12. 12. 2020

European Film Awards

 European Film Awards 








Cenu za najlepší film a réžiu pri udeľovaní tohtoročných Európskych filmových cien získal Dán Thomas Vinterberg za film Chlast. V nomináciách bola aj poľská filmárka Agnieszka Holland, ktorá režírovala česko- slovenský životopisný snímka Šarlatán o liečiteľovi Jánovi Mikoláškovi.

Vinterbergov film Chlast zabodoval aj v kategórii najlepší scenár a najlepší herec, kde si cenu odniesol dánsky herec Mads Mikkelsen, známy okrem iného ako predstaviteľ zloducha z bondovky Casino Royale. Film sa zaoberá teóriou a následným experimentom, že sa rodíme s malým množstvom alkoholu v krvi a že mierna podnapitosť môže otvoriť myseľ a podporiť kreativitu.

Medzi herečkami tento rok členmi akadémie najviac zaujala Paula Beerová, protagonistka nemecko-francúzskej romantickej drámy Undine. Cenu FIPRESCI za objav roka získal Carlo Sironi, režisér taliansko-poľského filmu Sole.

Európske filmové ceny, ktoré sa predtým menovali Felix, udeľuje Európska filmová akadémia (EFA). O víťazoch rozhoduje na 3800 členov EFA. Jej novou prezidentkou bola tento týždeň zvolená Agnieszka Holland, ktorá v tejto funkcii vystrieda režiséra Wima Wendersa, prezidenta EFA od roku 1996.

Copyright © ČTK 2020


MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 



Novozvolený americký prezident Joe Biden a jeho viceprezidentka Kamala Harrisová získali prestížny titul Osobnosť roka udeľovaný americkým časopisom Time. Informovala o tom v piatok agentúra AFP.
Dvojicu editori magazínu vybrali z užšieho zoznamu finalistov, medzi ktorými sa nachádzali aj popredný americký odborník na infekčné choroby Anthony Fauci, medzinárodné hnutie proti rasizmu a úradujúci americký prezident Donald Trump, ktorého Biden porazil v novembrových voľbách.
Na obálke časopisu Time sa tak objaví fotografia Bidena (78) a Harrisovej (56) s podtitulom "Zmena amerického príbehu".
Všetky štáty USA vyhlásili tento týždeň výsledky prezidentských volieb, čím potvrdili víťazstvo demokrata Bidena nad republikánom Trumpom v hlasovaní z 3. novembra v pomere 306 ku 232 voliteľským hlasom. Trump odmietol výsledky volieb a svoju prehru uznať.
Time s ústredím v New Yorku vymenúva každoročne osobu alebo myšlienku, ktorá najviac ovplyvnila spravodajstvo a svetové dianie za uplynulý rok, a to v dobrom alebo zlom. Vlani sa osobnosťou roka časopisu Time stala švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, Trump bol na prednej obálke časopisu v roku 2016.



Iránske úrady popravili v sobotu novinára Rúholláha Zama, ktorý bol dôležitou postavou protivládnych protestov v Iráne v roku 2017. Informovala v utorok agentúra AP s odvolaním sa správy iránskych štátnych médií.
K poprave obesením došlo v sobotu ráno, len niekoľko dní po tom, ako trest smrti pre novinára potvrdil iránsky Najvyšší súd.
Novinár Rúholláh Zam (42), predstaviteľ iránskej exilovej opozície, žil pod prísnou ochranou vo Francúzsku. Vlani v októbri iránske revolučné gardy oznámili, že ho vlákali naspäť do vlasti a zatkli.
Iránsky súd ho v júni 2020 usvedčil z trestných činov súvisiacich so špionážou a snahou o zvrhnutie vlády. Podľa Teheránu bol Zam riadený francúzskymi tajnými službami.
Rúholláh Zam počas protestov spred troch rokov vytvoril komunikačný kanál na sieti Telegram a webový portál, ktoré demonštrujúci spolu používali na organizovanie zhromaždení a šírenie kompromitujúcich informácií o predstaviteľoch iránskeho islamského režimu.
Protesty z konca roku 2017, ktorých prvotným spúšťačom boli rastúce ceny potravín, získali postupne politický rozmer a stali sa najväčšími v Iráne od povolebných nepokojov v roku 2009. Podobné masové protestné hnutie zasiahlo Irán aj vlani v novembri.




Medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) je "pobúrená" popravou novinára Rúholláha Zama, ktorú v sobotu vykonali iránske úrady. Informovala o tom agentúra AFP.
"Reportéri bez hraníc sú pobúrení týmto novým zločinom iránskej justície," uviedla organizácia na sociálnej sieti Twitter. Strojcom popravy je podľa RSF samotný ajatolláh Alí Chameneí, najvyšší duchovný vodca Iránu.
Organizácia ďalej uviedla, že ešte v októbri upozornila osobitného spravodajcu OSN pre stav ľudských práv v Iráne Javaida Rehmana a vysokú komisárku OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovú, že Zamovi hrozí poprava.
Novinár Rúholláh Zam (42), predstaviteľ iránskej exilovej opozície a dôležitá postava tamojších protivládnych protestov z roku 2017, žil pod prísnou ochranou vo Francúzsku. Vlani v októbri iránske revolučné gardy oznámili, že ho údajne vylákali do Iraku a tam zatkli.
Iránsky súd ho v júni 2020 usvedčil z trestných činov súvisiacich so špionážou a snahou o zvrhnutie vlády. Podľa Teheránu bol Zam riadený francúzskymi tajnými službami.
Rúholláh Zam počas protestov pred tromi rokmi vytvoril komunikačný kanál na sieti Telegram a ešte jeden webový portál. Tieto dve internetové stránky demonštrujúci používali na organizovanie zhromaždení a šírenie kompromitujúcich informácií o predstaviteľoch iránskeho islamského režimu.
Protesty z konca roku 2017, ktorých prvotným spúšťačom boli rastúce ceny potravín, získali postupne politický rozmer a stali sa najväčšími v Iráne od povolebných nepokojov v roku 2009. Podobné masové protestné hnutie zasiahlo Irán aj vlani v novembri.


Copyright © TASR 2020





Hongkonského prodemokratického aktivistu a mediálneho magnáta Jimmyho Laia obvinili na základe prísneho zákona o národnej bezpečnosti, ktorý v meste platí od leta. Zakladateľa populárnych novín Apple Daily obvinili pre podozrenia z protizákonnej dohody s cudzími silami a ohrozovania národnej bezpečnosti, informoval miestny vysielateľ TVB. Podnikateľ by sa mal 12. decembra postaviť pred súd a môže čeliť maximálnemu trestu doživotného odňatia slobody.
Lai je najprominentnejšia osoba z viac ako dvoch desiatok obvinených podľa zmienenej legislatívy. Zatkli ho v auguste a neskôr ho spolu s dvoma predstaviteľmi jeho spoločnosti Next Digital obvinili z podvodu pre obvinenia, že porušili podmienky prenájmu kancelárskych priestorov firmy.
Lai sa zasadzoval za to, aby ostatné krajiny zaujali k Číne tvrdší postoj. Tento rok ho už zatkli vo februári aj v apríli pre údajnú účasť na vlaňajších nepovolených protestoch. Okrem toho čelí obvineniam z účasti na nepovolenej vigílii zo 4. júna, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti 31. výročia masakry na Námestí nebeského pokoja v Pekingu.
Zmienený zákon o národnej bezpečnosti zaviedol Peking v Hongkongu v júni. Zákon zakazuje snahy o odtrhnutie sa, podvratnú a teroristickú činnosť a tiež zahraničné zasahovanie. Vo všeobecnosti je však považovaný aj za prostriedok na potlačenie disentu po masívnych protivládnych protestoch, ktoré sa v meste minulý rok konali niekoľko mesiacov. V niektorých prípadoch by obvinení na základe tohto zákona mohli čeliť procesu v pevninskej Číne. Podľa kritikov zákon porušuje autonómiu Hongkongu a tiež poškodzuje jeho postavenie ako obchodného centra.




Americká spoločnosť Disney plánuje výrazné rozšírenie svojich franšíz Hviezdne vojny a Marvel na predplatnej streamovacej službe Disney+. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
Mediálny konglomerát zároveň oznámil, že ich pripravované filmy Peter Pan & Wendy a Pinocchio uvedú priamo na Disney+, bez premietania v kinách. Zároveň však ohlásili zvýšenie cien od marca budúceho roka.
Koronakríza tvrdo zasiahla filmový a zábavný priemysel a kiná zúfalo očakávajú obsah, ktorým by návštevníkov pritiahli naspäť do kinosál. Tvorcovia obsahu chcú však vyhovieť aj divákom, ktorí ešte nie sú pripravení na návrat do kín.
V súvislosti s expanziou oznámil Disney od 26. marca 2021 zvýšenie mesačných poplatkov v Spojených štátoch o jeden dolár na 7,99 a v krajinách eurozóny o dve eurá na 8,99.
Spoločnosť plánuje okrem iného v nadchádzajúcich rokoch ponúknuť po desať nových televíznych seriálov zo svetov Marvelu a Star Wars. Pribudnúť by mal aj animovaný obsah z dielne Disney Animation a Pixaru. Zákazníci by podľa predstaviteľov firmy mali očakávať každý týždeň niečo nové.
Streamovacia služba Disney+, ktorú spustili v novembri 2019, má v súčasnosti už 86,8 milióna predplatiteľov.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...


11. 12. 2020

Zomrel Kim Ki-duk

Zomrel Kim Ki-duk 



Vo veku nedožitých 60 rokov zomrel v noci na piatok v Lotyšsku na komplikácie spôsobené koronavírusom renomovaný juhokórejský herec, producent a režisér Kim Ki-duk. Informoval o tom lotyšský portál Delfi s odvolaním sa na ruského dokumentaristu Vitalija Manského, prezidenta festivalu Artdokfest. Manskij pre portál Meduza.io uviedol, že úmrtie Kim Ki-duka mu potvrdila jeho tlmočníčka Darja Krutovová.
Portál Delfi uviedol, že Kim Ki-duk bol v Lotyšsku od 20. novembra. Pricestoval tam cez Estónsko z Petrohradu. Podľa neoficiálnych informácií zamýšľal kúpiť dom v meste Júrmala a požiadať o povolenie na trvalý pobyt v Lotyšsku.
Na plánované stretnutie však neprišiel a od 5. decembra sa neozval. Jeho kolegovia po ňom začali pátrať v nemocniciach, čo bolo náročné z dôvodu predpisov na ochrany osobných údajov.
Kim Ki-duk podľa portálu Delfi zomrel v nemocnici v noci na piatok na komplikácie spôsobené ochorením COVID-19. Juhokórejské veľvyslanectvo v Lotyšsku sa k informácii o úmrtí režiséra odmietlo vyjadriť.
Kim Ki-duk je známy vďaka filmom ako Krokodíl (1996), Ostrov (2000), Drsniak (2001), Jar, leto, jeseň, zima ... a jar (2003), Luk (2005), Čas (2006) alebo Dych (2007).
V roku 2004 získal na filmovom festivale Berlinale Strieborného medveďa za film Samaritánka. V tom istom roku získal jeho film 3-iron štyri ceny na filmovom festivale v Benátkach. V roku 2012 bol Zlatým levom v Benátkach ocenený jeho film Pieta.
V rokoch 2017 a 2018 niekoľko juhokórejských herečiek obvinilo režiséra zo sexuálneho obťažovania.
V posledných rokoch bol Kim Ki-duk úzko spätý s Ruskom a Kazachstanom. V roku 2019 bol šéfom poroty filmových festivalov v Moskve a Soči. Jeho najnovšie dielo Dissolve sa nakrúcalo v ruštine v Kazachstane a premietalo sa na moskovskom festivale v roku 2020.


Copyright © TASR 2020

Ministerstvo kultúry pripravuje zásadnú rekodifikáciu oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb


Ministerstvo kultúry pripravuje zásadnú rekodifikáciu oblasti

 audiovizuálnych mediálnych služieb

– V roku 2021 by sa mala zásadným spôsobom rekodifikovať oblasť audiovizuálnych mediálnych služieb. Komplexná právna úprava má nahradiť zákon o vysielaní a retransmisii i zákon o digitálnom vysielaní. V predbežnej informácii zverejnenej na portáli právnych predpisov avizuje prípravu novej legislatívy Ministerstvo kultúry (MK) SR.
Pripomienkovanie k návrhu nového zákona o mediálnych službách by sa malo spustiť na začiatku jari 2021. "Primárnym dôvodom na predloženie predmetného návrhu zákona je potreba transpozície smernice EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu," uvádza rezort, ktorý zároveň pripomína, že aktuálna legislatíva nedostatočne napĺňa najnovšie požiadavky na reguláciu prostredia audiovizuálnych mediálnych služieb.
Verejnosť sa môže zapojiť do prípravy právneho predpisu formou zasielania podnetov či návrhov v intenciách vecného zamerania prostredníctvom mailového kontaktu sekcie médií, audiovízie a autorského práva MK SR.


Copyright © TASR 2020

VÝROKY TÝŽDŇA

 VÝROKY TÝŽDŇA

"Čo sa všetci seriete s tým papalášizmom"?
Boris Kollár 

 "Macron pre Francúzsko predstavuje príťaž. Pokiaľ ide o Macrona, Francúzsko prechádza veľmi, veľmi nebezpečným obdobím. Dúfam, že sa Francúzsko problému Macron zbaví čo najskôr."
Recep Tayyip Erdogan


„Ako ja mám teraz presvedčiť ľudí, keď pani prezidentka, konzílium odborníkov, Kotleba, Fico, Pellegrini, Sulík či Remišová svojimi názormi spochybňujú povinné plošné testovanie? Urobili z plošného testovania strašiaka a zo mňa ancikrista, ktorý chce ľuďom ubližovať. Len politická nenávisť voči mne spôsobila to, že niečo, čo nám extrémne dobre fungovalo, málo to stálo a ľuďom to bralo minimum slobody, sme zavrhli. Lebo všetci kolektívne nenávidia Matoviča.“ 
Igor Matovič
 
 


„Pokúsim sa prezidentku tento týždeň presvedčiť na našu palubu. Aby odišla od kotlebovcov a Pellegriniho a pridala sa k nám. Cítim sa ako dohryzený pes. Ja som pre ľudí ten najhorší pes, ktorý im chce ubližovať, hoci ja len chcem tú najjemnejšiu cestu, ako prežiť Vianoce. Namiesto chaosu vládne nenávisť zo strany médií a aj niektorých koaličných partnerov.“
Igor Matovič

„Dnes, touto chvíľou, priznávam prehru najmä s pani prezidentkou, ktorá aj v posledný deň pred plošným testovaním vyzývala na dobrovoľnosť. Mal som sen, ktorý by bol možno nepríjemný, no pre ľudí a pre ekonomiku menej bolestivý. Protivietor bol ale silný, keď sa na jeho čelo postaví prezidentka a minister hospodárstva. Teraz ostáva lockdown, po ktorom volala prezidentka". 
Igor Matovič

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Vyhlásenie o posilnení mediálnej spolupráce vydané spoločnosťou China Media Group (CMG) a jej európskymi mediálnymi partnermi, vyzýva čínske a európske médiá, aby si splnili svoju zodpovednosť ako šíritelia informácií a spoločne pomohli medzinárodnému spoločenstvu zhromaždiť silu na prekonanie pandémie.
Vyhlásenie odznelo počas „Online fóra spolupráce európskych mediálnych partnerov 2020" 10. decembra, ktoré usporiadala CMG na tému „Dialóg o vzájomnej dôvere pre spoluprácu typu win-win". Dvadsaťdeväť delegátov z 25 organizácií v 16 európskych krajinách a Číne rokovalo o tom, ako posilniť koordináciu, prehĺbiť väzby, spojiť sa v boji proti pandémii a ako vniesť do sveta väčšiu dôveru prostredníctvom hĺbkových výmen.
Prezident CMG a šéfredaktor Shen Haixiong predložil tri návrhy týkajúce sa súčasnej mediálnej situácie. Povedal: „Po prvé, mali by sme prehĺbiť spoluprácu pri podávaní správ o reakciách na COVID-19; Po druhé, mali by sme podporovať výmenu personálu medzi mediálnymi organizáciami; Po tretie, mali by sme posilniť budovanie nášho mechanizmu spolupráce."
Vo svojom prejave poukázal na to, že Čína a Európa zdieľajú široký konsenzus a spoločné záujmy pri podpore a uplatňovaní multilateralizmu, posilňovaní globálnej reakcie na COVID-19 a spoločnej propagácii globálneho ekonomického oživenia a riešení problému zmeny podnebia. Zdieľame oveľa viac konsenzu ako rozdielov. Čínski a európski mediálni partneri sa tiež posunú do novej fázy užšieho, hlbšieho a pragmatickejšieho dialógu, výmeny a spolupráce. Michael Friedenberg, prezident agentúry Reuters, uviedol: "Musíme si uvedomiť silu partnerstiev v tomto novom mediálnom ekosystéme. Môže to mať podobu novinárskej spolupráce, priemyselných koalícií, nových obchodných príležitostí, zdieľania obsahu alebo zdieľaných platforiem."
Ďalej spomenul, že CMG a CCTV + sú dôležitými partnermi a vzájomné partnerstvo je naďalej prioritou. "Bez jasnej obojsmernej informačnej komunikácie nikdy nebude úplná dôvera a hĺbková spolupráca. Preto v priateľskom vzťahu medzi rôznymi krajinami a národmi zohrávajú médiá zásadnú úlohu," uviedol editor Paolo Panerai. – šéfredaktor a generálny riaditeľ spoločnosti Class Editori SpA.
„Keďže globálna vzájomná závislosť rastie, som presvedčený, že mediálne spoločnosti už nemôžu pracovať samostatne," zdôraznil Michael Peters, generálny riaditeľ a prezident výkonnej rady Euronews. Verí, že spoločnosti Euronews a CMG budú naďalej prehlbovať vzájomnú spoluprácu pri podpore lepšieho porozumenia medzi našimi kultúrami.
Medzi spoločnosťami CCTV + a Reuters sa tiež konalo slávnostné zahájenie China Business Video (CBV). Poskytuje zákazníkom agentúry Reuters finančný spravodajský obsah z Číny, ktorý bude CMG distribuovať priamo s cieľom zlepšiť mediálnu spoluprácu medzi Čínou a inými médiami a posilniť výmenu informácií.
Na fóre Teng Yunping, prezident CCTV Video News Agency (CCTV +), a Adrian Wells, výkonný riaditeľ Európskej spravodajskej burzy (ENEX), podpísali Strategické memorandum o porozumení, ktoré signalizuje oficiálne spustenie inicatívy „Európskych mediálnych partnerov (EMP)". V budúcnosti obe strany posilnia spoluprácu v oblasti spravodajských materiálov, spravodajských správ, zahraničných reportérov, spravodajských produktov a mediálnych fór.
Zároveň bol vydaný program BizToday, ktorý má poskytnúť „Európskym mediálnym partnerom" čínske a európske finančné správy šité na mieru spoločne vytvorené spoločnosťami CMG, CCTV + a ENEX.
Počas tohto fóra sa zástupcovia z Číny a Európy zapojili do panelovej online diskusie na tému „Multilaterálna spolupráca a vzájomná dôvera, spoločné výzvy a budúcnosť, ktorá bude prínosom pre všetkých", aby diskutovali o tom, ako čínske a európske médiá podporujú vzájomnú dôveru medzi ľuďmi z oboch strán a multilaterálnu spoluprácu s cieľom dosiahnuť obojstranne výhodné výsledky.

 
                                             

Európska komisia (EK) privítala štvrtkovú politickú dohodu medzi Európskym parlamentom (EP) a Radou EÚ o návrhu nariadenia na zamedzenie šírenia teroristických obsahov na internete, ktoré vníma ako posun pri budovaní bezpečnostnej únie.
Nariadenie zabezpečí, aby online platformy zohrávali aktívnejšiu úlohu pri odhaľovaní teroristického obsahu na internete a aby bol tento obsah odstránený maximálne do jednej hodiny. Dohoda medzi inštitúciami EÚ pomôže čeliť šíreniu extrémistických ideológií online, čo je dôležitá súčasť prevencie útokov a riešenia radikalizácie.
Komisia pripomenula, že ak je teroristický obsah prítomný v online prostredí, môže motivovať k novým útokom, radikalizovať ľudí a šíriť nebezpečné technické znalosti potrebné k uskutočneniu útokov.
Nariadenie poskytne jasný právny rámec, ktorý stanoví zodpovednosti členských štátov EÚ a poskytovateľov internetových služieb.
Eurokomisárka pre vnútorné veci Ylva Johanssonová v tejto súvislosti spresnila, že teroristi používajú videá zo svojich útokov ako náborový nástroj pre ďalších potenciálnych útočníkov. "Zastaviť teroristickú propagandu je kľúčové pre našu prácu zameranú proti radikalizácii. Týmto nariadením zabezpečujeme, aby to, čo je nezákonné offline, bolo nezákonné aj online," vysvetlila komisárka.
Medzi hlavné prvky kompromisnej dohody patrí napríklad pravidlo jednej hodiny. Teroristický obsah je najškodlivejší v prvých hodinách po jeho objavení, a preto nové pravidlá ukladajú digitálnym platformám povinnosť zastaviť šírenie tohto obsahu čo najskôr. Nariadenie má cezhraničné účinky, čiže podnet na odstránenie škodlivých obsahov môže zaslať ktorýkoľvek členský štát ľubovoľnej platforme zriadenej v rámci EÚ.
Inštitúcie sa dohodli aj na vymedzení pojmu teroristický obsah - v súlade s platnou smernicou o boji proti terorizmu. Obsahy šírené na vzdelávacie, novinárske, umelecké alebo výskumné účely budú z tohto nariadenia vyňaté.
Nariadenie posilňuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi a Europolom a obsahuje aj mechanizmus riešenia sťažností v prípade obnovenia odstránených obsahov, ktoré boli stiahnuté nedopatrením alebo omylom.
Poskytovatelia online služieb budú musieť proaktívne riešiť zneužívanie svojich služieb na šírenie teroristických obsahov. Transparentnosť a zodpovednosť ich konania bude zaručená prostredníctvom výročných správ.
Nová právna norma zároveň poskytuje možnosť členským štátom trestať nedodržiavanie týchto predpisov a rozhodnúť o výške sankcií, ktoré by mali byť úmerné povahe a veľkosti digitálnych platforiem.
Nariadenie, ktoré navrhla eurokomisia v roku 2018, ešte musí byť formálne prijaté Európskym parlamentom a ministrami na Rade EÚ.

                                


Spoločnosť Facebook vo štvrtok informovala o výpadku služieb na svojich sociálnych sieťach Facebook a Instagram. Problémy s posielaním správ hlásili prevažne európski používatelia. Informáciu priniesli agentúra Reuters a britský denník The Independent.
"Pracujeme na tom, aby sme čo najrýchlejšie vrátili veci do normálu," uviedol hovorca spoločnosti Facebook, ktorého citovala agentúra Reuters.
Podľa webového portálu Downdetector.com, kde môžu ľudia hlásiť problémy s internetovými stránkami a aplikáciami, sa výpadok služieb týkal aplikácií Facebook Messenger a Instagram, avšak aj samotnej webovej stránky Facebook.com. Prevažná väčšina hlásení o výpadkoch pochádzala z Európy, avšak aj z Indonézie, Japonska, USA a Južnej Ameriky.
Používatelia ako najčastejší problém uviedli, že nevedia odosielať ani prijímať správy.

                                

Televízna reportérka a jej vodič prišli o život pri útoku neznámeho ozbrojeného muža vo východoafganskej provincii Nangarhár. Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA.
Novinárku Malalai Maivandovú a jej vodiča zastrelili o 07.10 h (03.40 SEČ), keď v meste Džalálábád, metropole Nangarháru, cestovali do práce. Maivandová pracovala v tejto provincii štyri roky pre súkromnú televíznu a rozhlasovú stanicu Enikass. Jej riaditeľ obvinil z útoku "nepriateľov krajiny" a uviedol, že zamestnancom tohto telerozhlasu sa už predtým niekto vyhrážal smrťou.
V roku 2017 bolo niekoľko ľudí vrátane vodiča Enikassu zabitých pri výbuchu neďaleko sídla telerozhlasu. V roku 2018 riaditeľa Enikassu uniesli neznámi ozbrojenci, no neskôr ho prepustili.
K štvrtkovému útoku sa bezprostredne nikto neprihlásil. V provincii sú však aktívni militanti z Talibanu a Islamského štátu (IS).
Minulý mesiac prišli o život pri bombových útokoch v provincii Helmand v južnej časti Afganistanu a v hlavnom meste Kábul dvaja afganskí novinári.
Podľa mimovládnej organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) je pre novinárov Afganistan jednou z najnebezpečnejších krajín. V roku 2019 tam zavraždili najmenej desiatku žurnalistov a zamestnancov médií.

                                 

Americké regulačné úrady v stredu spoločnosť Facebook požiadali, aby sa zbavila služieb Instagram a WhatsApp po tom, ako americká vláda a niekoľko desiatok amerických štátov a okresov Facebook obvinili zo zneužívania svojej dominantnej pozície na trhu na ničenie menších konkurentov. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP.
Generálna prokuratúra v štáte New York a Federálna obchodná komisia (FTC) podali voči Facebooku žaloby v súvislosti s protimonopolnou činnosťou.
Ide o jedny z najvýznamnejších prípadov, keď americká vláda podnikla právne kroky voči Facebooku, píše na svojej webovej stránke stanica BBC.
FTC podľa AP žiada oddelenie služieb Instagram a WhatsApp od Facebooku. Facebook podľa FTC používa "systematické stratégie" na odstránenie konkurencie vrátane kúpy menších rivalov. Facebook získal Instagram v roku 2012 a WhatsApp v roku 2014.
Právna zástupkyňa Facebooku Jennifer Newsteadová uviedla, že spoločnosť investovala milióny, aby Instagram a WhatsApp boli úspešné, a bude sa brániť.
"Protimonopolná legislatíva existuje na ochranu spotrebiteľov a podporu inovácii, nie na trestanie úspešných podnikov," uviedla spoločnosť Facebook vo vyhlásení.

                                 


Francúzsky nezávislý úrad pre dohľad nad ochranou osobných údajov (CNIL) udelil doteraz svoju najväčšiu pokutu vo výške 100 miliónov eur dvom divíziám spoločnosti Google za porušenie miestnych pravidiel týkajúcich sa reklamných súborov cookies.
CNIL dal vo štvrtok za porušenie rovnakých pravidiel pokutu vo výške 35 miliónov eur aj dcérskej spoločnosti Amazonu.
Regulačný úrad zistil, že Google a Amazon na francúzskych webových stránkach umiestňujú reklamné súbory cookies bez predchádzajúceho získania súhlasu návštevníkov. A Google a Amazon taktiež neposkytli používateľom internetu adekvátne informácie o tom, ako chcú využiť cookies a ako ich môžu návštevníci francúzskych webových stránok odmietnuť.
Cookie je údaj uložený v prehliadači počítača používateľa, ktorý umožňuje webovým serverom identifikovať používateľov a zapamätať si ich predchádzajúcu aktivitu. CNIL pripomenul, že tento typ súborov „je možné umiestniť až po vyjadrení súhlasu používateľa“.
Úrad uviedol, že Amazon až do septembra 2020, keď urobil isté zmeny, neposkytol jasné alebo úplné informácie o súboroch cookies, ktoré umiestňoval v počítačoch používateľov.
Aj Google síce v septembri prestal umiestňovať súbory cookies bez súhlasu, ale stále neposkytuje dostatočné vysvetlenie ich použitia, dodal úrad.
CNIL vo vyhlásení doplnil, že Amazon a Google majú na zmenu informačných bannerov tri mesiace. Ak to neurobia, čaká ich ďalšia pokuta vo výške 100.000 eur za každý deň, kým nevykonajú nápravu.
Aj vlani začiatkom roka CNIL udelil spoločnosti Google pokutu vo výške 50 miliónov eur za porušenie pravidiel Európskej únie v oblasti ochrany údajov.
Amazon a Google sa k pokute za cookies zatiaľ nevyjadrili.

Copyright © TASR 2020

V 3 pódiách zaznie aj nová pieseň pre Jara Filipa

V 3 pódiách zaznie aj nová 

pieseň pre Jara Filipa

Nena a jej hit 99 luftballons - ako ste ju ešte nepočuli! V relácii 3 pódiá opäť divákov čakajú prekvapujúce spojenia. Tentoraz zaznie viacero noviniek. Dorota Nvotová napríklad zaspieva skladbu, ktorú zložila pre svojho zosnulého otca Jara Filipa, mladý nadaný hudobník Samuel Hošek ponúkne ochutnávku zo svojho debutového albumu a Komajota nás naladí svojim najväčším hitom. Tento diel si veľmi užil i moderátor relácie, známy hudobník Peter Bič, ktorého dostala rodinná atmosféra počas nakrúcania a Dorota spievajúca Nenu! Nenechajte si to ujsť už tento piatok 11. decembra na Jednotke, relácia 3 pódiá sa začína o 22.30 h.

Hudobníci majú síce za sebou veľmi náročný rok, no mnohí ťažké časy pretavili do skvelej hudby. Mladý talentovaný hudobník Samuel Hošek napríklad vydal svoj debutový album. Ochutnávku z neho ponúkne v relácii 3 pódiá.

„Relácia 3 pódiá ma zaujala konceptom. Je vždy veľmi príjemné zahrať si vlastnú tvorbu v prítomnosti ďalších muzikantov – priateľov, obzvlášť v tejto dobe, keď je hranie a vystupovanie pre umelcov raritou. Formát dáva príležitosť nielen známym kapelám, ale aj nováčikom na hudobnej scéne, čo je veľmi sympatické. Zahrám tri vlastné skladby z môjho debutového albumu Our Time Is Now, ktorý vyšiel pred pár dňami,“ povedal Samuel Hošek.

O skvelej príležitosti hovorí aj hudobníčka Dorota Nvotová.

„Som rada, že sme v tejto ťažkej dobe dostali priestor na realizáciu toho, čo robíme najradšej a čo nás za normálnych okolností živí. Dúfam, že teraz keď sa nedajú hrať koncerty, bude tohto televízneho priestoru čo najviac. Hrali sme vlastne po veľmi dlhej dobe a padlo nám to ako balzam na dušu... Zahrám novu pieseň Tabak, ktorú som zlozila pre otca Jara, a tiež dve pesničky z albumu More – Znamená a Plyn,“ dodáva Dorota Nvotová.

Skupina Komajota ponúkne aj svoj veľký hit, ale nielen to.

„Relácia je super, v dnešnej dobe mi to príde ako zázrak, venovať sa hudbe v televíznom priestore, kde kultúru vytláča inzercia, takže klobúk dole. Príjemné prostredie, príjemní ľudia a vysoko profesionálne zvládnutá produkcia. Po dohode s pánom režisérom sme sa zhodli na týchto troch skladbách: Ráno v novinách, Verím a Iba,“ povedal spevák Komajoty Martin Husovský.

Na záver si hudobníci spolu „strihli“ známu pieseň nemeckej speváčky Neny 99 luftballons.

„Tieto 3 pódiá boli nakrúcané vo fantastickej nálade a asi to bolo aj tým, že kapely dlho nehrali a tá radosť bola naozaj úprimná. Bola tam rodinná atmosféra, veľa lásky a zábavy. A určite bude aj pre divákov zaujímavé sledovať Dorotu ako po nemecky spieva pieseň od speváčky Neny. Bolo naozaj autentická a milá,“ uzatvára moderátor relácie Peter Bič.

Všetko podstatné o relácii 3 pódiá, ktorú moderuje Peter Bič, nájdete na Facebooku a Instagrame relácie.

10. 12. 2020

Krajská prokurátorka v Bratislave podáva trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého obvinenia a trestného činu ohovárania

Krajská prokurátorka v Bratislave podáva trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého obvinenia a trestného činu ohovárania


V reakcii na včerajší článok Denníka N, v ktorom som bola klamlivým a zavádzajúcim spôsobom označená za podozrivú z prijatia úplatku, som sa rozhodla voči tejto podlej nepravosti konať a dnes som podala pred vyšetrovateľkou Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III, Odbore kriminálnej polície trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu krivého obvinenia podľa paragrafu 345 odsek 1 Trestného zákona a prečinu ohovárania podľa paragrafu 373 odsek 1 Trestného zákona, pričom toto mnou podané trestné oznámenie smeruje proti osobe, ktorá sa predmetného skutku dopustila.
Zásadne odmietam akékoľvek uvedené podozrenia vyslovené voči mojej osobe ako aj takéto špinavé praktiky obviňovania bez akýchkoľvek dôkazov a naviac v trestnej veci, s ktorou nemám a ani som nikdy nemala nič spoločné, predmetnú trestnú vec som nikdy nedozorovala, v súvislosti s dotknutou trestnou vecou a žiadosťou o prepustenie z väzby na slobodu som ani u jedného z troch menovaných obvinených ani neprišla s nikým do kontaktu a ani som nekomunikovala. Vylučujem akékoľvek ovplyvňovanie tejto trestnej veci mojou osobou a vyprosujem si, aby si niekto dovolil takýmto otrasným, zlomyseľným a agresívnym spôsobom spochybňovať moju dlhoročnú prácu v rezorte prokuratúry.
Zároveň sa kategoricky ohradzujem voči spochybňovaniu mojich majetkových pomerov, uvedenému v predmetnom článku. Všetky informácie o mojich majetkových pomeroch riadne a v zmysle platného zákona každoročne deklarujem a poskytujem Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a sú aj riadne zverejnené. V prípade akýchkoľvek pochybností som pripravená všetky súvislosti týkajúce sa mojich majetkových pomerov riadne vydokladovať a vysvetliť.
Podané trestné oznámenie som ochotná na požiadanie po anonymizácii a zachovaní ochrany osobných údajov podľa GDPR sprístupniť.


JUDr. Soňa Juríčková

SLOVAK MEDIA NEWS 




Slováci tento rok najčastejšie vyhľadávali pojmy ako Edupage, koronavírus Slovensko či Bezkriedy (vzdelávací portál, pozn. TASR). Edupage - aplikácia na komunikáciu škôl a učiteľov so žiakmi či rodičmi dokonca predbehla vyhľadávanie aktuálnych informácií o novom koronavíruse na Slovensku. Informovala o tom spoločnosť Google.
Prvú päticu Slovákmi najčastejšie vyhľadávaných pojmov uzatvorili voľby v USA a výsledky volieb 2020. Slováci často vyhľadávali aj podľa kľúčových slov ministerstvo zdravotníctva, Joe Biden, Sociálna poisťovňa, Zoom či WocaBee.
"Témy vo vyhľadávaní bývajú každoročne veľmi pestré, avšak rok 2020 sa na Slovensku nezvyčajne, ale úplne pochopiteľne odvíja od tej jedinej – pandémie nového koronavírusu," okomentovala PR manažérka spoločnosti pre Česko a Slovensko Martina Joneková.
Predseda vlády SR Igor Matovič (OĽANO) bol na čele dvoch rebríčkov. V kategórii Slováci a Slovenky hneď po ňom boli najčastejšie vyhľadávaní speváci Otto Weiter a Barbora Piešová, predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) či partner prezidentky Zuzany Čaputovej Juraj Rizman. Nasledovali ich minister školstva Branislav Gröhling (SaS), minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO), moderátorka Erika Judínyová, misska Daniela Kralevich a bývalý líder Progresívneho Slovenska Michal Truban. V rámci slovenskej politickej scény nasledovali za Matovičom opäť Kollár, Gröhling, Mikulec a Truban. Medzi zahraničnými osobnosťami sa v prvej štvorke nachádzali nový prezident USA Joe Biden, jeho predchodca a súper Donald Trump či speváci Drupi a Monika Bagárová.
Pri použití kľúčového výrazu 'kedy' Slovákov najviac zaujímal termín otvorenia škôl, zmeny času, otvorenia hraníc, Halloweenu či otvorenia kaderníctiev. Pri kľúčovom slove 'ako' Slováci najčastejšie hľadali návody na šitie rúška, na spôsob volieb, založenie kvásku, vyberanie kliešťa či prejavy nového koronavírusu.
V rámci vyhľadávaní receptov boli medzi Slovákmi tento rok najviac populárne tie na pizzu, chlieb, lazane, rožky či koložvársku kapustu. Medzi sladkými receptami zase tie na šišky, tiramisu, bábovku, vianočku či bublaninu.
V rámci udalostí Slováci najčastejšie vyhľadávali informácie o prezidentských voľbách v USA, ale aj o domácich parlamentných voľbách. Na tretej priečke bol slovenský lockdown a na štvrtej celoplošné testovanie. Päticu uzavrelo vyhľadávanie informácií o výbuchu v libanonskom Bejrúte.
Rebríček o filmoch vedie slovenský film Sviňa, nasleduje Wonder Woman, Obyčajná tvár, Aladin a 1917. K výrazu dovolenka Slováci v roku 2020 najčastejšie priraďovali krajiny ako Turecko, Egypt, Chorvátsko, Zanzibar a Sardínia.


                                                   

Slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok vyhlásil, že ochrana novinárov, sloboda médií a objektívna žurnalistika založená na faktoch sú v centre záujmov Slovenska a medzinárodného spoločenstva. Vyjadril sa tak na konferencii Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), ktorú zorganizovalo Holandsko na okraj virtuálnej Svetovej konferencie pre slobodu médií 2020.
TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
"Slovensko si od roku 1989 zažilo veľa bolesti a čelilo mnohým výzvam. Ukázalo sa to, keď investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová zaplatili tú najvyššiu cenu. Ich prípad nám dokazuje, že zaručenie bezpečného prostredia pre novinárov je hodnota, ktorá nikdy nie je raz a navždy daná," vyhlásil Korčok.
Šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že slobodné médiá prispievajú k posilňovaniu demokratickej spoločnosti a k prehlbovaniu občianskeho a demokratického povedomia občanov.
Ako ďalej uviedlo MZVEZ, Slovensko ako člen medzinárodnej Koalície pre slobodu médií aktívne podporuje ochranu novinárov, slobodu médií a na multilaterálnych fórach participuje na spoločných vyhláseniach koalície, ktoré presadzujú zvyšovanie slobody médií a odmietajú beztrestnosť za útoky voči novinárom.
Korčok vo svojom príhovore poukázal aj na ďalšie aktuálne výzvy, akými sú klamstvá, dezinformácie, polopravdy, hoaxy a nenávistné prejavy, ktorých šírenie ešte viac komplikuje prístup k objektívnym a pravdivým informáciám.
V časoch multimediálnych platforiem a sociálnych médií sa podľa MZVEZ musia všetci aktéri zodpovedať za svoje správanie. "Potrebné je nájsť taký model, ktorý na jednej strane zabezpečí slobodu pre novinárov a zároveň zabezpečí šírenie pravdivých informácií," doplnil rezort zahraničia.
"Slobodné média a žurnalistika založená na pravdivých faktoch slúžia ako záruka demokracie a naopak demokracia musí zaručiť podmienky pre slobodu médií a pravdivú žurnalistiku. Ak sa táto rovnováha poruší, autoritárstvo a klamstvo preváži," dodal Korčok.
V rámci podujatia vystúpila aj generálna riaditeľka UNESCO a ministri zahraničných vecí viac ako 40 krajín. Ministri schválili záverečný dokument, ktorým vyslali jasný signál zdôrazňujúci význam slobody médií, odsúdili násilie páchané na novinároch a prihlásili sa k záväzkom a aktivitám na pôde OSN a UNESCO a osobitne k záväzkom Akčného plánu OSN pre bezpečnosť novinárov.




Copyright © TASR 2020

Do slovenských kín vstupujú dlho očakávaní Služobníci

 Do slovenských kín vstupujú 



dlho očakávaní Služobníci


Film Ivana Ostrochovského, ktorého distribúciu zastavila v marci prvá vlna pandémie a náhradný novembrový termín zas lockdown krajiny, prezentovali tvorcovia v stredu v Bratislave. Oceňovaná snímka, ktorú už videli diváci na vyše tridsiatich festivaloch a na piatich svetadieloch, má za sebou úspešný predpremiérový týždeň, počas ktorého sa dostala na druhé miesto v rebríčku návštevnosti filmov. Píše sa rok 1980. Michal a Juraj sú študenti kňazského seminára v totalitnom Československu. Vedenie fakulty sa zo strachu pred zatvorením školy snaží formovať seminaristov do podoby vyhovujúcej režimu. Každý z mladých bohoslovcov sa musí rozhodnúť, či podľahne pokušeniu a zvolí si ľahšiu cestu kolaborácie alebo cestu svedomia a dostane sa tak pod drobnohľad cirkevného odboru Štátnej bezpečnosti.

Scenáristi tému morálneho konfliktu kňazov s kolaboráciou v období komunistickej totality objavili vďaka Vladimírovi Zboroňovi, v Služobníkoch stvárňuje postavu tajomníka školy, v roku 1982 - 84 študoval na bohosloveckej fakulte. "Odtiaľ ho vykopli, pol roka na to za ním prišli eštebáci, že ho dokážu na tú školu dostať, ak s nimi bude spolupracovať. Našťastie s nimi nespolupracoval, ale upozornil nás na tú školu. Začali sme si rešeršovať veci, ktoré sa diali, dopracovali sme sa k hladovke, ktorá sa reálne stala v roku 1980," povedal pre TASR Ostrochovský. Režisér, spoluscenárista a producent ďalej priznal, že jeho zámerom nebolo vo filme zmapovať to, ako 40 rokov narábal štát s cirkvou a veriacimi. "Chodili sme za ľuďmi, čo študovali na tej škole a zažili hladovku, chceli sme zachytiť skôr emóciu, pocit, ktorý z toho mali, pocit paranoje, že nikomu nemôžeš veriť."
Ostrochovský v Služobníkoch veľa narába s tichom a spomalenými zábermi. "Vychádza to z toho, že veľa postáv vo filme sú neherci, človek musí tú emóciu a pocit vytvárať skôr priestorom, hudbou. Veľmi sme sa sústredili na to, aby pocit vznikal vo filmovej reči," dodal k dráme, v ktorej chytrý divák môže vidieť zárodky žánrov ako film noir, thriller či horor: "Nemá to náležitosti tých žánrov, ale napätie a čiernobielosť tam prináša veľmi veľa tiesnivého pocitu," dodal Ostrochovský k svojmu druhému celovečernému filmu.
V Služobníkoch vychádzal aj z knihy Jána Šimulčíka Zápas o svedomie. "Scenáristi dali do príbehu veľa malých podpríbehov, ktoré nie sú v knihe. Je tam vražda kňaza, tajný biskup, ktorý v realite svätil. Tá morálna dilema na bohosloveckej fakulte bola asi najsilnejšia a tým, že je snímka čierno-biela výborne vystihla atmosféru," zhodnotil Šimulčík. Historik pripomenul, že od spomínanej hladovky uplynulo tento rok 40 rokov: "Za tú hladovku bolo vyhodených 11 študentov. Bol to počin mladých ľudí v roku 1980, počas normalizácie neviem o žiadnej udalosti vysokoškolákov, ktorí by sa určitou formou vzopreli voči režimu."
Film vznikol v koprodukcii Slovenska, Rumunska, Česka a Írska, k domácemu publiku prichádzajú desať mesiacov po svetovej premiére na Berlinale. Scenár čierno-bielej drámy napísala spolu s Ivanom Ostrochovským a Marekom Leščákom Rebecca Lenkiewicz, ktorá vytvorila scenár k oscarovej snímke Ida. "Spolupráca bola zaujímavá v tom, že ona je Angličanka a spoločenský kontext, ktorý tu vládol, veľmi neovládala, ale bolo to dobré v tom, že nás nútila k tomu, aby sme boli zrozumiteľní. V istom momente nám nastavovala iný typ zrkadla, bolo dobré v tom, aby film mohol rezonovať aj v zahraničí," poznamenal Leščák k Služobníkom.
Dráma má vo štvrtok 10. decembra tretiu ohlásenú distribučnú premiéru v kinách. "Len v tomto mesiaci máme naplánovaných takmer 200 projekcií, ak sa vláda rozhodne inak, 200 projekcií bude zrušených. Pevne verím, že aspoň dva týždne do Vianoc ostanú kiná otvorené a budeme môcť film premietať pre divákov, ktorí sa naň veľmi tešia," uviedla za distribučnú spoločnosť Filmtopia Silvia Učňová Kapustová.





Copyright © TASR 2020

9. 12. 2020

Vyjadrenie krajskej prokurátorky v Bratislave Soni Juríčkovej k medializovaným nepravdivým a zavádzajúcim tvrdeniam


Vyjadrenie krajskej prokurátorky v Bratislave Soni Juríčkovej 


k medializovaným nepravdivým a zavádzajúcim tvrdeniam

Na základe otázok položených novinárkou som si dnes od dozorujúceho prokurátora v zmysle ustanovenia § 55 odsek 1 zákona NR SR č. 153/2001 o prokuratúre v znení neskorších predpisov ("Nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho nadriadený prokurátor § 54 odsek 1 zákona o prokuratúre alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor") vyžiadala súvisiaci dozorový spis, z ktorého jej v zmysle zákonom dovoleného rozsahu odpovedala na položené otázky postupne a nasledovne:

Trestnú vec obvineného Ing. R. P. a spol., ktorí sú uznesením vydaným vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície 26. marca 2019 trestne stíhaní za pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno i) Trestného zákona, som osobne nedozorovala, pričom v predmetnej trestnej veci od začiatku vykonáva dozor nad zákonnosťou prípravného konania iný prokurátor oddelenia dozoru v trestnom konaní Krajskej prokuratúry Bratislava.
Trestná veci obvineného Ing. R. P. a spol. je momentálne v štádiu prípravného konania, čo znamená, že v danej veci prebieha stále vyšetrovanie.
Vylučujem akékoľvek moje angažovanie sa pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu. Žiadosti o prepustenie obvinených z väzby na slobodu boli dozorujúcemu prokurátorovi Krajskej prokuratúry Bratislava doručené dve 14. mája 2019 (obvinený Ing. R. P. a obvinený Ing. P. P.) a jedna 17. mája 2019 (obvinený MUDr. M. L.). Dozorujúci prokurátor žiadostiam o prepustenie obvinených z väzby na slobodu nevyhovel a v súlade s ustanovením § 79 odsek 3 Trestného poriadku žiadosti obvinených o prepustenie z väzby na slobodu odstúpil 14. mája 2019, resp. žiadosť obvineného MUDr. M.L. 20. mája 2019 na rozhodnutie na Okresný súd Bratislava V.
Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V následne 28. mája 2019 v prítomnosti dozorujúceho prokurátora ako aj obhajcov obvinených vyhovel žiadostiam obvinených a týchto prepustil z väzby na slobodu. Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava po vyhlásení uznesenia o prepustení obvinených z väzby na slobodu proti tomuto zahlásil priamo do zápisnice sťažnosť.
Následne dozorujúci prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava osobitným podaním z 10. júna 2019 adresovaným Okresnému súdu Bratislava V sťažnosť proti uzneseniu o prepustení obvinených z väzby na slobodu vzal späť. Späť vzatie sťažnosti proti uzneseniu o prepustení obvinených z väzby na slobodu nebolo mnou ani podpísané a ani aprobované. V čase rozhodovania o žiadostiach obvinených o prepustenie z väzby na slobodu som na Krajskej prokuratúre Bratislava nevykonávala funkciu krajskej prokurátorky v Bratislave, keďže do tejto funkcie som bola vymenovaná vtedajším generálnym prokurátorom Slovenskej republiky až k 1. marcu 2020.
Vo Vami uvádzanej veci som nevydávala žiadne rozhodnutie, opätovne zdôrazňujem, že som sa žiadnym spôsobom neangažovala pri rozhodovaní o žiadostiach obvinených o prepustenie z väzby na slobodu, nikoho som nekontaktovala a ani neovplyvňovala. Kategoricky vylučujem prijatie úplatku v tejto alebo inej trestnej veci. Túto informáciu považujem za klamstvo, Tento štýl či charakter práce je mi cudzí.
Na margo Vašich doplňujúcich informácií ohľadne môjho majetkového priznania uvádzam, že je pravdou, že v roku 2014 mi moja babka ako jednému zo štyroch vnúčeniec darovala finančné prostriedky. Učinila tak rovnako, a podotýkam že aj v rovnakej výške, vo vzťahu k môjmu bratovi a aj dvom bratrancom. Išlo o finančné prostriedky pochádzajúce z predaja pozemkov nachádzajúcich sa v katastri obce Chocholná - Velčice, okres Trenčín, čo je možné si overiť. Čestné prehlásenie o darovaní finančných prostriedkov vlastnoručne podpísané mojou babkou tvorí prílohu majetkového priznania za rok 2014, ktoré sa nachádza na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Vo vzťahu k majetkovému priznaniu za rok 2019 uvádzam, že tak garáž, ktorej vlastníkmi v BSM boli moji rodičia, ako aj finančné prostriedky, som dostala od mojich rodičov. Môj t. č. už nebohý otec bol po dobu viac ako 20 rokov úspešným podnikateľom v agrorezorte, pričom obe obchodné spoločnosti boli prosperujúce. Môj t. č. nebohý otec bol v prípade jednej obchodnej spoločnosti jedným zo spoločníkov a konateľov, v prípade druhej obchodnej spoločnosti jediným spoločníkom a konateľom.
Obdobne aj vo vzťahu k darovaniu garáže ako aj finančných prostriedkov je darovacia zmluva súčasťou prílohy k majetkovému priznaniu, ktoré som vypĺňala za rok 2019. Všetky darované finančné prostriedky boli riadne prevedené na môj účet, ich pôvod je spätne overiteľný.

 JUDr. Soňa Juríčková, krajská prokurátorka v Bratislave

Na hrane v TV JOJ

Na hrane v TV JOJ

Televízia JOJ už druhú sezónu ponúka svojim divákom politickú diskusnú reláciu Na hrane. Každý štvrtok večer si nenechajte ujsť naživo politický duel, aktuálne témy aj exkluzívne prieskumy.

Každý týždeň, vo štvrtok večer, sa v štúdiu Na hrane stretávajú dvaja politici a venujú sa aktuálnym politickým a spoločenským témam. Diskusná relácia je výnimočná aj tým, že diváci majú možnosť zapojiť sa do diskusie a opýtať sa politikov, čo ich zaujíma prostredníctvom aplikácie. Ak sa otázky nepodarí zodpovedať v živom vysielaní, hostia sa im pokúsia venovať po skončení televíznej diskusie na webe www.hrane.joj.sk.

Od septembra moderuje reláciu jej dramaturgička a skúsená politická redaktorka spravodajstva TV JOJ Jana Krescanko Dibáková.

Pozvanie do diskusie prijali vo štvrtok 10. decembra predseda Klubu poslancov NR SR za Sme rodina Peter Pčolinský a poslanec NR SR Richard Raši (Hlas-SD). 

RADA RTVS

 RADA RTVS


Relácia Reportéri disponuje dostatkom pripravených príspevkov pre vysielanie, obsahovo sú zabezpečené časti publicistickej relácie do polovice februára 2021. Na stredajšom rokovaní Rady RTVS to uviedol riaditeľ sekcie spravodajstva a publicistiky Vahram Chuguryan v súvislosti s personálnymi zmenami v redakcii. Z tímu odchádza bývalá šéfka tímu Katarína Začková a redaktorka Lýdia Kokavcová. Prvá menovaná bola v stredu 2. decembra zvolená do Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR), jej ďalšie pôsobenie v RTVS by bolo teda konfliktom záujmov. Kokavcová podala výpoveď. "Odôvodňuje ju nesúhlasom s postojom RTVS k neodvysielanej reportáži Lacné šperky," potvrdil Chuguryan. Zdôraznil, že personálny problém nehrozí, podľa Chuguryana sú pripravení hľadať nových redaktorov vo výberovom konaní, možnosť participovať na príprave publicistickej relácie budú mať aj redaktori spravodajstva. Začková a Kokavcová boli za medializovanou reportážou Lacné šperky, ktorá sa týkala vedeckých prác viacerých odborníkov, okrem iného aj bývalej ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej. Do vysielania sa nedostala, manažment RTVS vyčítal autorke a zodpovednej tímlíderke, že v príspevku sú subjektívne a manipulatívne podané tvrdenia, ktoré nie sú podložené dôkazmi, a tak spochybňujú korektnosť a objektívnosť reportáže. Autorka si za svojím spracovaním stojí. Neodvysielaním reportáže sa zaoberal aj Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá. Rada RTVS konštatovala po internom šetrení, že rozhodnutím nezaradiť reportáž do vysielania nedošlo k cenzúre v RTVS ani k porušeniu interných predpisov. Šéf Rady Igor Gallo však aj v stredu zdôraznil, že je záujem po dopracovaní príspevok zaradiť do vysielania. "Autorka má inštrukcie, čoho sa má doplnenie týkať, len čo bude prepracovaná verzia pripravená, môže ísť do vysielania," reagoval Chuguryan.


Rada RTVS v stredu presunula schvaľovanie návrhu rozpočtu verejnoprávneho vysielateľa na rok 2021 do programu nasledujúceho rokovania rady – vo štvrtok 17. decembra. Členovia orgánu dohľadu, ktorý finančný plán schvaľujú, chcú v návrhu spresniť a doplniť aktualizované ekonomické východiská a s tým súvisiace spresnenie programového konceptu naviazaného na disponibilné prostriedky. S istotou však očakávajú, že vzhľadom na očakávané nižšie príjmy bude musieť prísť k redukcii výroby, najmä v televíznej časti vysielania.
V predloženom návrhu rozpočtu sa ráta s príjmami vo výške 144.834.182 eur, čo je o 18,3 milióna eur menej oproti očakávanej skutočnosti za rok 2020. Ako objasnil člen dozornej komisie Martin Kabát, hlavným dôvodom poklesu príjmov je absencia kompenzácií za nižší výber úhrad tzv. koncesionárskych poplatkov, k poklesu ktorých dochádza v dôsledku zmenenej legislatívy a rozšírenia skupín oslobodených od platenia.
Výdavky na rok 2021 sú predbežne rozpočtované na 144.634.182 eur, čo by malo znamenať pokles o 14,4 milióna eur. Výdavky sú plánované na tri televízne a deväť programových služieb. Škrtanie sa dotkne najmä televíznej výroby, podľa návrhu majú byť priame externé výdavky na výrobu o 5,5 milióna eur nižšie oproti očakávanej skutočnosti za rok 2020, pri rozhlasovej výrobe má byť redukcia výdavkov na výrobu miernejšia, ráta so znížením o 40.000 eur.
V súvislosti so spresnením finančného plánu požiadali členovia rady aj o doplnenie a vyšpecifikovanie programového konceptu na rok 2021, v televíznej časti sa má týkať okrem iného aj športového vysielania a celkovej perspektívy spustenia štvrtej programovej služby.


Copyright © TASR 2020


                                                  

Rada Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) dlhodobo nepovažuje stav národnostného vysielania najmä v televíznej časti RTVS za optimálny. Vo vyhodnotení programových služieb za rok 2019 Rada RTVS konštatovala, že národnostné vysielanie verejnoprávnej televízie potrebuje nový koncept, nových interných a externých spolupracovníkov a aj pevný vysielací čas. Na dnešnom rokovaní Rady RTVS to uviedol podpredseda rady Martin Kákoš.
Ako ďalej informoval, v rozhlasovom vysielaní je situácia omnoho uspokojivejšia aj vďaka samostatnej programovej službe rádia Patria, ktoré má v súčasnosti charakter dominantného média v prostredí národnostného vysielania na Slovensku. Podľa rady je vážnym problémom, že v národnostných programoch už dlhé roky chýbajú mládežnícké a detské relácie.
Rada si uvedomuje mnohé problémy, s ktorými sa musí verejnoprávna televízia v národnostnom vysielaní vysporiadať. Ide najmä o nejasnú dikciu zákona, ktorá umožňuje rozdielne interpretácie, absencia schopných redaktorov či obmedzené finančné zdroje. Pre ďalší rozvoj národnostného vysielania, vrátane jeho rozšírenia, je preto nevyhnutné prijatie legislatívnych opatrení, ktoré súvisia so stabilizáciou financovania RTVS. Rada napríklad žiada generálneho riaditeľa realizovať národnostné vysielanie aj prostredníctvom nových médií a ukladá mu pravidelne polročne predkladať správu o stave národnostného vysielania, pripomenul Kákoš.
Vedenie telerozhlasu vypracovalo koncepciu národnostného vysielania, ktorú Rada RTVS prerokovala na zasadnutí 20. novembra 2020. Koncepcia podľa Rady RTVS dostatočným spôsobom navrhuje riešenia, napríklad reformu národnostného vysielania delí na niekoľko fáz, diferencovane pre rozhlasové a televízne vysielanie podľa časové harmonogramu. Rada sa s takto koncipovanou reformoou národnostného vysielania stotožnila. Pre jej uskutočnenie sú však potrebné najmä dostatočné finančné zdroje a zároveň zmeny v organizačnej štruktúre národnostného vysielania. Tie sú v právomoci RTVS a sú realizovateľné postupne. Pokiaľ ide o finančné zdroje, prvým je alokácia nákladov, ktorá je v kompetencii RTVS a rozhoduje o nich manažment a následne rada. Tento zdroj však na uskutočnenie cieľov koncepcie nebude dostatočný. Druhým zdrojom sú zvýšené príjmy RTVS, tie sú však závislé od legislatívy a od rozhodnutia exekutívnych orgánov, dodal Kákoš.



©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Premiér Igor Matovič dnes o 19:20 v Televíznych novinách na TV Markíza

Premiér Igor Matovič dnes o 19:20 

v Televíznych novinách na TV Markíza


Premiér Igor Matovič dnes, v stredu 9. decembra 2020 o 19:20 hod., mimoriadne vystúpi v Televíznych novinách na TV Markíza. V rozhovore s moderátorkou Zlaticou Švajdovou Puškárovou divákom objasní, aká forma lockdownu a sprísnenia opatrení v boji s koronavírusom čaká Slovensko v najbližších dňoch,  či ako budú v tejto súvislosti vyzerať tohtoročné Vianoce.

 

Predseda vlády už včera naznačil, že sa na Ústrednom krízovom štábe dohodli na viacerých veciach, konkrétnejší však nebol. Všetko dôležité plánuje oznámiť až po finálnej dohode na dnešnom rokovaní vlády. Že určitej forme lockdownu sa Slovensko nevyhne už potvrdil aj minister zdravotníctva Marek Krajčí.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 



Najvyšší súd Iránu potvrdil trest smrti pre predstaviteľa exilovej opozície, novinára Rúholláha Zama, ktorý bol dôležitou postavou tamojších protivládnych protestov z roku 2017. Informovala v utorok agentúra AP s odvolaním sa správy iránskych médií.
Rozhodnutie najvyššej súdnej inštancie islamskej republiky oznámil hovorca iránskej justície Gholámhosejn Esmáílí. Kedy presne súd potvrdil rozsudok, nie je známe. Taktiež nie je jasné, kedy bude poprava vykonaná, Zam sa totiž proti rozsudku môže ešte raz odvolať.
Predstavitelia iránskej justície môžu taktiež rozsudok ešte zrušiť, ak usúdia, že je v rozpore s islamským právom šaría a následne nariadiť nový súdny proces.
Iránske Revolučné gardy oznámili zadržanie Zama (41) vlani v októbri. Teherán ho vtedy obvinil, že z exilu spravoval "kontrarevolučný" komunikačný kanál Amadnews, ktorý fungoval v rámci komunikačnej aplikácie Telegram. Tvrdil tiež, že Zama, ktorý žil v exile vo Francúzsku, riadili "francúzske tajné služby".
Zama vytvoril aj webový portál, ktorý demonštrujúci spolu so spomínaným komunikačným kanálom používali na organizáciu protestov a šírenie informácií o vládnych predstaviteľoch, píše AP.
Protesty z roku 2017, ktorých prvotným motívom boli rastúce ceny potravín, získali postupne aj politický rozmer a stali sa najväčšími v Iráne od povolebných nepokojov v roku 2009.




Copyright © TASR 2020





Na konci 60. rokov minulého storočia si jeden taliansky inžinier postavil v Jadranskom mori svoj vlastný ostrov a bojoval za to, aby úrady uznali jeho nezávislosť. Výnimočný príbeh nadšencov, ktorý na plošine v blízkosti Rimini prevádzkovali reštauráciu, bar, obchod so suvenírmi a dokonca aj poštu, bol až donedávna prakticky zabudnutý, teraz sa ho ale chopila streamovacie platforma Netflix, napísal server BBC .
Snímka nazvaný L'incredibile storia dell'Isola delle Rose (Neuveriteľný príbeh Ružového ostrova) sleduje osud odhodlaného staviteľa Giorgia Rosu, ktorý zrealizoval svoju utopickú predstavu o nezávislom mikroštáte uprostred mora.
"V Rimini je to príbeh, ktorý prarodičia rozprávajú svojim deťom a vnukom. Slávna historka, ale práve len v Rimini," vysvetľuje producent filmu Matteo Rovere.
Rosa, ktorý zomrel 92 ročný v roku 2017, sa ešte pred svojou smrťou s filmármi zišiel a dal im súhlas, aby jeho príbeh previedli na filmové plátno. Snímka sa vracia do roku 1967, kedy Rosa svoj ostrov začal budovať, aj keď väčšina jeho súputníkov mala dojem, že musí byť šialenec, keď sa do takéhoto podniku púšťa.
"Môj otec bol inžinier ... bol veľmi precízny a puntičkársky, vo všetkom mal poriadok. Inžinier skoro v nemeckom zmysle slova. Mal v sebe ale aj kúsok bláznovstva, ktoré ho viedlo k tomu, že si chcel pre seba postaviť plošinu a urobiť z nej štáť mimo talianskej teritoriálne vody, čo ho pasuje do úlohy akéhosi kniežaťa anarchistov, "povedal o ňom jeho syn Lorenzo Rosa.
Rosa si plošinu sám navrhol a postavil za vlastné peniaze s pomocou niekoľkých priateľov. Stála na oceľových stĺpoch zapustených do morského dna 26 metrov nad hladinou, zhruba 12 kilometrov od Rimini. Celkom mala plochu 400 metrov štvorcových a vznikla bez povolenia úradov. Rosa tvrdil, že taliansky štát nemá v tomto smere žiadne právomoci, pretože stavba stála mimo teritoriálnych vôd, a v júni 1968 vyhlásil nezávislosť svojho ostrova. Rím bol ale iného názoru, pomocou námorníctva nad plošinou prevzal kontrolu a vo februári 1969 ju pomocou náloží s dynamitom zničil.
"Je to príbeh o slobode, o tom, ako húževnato Giorgio Rosa stál proti vláde. Nechcel pritom prekračovať zákony, pretože tie v 60. rokoch hovorili, že územie, ktoré je ďalej ako desať kilometrov od pobrežia, je územím nikoho, na ktorom si môžete robiť, čo chcete - ako by ste boli na Mesiaci, "hovorí producent Rovere.
Ihneď po dokončení sa o ostrov začala zaujímať médiá a vo svete, kde sa protestovalo proti vojne vo Vietname, k nemu vo veľkom začala jazdiť mládež, aby si užila zábavy a voľnosti. Pokusy ostrov zavrieť jeho popularitu len zvyšovali, aj keď talianska vláda sa snažila pošramotiť jeho povesť informáciami o tom, že sa na ňom holduje ilegálnom zábavám ako je užívanie drog či hranie hazardných hier.
Film bol natočený v taliančine, hlavného hrdinu v ňom stvárnil známy herec Elio Germano a jeho lásku Matilda De Angelisová, ktorá na seba nedávno upútala pozornosť rolou Eleny v detektívnej sérii Mala si to vedieť stanice HBO. Ani jeden z protagonistov, hoci sú obaja Taliani, príbeh Rosy a jeho umelého ostrova nepoznal.
"Som z Bologne a nikto z rodičov, príbuzných ani priateľov o tom príbehu nikdy nepočul. Keď som čítala scenár, hovorila som si, prečo to ešte nikto nenakrútil, pretože je to naozaj neuveriteľná vec," povedala De Angelisová.
Film sa zameriava hlavne na to, ako Rosa bojoval so štátnou mocou, a tak sa mnoho scén odohráva v rokovacích sálach vlády. Inžinier Rosa ale vždy trval na tom, že žiadne zákony neporušuje, a mal za to, že nie je dôvod, prečo by mali úrady vydať výmer o demolácii ostrova. Plánoval naopak jeho ďalší rozvoj, chcel treba vystavať ďalšie poschodia.
Vláda mu ale plány prekazila a Rosa sa podľa svojho syna ku spomienkam na svoj životný projekt nerád vracal. "Bol rozrušený a bolo mu to ľúto, veľa tým trpel. Nikdy o tom nehovoril ... Moje najsmutnejšie spomienka je na chvíľu, kedy dostal od vlády list, v ktorom ho žiadala o zaplatení nákladov na demoláciu," citovala BBC Lorenza Rosu.
Po ostrove slobody v Jadranskom mori toho veľa nezostalo, zvyšky stavby ale dodnes ležia na dne. Lorenzo Rosa má doma vystavený kus tehly, ktorú pre neho vylovili potápači. "Napísali na to niečo moc krásneho: Potápačom z Rimini je cťou vrátiť späť jednému snílkovi časť jeho sna."

Copyright © ČTK 2020


8. 12. 2020

RADA RTVS

 RADA RTVS




Chalúpka Deduška Večerníčka je v novom šate

Chalúpka Deduška Večerníčka 
je v novom šate

Dom ľudový v obci Nová Sedlica v okrese Snina, verejnosti známy ako chalúpka Deduška Večerníčka, vyzerá opäť tak, ako ho poznajú milióny divákov televíznych večerníčkov. Keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku, na jeho obnovu, ktorá sa realizovala tradičnými materiálmi a pracovnými postupmi, dohliadali pamiatkari. V budúcnosti by mal slúžiť ako expozícia večerníčkov. Povedal to pre TASR riaditeľ štúdia RTVS Košice Jozef Puchala.
"Dôležité bolo, že sa nám podarilo zachovať jedinečnosť tohto objektu v podobe tej slamenej krytiny," povedal pre TASR Anton Liška z Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Prešov s tým, že stavba z prelomu 19. a 20. storočia je špecifická práve pre slamenú strechu. "Je to posledný objekt svojho druhu, ktorý je na území Prešovského samosprávneho kraja zastrešený slamenou krytinou a je mimo skanzenu," vysvetlil.
Práca na zachovaní pôvodného vzhľadu strechy pritom bola podľa zhotoviteľa rekonštrukcie Dušana Žipaja najkomplikovanejšia. "Aj zohnať to bol problém, aj s robotou to je dosť časovo náročné," vyjadril sa s tým, že celá obnova domčeka trvala jeho tímu 4,5 mesiaca. Ako ozrejmil, stavbu najprv očistili od všetkých omietok a odstránili slamenú strechu. Keďže domček bolo treba pre vlastnícke vzťahy k pozemkom premiestniť, pred jeho rozobratím jednotlivé konštrukčné prvky zrubu a krovu očíslovali, aby ich mohli na novom mieste opäť zložiť. "Bol urobený 3D model tohto objektu a na základe dohovoru medzi KPÚ v Prešove a zhotoviteľom stavby boli určené tie trámy, respektíve tie konštrukčné prvky, ktoré bolo potrebné vymeniť," doplnil Liška. Za nové tak boli vymenené trámy celého krovu a čiastočne i zrubu. Následné vnútorné a vonkajšie omietky a rovnako tak i vápennú povrchovú maľbu realizoval zhotoviteľský tím tradičnými technikami. Ako Žipaj dodal, súčasťou rekonštrukcie bola aj výmena okenných výplní, keďže pôvodné z historického hľadiska nevyhovovali.
"Myslím si, že toto nie sú konečné práce, pretože je tam potrebné dokončiť vnútro a takisto aj najbližšie okolie domčeka," zhodnotil v pondelok 7. decembra pri preberaní stavby Puchala s tým, že RTVS ako vlastník objektu i pozemku by privítala, ak by sa z domčeka Deduška Večerníčka stala vyhľadávaná turistická atrakcia. "Rátam s tým, že tam bude expozícia, ktorá návštevníkom priblíži večerníčky Československej televízie, Slovenskej televízie aj RTVS, aby deti, ale aj iné inštitúcie, ktoré sem prídu, alebo len tak, obyčajní záujemcovia, načerpali nielen zaujímavé, ale aj zábavné informácie, aby sa mnohí mohli vrátiť aj do spomienok, tak, ako to kedysi v televízii bolo a ešte aj sčasti je vysielané," povedal.
Dom ľudový v Novej Sedlici sa stal súčasťou pamiatkového fondu Slovenskej republiky v roku 1987. Ako informujú pamiatkari na svojej internetovej stránke, pre nevysporiadané vlastnícke vzťahy mu hrozil zánik. O jeho záchranu sa pričinil starosta obce Vasiľ Dinič, ktorému sa začiatkom roka 2018 podarilo zahájiť dedičské konanie. Koncom toho istého roka odkúpila domček verejnoprávna televízia, ktorej sa ho podarilo zrekonštruovať aj vďaka dotačnému programu Ministerstva kultúry SR "Obnovme si svoj dom". Keďže pozemok, na ktorom sa stavba pôvodne nachádzala, bol naďalej nevysporiadaný, KPÚ Prešov súhlasil s jej premiestnením na nový pozemok v obci, situovaný približne 120 metrov juhozápadne od pôvodnej parcely.

Copyright © TASR 2020

Zomrel Vadim Petrov

 Zomrel Vadim Petrov



Vo veku 88 rokov zomrel v pondelok český hudobný skladateľ, klavirista a pedagóg Vadim Petrov. Oznámili to spravodajské webové portály Novinky.cz a iDNES.cz.
Petrov skomponoval približne 1400 diel, od symfónií až po hudbu k večerníčkom vrátane príbehov o Krtkovi, vodníkovi Česílkovi, či Krkonošských rozprávok.
Syn ruského emigranta zložil tiež hudbu k stovkám televíznych filmov ako Causa Králik (1979), Řetěz (1981) alebo Hodina klavíru (2007). Jeho hudba zaznela aj v množstve seriálov, inscenácií a rozhlasových programov.
Petrov vyštudoval na Akadémii múzických umení (AMU) v Prahe. Komponoval široké spektrum diel, od sonatín a fúg až po dve komické opery. Je tiež autorom scénickej hudby k antickým drámam Antigona a Eurydika, ako aj k Dostojevského hre Idiot, Puškinovmu Eugenovi Oneginovi či Shakespearovmu Richardovi III.
Od čias štúdií sa venoval i spolupráci so súbormi ľudovej umeleckej tvorivosti. V roku 1958 založil Ľudové konzervatórium (dnešné Konzervatórium Jaroslava Ježka), ale po roku 1968 musel odísť z miesta jeho riaditeľa.
Od roku 1970 pôsobil ako profesor na Konzervatóriu Jana Deyla pre nevidiacich. V roku 1976 sa mohol vrátiť, až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1992 pôsobil na Pražskom konzervatóriu, kde vyučoval skladbu a hudobnú teóriu.
Medzi Petrovových žiakov patrí skladateľ a klavirista Petr Malásek, mezzosopranistka Dagmar Pecková či popová speváčka Anna K.
Za svoju tvorbu dostal celý rad ocenení doma i v zahraničí.
V roku 2018 mu český prezident Miloš Zeman udelil medailu Za zásluhy I. stupňa v oblasti školstva a kultúry. V roku 2016 bola Základná umelecká škola v Prahe 4 premenovaná na Základnú umeleckú školu Vadima Petrova. Vlani mu ruský prezident Vladimir Putin udelil Rad priateľstva, ktorý je najvyšším ruským štátnym vyznamenaním pre cudzincov.

Copyright © TASR 2020



MEDIA NEWS

MEDIA NEWS



V prípade vraždy mexickej novinárky Reginy Martínezovej, ku ktorej došlo ešte v roku 2012, sú podozriví aj bývalí vysokopostavení predstavitelia mexického štátu Veracruz.
Ako informovala agentúra AFP, na základe desať mesiacov trvajúcej analýzy tohto prípadu vraždy na to upozornila skupina 60 novinárov z 25 médií z celého sveta, ktorá sa rámci projektu The Cartel Project koordinovaného konzorciom Forbiden Stories vrátila k vyšetrovaniu tejto kauzy.
Novinári zistili, že Martínezová krátko pred svojou smrťou pracovala na článku o prepojení medzi priekupníkmi drog a vysokopostavenými politikmi v Mexiku.
Na rozdiel od oficiálnej verzie polície, podľa ktorej prišla novinárka o život pri lúpeži vo svojom dome, jej kolegovia-novinári nazbierali dostatok dôkazov o tom, že bola zavraždená.
Kritizovali aj doteraz neukončené vyšetrovanie Martínezovej vraždy a naznačili, že muž odsúdený za jej násilnú smrť, Jorge Antonio Hernández, známy ako El Silva, je iba obetným baránkom.
Veľká časť Martínezovej investigatívnej práce sa sústredila na dvoch guvernérov štátu Veracruz - Fidela Herreru a Javiera Duarteho a podľa zistení The Cartel Project sa novinárka chystala zverejniť závery vyšetrovania prípadov tisícov ľudí, ktorí zmizli vo Veracruze.
Podľa týždenníka Proceso, pre ktorý Martínezová pracovala, veracruzské úrady po jej smrti spustili "politickú, mediálnu a právnu operáciu, aby za každú cenu presadili verziu", že novinárku zavraždili v jej dome dvaja zlodeji.
Vyšetrovaním novinári zistili, že "oficiálna verzia" o vražde sa šírila online prostredníctvom "organizovanej dezinformačnej kampane" pomocou falošných účtov na sociálnych sieťach.
Duarte, ktorý si momentálne vo väzení odpykáva trest za korupciu, odmietol, že by bol zapletený do vraždy Martínezovej.
Herrera na žiadosti novinárov o vyjadrenie sa k prípadu nereagoval.
Od roku 2000 bolo v Mexiku zavraždených viac ako sto novinárov. V tejto bilancii figuruje aj 28 novinárov zabitých v štáte Veracruz i ďalší ôsmi, ktorí sú nezvestní. Väčšina z týchto prípadov sa odohrala počas 12 rokov, keď boli vo Veracruze pri moci Herrera a Duarte, dodala AFP.




Turecký súd v pondelok nariadil prepustenie dvoch ruských novinárov, ktorých zadržali za údajné filmovanie bez povolenia neďaleko závodu na bezpilotné lietadlá v Istanbule. Informovala o tom agentúra AFP.
Novinár Alexej Petruško a kameraman Ivan Malyškin z ruskej televíznej stanice NTV sa postavili pred istanbulský hlavný súd v pondelok ráno, informovala turecká tlačová agentúra Anadolu. Turecký úradník pre AFP potvrdil, že orgány oboch ruských občanov prepustili, podrobnosti však neuviedol.
"Podľa predbežných informácií by naši kolegovia mali byť čoskoro vyhostení. Stále sa pokúšame zistiť podrobnosti, nemáme žiadne oficiálne informácie," uviedol nemenovaný zdroj z televízie NTV, ktorý citovala ruská agentúra TASS.
Tureckí policajti novinárov zadržali 3. decembra, uvádza TASS. Podľa zdroja z tureckého ministerstva spravodlivosti nemali ani akreditáciu, píše AFP.
Rusko-tureckými vzťahmi nedávno otriasol konflikt v Náhornom Karabachu. Turecko sa v tomto spore postavilo na stranu Azerbajdžanu, zatiaľ čo Rusko má vojenskú základňu v Arménsku a v prípade napadnutia spojeneckej krajiny sa zaviazalo zasiahnuť. Napriek tomu, že Turecko a Rusko spájajú silné ekonomické väzby a spoločné záujmy v Sýrii a Líbyi, naďalej zostávajú geopolitickými rivalmi.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v októbri zopakoval, že Istanbul odmieta uznať anexiu ukrajinského Krymského polostrova Ruskom. "Turecko nikdy nelegálnu anexiu Krymu neuznalo a ani nikdy neuzná," dodal. Turecko a Ukrajina navyše v októbri podpísali dohody o prehĺbení vojenskej spolupráce, aby tak vyvážili vplyv Ruska v regióne Čierneho mora.



 Copyright © TASR 2020

 


Poľská štátna rafinérska a ťažobná spoločnosť PKN Orlen v pondelok oznámila že kupuje súkromnú mediálnu skupinu Polska Press, ktorá vlastní rozsiahle portfólio denníkov a týždenníkov v Poľsku. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to oznámil výkonný riaditeľ Orlenu Daniel Obajtek. Ropný gigant kupuje mediálnu skupinu od jej súčasného vlastníka, nemeckého koncernu Verlagsgruppe Passau.
Tento krok je v súlade so snahou lídra vládnucej strany Právo a spravodlivosť Jaroslawa Kaczynského o zníženie úrovne zahraničného vlastníctva médií v Poľsku, pripomína agentúra AP. Kritici strany sa obávajú, že zmena vlastníctva zasiahne slobodu tlače, keďže strana už vo svoj prospech ovplyvnila štátnu televíziu, rozhlas a iné médiá.
Polska Press vlastní viac ako 20 denníkov a 150 regionálnych týždenníkov s odhadom 17 miliónmi čitateľov.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.