31. 12. 2018

HLASUJTE!

HLASUJTE!

Zomrel Martin Rybár

Zomrel Martin Rybár


Podľa informácií ľudí z jeho blízkeho okolia zomrel novinár Martin Rybár. Smrť ho zastihla na východe Slovenska, kde sa chystal osláviť príchod Nového roka s priateľmi. Martin Rybár pôsobil počas celej novinárskej kariéry v denníku Šport, kam prišiel v roku 2004. Od roku 2015 viedol futbalové oddelenie.

Zdroj: Strategie

OBČERSTVOVACÍ KÚTIK

OBČERSTVOVACÍ KÚTIK

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

SLOVAK MEDIA LAW NEWS

SLOVAK MEDIA LAW NEWS

Novela tlačového zákona, definujúca postavenie novinára a z toho vyplývajúcu jeho ochranu ale i zodpovednosť, by mala byť do legislatívneho procesu zaradená najneskôr na jeseň 2019. Potvrdila to ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková (Smer-SD) v rozhovore pre TASR.
Práve ministerka iniciovala vznik dočasnej pracovnej skupiny ako orgánu Rady vlády SR pre kultúru. Na začiatku decembra sa táto 15-členná skupina stretla už po druhýkrát, zaoberala sa návrhmi definície osobitného postavenia novinára z pohľadu ochrany zdroja, ale aj vymedzenia postavenia online média, ktoré súčasná legislatíva nepozná. "Prišli prvé podnety, ktoré posudzujú naši legislatívci, aby mohli pripraviť paragrafové návrhy," ozrejmila Laššáková. "Len čo sa nám podarí implementovať do tlačového zákona definíciu novinára, môže následne nato prokuratúra a ministerstvo spravodlivosti pripravovať novelu trestného zákona, ktorá určí, akým spôsobom bude môcť byť novinár chránený," dodala.
Skonštatovala, že ťažiskovou úlohou je vôbec vymedziť postavenie novinára, ktorý musí mať určitý status, ako člen určitej redakcie resp. stavovskej organizácie. "Tu je potrebné zadefinovať, kto do tejto množiny bude patriť a kto nie. Lebo sú tu otázky, či za novinára má byť považovaný aj bloger, prípadne, či sa ako k novinárovi treba správať aj k človeku, ktorý s odvolaním sa na investigatívnu žurnalistiku chodí s kamerou na hlave a evidentne obťažuje ľudí, ktorých si vyberá za respondentov," upozornila.
Laššáková pripomenula i to, že problém, ktorému sa venuje dočasná pracovná skupina, nemajú dosiaľ vyriešené ani mnohé iné krajiny v Európe. "Všetci s tým bojujú, som preto veľmi zvedavá na výstupy," priznala.
Vecným garantom pracovnej skupiny je Výbor pre médiá Rady vlády SR pre kultúru. Členmi sú zástupcovia rezortov kultúry, spravodlivosti, vnútra, zahraničných vecí a európskych záležitostí, Generálnej prokuratúry SR, Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska, Rady pre vysielanie a retransmisiu, Asociácie vydavateľov tlače, Slovenskej asociácie novinárov, Slovenského syndikátu novinárov, Asociácie na ochranu novinárskej etiky v SR a Združenia pre internetovú reklamu - IAB Slovakia.

Copyright © TASR 2018

V roku 2018 bolo vo svete zabitých 94 novinárov a pracovníkov médií

V roku 2018 bolo vo svete zabitých

 94 novinárov a pracovníkov médií


Počet novinárov a pracovníkov médií zabitých tento rok pri výkone svojho povolania dosiahol 94. V roku 2017 to bolo 82. Oznámila to v pondelok Medzinárodná federácia novinárov (IFJ), informovala agentúra DPA.
Medzi tohtoročnými obeťami je 84 novinárov, kameramanov a technikov a desať členov personálu vrátane vodičov a ochrankárov. Zomreli pri cielenom zabíjaní, bombardovaní a v krížovej paľbe. Šesť z obetí boli ženy.
Najnebezpečnejším miestom pre novinárov bol Afganistan, kde prišlo o život 16 pracovníkov médií. Jedenásť ich zahynulo v Mexiku, kde sa organizovaný zločin často zameriava na novinárov. Deväť zabili v Jemene, osem v Sýrii, sedem v Indii, šesť v Somálsku, päť v Pakistane, päť Spojených štátoch a ďalších v iných krajinách.
Na zozname IFJ je aj zavraždený slovenský investigatívny novinár Ján Kuciak.
Tento zoznam podľa IFJ "vykresľuje situáciu pretrvávajúcej bezpečnostnej krízy v žurnalistike, ktorá vyvrcholila krutou vraždou" saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího.

Copyright © TASR 2018

Zomrela Dame June Whitfield


Zomrela Dame June Whitfield
Britská herečka Dame June Whitfield - možno najlepšie známa pre svoju úlohu v sitcome "Absolutely Fabulous" - zomrela vo veku 93 rokov. Whitfieldovej kariéra trvala šesť desaťročí. Vystupovala v seriáli BBC "Terry and June" a objavila sa vo filme "Carry On".

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Nový saudskoarabský minister zahraničných vecí Ibráhím Assáf vyjadril v piatok nesúhlas s medzinárodným pobúrením nad vraždou kritického novinára Džamála Chášukdžího. Odmietol tiež tvrdenia, že kráľovstvo je v kríze a že jeho predchodcu Ádila Džubajra degradovali. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Prípad Džamála Chášukdžího... nás skutočne zarmútil, nás všetkých," povedal Assáf pre AFP deň po tom, čo bol pri reorganizácii vlády vymenovaný za ministra zahraničných vecí.
"Ale celkovo neprechádzame krízou, prechádzame transformáciou," dodal Assáf a myslel tým sociálne aj ekonomické reformy riadené korunným princom Muhammadom bin Salmánom.
Korunný princ, dedič saudskoarabského trónu, čelí silnému medzinárodnému podozreniu v súvislosti s vraždou novinára Chášukdžího z 2. októbra na saudskoarabskom konzuláte v tureckom Istanbule - celá situácia podľa kritikov diplomaticky oslabila krajinu Perzského zálivu, bohatú na ropu.
Bývalého ministra financií Assáfa vlani zadržali pri protikorupčných zásahoch, avšak následné vyšetrovanie mu nijaké previnenie nepreukázalo. A vo štvrtok vystriedal na poste šéfa diplomacie Džubajra, keďže kráľ Salmán nariadil rozsiahlu rekonštrukciu vlády.
Džubajr, ktorý sa po Chášukdžího vražde snažil brániť poškvrnenú povesť vlády v zahraničí, bol vymenovaný za štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí, čo sa vo všeobecnosti vníma ako preloženie na nižšiu pozíciu.
"Toto má od pravdy ďaleko," povedal Assáf.
"Ádil zastupoval Saudskú Arábiu a bude ďalej zastupovať Saudskú Arábiu... po celom svete. My dvaja sa navzájom dopĺňame," dodal Assáf.


Viaceré veľké americké denníky sa v sobotu k svojim čitateľom nedostali vôbec alebo s oneskorením. Príčinou bol škodlivý softvér - malvér, ktorý sa dostal do počítačového systému vydavateľstva Tribune Publishing a spôsobil problémy s tlačou a distribúciou novín, informovala v nedeľu televízia CNN.
Výpadok postihol denníky ako Los Angeles Times, San Diego Union Tribune, Wall Street Journal alebo New York Times, ktoré využívajú rovnakú tlačiareň v Los Angeles.
Škodlivý softvér objavila firma Tribune Publishing na svojich serveroch už v piatok. Denník Los Angeles Times s odvolaním sa na informovaný zdroj napísal, že útok bol zrejme vedený spoza hraníc USA, hovorkyňa Tribune Publishing to však nemohla potvrdiť. Nezistil sa ani únik osobných údajov zákazníkov.
"Myslíme si, že útok mal blokovať infraštruktúru, konkrétne servery," cituje Los Angeles Times svoj zdroj.
Problémy spôsobené malvérom sa nedotkli webových stránok postihnutých médií.


Copyright © TASR 2018

30. 12. 2018

RTVS: Zmena programu v súvislosti s úmrtím režiséra Vida Horňáka

RTVS: Zmena programu v súvislosti 
s úmrtím režiséra Vida Horňáka

RTVS so zármutkom prijala správu o úmrtí scenáristu a režiséra Vida Horňáka. Jeho výraznú osobnosť si pripomenie v dokumente Portrét - Vido Horňák dnes 30. decembra o 20:10 na Dvojke.

Zomrel Vido Horňák

Zomrel Vido Horňák

Včera navždy odišiel velikán slovenského filmu, režisér Vido Horňák.
Narodil sa  3. apríla 1934 v  Novom Meste nad Váhom.
Maturoval v Brne a v rokoch 1954 až 1957 študoval odbor filmovej scenáristiky a dramaturgie na pražskej FAMU. Dobré vzťahy naviazal s Ivanom BalaďomIvanom Passerom, ktorý bol v druhom ročníku (Horňák v prvom) a aj s Milošom Formanom, ktorý bol vtedy už v ročníku štvrtom. Pozitívum bolo tiež to, že na škole zažil aj Milana Kunderu. Ten v tom čase prednášal francúzsku literatúru a nenávidel komunistický dogmatizmus. Horňák nakoniec štúdium nedokončil práve skrz politické nezhody s profesormi. Po dvojročnej epizóde s vojenskou službou nastúpil ako asistent réžie v Československej televízii v Bratislave a od roku 1961 sa stal režisérom Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania.
Krátko po vzniku Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v roku 1990 tam krátko - dva semestre - prednášal réžiu na popud Jozefa Budského. V roku 2003 bol predsedom poroty najstaršej slovenskej filmovej ceny Igric, ktorá bola obnovená v roku 1993. Angažuje sa ako konzultant a spoluautor zásadným materiálov Ministerstva Kultúry Slovenskej republiky, medzi ktoré patrí Zákon o audiovízii či Kinematografický fond.
Bol členom výboru Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu Slovenskej republiky.
Okrem malých inscenácií a réžie poľnohospodárskej relácie o družstvách a družstevníkoch bol prvým väčším televíznym projektom, na ktorom Horňák pracoval ako pomocný režisér film Smrť sa volá Engelchen (1960) Ivana Balaďu. Horňák sa k tomuto úspechu vyjadril nasledovne: „Mňačka (autor rovnomennej predlohy, pozn. aut.) napadli, Ivana Balaďu za to napadli, ale šéfovia neboli blbí, vedeli, že vznikol v istom zmysle na tie pomery malý klenot - Smrť sa volá Engelchen. Keď Vrabec (vtedajší direktor z televízie, pozn. aut.) prišiel do Prahy toto direktorom ukázať, nemusel sa hanbiť za Bratislavu.“[2] Námet filmu čerpá z obdobia druhej svetovej vojny a SNP. Film rozpráva o mladom partizánovi Voloďovi - hrdinovi s autobiografickými črtami, viditeľná je podobnosť mena s režisérovým - ten sa uzdravuje z ťažkého zranenia a popritom si spomína na udalosti, ktoré zažil pri svojom pôsobení.
Prešiel do literárno-dramatickej redakcie, kde bol spočiatku asistentom, potom pomocným režisérom. V roku 1961 dostal príležitosť režírovať, pretože po „pondelkových“ klasikách bol hojný dopyt. Boli to 45-minútový Súci chlapci podľa scenára Jozefa Boboka. Pôvodne sa uvažovalo o 5-dielonom seriáli z prostredia automobilovej opravárenskej dielne, no po prvom diely bol projekt zastavený, zakázaný. Prvý a teda posledný diel vystaval Horňák na kvalitných hercoch ako Jozef KronerAnton MrvečkaJozef Skovay, či Lucia Poppová a ďalších z Národného divadla.
Istý čas musel znova robiť asistenta, až pokým mu neprišla ponuka od Petra Jilemnického na spracovanie O dvoch bratoch. Obsadil Ivana Mistríka a Ivana Rajniaka. V roku 1963 pracoval na filme Mlčanie mora aj s, vtedy elitným a uznávaným hercom z Národného divadla, Jozefom Budským.
V roku 1966 nakrúca vo Filmovej tvorbe, pod jej vedúcim Ivanom Terenom, debutový celovečerný film s názvom V páse zlomená podľa novely Ladislava Ťažkého. Horňák ju nazval „modernou baladou“. Na kamere sa podieľal Igor Luther, ktorý práve dokončil FAMU, no už sa o ňom povrávalo, že patrí k elite. Je to znova film z obdobia SNP, portrét štvorice partizánov, ktorí sa snažia preniesť do hôr zbrane. Objavia ich však Nemci.
Zväz slovenských dramatických umelcov mu udelil výročnú Cenu za televíznu tvorbu za rok 1976. V roku, kedy režíroval Čudného človeka Michaila Jurieviča Lermontova a Zenovo vedomie Itala Sveva. Pri udelení sa prihliadalo rovnako na réžiu trojdielnej inscenácie Buddenbrookovci.
S hranou réžiou sa rozlúčil v roku 1993, kedy nakrútil film Európa, moja láska. Je to posledná inscenácia, ktorú robil Horňák v televízii. Túto adaptáciu divadelnej hry Luigiho Pirandella Henrich IV sa pokúšal zrealizovať už pred rokom 1989, no podarilo sa mu to až tri roky po revolúcii. V tom istom roku mu udelili Telemúzu za dlhoročný prínos v oblasti televíznej dramatickej tvorby. Jeho filmy patria do zlatého fondu Slovenskej televízie Bratislava, reprezentovali ju v zahraničí a získali viacero ocenení.
Situáciu z toho obdobia okomentoval slovami: „inscenácie skončili, to už sa úplne rozpadalo po tom 93., takže som ostal v lufte, ale i to som bral ako prejav doby. S Emilom Lehutom - to bol výborný kritik divadelný, síce zložitý človek a taký zaujatý, ale bol výborný znalec hlavne divadelnej teórie - sme mali veľké debaty. Povedal som: Emil, v tejto dobe robiť zúžené inscenácie, - televízne filmy, to boli vlastne len sfilmované inscenácie, exteriér robí plnohodnotný film, na to televízia nemala v 95. - to je na povrchu všetko. V dokumente urobím viac.“[3] V nasledujúcich rokoch sa Horňák teda zameral na dokumentárnu tvorbu.
Nakrúcal reflexívne, filozofické snímky. V titule Akí sme... (1993) „reaguje na podobní rovnomenný pokus Ladislava Kudelku z roku 1968. Vo filmovej eseji postavenej na ankete medzi kňazmi o princípoch kresťanskej etiky, o šťastí a egoizme sa Horňák pokúša odpovedať na otázky o novej situácii a jej účinkoch na ľudský život.“[4]
Zatiaľ posledný dokumentárny film, Dejiny bezcharakternosti, nakrúca v roku 2002. Uskutočňuje sa v ňom stretnutie ľudí, ktorí sa zamýšľajú nad zmyslom existencie národa, slobody a príslušnosti k etniku vzhľadom na dianie v Európe.

Filmografia:

Hrané televízne filmy / inscenácie

  • 1961: Súci chlapci
  • 1961: Bratia
  • 1963: Vráťte mi školné
  • 1963: Mlčanie mora
  • 1963: Horník, sedma, túz
  • 1964: Príbeh o Antigone
  • 1964: Kolíska
  • 1965: Prebuď sa a spievaj
  • 1965: Jeden zo siedmich
  • 1966: V páse zlomená
  • 1967: Sľub
  • 1968: Román o base
  • 1970: S Rozárkou
  • 1971: Dvestotisíc a jeden
  • 1972: Zojka a Valerija (oficiálna premiéra: 31.5.1990)
  • 1973: Čierne ovce (bol v trezore, oficiálna premiéra: 12.2.1990)
  • 1973: Kaucia
  • 1974: Buddenbrookovci
  • 1974: Piková dáma
  • 1974: V tieni šedivých lúk
  • 1975: Čudný človek
  • 1975: Pani Heléne
  • 1976: Zenovo vedomie
  • 1979: Sesternica Beta
  • 1982: Dedičstvo
  • 1989: Húkanie sovy
  • 1989: Staroružová dráma
  • 1993: Európa, moja láska

Dokumentárne televízne filmy
  • 1965: Potlesk v slnečnom dni
  • 1967: Profily (seriál)
  • 1990: Quo vadis XX. storočie
  • 1993: Akí sme...
  • 1995: Spomienky na Treviso
  • 1995: Stanislav Dusík
  • 1996: Portrét - Jana Kiselová
  • 1997: Vesmír...a my...
  • 1998: Stálo za to obetovať sa za človeka?
  • 2002: Dejiny bezcharakternosti


Foto: Peter Stanley Procházka

Kto väzní najviac novinárov?

Kto väzní najviac novinárov?

29. 12. 2018

Zomrel Norman Gimbel

Zomrel Norman Gimbel

Vo veku 91 rokov zomrel pred vyše týždňom americký textár Norman Gimbel, držiteľ prestížnych ocenení Oscar i Grammy. Médiám to oznámila jeho rodina, informovala v sobotu spravodajská stanica BBC.
Medzi Gimbelove najznámejšie texty patrí úvodná pieseň sitcomu Happy days či skladba Killing Me Softly with his Song, ktorú naspievali Roberta Flacková, skupina the Fugees i viacerí ďalší hudobníci. Známa je i jeho anglická verzia skladby The Girl from Ipanema (pôvodne portugalskej piesne Garota de Ipanema).
Norman Gimbel skonal 19. decembra vo svojom dome v americkom štáte Kalifornia, povedal portálu The Hollywood Reporter jeho syn Tony Gimbel. Hlboký zármutok z textárovho úmrtia následne vyjadrila organizácia BMI, chrániaca autorské práva hudobníkov, ktorá Gimbela opísala ako "skutočne nadaného a plodného textára" a dodala, že bude svojim priateľom a fanúšikom veľmi chýbať.
Norman Gimbel sa narodil v newyorskej štvrti Brooklyn a svoju textársku kariéru začal po boku hudobných vydavateľov Davida Bluma a Edwina H. Morrisa. K jeho prvým úspechom patrí text k piesni Canadian Sunset, ktorá sa v podaní speváka Andyho Williamsa stala v roku 1956 hitom. Gimbela však najviac preslávila práca pre film a televíziu. Otextoval piesne k populárnym seriálom ako Laverne & Shirley, Wonder Woman či H.R. Puffnstuff.
Gimbel dlhoročne spolupracoval so skladateľom Charlesom Foxom, s ktorým v roku 1973 získal i cenu Grammy za pieseň Killing Me Softly with his Song. S ďalším skladateľom Davidom Shireom sa Gimbelovi zase podarilo získať v roku 1979 Oscara za najlepšiu pôvodnú pieseň. Išlo o skladbu It Goes Like It Goes, ktorú spievala Jennifer Warnesová vo filme Norma Raeová. V roku 1984 bol Gimbel uvedený do americkej Siene slávy autorov piesní.


Copyright © TASR 2018

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...


28. 12. 2018

Zomrel Amos Oz

Zomrel Amos Oz 



Izraelský spisovateľ Amos Oz zomrel vo štvrtok vo veku 79 rokov na rakovinové ochorenie. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters s odvolaním sa na jeho pozostalých.
Jeho autobiografické dielo Príbeh o láske a tme (2002), ktoré sa stalo celosvetovým bestsellerom, bolo v roku 2015 adaptované pre filmové plátna za režisérskeho debutu izraelsko-americkej herečky Natalie Portmanovej.
Amos Oz, vlastným menom Amos Klausner, bol obhajcom mieru a podporoval dvojštátové riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. Niektorí ho preto označovali za zradcu, čo však on sám považoval za "vyznamenanie".
Oz bol laureátom mnohých ocenení vrátane Izraelskej ceny - najvyššieho občianskeho vyznamenania v židovskom štáte - či nemeckej Goetheho ceny. Spisovateľ bol tiež častým kandidátom na Nobelovu cenu za literatúru.
Medzi jeho ďalšie diela patria Môj Michael (1968), Až do smrti (1971), Čierna skrinka (1987), Poznať ženu (1989), Fima (1991), Panter v suteréne (1995), Ako vyliečiť fanatika (2006) či Scény z vidieckeho života (2009).

Copyright © TASR 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Médiá by mala prestať označovať politiky za klaunov a chaotické dianie na politickej scéne za cirkus. Urážajú tým totiž predstaviteľa povolanie, ktoré si vyžaduje disciplínu a tímovú prácu, a teda zasluhuje uznanie. Takto sa proti prirovnaním, ktorá často používajú britské médiá ohradil popredný britský cirkusový zabávač David Konyot. Vyhlásil, že skutoční cirkusanti by vyjednávania okolo brexitu zvládli lepšie ako politici.
"Som oceňovaný hudobný klaun, zástupca ctihodné profesie, a hlboko ma uráža zlé používanie a prekrúcanie slova 'klaun' v spojitosti s chaotickým správaním v parlamente či inde," napísal Konyot v stredu denníku The Guardian. Reagoval tak na komentár, v ktorom sa o zákonodarcoch hovorilo ako o "brexitových klaunoch".
"Neustále používanie slova 'cirkus' v médiách pre vytvorenie predstavy o neporiadku alebo zlom správaní je taktiež nechutné," pokračoval 71-ročný Konyot. V minulosti pôsobil ako hlavný klaun cirkusu Zippos a štyrikrát bol vyhlásený najlepším komediálnym klaunom Británie. Skutočné fungovanie cirkusu je podľa neho pravým opakom chaosu a opiera sa o tímovú prácu, disciplínu a efektivitu jednotlivých členov.
V rámci odchode Británie z Európskej únie nie je núdza o komické či teatrálne momenty a celý proces sa podľa denníka The Times v niektorých chvíľach javí ako fraška. Udalosti vzbudzujú značné emócie a farbisté metafory, ako je práve tá o brexitových klaunoch, tak v médiách nie sú výnimkou.
"Sme umelci a tvoríme vystúpenie. Nič z toho nie je zohľadnené, keď napíšu 'tí brexitoví klauni'. Keby cirkusy a klauni organizovali brexit, mali by sme to hotové dva roky späť," vyhlásil Konyot.

Zredukovať zložité spoločenské problémy na jednoduchú voľbu typu "áno / nie". Taký je cieľ zamestnancov Facebooku, ktorí vytvárajú pravidlá pre mazanie obsahu na rovnomennej sociálnej sieti. Výsledok je ale v niektorých otázkach zaujatý, obsahuje množstvo medzier aj vyložených chýb, píše v obsiahlej reportáži denník The New York Times (NYT). Facebook je podľa neho ďaleko mocnejším globálnym arbitrom prejavu, než sám pripúšťa.
Reportáž vychádza z rozhovorov s "moderátormi" príspevkov či manažérov Facebooku, analýzy interných e-mailov spoločnosti a najmä zo 1400 stránok zo súboru pravidiel pre kontrolu obsahu. Tie americkému denníku poskytol zamestnanec Facebooku, ktorý sa vraj obáva, že firma disponuje príliš veľkou mocou a nepodlieha dostatočnej kontrole. Aj podľa tejto nemenovanej osoby robia príliš veľa chýb.
Regulácia obsahu na Facebooku je stále veľmi nepriehľadná a odborníci i zástupcovia vlád po celom svete sociálnu sieť vyzývajú, aby do procesu vniesla viac svetla. Facebook síce tento rok začal zverejňovať správy o počtoch odstránených príspevkov aj dôvody na ich stiahnutie, neposkytuje ale okrem iného príklady oznámení spadajúcich do jednotlivých kategórií. Drvivú väčšinu odstránených príspevkov tvorí obsah, ktorý sociálna sieť označuje ako spam. Od júla do septembra zmazala asi 1,5 miliardy takýchto oznámení, u výrazne ošemetnějších kategórií, akými je šírenie nenávisti, propagácie terorizmu alebo šikanovanie a obťažovanie, sa množstvo odstránených príspevkov pohybovalo okolo troch miliónov.
Facebook zároveň čelí kritike, že jeho pôsobenie v niektorých oblastiach vyvoláva násilie a všeobecne podkopáva fungovanie demokracie, keď uľahčuje šírenie dezinformácií. Riešenie týchto problémov ale ide proti ekonomickým záujmom spoločnosti, ktorými je zvyšovanie počtu užívateľov a čo najdlhšiu udržanie ich pozornosti.
NYT opisuje, že návod pre moderátorov na facebooku vzniká viacmenej živelne a nevyzerá ako "príručka pre reguláciu globálnej politiky", ale je zostavený z desiatok netriedených prezentácií a excelových tabuliek. O úprave pravidiel či tvorbe nových rozhodujú pri schôdzkach každý druhý utorok "prevažne právnici a mladí inžinieri". Závery z týchto porád následne putujú k viac ako 7500 moderátorom po celom svete.
"Facebook toto všetko robí nízkonákladovo, posiela dezorganizované fotografie z PowerPointu ku druhým spoločnostiam, ktoré skoro neriadi," napísal na Twitter autor reportáže Max Fisher, ktorý Facebook prirovnáva k skrytej vetve vlády pracujúci bez súhlasu občanov. Samotnými regulátormi obsahu sú údajne prevažne nekvalifikovaní pracovníci, ktorí sú pri svojej práci niekedy odkázaní na prekladač Google a spravidla majú len niekoľko sekúnd na to, aby uplatnili spletité pravidlá v praxi.
Facebook od moderátorov požaduje, aby sa jeho manuálu "slepo" držali, čím sa snaží zabezpečiť konzistentnosť a zbaviť proces akejkoľvek zaujatosti. Podľa NYT však analýza interných dokumentov odhalila mnoho slabých miest, viac bodov tiež vraj nasvedčuje tomu, že pravidlá stránia vládam, ktoré môžu Facebook regulovať či pokutovať.
"Pri pátraní po správnych odpovediach umožnili zamestnanci Facebooku v niektorých krajinách rozkvet extrémistickej rétoriky, zatiaľ čo v iných cenzurujú mainstreamovej prejavy. (...) Chyba pri papierovanie umožnila poprednej extrémistickej skupine obvinenej z propagácie genocídy v Barme zostať na platforme celé mesiace. V Indii bolo moderátorom omylom nariadené, aby mazali komentáre kritické k náboženstvu, "uvádza NYT.
Podľa denníka sa Facebook v úlohe regulátora verejného diskurzu nikdy nechcel ocitnúť. "Avšak v snahe dostať pod kontrolu problémy, ktoré sám splodil, sa v tichosti stal pravdepodobne jedným z najmocnejších orgánov politického dohľadu na svete. A to rýchlosťou, ktorá znepokojuje aj jeho zamestnanca," zhŕňa NYT.

Copyright © ČTK 2018

TO JE TV!

TO JE TV!



Nová hovorkyňa mesta Prešov

Nová hovorkyňa mesta Prešov

Od nového roku má dôjsť na Mestskom úrade (MsÚ) v Prešove k viacerým personálnym zmenám.u hovorkyňou mesta bude od nového roka Eva Peknušiaková. Bývalá hovorkyňa Martina Poláková ukončila pracovný pomer ku koncu novembra.


Copyright © TASR 2018

Zomrel Aleš Kubát

Zomrel Aleš Kubát

Na druhý sviatok vianočný, 26. decembra, zomrel vo veku 30 rokov na rakovinu herec, moderátor a spevák Aleš Kubát, známy z Národného divadla v Brne či pražského Rejdiště, ktorý sa objavil aj v seriáloch Ordinácia v ružovej záhrade či Cesty domov.

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA



"Ako môže žena hrať futbal? Nie je stavaná na tento šport. Jej telo nie je určené na futbal. Je to nebezpečné a proti ľudskej prirodzenosti. Žena bola stvorená, aby bola krásna a priťahovala opačné pohlavie. Ovplyvňujeme ženy tým, že ich necháme hrať futbal alebo boxovať. Mali by hrať hádzanú, volejbal, basketbal, ale nie agresívne športy.Ak by ma Európska futbalová únia prinútila zriadiť v mojom klube aj ženský tím skončím s futbalom. Nemožno robiť veci proti Božej vôli."
Gigi Becali, majiteľ rumunského futbalového klubu FCSB

"Situácia sa menila k tomu, že raz nie, raz áno. Nikto nechce kandidovať za SNS. A nemáme ambíciu v prezidentských voľbách uspieť. Pre nás sú skôr dôležité európske voľby. Ak ale dostanem od predsedníctva SNS úlohu reprezentovať stranu v prezidentských voľbách, tak vopred hovorím, že do žiadnej kampane ani diskusií nepôjdem. Budem to brať ako povinnú jazdu," povedal Danko."
Andrej Danko 


"Bretta McGurka, ktorého nepoznám, vymenoval prezident Obama v roku 2015. Mal odstúpiť vo februári,ale odstúpil ešte predtým. Fake News robia z tejto bezvýznamnej udalosti veľkú vec". 
Donald Trump