najlepší rockový videoklip -A.F.I. - Miss Murder Najlepší popový videoklip -Pink - Stupid Girls (víťaz) Najlepší videoklip nováčika -Avenged Sevenfold - Bat Country Réžia -Robert Hales za videoklip: Gnarls Barkley - Crazy
Choreografia -Sho-tyme za videoklip: Shakira featuring Wyclef Jean - Hips Don't Lie Špeciálne efekty -Louis Mackall za videoklip: Missy Elliott - We Run This Výprava -Justin Dragonis za videoklip: Red Hot Chili Peppers - Dani California Strih -Ken Mowe za videoklip: Gnarls Barkley - Crazy Kamera -Robbie Ryan za videoklip: James Blunt - You're Beautiful Najlepší soundtrack videohry -Marc Ecko's Getting Up (Atari) Najlepšie telefónne zvonenie roka -Fort Minor - Where'd You Go
STV NEWS
1. 9. 2006
Chválime
Zomrel Joseph Stefano
Nedajme si uherák !
Zomrel Glenn Ford
Každý iný - všetci rovní
VÝROKY TÝŽDŇA
"Dzurinda ma ničím neprekvapil - pretvárku a faloš doviedol k dokonalosti. Je to v podstate veľký milovník hygieny - vždy chce mať čisté ruky a koho môže, po použití zahodí." Pavol Rusko
"Vyberať poplatky sme sa rozhodli v s súlade s vyššou právnou normou. Zdroje verejného zdravotníctva sú totiž určené na hradenie zdravotnej starostlivosti, ktorou nie sú služby s ňou súvisiace. Na základe toho tvrdíme, že nasmerovanie dvoch miliárd korún na kompenzáciu poplatkov z prostriedkov povinného verejného zdravotného poistenia by bol nezákonný postup. Z určitého pohľadu to možno nazvať aj spreneverou zdrojov verejného zdravotného poistnia na volebnú kampaň politickej strany. Za protiústavne a v rozpore so zákonmi EÚ považujem toto nariadenie vlády, ktoré prikazuje jasne definovanú činnosť, vyžadujúcu si určité náklady, vykonávať za nula korún. Ak vláda chce oslobodiť pacientov od poplatkov, riešenie vidí únia v ich náhrade financovaním z vládnych rezerv alebo štátneho rozpočtu, ale zásadne mimo zdrojov verejného zdravotného poistenia." Andrej Janco ,prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov
"Fica nemusíme mať radi, ale oni, prebehlíci, sú ešte horší. "
Štefan Hríb, .týždeň
TOM 2006
31. 8. 2006
Deň otvorených dverí v STV
Morálna výzva ?
WTF ?
Stojaté vody slovenskej kinematografie konečne rozhýbal Richard Rybníček. Vložil zverené verejné prostriedky do celovečerného filmu Nedodržaný sľub produkčnej spoločnosti GENTA FILM s.r.o. Márie Rehákovej *, v čase keď sa už dávno mal vyrábať pre deti s názvom Brngalky. Vlastne mal byť vyrobený. Peniaze na výrobu detského filmu STV však nevyčlenila, pretože ich spotrebovali odmeny a Reháková . Minuloročné dvojmesačné odmeny to vlastne urobili dokonale. .Nedodržaný sľub stál STV 10 miliónov. Nedodržaný sľub Richarda Rybníčka dohromady 17.... Alebo je to tým, že Richard Rybníček a Mária Reháková boli svedkovia na svadbe Vlada Černého ? Aby sme však boli vyvážení , tak STV vložila zverené prostriedky / takisto desať milónov / aj do celovečerného filmu Love Story Bathory produkčnej spoločnosti JAKUBISKO FILM, s. r. o. Vzhľadom na fakt, že zmluva bola podpísaná 7.7. 2006 i na fakt, že pri celkovom rozpočte 380.000.000,- Sk a štruktúre koproducentov Eurofilm Studio KFT (HU), Jakubisko Film, Slovakia sro (SK), Jakubisko Film, sro (CZ), Lunar Films Ltd (UK) a Concorde Film Trust (HU) , nie je celkom jasný benefit pre Slovenskú televíziu, okrem práv na šírenie na 10 rokov.
*GENTA FILM s.r.o. Dr. Vladimíra Clementisa 10 **Bratislava 821 02 ,Spoločníci: Ing. Mária Reháková ,JUDr. Ivan Macák **Na tejto adrese, zhodou okolností, sídlia firmy : media2, a.s. , predstavenstvo ,Ing. Ladislav Rehák - predseda ,Martin Lengyel - člen Ing. Danka Durnáč-len ,STARPRESS, s.r.o. , Spoločníci: Michal Hošťák ,Radomír Brhlík ,Ing. Ladislav Rehák,Harad, a.s. ,predstavenstvo (Martin Lengyel - predseda predstavenstva Vladimír Kulich ,Ragtime, spol. s r. o. ,konatelia Martin Langyel ,Ing. Vladimír Kulich,UNITED AQS, a.s. predstavenstvo :Ing. Ladislav Rehák ,Martin Lengyel ,AGENTÚRA PROMOTION, s.r.o. ,konateľ :Ing. Mária Reháková ,Estrella, a.s. predstavenstvo :Ing. Jozef Bartošovič - predseda predstavenstva a Ing. Peter Múčka - člen Martin Rehák - člen dozorná rada :Ing. Ladislav Rehák - predseda ,Juraj Rehák - člen ,Ing. Mária Reháková , Galileo Production, s.r.o. ,konateľ Ing. Mária Reháková ,Gold Production, s.r.o. ,Spoločníci: Ing. Mária Reháková, Monika Kanková .
Apropos z anonymného cyberspacu - : Ladislav Rehak, bytom Soltesovej 2, Bratislava, ktory je sponzorom KDH a priblizne kazdy mesiac im dava 50.000,-Sk? Aspon teda podla zoznamu fyzickych osob - darcov uvedenych v Prilohe 7B Vyrocnej financnej spravy KDH za rok 2004 by to mohol byt on. Pokial je to tak, tak je potom samozrejme, ze je jeho syn na zozname omylom, urcite nie je mafian a Palko to uz da do poriadku. ved sam Vladimir P. prispieva mesacne iba 1.500,-Sk, tak si predsa nebude srat do vlastneho hniezda :-)http://www.kdh.sk/financnaSprava2004.aspx
Apros 2 -2005 : Na zozname je aj syn známeho podnikateľa Ladislava Reháka, ktorý je napríklad predsedom predstavenstva spoločnosti Orange. Martin Rehák je uvedený ako záujmová osoba, rovnako ako Mercedes G patriaci firme Reháková a synovia. Na ňom Martin Rehák jazdí. Ladislav Rehák si účasť syna na zozname vysvetľuje tým, že bývajú na tej istej ulici ako Piťo - šéf jednej zo skupín podsvetia. Hovorí, že syn Martin, ktorý je dnes právnik, s Piťom chodil do školy, ale nepodnikajú spolu. Auto Ladislava Reháka, keď v ňom sedel s manželkou a synom, kontrolovala nedávno hliadka spolu s kukláčmi. Auto prehliadal aj pes. "Správali sa ku mne slušne,"
30. 8. 2006
Tri výzvy aj pre médiá
RADA STV
Rada Slovenskej televízie dnes , okrem iného, prerokovala spôsob výroby dabingu STV prostredníctvom STV Production & Technology a zaviazala STV, aby vypracovala kompexnú správu o dabingu v STV so zameraním sa na otázky reálnych nákladov, stavu dabingových štúdií , investícií, vzťahu k externým subjektom, postaveniu Marcel Paru ,firiem Kabel Plus, s.r.o.,Kabel Plus consulting ,STV Production & Technology aTV GLOBAL, a.s. v súvislosti s dabingom .Rada prerokovala aj stanovisko DK STV k výške a spôsobu vyplácania odmien manažérom STV v rokoch 2003 – 2006. Rada STV požiadala štatutárneho zástupcu STV , aby jej predložil postup pri prehodnocovaní pracovnoprávnych podmienok tvorivých pracovníkov so zmluvami trvalými a ich mzdovými podmienkami. Rada STV žiada štatutárneho zástupcu STV, aby jej preložil zmluvné záväzky na celovečerné filmy Love Story Bathory produkčnej spoločnosti JAKUBISKO FILM, s. r. o. a Nedodržaný sľub produkčnej spoločnosti GENTA FILM s.r.o. Rada skonštatovala, že Richard Rybníček nepostupoval v súlade so Zákonom o STV pri k odpredaju nepotrebného nehnuteľného majetku-objektov Vinosady, Trnávka, Limbach Rada STV schválila novelu Rokovacieho poriadku Rady STV v súvislosti s kandidovaním členov Rady STV vo voľbe GR STV. rada STV schválila Správu o činnosti a hospodárení STV za I. polrok 2006, 7. Informácia o odpredaji majetku STV – (predkladajú štatutárni zástupcovia GR STV) ,Rada STV zaviazala STV, aby pripravila základné materiály a finančné ohodnotenie k procesu prechodu na DVB-T . Výška a spôsob vyplácania odmien v Slovenskej televízii (STV) v rokoch 2003 až 2006 neboli v rozpore so zákonmi, konštatovala to Dozorná komisia STV na dnešnom rokovaní Rady STV. Dozorná komisia prekontrolovala pracovné zmluvy a dohody o mzdách manažmentu STV v uvedenom období. Z posudku Dozornej komisie STV o tom, či vyplácanie odmien v posledných troch rokoch bolo v súlade so zákonmi a internými predpismi STV, je podľa predsedu Rady STV Miroslava Kollára zrejmé, že sa neporušili nielen zákony, ale ani interný predpis, keďže interný predpis v tomto smere neexistuje. Z informácií o odmenách, ktoré dostali viaceré médiá či členovia Rady STV, napríklad vyplýva, že najvyššie mesačné odmeny mal údajne dostať bývalý štatutárny zástupca STV Marcel Para, a to napríklad vo výške 600-tisíc a raz až 1 milión korún. Rada v súvislosti s odmenami odporúčala štatutárom vypracovať systemizačný projekt a mzdový predpis. Rada STV sa dnes tiež venovala auditu v dcérskych spoločnostiach STV. Štatutárni zástupcovia STV Branislav Zahradník a Ľubor Košút radu informovali o personálnych zmenách v dcérskych spoločnostiach a o tom, že vedenie televízie pripravuje audit približne 20 problematických zmlúv. Výsledky auditu, ktorý by nemal byť drahší ako jeden milión korún, by mali byť známe v druhej polovici októbra, začiatkom novembra. Predmetom forenzného auditu bude preverenie skutočností, týkajúcich sa 15 – 20 zmlúv vybraných manažmentom a Dozornou komisiou STV , ktoré sa zameria predovšetkým na : a) analýza predmetu zmluvy a jej ekonomický a iný dopad ,b) posúdenie, či zmluva bola schválená a uzavretá v súlade s internými predpismi STV , c) identifikáciu neobvyklých či nevýhodných ustanovení ,d) zistenie, či zmluva bola realizovaná, prípadne akým spôsobom a kým ,e) zistenie okolností a spôsobu kontroly plnenia predmetu zmluvy zo strany STV,f) identifikáciu uskutočnených a budúcich finančných tokov súvisiacich so zmluvou . Ďalej- analýzu databázy zmlúv s cieľom identifikácie neobvyklých či nevýhodných zmluvných záväzkov - predovšetkým sa zameraním na identifikovanie : a) delených zmlúv pod hranicou výberových konaní ,b) zmlúv s neobvyklými partnermi ,c) zmlúv s nejasným predmetom činnosti ,d) zmlúv s neobvyklými zmluvnými podmienkami ,e) zmlúv so spriaznenými stranami f) zmlúv podpísaných tesne pred rezignáciou bývalého generálneho riaditeľa g) zmlúv uzavretých bez riadneho schvaľovacieho procesu 3. identifikáciu potenciálnych zmluvných či iných záväzkov s ohľadom najmä na zmluvné a iné záväzky, ktoré by mohli mať negatívny dopad na hospodárenie STV. Výzva na predloženie ponuky bola zaslaná týmto spoločnostiam : PriceWaterHouseCoopers Slovensko ,KPMG Slovensko ,Ernst and Young Slovakia a Deloitte and Touche Slovakia Štatutárni zástupcovia STV B. Zahradník a Ľ. Košút 18. augusta odvolali na odporúčanie Rady STV z funkcií konateľov štyroch dcérskych spoločností STV. Odvolaní boli: Marcel Para v spoločnostiach STV Broadcasting, s.r.o. a STV Production and Technology, s.r.o., Jana Bucková v spoločnosti TV KE, s.r.o. a Brian Lipták v spoločnosti Koncesia, s.r.o. Odvolaní konatelia prestali byť zamestnancami STV. Za nových konateľov boli vymenovaní Peter Kavecký v spoločnosti STV Production and Technology, Jozef Holečko v STV Broadcasting, Tatiana Košťanová v TV KE a Tibor Nemčok v spoločnosti Koncesia. Všetci noví konatelia sú zamestnancami STV. Po audite v dcérskych spoločnostiach sa zhodnotí ich prínos pre STV a štatutári nevylučujú, že v prípade niektorých požiadajú Radu STV o súhlas s ich zrušením. Štatutári STV dnes tiež Radu STV okrem iného informovali o rokovaniach s Ochranným zväzom interpretov Slovenska (OZIS). Zmluva medzi STV a OZIS na tento rok totiž nebola uzavretá a obe strany sa v súčasnosti snažia dohodnúť na riešení tohto stavu, na čo vedenie televízie vyzvala aj Rada STV. Spôsob a výška vyplácaných odmien manažmentu Slovenskej televízie (STV) v rokoch 2003 až 2006 neboli v rozpore so zákonmi, konštatovala to Dozorná komisia STV na dnešnom rokovaní rady STV. Podľa komisie, ktorá prekontrolovala pracovné zmluvy a dohody o mzdách manažmentu STV v uvedenom období, v STV neexistuje ani interný predpis, ktorý by to upravoval.
Oddimenzovanie
Informácia o návrhu opatrení na zabezpečenie verejnoprávneho vysielania a rozvoja infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania
I. Financovanie verejnoprávnych vysielateľov
Slovenský rozhlas (ďalej len „SRo“) podľa zákona o SRo (zákon č. 619/2003 Z. z.) a Slovenská televízia (ďalej len „STV“) podľa zákona o STV (zákon č. 16/2004 Z. z.) sú verejnoprávnymi, národnými, nezávislými, informačnými, kultúrnymi a vzdelávacími inštitúciami, ktoré poskytujú službu verejnosti v oblasti vysielania. Sú zriadené na poskytovanie verejnej služby a na zabezpečenie ústavou zaručeného práva na vzdelávanie (čl. 42 ods. 2 Ústavy SR), práva na informácie (čl. 26 ods. 1 Ústavy SR) a práva na prístup ku kultúrnemu bohatstvu (čl. 43 ods. 2 Ústavy SR). SRo v súčasnosti zabezpečuje aj úlohu štátu v oblasti podpory národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí (čl. 7a Ústavy SR). Najvýznamnejším zdrojom financovania SRo a STV sú koncesionárske poplatky, ktoré ustanovuje zákon o koncesionárskych poplatkoch (zákon NR SR č. 212/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov). Tento zákon však už dlhodobo nezabezpečuje primeraný, bezpečný a transparentný rámec financovania verejnoprávneho vysielania. Ani ostatná novela zákona z roku 2003 nevyriešila základný nedostatok, a to vymožitelnosť práva verejnoprávnych vysielateľov na koncesionársky poplatok. Táto novela upravovala len výšku poplatku tak, aby sa dočasne pokryl finančný deficit verejnoprávnych vysielateľov, ktorý sa však najmä v prípade SRo vytváral aj v nasledujúcich rokoch. V súčasnosti je však zrejmé, že jednorazové dotácie zo štátneho rozpočtu na oddlženie nie sú vhodným ani systémovým riešením zabezpečenia financovania verejnoprávnych vysielateľov. Dlhodobé neriešenie tejto problematiky limituje dnes výkon verejnej služby verejnoprávnymi vysielateľmi, čo zároveň ohrozuje aj samotnú existenciu už vybudovaného inštitucionálneho zázemia a dlhodobo vytváraného kultúrneho bohatstva. Za najdôležitejšie z hľadiska existencie verejnoprávneho vysielania, a to aj v medzinárodnom kontexte, možno považovať to, že ako súčasť duálneho systému vysielania vytvára neopakovateľný systém plurality v oblasti slobody prejavu a práva na informácie, ako aj to, že sa významne podieľa na vytváraní audiovizuálneho bohatstva. Reflektujúc význam verejnoprávneho vysielania sa neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o ES stal prvý odsek Protokolu o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, ktorý bol prijatý v Amsterdame 2. októbra 1997: „Systém verejnoprávneho vysielania v členských štátoch EÚ je v priamom vzťahu k demokratickým, spoločenským a kultúrnym potrebám každej spoločnosti, a k potrebe zachovania plurality médií.“ Odporúčaním Parlamentného zhromaždenia 1641 z 27. januára 2004 žiada Rada Európy vlády členských štátov aby potvrdili svoje odhodlanie udržiavať silné, životaschopné a nezávislé verejnoprávne vysielanie, ktoré zároveň prispôsobia požiadavkám digitálneho veku a aby definovali vhodný legislatívny, inštitucionálny a finančný rámec na fungovanie verejnoprávneho vysielania. V súčasnosti tak existuje v Európe všeobecná zhoda o nevyhnutnosti podpory a uchovania duálneho systému, v ktorom prosperujú bok po boku súkromní a verejnoprávni vysielatelia. Verejnoprávne vysielanie je základným pilierom duálneho systému a predstavuje tak podobne ako iné verejné služby neoddeliteľnú súčasť európskeho modelu spoločnosti. Na jeho zachovanie je nevyhnutné zabezpečiť primeraný a dostatočný legislatívny, organizačný a finančný rámec. Zákon o SRo a zákon o STV posilnili ich verejnoprávny charakter, vytvorili novú organizačnú štruktúru a nanovo definovali úlohy verejnoprávnych vysielateľov. Zákony upravujú aj zodpovednosť k používaniu verejných zdrojov a systém kontroly, neriešia však priamo spôsob financovania verejnoprávnych vysielateľov. Koncesionárske poplatky sú ako verejná platba tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania; pôvodne boli chápané ako platba za povolenie prijímať rozhlasové a televízne služby prostredníctvom prijímača. Analýzou a porovnaním zahraničných foriem a spôsobov finančného zabezpečenia televíznej a rozhlasovej programovej služby verejnoprávnych vysielateľov, s dôrazom na systémy členských krajín Európskej únie, možno konštatovať, že najvhodnejším riešením financovania je zavedený systém koncesionárskych poplatkov, založený na legitímnych nárokoch verejnoprávnych vysielateľov v kontexte poskytovanej verejnej služby. S ohľadom na slobodu prijímania informácií, (čl. 10 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 Listiny základných práv a slobôd) príjem rozhlasového alebo televízneho vysielania nie je možné viazať na súhlas štátnych orgánov alebo na princíp kódovanej služby. Napriek tomu, že koncesionársky poplatok je v súčasnosti naviazaný na prijímač, je vo všeobecnosti považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom ustanovených povinností a úloh verejnoprávnych vysielateľov. Európsky systém rozhlasových a televíznych poplatkov je založený na princípe solidárnej platby. Sadzba poplatku nie je náhodne určovaná suma, ale suma vyjadrujúca podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržanie programových záväzkov verejnoprávnych vysielateľov. Napríklad v Spolkovej republike Nemecko je výška poplatku stanovená na základe odporúčania mimovládnej komisie (Kommission zur Ermittlung des Finanzbedarfs der Rundfunkanstatten – KEF) na obdobie štyroch rokov. Výška poplatku je určená tak, aby sa v prvej časti poplatkového obdobia vytvorili určité finančné prebytky a rezervy, ktoré môžu pokryť prirodzene vznikajúci deficit v druhej polovici. Sadzbu poplatkov pre britskú BBC určuje vláda na obdobie piatich rokov a súčasne je viazaná na rast indexu spotrebiteľských cien. Pri svojom rozhodovaní sa opiera o odporúčania nezávislej komisie pre užívateľské poplatky. Osobitným príkladom je Nórsko, kde poplatok vypočítavajú podľa priemernej ceny dennej tlače, t.j. násobkom dní cenou denníka. Mechanizmus financovania verejnej služby, prostredníctvom ktorého majú verejní vysielatelia zabezpečiť aj kontinuálne a stabilné plánovanie nákladov, musí zohľadniť základné princípy, a to: a) stabilitu - finančné prostriedky by sa mali poskytovať na pevné časové obdobie, pričom je nevyhnutné brať do úvahy také faktory, ako je inflácia, či pravdepodobný pokles komerčných príjmov; b) nezávislosť - mechanizmus financovania a zvlášť rozhodovací proces by mal zabrániť tomu, aby boli verejnoprávni vysielatelia pri zostavovaní programu vystavení ekonomickému, či politickému ovplyvňovaniu; c) proporcionalitu - objem finančných prostriedkov poskytovaných verejnoprávnym vysielateľom musí vychádzať z priebežných analýz oprávnených požiadaviek verejnoprávnych vysielateľov na plnenie verejnej služby; d) transparentnosť - plnenie záväzkov verejnej služby a hospodárenie s pridelenými financiami musí podliehať priebežnej verejnej kontrole. Uvedené princípy sú z časti súčasťou zákonov o STV a SRo, zodpovedajúci princíp solidárnej verejnej platby by však mal byť vytvorený na základe novej úpravy financovania verejnoprávnych vysielateľov. Tá by mala v nadväznosti na zákony o STV a SRo prekvalifikovať poplatok za vlastníctvo prijímača na poplatok za služby verejnosti poskytované SRo a STV. Nová právna úprava by však mala reflektovať rovnomerné/spravodlivé zaťaženie spoločnosti, ktoré by zohľadňovalo najmä - štatistické ukazovatele o reálnom prístupe k službe verejnoprávnych vysielateľov, z ktorých vyplynulo, že takmer 100% domácností vlastní tv-prijímač a všetky domácnosti vlastnia rozhlasový prijímač – je teda nedôvodné a neefektívne skúmať či nejaká osoba v domácnosť má alebo nemá vo vlastníctve tento prijímač; - skutočnosť, že technický pokrok v oblasti diapazónu prijímačov vysielania už zďaleka nie je viazaný iba na tv-prijímač alebo rozhlasový prijímač; - reálny prístup ku službe verejnoprávnych vysielateľov; - možnosť jednej platby prostredníctvom osobitnej právnickej osoby; - ďalšie benefity verejnoprávnych vysielateľov (napr. watchdog, vzdelávanie, výchova, podpora umenia, atď.); - rozloženie finančného zaťaženia na spoločnosť v kontexte využitia služby aj právnickými osobami v súlade s princípom solidarity; - zjednocujúci prvok umožňujúci efektívny výber verejnej platby (napr. odber elektrickej energie zabezpečuje dostatočnú identifikáciu domácností a zohľadňuje aj najnovšie tendencie v oblasti IT-technológií - v budúcnosti sa počíta s vysokorýchlostným prenosom dát (internet) práve cez elektrické káble). Podľa podkladov SRo je optimálna úroveň nákladov potrebných ročne na plnenie zákonom ustanovených úloh a priebežný technický a technologický rozvoj v sume 1,1 miliardy Sk. Reštriktívny rozpočet na rok 2006 predpokladá náklady v sume 992 438 tis. Sk, príjem z koncesionárskych poplatkov s ohľadom na platnú právnu úpravu je (v ideálnom prípade) v sume 678 117 tis. Sk. Podľa podkladov STV je optimálna úroveň nákladov potrebných ročne na plnenie zákonom ustanovených úloh a priebežný technický a technologický rozvoj v sume 2,2 miliardy Sk. Rozpočet na rok 2006 predpokladá náklady v sume 2 075 500 tis. Sk, príjem z koncesionárskych poplatkov s ohľadom na platnú právnu úpravu je (v ideálnom prípade) v sume 1 420 000 tis. Sk, príjmy z reklamy v sume 520 000 tis. Sk. Na základe porovnania príjmov a výdavkov STV a SRo možno uviesť, že súčasné nastavenie príjmu z koncesionárskych poplatkov nezohľadňuje reálne potreby STV a SRo a dochádza tak k dlhodobému ekonomickému poddimenzovaniu týchto inštitúcií. V prípade SRo je podiel rozdielu medzi reálnymi nákladmi a príjmami na celkovom rozpočte vyšší. Pripravovaná právna úprava by preto mala zohľadniť deficit oboch inštitúcií a prípadne nanovo prerozdeliť príjmy z verejnej platby medzi SRo a STV podľa ich reálnych potrieb. SRo a STV boli zriadené na účely plnenia len verejnej služby, pričom na jej financovanie štát vytvoril aj legálny zdroj – koncesionársky poplatok. Samotné príjmy z koncesionárskeho poplatku však neboli, vzhľadom na ich reálny objem vo vzťahu k ekonomickým požiadavkám (minimálnym) verejnoprávnych vysielateľov, dostatočnou zárukou očakávaného plnenia verejnej služby. Z tohto dôvodu si štát vytvoril možnosť financovať niektoré obsahy z poskytovanej verejnej služby: - zákon o STV - jedným zo zdrojov príjmu môže byť transfer zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok, určený na uskutočnenie niektorých programov vo verejnom záujme, ako aj kapitálový transfer zo štátneho rozpočtu na uskutočnenie účelových investičných projektov; - zákon o SRo - jedným zo zdrojov príjmu môže byť transfer zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok určený na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania v pásme stredných vĺn, transfer zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok určený na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia, transfer zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok určený na uskutočnenie niektorých programov vo verejnom záujme, ako aj kapitálový transfer zo štátneho rozpočtu na uskutočnenie účelových investičných projektov. Vytvorenie funkčného mechanizmu oprávneného financovania verejnej služby štátom predpokladá precíznejšiu právnu úpravu, a to aj vzhľadom na nedostatok zvyklostí a neschopnosť aplikačnej praxe. Z rokovaní s SRo a STV možno s poukazom na uvedené vyvodiť dve úrovne vzťahu štátu k verejnoprávnym vysielateľom a) činnosť verejnoprávnych vysielateľov ako služba štátu - najmä zabezpečenie vysielania do zahraničia, zabezpečenie vysielania v pásme stredných vĺn a niektoré účelových investičné projekty (napr. digitalizácia vysielania); b) činnosť verejnoprávnych vysielateľov ako služba verejnosti, uskutočňovanie niektorých programov vo verejnom záujme, prípadne niektoré účelové investičné projekty (napr. digitalizácia archívu). Vysielanie kultúrnych a informačných programov do zahraničia (ďalej len „zahraničné vysielanie“) je podľa § 5 ods. 1 písm. k) zákona o SRo hlavnou činnosťou SRo, pričom SRo nemôže svoje práva a povinnosti vysielateľa rozhlasovej programovej služby previesť zmluvou ani iným právnym úkonom na inú právnickú alebo na fyzickú osobu. Z pohľadu služby verejnosti treba uviesť, že v tomto prípade zahraničné vysielanie je službou štátu, a preto, ak štát garantuje alebo určuje rozsah a formu takéhoto vysielania musí zabezpečiť aj jeho individuálne financovanie formou transferu zo štátneho rozpočtu. Zahraničné vysielanie sa vo vyspelých európskych štátoch spravidla financuje z prostriedkov rezortu zahraničných vecí. Rokovania Ministerstva kultúry SR s Ministerstvom zahraničných vecí SR jednoznačne poukázali na skutočnosť, že financovanie zahraničného vysielania z rozpočtovej kapitoly rezortu zahraničných vecí nebude možné, a to vzhľadom na limitované prostriedky tejto kapitoly. Vzhľadom na význam zahraničného vysielania ako dôležitej súčasti štátnej propagácie Slovenskej republiky v zahraničí, informovania o aktuálnych otázkach spoločensko-politického a kultúrneho života na Slovensku Ministerstvo kultúry SR považuje za nevyhnutné v spolupráci so SRo urýchlene obnoviť vysielanie Radia Slovakia International (RSI) na krátkych vlnách. O negatívnom dosahu ukončenia vysielania kultúrnych a informačných programov do zahraničia prostredníctvom krátkych vĺn od 1. júla 2006 svedčia aj ohlasy poslucháčov RSI z mnohých krajín sveta vrátane našich krajanov a ich organizácií. Vysielanie cez internet a satelit predstavujú len doplnkové platformy šírenia programov RSI a preto nemôže ani v najbližších rokoch plnohodnotne nahradiť vysielanie na krátkych vlnách, ktoré navyše v procese digitalizácie nadobúda kvalitatívne vyššie technické i ekonomické parametre.
Záver 1. Ministerstvo kultúry SR v spolupráci so SRo a STV pripraví do 31. októbra 2006 návrh zákona o poplatkoch za služby verejnosti poskytované SRo a STV. 2. Ministerstvo kultúry SR v spolupráci so SRo zabezpečí do 31. októbra 2006 obnovenie zahraničného vysielania Radio Slovakia International na krátkych vlnách. II. Rozvoj infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v kontexte pripravovanej digitalizácie vysielania Rada Európy priznala verejnoprávnym vysielateľom v Barcelone v roku 2002 úlohu priekopníkov digitálnej televízie podporujúc Lisabonskú stratégiu EÚ ekonomiky založenej na vzdelaní. Digitálna televízia bola identifikovaná ako spôsob preklenutia digitálnej priepasti a podporenia sociálnej kohézie a inklúzie. eEurope 2002 napríklad žiada členské štáty o „uľahčenie zavádzania služieb digitálnej televízie s prepojením na internet a o podporu interoperability“.
[1]) eEurope 2005 tiež zdôrazňuje význam multiplatformového prístupu k internetu, „t.j. možnosť pripojenia k internetu aj iným spôsobom než cez počítač, napríklad digitálnou televíziou a mobilnými službami 3G“. Toto je dokonca považované za „základnú podmienku zapojenia všetkých občanov“.[2]) Lisabonská stratégia podporila sociálnu kohéziu ako súčasť znalostnej ekonomiky a stanovila pre tento prístup program svojím vyhlásením, že „každý občan musí byť vybavený zručnosťami, ktoré potrebuje na život a prácu v novej informačnej spoločnosti. Informačnej exklúzii treba zabrániť rozmanitosťou možností.“[3]) Na barcelonskom stretnutí Rada Európy pri hodnotení napĺňania Lisabonskej stratégie vyzvala Európsku Komisiu aj členské štáty, aby „podporovali využívanie otvorených platforiem na dosiahnutie slobodnej voľby občanmi pri prístupe k aplikáciám a službám informačnej spoločnosti, najmä prostredníctvom digitálnej televízie, mobilných služieb 3G a ďalších platforiem, ktoré technologická konvergencia môže priniesť v budúcnosti“. Dôležitú úlohu, verejnoprávnych vysielateľov v informačnej a vzdelanej spoločnosti vytváraním nových služieb a technológií, opätovne priznali všetky európske štáty na konferencii v Amsterdame.[4]) Osobitné postavenie verejnoprávnych vysielateľov, v kontexte stratégie prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie (prijatá uznesením V SR č. 646 z 26. júla 2006) reflektujú aj základné zásady návrhu zákona o digitalizácii vysielania, ktorý bude do konca septembra predložený na rokovanie vlády SR. V kontexte digitalizácie vysielania sa vyskytli aj úvahy o možnom vytvorení jednotného inštitucionálneho zázemia verejnoprávneho vysielania. Otázky spoločenskej opodstatnenosti a ekonomického prínosu možného spojenia infraštruktúr, prípadne inštitúcií samotných, bude treba posúdiť na expertnej úrovni, pričom v prvom rade treba skúmať otázku efektivity prevádzkových nákladov oboch inštitúcií spojenú s nadmerným finančným zaťažením súvisiacim so zastaranými a nadrozmernými budovami, otázku technologického a technického zabezpečenia, kde napriek rozdielnym technológiám oboch vysielateľov existuje veľa spoločných a navzájom sa prekrývajúcich aktivít (ide najmä o oblasť zvukovej, vysielacej a spojovej techniky, investičnú výstavbu, technické zabezpečenie pri rôznych prenosoch a iných aktivitách), ako aj otázkou zefektívnenia činností obslužných zložiek oboch inštitúcií, pri zachovaní programovej autonómie televízneho a rozhlasového vysielania. V zdrojovej oblasti príjmov oboch inštitúcií možno za pozitívny považovať návrh na zjednotenie dvoch poplatkov do jedného – je to možné vzhľadom na uvažované zjednotenie databázy povinných osôb - čím by sa nepochybne zefektívnil aj výber samotný. K možným ekonomickým úsporám by mohlo dôjsť aj vzájomnou propagáciou ťažiskových programov, vybudovania spoločnej siete zahraničných korešpondentov a prípadné vzájomné využívanie tvorivých kapacít. Výhodou užšej spolupráce verejnoprávnych vysielateľov by mohla byť efektívnejšia komunikácia s orgánmi verejnej správy v oblasti telekomunikácií (spoločné pozícia pri vyjednávaní cien za prenájom vysielacích sietí vo vzťahu k Rádiokomunikáciám, a.s.) a aj možnosť jednotnej reprezentácie v European Broadcasting Union (EBU). V tejto súvislosti treba vyhodnotiť všetky alternatívy s dôrazom na najvhodnejší systém fungovania verejnoprávnych vysielateľov (napr. autonómne inštitúcie s osobitnými poplatkami, autonómne inštitúcie s jedným poplatkom, autonómne inštitúcie so spoločnou infraštruktúrou, čiastočne autonómne inštitúcie so spoločnými obslužnými zložkami, konvergovaná inštitúcia). Záver Ministerstvo kultúry SR v spolupráci so SRo a STV vypracuje do 31. marca 2007 návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania. [1]) COM(2001) 140: eEurope 2002: Dopad a priority. [2]) COM(2002) 263: eEurope 2005: Informačná spoločnosť pre všetkých. [3]) Závery Lisabonského zasadnutia rady, marec 2000. [4]) Kľúčová úloha verejnoprávneho vysielania v európskej spoločnosti 21. storočia, 1.-3.9.2004, Amsterdam.