2. 1. 2021

Minister dal prešetriť únik fotografií zo zdravotného záznamu Lučanského

 Minister dal prešetriť únik fotografií 


zo zdravotného záznamu Lučanského

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) dal za úlohu zodpovedným zložkám, aby veľmi dôkladne prešetrili únik fotografií zo zdravotného záznamu z operácie exšéfa polície Milana Lučanského. Informoval o tom vo svojom profile na sociálnej sieti. Dodal, že pravdepodobne ide o porušenie zákona. Lučanského operovali pred tromi týždňami v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku po tom, ako si v cele vo väznici v Prešove poranil oko.

„Urobíme všetko pre to, aby sme identifikovali človeka alebo ľudí, ktorí takýto únik zdravotných informácií umožnili a aby tento človek alebo ľudia boli za takúto činnosť aj adekvátne potrestaní, vrátane trestnoprávnych následkov," napísal šéf rezortu obrany. Kto poskytne informácie o tom, ako sa zdravotný záznam dostal na verejnosť, „tejto osobe garantujem anonymitu, odmenu a beztrestnosť", dodal Naď. Zároveň poprel informácie o tom, že mal byť odvolaný riaditeľ Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku Vladimír Lengvarský.

Zadržaný Lučanský si pred tromi týždňami v cele poranil oko. Ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (Za ľudí) 11. decembra vylúčila akékoľvek cudzie zavinenie či napadnutie bývalého policajného prezidenta, ktorého hospitalizovali a operovali v nemocnici v Ružomberku. Lučanský zomrel v stredu 30. decembra po tom, ako sa v utorok 29. decembra v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu. 

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.





Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...


1. 1. 2021

SLOVAK MEDIA LAW NEWS

SLOVAK MEDIA LAW NEWS



Jedným z najdôležitejších zákonov pre Ministerstvo kultúry SR (MK SR) v tomto roku bude zákon o umeleckých fondoch. Pre agentúru SITA to uviedol tlačový odbor rezortu. Vysvetlil, že v súčasnosti k nemu ministerstvo vedie odbornú diskusiu na úrovni dočasnej pracovnej skupiny. V budúcnosti chce ministerstvo pracovať aj na novom mediálnom zákone či novelách zákonov o verejnoprávnom Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS). Posledné zmienené majú zabezpečiť stabilné financovanie, rozvoj a lepšie služby RTVS. Na novele s cieľom stabilizovať RTVS v súčasnosti pracuje dočasná pracovná skupina, ktorá vznikla ešte v lete pri Rade vlády SR pre kultúru.

V súvislosti s reformou zákona o umeleckých fondoch MK SR spolu s Inštitútom kultúrnej politiky pripravili dotazník pre verejnosť. „Autori, interpreti a iní profesionáli pôsobiaci v rôznych oblastiach kultúrneho a kreatívneho priemyslu sa môžu vyjadriť k fungovaniu Literárneho fondu, Fondu výtvarných umení či Hudobného fondu,“ priblížil rezort. Doplnil, že získané údaje využijú najmä pri návrhu budúcej reformy umeleckých fondov. Záujemcovia ho môžu vyplniť do 15. januára 2021.

Ministerstvo tvrdí, že v súčasnosti intenzívne pracuje aj na novom mediálnom zákone, ktorý sľubovali aj jeho bývalé vedenia. Cieľom je garancia postavenia a ochrany novinárov pri výkone ich povolania bez ohľadu na typ média, pre ktoré pracujú. Podotklo, že novela má v sebe zahrnúť aj on-line médiá, ktoré v súčasnej legislatíve zahrnuté nie sú. „Urobíme všetko preto, aby Slovensko už nemuselo byť terčom kritiky Reportérov bez hraníc a iných rešpektovaných organizácii, a to za možnosť trestne stíhať novinárov za poškodzovanie mena a ohováranie (tzv. ‚defamation law‘), za čo hrozí až osemročné väzenie,“ objasnilo. Rezort v tejto téme úzko komunikuje s Ministerstvom spravodlivosti SR, keďže ide o trestné činy.


©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.





VÝROKY ROKA

 VÝROKY ROKA


„Mrzí ma, že máme idiota za ministra. Samozrejme, že je to na jeho demisiu a bol by som veľmi rád, keby ju podal ešte do Vianoc. On sa ani nepokúsil, chápete, on sa ani nepokúsil... lebo jemu su tie životy zdravie ľudí ukradnuté. Už to musí povedať, chápete to? Sedem týždňov nakupuje testy? To sme normálni?"
Igor Matovič


" Mohu tedy s lítostí konstatovat, že opozice selhala. Stejně tak, bohužel, selhala i naše média. Zejména nenávistná byla média vlastněná Zdeňkem Bakalou, a já tvrdím, že ti novináři, kteří berou peníze od Zdeňka Bakaly, ať jsou to ti různí Honzejkové, Taberyové, Štětky a další, jsou hodni nejhlubšího opovržení. A právě proto jsem chtěl dnes vyjádřit svoji podporu naší vládě, která bojuje, zatímco jiní pouze mluví. A proto bych vám chtěl říci, nestřílejte na provazochodce, má svých starostí dost. Arnoštku, spadneš."
Muiloš Zeman, Vianočný príhovor



"Vedci zo všetkých krajín hľadajú účinné lieky, vykonávajú rôzne štúdie, pričom jedným z nich by mohol byť koreň sladkého drievka.“
Gurbanguly Berdymuchamedov,Turkménsky prezident




"Čo sa všetci seriete s tým papalášizmom"?
Boris Kollár 



„Rouškaři jsou samozřejmě lidi, kteří jsou vítači migrantů, rouškaři jsou lidi, kteří si přejí posilu Evropské unie a rychlé přijetí eura, já bych viděl řadu takových doplňujících charakteristik.“ 
Václav Klaus


“All you hear is Covid, Covid, Covid, Covid, Covid, Covid, Covid, Covid, Covid, Covid, Covid." 
Donald Trump



"Marek to dal." 
Igor Matovič



"Pozrite sa na mnohé krajiny, ako je Rakúsko. Žijú tam v lese, sú považované za lesné mestá. A nemajú požiare ako tieto. A to majú oveľa výbušnejšie stromy."
Donald Trump


"Sledujeme len slepé kopírovanie cudzích názorov. Už som odsúdil násilie proti protestujúcim v Bielorusku, tak ako som ho tvrdo kritizoval pri pohľade na ulice vo Francúzsku, Španielsku a iných vyspelých demokraciách. Do vnútorných záležitostí Bieloruska jednostrannou podporou politickej opozície by ale Matovič, Korčok a ďalší nemali zasahovať. V Bielorusku vidím pokus o realizáciu modelu, ktorý sa použil na Ukrajine, ale prvky, ktorého sme videli aj na Slovensku, kde došlo k hrubému politickému zneužitiu vraždy novinára a jeho pamiatky na útok proti legitímnej vládnej moci."
Robert Fico


"Najbližšie tomu je údajne rok 1917, tá obrovská pandémia bola hrozná, keď zomrelo od 50 do 100 miliónov ľudí. Pravdepodobne ukončila druhú svetovú vojnu. Všetci vojaci ochoreli. Bola to hrozná situácia a tento vírus je veľmi nákazlivý, veľmi, veľmi nákazlivý."
Donald Trump



„Do projektu som vložil svoj um, myšlienky a program. Nikto ani neočakával, že by som do strany vkladal svoje peniaze, nakoniec, kde by som ich vzal? Celý život žijem iba zo svojho platu. Naspäť nič neočakávali, ani neviem, čo by mali očakávať. Rozhodli sa dať dobrovoľne a dávali z presvedčenia, Rodina ma pozná ako principiálneho človeka a hlavne chceli, aby v úrade prezidenta nebol človek, ktorý sa podvodne zapísal do komory advokátov. Všetko pripravujem a sťažnosť, samozrejme, podám. Ako som už v minulosti hovoril, tam nemôžem prehrať, ani keby som chcel.“
Štefan Harabin



„Keď sa ľudia pýšia vlajkou Konfederácie, nehovoria o rasizme. Svoje vlajky milujú, predstavujú Juh. Oni majú Juh radi… povedal by som, že je to sloboda mnohých vecí, ale je to sloboda prejavu.“
Donald Trump



"Musel by som o tom popremýšľať. Pozrite sa... Musím si to premyslieť. Nie, nepoviem len tak, že to urobím. Nepoviem ani, že tak neurobím - to som nespravil ani minule. O týchto voľbách rozhodne americký ľud. Vláda Spojených štátov je skvelo uspôsobená na eskortovanie tých, ktorí neoprávnene vstupujú do Bieleho domu. Nezaujíma ma, čo hovorí armáda.Fauci je tak trochu panikár. Koronavírus postupne zmizne.“
Donald Trump



Mne to je šumafuk, či som citoval, alebo nie. Pre mňa je dôležité, čo som si o tom myslel.“
Igor Matovič 


„ Za týmito odhaleniami diplomovky sú bašternákovci, kičurovci, kočnerovci alebo bödörovci. Čo myslíte, prečo toto robia? Viete, čo budú ešte robiť? Termollini a ožran Fico? Čoho sa mám ja báť? Že nebudem v politike? No chvalabohu. Viete, aké sú to prašivé svine? Viete aké prašivé svinstvá odporné sa odhaľujú na tých úradoch? Viete, čo sa tam dialo a deje? Čo je takáto jedna diplomovka oproti tomu, čo tam kradli a čo tam robili, zmrdi. Viete, aký je rozdiel medzi Dankom a Matovičom? Veď Danko, ten kradol všade, to je taký zlodej, smradľavý, odporný, a to mu poviem do papule rovno, že je odporný, smradľavý zlodej.“
Jozef Pročko


"Vedúci Úradu vlády ide a seká to tam zmluvu za zmluvou. To, čo stálo 20-tisíc, takto luskne prstom a stojí to 5-tisíc. Veď tam boli zlodeji, Fico, Pellegrini, im to bolo úplne jedno. Jednoducho oni tam dali svojich ľudí. Vymyslené faktúry, vymyslené zmluvy, trikrát predražené. Nebojte sa, príde čas všetko to zverejníme," 
Igor Matovič



” Pellegriniho ponuku som prijal, lebo chcem zdvihnúť pomyselnú vlajku sociálnej demokracie opäť zo zeme."
Erik Tomáš


„Spýtajte sa tridsiatnikov, napríklad podpredsedu Šeligu, ako sú pripravení na jadrový úder. Ja som vycvičený vojak v zálohe, ktorý nebol prekvalifikovaný. Ja som vojak Varšavskej zmluvy. Ja som sa dva roky na voje učil zabíjať,“
Štefan Kuffa


" Ale ja chcem byť slobodný, chcem hovoriť, čo si myslím a chcem sa pri tom tváriť, ako to cítim. Všimli si to asi už aj európski lídri. Možno majú zo mňa trochu šou, lebo nerobím klasickú diplomaciu. Ale stalo sa mi, že som napísal esemesku francúzskemu prezidentovi Macronovi, poprosil ho o pomoc v téme zrušenia platieb DPH medzi jej platcami, na čom vznikajú podvody typu Bašternák, a on mi odpísal, jasné, ideme do toho a zrazu sa veci hýbu. Na našom ministerstve zahraničných vecí len pozerajú, že toto sa vybavuje tak tri-štyri mesiace."
Igor Matovič


„Prosím vás, čím si ničíme priemysel? My máme zavreté obchody, knižnice, galérie, kiná, divadlá – to je priemysel? Nech neblázni už Richard,“
Igor Matovič


"Existuje nejaký spôsob, ako by sme to bielidlo mohli nejako vstreknúť dovnútra?... Bolo by zaujímavé to preveriť."
Donald Trump


„Ukážte mi za posledné roky náš jediný škandál.“ 
Róbert Fico


„Ako umelec teda jednoznačne odmietam snahu novej ministerky kultúry o akési odškodnenie umelcov, pretože vzhľadom na mimoriadnu situáciu nemôžu natáčať a prichádzajú tak o obrovské, veľakrát desaťtisícové honoráre. Kde sú ale ostatní občania Slovenskej republiky? Kde sú robotníci, živnostníci, kuchári, čašníci, upratovačky a sekretárky?
Títo ľudia pracujú častokrát za minimálnu mzdu a dnes nechodia do práce a nedostávajú výplatu. Týmto ľuďom sa treba venovať, a nie umelcom, ktorí sú zvyknutí na svoj bohémsky život za svoje tučné honoráre.“ 
Ondrej Ďurica. spevák a hovorca ĽS Naše Slovensko


”Aspoň vidíš, koľko píč tam robí. Čistím to, ale ide to pomaly. Nemám číslo na Petra Tótha. Odkáž mu, nech povie ruttkajovej, že vydavateľ bude stáť za ňou.”
Jaroslav Haščák


“V Bratislave sa nežije skutočný život, tak ako sa nežije skutočný život v zahraničí.Ľudia poďte voliť, nenechajte rozhodnúť hŕstku ľudí, ktorá sa na Slovensko možno už ani nevráti. A keď tak iba opraviť zuby,"
Peter Pellegrini 


“Som nasiaknutý francúzštinou.”
Štefan Harabin
 

С Новым годом!

С Новым годом!

31. 12. 2020

Zomrel Robert Hossein

Zomrel Robert Hossein

Vo veku 93 rokov zomrel vo štvrtok legendárny francúzsky filmový aj divadelný herec a režisér Robert Hossein, na Slovensku známy predovšetkým ako predstaviteľ grófa de Peyraca z filmov o Angelike. Umrel na následky ochorenia COVID-19 spôsobovaného koronavírusom, informovala na svojej webovej stránke televízia France 24.
Správu oznámila tlačovej agentúre AFP jeho manželka, herečka Candice Patouová. Podľa jej slov skonal "ráno v nemocnici" po "probléme s dýchaním". Herec oslávil v stredu 93. narodeniny.
Herec a režisér, vlastným menom Abraham Hosseinoff, sa narodil 30. decembra 1927 v Paríži ako syn iránskeho skladateľa a dirigenta orchestra Andrého Hosseina a ruskej pravoslávnej matky. Navštevoval hereckú školu.
Kariéru začal koncom 40. rokov 20. storočia. Pracoval ako herec a režisér v legendárnom "divadle hrôzy" Theatre Grand Guignol na Montmartri. Pripravil tam inscenácie celého radu drám v naturalistickom štýle, píše filmová databáza CSFD.cz. Neskôr hral aj na "uznávaných" divadelných scénach. V živote sa ako tvorca snažil priblížiť divadlo širokým masám.
Predstavil sa v krimi filme Bitka medzi mužmi (Riffi). Jeho režijným debutom bola snímka Les Salauds vont en enfer. Hrával po boku najslávnejších herečiek ako Brigitte Bardotová, Sophia Lorenová, Marina Vladyová, Michele Mercierová. So svojou vtedajšou partnerkou Marinou Vladyovou hral v prvom československo-francúzskom koprodukčnom filme V proudech, v ktorom sa francúzski vodáci vyberú spoznávať krásy českej krajiny.
V pamäti divákov celého sveta ostáva najmä vďaka svojej kultovej filmovej úlohe Joffreya de Peyrac, manžela Angeliky, markízy anjelov, ktorú vo filmoch zo 60. rokoch stvárnila Michele Mercierová.
V divadle aj vo filme išlo Hosseinovi o vytváranie napätia. Hossein hral tiež po boku Jeana Gabina, Johnnyho Hallydaya alebo Jeana-Paula Belmonda, s ktorým v posledných rokoch spolupracoval okrem filmov aj na divadelných hrách, napríklad na Cyranovi z Bergeracu.
Oceňovaný je jeho herecký výkon vo filme Profesionál z roku 1981. Jedným z filmov pre široké publikum bola romantická komédia z roku 1999 Salón krásy Venuša, kde ako 72-ročný hral bývalého letca a priateľa mladučkej Audrey Tautou, uvádza CSFD.cz.

Copyright © TASR 2020

Josh Brolin Reads Trump Tweets As Thanos

Josh Brolin Reads Trump Tweets As Thanos



29. 12. 2020

Zomrel Pierre Cardin

Zomrel Pierre Cardin


Vo veku 98 rokov zomrel v utorok francúzsky módny návrhár Pierre Cardin, uznávaný za svoje vizionárske výtvory, ale aj za to, že priblížil štýlové odevy masám. Informovala o tom tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na jeho rodinu.
Cardin, ktorý sa narodil v roku 1922 v Taliansku, ale ako malé dieťa s rodičmi emigroval do Francúzska, skonal v nemocnici na západe Paríža.
Cardin v 60. a 70. rokoch obohatil módne štýly o futuristický vzhľad. Bol tiež známy prepracovaním módneho priemyslu tým, že úspešne licencoval svoju obchodnú značku a pristúpil k prezieravým obchodným ťahom.
Cardin vyrastal vo francúzskom meste Saint-Étienne a ako 17-ročný sa vyučil za krajčíra v meste Vichy, pričom už vtedy sa špecializoval na dámske šaty.
Po tom, ako sa presťahoval do Paríža, navrhol kostýmy do filmu Kráska a zviera (1947) režiséra Jeana Cocteaua. Po období strávenom u Christiana Diora založil v roku 1950 svoju vlastnú módnu značku.
Jeho globálne impérium malo silné zastúpenie aj v Japonsku. V roku 1978 podpísal produkčné dohody aj s vtedajším Sovietskym zväzom. Stal sa tiež prvým francúzskym návrhárom, ktorý - o rok nato - nadviazal obchodné vzťahy aj s Čínou.
Pierre Cardin ako prvý návrhár mal v roku 1991 svoju módnu prehliadku na Červenom námestí v Moskve, ktorá prilákala 200.000 ľudí.

Copyright © TASR 2020

Výročná správa Reportéri bez hraníc

Výročná správa 
Reportéri bez hraníc 




V súvislosti s výkonom práce bolo v roku 2020 zabitých päťdesiat novinárov a pracovníkov médií, väčšina z nich v krajinách, kde nie je vojna. V utorok vo výročnej správe to uviedla organizácia na ochranu žurnalistov Reportéri bez hraníc (RSF), ktorú citovala tlačová agentúra AFP.
Údaj ukazuje, že reportéri vyšetrujúci organizovaný zločin, korupciu alebo environmentálne problémy sú terčom zločincov čoraz častejšie, dodala organizácia RSF.
Zdôraznila predovšetkým vraždy novinárov v Mexiku, Indii a Pakistane.
Až 83 percent novinárov a pracovníkov médií zabitých tento rok sa stalo "úmyselným terčom" práve pre svoju prácu - oproti 63 percentám v roku 2019, informovali RSF.
"Reportéri bez hraníc teraz už niekoľko rokov pozorujú, že investigatívni novinári sú naozaj v hľadáčiku štátov alebo kartelov," uviedla šéfka európskej pobočky RSF Pauline Adesová-Mévelová.
Mexiko je pre novinárov a pracovníkov médií najnebezpečnejšou krajinou, zabitých ich tam bolo osem. "Prepojenie medzi obchodníkmi s drogami a politikmi stále existuje a novinári, ktorí o tom alebo o súvisiacich záležitostiach informujú, sú naďalej terčami barbarských vrážd," uviedla organizácia vo výročnej správe.
Žiadna z vrážd v Mexiku ešte nebola potrestaná, dodala RSF, ktorá od roku 1995 zhromažďuje celoročné údaje o násilí proti novinárom po celom svete.
Päť žurnalistov bolo zabitých v Afganistane, ktorý sa zmieta vo vojne. Cielené útoky proti pracovníkom médií v posledných mesiacoch pribúdajú napriek prebiehajúcim mierovým rozhovorom medzi vládou a hnutím Taliban.
RSF takisto zdôraznili prípad iránskeho opozičného novinára Rúholláha Zama, ktorý viedol obľúbený kanál na sociálnej sieti, kde sa zhromažďovali odporcovia režimu, a ktorého v decembri popravili.
Jeho poprava "potvrdzuje povesť Iránu ako krajiny, ktorá za posledné polstoročie oficiálne zabila najviac novinárov," upozornila RSF.



                                    


Organizácia na ochranu žurnalistov Reportéri bez hraníc (RSF) v roku 2020 zaznamenala nárast v počte prejavov násilia voči novinárom najmä v súvislosti s protestmi v USA a vo Francúzsku. Informovala o tom v utorok agentúra AFP.
Hovorkyňa RSF Pauline Adesová-Mévelová uviedla, že jej organizácia zaznamenala "rozvíjajúci" sa trend prejavov násilia voči pracovníkom médií, ktorí spravodajsky pokrývajú protesty. Týka sa to najmä Spojených štátov v súvislosti s protestmi po májovom zabití Afroameričana Georgea Floyda a zhromaždení v súvislosti so sporným novým zákonom o bezpečnosti vo Francúzsku.
V súvislosti s výkonom práce bolo v roku 2020 zabitých 50 novinárov a pracovníkov médií, väčšina z nich v krajinách, kde nie je vojna. Uviedla to v utorok RSF vo výročnej správe.
To je menej v porovnaní s rokom 2019, keď bolo zabitých 53 žurnalistov. RSF však dodávajú, že z dôvodu pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 pracovalo tento rok v teréne menej novinárov.
RSF v správe takisto vyjadrujú znepokojenie s opatreniami vlád v boji s pandémiou, ktoré spôsobili "výrazný nárast" v počte prípadov porušenia slobody tlače. RSF uvádzajú 387 uväznených novinárov, čo označuje za "historický počet". Štrnásť z nich bolo zatknutých v súvislosti s pokrývaním koronavírusovej krízy.
Čínsku občiansku novinárku Čang Čan odsúdili v pondelok na štyri roky väzenia za spravodajstvo z mesta Wu-chan počas prvotných fáz šírenia infekcie nového druhu koronavírusu, pripomína AFP. Wu-chan v stredočínskej provincii Chu-pej je považovaný za ohnisko koronavírusovej pandémie.
Čínske úrady podľa AFP doteraz potrestali ôsmich ľudí, ktorí upozorňovali na skutočnosti v spojitosti s koronavírusom.



Copyright © TASR 2020


MEDIA NEWS


MEDIA NEWS 




Čínsku občiansku novinárku Čang Čan odsúdili v pondelok na štyri roky väzenia za spravodajstvo z mesta Wu-chan, považovaného za ohnisko pandémie nového koronavírusu, počas prvotných fáz šírenia nákazy. Oznámil to jej právnik, informovala agentúra AFP.
Verdikt voči 37-ročnej Čang vyniesli po krátkom pojednávaní v Šanghaji, povedal novinárom jeden z obhajcov. Rozsudok prišiel takmer rok po tom, ako sa v zmienenom stredočínskom meste vynorili detaily o "vírusovom zápale pľúc neznámeho pôvodu".
Bývalá právnička bola vo väzbe od mája pre obvinenia z "vyvolávania sporov a podnecovania problémov". Jej živé reportáže a články sa vo februári značne šírili na sociálnych médiách. Pritiahli pozornosť čínskych úradov, ktoré dosiaľ potrestali ôsmich "vírusových" whistleblowerov v rámci úsilia oslabiť kritiku reakcie vlády na epidémiu, píše AFP.
Čang kritizovala prvotné opatrenia vo Wu-chane a vo februárovom článku napísala, že vláda "nedala ľuďom dosť informácií a potom jednoducho uzavrela mesto".
"Je to závažné porušenie ľudských práv," vyhlásila.
Čang trvá na svojej nevine. V júni začala hladovku a po rastúcich obavách o jej zdravie ju nútene kŕmili trubičkou cez nos, uviedli jej právnici. Podľa nich je vyčerpaná aj duševne, no v hladovke chce napriek opakovaným prosbám rodiny a priateľov pokračovať.
Pred súdom sa v pondelok ráno zišla asi desiatka jej podporovateľov a diplomatov, polícia však novinárov a pozorovateľov zatlačila od vstupu do budovy, keď ju privádzali na pojednávanie.
Na jej prípad upozorňovali aj skupiny pre ľudské práva.
Čang je prvou zo skupiny štyroch občianskych žurnalistov, ktorých zadržali za správy z Wu-chanu, uviedla AFP s tým, že jej snahy skontaktovať sa so zvyšnými troma, ktorými sú Čchen Čchiou-š', Fang Pin a Li Ce-chua, neboli úspešné.
Agentúra dodáva, že čínske komunistické orgány už v minulosti postavili disidentov pred súdy v období medzi Vianocami a Novým rokom, aby minimalizovali pozornosť zo strany Západu.



Spojené kráľovstvo zakáže od apríla 2022 reklamné kampane podporujúce predaj potravín s vysokým obsahom tuku, cukru alebo soli. Oznámila to v pondelok britská vláda.
V súvislosti s týmito potravinami zakáže Londýn reklamné kampane typu "kúp jedno a ďalšie máš zadarmo". Takisto nebude povolené bezplatné dopĺňanie pohárov s nealkoholickými sladenými nápojmi, píše agentúra Reuters.
Opatrenia určia miesta v obchodoch, na ktorých nebude možné umiestňovať reklamy na tieto potraviny. Propagácia nezdravých výrobkov nebude povolená pri pokladniach, vchodoch do predajní a na konci uličiek s tovarom.
Obmedzenie reklám má podľa námestníčky britského ministra zdravotníctva Jo Churchillovej zabezpečiť, aby výber zdravších potravín bol pre ľudí "jednoduchšou voľbou".
"Vytvorenie prostredia, ktoré každému pomáha častejšie jesť zdravšie potraviny, je dôležité na zlepšenie zdravia krajiny," povedala.
Obezita je podľa vlády dlhodobo jedným z najväčších problémov v oblasti verejného zdravia. Takmer dve tretiny dospelých osôb v Anglicku majú nadváhu a každé tretie dieťa končiace prvý stupeň základnej školy má nadváhu alebo trpí obezitou.
Británia obmedzenie v súvislosti s reklamami typu "kúp jedno a ďalšie máš zadarmo" navrhla už v júli a takisto oznámila opatrenia zakazujúce televízne a internetové reklamy na rýchle občerstvenie pred 21.00 h. Minulý mesiac navrhla úplný zákaz na propagáciu nezdravých potravín na internete.







Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) vyzval na "skoré prepustenie" aktivistky Ludžajn Hazlúlovej, ktorú saudskoarabský súd v pondelok poslal do väzenia na päť rokov a osem mesiacov za činy súvisiace s terorizmom.
OHCHR okrem toho vyjadril znepokojenie nad štvorročným väzenským trestom pre čínsku novinárku Čang Čan. Tá prostredníctvom reportáží a článkov z mesta Wu-chan považovaného za ohnisko pandémie nového koronavírusu, informovala o tamojšej situácii počas prvotných fáz šírenia nákazy, píše agentúra Reuters.
"Odsúdenie a trest odňatia slobody pre Ludžajn Hazlúlovú, ktorú už dva a pol roka bezdôvodne zadržiavajú, je hlboko znepokojujúce. Jej skoré prepustenie preto považujeme za naliehavú záležitosť," uviedlo OHCHR na svojom twitterovom účte.
Hazlúlovú (31) zatkli spolu s približne desiatkou ďalších aktivistiek v máji 2018, iba niekoľko týždňov pred historickým zrušením desaťročia platného nariadenia, ktorý ženám zakazoval šoférovať. Išlo o reformu, za ktorú dlho bojovali.
Známu saudskoarabskú bojovníčku za práva žien uznali za vinnú z "rozličných aktivít, ktoré zakazuje protiteroristický zákon". Správy však nevysvetlili, či dĺžka odňatia slobody zahŕňa aj dobu, ktorý si už aktivistka odpykala od svojho zadržania. Proti rozsudku sa môže odvolať do 30 dní. Saudskoarabský minister zahraničných vecí Fajsal Farhán uviedol, že Hazlúlovú obvinili z kontaktovania "nepriateľských" štátov a poskytnutia tajných údajov, ale podľa jej rodiny na to neexistujú dôkazy.
Rozsudok voči 37-ročnej čínskej novinárke Čang Čan prišiel v pondelok takmer rok po tom, ako sa v stredočínskom meste Wu-chan objavili správy o "vírusovom zápale pľúc neznámeho pôvodu". "Prípad Čang Čan považujeme za príklad nadmerného obmedzovania slobody prejavu v súvislosti s koronavírusovou pandémiou a naďalej požadujeme jej prepustenie," uvádza sa v ďalšom tvíte OHCHR.
Bývalá právnička bola vo väzbe od mája pre obvinenia z "vyvolávania sporov a podnecovania problémov". Jej živé reportáže a články sa vo februári značne šírili na sociálnych sieťach. Pritiahli aj pozornosť čínskych úradov, ktoré dosiaľ potrestali ôsmich whistleblowerov, ktorí sa venovali situácii okolo šírenia koronavírusu v krajine.
Čang Čan vo svojich reportážach kritizovala prvotné opatrenia vo Wu-chane. V jednom článku z februára tohto roku napísala, že čínska vláda "nedala ľuďom dosť informácií a potom jednoducho uzavrela mesto".



Ruské verejnoprávne médiá šíria nepravdivé informácie o európskych a amerických vakcínach proti ochoreniu COVID-19 v krajinách, ktorým Rusko plánuje predať svoju vlastnú vakcínu Sputnik V. Oznámil to v pondelok šéf európskej diplomacie Josep Borrell, píše agentúra Reuters.
"Výrobcovia vakcín zo Západu sú vo viacjazyčných správach tamojších štátnych médií zameraných aj na zahraničné publikum otvorene zosmiešňovaní, čo v niektorých prípadoch viedlo k absurdným tvrdeniam, že vakcíny zmenia ľudí na opice," napísal Borrell na blogu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS). Podľa neho sú takéto naratívy zjavne zamerané na krajiny, kde chce Rusko predávať svoju vlastnú vakcínu Sputnik V.
Dodal, že v čase pandémie tieto kroky ohrozujú zdravie verejnosti. Neuviedol však žiadne konkrétne príklady, pripomína Reuters.
Moskva tieto obvinenia opakovane odmietla s tvrdením, že proti ruskej vakcíne je zacielená dezinformačná kampaň podporovaná zahraničím.
Ruské ministerstvo zdravotníctva ani Ruský štátny investičný fond (RDIF) Kirilla Dmitrijeva, ktorý vývoj vakcíny Sputnik V sponzoroval a je rovnako zodpovedný aj za jej propagovanie v zahraničí, na Borrellove obvinenie bezprostredne nereagovali. Neurobil tak zatiaľ ani Roskomnadzor - ruský orgán pre dozor nad médiami.
Keď britsko-švédska farmaceutická firma AstraZeneca, ktorá na vývoji vakcíny spolupracuje s Oxfordskou univerzitou, prerušila v septembri testy vakcíny proti koronavírusu po tom, čo sa u jedného z účastníkov prejavili vedľajšie účinky, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že "Sputnik V je spoľahlivejší". Na rozdiel od britskej vakcíny je totiž podľa neho založený na adenovíruse nájdenom v ľudskom tele.
Klinické testovanie očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19, ktorá na vyvolanie imunitnej reakcie ľudských buniek využíva biologicky upravenú verziu neškodného vírusu bežnej nádchy nájdenej u šimpanzov, spoločnosť AstraZeneca obnovila so súhlasom britských regulačných úradov tri dni po spomínanom incidente, píše Reuters.
Rusko minulý týždeň odoslalo do Argentíny prvú zásielku vakcíny Sputnik V v rámci dohody o dodávke 10 miliónov dávok. Dodávateľské zmluvy Moskva podpísala s mnohými ďalšími latinskoamerickými a ázijskými krajinami. Dve dávky vakcíny Sputnik V potrebné pre optimálnu ochranu pred nákazou stoja podľa agentúry Reuters v prepočte dohromady menej ako 20 dolárov na osobu.



Copyright © TASR 2020



28. 12. 2020

Legendárna vianočná rozprávka Tři oříšky pro Popelku najsledovanejším programom roku 2020

 Legendárna vianočná rozprávka Tři oříšky pro

 Popelku najsledovanejším programom roku 2020

Diváci dali aj tento rok jasne najavo, že bez klasických rozprávok na obrazovkách televízie Markíza by to neboli Vianoce, aké majú radi.


Kto by nepoznal krásnu Popolušku v podaní Libuše Šafránkovej a švárneho princa, ktorého stvárnil Pavel Trávníček? Legendárna rozprávka Tři oříšky pro Popelku si na Štedrý deň, vo štvrtok 24. decembra 2020, doslova podmanila divákov televízie Markíza a v oboch hlavných cieľových skupinách sa stala doposiaľ absolútne najsledovanejším programom roku 2020 v rámci ponuky všetkých slovenských staníc.

Nestarnúci fenomén pre všetky generácie dosiahol v obchodne podstatnej cieľovej skupine 12-54 rekordný tohtoročný rating 19,9 % a vysoko nadpriemerný trhový podiel 35,5 %. Celkovo si kultovú vianočnú rozprávku vychutnalo fantastických 906-tisíc divákov starších ako 12 rokov a stala sa tak aj v tejto širšej cieľovej skupine nateraz najsledovanejším programom roka. Tři oříšky pro Popelku počas štedrovečernej rodinnej pohody zhliadlo dokonca až viac než 1,5 milióna divákov (AvRch 1 517 000 v CS 12+).

Diváckej pozornosti neunikol ani špeciálny videoklip s názvom Vianočná pesnička (rating 13,3 % / share 26,9 % v CS 12-54), pod ktorým sa skrývala prerábka notoricky známeho vianočného hitu Mariah Carey All I Want For Christmas Is You, naspievaná detskými a tínedžerskými hercami a herečkami zo seriálových hitov OteckoviaPán profesor. V univerzálnej cieľovej skupine 12+ obsadila s 580-tisíc divákmi pri obrazovkách druhú priečku v rebríčku štedrovečernej sledovanosti.

Vynikajúco sa darilo aj ďalšej vianočnej klasike, rozprávke Perinbaba (rating 9,9 % / share 26,0 % v CS 12-54) z dielne režiséra Juraja Jakubiska. Nenechalo si ju ujsť 432-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov, zhliadlo ju však viac než milión divákov (AvRch 1 029 000 v CS 12+).

Prvý sviatok vianočný, piatok 25. december 2020, sa taktiež niesol v znamení rozprávky, ktorá už neodmysliteľne parí k Vianociam – ruskej klasiky Mrázik. V obchodne podstatnej cieľovej skupine 12-54 sa s ratingom 14,3 % a trhovým podielom 28,0 % stal najsledovanejším programom dňa v rámci ponuky všetkých staníc a zaradil sa na tretiu priečku v rebríčku divácky najúspešnejších filmov roku 2020. Konkurenčný film Rozprestri krídla na TV Joj v rovnakej cieľovej skupine výrazne zaostal s podielom na trhu 7,4 %. Legendárny Mrázik k obrazovkám pritiahol celkovo 623-tisíc divákov starších ako 12 rokov, pričom medziročne si polepšil až o 220-tisíc divákov.

Druhým najsledovanejším programom dňa bola hlavná spravodajská relácia Televízne noviny (rating 12,7 % / share 28,6 % v CS 12-54), ktoré si pozrelo 678-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov a v tejto univerzálnej cieľovej skupine obsadili najvyššiu priečku v rebríčku sledovanosti.

Na Druhý sviatok vianočný, v sobotu 26. decembra 2020, sa najsledovanejším programom dňa v oboch hlavných cieľových skupinách stali Televízne noviny. V cieľovej skupine 12-54 zaznamenali excelentný rating 13,2 % a trhový podiel 28,7 %, dôležité informácie o začiatku vakcinácie proti koronavírusu si pozrelo celkovo 721-tisíc divákov starších ako 12 rokov. Medzi nespravodajskými programami patrilo prvenstvo večernej rozprávke Čertoviny (rating 9,1 % / share 19,2 % v CS 12-54).

Dáta sú uvedené v meraní LIVE + VOSDAL + HOSTIA. Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA

Zomrel Ladislav Mrkvička

 Zomrel Ladislav Mrkvička


Vo veku 81 rokov zomrel v nedeľu český herec Ladislav Mrkvička. V pondelok o tom informovalo na svojej webovej stránke pražské Národné divadlo (ND).

TASR prináša profil Ladislava Mrkvičku, dlhoročného člena Činohry Národného divadla.

Ladislav Mrkvička sa narodil 2. februára 1939 v Prahe, kde ukončil základnú školu i gymnázium. Herectvo vyštudoval na pražskej divadelnej fakulte DAMU (1962).
Jeho prvým pôsobiskom sa stalo ostravské Divadlo Petra Bezruča, v ktorom pôsobil v rokoch 1967-67. Pred príchodom do pražského Divadla Na zábradlí v roku 1977 hrával v hradeckom Divadle VÚ a v libenskom divadle S.K. Neumanna.
Kolegovia prezívali Ladislava Mrkvičku "malý veľký muž" alebo tiež "Mrkvajs". Nebol príliš vysoký, ale jeho výkony v divadle i pred kamerou boli mimoriadne.
Členom Činohry Národného divadla sa stal v roku 1991. Na doskách prvej scény, na ktorej začínal postavou Jacqua v Shakespearovej komédii Ako sa vám páči a pôsobil na nej až do roku 2016, stvárnil množstvo charakterných aj komických postáv. Zahral si napríklad Fabrizia v Goldoniho Mirandoline, Ivolgina v dramatizácii Dostojevského Idiota, grófa Riversa v Shakespearovej tragédii Richard III., d'Artagnana v Rostandovom Cyranovi z Bergeracu, lekára Dorna v Čechovovej Čajke alebo Karpa v Ostrovského Lese.
Ladislav Mrkvička má na svojom konte aj desiatky filmových a televíznych úloh. Vo filme sa po prvý raz objavil v roku 1953 v detskej úlohe v dráme režiséra Jiřího Sequensa Olověný chléb. Režiséri ho obsadzovali už po nástupe na DAMU.
V 70. a 80. rokoch patril medzi najvyhľadávanejších hercov - účinkoval v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách i seriáloch ako napríklad vo filmoch Romeo, Julie a tma (režisér Jiří Weiss, 1959), Hotel pro cizince (r. Antonín Máša, 1966), ...a pozdravuji vlaštovky (r. Jaromil Jireš, 1972), v dráme Staříci (r. Martin Dušek a Ondřej Provazník, 2019), v seriáloch Tridsať prípadov majora Zemana (1974-1979), Panoptikum města pražského (1988), Dobrodružství kriminalistiky (1989-1993) či Chaloupka na vršku (2008-2013).
Spolupracoval taktiež s dabingom a poslucháči poznajú jeho kultivovaný hlas dôverne aj z rozhlasu. Daboval napríklad Dustina Hoffmana alebo Jeana Paula Belmonda.
V roku 2012 získal Ladislav Mrkvička Cenu Františka Filipovského za pôsobenie v dabingu a vlani mu udelili cenu Thálie za celoživotné dielo.

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...


27. 12. 2020

SLOVAK MEDIA LAW NEWS

SLOVAK MEDIA LAW NEWS



Politickú reklamu bude možné od 1. januára 2021 vysielať aj počas kampane volieb do orgánov územnej samosprávy. Začiatkom roka totiž nadobúda účinnosť novela zákona o volebnej kampani, ktorú poslanci Národnej rady SR (NR SR) schválili 22. septembra. Politická reklama sa tak bude vysielať na rovnakých, respektíve podobných princípoch, ako je to v súčasnosti umožnené v prípade volieb do NR SR, Európskeho parlamentu či pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Do zákona bola rovnako doplnená chýbajúca právna úprava zaraďovania diskusných relácií do vysielania.

„Na rozdiel od parlamentných volieb, volieb prezidenta či volieb do Európskeho parlamentu, ktoré majú celoštátny rozmer a pri ktorých má aj politická reklama celoštátny dosah, rozmer volieb do orgánov územnej samosprávy je obmedzený na územie danej územnej jednotky,“ odôvodňovala novelu zákona skupina koaličných poslancov. Voliči, najmä v menších obciach a mestách, mali podľa nich obmedzenú možnosť dozvedieť sa niečo viac o kandidátoch na primátorov a starostov, respektíve na poslancov a sú „odkázaní takmer výlučne na tlačené propagačné materiály a na predvolebné podujatia".

Regionálne a lokálne médiá doteraz nemohli vysielať politickú reklamu, ktorá je spravidla zhrnutím volebných programov a zámerov jednotlivých kandidátov. Televízie zasa mohli vysielať diskusné programy, „avšak pri týchto typoch relácií určuje tému moderátor, a teda kandidáti sa nemôžu vyjadrovať k témam, ktoré považujú za dôležité oni a nie moderátor“.


©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.




Zomrel Július Vanovič

Zomrel Július Vanovič



Vo veku 85 rokov zomrel v piatok 25. decembra spisovateľ a literárny vedec Július Vanovič. TASR to potvrdila Miroslava Vallová, riaditeľka Literárneho informačného centra. TASR v tejto súvislosti prináša profil prozaika, esejistu, publicistu a literárneho vedca Júliusa Vanoviča.
Július Vanovič sa narodil 11. apríla 1935 v Dražkovciach neďaleko Martina. Začal študovať na gymnáziu v Martine, jeho otec však bol v roku 1949 obvinený a uväznený v zinscenovanom politickom procese s partizánskym veliteľom Viliamom Žingorom. V dôsledku toho Vanoviča v roku 1952 vylúčili zo 6. ročníka gymnázia a musel sa zamestnať v tlačiarni Neografia v Martine. Pracoval tu ako pomocný robotník a pomocný korektor. Rok bol tiež knihovníkom-skladníkom v Matici slovenskej. Pritom externe pokračoval v štúdiu a v roku 1955 na Gymnáziu v Martine zmaturoval.
Na odporúčanie Matice slovenskej ho prijali na štúdium knihovedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, no opäť ho po prvom semestri vylúčili z politických dôvodov. Znovu pracoval ako knihovník-bibliograf v Matici slovenskej, potom ako sa presťahoval do Bratislavy, pôsobil v tejto profesii aj v Slovenskej pedagogickej knižnici v Bratislave. V roku 1963 sa stal redaktorom Slovenských pohľadov, v rokoch 1967 - 1968 bol redaktorom Mladej tvorby. V tomto období, ktoré bolo poznamenané politickým odmäkom, externe vyštudoval slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
Počas 60. rokov 20. storočia začal publikovať v literárnych časopisoch články a štúdie. Knižne debutoval publikáciou Antidialógy (1968), v ktorej formou rozhovorov so slovenskými spisovateľmi priblížil tvorbu štyridsiatich slovenských autorov. Ďalšie rukopisy Júliusa Vanoviča už v čase normalizácie nemohli vyjsť. Rovnako zasiahla normalizácia aj jeho profesionálnu dráhu. V roku 1972 musel odísť z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave, kde ako odborný pracovník pôsobil od roku 1969. Prijali ho za korektora do vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pôsobil do roku 1990, keď sa vrátil ako vedecký pracovník na svoje pôvodné pôsobisko v SAV. V roku 1991 obnovil v Tranosciu vydávanie časopisu Tvorba a stal sa jeho šéfredaktorom.
Až do roku 1990 tiež čakala na vydanie druhá Vanovičova kniha, esejistická práca Kniha o starom Martine. Zachytil v nej históriu mesta a okolia od prvého osídlenia až po vznik Matice slovenskej v roku 1863. Pôsobenie Matice slovenskej bolo témou Druhej knihy o starom Martine (1993). Kniha Nad textom a časom (1993) predstavuje súbor Vanovičových literárnych štúdií, esejí, recenzií a úvah. Dielo Cesta samotárova (1994) je monografickou esejou o živote a tvorbe popredného slovenského dramatického autora Júliusa Barča-Ivana. Návrat pred odchodom (1995) je výberom troch zbierok próz Júliusa Vanoviča, ktoré nemohli vyjsť za totalitného režimu.
Tretia kniha o starom Martine vyšla v roku 1999, cyklus uzatvorila publikácia Epilóg starého Martina alebo "Pamäti z mladších rokov života" (2005). Ďalšími dielami Júliusa Vanoviča sú zborník esejí Znamenia domova (1998), či monografia Osobnosť Václava Černého (1999). Vanovič spolu s Vladimírom Petríkom pripravil zborník o Emilovi Boleslavovi Lukáčovi Čo zostalo z básnika? Život a dielo známeho slovenského prozaika je predmetom monografie Prozaik proti totalite. Prípad Alfonz Bednár (2003). V roku 2008 vyšiel Júliusovi Vanovičovi román Kronika nepriznaného času (2008). Spomienky vyrozprávané esejisticko-rozprávačským štýlom zverejnil vo svojom diele Zápisky z mŕtveho času / Antimemoáre z roku 2014.
Július Vanovič získal Cenu Literárneho fondu za rok 1999 za Tretiu knihu o starom Martine, prémiu Literárneho fondu za román Kronika nepriznaného času (2008) a Cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za rok 2012 za knihu Listy zo starého dvora.

Copyright © TASR 2020