16. 1. 2021

Juraj Bača ako zbojník Juraj Jánošík už v nedeľu večer na Jednotke

 Juraj Bača ako zbojník Juraj Jánošík už 



v nedeľu večer na Jednotke


V nedeľu 17. januára pokračuje na Jednotke cyklus Slovenský panteón. Nové dokudrámy pútavou formou prezentujú príbehy osobností, ktoré formovali dejiny Slovenska. Najbližšia časť bude venovaná Jurajovi Jánošíkovi, ktorého postavu stvárnil herec Juraj Bača.

Jánošík je jednou z najznámejších postáv slovenskej histórie. Ako skutočný ľudový hrdina sa zapísal do legiend, piesní a príbehov. Stačilo mu len 25 rokov života, aby sa stal symbolom, ktorý sa navždy vryl do pamäti celého národa. Ale čo o ňom naozaj vieme? Kde sa narodil? Ako vyzeral? A aký v skutočnosti bol? Jeho životný príbeh má dnes dve verzie. Tú prvú môžeme sledovať vďaka historickým zápisom a dokumentom. Tú druhú prostredníctvom legiend a povestí. Obe sa začali písať približne v roku 1688.

V cykle Slovenský panteón si postavu Jánošíka zahral známy slovenský herec Juraj Bača. „Nakrúcanie som si neskutočne užil. Točili sme v historických kostýmoch a prevažne v zime. Do pamäti sa mi najviac vryla scéna, keď Jánošíka viedli na popravu. Tú sme točili v lesoch nad Liptovským Mikulášom. Vonku bolo mínus 20 stupňov, celý štáb bol naobliekaný v hrubých zateplených vetrovkách so zimnou obuvou a mňa viedli v rozopnutej plátenej košeli, plátených nohaviciach a bosého po kolenách v snehu a ešte ma aj zavesili na hák,“ spomína si na náročnú výrobu herec Juraj Bača. Dokudrámou bude divákov tradične sprevádzať hlas Dušana Jamricha a moderátorské vstupy Štefana Chrappu. Zaujímavé informácie prinesú aj historička SAV Mgr. Diana Duchoňová, PhD. a literárny historik Peter Cabadaj. Hrané scény nedeľnej časti Slovenského panteónu tvorcovia nakrúcali aj v Terchovej, Liptovskom Mikuláši, na Trenčianskom hrade, či v lesoch pri Lozorne.

Cyklus už najbližšiu nedeľu doplní aj zatiaľ posledná filmová verzia príbehu najslávnejšieho zbojníka, ktorý bohatým bral a chudobným dával Jánošík – Pravdivá história o 21.15 h. Slovenský panteón o Jurajovi Jánošíkovi vysiela Jednotka RTVS už v nedeľu 17. januára o 20.30 h.

RTVS každú nedeľu odvysiela jednotlivé diely Slovenského panteónu, po Jánošíkovi to bude dokudráma o Ľudovítovi Štúrovi, ktorého si zahrá Juraj Ďuriš (24.1.), o Jozefovi Gabčíkovi v podaní Michala Režného (31.1.), Andrejovi Hlinkovi v hlavnej úlohe s Matejom Erbym a Štefanom Bučkom (7.2.), či o sv. Cyrilovi a Metodovi, ktorých stvárnia herci Ady Hajdu a Kamil Mikulčík (14.2.). Všetky už odvysielané časti nájdu diváci kedykoľvek aj v archíve na webe RTVS.sk.

15. 1. 2021

Zomrel Ivan Sulík

Zomrel Ivan Sulík


Vo štvrtok 14. januára zomrel literárny vedec a historik Ivan Sulík. Väčšiu časť svojho pracovného života venoval hodnoteniu diel, najmä autorov povojnového obdobia. Dôraz kládol aj na literatúru 60. – 80. rokov. Narodil sa v Topoľčanoch a pôsobil ako literárny vedec v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie na univerzite v Nitre. Jeho úmrtie potvrdil redaktor Martin Jurčo z RTVS, ktorá si na neho zaspomína v utorok 19. januára v deň jeho pohrebu po 13.00 h v Rádiu Regina.
Sulík maturoval na Jedenásťročnej strednej škole v Bánovciach nad Bebravou, v rokoch 1964 – 1968 študoval slovenčinu – ruštinu na pedagogickej fakulte v Nitre. Pôsobil krátko ako učiteľ, potom od roku 1969 po vzniku Kabinetu literárnej komunikácie Pedagogickej fakulty v Nitre pôsobil na tomto pracovisku (momentálne Ústav literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa, FF UKF v Nitre). Od roku 1979 bol vedeckým pracovníkom Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v Bratislave. Po deviatich rokoch sa vrátil do Nitry a pokračoval v pôsobení na pôvodnom pracovisku v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre. Po vzniku Katedry žurnalistiky na FF UKF v Nitre sa stal jej vedúcim a pôsobil tam desať rokov.
Celý čas bol aktívny ako publicista, literárny kritik a historik a publikoval najmä v časopisoch Romboid, Slovenské pohľady, Zlatý máj, Literárnom týždenníku, Literárnom mesačníku a ďalších periodikách. Výber z jeho časopiseckej a vedeckej tvorby vyšiel v zborníkoch a knihách Nenáhodné istoty, Kapitoly o súčasnej próze, Súradnice novej prózy, Literárne konfrontácie, Literárnokritické reflexie, Vývinová problematika populárnej prózy a ďalšie.
V Dejinách slovenskej literatúry z roku 1984 je autorom kapitoly o vývoji slovenskej prózy po roku 1945. Sulík pripravil aj viacero výberov povojnovej slovenskej prózy. Bol aj pri vydaní viacerých próz, napríklad pri prvom vydaní diela Ladislava Balleka Pomocník, ktoré aj recenzoval.


Copyright © TASR 2021

HOAX: Zdieľaný obrázok nepochádzal zo Simpsonovcov, bol zmanipulovaný

HOAX:






Zdieľaný obrázok nepochádzal zo Simpsonovcov, bol zmanipulovaný


Stovky ľudí zdieľali na sociálnej sieti obrázok, ktorý údajne zobrazuje postavu zo Simpsonovcov v klobúku s rohami pred americkým Kapitolom s tvrdením, že animovaný televízny seriál predpovedal nepokoje priaznivcov prezidenta Donalda Trumpa zo 6. januára 2021. Tvrdenie je však zavádzajúce. Obrázok bol graficky upravený a nepochádza zo žiadnej skutočnej epizódy Simpsonovcov, čo potvrdil aj jeden z producentov seriálu. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Obrázok 7. januára 2021 zdieľala facebooková stránka Fľuska. Rovnaký príspevok sa o pár hodín objavil aj na stránke Yebo.
Na ľavej strane obrázku je fotografia Jakea Angeliho, podporovateľa Donalda Trumpa, ktorý sa stal jednou z hlavných tvárí útoku na americký Kongres zo 6. januára 2021. Na pravej strane obrázku bolo vidieť školníka Willieho, postavu z populárneho amerického animovaného seriálu Simpsonovci, ktorý vyzerá tak, že má na sebe podobné oblečenie a tetovanie ako Angeli.
Fľuska zdieľala obrázok s tvrdením, že Simpsonovci znova predpovedali budúcnosť, čím odkazovala na rozšírené zavádzajúce internetové tvrdenia, podľa ktorých seriál Simpsonovci predpovedá budúce udalosti. Obrázok školníka Willieho v čiapke s rohami podobnej tej, ktorú má Angeli, bol však zmanipulovaný.
Agentúra AFP dohľadala pôvodný obrázok Willieho na stránke Fandom, ktorá obsahuje databázu televíznych programov, filmov a hier. Pôvodný obrázok Willieho AFP našla aj na stránke Simpsons Tapped Out, mobilnej hry založenej na televíznom seriáli.
Aj pozadie zavádzajúceho obrázku bolo pravdepodobne prevzaté z jednej zo scén seriálovej epizódy Mr. Lisa goes to Washington, v českom preklade: Líza na stopě zlořádu.
Dodatočným reverzným vyhľadávaním našla AFP aj pôvodný promo obrázok, z ktorého bola vystrihnutá časť hlavy postavy Lízy, ktorá sa nachádza v ľavom dolnom rohu obrázku zo zavádzajúceho príspevku. K dispozícii je napríklad na stránke Fandom.
Skutočnosť, že ide o zmanipulovaný obrázok, potvrdil 7. januára 2021 na Twitteri aj Matt Selman, jeden zo scenáristov a producent seriálu Simpsonovci.

Copyright © TASR 2020

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA




VENIEC LUČANSKÉMU


Práve som sa dočítal, že “premiér Lučanskému veniec nepošle” ... nuž, tak to dopadne, ak niekto z...

Uverejnil používateľ Igor Matovic Piatok 8. januára 2021


"Tie testy sú veľmi nespoľahlivé, lebo pozitívna je aj Coca-Cola, mlieko, ovocná šťava, papája, koza. Rúška, aké majú klady? Nie sú žiadne dôkazy, že by boli na niečo dobré. Naopak existujú dôkazy, že povinné nosenie rúšok nemá na epidémiu žiaden vplyv. Máme 100 % liečbu, len naši politici ju do ambulancií ani do nemocníc nepripustili. Robme všetko naopak nech ako žiadajú."
MuDr. Peter Lipták 

 


"Ani psa by som s tým netestoval. Nezachytí to nikoho a my sme medzičasom 250-tisíc ľudí testovali. My sme tých ľudí doslova oklamali, robili sme na nich hókusy-pókusy a dali sme im falošný pocit, že nie sú chorí. Ten test je šmejd. To nie, že zviera tým testovať, nikoho tým netestovať. A stálo to 3,9 milióna eur. Budem sa pýtať Richarda Sulíka, čo s tou škodou.“
Igor Matovič


Hlavne pokoj.

Uverejnil používateľ Richard Sulik Pondelok 11. januára 2021

🔥SLOVENSKO🔥 NIE JE JEDNO 🔥VEĽKÉ OHNISKO🔥 NIE JE🔥 Pán Igor Matovič, neotierajte si o nás hubu. My platíme Vás a je...

Uverejnil používateľ Dáta bez pátosu Streda 13. januára 2021

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 




Slovinská vláda vo štvrtok oznámila, že obnovila financovanie národnej tlačovej agentúry STA. Informovala o tom agentúra AFP.
Slovinská vláda pozastavila financovanie STA vlani v decembri. Ako dôvod uviedla, že vedenie STA neposkytlo požadované údaje o finančných operáciách tlačovej agentúry. Vládny úrad pre komunikáciu (UKOM) každoročne poskytoval STA zhruba dva milióny eur.
Riaditeľ STA Bojan Veselinovič vtedy v reakcii pre štátnu televíziu uviedol, že UKOM poskytol všetky potrebné údaje. Výnimkou boli informácie o zamestnancoch a redakčnej činnosti, pretože by tým porušil mediálnu legislatívu.
Slovinský parlament neskôr v decembri prijal balík núdzových opatrení pre zvládnutie koronavírusovej krízy, ktorý obsahoval aj ustanovenie požadujúce obnovenie platieb pre STA.
Vláda sa však následne obrátila na Európsku úniu s podnetom, či financovanie STA neporušuje pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci a hospodárskej súťaže.
Európska komisia (EK) tento pondelok (11.1.) vydala stanovisko, v ktorom sa podľa portálu Euronews uvádza, že EÚ nemusí vždy schvaľovať finančné prostriedky poskytované verejnoprávnym médiám.
"Vo všeobecnosti môžu členské štáty poskytnúť pomoc spravodajským agentúram" ako kompenzáciu za služby všeobecného hospodárskeho záujmu, uviedla hovorkyňa EK Arianna Podesta. "Ak suma nepresahuje určitú hranicu, je možné pomoc vyplatiť priamo bez predchádzajúceho oznámenia alebo súhlasu Európskej komisie," dodala.
Podľa agentúry AFP premiér Janez Janša krátko po svojom nástupe do funkcie v marci minulého roku použil svoj účet na sociálnej sieti Twitteri na útok na médiá, ktoré spochybňovali spôsob, akým zvláda krízu vyvolanú koronavírusom SARS-CoV-2. Janša vtedy médiá obvinil zo šírenia klamstiev, falošných správ a z toho, že slúžia záujmom opozície.
Vlani v októbri zasa Janša vo svojom tvíte označil STA "za hanbu národa" a obvinil ju, že sa spreneverila svojmu názvu.
Príčinou tejto Janšovej kritiky bolo, že STA podľa jeho názoru poskytla viac priestoru rozhovoru s raperom Zlatkom, ktorý kritizoval vládu, ako premiérovmu stretnutiu s jeho blízkym spojencom, maďarským premiérom Viktorom Orbánom.
STA bola založená v roku 1990, keď sa Slovinsko rozhodlo odčleniť od bývalej juhoslovanskej federácie.

                                   
Americká speváčka Lady Gaga bude 20. januára na inaugurácii novozvoleného prezidenta Joea Bidena spievať štátnu hymnu a Jennifer Lopezová bude mať vystúpenie v západnej časti areálu Kapitolu vo Washingtone. Vo štvrtok o tom informovala agentúra AP.
Oznámenie o ich účasti prišlo deň po správe, že herec Tom Hanks bude v hlavnom vysielacom čase moderovať 90-minútový špeciálny televízny program Celebrating America (Oslava Ameriky) venovaný Bidenovej inaugurácii. V ňom vystúpia ďalšie hudobné hviezdy ako Justin Timberlake, Jon Bon Jovi, Demi Lovato a Ant Clemons.
Program majú vysielať televízne kanály CBS, ABC, CNN, NBC, MSNBC a bude ho možné sledovať naživo aj na YouTube, Facebooku, Twitteri a ďalších on-line platformách. Televízia Fox News blízka republikánom podľa spravodajského webu Politico reláciu naživo vysielať nebude.
Agentúra AFP pripomína, že končiaci americký prezident Donald Trump sa na svojej inaugurácii v januári 2017 musel uspokojiť s menej známymi umelcami (hlavnou hviezdou bol country spevák Toby Keith), keďže vo svete šoubiznisu bol neobľúbený.
Na prvej inaugurácii Trumpovho predchodcu, demokrata Baracka Obamu, v roku 2009 vystúpila Aretha Franklinová, na druhej o štyri roky neskôr spievala americkú hymnu Beyoncé.
Trump, ktorý tvrdí, že vlaňajšie prezidentské voľby boli zmanipulované, sa na Bidenovej inaugurácii nezúčastní.

                                

Zablokovanie účtov dosluhujúceho prezidenta USA Donalda Trumpa na sociálnych sieťach bolo tvrdou ranou pre demokratické hodnoty deklarované Západom. Uvádza sa to vo vyhlásení hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej, ktoré zverejnila vo štvrtok na sociálnej sieti Facebook.
Rozhodnutie amerických internetových platforiem zablokovať hlavu štátu sa podľa Zacharovovej dá porovnať "s jadrovým výbuchom v kybernetickom prostredí", pričom samotná deštrukcia "nie je taká hrozná ako následky".
Trumpov účet na sociálnych sieťach Facebook a Instagram bol minulý týždeň pozastavený po násilnom vpáde rozvášneného davu jeho priaznivcov do komplexu vládnych budov na Kapitole vo Washingtone, čím prerušili práve prebiehajúcu procedúru potvrdenia víťazstva Trumpovho rivala Joea Bidena v prezidentských voľbách.
Sociálna sieť Twitter zašla ešte ďalej, keď Trumpov účet vymazala a pripravila ho tak o jeho obľúbený komunikačný nástroj.
Zacharovová vo svojom vyhlásení poukázala aj na rad politikov zo Západu, ktorí kritizovali rozhodnutia manažmentu sociálnych sietí, vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej - tá označila krok Twitteru za "problematický".
Podľa Zacharovovej sú tieto zákazy týkajúce sa sociálnych sietí ďalším dôvodom, prečo by sa americké úrady "mali starať" o svoju vlastnú krajinu namiesto kritizovania Moskvy.
Hovorkyňa rezortu ruskej diplomacie zverejnila toto svoje vyhlásenie po tom, ako Washington vyjadril znepokojenie zo zásahu proti nezávislým médiám v Rusku v podobe noviel zákona o tzv. zahraničných agentoch.
Zacharovová v tejto súvislosti poukázala na to, že kým v Rusku je informačná a komunikačná sféra regulovaná zákonmi, v USA sú to "nikdy sa nekončiace chaotické rozhodnutia, ktoré sú divokou syntézou populizmu, hrozieb, lobizmu, prekrúcania zákonov a verejnej mienky".


                                    

Prístup k účtu ruskej vakcíny Sputnik V na sociálnej sieti Twitter bol vo štvrtok na istý čas zablokovaný. Agentúra Interfax vo štvrtok večer uviedla, že dané konto je opäť funkčné.
O obmedzení prístupu na konto @sputnikvaccine informoval vo štvrtok Ruský fond priamych investícií (RDIF). "Prostredníctvom Twitteru sme zdieľali všetky informácie a boli sme otvorení a transparentní vo veci fungovania vakcíny," uviedol RDIF.
K tejto situácii sa podľa Interfaxu na sociálnej sieti Facebook vyjadrila aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorá vyjadrila nádej v skoré odblokovanie konta ruskej vakcíny. V opačnom prípade "sa toto obdobie zapíše do dejín USA pod názvom Propaganda v službách diktatúry liberalizmu".
Rusko zaregistrovalo svoju vakcínu Sputnik V - pomenovanú po družici zo sovietskej éry - v auguste roku 2020. O niekoľko mesiacov tak predbehlo západných konkurentov. Vakcínu však zaregistrovalo bez toho, aby prešla náročnými klinickými testami, čo vyvoláva obavy niektorých odborníkov.
Prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že ruská vakcína je najlepšia na svete, a poveril úradníkov príslušných rezortov, aby od budúceho týždňa v Rusku spustili hromadné očkovanie proti koronavírusu SARS-CoV-2.
Interfax dodal, že podobné problémy ako @sputnikvaccine postihli predtým aj kontá ruského Výskumného ústavu chrípky a tiež portál Mediazona.Belarus.
Šéfredaktor Mediazony Sergej Smirnov podľa Interfaxu vysvetlil, že po oznámení o obmedzení prístupu na Twitter sa táto spoločnosť na redakciu obrátila s požiadavkou využívať test CAPTCHA. "Twitter to vysvetlil ďalšími obavami o bezpečnosť. To je všetko," napísal Smirnov na svojom kanáli v sieti Telegram.




Copyright © TASR 2021



14. 1. 2021

Zomrela Eva Jurinová

Zomrela Eva Jurinová 


Niekdajša slávna tvár hlavnej spravodajskej relácie zo začiatkov vysielanie TV Nova podľahla dlhej chorobe vo veku 67 rokov 3. januára 2021

Eva Jurinová bola česká novinárka a bývalá televízna moderátorka, pedagogička a mediálne poradkyňa, v rokoch 2014 až 2016 tiež starostka mesta Sadská na Nymbursku. Vyštudovala Fakultu žurnalistiky Univerzity Karlovej v Prahe (získala titul Mgr.). Televízne kariéru začínala v ostravskom štúdiu Československej televízie (1975 až 1980), neskôr pracovala ako redaktorka ČST v Prahe (1980 až 1991). V rokoch 1989 až 1991 moderovala v Československej televízii reláciu Denník. Následne v rokoch 1991 až 1992 bola zástupkyňou šéfredaktora denníka Noviny a v rokoch 1992 až 1994 redaktorkou rádia Kobra a moderátorkou relácie Českého rozhlasu s názvom Radiofórum. Preslávila sa najmä v rokoch 1995 až 1999, kedy moderovala hlavnú spravodajskú reláciu TV Nova s ​​názvom Televízne noviny.

Je tiež známa ako hlásateľka na linke B pražského metra, kde nahovorila všetky hlásenia. Neskôr v rokoch 2000 až 2011 robila tlačovú hovorkyňu vo Fakultnej nemocnici v Motole, kde takisto pripravovala lekára a manažment na vystupovanie v médiách. Vo februári 2011 ju prepustil riaditeľ nemocnice Miloslav Ludvík, pretože kritizovala jeho pobyt v africkom Benine v čase, keď by mal konať s odchádzajúcimi lekármi v rámci akcie Ďakujeme, odchádzame. Neprítomnosť riaditeľa označila za "manažérske pochybenia". [Krátko pôsobila ako moderátorka v pražskej TV Metropol, TiP Rádiu a v TV Päťka. [V roku 2009 sa usilovala o post radkyne Českej televízie (navrhol ju Syndikát novinárov), ale neuspela. Vyučovala odbor moderovanie na Vyššej odbornej škole hereckej, zastupuje firmy a osobnosti v oblasti PR a prezentácia. Bola tiež lektorkou v pražskom manažérskom inštitútu, ktorý poskytuje akreditované štúdium MBA.

Zomrel Igor Demčák

 Zomrel Igor Demčák 





Igor Demčák bol výnimočnou osobnosťou televízneho štúdia RTVS v Banskej Bystrici, ako pedagóg pôsobil aj na Akadémii umení.
O jeho úmrtí informovala RTVS s tým, že išlo o výnimočnú osobnosť televízneho štúdia v Banskej Bystrici. Zajtra si chcú odkaz Igora Demčáka pripomenúť na Dvojke o 17.25 aj cez dokument Súkenníci z obľúbenej série Miestopis cechov a manufaktúr.Igor Demčák odovzdával svoje bohaté skúsenosti aj mladým, pôsobil ako asistent na Katedre filmovej a dokumentárnej tvorby Akadémie umení v Banskej Bystrici.

Nový mediálny zákon má zaručiť ústavnú ochranu novinárov pri výkone ich povolania

 Nový mediálny zákon má zaručiť ústavnú 



ochranu novinárov pri výkone ich povolania

Nový mediálny zákon by mal zakotvovať ústavnú ochranu novinárov pri výkone ich povolania a zdrojov. Na sociálnej sieti to uviedla šéfka rezortu kultúry Natália Milanová (OĽaNO), ktorá legislatívnu úpravu pripravuje. Reagovala tak na medializované informácie o tom, že novinárku Denníka N Moniku Tódovú opäť sledujú a podľa denníka o tom mohol vedieť aj predseda strany Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) Robert Fico. Tento prípad podľa Milanovej iba zdôrazňuje naliehavú potrebu takýto zákon prijať.

Ministerka kultúry doplnila, že ako politička a ministerka nie so všetkým, čo novinári napíšu, bezvýhradne súhlasí, no takéto sledovanie a následne nepriame vyhrážanie, ale vlastne akékoľvek zastrašovanie novinárov, je absolútne neprijateľné. „V demokratickej a slobodnej krajine je to niečo nepredstaviteľné. Ukazuje sa, že mafia, aj keď nie je aktuálne pri politickej moci, má stále svoje zdroje a ochotných ľudí aj na takúto špinavú prácu,“ dodala.



©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.






Novinári môžu požiadať o ochranu, ak majú obavu o svoj život

 Novinári môžu požiadať o ochranu,


 ak majú obavu o svoj život

Každý novinár, ktorý má obavu o svoj život, alebo ho niekto sleduje, môže požiadať o ochranu, forma policajnej ochrany je rôzna. Rovnako to platí pre prokurátorov aj sudcov. Sudcovia Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) sú chránení, ale ďalší majú menší režim ochrany. V takejto situácii je dôležité uvažovať o tom, či im ju nerozšíriť. Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedol podpredseda Národnej rady SR (NR SR) Juraj Šeliga (Za ľudí). Reagoval tak na medializované informácie o tom, že novinárku Denníka N Moniku Tódovú opäť sledujú a podľa denníka o tom mohol vedieť aj predseda strany Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) Robert Fico. Šeliga očakáva, že šetrenie v tejto veci začne aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Doplnil, že konať už začal aj minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).

Podľa Šeligu sa rovnako vyhrážal novinárom a osočoval ich aj Marian Kočner. Tvrdí, že podobnosť medzi nim a Ficom nie je náhodná. Šeliga o nich hovoril ako o kmotroch. Pripomenul, že Kočner označoval Fica za svojho šéfa a že ak začne rozprávať exštátna tajomníčka Monika J. či sám Kočner, veľa ľudí zo Smeru môže skončiť podobne ako Kajetán K. či bývalý špeciálny prokurátor Dušan K.

Sledovanie novinárov alebo sudkyne ŠTS je podľa podpredsedu parlamentu neprípustné. Podľa Šeligu ide o koordinovaný útok na orgány činné v trestnom konaní, za ktorým sú právni zástupcovia finančnej skupiny Penta a manželka Jaroslava Haščáka.



©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.






MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 



Spoločnosť YouTube v utorok dočasne zablokovala na svojej videoplatforme kanál dosluhujúceho prezidenta USA Donalda Trumpa a odstránila jedno z jeho videí pre porušenie jej noriem zameraných proti podnecovaniu násilia. Informovala o tom v stredu agentúra AFP.
"Na základe obáv z možného pretrvávania násilia sme odstránili nový obsah nahraný na kanál Donalda J. Trumpa z dôvodu porušenia našich pravidiel," uvádza YouTube vo vyhlásení. Na Trumpov kanál tak najmenej týždeň nebude možné nahrávať nové videá.
Účet Trumpovi uplynulý piatok natrvalo zrušila sociálna sieť Twitter. Ako odôvodnenie tohto kroku spoločnosť uviedla riziko ďalšieho násilia po minulotýždňovom útoku Trumpových stúpencov na budovu Kongresu vo Washingtone. Spoločnosť dospela k záveru, že Trumpove príspevky porušovali zásady týkajúce sa glorifikácie násilia a "účet @realDonaldTrump tak musel byť okamžite natrvalo odstránený z danej služby". Účet medzitým zablokoval Trumpovi aj Facebook.
                     
Americká spoločnosť Google v stredu oznámila, že dočasne ruší uverejňovanie politických reklám na svojich platformách pre obavy z neželaného propagovania násilia podobného minulotýždňovému útoku na budovu Kapitolu vo Washingtone, ktorý si vyžiadal život piatich ľudí. Informovala o tom v stredu agentúra AFP.
Zákaz začne platiť vo štvrtok a potrvá prinajmenšom do 21. januára, teda dňa po inaugurácii nového prezidenta USA Joea Bidena. Na základe rozhodnutia spoločnosti sa tak užívateľom prestanú zobrazovať všetky politické reklamy vrátane tých s tematikou ústavnej žaloby (impeachmentu) voči dosluhujúcemu americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, taktiež Bidenovej inaugurácie alebo útokom na budovu Kapitolu.
Vedenie Google pre AFP uviedlo, že zverejňovanie reklám pravidelne pozastavuje v prípade nepredvídateľných chúlostivých situácií, pri ktorých by reklama mohla využitá na "ich zneužitie a rozširovanie zavádzajúcich informácií".
Zákaz sa bude týkať všetkých platforiem, ktoré Google vlastní, vrátane videoslužby Youtube. Tá v utorok oznámila, že najmenej na týždeň zablokovala kanál dosluhujúceho prezidenta Trumpa.
Oznam spoločnosti Google prichádza v rovnaký deň, ako americká spoločnosť poskytujúca dočasné ubytovanie Airbnb oznámila, že z bezpečnostných dôvodov ruší všetky rezervácie v metropole Washington počas týždňa okolo Bidenovej inaugurácie.

Copyright © TASR 2021




Príbeh britskej punkovej skupiny Sex Pistols bude sfilmovaný ako šesťdielny seriál. Natočí ho režisér Danny Boyle, ktorý sa preslávil celovečernými filmy ako Trainspotting alebo Oscarom ocenený Milionár z chatrče. Informovala o tom televízna stanica FX. Seriál s pracovným názvom Pistol sa má opierať o pamäti gitaristu Stevea Jonesa.
Natáčanie má začať v marci a úloha speváka kapely Johnnyho Rottena sa má zhostiť Brit Anson Boon. Kapela Sex Pistols podľa Boylea natrvalo zmenila britskú spoločnosť a kultúru.
Sex Pistols sa v 70. rokoch minulého storočia preslávili songy ako Anarchy in the UK alebo God Save the Queen. Druhá pieseň vyvolala rozruch v roku 1977, kedy bola britská kráľovná Alžbeta II. na tróne 20. rokom. Pieseň odvodená od názvu britskej hymny začína slovami "God save the Queen - the Fascist regime" (Boh ochraňuj kráľovnú - fašistický režim). Rozhlasové stanice ju vtedy z lojality voči panovníčku odmietali hrať.

Copyright © ČTK 2021

Atraktívna hokejová NHL pokračuje na obrazovkách TV Dajto

 Atraktívna hokejová NHL pokračuje

 na obrazovkách TV Dajto

Séria priamych prenosov z najprestížnejšej hokejovej súťaže sveta odštartuje kanadským derby Toronto – Montreal.


Skupina Markíza divákom opäť prinesie zápasy z najprestížnejšej hokejovej súťaže NHL. Priame prenosy zo zámorskej NHL boli už vlani stabilnou súčasťou vysielania televízie Dajto a aj tento rok sa diváci môžu tešiť na skvelé hokejové súboje najlepších hráčov sveta.

V poradí 104. ročník zámorskej hokejovej NHL sa začne o tri mesiace neskôr, ako býva zvykom a namiesto tradičných 82 zápasov odohrá každý tím iba 56, pričom všetky stretnutia a presuny klubov budú sprevádzať prísne hygienické opatrenia.

Vedenie NHL preskupilo tridsaťjeden tímov do štyroch nových divízií. Sedem kanadských tímov vytvorilo Severnú divíziu. 24 klubov z USA sa rozdelilo do troch ďalších: Západnej, Centrálnej a Východnej. Víťaza Stanleyho pohára spoznáme v júli.

"Som rád, že televízia Dajto aj tento rok môže divákom sprostredkovať zápasy z najprestížnejšej hokejovej súťaže sveta. Pred viac ako troma mesiacmi sa slovenskí fanúšikovia v našom priamom prenose tešili pohľadom na slovenského obrancu Erika Černáka, ktorý získal s Tampou Bay Stanleyho pohár a bolo by skvelé, keby sa podobný kúsok podaril niektorému zo slovenských hráčov aj v tejto sezóne," povedal Martin Lisý, šéfredaktor redakcie športu TV Markíza.

Otváracím zápasom skrátenej sezóny NHL na Dajto bude vo štvrtok 14. januára 2021 od 01:05 hod. kanadské derby medzi Torontom a Montrealom, v drese ktorého nebude chýbať náš najproduktívnejší hráč minulej sezóny Tomáš Tatar. Následne si diváci Dajto budú môcť každý týždeň vychutnávať jeden z nočných zápasov NHL. Zápasmi budú sprevádzať komentátorské dvojice v zložení Marek Matušica, Tomáš Kurilla, alebo Miroslav Held.

V NHL sa opäť predstavia aj slovenskí hráči a diváci sa tak môžu tešiť aj na hokejové umenie už spomínaného Tomáša Tatara, Zdena Cháru, Andreja Sekeru, Erika Černáka, Richarda Pánika, Martina Fehérváryho, či Jaroslav Haláka.


Zloženie divízií NHL pre ročník 2020/2021:

Severná divízia: Calgary, Edmonton, Montreal, Ottawa, Toronto, Vancouver, Winnipeg
Západná divízia: Anaheim, Arizona, Colorado, Los Angeles, Minnesota, San Jose, St. Louis, Vegas
Centrálna divízia: Carolina, Chicago, Columbus, Dallas, Detroit, Florida, Nashville, Tampa Bay
Východná divízia: Boston, Buffalo, New Jersey, New York Islanders, New York Rangers, Philadelphia, Pittsburgh, Washington


RTVS k úmrtiu hudobného režiséra Leoša Komárka

 RTVS k úmrtiu hudobného režiséra

 Leoša Komárka


 RTVS so zármutkom prijala správu o úmrtí hudobného režiséra Leoša Komárka, ktorý zomrel včera vo veku nedožitých 88 rokov. Leoš Komárek sa nezmazateľne zapísal do histórie Slovenského rozhlasu v podobe veľkého množstva vynikajúcich hudobných nahrávok vo všetkých hudobných žánroch. Od roku 1952 pôsobil ako zvukový majster v bratislavskom štúdiu Československého rozhlasu, neskôr sa stal hudobným režisérom. Stál pri nahrávkach generácie speváčky Gabriely Hermelyovej, od 60. rokov sa spolupodieľal na formovaní celkového zvuku nahrávok Tanečného orchestra Československého rozhlasu v Bratislave, ktorý vznikol v roku 1961. V tomto období bol rovnako obhajcom bigbítovej éry populárnej hudby, nahrával Prúdy, Beatmenov i Collegium Musicum.

Od 70. rokov spolupracoval aj na formovaní najmä operných nahrávok, na pôde bratislavského rozhlasu pripravil napríklad opery Krútňava, Svätopluk či Rozsudok a zo svetového repertoáru to bola napríklad Bohéma. Komárek pôsobil v bratislavskom rozhlase do polovice 80. rokov. V roku 1986 bolo otvorené nahrávacie štúdio vydavateľstva Opus a Leoš Komárek využil ponuku pracovať v tomto prostredí a stal sa hudobným šéfrežisérom. Venoval sa tiež žánru populárnej hudby. Jeho podpis je pod tisíckami nahrávok bigbítu, ľudovej hudby, opery aj tanečnej hudby, symfonických orchestrov i komorných súborov.

Vo vysielaní si ho pripomenieme vo štvrtok 14. 1. o 22.30 h v relácii Bez slov v Rádiu Regina, v sobotu 16. januára po 13.05 h v Rádiu Slovensku v relácii Túto hudbu mám rád a v nedeľu 17. 1. od 10.00 h v Rádiu Regina.

13. 1. 2021

Zomrel Igor Rusnák

Zomrel Igor Rusnák 


Vo veku 84 rokov zomrel 9. januára v Tlmačoch (okres Levice) slovenský spisovateľ, dramaturg a publicista Igor Rusnák. Posledná rozlúčka so zosnulým bude 19. januára v úzkom rodinnom kruhu v Tlmačoch. TASR o tom informoval redaktor RTVS Martin Jurčo.
Igor Rusnák za svojho pracovného života vyskúšal všetky odvetvia dramatického umenia, teda rozhlas, film, televíziu i divadlo. Divadelný a kultúrny život však zachytával niekedy aj prostredníctvom recenzií a kultúrnej publicistiky. Pôsobil najprv v rozhlase v Bratislave, neskôr aj v Krajovom divadle v Trnave, v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, v Poetickom súbore v Bratislave či v Slovenskej filmovej tvorbe. Napísal televízny film Rodáci, adaptácie diel do filmovej podoby Nevesta hôľ, Ivko a jeho mať, Jedenáste prikázanie, Otec ma zderie tak či tak, Návrat Jána Petru či Kohút nezaspieva.
"Najbližšie mi bolo divadlo. Je to určitý fixný okruh ľudí, takzvaná ručná výroba v porovnaní s fabrickými výrobami, ako je film či televízna inscenácia. Vznikajú tam trvalejšie vzťahy a človek môže potom cieľavedomejšie pracovať. Na strane druhej, keď robíte s tímom ľudí hlavne v menších divadlách, zistíte, že po dvoch-troch rokoch ste na limite. Jeden poľský kritik mal dobrý bonmot, že divadlo by malo žiť ako pes – sedem rokov. Potom ho treba rozpustiť a začať celkom odznova," spomínal Rusnák pred rozhlasovým mikrofónom.
"RTVS so zármutkom prijala správu o úmrtí dramatika a spisovateľa Igora Rusnáka," uviedla hovorkyňa RTVS Andrea Pivarčiová. Zosnulého spisovateľa, dramaturga a publicistu si pripomenie vo štvrtok (14.1.) predpoludním na Dvojke v televíznych filmoch Ivko a jeho mať (10.00 h) a Lúčka, na ktorej spáva vietor (10.55 h).

Copyright © TASR 2021



HOAX: Do Kongresu vtrhli Trumpovi priaznivci, nie členovia hnutia Antifa

HOAX:





Do Kongresu vtrhli Trumpovi priaznivci, nie členovia hnutia Antifa


Stovky používateľov Facebooku zdieľali fotografie demonštrantov, ktorí 6. januára 2021 vtrhli do sídla amerického Kongresu, resp. Kapitolu, s tvrdením, že išlo o členov ľavicového hnutia Antifa. Nie je to pravda. Ľudia na fotografiách boli identifikovaní ako priaznivci Donalda Trumpa, konšpirátori či členovia ultrapravicových skupín. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Tvrdenia, že išlo o členov Antify, sa začali na sociálnych sieťach šíriť takmer okamžite po tom, ako demonštranti do Kapitolu vnikli. Jeden z prvých, ktorý ich začal šíriť, bol Trumpov stúpenec a právnik Lin Wood.
Na fotografiách však podľa AFP figurujú osoby, o ktorých je známe, že podporujú Trumpa a sympatizujú s ultrapravicovými hnutiami. Najnápadnejšou osobou na týchto snímkach z Kapitolu je potetovaný muž s pomaľovanou tvárou vyzlečený do pol pása, ktorý má na hlave kožušinovú čiapku s rohmi a v ruke drží oštep, na ktorom visí americká vlajka.
Muža s prezývkou "QAnon Shaman" identifikovali rôzne médiá ako Jakea Angeliho z Arizony. Podľa amerického ministerstva spravodlivosti sa v skutočnosti volá Jacob Anthony Chansley a 9. januára 2021 ho na federálnom súde obvinili z vedomého vniknutia do zakázanej budovy či oblasti bez riadneho povolenia, z násilného vniknutia na pozemok Kapitolu a z výtržníctva.
Denník Arizona Central o ňom už písal ako o stálici na pravicových politických zhromaždeniach v Arizone. Zúčastnil sa napríklad aj na Trumpovej návšteve arizonského mesta Phoenix v máji 2020. Prítomný však bol aj na pochode hnutia Black Lives Matter (BLM) v júni 2020. Nepatril však k podporovateľom hnutia, ale počas pochodu skandoval: "Antifu platí George Soros!"
Po vniknutí davu do Kapitolu začala na Twitteri kolovať staršia fotografia vyhotovená práve počas protestu BLM v júni 2020 Trumpovou podporovateľkou Cari Kelemenovou. Agentúra AFP kontaktovala fotografa Patricka Breena, ktorý sa zúčastnil na protestoch BLM v Arizone vrátane protestu v meste Tempe. Breen v emaile zo 7. januára potvrdil, že sa Chansley skutočne zúčastnil na demonštráciách BLM v Tempe a vo Phoenixe, ale ďalej uviedol, že nikdy nebol zástancom BLM. Vždy mal pri sebe transparent QAnonu a kedykoľvek sa dostal k mikrofónu, začal šíriť konšpiračné teórie a vyjadroval podporu Trumpovi.
Kelemenovej fotografia z BLM protestu v Tempe bola tiež orezaná tak, aby na nej nebol vidieť nápis "Q sent me" (Poslal ma Q), ktorý dokazuje, že je muž stúpencom hnutia QAnon. Je to konšpiračné hnutie, ktoré má viesť tajný člen amerických spravodajských služieb pod krycím menom "Q". Ten členom hnutia údajne odhaľuje Trumpov boj proti sprisahaniu pedofilov vyznávajúcich Satana.
Totožnosť muža s bradou v žltej mikine stojaceho po Šamanovej pravici na snímke, ktorú v Kapitole odfotografoval fotograf AFP, už taká jasná nie je. Lin Wood fotografiu porovnal so snímkou podobne vyzerajúceho muža zo stránky phillyantifa.org.
Snímka pochádza z tejto stránky, ale to neznamená, že muž na nej je členom hnutia Antifa. Naopak, táto stránka zbiera informácie o príslušníkoch krajnej pravice. Podľa popisu je na fotografii Jason Tankersley, ktorý je podľa stránky Antifa zakladateľ hnutia Maryland Skinheads.
V slovenskom zavádzajúcom príspevku, ale aj v iných príspevkoch v angličtine, sa spomína, že muž v žltej mikine má vytetovaný na chrbte ruky kosák a kladivo. Pri bližšom pohľade však vidno, že tetovanie nezobrazuje komunistický symbol, ale symbol z akčnej videohry Dishonored.
Muž s modrým rúškom vľavo na fotografii je pravdepodobne Matthew Heimbach, člen americkej neonacistickej scény. Rovnako ako v prípade Tankersleyho však nemožno so stopercentnou istotou tvrdiť, že muž s rúškom je skutočne Heimbach. V každom prípade však prítomnosť oboch mužov na stránkach Antify neznamená, že by boli členmi tohto hnutia.


Copyright © TASR 2020

Rekordná sledovanosť televízie TA3 v roku 2020

Rekordná sledovanosť 

televízie TA3 v roku 2020

Sledovanosť TA3 aj návštevnosť webu TA3.com dosiahla v roku 2020 viaceré historické rekordy a medziročne sa výrazne posilnila.
Priemerný denný podiel TA3 v roku 2020 bol za celý televízny trh 3,5 % (medziročný nárast o 67 %) a bol to zároveň najvyšší priemerný podiel v histórii TA3.
Podiel TA3 medzi monitorovanými TV stanicami na Slovensku bol vlani až 5,5 %.
Počas roka bola TA3 v CS 12+ viac ako 11 tis. minút jednotkou na televíznom trhu, čo je 10 vysielacích dní TA3. Z tohto pohľadu bol pre TA3 najsilnejším mesiacom marec (parlamentné voľby a začiatok pandémie v SR), kedy bola jednotkou na trhu až 71 hodín, čo bolo 12 % vysielacieho času TA3 v tomto mesiaci.
TA3 si vlani v priemere každý deň zapol takmer 1 milión divákov starších ako 12 rokov (reach). Týždenne to boli v priemere viac ako 2 milióny divákov a mesačný zásah bol takmer 3 mil. Výrazne narástla aj sledovanosť reklamy vysielanej na TA3. V CS 12+ bol medziročný nárast o 100 %, v CS 12-54 bol nárast ešte vyšší, až o 150 %.
Top dni a relácie
Najvyšší zásah mala TA3 v nedeľu 15.3.2020 (deň oznámenia prvého veľkého lockdownu na Slovensku), kedy si vysielanie spravodajskej televízie zapli viac ako 2 milióny divákov (tretí najvyšší výsledok v histórii TA3).
Najvyšší podiel – takmer 10 %, mala TA3 zase vo štvrtok 22.10.2020 (oznámenie o ďalšom lockdowne a o plošnom testovaní na Slovensku).
Najsledovanejšou reláciou (rating) nielen v roku 2020, ale v histórii TA3, sa stala tlačová beseda premiéra P. Pellegriniho po mimoriadnom rokovaní vlády, na ktorom rozhodli o prvom lockdowne Slovenska. TA3 ju vysielala v priamom prenose v nedeľu 15.3.2020 o 19:00. Relácia dosiahla rating 404 tis. divákov, reach 630 tis. divákov a podiel takmer 15 %.
Najvyšší zásah z relácii TA3 malo Štúdio k parlamentným voľbám v nedeľu 1.3.2020 – štúdio si pozrelo viac ako 1 mil. 200 tis. divákov.
Web TA3.com
Rekordy nedosiahla len sledovanosť vysielania televízie TA3, ale aj web televízie. Okrem spravodajských článkov, reportáží a relácií v archíve zaujalo aj živé vysielanie TA3 priamo na webe televízie. Počet zobrazení stránky bol takmer 9 miliónov mesačne, počet reálnych užívateľov bol viac ako 1 milión mesačne. Najsilnejším mesiacom bol marec (počet PV takmer 17 mil., počet RU 1,7 mil.).
Poznámka: Zdroj sledovanosti PMT/Kantar Media, CS 12+ a hostia, minútová podmienka reachu

Zomrel Leoš Komárek

Zomrel Leoš Komárek


Vo veku nedožitých 88 rokov zomrel v utorok (12. 1.) hudobný režisér Leoš Komárek. TASR o tom informoval redaktor RTVS Martin Jurčo. Zosnulého hudobného režiséra si pripomenie RTVS v Rádiu Regina vo štvrtok (14. 1.) večer v relácii Bez slov. Pôsobil ako zvukový majster, neskôr ako hudobný režisér v bratislavskom štúdiu Čs. rozhlasu, kde zažil aj postupný rozvoj nahrávacej techniky, od nedokonalých prístrojov, ktoré boli v prevádzke len krátko, až po prístroje a záznamovú techniku, ktorá sa využívala desiatky rokov. Bol známy ako precízny a prísny režisér kladúci dôraz nielen na hudobnú, ale aj intonačnú zložku.
Stál pri dôležitých nahrávkach generácie speváčky Gabriely Hermelyovej, spolupodieľal sa na formovaní celkového zvuku nahrávok Tanečného orchestra Čs. rozhlasu v Bratislave. Bol obhajcom bigbítovej éry populárnej hudby, nahrával Prúdy, Beatmenov i Collegium Musicum. V 70. rokoch minulého storočia sa aj vďaka nemu dostali do povedomia nahrávky Evy Kostolányiovej, Jany Kocianovej, Karola Duchoňa či Marcely Laiferovej. Stál tiež pri etablovaní sa ďalších hudobných zoskupení v rozhlasovom vysielaní, napríklad skupiny Modus.
Spolupodieľal sa aj na formovaní operných nahrávok, na pôde bratislavského rozhlasu pripravil napríklad opery Krútňava, Svätopluk či Rozsudok, zo svetového repertoáru to bola napríklad Bohéma. Spolupracoval s bratislavskou aj pražskou televíziou. Neskôr spolupracoval najmä na nahrávaní repertoára klasickej hudby (opier, komornej a symfonickej hudby), popri tom sa venoval aj žánru populárnej hudby. Spolupracoval napríklad aj s hercom a režisérom Ivanom Krajíčkom.


Zdroj: TASR

Zomrela Barbara Shelley

 Zomrela Barbara Shelley

Vo veku 88 rokov na dôsledky ochorenia koronavírusom zomrela britská herečka Barbara Shelley,známa z hororových filmov ako Dracula: Prince of Darkness, či  Rasputin: The Mad Monk a Quatermass And The Pit. Hrala aj v seriáli Doctor Who.






MEDIA NEWS

MEDIA NEWS



Sociálna sieť Twitter v pondelok oznámila, že po útoku podporovateľov prezidenta Donalda Trumpa na sídlo amerického Kongresu zablokovala "vyše 70.000 účtov" spájaných s konšpiračnou teóriou QAnon. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Sociálna sieť začala svoje čistky v piatok 8. januára, krátko po tom, čo natrvalo zablokovala Trumpov účet, pretože podnecoval k násiliu.
"Vzhľadom na násilné udalosti v hlavnom meste Washington a zvýšené riziko spôsobenia ujmy sme od piatka popoludnia začali blokovať tisíce účtov, ktoré zdieľali a propagovali predovšetkým škodlivý obsah QAnonu," uviedol Twitter na blogu.
"Výsledkom našej snahy je zablokovanie vyše 70.000 účtov. V mnohých prípadoch sme zistili, že jeden človek riadil množstvo účtov," dodal Twitter.
Krajne pravicová konšpiračná teória QAnon tvrdí, že Trump vedie tajnú vojnu proti celosvetovému liberálnemu kultu pedofilov uctievajúcich satana.
Väčšina hlavných sociálnych sietí podniká podobné kroky po tom, čo Trumpovi podporovatelia vrátane vyznávačov QAnonu vtrhli v stredu 6. januára do sídla Kongresu vo Washingtone, aby zabránili zákonodarcom vo formálnom potvrdení Joea Bidena ako víťaza novembrových prezidentských volieb. Kongresmani sa museli počas vpádu davu skrývať. Výsledkom bolo päť mŕtvych a škody na majetku. Útok šokoval Američanov a poškvrnil povesť Spojených štátov vo svete.
Trump totiž odmieta prijať výsledky volieb a šíri nepodložené teórie, že voľby boli zmanipulované.
Účet zablokoval Trumpovi aj Facebook. Obe platformy to vysvetlili rizikom násilia v budúcnosti, obzvlášť pred Bidenovou inauguráciou, ktorá sa bude konať 20. januára.
Za svoje správanie počas útoku Trumpových podporovateľov na Kongres boli mimo služby postavení dvaja príslušníci polície Kapitolu, sídla Kongresu. Jeden policajt si robil selfie so vzbúrencami, druhý si nasadil šiltovku s nápisom Urobme Ameriku opäť veľkou a usmerňoval dav ľudí.
Vyšetruje sa aj správanie ďalších desať až 15 policajtov, uviedla agentúra DPA s odvolaním sa na kongresmana Tima Ryana.
Medzitým v pondelok prepustili na kauciu z väzby Adama Johnsona (36), muža z Floridy, ktorý sa tiež zúčastnil na výtržnostiach v Kongrese a ukradol rečnícky pult predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej.
Johnson bude musieť nosiť monitorovací náramok.
Muža zachytili počas násilností v Kapitole kamery, ako nesie pult odcudzený z kancelárie Pelosiovej. Neskôr sa pult našiel v chodbe Kapitolu. Muža identifikovali ľudia, ktorí ho spoznali na fotografiách šíriacich sa na sociálnych sieťach.


                                
Nerešpektovanie zákona o Slovinskej tlačovej agentúre (STA) zo strany slovinskej vlády vedenie STA označilo za "prehru" pre právny štát. Informoval o tom v pondelok generálny tajomník Európskej aliancie tlačových agentúr (EANA) Alexandru Ion Giboi s odvolaním sa na minulotýždňové vyhlásenie vedenia STA.
Slovinská vláda v decembri 2020 prijala rozhodnutie o pozastavení financovania agentúry STA. Odôvodnila ho tým, že vedenie STA neposkytlo požadované údaje o finančných operáciách tlačovej agentúry. Vládny úrad pre komunikáciu (UKOM) každoročne poskytoval STA zhruba dva milióny eur.
STA mala na základe legislatívneho dodatku, ktorý vstúpil do platnosti 31. decembra, dostať meškajúce platby v priebehu nasledujúcich siedmich dní, uvádza vedenie STA vo vyhlásení z 8. januára. Platby však nedostala.
Slovinská vláda namiesto vyrovnania dlhu požiadala Európsku komisiu (EK), aby posúdila, či je takýto spôsob financovania v súlade s pravidlami štátnej pomoci v rámci EÚ. Vláda podľa STA tvrdila, že legislatívnym opatrením sa tieto platby zmenili na priamy záväzok vyplývajúci z rozpočtu. Vládny úrad pre komunikáciu (UKOM) uviedol, že platby budú uskutočnené, keď dostane "zelenú" od EK.
Vláda tým podľa STA nesplnila svoje záväzky a nedodržala svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, čo predstavuje porážku právneho štátu.
"Sme presvedčení, že napriek žiadosti o posúdenie zo strany EK by vláda mala aj naďalej financovať STA tak, ako to vyžaduje zákon, až dovtedy, kým nedostane stanovisko od EK," píše vedenie STA a dodáva, že vládu k tomu zaväzuje zákon a predchádzajúce dohody - a tieto platby za žiadnych okolností nemôžu byť posudzované ako štátna pomoc.
UKOM by mal na základe zákona s STA takisto podpísať novú dohodu o výkone služieb vo verejnom záujme na rok 2021, čo je však v "nedohľadne".
"Neustále odmietanie zo strany vlády plniť svoje záväzky spôsobí obrovské škody najmä v prípade, ak sa ukáže, že EK nemá k zavedeniu zákona do platnosti žiadne pripomienky," píše STA a dodáva, že "konanie vlády nepredstavuje nič iné, len ďalší pokus nájsť si nové zámienky a naťahovať proces s úmyslom finančne vyčerpať STA".
STA podľa svojich vyjadrení pokračuje v poskytovaní všetkých svojich služieb vyplývajúcich zo zákona aj napriek tomu, že financie za verejné služby dostala naposledy za september 2020.
"Ak však táto situácia pretrvá, môže byť nútená zastaviť výkon verejných služieb alebo ukončiť všetky svoje operácie," píše STA a pripomína, že STA si čoskoro pripomenie 30. výročie svojho založenia a takisto sa blíži i 30. výročie od vyhlásenia nezávislosti Slovinska.
Ukončenie fungovania agentúry STA by spôsobilo veľkú medzeru v oblasti informácií pre klientov agentúry a stratu takmer 100 pracovných miest, čo by ohrozilo situáciu zamestnancov STA a ich rodín.
"Takisto by to predstavovalo vážny úder pre demokratický "obraz" o Slovinsku v roku, keď táto krajina prevezme rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ," dodala STA.
Slovinská vláda svoje rozhodnutie o pozastavení financovania STA z decembra roku 2020 odôvodnila tým, že vedenie STA neposkytlo požadované údaje o finančných operáciách tlačovej agentúry.
Riaditeľ STA Bojan Veselinovič v reakcii na to pre štátnu televíziu uviedol, že UKOM poskytol všetky potrebné údaje. Pokiaľ ide o informácie o zamestnancoch a redakčnej činnosti, tie UKOMu nedal, pretože by tým porušil mediálnu legislatívu.
STA podľa svojich vyjadrení vždy predkladá všetky dokumenty, ktoré sú vyžadované na základe zákona a dohode o vykonávaní služieb vo verejnom záujme. Predloženie niektorých dokumentov, ktoré žiadal UKOM, by však zasiahlo nezávislosť agentúry, ktorá je zahrnutá v zákone o STA a zákone o médiách.
Európska komisia (EK) v pondelok 11. januára v súvislosti s pozastavením financovania STA varovala pred pokusmi vyvíjať nátlak na médiá.
Hovorca EK Christian Wigand žiadal, aby médiám bolo umožnené slobodne pracovať, a uviedol, že verejnoprávne médiá "hrajú v Európskej únii osobitnú úlohu". "Vyzývame všetky členské štáty, aby sa zdržali pokusov vyvíjať na ne tlak," povedal.
"Rozhodnutie týkajúce sa financovania agentúry je potrebné podrobne preskúmať na vnútroštátnej úrovni, samozrejme, príslušnými orgánmi," uviedol hovorca a dodal, že "situáciu budeme naďalej pozorne sledovať".
STA je spoločnosť s ručením obmedzením, ktorej 100-percentným vlastníkom je štát, píše sa vo vyhlásení vedenia agentúry STA. Štatút a fungovanie agentúry upravuje zákon o STA z roku 2011, na základe ktorého vláda musí zabezpečovať inštitucionálnu autonómiu a vydavateľskú nezávislosť agentúry a zabezpečiť náležité financovanie jej verejných služieb na základe ročného finančného plánu agentúry.
EANA, ktorej členom je aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR), je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy. Jej úlohou je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv.

Copyright © TASR 2021



12. 1. 2021

NS SR POTVRDIL V KAUZE ZMENIEK PRE KOČNERA A RUSKA 19-ROČNÝ TREST

NS SR POTVRDIL V KAUZE ZMENIEK PRE KOČNERA 
 
A RUSKA 19-ROČNÝ TREST

Najvyšší súd (NS) SR potvrdil v kauze falšovania televíznych zmeniek vinu pre Mariana Kočnera a Pavla Ruska. Odsúdení sú na 19 rokov nepodmienečne, Kočner dostal aj peňažný trest 10.000 eur.
 

Copyright © TASR 2021