Zlatú palmu v Cannes získal film Titane

Zlatú palmu v Cannes 

 

 

získal film Titane

Hlavnú cenu na tohtoročnom medzinárodnom filmovom festivale vo francúzskom Cannes získal v sobotu francúzsko-belgický film Titane. Snímku režírovala Francúzka Julia Ducournauová. Informovala o tom agentúra AFP.
Predseda poroty Spike Lee víťaza hlavnej ceny - Zlatej palmy - oznámil nečakane na začiatku sobotňajšieho odovzdávania cien, píše AFP.
Dramatický triler Titane (Titán) zachytáva príbeh niekoľkonásobnej vrahyne, ktorá tají svoje pohlavie a má sexuálny vzťah s automobilmi.
Ocenenie pre najlepšieho herca získal Američan Caleb Landry Jones za svoj výkon vo filme Nitram, ktorý zachytáva masakru z austrálskeho mesta Port Arthur v roku 1996. Strelec vtedy usmrtil 35 ľudí.
Najlepšou herečkou sa stala Nórka Renate Reinsvenová za úlohu vo filme Najhoršia osoba na svete (The Worst Person in the World).
Francúz Leos Carax sa stal najlepším režisérom za film Annette. Cenu poroty získali spoločne filmy Ahed's Knee izraelského režiséra Nadava Lapida a Memoria thajského režiséra Apichatponga Weerasethakula. Ten v roku 2010 získal v Cannes Zlatú palmu.
Tento festival svetového filmu sa zvyčajne koná v máji, ale tento rok bol pre pandémiu nového koronavírusu odložený na neskorší termín (6.-17. júla).
Zlatú palmu za celoživotné dielo si ešte počas prvého festivalového večera prevzala americká oscarová herečka Jodie Fosterová.
Vlani sa festival v Cannes dôvodu pandémie nekonal vôbec. Situácia v spojitosti s koronavírusom ovplyvnila aj priebeh tohtoročného festivalu. Všetci účastníci sa museli preukázať aktuálnym negatívnym testom na COVID-19 alebo potvrdením o zaočkovaní.
V platnosti boli aj sprísnené hygienické opatrenia a pravidlá dodržiavania rozstupov medzi osobami.
Festivalovej porote, ktorej väčšinu tento rok tvorili ženy, predsedal americký režisér Spike Lee - ako vôbec prvý černošský filmár. Porota posúdila 24 filmov, ktoré boli zaradené do súťažnej prehliadky.

 

Zdroj: TASR

Najobjektívnejšie televízne spravodajstvo má RTVS

Najobjektívnejšie televízne 

 

spravodajstvo má RTVS

Bratislava 17. júla (TASR) - Najobjektívnejšie televízne spravodajstvo mal v prvom kvartáli 2021 verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS). Nasledovali TV Markíza a TA3. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu spoločnosti Median SK.
RTVS označilo v prieskume za najobjektívnejšiu 24,4 percenta respondentov. Na druhom mieste skončilo spravodajstvo TV Markíza s výsledkom 20,7 percenta. K spravodajskej televízii TA3 sa priklonilo 20,2 percenta opýtaných. Spravodajstvo TV Joj označilo za najobjektívnejšie 17,1 percenta účastníkov prieskumu.
Inú televíziu uviedli dve percentá opýtaných. Respondenti mohli určiť len jednu televíziu, pričom 14,8 percenta respondentov sa k otázke nevyjadrilo a 0,8 percenta neoznačilo žiadnu televíziu.
Na prieskume verejnej mienky zameranom na spravodajstvo v slovenských televíziách sa zúčastnilo 2061 ľudí vo veku 14 až 79 rokov. Zber dát bol v termíne január až marec 2021.

Zdroj:TASR

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS

Bieloruská polícia prehľadávala v piatok domovy niekoľkých nezávislých novinárov, ako aj redakciu bieloruskej mutácie Rádia Slobodná Európa (RFE/RL), informovali portál Meduza.io a agentúra AFP.
Raziu polícia vykonala v domovoch novinárov televízie Belsat a Rádia Slobodná Európa, ako aj iných médií v mestách Minsk, Hrodna a Pinsk. Viacerých novinárov následne aj zadržali, dôvod ich zadržania však zatiaľ známy nie je.
V sídle bieloruského RFE/RL polícia tiež vypáčila dvere. Ešte predtým zneškodnila na celom poschodí bezpečnostné kamery a z redakcie rádia vyniesli technické zariadenie.
Masové razie a zadržiavanie novinárov a aktivistov prebieha v Bielorusku už niekoľko dní. Vo štvrtok 8. júla polícia prehľadala redakciu nezávislej mediálnej organizácie Naša Niva. Nasledujúci deň policajti prišli aj do sídiel niekoľkých regionálnych neštátnych médií. V stredu vtrhli bieloruské bezpečnostné služby do sídiel hlavných ľudskoprávnych skupín v krajine a zadržali niekoľko aktivistov. Podľa údajov ľudskoprávnej organizácie Viasna vykonali v priebehu jedného dňa najmenej 50 razií.
Zadržaných novinárov a aktivistov obviňujú úrady z celého radu priestupkov, najčastejšie však z účasti na masových nepokojoch a daňových únikoch.
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová odsúdila vo štvrtok zákroky Bieloruska voči novinárom a aktivistom. "Som hlboko znepokojená posledným vývojom udalostí v Bielorusku... Takéto zákroky sú neakceptovateľné," uviedla Bacheletová.
Viasna označila tieto razie za "novú vlnu represií".
Organizácia v piatok okrem toho informovala, že súd v Minsku odsúdil 11 študentov a jedného učiteľa na dvaapolročný trest odňatia slobody za účasť na minuloročných protivládnych protestoch.
Dlhoročný autoritársky bieloruský prezident Alexandr Lukašenko si vyslúžil odsúdenie zo strany západných krajín po tom, čo sa vlani po šiestykrát stal hlavou štátu. Západ tvrdí, že voľby, po ktorých vypukli masové protesty, neboli spravodlivé.

Fotoreportér tlačovej agentúry Reuters Dániš Siddíkí bol v piatok zabitý, keď pokrýval boje medzi afganskými bezpečnostnými zložkami a militantmi z hnutia Taliban v oblasti neďaleko hraníc s Pakistanom. Informovala o tom samotná agentúra s odvolaním sa na nemenovaného veliteľa afganskej armády.
Afganské jednotky bojovali v piatok proti talibom s cieľom opätovne obsadiť kľúčový hraničný priechod Spin Boldak. Siddíkí a jeden vyšší afganský dôstojník boli zabití pri streľbe, podľa armády pri krížovej paľbe Talibanu, spresnil uvedený veliteľ.
Siddíkí z juhoafganskej provincie Kandahár tento týždeň reportoval o bojoch medzi afganskými jednotkami a bojovníkmi Talibanu.
"Naliehavo zisťujeme ďalšie informácie, spolupracujeme s úradmi v regióne,“ uviedol vo vyhlásení prezident agentúry Reuters Michael Friedenberg a šéfredaktorka Alessandra Galloniová.
Siddíkí v piatok agentúre povedal, že sa zotavoval po tom, čo bol počas pokrývania udalostí zranený črepinou do ramena. V čase, keď Taliban znova zaútočil, sa tento indický fotoreportér rozprával s miestnymi obchodníkmi, tvrdí zdroj.
Agentúra Reuters nedokázala nezávisle overiť podrobnosti o obnovených bojoch, ktoré popísal zmienený afganský vojenský predstaviteľ.
Siddíkí bol súčasťou fotografického tímu agentúry Reuters, ktorý v roku 2018 získal Pulitzerovu cenu za zdokumentovanie utečeneckej krízy Rohingov.
Hraničný priechod Spin Boldak (v paštúnčine: Spín Búldak) obsadil Taliban tento týždeň v rámci rozsiahlej ofenzívy, ktorú vzbúrenci začali v máji. Priechod umožňuje priamy prístup do pakistanskej provincie Balúčistán (Belúdžistán), ktorá je už niekoľko desaťročí sídlom vysokopostavených predstaviteľov Talibanu.

Spoločnosti Ringier Axel Springer Media AG a Just Eat Takeaway.com podpísali dohodu o predaji online donáškovej služby jedla Bistro.sk. Informoval o tom v piatok Peter Porubský z Ringier Axel Springer. Hodnota transakcie predstavuje takmer 50 miliónov eur, s predpokladaným ukončením v nadchádzajúcich mesiacoch.
„Transakcia umožní spoločnosti Ringier Axel Springer ešte viac sa zamerať na rast a investičnú stratégiu v segmente online médií, classifieds a komunitného biznisu,“ uviedol Porubský. Just Eat Takeaway.com patrí medzi globálnych lídrov v online donáške jedla a je jednotkou na viacerých trhoch v Európe, čo podľa neho pomôže Bistro.sk posunúť sa do ďalšej fázy vývoja a rastu.
Bistro.sk začalo ponúkať svoje služby v roku 2013. Odvtedy stúpol počet reštaurácií v ponuke na takmer 2000, pričom služby Bistro.sk využíva ročne viac ako 400.000 aktívnych zákazníkov. Po uzavretí transakcie si Bistro.sk adaptuje globálnu identitu Just Eat Takeaway.com, ako aj jej európsku technologickú IT platformu.

Copyright © TASR 2021

Novinári vyrazili na trojdňový prejazd slovenskou Route 66

Novinári vyrazili na trojdňový

 

 prejazd slovenskou Route 66

Slovenskí i zahraniční novinári vyrazili v piatok zo Šiah na trojdňový prejazd slovenskou Route 66. „Cieľom podujatia je predstaviť novinárom slovenskú Route 66 ako úspešný projekt a vytvárať povedomie plánovaného európskeho koridoru prepojením Baltského a Jadranského mora ako EÚ Route 66,“ informoval Juraj Smrečan zo Slovenskej asociácie Route 66. Záštitu nad podujatím prevzal Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal a štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Martin Klus.
Cesta I. triedy 66 spája Šahy a Tatranskú Javorinu, Slovensko pretína severojužným smerom. Spája tri štáty, prechádza troma samosprávnymi krajmi. Jej dĺžka je na území Slovenska 330 kilometrov, spája hraničné priechody s Maďarskom v Šahách a s Poľskom v Lysej Poľane. Prechádza mestami Šahy, Dudince, Krupina, Zvolen, Sliač, Banská Bystrica, Brezno, Poprad, Kežmarok a Spišská Belá. Za hranicou s Poľskom pokračuje smerom do Zakopaného. Osobitná je virtuálna, 60 kilometrov dlhá časť z Lopeja do Liptovského Mikuláša. Cesta ponúka prírodné zaujímavosti, kúpele, technické pamiatky, hrady, zámky a rarity, o ktorých často nevedia ani našinci.
Na svete sú tri turistami vyhľadávané cesty 66. Prvá, materská, vznikla v Amerike, ďalšia je v Juhoafrickej republike, tretia na Slovensku. Každá z ciest musí spĺňať základné štandardy v podobe spájania krajov či provincií, zabezpečovať hospodársky rozvoj a prechádzať krížom cez územie štátu. Vždy musí ísť o cestu prvej triedy označenú číslom 66.




Zdroj: TASR

Prieskum MEDIAN SK

 Prieskum MEDIAN SK

 

 

 Rádio Expres je najpočúvanejším rádiom na Slovensku, pustilo si ho 35,3 percenta poslucháčov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu počúvanosti Radioprojekt, ktorý realizuje spoločnosť Median SK.
Druhým najpočúvanejším je Rádio Slovensko s 23,5-percentnou podporou poslucháčov. K počúvaniu Fun rádia ako tretej najpočúvanejšej rozhlasovej stanice v aktuálnej vlne prieskumu sa prihlásilo 23,3 percenta respondentov. Rádio Vlna má počúvanosť 17,7 a Rádio Európa 2 má 16,9 percenta. Nasleduje Rádio Jemné so 14,4 percenta a Rádio Regina, ktoré si naladilo 10,3 percenta poslucháčov.
Najväčší podiel na trhu patrí Rádiu Expres s 22,2 percenta, nasleduje Rádio Slovensko s hodnotou 17,8 percenta, Fun rádio dosiahlo 13,3 percenta. Rádio Vlna má 8,5 a Rádio Európa 2 dosiahlo 8,4 percenta. Rádiu Jemné namerali 6,7 percenta a Rádiu Regina podiel 5 percent. Ostatným rozhlasovým staniciam patrí 18,1-percentný podiel na trhu.
Celková počúvanosť rádií v parametri „počúval posledný týždeň“ predstavuje 92,3 percenta, čo je 4.120.000 poslucháčov vo veku 14 až 79 rokov. Každý deň počúva rádio viac ako 2,5 milióna ľudí (54,9 percenta populácie). V priemere každý Slovák počúva denne rádio hodinu a 40 minút.
Spoločnosť Median SK realizuje kontinuálny prieskum Radioprojekt od apríla 2009. Zverejnené výsledky zbierali od 29. marca do 20. júna 2021. Prieskum realizovali na vzorke 3113 respondentov, občanov SR vo veku 14 - 79 rokov. Výsledky prieskumu poskytla pre TASR zástupkyňa spoločnosti Median SK Linda Kleinertová.

 

Zdroj: TASR

VÝROKY TÝŽDNA

  VÝROKY TÝŽDNA

 

 

„SaS vždy zaujíma len záujem a blaho podnikateľov, na ľudí kašlú. Vôbec sa nedivím ich reakcii. Kedy oni už len stáli na strane ľudí?“
Boris Kollár

"Ak by mal Vlado vo väzbe klímu a Netflix, bol by spokojný."
Marcela Pčolinská 

 

„To by bol škandál jak hovädo, keby ešte aj tá globálna korporácia bola zatiahnutá. Keď sa bavíme o samotnej kúpe, bola to veľmi účelná kúpa. Toto oni veľmi potrebovali a my sme mali iks prezentáciu na tej VSS. My sme boli radi, že to kúpili obratne. Kúpili to od nás. Jasné, bez súťaže. Oprávnene bez súťaže. Hodnotu si už dnes nepamätám. Ale je to zistiteľné. Nejaké milióny to boli. Ja si tykám s tým Romanom, ja ho mám v mobile, my sme sa pravidelne stretávali. Nevnímam ho ako politika. On sa snaží lavírovať medzi Matovičom a čo on chce. On mi nepripadá ako Matovičovi ľudia.“
František Imrecze

Zomrel Piotr Mamonov

Zomrel Piotr Mamonov

Moskva 16. júla (TASR) - Vo veku 70 rokov zomrel vo štvrtok ruský hudobník a herec Piotr Mamonov. Príčinou jeho smrti boli komplikácie spojené s ochorením COVID-19, informoval spravodajský portál RBK (rbc.ru).
"Dnes 15. júla zomrel Piotr Nikolajevič Mamonov," píše sa na oficiálnej stránke herca na sociálnej sieti Facebook.
Mamonova hospitalizovali s koronavírusom v Moskve v nemocnici Kommunarka 1. júla. Jeho žena Oľga Mamonovová následne médiám oznámila, že ochorenie postihlo hercove pľúca, a preto ho pripojili na umelú pľúcnu ventiláciu a neskôr uviedli aj do umelého spánku. Koncom minulého týždňa Mamonovová informovala, že lekári sa jej manžela snažia z umelého spánku prebrať.
Mamonov sa preslávil ako básnik, herec a zakladateľ hudobnej skupiny Zvuki Mu. Táto rocková skupina začala fungovať v 80. rokoch a venovala sa experimentálnemu a psychedelickému rocku i post-punku. Skupiny ukončila svoju činnosť v roku 2005.
Mamonovovým hereckým debutom sa stala malá úloha vo filme Ihla (1988), ktorého hlavnou hviezdou bol známy sovietsky umelec Viktor Coj. Mamonov sa však stal známym najmä hereckými úlohami vo filmoch Pavla Lungina – napríklad Taxi Blues (1990), Ostrov (2006) alebo Ivan Hrozný (2009).

 

Copyright © TASR 2021

 

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS

Hodina otázok poslancov Európskeho parlamentu (EP) z Monitorovacej skupiny EP pre demokraciu, právny štát a základné práva (DRFMG) so slovenským premiérom Eduardom Hegerom nie je nič výnimočné – ide o štandardný postup, aký už absolvovali aj premiéri iných členských krajín EÚ. V rozhovore pre TASR to uviedol slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU), ktorý sa vo štvrtok popoludní ako jediný zo slovenských členov europarlamentu zúčastní na telemoste s predsedom vlády SR a ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou, ktorého hlavnou témou bude situácia na Slovensku. Premiér a ministerka sa so skupinou DRFMG spoja na diaľku v čase od 14.45 do 15.30 h SELČ.
Monitorovacia skupina vznikla po vraždách novinárov Daphne Caruanovej-Galiziovej a Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a zamerala sa na dodržiavanie zásad právneho štátu a boja proti korupcii – pôvodne najmä na Malte a na Slovensku. Skupina funguje v rámci Výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Jej členmi môžu byť po dvaja poslanci z každej politickej frakcie v EP a Európska strana ľudovcov (EPP) túto rolu zverila Bilčíkovi a maltskej europoslankyni Roberte Metsolovej.
V minulosti bol v rámci skupiny "vypočúvaný" aj slovenský expremiér Igor Matovič, rovnako ako maltský či slovinský premiér. "Pozývame si bežne na vypočutie najvyšších predstaviteľov vlád štátov, kde máme otázky o fungovaní právneho štátu, spravodlivosti a základných práv. Z tohto pohľadu to nie je nič výnimočné," spresnil Bilčík.
Dodal, že videorozhovor treba vnímať ako prípravu na dvojdňovú fyzickú misiu Európskeho parlamentu na Slovensku, ktorá už bola pre pandémiu niekoľkokrát odložená a mala by sa uskutočniť koncom septembra. "Počas tejto návštevy sa budeme zaujímať o dve veci, a to kam sa Slovensko posunulo z hľadiska fungovania právneho štátu a dôvery ľudí v spravodlivosť, a tiež kam sa krajina pohla z hľadiska ochrany novinárov a vytvárania priestoru pre fungujúce slobodné médiá. Na to sa budeme pýtať aj premiéra," vysvetlil Bilčík.
Upozornil, že Heger je už vyše 100 dní na čele vlády a preto by mal vysvetliť priority svojho kabinetu z hľadiska reforiem v oblasti spravodlivosti a právneho štátu a v akom stave je príprava ústavného zákona na ochranu novinárov.
Podľa jeho slov europarlament podrobne sleduje situáciu na Slovensku v oblasti systémových reforiem, ako aj pokračovanie súdneho procesu v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. "Chcem oceniť, že slovenské inštitúcie a slovenskí predstavitelia sú ochotní komunikovať s Európskym parlamentom, nemajú problém odpovedať na naše otázky a žiadosti," opísal situáciu poslanec.

Copyright © TASR 2021

 

Ruské úrady vyhlásili vydavateľstvo nezávislého média Projekt za nezákonné. Zároveň zaradili jeho novinárov na zoznam „zahraničných agentov“. Investigatívny web Projekt zverejňoval správy odhaľujúce údajnú korupciu a zneužívanie moci poprednými predstaviteľmi a podnikateľmi blízkymi prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Generálna prokuratúra vyhlásila vydavateľstvo Project Media Inc., sídliace v Spojených štátoch, za „nežiaducu“ organizáciu a obvinila ju z toho, že „predstavuje hrozbu pre základy ústavného poriadku a bezpečnosti Ruskej federácie“. Medzi novinármi, ktorých označila za zahraničných agentov, je aj šéfredaktor Projektu Roman Badanin.
Minulý mesiac polícia prehľadala byty Badanina a ďalších novinárov Projektu, keď sa web chystal zverejniť správu z vyšetrovania ministra vnútra Vladimira Kolokolceva a jeho údajného bohatstva. Text o vyšetrovaní Projekt zverejnil krátko po raziách. Domové prehliadky sa podľa úradov uskutočnili v súvislosti s prípadom očierňovania pre dokument z roku 2017 o petrohradskom podnikateľovi s údajnými väzbami na organizovaný zločin.
Ruské úrady v ostatných mesiacoch zvýšili tlak na nezávislé spravodajské médiá. Dve populárne nezávislé médiá Meduza a VTimes napríklad označili za „zahraničných agentov“- tento prívlastok úrady dávajú skupinám, médiám alebo jednotlivcom financovaným zo zahraničia - a tiež udelili vysoké pokuty Rádiu Slobodná Európa, ktoré financujú Spojené štáty, za to, že neidentifikovalo svoj materiál ako vytvorený zahraničnými agentmi.
Na základe zákona z roku 2015, podľa ktorého je členstvo v nežiaducich organizáciách trestný čin, v Rusku vyhlásili za nezákonné už viac ako 30 skupín.

 

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Zomrel Peter R. De Vries

 Zomrel Peter R.De Vries 

 

Známy holandský investigatívny novinár Peter R. de Vries, ktorého minulý týždeň postrelili v Amsterdame, zomrel. Vo štvrtok o tom s odvolaním sa na jeho rodinu informovali holandské médiá. Rodina vo vyhlásení uviedla, že žurnalista zomrel v prítomnosti svojich najbližších a požiadala o súkromie, aby mohli „pokojne spracovať jeho smrť“.

Šesťdesiatštyriročného De Vriesa, ktorý bol známy predovšetkým pre svoje nebojácne príspevky o holandskom podsvetí, postrelili 6. júla po tom, ako sa zúčastnil na pravidelnej televíznej šou. V spojitosti so streľbou úrady zatkli dvoch podozrivých. Podozrivý strelec je podľa polície 21-ročný Holanďan, zatiaľ čo 35-ročný Poliak žijúci v Holandsku je obvinený zo šoférovania únikového auta.

Holandský kráľ Viliam Alexander minulý týždeň označil streľbu na De Vriesa za „útok na žurnalistiku, základný kameň nášho konštitučného štátu, a teda aj útok na právny štát“.

Úmrtie zarezonovalo aj inde v Európe, kde vraždy novinárov na Slovensku a Malte z ostatných rokov vyvolali obavy o bezpečnosť žurnalistov vo vyvinutých demokratických spoločnostiach. „Mohli by sme nesúhlasiť s mnohým, čo vidíme v našich médiách, ale musíme súhlasiť s tým, že novinári vyšetrujúci potenciálne zneužitie moci nie sú hrozbou, ale prínosom pre naše demokracie a naše spoločnosti,“ povedala minulý týždeň predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v europarlamente.

 

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.