5. 11. 2016

Tibor Macák sa stal generálnym tajomníkom AEJ

Tibor Macák sa stal generálnym tajomníkom AEJ


V čele Asociácie európskych novinárov (AEJ) bude aj ďalšie dva roky slovenský novinár Tibor Macák. Vo funkcii generálneho tajomníka ho dnes potvrdili delegáti valného zhromaždenia z 20 krajín Európy, ktoré sa uskutočnilo v írskom meste Kilkenny. Macák bol do funkcie zvolený tretíkrát.
O znovuzvolení informoval predseda Tlačovej rady SR Július Lőrincz. Podľa neho ide o prejav uznania aktivít novinára, ktorý je zahraničnopolitickým redaktorom Rádia Slovensko. Predsedom asociácie bude opäť známy rakúsky novinár Otmar Lahodynsky, komentátor týždenníka Profil.
AEJ založili pred 54 rokmi v talianskom San Reme. Od začiatku 90. rokov minulého storočia je jeho aktívnou súčasťou aj slovenská sekcia, priblížil Lőrincz. Sústreďuje sa najmä na otázky dodržiavania slobody tlače a prejavu, spolupracuje pritom aj s Radou Európy a Organizáciou pre spoluprácu a bezpečnosť v Európe.

Copyright © TASR 2016

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Nemecká prokuratúra začala vyšetrovať výkonného riaditeľa spoločnosti Facebook Marka Zuckerberga a ďalších jej predstaviteľov, ktorí sú obviňovaní z nečinnosti voči prejavom nenávisti na sociálnej sieti. Informoval o tom dnes magazín Der Spiegel.
Prokuratúra v Mníchove vyšetruje Zuckerberga, prevádzkovú riaditeľku spoločnosti Sheryl Sandbergovú a ďalších predstaviteľov za to, že gigant medzi sociálnymi médiami neodstraňuje odkazy, ktoré podnecujú nenávisť.
Správa časopisu Der Spiegel prišla v období, keď v politických kruhoch v Nemecku vyvoláva všeobecný poplach narastajúci objem nenávistných prejavov na sociálnej sieti, najmä od príchodu takmer 900.000 migrantov v roku 2015, dodala tlačová agentúra DPA.

Copyright © TASR 2016




Počet LGBTI postáv v americkej televízii je rekordne vysoký. Vyplýva to z prieskumu Organizácie pre monitorovanie obrazu gejov a lesieb v médiách (Gay&Lesbian Alliance Against Defamation - GLAAD), ktorá sledovala ich zastúpenie v aktuálnej sezóne seriálov v rámci klasického a káblového televízneho vysielania ako aj vysielania prostredníctvom streamovacích služieb Amazon, Hulu a Netflix. Na všetkých troch platformách je celkovo 278 LGBTI hlavných a vedľajších úloh, čo je najvyššie číslo, aké GLAAD zaznamenala v rámci svojho 20-ročného monitorovania. Okrem toho sa rekordne zvýšil aj počet černošských a zdravotne postihnutých postáv.
Podľa výsledkov prieskumu s názvom Where We Are on TV bolo z 895 stálych úloh v seriáloch v klasickom televíznom vysielaní 43 homosexuálnych, transgenderových, bisexuálnych alebo intersexuálnych, čo je takmer päť percent. Ako poznamenala GLAAD, je to zatiaľ najvyššie číslo aké kedy zaznamenali, pričom k nim pribudlo aj 28 postáv, ktoré sa v projektoch objavujú opakovane, no nepatria k stálym obsadeniam. V káblovom vysielaní sa počet hlavných úloh oproti minulej sezóne zvýšil z 84 na 92, pričom vedľajšie klesli z 58 na 50. Slabý nárast LGBTI postáv zaznamenali aj streamovacie služby, kde ich počet stúpol z 59 na 65. Počet transgenderových úloh sa na rozdiel od minulého prieskumu zvýšil viac ako dvojnásobne a to zo sedem na 16, pričom štyria z nich sú transgenderoví muži.
Zobrazovanie bisexuálov vzrástlo v klasickom vysielaní aj v rámci streamovania, zatiaľ čo v káblovom vysielaní zaznamenalo slabý pokles. Na každej z týchto platforiem prevažovali bisexuálne ženy, pričom mnohé z týchto postáv boli veľmi stereotypné. Ako uviedla GLAAD, lesby sa v tejto sezóne objavovali menej. Celkovo im patrilo 17 percent z LGBTI postáv v klasickom vysielaní a 20 percent v káblovom vysielaní.
"Zatiaľ čo je povzbudzujúce vidieť aký pokrok sa robí v reprezentácii LGBTI ľudí v televízii, je dôležité nezabudnúť na to, že tieto čísla sú len časť príbehu a musíme presadzovať väčšiu rozmanitosť a zložitejšie zobrazovanie LGBTI komunity," vyjadrila sa v stanovisku riaditeľka GLAAD Sarah Kate Ellis. Aj napriek tomu, že televízia je v zobrazovaní LGBTI ľudí lepšia ako filmy, nevyhla sa ich vykresleniu negatívne alebo stereotypne. Organizácia zároveň upozornila na fakt, že v sledovanom období v seriáloch zomrelo veľa lesbických postáv. Podľa výsledkov prieskumu skonalo od začiatku roku 2016 viac ako 25 homosexuálnych alebo bisexuálnych žien, pričom väčšina z nich násilnou smrťou. Podľa Ellis to vysiela nebezpečnú správu, že LGBTI ľudia sú druhoradí.


Britská televízia BBC pripravuje dokumentárny film o zosnulom anglickom spevákovi Davidovi Bowiem. Novinka s názvom David Bowie: The Last Five Years bude mapovať posledných päť rokov legendárneho interpreta, pričom bude pokračovaním snímky David Bowie: Five Years z roku 2013. O réžiu sa postará Francis Whately, ktorý stál tiež za vznikom posledného menovaného titulu. Dokument odvysiela televízna stanica BBC Two v rámci série programov pri príležitosti prvého výročia hudobníkovho úmrtia.
"Vždy som dúfal, že urobím ďalšiu snímku o Bowiem, keďže sme v prvom filme išli po povrchu. Nečakal som to však tak skoro," vyjadril sa Whately, pričom tiež povedal, že mu nový projekt umožnil znova objaviť spevákovu celoživotnú prácu a zájsť za jednoduché vnímanie jeho kariéry. "Chcel by som ukázať, že jeho zmeny boli často na povrchu, ale hlavné témy sa v jeho práci nemenili - odcudzenie, smrteľnosť a sláva," dodal. Súčasťou dokumentu budú rozhovory, doteraz nezverejnené interpretove zábery alebo nevydaná a capella verzia skladby Lazarus. Na filme sa bude podieľať aj spevákov producent Tony Visconti a hudobníci, ktorí s Bowiem pracovali na albumoch The Next Day (2013) a Blackstar (2016).
David Bowie, vlastným menom David Robert Jones, sa narodil 8. januára 1947 a patril k najvýznamnejším hudobníkom v dejinách. Oceňované je najmä jeho novátorstvo zo 70. rokov, ktoré sa prejavilo na albumoch ako The Rise And Fall Of Ziggy Stardust And The Spiders From Mars (1972), Aladdin Sane (1973), Young Americans (1975) či "Heroes" (1977). Na konte má 26 sólových štúdioviek. Podarilo sa mu získať dve Grammy, vrátane ceny za celoživotné dielo, alebo štyri BRIT Awards, vrátane ceny za prínos britskej hudbe a BRITs Icon Award. V roku 2002 ho BBC označila za 29. najvýznamnejšieho Brita v dejinách. Americký magazín Rolling Stone ho v roku 2004 vyhlásil za 39. najlepšieho interpreta v dejinách a 23. najlepšieho speváka histórie. V roku 1996 ho uviedli do Rock'n'rollovej siene slávy. Okrem hudby sa venoval aj herectvu. Zomrel 10. januára vo veku 69 rokov na rakovinu.

Maďarský zákon o dani z reklamy je podľa Európskej únie napriek zmenám stále diskriminačný, pretože poskytuje selektívne výhody pre určité spoločnosti. Zákon by sa podľa EÚ mal zmeniť tak, aby bol v súlade s pravidlami únie. EÚ to uviedla v piatok. Svoj zákon o dani z reklamy z roku 2014 Maďarsko najprv v úvode roka 2015 na žiadosť EÚ pozastavilo, ale neskôr ho schválilo v zmenenej forme bez toho, aby Európsku úniu informovalo.
Progresívne zdanenie príjmov z reklamy sa považovalo za nástroj zameraný proti televíznej stanici RTL v snahe dostať ju pod kontrolu spojencov vlády. Materská spoločnosť televíznej stanice sídliaca v Luxemburgu preto podala na pôde Európskej únie sťažnosť.
Európska komisia (EK) v piatok uviedla, že zmeny v maďarskom zákone "úplne neriešia" jej obavy. V rámci zmien sa napríklad znížili sadzby dane, ale zachoval sa progresívny charakter zdaňovania. EK konštatovala, že hoci Maďarsko si môže samo rozhodovať o svojom daňovom systéme, nemalo by "neoprávnene uprednostňovať určité firmy pred inými."


Americký animovaný rodinný sitcom Simpsonovci má dobré vyhliadky na pokorenie dlhoročného televízneho rekordu v počte odvysielaných častí. Spoločnosť Fox si totiž u jeho tvorcov objednala 29. a 30. sériu, ktoré majú mať premiéru v rokoch 2018-19, informovala dnes agentúra AP.
Simpsonovci by tak počtom 669 epizód prekonali súčasný rekord, ktorý so 635 časťami drží westernový seriál Gunsmoke spoločnosti CBS z rokov 1955-75. Príbeh o rodine Homera Simpsona a obyvateľoch imaginárneho mesta Springfield mal premiéru v decembri 1989 a nedávno bola odvysielaná už jeho 600. epizóda.
Kreslený seriál, ktorý vytvoril Matt Groening, je satirickým znázornením života robotníckej triedy v Spojených štátoch, ktorý zosobňuje Homer Simpson, jeho manželka Marge, ich deti Bart, Lisa a Maggie, ako aj celý rad vedľajších postáv. Sitcom zároveň paroduje americkú kultúru, spoločnosť i všeobecné ľudské neduhy.
Simpsonovci získali v roku 2000 vlastnú hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. Na konte majú desiatky televíznych cien vrátane 31 sošiek Emmy. V roku 2007 uviedli do kín aj prvý celovečerný film s rovnomenným názvom, ktorý zarobil vyše pol miliardy dolárov. V roku 1990 vyšiel hudobný album The Simpsons Sing the Blues.

©2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Končiaci moravskosliezsky hajtman Miroslav Novák (ČSSD) obvinil Českú televíziu, že sa podieľala na provokácii voči manželke prezidenta Zemana v ostravskom Divadle Petra
Bezruče, kam mala Ivana Zemanová prísť na predstavenie Spalovač mŕtvol. ČT tam nakrúcala magazín Divadlo žije.
V divadle podľa hajtmana visela tibetská vlajka, organizovala sa tam petícia a chystal sa protest proti prezidentovi. V sále vraj boli smerové mikrofóny, ktoré mali zachytiť reakciu Zemanovej.
Za miestami Zemanovej boli rezervácie na mená redaktorov ČT a keď Zemanová neprišla, boli zrušené, tvrdí Novák.
ČT v divadle nakrúcala len úspešné predstavenie Spalovač mŕtvol, vznikala tu reportáž do magazínu Divadlo žije, uviedla hovorkyňa ČT Alžbeta Plívová.
Natáčanie podľa nej bolo dohodnuté pred mesiacom. Zúčastnil sa ho iba štáb kultúrneho magazínu a kamery snímali výhradne dianie na javisku. Žiadni redaktori spravodajstvo v divadle neboli.
Takisto divadlo označilo tvrdenia hajtmana za lož. Tibetská vlajka je na budove už dva týždne a divadlo nechcelo pokrytecky skrývať ani otvorený list prezidentovi, ktorý tam môžu diváci podpisovať

Zdroj : ČT TXT

TO JE TV!

TO JE TV!

4. 11. 2016

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Od novembra pribudol do mediálneho domu Petit Press ako tridsiaty regionálny titul MY Piešťanský týždeň, ktorý patril doteraz do portfólia spoločnosti WINTER média.
Už jeho aktuálne číslo vychádza s upravenou hlavičkou s logom MY a novým televíznym magazínom Fotelka. "Sme radi, že nám v sieti regionálnych týždenníkov pribudol tento týždenník a tým sme opäť o krok bližšie k nášmu cieľu vytvoriť najpredávanejší týždenník na Slovensku," povedal riaditeľ divízie regionálnych týždenníkov Petit Press Milan Mokráň.
Piešťanský týždeň vychádza 25 rokov. Prvé vydanie týždenníka vyšlo 30. apríla 1991, terajším šéfredaktorom je Jozef Vojčiniak. Informovala šéfredaktorka divízie regionálnych týždenníkov Jana Paulovská.

Copyright © TASR 2016

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Pakistanský špeciálny súd vyniesol dnes verdikt v kauze "afganského dievčaťa" so zelenými očami, ktorej sugestívnu fotografiu pred 30 rokmi zverejnil na obálke americký časopis National Geographic. Za údajné sfalšovanie osobných dokumentov jej súd vymeral 15 dní väzenia, pokutu vo výške 110.000 pakistanských rupií (937 eur) a nariadil jej deportáciu z krajiny, informovali pakistanské noviny Express Tribune.
Medzičasom 46-ročnú Paštúnku Šarbat Gulaovú zatkli pakistanské úrady minulý týždeň. Obvinili ju z nelegálneho pobytu v krajine a z podvodného nadobudnutia pakistanskej identifikačnej karty, za čo jej hrozilo až 14 rokov väzenia. Samotná Gulaová svoju vinu vehementne popierala.
Špeciálny súd pre otázky korupcie a imigrácie v meste Pešávar jej dnes vymeral len symbolických 15 dní väzenia, z ktorých si doposiaľ odsedela už 11.
Súčasne nariadil, aby opustila územie Pakistanu do 7. novembra, čo je deň, keď by ju mali prepustiť z väzenia. Podľa afganských úradov sa Šarbat Gulaová vráti naspäť do rodného Afganistanu.
Prepustenie Gulaovej oficiálne žiadala od Pakistanu aj afganská vláda. Podľa Kábulu žije táto afganská vdova a utečenka vo veľkej chudobe, musí sa sama starať o štyri deti a okrem toho trpí hepatitídou.
V Pakistane žije podľa odhadov okolo 2,5 milióna afganských utečencov, ktorí sa tam uchýlili v dôsledku desaťročia trvajúcich vojen vo svojej krajine. Pakistanské úrady by ich najradšej vrátili do Afganistanu, napriek tomu, že tamojší ozbrojený konflikt stále pokračuje.
Portrét vtedy približne 12-ročnej Šarbat Gulaovej zverejnil National Geographic v roku 1985, jej totožnosť sa podarilo odhaliť až v roku 2002. Fotografia, prirovnávaná k slávnemu obrazu Mony Lízy, sa po celom svete stala symbolom nepokojného Afganistanu. Autorom záberu, ktorý vznikol v utečeneckom tábore v Pakistane, bol americký fotoreportér Steve McCurry.

Bývalý francúzsky premiér Alain Juppé bol vo štvrtok večer najpresvedčivejším politikom spomedzi všetkých pravicových kandidátov na francúzskeho prezidenta súťažiacich v straníckych primárkach, keď zvíťazil aj v druhom kole televíznych debát. Píše o tom tlačová agentúra Belga.
Juppé v druhej televíznej debate podľa prieskumu spoločnosti Elabe predbehol exprezidenta Nicolasa Sarkozyho o desať bodov, keď získal 34 percent priazne televíznych divákov a Sarkozy 24 percent.
Juppé, ktorý je v súčasnosti starostom mesta Bordeaux, bol podľa prieskumov víťazom aj prvej televíznej debaty účastníkov pravicových primárok. Vo štvrtok večer sa na ďalších priečkach diváckych preferencií ocitli Francois Fillon (15 percent), Bruno Le Maire (desať percent), Nathalie Kosciusková-Morizetová (sedem percent), Jean-Frédéric Poisson (päť percent) a Jean-Francois Copé (štyri percentá).
Prieskumy zároveň naznačili, že v tábore pravicových a centristických voličov má mierny náskok Sarkozy (31 percent) pred Juppém (28 percent).
Prieskum verejnej mienky bol vykonaný prostredníctvom internetového hlasovania po skončení televíznej debaty na vzorke 985 divákov starších ako 18 rokov.
TV reporter killed by roadside bomb in Afghanistan

Život afganského novinára a zranenie jeho kolegu si vyžiadal výbuch nálože umiestnenej pri ceste, ku ktorému došlo dnes v juhoafganskej provincii Helmand. Informovala o tom agentúra AP.
Predstaviteľ miestnej polície uviedol, že výbuch, pri ktorom zahynul reportér afganskej spravodajskej televízie Ariana News Nimatulláh Záhir a ďalší novinár utrpel zranenia, došlo dnes o 10.00 h miestneho času (06.30 h SEČ) v meste Laškargáh, metropole provincie Helmand. Meno Záhirovho kolegu alebo názov spoločnosti, pre ktorú pracoval, úrady nezverejnili.
Obaja reportéri patrili do skupiny novinárov smerujúcej do miest, kde v noci nadnes prebiehali intenzívne boje medzi jednotkami afganskej armády a militantmi z hnutia Taliban.
K zodpovednosti za útok sa bezprostredne po jeho uskutočnení nikto neprihlásil.
Podľa organizácií sledujúcich slobodu médií bol tento rok z hľadiska násilných úmrtí novinárov v Afganistane doposiaľ najhorším. Výbor, ktorý sa zaoberá bezpečnosťou afganských novinárov (AJSC) uviedol, že tohto roku zahynulo v Afganistane 12 novinárov, čo je najviac od začiatku vedenia záznamov.

Copyright © TASR 2016
 



Americká spoločnosť Netflix zverejnila ďalšiu ukážku z pripravovaného seriálu Lemony Snicket's A Series of Unfortunate Events. Minútový teaser trailer divákom a diváčkam po prvý raz predstavuje zlomyseľného grófa Olafa v podaní Neila Patricka Harrisa, ktorý sa stal opatrovateľom osirotených súrodencov Baudelairovcov. V krátkom videu možno vidieť deti, ktoré po prvý raz prídu do svojho nového domova a zisťujú, kto je ich nový poručník. Rôzne hlasy v pozadí popritom naznačujú grófov charakter ako hrozného človeka, vraha či zlodeja.
Projekt je adaptáciou rovnomennej knižnej série od Lemonyho Snicketa (vlastným menom Daniel Handler, pozn. red.) a zameria sa na tri siroty - súrodencov Violet (Malina Weissman), Klausa (Louis Hynes) a Sunny Baudelairovcov, ktorí sa po smrti rodičov dostanú do v opatery ich príbuzného Olafa. V ceste za šťastím a odhalením, čo je za smrťou ich rodičov, čelia rôznym skúškam, utrpeniu a nešťastným udalostiam vrátane zlomyseľného a nebezpečného grófa. O réžiu novinky sa postará Barry Sonnenfeld, ktorý je spolu s autorom kníh aj výkonným producentom. Netflix sprístupní seriál v piatok 13. januára 2017, pričom si diváci a diváčky budú môcť pozrieť všetkých osem epizód naraz.

©2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

TO JE TV!

TO JE TV!


Reklamná pauza,môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...
 

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA





„Zo všetkých tých zvláštnych tvárí, ktorých spája nielen výrazný protislovenský postoj, ale aj veľmi zaujímavý fyzický, neslovanský vzhľad, spomeniem tri mená ... Mesežnikov, Samson a Gál.“
Marian Kotleba

3. 11. 2016

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Anglická herečka Holliday Grainger, známa napríklad ako Lucrezia Borgia zo seriálu Borgiovci (2011 - 2013), sa predstaví v pripravovanej seriálovej adaptácii detektívnych románov spisovateľky J. K. Rowling, ktoré vydala pod pseudonymom Robert Galbraith. V novinke si zahrá Robin Ellacott, asistentku a sekretárku hlavného hrdinu - detektíva a vojnového veterána Cormorana Strikea. Toho stvárni jej krajan Tom Burke.
"Som nadšená, že sa môžem pridať k talentovanému kreatívnemu tímu stojacemu za sériou o Strikeovi, a najmä v úlohe Robin Ellacott. Bude radosť objavovať jej silu a inteligenciu," vyjadrila sa rodáčka z Manchestru o svojom obsadení. Jej postava sa u detektíva pracujúceho v malej kancelárii na Denmark Street v Londýne zamestná ako dočasná sekretárka, ktorá mu pomáha usporiadať jeho chaotický život. Neskôr sa však dostane k jeho prípadom a začne pomaly objavovať svoj pravý potenciál.
Televízne spracovanie románov Volanie kukučky (2013), Hodvábnik (2014) a V službách zla (2015), bude mať sedem epizód. Každú knihu pritom nakrútia ako samostatnú drámu. Prvý titul bude mať tri hodinové epizódy, druhý a tretí zase po dve. Nakrúcanie, ktoré zastrešujú televízna stanica BBC One a produkčná spoločnosť Brontë Film & TV patriaca Rowlingovej, by sa malo začať tento mesiac v Londýne. V USA a Kanade bude projekt vysielať televízia HBO.
Holliday Grainger sa preslávila predovšetkým vďaka spomínanému seriálu Borgiovci, v ktorom si zahrala dcéru pápeža Alexandra VI. v podaní Jeremyho Ironsa. Je tiež známa zo snímok ako Jana Eyrová (2011), Veľké nádeje (2012), Miláčik (2012), Anna Karenina (2012), Popoluška (2015) alebo The Finest Hours (2016).

Americká spoločnosť Facebook Inc prevádzkujúca rovnomennú sociálnu sieť svojimi hospodárskymi výsledkami za tretí kvartál prekonala očakávania trhu. Firme sa darí najmä vďaka reklame na jej hlavnej aplikácii Facebook. Tržby firmy za júl až september sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zvýšili o 56 percent na úroveň 7,01 mld. USD. Spoločnosť o tom informovala v stredu. Zisk Facebooku za tretí kvartál tohto roka dosiahol 2,38 mld. USD alebo 82 centov na akciu. To znamená prudký nárast oproti rovnakému obdobiu vlaňajška, kedy firma evidovala zisk 896 mil. USD, čiže 31 centov za akciu.
Celkové príjmy z reklamy Facebook v treťom kvartáli medziročne zvýšil o 59 % na 6,8 mld. USD. Z tejto čiastky generovali 84 % príjmy z reklamy prostredníctvom mobilných komunikačných zariadení. K 30. septembru mala firma 1,79 mld. užívateľov, ktorí jej stránku navštívia aspoň raz mesačne, čo bol medziročný rast o 16 percent.

©2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Ministra financií ČR, najvyššieho predstaviteľa koaličného hnutia ANO Andreja Babiša zaviazal dnes Okresný súd pre Prahu-západ uhradiť sumu 50.000 Kč šéfredaktorovi internetového magazínu Svobodné fórum Pavlovi Šafrovi. Verdikt súdu však nie je zatiaľ právoplatný a je proti nemu možné odvolať sa.
Odvolací súd pôvodný verdikt súdu, proti ktorému sa odvolali obe strany, zrušil. Prvostupňový súd tak vyniesol rozsudok v prípade už po druhý raz.
Šafr požadoval pôvodne od Babiša 100.000 Kč a ospravedlnenie, na ktoré však podľa súdu nemá nárok.
Babiš označil Šafra opakovane na verejnosti za "psychopata" a "parchanta". Každý z týchto výrokov, ako uviedla podľa českých médií dnes v zdôvodnení sudkyňa, je však potrebné posudzovať osobitne. Kým prvý je možné akceptovať ako prejav kritiky a slobody prejavu žalovanej osoby, druhý je urážkou, ktorá mala žalobcu dehonestovať.
Ospravedlnenie na pôde Poslaneckej snemovne súd zamietol, pretože urážlivé slová nepadli v dolnej komore českého parlamentu.

Pakistanský súd odmietol v stredu prepustiť na kauciu svetoznáme "afganské dievča" so zelenými očami, ktorej sugestívnu fotografiu pred 30 rokmi zverejnil na obálke americký časopis National Geographic.
Dnes už vyše 40-ročnú Paštúnku Šarbat Gulaovú zatkli minulý týždeň pakistanské úrady. Obvinili ju z nelegálneho pobytu v krajine a z podvodného nadobudnutia pakistanských identifikačných dokumentov. V prípade usvedčenia jej hrozí až 14 rokov väzenia, informovala agentúra Reuters.
Špeciálny súd pre otázky korupcie a imigrácie v meste Pešávar v stredu odmietol jej žiadosť o prepustenie na kauciu. Podľa názoru sudcu totiž neobsahovala relevantné právne argumenty a zameriavala sa len na ľudskoprávne aspekty prípadu.
"Počas nelegálneho pobytu v Pakistane (Šarbat Gulaová) dvakrát zneužila svoje postavenie, keď sa jej podarilo získať digitalizovaný národný identifikačný preukaz," uviedol sudca Faráh Džamšíd.
Prepustenie Gulaovej oficiálne žiadala od Pakistanu aj afganská vláda. Islamabad prisľúbil, že tejto požiadavke vyhovie, avšak súd rozhodol inak. Podľa Kábulu žije táto afganská vdova vo veľkej chudobe, musí sa sama starať o štyri deti a okrem toho trpí hepatitídou.
V Pakistane žije podľa odhadov okolo 2,5 milióna afganských utečencov, ktorí sa tam uchýlili v dôsledku desaťročia trvajúcich vojen vo svojej krajine. Pakistanské úrady by ich najradšej vrátili do Afganistanu, napriek tomu, že tamojší ozbrojený konflikt stále pokračuje.
Prípady tých afganských utečencov, ktorí žijú v Pakistane nelegálne, riešia tamojšie súdy spravidla nariadením deportácie, nie väzenskými trestami.
Portrét vtedy približne 12-ročnej Šarbat Gulaovej zverejnil National Geographic v roku 1985, jej totožnosť sa podarilo odhaliť až v roku 2002. Fotografia, prirovnávaná k slávnemu obrazu Mony Lízy, sa po celom svete stala symbolom nepokojného Afganistanu. Autorom záberu, ktorý vznikol v utečeneckom tábore v Pakistane, bol americký fotoreportér Steve McCurry.

Mnohí čitatelia správ uprednostňujú, aby im správy, ktoré by ich mohli zaujímať, radšej vyberali algoritmy než samotní novinári. Vyplýva to z nedávnej štúdie Inštitútu Reuters pre štúdium žurnalistiky, o ktorej výsledkoch informovala Európska aliancia tlačových agentúr (EANA).
      Algoritmy sú podľa štúdie obľúbené najmä u mladších a technologicky zdatnejších recipientov. Štúdiu inštitút vypracoval na základe rozhovorov s mladšími (vo veku 20-34 rokov) a staršími čitateľmi správ (vo veku 35-54) z Británie, Spojených štátov, Nemecka a Španielska.
      Obľúbenosť algoritmami vyberaných správ je v súlade so širším prieskumom inštitútu agentúry Reuters s názvom 2016 Digital News Report. V ňom asi 36 percent respondentov uviedlo, že im vyhovuje, ak sú im predkladané správy vyberané automaticky na základe toho, čo už doposiaľ čítali. Naproti tomu 30 percent respondentov povedalo, že je radšej, ak tieto správy vyberajú novinári.
      Čitatelia, ktorí preferovali správy vyberané algoritmami, sa tak cítili nezávislejší od redakčných či politických agend a mali tiež pocit, že majú väčší priestor na vlastný úsudok a interpretáciu prečítaného.
      Respondenti, ktorí boli naopak radšej, ak im správy vyberali redaktori, boli skôr starší a menej technicky zdatní. Vážili si tiež odborné znalosti redaktorov. Najmä čitatelia z Nemecka prejavovali aj určitú ostražitosť ohľadne toho, že algoritmy pri výberoch správ používajú ich osobné údaje.
      EANA je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy, ktorej členom je TASR ako jediná slovenská tlačová agentúra. Úlohou aliancie je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv.


Renomovaný britský týždenník Economist vyjadril dnes podporu demokratickej kandidátke na amerického prezidenta Hillary Clintonovej. V článku zverejnenom na svojej webovej stránke súčasne kritizoval republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa, ktorý bol podľa Economistu "príšerný prezidentom".
      Článok s podtitulom "Prečo by sme odovzdali svoj hypotetický hlas Hillary Clintonovej" má vyjsť ako úvodník v najbližšom tlačenom vydaní časopisu, ktoré vyjde 5. novembra.
      "Pán Trump v priebehu svojej kampane každodenne poskytoval dôkazy o tom, že by bol príšerným prezidentom," píše sa v úvodníku.
      Vzhľadom na celý svoj doterajší život, temperament a charakter by bol Trump nanajvýš nevhodným kandidátom na to, aby bol hlavou štátu vedúcej demokratickej mocnosti s hlavným veliteľom najsilnejšej armády sveta, ktorý by mal v kompetencii obrovský jadrový arzenál USA, uvádza sa v článku.
      Republikánsky kandidát podľa Economistu v priebehu prezidentskej kampane zneužíval latentné rasové napätie v USA. Redakcia tiež odmieta Trumpove názory v otázkach prisťahovalectva, životného prostredia, úlohy USA vo svete, ako aj jeho daňovú a obchodnú politiku, ktorá by  zvýhodnila bohatých na úkor chudobných.
      Economist sa rozhodne stavia za demokratickú kandidátku a kritizuje tých, ktorí ju a priori odmietajú len preto, lebo je Clintonová.
      "Pani Clintonová je lepšou kandidátkou, ako sa zdá, a má väčšie predpoklady na to, aby si poradila so strašným, disfunkčným stavom politiky vo Washingtone, než sa domnievajú jej kritici," píše Economist.
      Clintonovej volebný program je podľa Economistu v "pragmatickom centre" americkej Demokratickej strany. Výhrady, ktoré má voči nemu vedenie časopisu, sú v porovnaní s Trumpovým programom bezvýznamné. Clintonová má - napriek námietkam republikánov - na vykonávanie úradu prezidentky aj dobré osobnostné predpoklady a dostatočné skúsenosti, domnievajú sa autori úvodníka.
      Economist považuje za dôležité aj to, že v prípade víťazstva by sa Clintonová stala prvou prezidentkou v 240-ročnej histórii USA.


Copyright © TASR 2016


GPSR:Černák v médiách dostáva neadekvátny priestor

GPSR:
Černák v médiách dostáva neadekvátny priestor


Mikuláš Černák dostáva v médiách neadekvátny priestor. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil námestník Generálneho prokurátora pre trestný úsek Peter Šufliarsky. Podľa toho médiá vytvárajú o zločincovi odsúdenom na doživotie neobjektívny obraz, ktorý mu neprináleží.
Predstavitelia Generálnej prokuratúry (GP) SR reagovali na mediálne vyhlásenia bývalého bossa banskobystrického podsvetia, ako aj ďalších predstaviteľov jeho zločineckej skupiny. „Mediálny priestor a informácie dostávajú odsúdeného Mikuláša Černáka do pozície „celebrity“ a zároveň obete justičného systému. Táto pozícia je absolútne nenáležitá a nepravdivá,“ upozornil Šufliarsky.
Mediálne výstupy stavajú prokuratúru podľa námestníka GP do pozície „tých zlých v spoločnosti“. „Mikuláš Černák je desaťnásobný vrah. Toto zopakujem kedykoľvek, pred akýmkoľvek novinárom, aj pred tým, ktorý poskytuje informácie absolútne jednostranne a takým spôsobom, aby Mikuláš Černák bol vykreslený ako obeť, ako osoba, ktorá sa polepšila počas výkonu trestu a osoba, ktorá má nárok vrátiť sa do normálneho života,“ kritizoval Šufliarsky, ktorý v minulosti zastupoval prokuratúru v procese s Černákom.
„Mikuláš Černák si v súčasnosti odpykáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby v Leopoldove. Podľa slovenských zákonov môže, napriek tomu, že bol odsúdený za spomínané vraždy na doživotie, požiadať o podmienečné prepustenie po 25 rokoch strávených vo výkone trestu odňatia slobody. Tie uplynú v roku 2023. O jeho podmienečnom prepustení by však rozhodoval príslušný súd – v obvode v ktorom vykonáva trest odňatia slobody a ktorý je v tomto prípade v súčasnosti Okresný súd v Trnave. O prípadnom odvolaní Černáka či prokurátora by následne rozhodoval odvolací súd a to Krajsky súd v Trnave,“ uviedli dnes pre TASR justičné zdroje.
Námestník GP informoval, že orgány činné v trestnom konaní vedú v súčasnosti 21 trestných stíhaní, ktoré súvisia s trestnou činnosťou černákovcov v 90. rokoch minulého storočia. On osobne vydal pokyn na preskúmanie postupu a rozhodnutí vo všetkých konaniach. Podľa neho sú doposiaľ všetky v súlade so zákonom.
Šufliarsky sa domnieva, že motívom Černáka, ktorý začal vypovedať, je „jednoznačne“ snaha požiadať po dovŕšení 25 rokov vo výkone trestu o prepustenie na slobodu. Táto možnosť by sa mohla Černákovi naskytnúť v roku 2023. „Pokiaľ budeme úspešní vo všetkých v súčasnosti vedených 21 veciach vyslovujem presvedčenie, že sa nenájde sudca, ktorý by ho niekedy podmienečne prepustil,“ reagoval na túto snahu Šufliarsky.
Pred novinármi vystúpili aj prokurátori, ktorí dozorujú súčasné kauzy černákovcov – Viera Sokirková a Martin Kováč. Kováč priblížil, že z 13 v súčasnosti vyšetrovaných skutkov, nad ktorými má prokurátorsky dohľad, je 11 vrážd a dva skutky všeobecného ohrozenia. Černákovi bolo podľa neho vznesené obvinenie pre 12 skutkov, v jednom prípade bolo vznesenie obvinenia dočasne odložené. Okrem bývalého bossa sú obvinené ďalšie štyri osoby.
V médiách zaznela kritika, že za trestnú činnosť v skupine černákovcov dosiaľ neboli odsúdení najbližší spolupracovníci Černáka Miloš Kaštan a Ján Kán. Prokurátor Kováč vysvetlil, že Kán bol podozrivý z troch skutkov. Pri dvoch došlo podľa jeho slov k „absolútnemu rozptýleniu podozrenia“, že sa ich dopustil. Zvyšný skutok je premlčaný. Kaštan v súčasnosti čelí viacerým obvineniam.
„Orgány činné v trestnom konaní tu nie sú na to, aby dopĺňali okolnosti podľa predstáv médií, ale na to, aby zistili skutkový stav vecí a vyhodnocovali dôkazy,“ ozrejmil Kováč. Sokirková reagovala na kritiku, že expresne prepustila z väzby Kána a zrušila uznesenie o jeho obvinení. Priblížila, že obvinenie stálo na výpovedi nepriameho svedka „z počutia“, ktorú navyše vyvrátili zistenia kriminalistických expertov.
„Žiadna organizovaná skupina tohto typu sa nedá rozložiť bez spolupráce zvnútra tejto skupiny,“ uviedla Sokirková. Vysvetlila, že mnohé z najnovších tvrdení Černáka, ktorý sa rozhodol hovoriť sa ukazujú ako nepravdivé. Považuje preto za nezodpovedné od médií uverejňovať ich bez ďalšieho overenia. „Za obdobie rokov 1993 až 1997 bolo usmrtených 20 ľudí. Toto číslo nemá obdobu v našom priestore,“ zdôraznila prokurátorka nebezpečnosť skupiny černákovcov a jej bývalého bossa.

Copyright © TASR 2016

Ústavný súd SR má novú hovorkyňu

Ústavný súd SR má novú hovorkyňu
  

Hovorkyňou Ústavného súdu Slovenskej republiky je od 1. novembra 2016 Martina Ferencová. Na starosti bude mať komunikáciu s interným i externým prostredím spomínanej inštitúcie. Kľúčovými bodmi jej komunikačnej stratégie bude informovanie o práci ústavných sudcov s dôrazom na priblíženie ich rozhodnutí laickej verejnosti, spolupráca s novinármi z regionálnych i celoslovenských médií a šírenie dobrého mena Ústavného súdu SR.
Martina Ferencová je absolventkou Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove – odbor slovenský jazyk a literatúra – estetická výchova a tiež absolventkou Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove (ďalej FM PU v Prešove) – odbor manažment. Pracovala 14 rokov v regionálnych a celoslovenských médiách. Posledných 9 rokov pôsobila na akademickej pôde. Na Fakulte manažmentu PU v Prešove bola 6 rokov manažérkou pre komunikáciu a PR a tiež hovorkyňou.

Ocenenia:

6. ročník autorskej súťaže novinárov východoslovenského regiónu za rok 2000 – 1. miesto v kategórii – rozhlasové médiá

7. ročník autorskej súťaže novinárov východoslovenského regiónu za rok 2001 – 1. miesto v kategórii – rozhlasové médiá

Memoriál J. Mágu organizovaný Katedrou žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku – 1. miesto v kategórii próza
Neoficiálny

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS
 

Okresný súd v Trenčíne vyhovel v plnom rozsahu žalobe spoločnosti CET 21 a uložil dubnickej spoločnosti TV-SAT zdržať sa akéhokoľvek šírenia programu stanice TV Nova a ďalších voľne šírených staníc skupiny. TASR informovala koordinátorka korporátneho PR Jana Ondrejechová.
Ide podľa nej o prvé finálne právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola jednoznačne preukázaná nezákonnosť konania žalovaného. Súd súčasne žalovanému uložil povinnosť odstrániť všetky informácie o šírení a dostupnosti programov skupiny Nova.
Podľa hovorcu Krajského súdu v Trenčíne Romana Tarabusa žalovaný na pojednávaní uviedol, že súhlasí so žalobou v celom rozsahu. „Po vyhlásení rozsudku právny zástupca žalobcu a žalovaný súhlasne uviedli, že sa vzdávajú práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku. Rozsudok bol vyhlásený 13. októbra tohto roku,“ doplnil Tarabus.
„Výsledky súdnych pojednávaní potvrdzujú neoprávnenosť šírenia našich kanálov, ku ktorému sme nedali súhlas. Naďalej pokračujeme v rovnakých krokoch a slovenským divákom ponúkame ich obľúbený obsah v rámci medzinárodnej stanice NOVA International,“ uviedol zástupca riaditeľa sekcie nových médií a diverzifikácie skupiny Nova Petr Horák.

Copyright © TASR 2016

60.rokov televízneho vysielania na Slovensku

60.rokov televízneho vysielania 
60_90_DesignManual.png

Práve dnes si pripomíname 60. výročie začiatku televízneho vysielania na Slovensku. Viete, ako vlastne televízia na Slovensku začínala a čo predchádzalo prvému televíznemu vysielaniu na Slovensku? V článku sa okrem mnohých zaujímavých faktov dozviete aj o tom, prečo televízia "vymyslela" slávne bratislavské pondelky.

1. 5. 1953 – začiatok vysielania Televízneho štúdia Praha, ktoré organizačne patrilo k Československému rozhlasu. De facto zrod Československej televízie. Bolo to pokusné vysielanie. Od 24.2.1954 bolo vysielanie vyhlásené za pravidelné (teda už nie pokusné).
6. 11. 1955 – začiatok výstavby starej televíznej veže na bratislavskom Kamzíku. Stavba, napriek ťažkostiam (nedostatok stavebného dreva – bolo použité na maketu Slavína kvôli presnému určeniu budúceho miesta z hľadiska dobrej viditeľnosti) bola uskutočnená rekordne rýchlo. Už v auguste 1956 sa pokusne vysielalo z náhradnej antény. Výstavba celého strediska, v ktorom boli aj štúdiové priestory, trvala iba dva roky.
31. 12. 1955 – začalo vysielať Televízne štúdio Ostrava ako druhé televízne štúdio v Československu.
1. 10. 1956 – začiatok samostatného televízneho vysielania pravidelných spravodajských relácií (Praha – Televízne aktuality a zaujímavosti).


Prvé vysielanie Televízneho štúdia Bratislava – 3. 11. 1956.


Prvé vysielanie bolo pôvodne určené na 7. 11. 1956 (výročie VOSR – mal to byť priamy prenos opery Jána Cikkera: Juro Jánošík zo SND, dátum sa nakoniec posunul na 3. novembra, hlavne z technických dôvodov - podmienkou vtedajšieho priameho televízneho prenosu bol priamy výhľad prenosového zariadenia na televíznu vežu na Kamzíku, čo sa v prípade prenosu zo SND nedalo zabezpečiť a PKO tomuto účelu vyhovovalo.
 



3. novembra sa uskutočnil v bratislavskom PKO veľký galaprogram k 30. výročiu začiatku rozhlasového vysielania na Slovensku a táto akcia sa zároveň využila ako prvé televízne vysielanie na Slovensku – prvé vysielanie Televízneho štúdia Bratislava. Réžiu prenosu mal na starosti Július Mazanec, hlavným kameramanom bol Emil Rožňovec a hlásateľkou Hilda Michalíková.

Hilda Michalíková na unikátnej archívnej fotografii. (Archív M. Antoniča)

Prvé televízne obrazovky v československých televízoroch mali rozmer 10x15 cm, prvá koncesia na televízor na Slovensku bola vydaná 7. 2. 1955 podnikovému riaditeľstvu firmy ARMA v Bratislave a prvým súkromným koncesionárom bol pod číslom 2 dňa 4. 4. 1955 zapísaný Jozef Kucharovič z Bratislavy z Miletičovej ulice.

V januári 1956 bolo na Slovensku zaregistrovaných 22 koncesionárov, vo februári 28 koncesionárov, v marci 37 koncesionárov a v novembri 1956 bolo zaregistrovaných presne 500 koncesionárov. K 31. 12. 1956 bolo na Slovensku zaregistrovaných 794 televíznych koncesionárov. Miliónty koncesionár v Československu bol zapísaný 30. 9. 1961.


Prvé kroky televízie na Slovensku

Oficiálne sa prvý rok vysielania STV označoval ako „pokusné vysielanie“. Pri príležitosti 1. výročia vysielania sa toto označenie zrušilo. Prvý rok televízia vysielala v stredu a v sobotu, po 5 mesiacoch začala vysielať aj v nedeľu (14. 4. 1957), po skončení pokusného vysielania sa počet vysielacích dní rozšíril na 6 (okrem pondelka). Program muselo bratislavské televízne štúdio pripravovať samo, lebo neexistovalo tzv. retranslačné spojenie s Prahou.

Obyčajne sa začínalo vysielať o 17.00 reláciami pre deti. Potom nasledovali Rozhlasové noviny – televízia vysielala zvukovú moduláciu Československého rozhlasu v Bratislave a na obrazovke bol titulok „Počúvate Rozhlasové noviny“. Po nich nasledovalo televízne spravodajstvo pod názvom „Televízne aktuality a zaujímavosti“. Hlavný večerný program sa skladal z filmov, divadelných predstavení vysielaných naživo, rôznych estrád (taktiež naživo) a ďalších programov.

Televízne štúdio Bratislava začalo od 1. novembra 1957 vysielať svoje programy každý deň okrem pondelka a 1. januára 1959 už Československá televízia vysiela každý deň. V októbri 1957 bolo dokončené retranslačné spojenie s Ostravou, ktoré umožnilo Televíznemu štúdiu Bratislava spojenie nielen s Ostravou, ale i s Prahou (cez Ostravu). V auguste 1958 sa podarilo dokončiť priame retranslačné spojenie s Prahou a boli vytvorené technické možnosti obojstrannej výmeny programov. Okrem iného to umožnilo o trochu neskôr vznik legendárnych „bratislavských pondelkov“.

Ďalšie televízne míľniky

11. 11. 1956 – prvýkrát sa objavila Nedeľná chvíľka poézie.
21. 11. 1956 – prvý priamy prenos divadelnej hry ako prvá dramatická relácia Televízneho štúdia Bratislava (činohra SND z Divadla P. O. Hviezdoslava - Oleksandr Jevdokymovič Kornijčuk: Krídla, divadelná réžia Karel Palouš, réžia TV prenosu Július Mazanec).
27. 2. 1957 – prvá televízna inscenácia opery (W. A. Mozart)
15. 5. 1957 – prvá televízna inscenácia hry (z televíznych priestorov – štúdio na Zochovej) – Vladimír Novotný: Do videnia, Lucienne! v réžii Jána Roháča. Účinkovali v nej len dvaja herci: Mária Kráľovičová a Elo Romančík.
29. 1. 1958 – prvý raz musela STV zabezpečiť sériu priamych prenosov z významného medzinárodného športového podujatia – Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní. Bol to prvý krasokorčuliarsky šampionát, ktorý prenášala televízia v Európe. V 15 krajinách ho videlo viac ako 20 miliónov divákov.
22. 6. 1958 - prvá pôvodná televízna hra (napísaná pre televíziu). Peter Sever: Príbeh Verony Tkáčovej v réžii Ernesta Stredňanského.
12. 1. 1959 - začiatok tradície „bratislavských pondelkov“. Bertold Brecht: Život Galileiho, prevzaté predstavenie SND v réžii Tibora Rakovského.

Bratislavské pondelky


V začiatkoch fenoménu bratislavských pondelkov vôbec nikto nemohol predpokladať, ba ani tušiť, že sa rozvinie do takých rozmerov a kvality. Dodnes tento terminus technicus rezonuje v spomienkach najmä staršej generácie televíznych divákov, pričom je paradoxné, že viac v Čechách, ako na Slovensku. K jeho vzniku prispelo viacero priaznivých (z televízneho hľadiska) faktorov. V 50-tych rokoch televízia v pondelok nevysielala a slovenská časť ČST neustále „bojovala“ s pražským vedením o to, aby mala väčší podiel v celoštátnom vysielaní

Koncom roka 1958 najvyššie vedenie štátu rozhodlo, že pracujúci ľud si zaslúži, aby televízia vysielala aj v pondelok, tak sa od roku 1959 muselo vysielať pravidelne už 7 dní v týždni. Pražské vedenie si uľahčilo prácu a rozhodlo, že keď sú Slováci stále nespokojní so svojim podielom vo vysielaní, tak nech im patrí celý pondelok. V pondelok nehrali ani divadlá a tak v časoch, keď sa muselo vysielať „naživo“, boli vlastne k dispozícii tí najlepší špičkoví herci. Tak sa začali slávne bratislavské pondelky a ich tradícia sa úspešne rozvíjala počas celej existencie Československej televízie aj napriek príchodu záznamových technológií.

(Zostavil: Milan Antonič, šéf televízneho archívu RTVS. Foto: Archív RTVS/Archív M. Antoniča)

Zomrel Oleg Popov

Zomrel Oleg Popov

Vo veku 86 rokov zomrel v stredu sovietsky a ruský cirkusový umelec Oleg Popov. Informovala o tom dnes agentúra DPA.
Popov zomrel v stredu večer v spánku počas turné v juhoruskom meste Rostov.
Popov, známy aj ako "slnečný klaun", bol pokladaný za jedného z posledných veľkých cirkusových umelcov. Preslávil sa stvárnením postavy "Ivanušku", ktorého stvárňoval v čiernom zamatovom saku s červeným motýlikom, károvanou čiernobielou čiapkou a slamovožltou strapatou parochňou.
Keď mal 14 rokov, vstúpil do cirkusovej školy. V roku 1955 sa stal členom Moskovského štátneho cirkusu, kde si na desiatkach turné, ktoré cirkus doma a v zahraničí absolvoval, získal medzinárodné uznanie. V roku 1969 mu bol udelený titul národného umelca Zväzu sovietskych socialistických republík.
Od roku 1991 žil Popov v Nemecku, ale v Rusku aj naďalej pravidelne vystupoval.

Copyright © TASR 2016

2. 11. 2016

Piraňa STANOVISKO K TVRDENIAM DANIELA LIPŠICA O MOJEJ OSOBE

Piraňa 
STANOVISKO K TVRDENIAM DANIELA LIPŠICA O MOJEJ OSOBE

Dnes viaceré médiá informovali o tom, že Daniel Lipšic a Gábor Grendel podali sťažnosť proti obvineniu. Niektoré (denník N, denník SME) aj sťažnosť v plnom znení zverejnili.

Zo sťažnosti vyplýva, že som v prípade vypovedala ako svedok.
V sťažnosti Daniel Lipšic uvádza, že "som nedôveryhodná a z verejne prístupných zdrojov je pomerne ľahké vyhodnotiť mieru mojej dôveryhodnosti."

Chápem, že Daniel Lipšic sa ako obvinený bráni a tiež chápem, že obvinení na svoju obranu používajú aj snahu o znedôveryhodnenie svedkov. Jeho tvrdenie, že "som nedôveryhodná a z verejne prístupných zdrojov je pomerne ľahké vyhodnotiť mieru mojej dôveryhodnosti." však zasahuje do mojich osobnostných práv.

TOTO JE MOJA REAKCIA:

V novembri 2014 som sa obrátila na Národnú protizloičineckú jednotku Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (NPJ NAKA P PZ) v súvislosti s útokmi na moju osobu.

Následne po ďalších útokoch a vyhražkách s tým, že ma budú v súvislosti s novinárskou činnosťou diskreditovať, som na NPJ NAKA P PZ obrátila opäť vo februári 2015 a opakovane aj v ďalších mesiacov.

V septembri 2015 som o útokoch, diskreditačnej kampani voči mojej osobe a aj mojich obavách, že konanie podozrivých bude pokračovať, písomne informovala funkcionára NPJ NAKA P PZ. Na list do dnešného dňa nijako neragoval.

V októbri 2015 som podala trestné oznámenie na NPJ NAKA P PZ, vyšetrovateľ ho odmietol, sťažnosť som nepodala.

Keďže útoky voči mojej osobe pretrvávali podala som v januári 2016 na NJP NAKA P PZ ďalšie trestné oznámenie, ktoré som dvakrát doplnila a to v súvislosti zo zverejnením nepravdivých informácií o mojej osobe.

Trestné oznámenie bolo v časti podozrenia z nebezpečného vyhrážania odmietnuté a v časti podozrenia z ohovárania odstúpené na Okresné riaditeľstvo Bratislava 3, kde ho vyšetrovateľ odmietol. Voči obom rozhodnutiam som podala sťažnosti.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava 3 moje sťažnosti zamietol . V časti , ktorá sa týkala podozrenia z ohovárania - diskreditácie vyjadril právny názor, že „... z vykonaného dokazovania vyplynulo, že oznamovateľka je žurnalistka, ktorá pracovala vo viacerých printových médiach (aj bulvárneho charakteru), pričom jej dosiaľ ostatný pracovný pomer bol v spoločnosti NMH a.s. (vydavateľ týždenníka Plus 7 DNÍ)... Tvrdenia (podozrivého, ktorý zverejnil informácie) by síce v istom prípade mohli mať na oznamovateľku difamačný dopad, avšak v danej situácii, kedy je v SR v zmysle Ústavy platí, že každý má právo vyjadrovať svoje názory je zaručená sloboda prejavu. Oznamovateľka je sama autorkou viacerých blogov, v ktorých sa celkom priamym a úderným spôsobom vyjadruje k rôznym kauzám a osobám (najčastejšie podozrivým, obvineniam, obžalovaným, alebo odsúdeným za najrôznejšiu trestnú činnosť, najmä organizovaného charakteru a vysokej závažnosti ako sú úkladné vraždy."

Následne mi doručené výhražné SMS-ky. Túto vec rieši Okresné riaditeľstvo PZ Žiar nad Hronom ako priestupok.

Keďže v prípade podľa môjho subjektívneho názoru došlo aj nečinnosti a pochybeniu polície, podala som v tejto súvislosti sťažnosť, ktorú riešil najskôr prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava 3 a následne Odbor kontroly Prezídia Policajného zboru. Sťažnosť vyhodnotili ako nedôvodnú.

Keďže v prípade Daniela Lipšica a Gábora Grendela vystupujem v procesnom postavení svedka k ďalším uvedením skutočnostiam v sťažnosti sa vyjadrovať nateraz nebudem.
#Lipcis #Grendel

Prix Médicis 2016

Prix Médicis 2016



Francúzsky spisovateľ a historik Ivan Jablonka sa stal laureátom literárneho ocenenia Prix Médicis.
Štyridsaťtriročný rodák z Paríža poľského pôvodu si cenu vyslúžil za už skôr ocenené dielo Laëtitia ou la fin des hommes (Laëtitia alebo koniec ľudí), ktoré sa opiera o skutočnú udalosť a je príbehom 18-ročnej hrdinky, ktorú v roku 2011 znásilnili v západofrancúzskom Pornicu a následne zavraždili.
Informovali o tom dnes francúzske médiá i tlačová agentúra DPA.
Renomovaný švédsky románopisec Steve Sam-Sandberg sa stal laureátom rovnakého ocenenia pre zahraničnú literatúru, a to za román De Utvalda (2009), ktorý vyšiel iba nedávno vo francúzskom jazyku s názvom Les élus a ktorého témou je holokaust.
V kategórii esejistických prác udelili tohtoročnú Prix Médicis 77-ročnému ďalšiemu rodákovi z Paríža, esejistovi a románopiscovi Jacquesovi Hernicovi.
Cenu pre najlepší francúzsky román Prix Médicis udeľujú od roku 1958, a to autorom, ktorých sláva nedosiahla úroveň ich talentu. Cenu pre najlepší román z prekladovej literatúry s rovnakým názvom získava vždy zahraničný autor od roku 1970, kým esejistické ocenenie pribudlo k dvojici spomínaných v roku 1985.

Copyright © TASR 2016

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Ukrajinského novinára Romana Suščenka, obvineného v Rusku zo špionáže, udal "rodinný priateľ". Práve ten kontaktoval ruskú Federálnu bezpečnostnú službu (FSB), ktorá Suščenka zatkla, tvrdí ruský advokát obvineného Mark Fejgin.
"Suščenko navštívil svojho brata v Moskve niekoľkokrát. Kontaktoval priateľa rodiny. Rodinný priateľ ho jednoducho dal zatvoriť. To je všetko," citovala Fejgina v utorok agentúra UNIAN.
FSB informovala, že plukovníka Suščenka z Hlavnej správy rozviedky (GUR) ukrajinského ministerstva obrany zatkla 30. septembra v Moskve, kde bol na "špionážnej misii". Podľa FSB zbieral tajné informácie o ruských ozbrojených silách a Národnej garde, pričom ich zverejnenie by podkopalo obranyschopnosť Ruska.
Na pojednávaní konanom 1. októbra súd rozhodol o uvalení väzby na Suščenka do 30. novembra. Vyšetrovatelia oficiálne obvinili tohto Ukrajinca zo špionáže 7. októbra. Suščenko akékoľvek obvinenia odmieta. Moskovský súd 27. októbra zamietol odvolanie voči uvaleniu väzby na Suščenka. Všetky pojednávania sa konali za zatvorenými dverami.
Mark Fejgin tvrdí, že Suščenko je reportérom agentúry Ukrinform v Paríži a v Moskve nebol na špionážnej misii, ale na návšteve u svojich príbuzných.
Ukrinform potvrdil, že Suščenko je jeho zamestnancom od roku 2002, pričom ho označil za "novinára s dlhodobo bezúhonnou profesionálnou reputáciou".
V prípade uznania viny hrozí Suščenkovi až 20 rokov väzenia.

Americká mediálna spoločnosť Time Warner, vlastník filmových štúdií Warner Bros či televíznych kanálov HBO, CNN a DC Comics, dosiahla v 3. štvrťroku nárast zisku, ktorý prekonal aj odhady analytikov z Wall Street. Pomohol jej úspech filmov Suicide Squad (Jednotka samovrahov) a Sully. Informovali o tom agentúry AP a Bloomberg.
Mediálna spoločnosť sa minulý mesiac dohodla s americkým telekomunikačným koncernom AT&T na svojom odkúpení. Túto kúpu však musia ešte preskúmať príslušné regulačné úrady.
Time Warner dnes oznámil, že jeho zisk za tri mesiace do konca septembra 2016 vzrástol na 1,47 miliardy USD (1,33 miliardy eur), čo predstavuje 1,86 USD na akciu, z 1,04 miliardy USD alebo 1,26 USD/akcia v rovnakom období vlani.
Po očistení od jednorazových položiek dosiahla firma zisk 1,83 USD na akciu, zatiaľ čo analytici jej predpovedali, že zarobí v priemere 1,36 USD/akcia.
Tržby Time Warner sa v sledovanom období zvýšili na 7,17 miliardy USD z vlaňajších 6,56 miliardy USD a prekonali odhady Wall Street, ktorá očakávala tržby vo výške 7 miliárd USD.
Tržby filmových štúdií pritom vzrástli o 6,7 % na 3,4 miliardy USD a pomohli tak zmierniť vplyv slabších tržieb z videohier na celkový obrat spoločnosti. Aj tržby káblovej divízie Turner sa v 3. kvartáli výraznejšie zvýšili, a to o 8,8 % na 2,61 miliardy USD a tržby televízie HBO stúpli o 4,3 % na 1,43 miliardy USD.
Time Warner predpovedá, že za celý rok dosiahne zisk v rozmedzí 5,45 až 5,55 USD na akciu. Analytici firme predpovedajú zisk 5,42 USD/akcia.

Copyright © TASR 2016

Nemecká organizácia na ochranu autorských práv v hudobnom priemysle GEMA podpísala v utorok so spoločnosťou YouTube dohodu o licenčných poplatkoch, ktoré si bude účtovať za zverejňovanie produkcie svojich členov. Užívateľom v Nemecku by sa tak mala sprístupniť veľká časť doteraz blokovaného obsahu. Dohode so spoločnosťou YouTube, ktorá spravuje najväčšiu internetovú službu pre zdieľanie videosúborov, predchádzalo sedem rokov "náročných vyjednávaní", uviedla GEMA, ktorá podľa vlastných údajov zastupuje zhruba 70 tis. nemeckých skladateľov, textárov a hudobných vydavateľov.
Finančné podrobnosti dohody, ktorá má umelcom garantovať príjmy za šírenie ich tvorby prostredníctvom serverov YouTube, organizácia nezverejnila. Uviedla pritom, že pokrýva aj uplynulé obdobia s účinnosťou od roku 2009. Medzi GEMA a YouTube však naďalej pretrvávajú nezhody v otázke, či za prípadné porušovanie autorských práv nesie zodpovednosť prevádzkovateľ služby alebo užívatelia, ktorí na jeho servery nahrávajú videá. GEMA preto vyzýva na hľadanie politického riešenia s cieľom vytvoriť "jasný právny rámec".

©2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Zomrela Oľga Slušná

Zomrela Oľga Slušná

Vo veku 93 rokov zomrela v utorok 1. novembra bývalá novinárka JUDr. Oľga Slušná, rodená Miškovská, ktorá bola dlhoročnou redaktorkou Československej tlačovej kancelárie (ČSTK), zakladateľkou encyklopedického časopisu Pyramída, členkou Slovenského syndikátu novinárov a autorkou troch kníh.
TASR o jej úmrtí informoval jej vnuk Roman Slušný.
Oľga Slušná sa narodila 8. októbra 1923 v Košiciach, kde jej strýko Július Kustra založil prvé slovenské kníhkupectvo. A práve životné príbehy rodiny jej starých rodičov - Petra a Anny Kustrovcov sa stali inšpiráciou k napísaniu knihy Mamina modlitba (2003), na ktorú neskôr nadviazala voľným pokračovaním nazvaným Dcérina láska – kronika skutočného života (2006). Práve za tieto publikácie, v ktorých boli spomínané aj príbehy bobroveckých murárov, ktorí kedysi pomáhali stavať Budapešť, ako aj vrelý vzťah k obci a šírenie jej dobrého mena, získala v roku 2007 čestné občianstvo obce Bobrovec, kde si priala byť aj pochovaná.
Po promócii začínala ako právnička v Národnej poisťovni a v Kovorobných závodoch. Neskôr nastúpila do Československej tlačovej kancelárie, kde pracovala vyše 33 rokov ako redaktorka. V rámci svojho zamestnania zostavila prvú slovenskú publikáciu Kto je kto na Slovensku (1970), ktorej celý náklad dala Štátna bezpečnosť spáliť, nakoľko sa v nej nachádzali aj mená významných ľudí, ktorí po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa z republiky emigrovali. V roku 1971 založila encyklopedický časopis PYRAMÍDA a bola jeho šéfredaktorkou až do čias, kým ho neprebralo iné vydavateľstvo. Popri práci v agentúre a výchove svojich piatich detí sa venovala písaniu fejtónov, humorných i kritických poviedok a životných príbehov do viacerých printových médií, ako boli dnes už neexistujúce tituly Večerník či Roháč. Zostavila aj dva scenáre realizovaných televíznych večerníčkov pre deti. V dôchodkovom veku pracovala ako jazyková redaktorka v denníku Národná obroda či časopise Verejná správa.
Posledná rozlúčka so zosnulou Oľgou Slušnou sa uskutoční v pondelok 7. novembra o 10.15 h v bratislavskom krematóriu.


Copyright © TASR 2016

Lubomir Lintner speaks

Lubomir Lintner speaks

Zvyčajne všetci píšete na fb bezprostredne po nejakom zážitku, keď sú dojmy aktuálne. Ja som bol minulý týždeň vo štvrtok na mimoriadnom rokovaní Výboru NR SR pre kultúru a médiá, kde poslanci v súvislosti s medializovanou komunikáciou G. Grendela s novinármi, hovorili najmä o situácii vo verejnoprávnom médiu RTVS. Po príchode domov som si aj sadol k počítaču, aby som napísal pár postrehov, ale po chvíli som si povedal, že si nechám nejaký časový odstup, aby moja prvotná reakcia nebola príliš emotívna. Ale aj po piatich dňoch je základný postreh rovnaký. Ani táto vládnuca garnitúra nezabezpečí v oblasti spravodajstva a publicistiky verejnoprávnosť RTVS v pravom zmysle obsahu toho termínu.

Rokovanie výboru – len politická účelovosť
Pravdu mal poslanec J. Viskupič (OĽaNO), ktorý hovoril o zbytočnosti rokovania, pretože pokiaľ komisie ustanovené riaditeľom RTVS a Radou RTVS nepredložia konkrétne výsledky preverovania prípadného zasahovania do novinárskej tvorby, politici nemajú o čom príliš hovoriť. Z priebehu rokovania bolo jasne cítiť politickú účelovosť zvolaného rokovania. Toto konštatovanie vyplynulo aj z faktu, že viacero vystúpení poslancov prezradilo, že zverejnenú sms a mailovú komunikáciu vôbec nečítali. Ak by totiž tak bolo, tak by predseda výboru D. Jariabek nemohol v úvodnom vystúpení konštatovať, že žurnalistická objektívnosť bola spochybnená ŠTYRMI novinármi RTVS vrátane šéfa spravodajstva. V komunikácii boli mená moderátorky relácie Správy, komentáre M. Jančkárovej, redaktora spravodajstva P. Kalinského, moderátora spravodajskej relácie Ľ. Bajaníka a šéfredaktora L. Dika. Nuž ale, ak by si D. Jarjabek prezrel tú komunikáciu, tak by ľahko zistil, že v prípade M. Jančkárovej išlo iba o poskytnutie telefónneho čísla. P. Kalinský sa pýtal hovorcu, kde by mohol zastihnúť ministra v súvislosti s pripravovanou témou o vyšetrovaní kauzy Gorila (to je sms z januára 2012) a z roku 2014, keď G. Grendel už bol iba v pozícii človeka pripravujúceho nový politický subjekt, tak upozornil redaktora RTVS na rokovanie branno-bezpečnostného výboru (jeho členom bol D. Lipšic), kde bude aj téma emisie a téma Guantánamo. To sa dá vnímať iba ako novinársky tip, z komunikácie nevyplýva žiadna snaha, že spravodajský spot by mal byť taký alebo onaký a nie je tam ani snaha, aby tam bol názor D. Lipšica. Navyše, ak si pozriete archív Správ RTVS, tak vo štvrtok 23. januára 2014, kedy sa rokovanie spomínaného výboru uskutočnilo, v spravodajstve verejnoprávneho média sa téma ani nevysielala, dokonca P. Kalinský mal v ten deň vo vysielaní úplne inú tému, a síce pripravil spot o názoroch prezidentských kandidátov k situácii na Ukrajine. A téma sa nevysielala ani ďalší deň. Tretí zo spomínanej štvorice, moderátor Ľ. Bajaník, vo zverejnenej komunikácii ani nefiguruje, že si píše sms, či maily, od G. Grendela alebo D. Lipšica, jeho meno sa vyskytlo iba v nekultúrnych narážkach o sexuálnej orientácii v sms medzi L. Dikom a G. Grendelom. Len obsah komunikácie G. Grendela so šéfredaktorom L. Dikom sa dá skúmať z pohľadu možného zasahovania do novinárskej objektívnosti.

V spravodajstve cúvanie v realizácii
Domnievam sa, že L. Diko neobstojí ako manažér jednak pre svoju ľudskú podstatu, pretože spôsob komunikácie, ktoré prezradili sms, je neadekvátny tej pozícii, ale aj pre neprofesionálne manažovanie. A môže sa RTVS chváliť zvýšením sledovanosti a dôveryhodnosti spravodajstva, tak analýzy ukazujú, že je to vo veľkej miere dôsledok toho, ako vysielajú spravodajstvo, najmä to zahraničné, komerčné televízie. Pritom pokiaľ sa týka dôveryhodnosti, tak podľa prieskumu Medianu, na ktorý sa aj v RTVS odvolávajú, za ostatný rok je tam pokles. Sú to len desatiny, ale je tam pokles dôveryhodnosti. Tú neprofesionalitu v manažovaní v redakcii odvíjam od toho, že za štyri roky sa síce v RTVS posunuli technologicky, ale realizačne dokonca cúvajú. keď si pozriete Správy RTVS zo 17.12.2012, keď začali vysielať z nového štúdia a vo formáte 16:9, tak jednotlivé spoty obsahovali úplne základný prvok moderného televízneho spravodajstva, to znamená tzv. standup, teda autorskú personifikáciu alebo tvár redaktora v obraze. Ak si pozriete reláciu v súčasnosti, tak je takých spotov minimum. A to spomínam iba jeden aspekt. Vôbec sa nevyužíva grafika, ktorá pomáha divákovi lepšie absorbovať tému.

Podriadený bude kontrolovať nadriadeného
Televízny spravodajský spot súčasnosti, pri existencii internetu, nemôže v hlavnej večernej relácii ostať iba v polohe odpovedania na otázky Kto?, Čo? Kedy? Kde?, ale najmä na otázku Prečo? Prirodzene pri dodržaní vyváženosti. Napríklad nemôže sa vysielať spot, ktorý mala v Správach RTVS v stredu 24. októbra 2016 I. Gombošová z TK riaditeľa VšZP M. Kočana. Celý bol iba na základe iba toho, čo povedal riaditeľ o rekordne vysokom dlhu plus krátky synchrón hovorkyne Úradu pre dohľad. Ale žiadny analytický pohľad, prečo práve VšZP vytvára taký dlh, keď náklady majú rovnaké aj Dôvera a Union. O neprofesionalizme L. Dika v manažovaní hovorí aj fakt, ktorý často spomínam v súvislosti s reláciu Správy, komentáre. Za celé štyri roky sa udiali dve manažérske rozhodnutia, najskôr zmena začiatku vysielania z 22.00 hod. na 21.00 hod. a po roku nazad na 22.00 hod. Žalostne málo. Napokon vzťah vedenia televízie a spravodajstva k tejto relácii dokazuje tento týždeň, keď sa nevysiela ani raz, hoci sviatok je len utorok. Edo Chmelár v prípade L. Dika zdôrazňuje, že podstatou problému je ovplyvňovanie tvorby programu. Nuž, keby sme vychádzali iba zo zverejnenej komunikácie s G. Grendelom a jeho sms z decembra 2012, v ktorej L. Dikovi pripomína, že Dana nepozývajú do relácie O 5 minút 12 a že by nebolo zlé, keby tam bol, ak si pozriete nasledujúcich 8 relácií (ďalej som neskúmal), tak D. Lipšic nebol ani v jednej, Na druhej strane agentúra Newton Media ponúkla analýzu, podľa ktorej najčastejším hosťami boli traja politici Smeru s R. Ficom s veľkým náskokom pred dvojicou R. Kaliňák a P. Kažimír. Úsmevné je, keď v tejto situácii vzniknú dve komisie, ktoré majú analyzovať, či spravodajstvo RTVS bolo ovplyvňované G. Grendelom, či D. Lipšicom. Dominantným členom tej, ktorú ustanovil priamo v RTVS jej riaditeľ má byť človek, ktorý je za obsah spravodajstva po šéfredaktorovi najviac zodpovedný, šéfeditor J. Fellegi. Podriadený bude kontrolovať nadriadeného. Na rokovaní parlamentného výboru sa na to spýtali dvjaa poslanci, K. Farkašovský zo SNS a P. Marček (nezaradený, pôvodne Sme rodina), obaja sa však uspokojili s odpoveďou V. Mika, že prítomnosť šéfeditora je nutná, pretože v komisii musí byť osoba, ktorá pozná redakčný systém. Akoby pre nezávislého odborníka bolo neprekonateľnou prekážkou po polhodinovom vysvetlení naučiť sa, ako si nájde v systéme konkrétnu reláciu.

Verejnoprávna „richteriáda“
Paradoxom celej situácie je navyše moment, že sa má skúmať, či po komunikácii G. Grendela so šéfredaktorom nebola ovplyvnená verejnoprávnosť a nezávislosť RTVS, ale nebudú sa skúmať predchádzajúce štyri roky a vysielanie spravodajstva počas obdobia jednofarebnej vlády SMER-SD. Dva príklady z mnohých. V Správach RTVS od nedele 20. decembra do piatka 25. decembra 2015, okrem štvrtkového Štedrého večera, keď sa Správy RTVS nevysielali, bol minister práce a sociálnych vecí J. Richter v spravodajskom spote každý deň, hoci okrem nedele a tlačovej konferencie o nezamestnanosti o aktuality nešlo. Veľké sólo mal však v piatok J. Richter v spote z návštevy sociálneho zariadenia Nitra-Viničky, ktorý redaktorka J. Obrancová síce akoby zamerala na najstaršieho obyvateľa zariadenia, 97-ročného J. Dzunku, ale ministra sme videli v obraze celkom 8 (osem)-krát. Celý spot sa začal pohľadom na Richtera, ako reční pred skupinou dôchodcov. Potom nasledoval Richter v synchróne o tom, že aj taká náhradná rodina, ako je v danom zariadení, je dôležitá, aby sa jednoducho človek cítil dobre. Nasledoval obrazovo Richter rečniaci z druhej strany, Richter dávajúci si okuliare pred podpisom do pamätnej knihy, Richter podpisujúci pamätnú knihu, Richter po boku s vedúcimi pracovníčkami zariadenia, Richter spievajúci Tichú noc, svätú noc, Richter v rozhovore s jednou z obyvateliek. To už nemalo so serióznou žurnalistikou naozaj nič spoločné, išlo o jasný predvolebný spot, ktorý patrí skôr na webovú stránku politickej strany, ako do vysielania verejnoprávnej televízie.

Išlo o lyžiarsky kurz alebo o premiéra?
Alebo štvrtok 14. januára 2016. Spravodajskú redakciu RTVS zaujala téma lyžiarskych kurzov, na ktoré finančne prispieva štát. Na prvý pohľad to vyzerá zaujímavá téma. Nemuseli sme vnímať ako politický vplyv, že v texte sa zopakuje informácia, ktorú sme síce predtým počuli už najmenej dvadsaťkrát, že ide o sumu 20 miliónov eur, aj to, že ide o 800 tisíc prenocovaní, aj to, že 100 tisíc detí by sa zásluhou tých miliónov malo zúčastniť na lyžiarskom kurze a 60 tisíc v škole v prírode, aj keď v tomto prípade je už zjavné, že ide o zvýhodnenie iba niektorých podnikateľov v oblasti cestovného ruchu, lebo, prirodzene, všadiaľ nie sú lyžiarske svahy. Ako ovplyvňovanie nevyzerá ani to, keď učitelia povedia, že nebyť štátnej podpory, tak na svahu by bola iba polovica žiakov. Rovnako, keď miestni podnikatelia povedia, že štátna podpora im pomáha zaplniť penzióny žiakmi a študentmi aj v dňoch, keď prichádza na svahy minimum dospelých. Ale už ako politické ovplyvňovanie vyznie to, keď si uvedomíme, že uvedená téma neprišla na um šéfredaktorovi, či vedúcemu vydania alebo redaktorovi spontánne. Žiaci tam totiž neboli prvý deň, ale už štvrtý a lyžiarske kurzy sú aj na iných svahoch. Motívom nakrútiť spravodajský spot v uvedený deň bol fakt, že do strediska Ždiar – Strednica prišiel premiér Fico a vtedajší minister školstva Draxler. Politická závislosť RTVS sa ukázala ešte výraznejšie tým, že v spote v Správach o 16.00 hod. premiér nebol, ale potom buď niekto zavolal z tlačového odboru Úradu vlády alebo niekto v redakcii sám pocítil, že to tak má byť, tak do spotu v Správach RTVS o 19.00 hod. už premiérove slová zaradili. Možno niekedy v budúcnosti, keď sa vymení politická garnitúra, sa dočkáme zasa zverejnenia komunikácie s novinármi tých, čo vládnu teraz.

Koncesie boli zneužívané politikmi
Mňa len v tej debate rozlaďuje to, že sa začína problém jedného manažéra zužovať na to, že SNS chce ovládnuť verejnoprávne médium. V prvom rade, ak tvrdíme, že máme také, tak si zakrývame oči pred skutkovým stavom. Jednoducho, pokiaľ sa bude voľba riaditeľa a členov kontrolnej rady odvíjať od vôle politickej a vládnej väčšiny v parlamente, tak nemôžeme hovoriť o verejnoprávnom médiu. Už len fakt, že V. Mika je od januára 1990 v poradí 22. riaditeľom tej inštitúcie na niečo poukazuje. Verejnoprávnosť nezaručuje ani moment, keď je RTVS z roka na rok závislá vo financiách od toho, koľko dostane na základe Zmluvy so štátom. Kvalita dodržania verejnoprávnosti sa nedá posudzovať len na základe toho, či sa zlepšuje vysielanie v zaraďovaní filmov, v tvorbe kvalitných dramatických seriálov, či výborných dokumentoch. Verejnoprávnosť sa dá najlepšie hodnotiť podľa toho, ako vyzerá spravodajstvo a politická publicistika. Pred šiestimi rokmi pre časopis Euroreport plus som esej na túto tému nadpísal titulkom, že verejnoprávnosť sa rovná peniaze, peniaze a peniaze. V slovenských politických, finančných, ale najmä morálnych pomeroch by hocikto, akokoľvek geniálny, pojem verejnoprávnosti patričným programovým obsahom v požadovanej kvalite veľmi ťažko naplnil. Na podporu tohto konštatovania stačí uviesť príklad Českej televízie, ktorá býva aj v debatách politikov dávaná za vzor z jej, na naše pomery veľmi kvalitnými, už piatimi kanálmi. Môžeme však aj bičom hnať hoc aj geniálneho Einsteina či kúzelníckeho Copperfielda v riaditeľskej stoličke verejnoprávneho média, pri súčasných finančných možnostiach nikdy rovnako kvalitný program neprinesie. Náš poplatok 4,64 eura je najnižší v Európe. Keď to porovnáme RTVS s Českou televíziu, ktorá má 5-násobne viac financií, Český rozhlas 4-násobne viac, je jasné, o čom je reč. A v obľúbenej dovolenkovej destinácii Slovákov - v Chorvátsku je to dokonca až 11 eur mesačne pre obe verejnoprávne médiá. Koncesie sa odhodlala naposledy zvýšiť v roku 2003 druhá vláda M. Dzurindu. Všetky ďalšie roky ukázali, že koncesie (či podľa nového zákona úhrady za služby verejnosti) a ich zvyšovanie boli témou, ktorá sa zo strany politikov zneužívala. Označovala sa ako citlivá z dôvodov obáv z negatívnej reakcie občanov-voličov zo zvýšenia sumy, domnievam sa však, že to bol vždy vedomý postoj, aby vo financovaní verejnoprávneho média zostala možnosť závislosti na štáte. Aktuálna vládna zostava prišla s úvahou zvýšenia poplatku, čo sa v texte vládneho programu skrylo iba pod všeobecne znejúcimi slovami „primerané finančné zabezpečenie plnenia jej zákonných úloh prostredníctvom optimalizácie výšky úhrady za služby verejnosti“.

Verejnoprávnosť nie sú len financie
Zo strany ministra M. Maďariča však ide o dosť pokrytecký prístup, pretože je dosť erudovaný na to, aby vedel, že dostatok financií je jednou zo základných podmienok zabezpečenia verejnoprávnosti a mal dosť časových možností, aby zvýšenie koncesií presadil v prvej alebo druhej vláde R. Fica. Napokon súčasný riaditeľ RTVS V. Mika už v prvých dňoch po zvolení do funkcie v auguste 2012 začal argumentovať v prospech zvýšenia poplatku, keď M. Maďarič predkladal novelu zákona o úhrade za služby verejnosti v súvislosti s tým, že SMER-SD sa rozhodol zachovať koncesie, keďže predchádzajúca vláda I. Radičovej počítala s ich zrušením. Ale ani jeden rok zo štyroch pri schvaľovaní rozpočtu neprišiel M. Maďarič s návrhom na zvýšenie poplatku, až teraz, keď vládu tvorí viac politických subjektov. Obsah verejnoprávnosti však nie sú len financie, ale aj spôsob voľby riaditeľa a členov Rady RTVS. Pokiaľ ostanú v rozhodovacej právomoci politickej väčšiny v parlamente, tak pojem verejnoprávnosť sa nikdy nenaplní. Napokon snaha predsedu vlády R. Fica disciplinovať moderátorov a redaktorov RTVS, čo a ako sa majú pýtať a čo majú vysielať, dávajú jasný signál, aká je predstava v SMER-SD o pozícii RTVS. Nie byť médiom v prospech verejnosti, ale byť médiom v prospech vlády. Aktuálne sústredenie kritiky médií a opozičných politikov na fakt, že SNS chce ovládnuť verejnoprávne médium nie je tým správnym postojom. Treba vytvoriť tlak na to, aby sa rozhodovanie o riadiacich štruktúrach a aj financovanie dostalo mimo vplyvu politickej vládnej väčšiny v danom období. Pokiaľ sa to nepodarí, budeme naďalej svedkami zverejňovania rôznej komunikácie, ktorá má poškodiť politickú opozíciu, pritom vysielanie sa bude naďalej ovplyvňovať vládnou väčšinou, hoci všetci sa budú tváriť, ako je verejnoprávne médium nezávislé. A určite tomu nepomôžu ani propagačné PR články, aké uverejnil týždenník Trend a v repríze denník SME. Každopádne, ak koncesionárske poplatky, napriek návrhu ministra kultúry a podpore predsedu vlády tomuto návrhu, zostanú v pôvodnej výške, bude to znamenať len jedno jediné. Že hrdosť zainteresovaných zostáva pred uvedomením si, že ide o viac. O participáciu na rozdelení 13 miliárd eur z eurofondov. Ale v slovenskej politike to nie je nič nové. Stačí si spomenúť na rok 1996 a roztržku medzi HZDS, SNS, ZRS (alebo personifikovane medzi Mečiarom, Slotom a Ľuptákom). V. Mečiar vtedy na margo svojich koaličných partnerov vyhlásil, že ich „národná hrdosť a robotnícka česť sa končia v Slovenskej poisťovni.“