Berlinale 2019

Berlinale 2019

Zlatého medveďa pre najlepší film tohtoročného Berlinale získal prekvapujúco francúzsko-izraelsko-nemecký film Synonymá (Synonymes) izraelského režiséra Nadava Lapida. Za najlepšiu réžiu porota vedená francúzskou herečkou Juliette Binocheovou ocenila Nemku Angelu Schanelecovú za film Bola som doma, ale (Ich war Zuhause, aber). Ceny pre najlepšiu herečku i herca získali predstavitelia čínskeho filmu Zbohom, synovi (Ti ťioua tchien čchang) Jung Mej a Wang Ťing-čchun.
Víťazný film, ktorý niektorí označujú za migračnú satiru, rozpráva príbeh mladého Izraelčana Yoav (Tom Mercier), ktorý sa po opustení izraelskej armády presťahuje do Paríža, kde sa čo najrýchlejšie snaží stať Francúzom. Odmieta preto úplne hovoriť hebrejsky, a naopak sa nadšene učí francúzštinu, aj tým, že si stále opakuje synonymá.

"Myslím, že to sú otázky, ktoré sa týkajú ľudí všade na svete: Do akej miery sme schopní opustiť našu identitu a rozvíjať novú," povedal dnes režisér Lapide, ktorého vlastným príbehom sa dvojhodinový film do značnej miery inšpiroval.

Aj keď nepatril k hlavným favoritom na Zlatého medveďa, dokázal sa nakoniec v konkurencii ďalších 15 filmov presadiť. Pôvodne ich bolo v hlavnej súťaži 17, jeden čínsky ale nakoniec nebol uvedený. Niektoré médiá špekulujú o tom, že za tým mohla stať aj čínska cenzúra.

Z uvedených filmov si dôležité ocenenie odniesli film francúzskeho režiséra Françoisa Ozona Vďaka bohu (Grâce à Dieu) o zneužívaní chlapcov katolíckymi kňazmi, ktorý získal Veľkú cenu poroty, a nemecká dráma o nezvládnuteľnej deväťročnej Benni, ktorá dostala Cenu Alfreda Bauera pre film, ktorý otvára nové perspektívy.

Tohtoročný ročník festivalu bol osemnástym a zároveň posledným, ktorý viedol Dieter Kosslick. Poctu sedemdesiatročnej legende Berlinale dnes vzdala splnomocnenka nemeckej vlády pre kultúru Monika Grüttersová. "S odvážnu vytrvalosťou ponúkal javisko slobode umenia a filmové plátno politicky prenasledovaným umelkyniam a umelcom," uviedla Grüttersová, podľa ktorej navyše dokázal pre film vždy nadchnúť obrovské publikum. "Filmový svet sa pred tebou s vďačnosťou skláňa," podotkla tiež.

Copyright © ČTK 2019

TO JE TV! KEĎ SA KRAJINA HANBÍ ZA PREZIDENTA

TO JE TV!

KEĎ SA KRAJINA HANBÍ ZA PREZIDENTA

Zomrel Bruno Ganz

Zomrel Bruno Ganz

Vo veku 77 rokov zomrel v Zürichu švajčiarsky filmový a divadelný herec Bruno Ganz, informovala dnes agentúra DPA s odvolaním sa na jeho agenta. Ganz sa preslávil najmä rolou nacistického vodcu Adolfa Hitlera vo filme Pád Tretej ríše (Der Untergang) z roku 2004.

Nemecký herec Bruno Ganz v úlohe Adolfa Hitlera vo filme Pád tretej ríše. Hral tiež v snímke Wima Wendersa Nebo nad Berlínom, kde stvárnil anjela Damiela, alebo v Predčítač. Po boku Rudolfa Hrušínskeho mladšieho alebo Ladislava Smoljak vystúpil v nemecko-československom filme Die Wette (Stávka) z roku 1990.
Hviezdil aj vo filmoch Predčítač a Der Baader Meinhof Komplex.

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

V kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej sú po ročnom vyšetrovaní zatiaľ štyria obvinení. Už v deň medializácie násilnej smrti investigatívneho novinára 26. februára 2018 potvrdil vtedajší šéf polície Tiber Gašpar, že skutok pravdepodobne súvisí s Kuciakovou prácou. Vtedajší predseda vlády Robert Fico zároveň vyhlásil odmenu jeden milión eur za informácie, ktoré povedú k dolapeniu páchateľov. Prvotne sa v súvislosti s vraždou novinára hovorilo o Talianoch pôsobiacich v agrobiznise na východnom Slovensku. V tejto súvislosti polícia zadržala pôvodne sedem osôb, neskôr ich však prepustili. Antonina V, ktorého zavraždený novinár spomínal vo svojich textoch, v máji 2018 vydali do Talianska, kde je stíhaný za drogovú trestnú činnosť.

V druhej polovici marca usporiadal Úrad špeciálnej prokuratúry tlačovú besedu, na ktorej dozorový prokurátor skonštatoval, že vzhľadom na zistené skutočnosti bola vražda vykonaná na objednávku. Z vyšetrovacích úkonov podľa neho vyplývalo, že Ján Kuciak a Martina Kušnírová boli zavraždení 21. februára z krátkej guľovej zbrane kalibru 9 milimetrov.

V apríli predseda vlády Peter Pellegrini, ktorý bol v tom čase aj zastupujúcim ministrom vnútra, oznámil, že vo funkcii k prvému máju končí Prezident Policajného zboru Tibor Gašpar. Ten bol kritizovaný napríklad za to, že dva dni po medializácii smrti Kuciaka hovoril na tlačovej konferencii o osobách podozrivých z drogovej trestnej činnosti, ktoré sa pohybovali v obci Veľká Mača, kde sa skutok stal. Taktiež menil svoje stanoviská k prítomnosti šéfa protikorupčnej jednotky Róberta Krajmera na mieste činu. Odstúpenie Gašpara preto požadovala opozícia a takisto iniciatíva Za slušné Slovensko. Vo funkcii Gašpara nahradil Milan Lučanský. Ten po nástupe do funkcie vyjadri zámer „kvantitatívne a kvalitatívne posilniť“ tím, čo vyšetruje dvojnásobnú vraždu.

Výrazný posun vo vyšetrovaní nastal potom 27. septembra, keď polícia zadržala pôvodne osem osôb. Z tejto skupiny následne zo skutku obvinili tri, konkrétne Tomáša Sz. a Miroslava M. ako vykonávateľov a Zoltána A. ako sprostredkovateľa. Deň na to zadržali aj Alenu Zs. , ktorá bola následne obvinená ako objednávateľka dvojnásobnej vraždy. Na tlačovej besede prvého októbra orgány činné v trestnom konaní informovali, že na zavraždenú dvojicu strieľal Tomáš Sz., ktorý v minulosti pracoval ako policajt. Bývalý vojak Miroslav M. bol pri vražde v úlohe vodiča. Odmena za dvojnásobnú vraždu novinára a jeho partnerky bola 50-tisíc eur v hotovosti a ďalších 20-tisíc eur bolo odpustenie dlhu.

Po zadržaní Aleny Zs. začali médiá prinášať informácie o jej blízkom vzťahu s podnikateľom Marianom K. Ten už bol v tom čase vo väzbe pre kauzu miliónových zmeniek, ktorých vyplatenie požadoval od Pavla R. a TV Markíza. Marian K. bol tiež známy z článkov zavraždeného Kuciaka, pričom sa novinárovi pred smrťou vyhrážal, že bude o ňom zbierať informácie. Denník N. tretieho októbra informoval, že práve Marian K. je podľa jedného z obvinených Zoltána A. objednávateľom vraždy.

Neskôr sa na verejnosť dostali informácie, že prípad dvojnásobnej vraždy súvisí aj s plánmi na prípravy ďalších vrážd. Ako obeť pripravovaných skutkov bol najskôr v októbri identifikovaný prvý námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky. Neskôr k potenciálnym obetiam pribudli prokurátor Maroš Žilinka a advokát a bývalý dvojnásobný minister Daniel Lipšic. Alenu Zs. v januári tiež obvinili z účasti na vražde exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka z roku 2010. Spolu s ňou čelí v tomto prípade obvineniu trojica Roman O., Vladimír M., a Ladislav V..

Vyšetrovanie prípadov príprav vrážd prokurátorov Petra Šufliarskeho, Maroša Žilinku a advokáta Daniela Lipšica prešlo vo februári pod policajnú inšpekciu. Podľa generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára je dôvodom to, že potenciálne obete mohli byť lustrované v policajných databázach. Aj toto vyšetrovanie však podľa neho dozorujú rovnakí prokurátori, ako v prípade dvojnásobnej vraždy. Informácie o lustrácii sa objavili aj v prípade zavraždeného Kuciaka, pričom podľa medializovaných informácii novinára lustroval šéf spravodajskej jednotky finančnej polície Pavol Vorobjov. Údajne tak urobil na pokyn bývalého šéfa polície Tibora Gašpara. Ten to však poprel.

Dozorový prokurátor začiatkom februára avizoval, že pri príležitosti výročia vraždy novinára a jeho partnerky budú verejnosti prezentovať odpočet činnosti vyšetrovacieho tímu. Podľa generálneho prokurátora Čižnára chceli v tomto prípade prvé obžaloby podať do konca februára, tento termín však pravdepodobne nestihnú.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Anjeli strážni oslavujú 15 rokov

Anjeli strážni oslavujú 15 rokov

Prvý rozhovor si diváci mohli pozrieť na obrazovkách v januári 2004. Odvtedy sa Anjeli strážni Aleny Heribanovej stali príjemným spoločníkom sobotného večera mnohým divákom. Tvorcovia predstavili viac ako 500 hostí a priniesli 7 500 hodín zaujímavých rozhovorov. Špeciálny zostrih k 15. výročiu programu odvysiela Dvojka v sobotu 16. februára 2019. Historicky prvým hosťom Anjelov strážnych bol 13. januára 2004 herec Juraj Kukura. Talkshow Aleny Heribanovej navštívilo 500 hostí – mimoriadnych osobností, umelcov, lekárov, vedcov, športovcov a ďalších zaujímavých hostí. Hostia neprichádzali len zo Slovenska, ale aj z blízkeho či vzdialenejšieho zahraničia. Alena Heribanová sprostredkovala divákom rozhovor aj s charizmatickým Jeremym Ironsom či legendárnym skladateľom Enniom Morriconem, ktorý je často označovaný za Verdiho 20. storočia. Prišla aj Waris Dirie, modelka, spisovateľka, herečka a bojovníčka za ľudské práva, ktorá odhalila svetu hrôzy ženskej obriezky. Zoznam zahraničných hostí je však oveľa dlhší. Diváci sa tešili aj z rozhovoru s Francom Nerom, Susan Vega, Rickom Astleym, Lisou Stansfield či Josém Curom.
„Anjeli strážni otvorili srdcia vyše 500 skvelým osobnostiam z celého sveta. Spoznať ich vzácne životné osudy je tým najväčším bohatstvom, ktoré sme divákom mohli ponúknuť. Pri vzniku relácie stál určite ten najsilnejší anjel strážny a drží nad nami krídla už 15 rokov,“ prezradila Alena Heribanová, moderátorka a scenáristka Anjelov strážnych.
Počas 15-tich rokov vysielania Anjelov strážnych si diváci mohli pozrieť aj rozhovory so slávnymi, známymi, ale aj menej verejnosti známymi slovenskými osobnosťami. Relácia priniesla ako jedna z prvých aj rozhovor s jadrovým fyzikom a viceprezidentom CERNu Branislavom Sitárom či biologičkou Monikou Gullerovou. Z množstva slovenských a českých hostí si v jubilejnej relácii v sobotu 16. februára pripomenieme aj rozhovor s Václavom Havlom, Vierou Čáslavskou, profesorom Jaroslavom Simanom, hercom Jurajom Kukurom, športovcami Martinou Moravcovou, Mirom Šatanom, ale aj Zděnkom Svěrákom, Karlom Gottom, Editou Gruberovou. Za 15 rokov Anjelov strážnych si diváci mohli pozrieť aj exkluzívne rozhovory s profesorom Štefanom Nosáľom, lyžiarkou Veronikou Zuzulovou, profesormi Jurajom Pechanom a Jánom Brezom či Pavlom Traubnerom, Michalom Hudákom, Bolkom Polívkom, Pavlom Bršlíkom a mnohými ďalšími výnimočnými osobnosťami.

Špeciálnych, narodeninových, Anjelov strážnych si diváci môžu pozrieť v sobotu 16. februára 2019 na Dvojke o 20:10.

Milášek Čivava prezidentom

Milášek Čivava prezidentom

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Spoločnosť Czech Media Invest (CMI), ktorú spoluvlastní český miliardár Daniel Křetínský, dokončila nákup francúzskych časopisov mediálnej skupiny Lagardère za 52 miliónov eur.
Súčasťou kúpy je licencie na značku módneho magazínu Elle pre Francúzsko. Skupina Lagardère ale ďalej ostáva vlastníkom medzinárodné značky Elle. Oznámil to dnes v tlačovej správe člen predstavenstva CMI Daniel Častvaj.
CMI kúpila väčšinu titulov, ktoré doteraz vo Francúzsku Lagardère vydával. Okrem Elle a jeho webovej verzie sú to časopisy Version Femina, Art &Décoration, Télé 7 Jours, France Dimanche, Ici Paris alebo Public. "Ide o významnú akvizíciu rámci našej stratégie vstupu na francúzsky mediálny trh," uviedol dnes generálny riaditeľ CMI Křetínský. Kúpená médiá chce podľa neho CMI ďalej rozvíjať, predovšetkým v digitálnej oblasti.
Vlani predstavovali výnosy kúpených médií podľa CMI 239 miliónov eur a zisk pred zdanením a úrokmi bol zhruba desať miliónov eur.
CMI už vlani kúpila francúzsky týždenník Marianne a 49-percentný podiel v holdingu Le Nouveau Monde od francúzskeho bankára Matthieu Pigasse, spolumajiteľa francúzskeho denníka Le Monde. CMI v minulom roku tiež od Lagardère kúpila rozhlasové stanice v Česku, Poľsku, na slovenskom a v Rumunsku. Boli medzi nimi napríklad tuzemské stanice Frekvence 1 a Evropa 2.
V spoločnosti CMI má Křetínský podiel 50 percent. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč sa 40 percentami a Roman Korbačka s desiatimi percentami. CMI prostredníctvom svojich dcérskych spoločnosti Czech News Center (CNC) a CN Invest pôsobí v českom tlači. Vydáva štyri denníky, medzi nimi Blesk, Šport a Aha !, desiatky časopisov, napríklad týždenník Reflex alebo Svet motorov, a tiež webové tituly. CNC mala v roku 2017 zisk 127 miliónov korún a výnosy 1,948 miliardy korún.

Reportérka americkej televízie MSNBC Andrea Mitchellová sa vo štvrtok ospravedlnila za svoj výrok, že Židia vo varšavskom gete za druhej svetovej vojny povstali proti "poľskému a nacistickému režimu". Táto novinárka zameraná na zahraničnú politiku vysvetlila, že sa vo svojom vstupe z poľskej metropoly, kde sa konala medzinárodná konferencia o Blízkom východe, preriekla. Varšava ostro reaguje na to, keď je Poliakom pripisovaná spoluzodpovednosť za zverstvá spáchané nacistami na Židoch.
"Včera (v stredu) som sa preriekla, keď som hovorila o povstaní vo varšavskom gete v roku 1943. Aby bolo jasné, poľská vláda sa nikdy nezapojila do týchto strašných vecí. Ospravedlňujem sa za túto nešťastnú nepresnosť," uviedla Mitchellová na twitteri.
Jej stredajší výrok, že vo varšavskom gete Židia mesiac "bojovali proti poľskému a nacistickému režimu" kritizovala vo štvrtok poľská ambasáda vo Washingtone, ospravedlnenie od televízie MSNBC žiadal predseda Svetového židovského kongresu Ronald Lauder aj poľskí politici. "Nemci beštiálne vraždili rovnako Poliakov, ako aj Židov. Poľskí vojaci za druhej svetovej vojny každý deň bojovali za slobodu a život všetkých národov," napísal na twitteri poľský premiér Mateusz Morawiecki. Poľský Inštitút národnej pamäti varoval, že ak televízia chybu neopraví, obráti sa na súd.
Povstanie vo varšavskom gete prepuklo 19. apríla 1943. Stovky židovských mladíkov a dievčat sa postavili so zbraňou v ruke nacistom, ktorí chceli začať konečnú likvidáciu geta a jeho zostávajúce obyvateľov vyviezť do vyhladzovacieho tábora Treblinka. Povstalci nepočítali s tým, že zvíťazí, chceli ale dokázať, že nie sú podradnými ľuďmi, za ktoré je režim v hitlerovskom Nemecku mal. Nacisti akciu vyhlásili za ukončenú 16. mája 1943.
Pamiatke hrdinov povstania vo varšavskom gete sa vo štvrtok poklonil izraelský premiér Benjamin Netanjahu so svojím poľským náprotivkom a s americkým viceprezidentom Mikom Pencom.

© Copyright 2019 ČTK

Ukrajinský súd umiestnil v piatok do vyšetrovacej väzby vysokopostaveného regionálneho predstaviteľa, ktorého obvinili zo zorganizovania smrteľného útoku kyselinou na novinárku a protikorupčnú aktivistku Katerynu Handziukovú.
Predseda Chersonskej oblastnej rady z rovnomennej administratívnej oblasti na juhu Ukrajiny Vladyslav Manger zostane vo väzbe najmenej do 3. marca, ak nezloží kauciu stanovenú na 2,5 milióna hrivien (81.850 eur), uviedla pre agentúru AFP hovorkyňa generálnej prokuratúry.
Mangerovi právnici podľa agentúry Unian avizovali, že proti tomuto rozhodnutiu súdu sa odvolajú.
Handziuková (33) pôsobila ako poradkyňa starostu čiernomorského mesta Cherson. Okrem iného upozorňovala na problematiku korupcie v radoch ukrajinskej polície. Vlani v júli na ňu pred jej domom v Chersone zaútočil neznámy páchateľ, ktorý ju polial kyselinou sírovou.
Aktivistka utrpela poleptaniny na 40 percentách povrchu tela a prestala vidieť na jedno oko. Lekári v špecializovanom kyjevskom centre vykonali 11 chirurgických zákrokov, aby jej zachránili život. Napokon však svojim zraneniam v novembri 2018 podľahla.
Generálny prokurátor Jurij Lucenko tento pondelok oznámil obvinenia voči Mangerovi, ktorý podľa neho "nariadil a čiastočne organizoval tento zločin jeho financovaním".
Podľa dokumentu zverejneného Lucenkom motivovala Mangera "osobná nevraživosť", pretože Handziuková bola proti "nelegálnej ťažbe dreva" v zmienenej oblasti. Lucenko dodal, že prokuratúra získala dostatočné výpovede od svedkov o úlohe Mangera pri tomto čine, pričom útočníci dostali "nie menej než 4000 dolárov".
V prípade uznania za vinného hrozí Mangerovi doživotie.
Šéf regionálnej rady Manger bol členom strany Vlasť bývalej premiérky Julije Tymošenkovej, ktorá kandiduje v prezidentských voľbách vyhlásených na 31. marca. Zo strany ho minulý týždeň vylúčili.
Smrť Handziukovej vyvolala kritiku štátnych úradov a znova obrátila pozornosť na desiatky útokov na protikorupčných aktivistov na Ukrajine z uplynulých mesiacov. Európska únia i USA označili tieto útoky za neprijateľné a vyzvali úrady, aby páchateľov postavili pred súd, dopĺňa AFP.

Copyright © TASR 2019